Po druhé - pýtam sa, ako je zabezpečený dozor v Slovenskej televízii nad dodržiavaním požiadaviek organizácie spojených národov o používaní úradných názvov obci a iných geografických názvov.

Ďalej by som mal faktickú poznámku k faktickej poznámke poslanca Agárdyho. Plne súhlasím, že naše rokovania treba občas oživil určitým vtipom, humorným vystúpením. Veľmi dobre sa to darí najmä pánovi Mikloškovi. Takéto oživenie je potrebné. Avšak nemôžem v žiadnom prípade súhlasil, aby na pôde slovenského parlamentu sa prirovnával jazykový zákon k archaickému zákonu Anglicka, pretože to nie je humor, ale je to tragédia pre slovenský národ.

Ďakujem. Podpredseda J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Andelovi. Teraz vystúpi pán poslanec Prokeš.

Hlas z pléna:

Nie je prítomný. Podpredseda SNR J. Klepáči

Nie je prítomný, preto stráca svoje poradie. Vystúpi pán poslanec Lacko. Pripraví sa pán poslanec Peťko.

Poslanec L. Lacko:

Vážený pán predseda, vážená slovenská vláda, vážené poslankyne a poslanci,

za tento mikrofón nechodím často, ako podaktorí kolegovia, preto som si toho doniesol viac. Prvý bod sa týka novelizácie zákona č. 36/1971 Zb. Podľa neho bolo možné sudcom a prokurátorom prideľovať byty mimo poradovníka, ktorý zostavovali národné výbory. Táto vyhláška bola v Slovenskej republike zrušená a doteraz nebola nahradená ničím, pričom v českej republike bola prijatá nová vyhláška, a to č. 205/1990 Zb., ktorá tieto výnimky umožňuje. Pretože sme robili rekonštrukciu súdov a prokuratúr, je potrebné týmto novým adeptom dať byty a my na to nemáme možnosť.

Druhá otázka sa týka prijatia zákona o komerčných právnikoch a ich právnej pomoci. V súvislosti so zrušením početných podnikových riaditeľstiev a vytváraním nových organizačných jednotiek sa vytvárajú predpoklady, aby doterajší podnikoví právnici, ktorých právne postavenie bolo upravené zásadami Slovenskej národnej rady, žiaľ, dnes už prekonanými, boli znovu zapojení do procesu ekonomickej reformy podľa nových právnych úprav, odovzdal som pánovi ministrovi spravodlivosti aj list miestnej organizácie Právnickej jednoty na Slovensku.

Tretí bod je dosť polemický, ale dovolím si ho napriek tomu predložiť. Ide o nedobytnosť pohľadávok vzniklých z titulu sankcii uložených v priestupkovom konaní. V nedávno prijatom zákone o priestupkoch sa S 11 zaoberá sankciami, ktoré možno uložiť za priestupky, avšak nedáva návod, ako treba postupovať, keď sú vyrubené pokuty nedobytné. § 70 v bode Z síce hovorí o tom, že spoľahlivo zistenú škodu možno súdne vymáhať, podobne i § 79 o náhrade trov konania, ale i súdne rozhodnutie sa môže stáť nevymáhateľné. Máme, žiaľ, niekoľko prípadov, a tie sú rozhodne všade, kde ukladáme pokuty, a to na smiech chronickým porušovateľom našich ustanovení, pretože sa od nich nič vymoč t nedá.

Je to zložitá situácia, ktorá je v každom meste. Som toho názoru, že by sme sa mali vrátiť k pôvodnému návrhu priestupkového zákona, v ktorom sa dávala možnosť donútit každého, u ktorého je priestupok nedobytný, aby si uloženú pokutu odpracoval na verejno-prospešných prácach. Budete iste všetci namietať, že to je akési donucovanie. Ale skutočne nemáme z tejto situácie riešenie.

Ako predseda mestského národného výboru mohol by som si robiť ilúzie, že riešenie priestupkov prejde na obvodný úrad a tým sa toho zbavím, ale to nie je riešenie. Pán primátor Bratislavy mi dá zaiste zapravdu, že celý zákon o priestupkovom konaní sa stane pochybným, ak nebudeme mať nejaký aparát na to, aby sme od pravidelných pôružováteľov ukladané pokuty mohli nejakým spôsobom dostať.

Ďalší problém sa týka posielania zásielok do cudziny v rámci charitatívnej pomoci. Vyhlášky č. 41/1985, č. 179/1988 a č. 4/1990 Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o neobchodných vývozoch a dovozoch zakazujú vyvážal asi 64 položiek. Prakticky sú tam všetky veci, ktoré je užitočne tam poslal. To, čo dovoľujú, to tam netreba posielal, za to by bolo zbytočné platiť poplatky. Dokonca colné úrady zakazujú posielať aj také veci, napríklad detské ošatenie, obuv, staré rámiky z okuliarov, ktoré ak sa nedajú poslať, skončia v nádobe na smeti. Alebo by sme mali tú vyhlášku upravil tak, že niektoré veci do vybraných

krajín je možné posielať, ale v každom prípade by sa mali dát posielať opotrebované veci. Lebo tie vždy skončia v smetiach.

Posledná otázka je zavedenie pravidelného vysielania nedeľných svätých omši v masovokomunikačných médiách. Dostal som za úlohu z konferencie Krestansko-demokratického hnutia, letora sa konala v októbri v Žiline, aby som predniesol požiadavku veriacich na zavedenie pravidelného nedeľného vysielania v rozhlase aj v televízii, a to trvalé v určitú hodinu, ktorá bude dohodnutá s cirkevnými predstaviteľmi. Zatiaľ je v tomto smere pravidelná iba nepravidelnost. V televízii odporúčam vysielanie striedavo z Českej a zo Slovenskej republiky na F l, v rozhlase by to mohlo byt na niektorom z našich slovenských programov. Odporúčam, aby sa pravidelné vysielanie zaviedlo aj pre ostatné cirkvi a náboženstvá v rozsahu podľa počtu ich členov.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem poslancovi Lackovi. Vystúpi pán poslanec Petko. Pripraví sa pán poslanec Buday.

Poslanec J. Petko:

Vážené predsedníctvo,

vážený slovenský parlament,

obraciam sa s otázkou prostredníctvom pána Kňažku, ministra zahraničných vzťahov Slovenska na pána Dientsbiera, federálneho ministra zahraničných veci.

Čítáme a počúvame množstvo úvah o vstupe do Európskeho domu a trčia z nich hrozby o ton, že v predsieni budeme podrobení prísnej osobnej prehliadke zameranej na odhalenie slovenského nacionalizmu. Je divné, že práve my, Slováci, keď viem vymenovať množstvo národov, ktoré sa k národnostiam žijúcim na ich území chovali priam nehanebne, bez toho, aby im to niekto vyčítať, že by naďalej platilo aj na medzinárodnej scéne, že stokrát opakovaná lož je pravdou? Vyzerá to tak, že piati. Ale piati hádam aj parafráza tohto príslovia, že stokrát opakovanú lož treba vyvráti t stokrát opakovanou pravdou.

Keď sa pozriem na tragédiu štyristotisicovej národnostnej menišiny Slovákov v Maďarsku, človek by si pomyslel, že taký minister zahraničných veci Maďarska vždy ochorie vtedy, keď sa na medzinárodnom fóre bude hovoriť o právach národnosti v strednej Európe. Veď v strednej Európe niet príkladu takého veľkopanského vzťahu k národnostiam, ako boli vzťahy Maďarov ku Slovákom. Ale pán Gejza Jeszensky sa vôbec nevyhýba konferenciám o právach národnosti. Naopak, vyhľadáva ich a vyhľadáva každú priležitosl, aby hovoril o krivdách na Maďaroch, a to dokonca aj na Slovenska. Táto trúfalosť značne narástla po prijatí Maďarska do Rady Európy a Gejza Jeszenský ihneď oznámil maďarské kritériá pre vstup do Európy, za ktorými vraj stojí celá Európa. U nás je však ticho. Na lži pána Jeszenského a útoky nielen z maďarskej strany, sa nikto neohradil, takže pomaly dostávame biľag zločinného národa. Čo robí naša diplomacia? Ešte som sa ani raz nedočital zo sprav česko-slovenskej tlačovej kancelárie, aby sa naše federálne ministertvo zahraničných veci ohradilo proti ohováraniu Slovákov. Ak sa naša pražská diplomacia pridržiava príslovia, že mlčanie je zlato, tak jej treba pripomenuť iné, že nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie.

Nie je tomu tak dávno, čo pán minister Dientsbier ihneď doletel do Bratislavy k pánovi Kňažkovi, aby sa presvedčil, či je ešte ženíchom slovenskej nevesty v zahraničnej politike. Dnes môže byť už spokojný, v svadobnej zmluve v podobe zákona o kompetenciách, ktorú sme si včera mohli prezrieť, slovenská nevesta nedostala žiadne právo ukázat sa na medzinárodných salónoch, preto si myslím, že je načase upozornil pána Dientsbiera, ministra zahraničných veci, že ženích má voči neveste aj povinnosti. A okrem tých prijemných je tu aj povinnosť brániť jej česť pred grobiánstvom a ohováraním. A keďže pán minister sa nijako k tonu nemá, mal by nám prezradiť dôvody, ktoré mu to bránia urobil.

V druhej otázke sa chcem obrátiť na kompetentného ministra vlády Slovenskej republiky v tej istej otázke ako môj predrečník, poslanec Lacko. Jednou z hlavných slobôd proklamovaných v ponovembrovom období je sloboda podnikania v oblasti, v ktorej je človek odborníkom, samozrejme, okrem činnosti vyhradených štátu aj v západných demokraciách, žiaľ, z neznámych dôvodov v Slovenskej republike ani rok po novembri nebola odstránená diskriminácia podnikových alebo komerčných právnikov, česká národná rada už v máji tohto roku prijala zákon o komerčných právnikoch, o právnej pomoci nimi poskytovanej, ktorým bolo umožnené, aby tito v komerčnej oblasti mohli poskytovať služby, ktoré poskytovali aj doteraz. Taký zákon na Slovensku dodnes nebol ani len predložený Slovenskej národnej rade. Pýtam sa, čo sa tym sleduje

a čo za tým väzí?

Asi 200 advokátov v Slovenskej republike si vybojovalo zákonom o advokácii monopol na poskytovanie právnej pomoci aj v komerčnej oblasti, mám na mysli podnikateľské vzlahy podľa hospodársko-právnych predpisov, hoci, dovolím si povedať, im vôbec nerozumejú. Naopak, asi 2 OOO komerčných právnikov musí hľadať krkolomné cesty a cítiť sa ako zlodeji, aby mohli robiť to, čomu rozumejú. Nejde mi o to, aby sa pripustila neodbornosť v tcestno-právnej oblasti, kde ide o osobné slobody človeka. Nemožno však trpieť, aby skupina právnikov mala monopol na právo aj tam, kde nikdy nepracovala a v čom nie sú profesionáli. Pripadá mi to tak, že prijatie zákona o komerčných právnikoch sa odsúva preto, aby si advokáti rýchlo pokúpili a precitali hospodársky zákonník. Žiadam preto o vysvetlenie prieťahov s predložením zákona.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Petkovi. Na jeho interpelácie zrejme zodpovedajú príslušní ministri. Dovolil by som si faktickú poznámku k tomu, že akonáhle sme dostali informáciu o vystúpení ministra Jeszenského, bol som poverený Predsedníctvom slovenskej národnej rady, keďže mám na starosti Zahraničný výbor Slovanskej národnej rady, aby som situáciu prešetril. Telefonoval som s vtedajším prvým námestníkom Harenčárom, ktorý sa ihneď telefonicky spojil s veľvyslancom pánom Chmelom v Budapešti. Pán veľvyslanec podal protest a žiadal na maďarskom ministerstve zahraničných veci, aby sa vec uviedla do poriadku. Zrejme, ostatné vám povie minister Kňažko.

Teraz vystúpi pán poslanec Buday. Pripraví sa pán poslanec Laciak.

- 210 - Poslanec J. Buday;

Vážený pán predseda, vážene pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,

skupina poslancov Slovenskej národnej rady Marián Buday, Igor Novák a Mikuláš Hirjak chce interpelovať ministra školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky pána Jána Pišota vo veci návrhu založenia samostatnej vysokej školy technického zamerania v Prešove.

Vážený pán minister,

interpelácia sa týka možnosti zriadenia samostatnej vysokej školy technického zamerania a vychádza z iniciatívneho návrhu vypracovaného kolektívom detašovaného pracoviska Vysokej školy technickej, Košice v Prešove v spolupráci s Okresným národným výborom v Prešove, spomínaný iniciatívny návrh učiteľov, zamestnancov a študentov pracoviska Strojníckej fakulty VŠT Košice v Prešove, iniciátori poslali na okresný národný výbor už v marci tohto roku. Navrhujú v ňom založiť samostatnú fakultu priemyselnej automatizácie so sídlom v Prešove. Návrh na zriadenie tejto fakulty sa rozhodla aktívne podporiť rada okresného národného výboru. Zároveň prevzala na seba úlohu navrhovateľa zriadenia vysokej školy technickej so zameraním na priemyselnú automatizáciu a robotiku. Technicky návrh na zriadenie samostatnej vysokej školy bol poslaný 4. júna tohto roku vtedajšiemu ministrovi školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky pánovi Ladislavovi Kováčovi.

zriadenie vysokej školy v Prešove podporili jednak Okresný národný výbor a Mestský národný výbor Prešov,

Koordinačne centrum VPN, podporuje ho Strana zelených a čo je podstatne, aj podniky. Ktoré majú eminentný záujem na zriadení fakulty s uvedeným zameraním, t. j. VUKOV, Závody priemyslovej automatizácie, Závody valivých ložísk, ČKD, Kovoprojekt, Autobrzdy Prešov. 26. júna t. r. sa v Prešove uskutočnilo pracovné rokovanie k založeniu fakulty za účasti zástupcov ministerstva pána Cholvalda a zástupcov ďalších zainteresovaných organizácii a študentov.

Návrh na zriadenie sa opiera o í s nového vysokoškolského zákona č. 309 z tohto roku. Motívy a argumenty pre zriadenie samostatnej vysokej Školy v Prešove sú jednoznačne rozhodujúce, pádne a dostatočne vyjadrujú nutnú potrebu zriadenia školy v Prešove. Nie nepodstatný je fakt, že Prešov má už niekoľko desaťročí tradíciu vysokoškolského šidla, v meste sa nachádzajú tri fakulty Univerzity F. J. Šafárika. Strojnícka fakulta VŠT v Košiciach založila v Prešove za podpory štátnych orgánov mesta a okresu detašované pracovisko v roku 1979. veľmi výrazný a jeden z podstatných argumentov je skutočnosť, že medzi terajším detašovaným pracoviskom VŠT a priemyselnou základňou Prešova a okresu Prešov existujú neoddiskutovateľné väzby. Prieryselná základná sa má ďalej realizovať na báze automatizačných systémov. Túto skutočnosť dokladá aj záujem vyššie vymenovaných podnikov o zriadenie školy. Prešovské podniky majú možnosť vytvoriť pre činnosť samostatnej vysokej školy i priestorové podmienky. Študenti a vedeckí pracovnici budúcej vysokej školy majú širokú škálu možnosti na aplikáciu teoretických poznatkov v praxi.

Doterajšie pracovisko VŠT Košice v Prešove má plné predpoklady stáť sa samostatnou vysokou školou. Má veľmi dobré materiálne vybavenie. Len prístrojové a laboratórne vybavenie vykazuje hodnotu na štyroch katedrách do 12 mil. Kčs. Zatiaľ je činnosť pracoviska v plnom rozsahu potrieb

zabezpečená a krytá v rozpočte Vysokej školy technickej Košice. Pri založení novej vysokej Školy pôjde o delimitáciu týchto prostriedkov z VŠT Košice na novú VŠT v Prešove, v prvou štádiu prakticky bez potreby nárastu prostriedkov, všeobecne mesto Prešov svojou veľkosťou, kultúrnymi a spoločenskými možnosťami ponúka plné využitie zamestnancov i študentov. V súčasnosti vyučovanie na detašovanom pracovisku VŠT v Prešove sa realizuje v areáli v troch budovách. Ubytovanie študentov je zabezpečené v dvoch študentských internátoch s jedálňou a vysokoškolským klubom.

Vážený pán minister, prosíme, aby ste spolu s príslušnými pracovníkmi vami riadeného ministerstva venovali pozornosť návrhu na zriadenie samostatnej vysokej školy technickej v Prešove zameranej na priemyselnú automatizáciu a robotiku. Jej zriadenie by bolo dôkazom, že v Bratislave ide aj o rozvoj východného Slovenska a nielen o rozvoj hlavného mesta Slovenskej republiky.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Budayovi. Teraz vystúpi pán poslanec Laciak. Pripraví sa pán poslanec Táraj.

Poslanec I. Laciak;

Vážený parlament, vážená vláda,

v súčasnosti stojí pred nami vážna otázka týkajúca sa rozdelenia kompetencii medzi republiky a federál. Táto otázka zachytáva široké spektrum problémov, medziiným aj

smerovanie zahraničnej pomoci, ktoré sa v takej alebo onakej podobe dostáva do Česko-Slovenska. Aby nedochádzalo k zbytočnému nedorozumeniu medzi slovenskou a českou reprezentáciou ohľadom rozdeľovania tejto pomoci, chcel by som v tejto súvislosti požiadať ministra medzinárodných vzlahov Slovenskej republiky, aby v odpovedi na moju interpeláciu informoval poslancov, ako boli v roku 1990 až k dnešnému dňu rozdelené ponuky zahraničnej pomoci v neinvestičnej oblasti medzi Slovenskú a Českú republiku. Mám na mysli predovšetkým stáže, školenia, kurzy, postgraduálne a iné študijné pobyty.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Laclakoví. Podľa poradia by mal vystúpil pán poslanec Táraj. Nie je prítomný, teda v zmysle rokovacieho poriadku stráca svoje poradie. Vystúpi pán poslanec Javorský.

Poslanec F. Javorský:

Vážené predsedníctvo, vážení kolegovia,

vo svojom vystúpení by som sa chcel dotknúť troch okruhov problémov.

V marci tohto roku Slovenská národná rada prijala zákon o štátnom znaku, štátnej vlajke a hymne. Z podnetov našich občanov a z poverenia prvého podpredsedu pána Čarnogurského mali sme urobiť prieskum v teréne o uplatňovaní tohoto zákona. Ukazuje sa, že takmer v žiadnom rezorte neurobili nič pre to, aby bolo zabezpečené používanie štátného znaku na budovách v zmysle tohto zákona. Situácia je rovnaká, či ide o oblasť dopravy riadenej federálom, bezpečnostné zložky, armádu alebo aj iné, ako školstvo atď. Všade, kde som bol, sa odvolávali na to, že nedostali žiaden príkaz, žiadnu inštrukciu, čim majú staré štátne znaky nahradili. Prosil by som všetkých pánov ministrov, aby urobili v tomto smeče nápravu, lebo je už osem mesiacov odvtedy, čo tento parlament sa uzhodol na tom, že treba rešpektoval nový štátny znak, ale na mnohých budovách štátnej správy, rôznych zariadení, škôl, môžeme nájsť ešte dnes starý znak československej socialistickej republiky.

Druhu otázku by som orientoval smerom k pánovi ministrovi spravodlivosti. Včera vláda českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prerokovala návrh zákona o mimosúdnej rehabilitácii. Slovenský helsinský výbor a Konfederácia politických väzňov sa snaží do tohoto zákona zakomponovat aj rehabilitáciu občanov zo Slovenska, ktorí boli násilne odvlečení príslušníkmi NKVD v rokoch 1944-45. Poslanci dvoch výborov, aj zástupcovia spomínaných organizácii urobili pre to už určité kroky, ale pýtam sa, či by to nemala byť aj záležitosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a čo v tomto smere podniklo?

Mrzí ma, že tu nie je prítomný pán premiér Mečiar, lebo sa chcem dotknúť dosť závažnej otázky, na ktorú by som chcel od neho aj odpoveď. Ako predseda branno-bezpečnostného výboru si uvedomujem zodpovednosť, ale uvedomujem si aj povinnosť nepredkladať problémy, ktoré by naše vzťahy na pôde parlamentu zhoršovali, lebo všetci voláme po tom, aby sme prestali oživovať staré problémy, naopak, aby sme sa zamerali na konštruktívne programy. Lenže som toho názoru, že pokiaľ nedáme za nedopovedanou vetou bodku, nemôžeme povedať, že sme povedali všetko. Preto mi dovoľte, nakoľko som bol sám a jediný, ktorý sa k prípadu sporu pán

Mečiar a pán Andráš vyjadril ináč, než oficiálne pramene, a to v interview pre ČTK, ktoré bolo v plnom rozsahu publikované len v Zmene 2- 11. tohoto roku, aby som to doplnil poznámkou. Poznámkou z toho dôvodu, lebo aj včerajáie vystúpenie pána Masarika bolo prijaté nie každým rovnako, čo je pochopiteľné. Som toho názoru, že práve neinformovanost alebo malá znalosť tejto problematiky nás, poslancov, stavia do pózy, že sa nevieme rozhodnúť a posúdiť zásluhy a zodpovednosť jednotlivých členov vlády.

Rezortná Štruktúra vlády je založená zákonom Slovenskej národnej rady z 28. augusta 1990 o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy Slovenskej republiky. Týmto zákonom je zároveň určená aj pôsobnosť jednotlivých rezortných orgánov, ministerstiev. Vládu republiky a jej členov vymenúva podľa ústavného zákona č. 143/1968 Zb. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a poveruje ich vedením jednotlivých ministerstiev. Tým sa vláda stáva ústavnou a jej jednotliví členovia ústavnými činiteľmi. Evidentné je, že pôsobnosť jednotlivých členov vlády, ministrov, sa vzťahuje na celé ministerstvo, t. j. rezort, a to v takom rozsahu, ako je to vymedzené v citovanom zákone Slovenskej národnej rady z 28. augusta t. r. Neexistuje teda možnosť nijakej čiastkovej pôsobnosti ministra v rezorte tak, ako neexistuje nijaké čiastkové menovanie s čiastkovou právomocou. Zmena v právomoci by sa vzhľadom na citovaný zákon musela určiť znova zákonom. Členovi vlády, ministrovi nemôže vysloviť nedôveru vláda samotná alebo jej predseda. Ako ústavní činitelia sú totiž postavení z hľadiska štatútu na roveň, členovi vlády môže vysloviť nedôveru len Slovenská národná rada a len na základe toho môže Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ministra odvolať. Tak ustanovuje ústavný zákon číslo 143 z roku 1968.

Vo svetle uvedených zákonných ustanovení je teda protiústavné, ak predseda vlády obmedzí pôvodnú zákonnú pôsobnosť ministra vlády tým spôsobom, že si časť jeho pôsobnosti vlastným rozhodnutím vyhradí a koná v príslušných veciach. Som presvedčený o tom, že účinnosť rozhodnutí vlády a jej členov závisí v prvom rade od toho, či sú v súlade so zákonmi. V tomto zmysle by sa nemal opakovať prípad, ktorého sme boli svedkami v nedávnej minulosti, keď pán ministerský predseda takýmto protizákonným postupom obmedzil pôsobnosť ministra vnútra Slovenskej republiky. Preto žiadam, aby svoje konanie vysvetlil a ospravedlnil sa Slovenskej národnej rade. Včera tu pán premiér povedal: "Oddeľme zrno od buriny. ' Teda je na nás všetkých, aby sme oddelili aj v jeho prípade zásluhy od zodpovednosti.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Javorskému. Teraz prehovorí pán poslanec Zoričák. Pripraví sa pán poslanec Filipp.

Poslanec A. Zoričák:

Vážené predsedníctvo,

milé poslankyňa,

vážení poslanci,

sme stredobodom pozornosti okolitých, krajín a celého sveta. Dovoľte mi teda jednu interpeláciu, ktorá je adresovaná ministerstvu vnútra, resp. pánovi podpredsedovi vlády Čarnogurskému. Z vyššie uvedeného dôvodu sa žiada zvážiť moju interpeláciu z viacerých pohľadov. So urobilo

ministerstvo vnútra vo veci šetrenia zhanobenia židovského cintorína v Nitre a v akom stave, resp. aké sú výsledky tohto vyšetrovania. Je zabezpečené stráženie napr. cintorínov a podobných objektov, ktoré sú potencionálne vystavené možnosti útokov? V tejto súvislosti treba zvážiť - a dávam to ako návrh - či na prechodnú dobu, najmenej do termínu vyhlásenia novej ústavy, netreba vydať zákonné opatrenie Slovenskej národnej rady, v ktorom by sa sprisnil postih podľa trestného zákona za činy: po prvé - smerujúce k poškodeniu prestíže slovenského národa prejavom rasizmu, národnostnej neznášanlivosti a podobných činov a po druhé - smerujúce k poškodeniu dobrej povesti štátu a jeho občanov tym, že sa množia útoky na majetok cudzincov, napríklad vykrádanie áut, predražovanie účtov, a že cudzinci sú vystavení bezohľadnému vykorisťovaniu v pohostinských zariadeniach a inde.

Možno tiež očakávať, že po otvorení hranie so Sovietskym zväzom budú špeciálne sovietski občania vystavení bezohľadnosti niektorých takýchto ľudí a skupín. Dovolím si pripomenúť sobotu, 17. novembra. Aj túto situáciu treba zvážil z viacerých strán. Čiže netreba sa na to dívať len jednostranne. Očakávam počin zo strany poslancov, členov ústavnoprávneho výboru, ktorí by takýto návrh zákonného opatrenia pripravili.

Ešte mám niekoľko otázok alebo interpelácii. Pred chvíľou tu bola spomínaná mimosúdna rehabilitácia, ktorá bola včera vysvetľovaná v televízii. Pýtam sa, čo s ľuďmi, ktorí boli z politického dôvodu prepustení zo zamestnania, či títo ľudia nestratili aj obrovské finančné čiastky? Ďalej sa pýtam, čo obyčajní ľudia, ktorí nemali majetky, ktorým neboli znárodnené väčšie majetky, ktorí boli denno-denne mesiac čo mesiac morálne, ale i finančne za toto dlhé obdobie skracovaní?

Ďalej by som si dovolil ešte jednu myšlienku. Je to môj názor. Prosím o prepáčenie, ale by to niekto bral na seba. Týka sa to dnešného aj včerajšieho dňa. Nechcem moralizovat. Keďže som učiteľom, vychádzam z psychológie učiteľa vo vzťahu ku žiakom, teda vzťahu nadriadený - podriadený. Etika v parlamente - vzájomná úcta je podmienkou zjednotenia pri riešeni aktuálnych politicko-ekonomických otázok našej krajiny. Hodnotí nás celý národ navzájom, samozrejme, tiež bez rozdielu.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Zoričákovi. vystúpi pán poslanec Filipp. Pripraví sa pán poslanec Chmelo.

Poslanec J. Filipp:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

vážená vláda,

je medzi nami - povedal by som konsenz, pretože mnoho myšlienok, ktoré som mal, tu boli vypovedané. Dokonca niektoré z mojich myšlienok použil aj pán poslanec Zoričák, o chvíľočku sa k nim však dostanem.

Najväčšiu bolesť, ktorú mám na srdci, chcem uviesť najprv, sú to vodovody, kanalizácie v obciach, dedinách východného Slovenska a hlavne môjho okresu Košice-vidiek. Uvediem skutočnosť, že závadné látky, ktoré obsahuje naša pitná voda v studniach, prekračujú sedem až osemkrát normu, takže obsah arzénu, ióntov medi, dusičnanov, dusitanov, ale aj baktérii je vlastne životu nebezpečný. Dojčence musia používať destilovanú vodu. Iste to poznáte. Keďže však pripravované zmeny v Štátnej správe, v miestnej samospráve nedovolia už v nasledujúcom období, aby si takéto projekty financovali tie "chudinky" obce samy, chcel by som dať návrh, zatiaľ ministerstvu financii, aby uvažovali o príprave nejakých takých projektov, kde sa doslova zachraňuje život našich občanov, zdravé potomstvo, pretože u ľudí, ktorí musia piť takúto jedovatú vodu, nutne dochádza k duševnej, fyzickej i zdravotnej degenerácii. Proste myslieť na takéto projekty, kde by sa vlastne zachraňoval život našich občanov. Sám by som rád pripadne prispel ku konštituovaniu nejakého takéhoto projektu. Viete, keď na druhej strane si predstavíme tie megalomanské miliardové investície v Prahe, v podstate zbytočné, kde podniky zo Slovenska s tisícami pracovníkov, strojov, zariadení budujú megalomanské zariadenia, myslím, že Slovákom na východnom Slovensku by sa mal aspoň trošku pomôcť zachrániť úbohý holý život.

Dostal som list z Martina, údajne tam stavebnici chudáci nemajú čo kúpiť. Stavajú domy, nemôžu ich dokončit. Poliaci vraj vyvážajú materiál v nákladných autách. Neviem si to osobne predstaviť, ale tak som to dostal, tak to podávam. Keby to mohol niekto preveriť, pripadne zodpovedať na to.

Dovoľte vrátiť sa k včerajšiemu rokovaniu, v podstate dobromyseľne som sa ozval na vystúpenie pána ministra kultúry, keď som povedal, že by som chcel vedieť, ako sa pozdvihujú sily na záchranu kultúry. Prosím vás, verte mi, myslel som to úprimne a úprimne rád tie sily pozdvihnem, len neviem ako. Dnes prišiel pán Balún z Košíc. Hovorí, že v divadle museli zrušiť predstavenie, pretože nikto neprišiel. Dovoľte mi navrhnúť, aby sa pri ministerstve alebo v ranči Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdela-