vážený pán premiér, členovia slovenskej vlády,

jednou z kritických oblasti vo vzťahu k ochrane životného prostredia je poľnohospodárstvo s oboma druhmi výroby - rastlinnou a živočíšnou, ktoré majú v súčasnosti už všeobecne priemyselný charakter. Prechod na priemyselnú bázu výroby v období socializácie bol príčinou trvalého devastovania životného prostredia zo strany poľnohospodárov. V živočíšne: výrobe k tomuto nežiadúcemu stavu prispeli najmä moderné veľkovýrobne spôsoby chovu hospodárskych zvierat. Veľkochovy hospodárskych zvierat okrem svojich prednosti, hlavne zvýšenia produktivnosti živočíšnej výroby, priniesli so sebou aj negatíva. V prvom rade je to zvýšenie znečisťovania životného prostredia, a to tak odpadmi organického pôvodu, ako aj škodlivinami biologického charakteru. V ČSFR je v súčasnosti vo veľkochovoch ustajnených viac ako 90 % ošípaných, 70 % hydiny a 12 t hovädzieho dobytka.

Pre špecializované farmy s vysokou koncentráciou zvierat sa z ekonomických dôvodov preferovala bezpodstielková technológia chovu, v ktorej sa exkrementy produkujú vo forme hnojovice. Na rozdiel od maštaľného hnoja predstavuje tento tekutý substrát pre kvalitu životného prostredia významné riziká. Problémom je jeho spracovanie a hygienické využitie. Množstvo sústavne produkovaných odpadov v tekutej forme presahuje kapacitné možnosti priľahlých pôdnych lokalít, čoho dôsledkom je narušenie ekologickej rovnováhy v okolí. Aktuálne hygienické problémy vznikajú najmä pri veľkochovoch ošípaných, kde je na relatívne malom priestore sústredený veľký počet zvierat, od 5 do 25 000. Dennou produkciou 150 až 300 metrov kubických odpadov možno prirovnať tieto chovy k mestským sídlam s 20 až 100 000 obývateľní.

V Slovenskej republike je, žiaľ, zaužívaným spôsobom priame vyvážanie nespracovaných odpadov na poľnohospodárske plochy, ale tiež na tzv. čierne skládky. Boli zaznamenané pripady pri. meho vypustenia hnojovice do riek a potokov. Ide o negatívny jav, ktorý je v rozpore s hygienickými, epidemiologický i ekologickými požiadavkami. Veľká časť bakteriálnych a parazitárnych ochorení, ktorých pôvodcovia sú skoncetrovaní v hnojovici ošípaných, má atropozónozný charakter. Priesaky hnojovice do spodných vôd môžu narušiť kvalitu zdrojov pitnej vody, a tým ohrozovať zdravie ľudskej populácie.

Vieme, že do výstavby veľkochovov hospodárskych zvierat boli vložené značné finančné prostriedky. Ich zrušenie nie je preto v blízkej budúcnosti reálne, lebo v súčasnosti ešte vo veľkej miere napomáhajú pri zabezpečovaní obyvateľstva živočíšnymi potravinami. Pre ilustráciu uvediem niekoľko fariem vo Východoslovenskom kraji, kde je situácia veľmi nepriaznivá. Je to najmä v Kamenici nad Cirochou, v Topoľovke, Vlastovciach, Kojaticiach, Jelšave, Hertniku, Bidovclach a v mnohých ďalších.

Nasledujúce tri okruhy problémov vezmite, pán minister Michal Džatko, ako moju interpeláciu.

Po prvé - čo urobí ministerstvo poľnohospodárstva pre skvalitnenie životného prostredia najmä v okolí veľkochovov hospodárskych zvierat?

Po druhé - ako chce rezort poľnohospodárstva predchádzal možným ekologickým katastrofám v súvislosti s vypúslanim hnojovice z veľkochovov ošípaných do krajiny?

A po tretie - čo urobí rezort poľnohospodárstva pre ochranu zdrojov spodných vôd pred možnou kontamináciou pôvodcami ochorení spoločných zvieratám i človeku?

Ďakujem.

- 171 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Pokornému. Prosím pani poslankyňu Tóthovú. Pripraví sa pani poslankyňa Vilčeková.

Poslankyňa Z. Tóthová:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

vláda by sa v určitom slova zmysle mala správať ako matka, ako starostlivá matka svojich deti, t. j. okresov Slovenska. Tieto okresy spolu tvoria jednu veľkú rodinu a nám všetkým by malo záležať na tom, aby sa rozvíjali a prosperovali, aby nám robili dobré meno. Materinské srdce dokáže byt veľké a láskavé a matka, aj keď má viac deti, dokáže všetkým rovnako dať veľa lásky a starostlivosti.

Takisto aj vláda by mala venovať rovnakú mieru starostlivosti všetkým okresom, všetkým občanom Slovenska. Skutočnosťou ale je, že keď niektoré diéta ochorie, potrebuje zvýšenú starostlivosť., či špeciálnu opateru. A preto, že aj na Slovensku máme niektoré okresy chorejšie, teda v situácii, že ich celkové vybavenie je evidentne horšie, ako je bežný štandard u ostatných, treba to riešiť.

V prehlásení vlády Slovenskej republiky sa povedalo, že okresy a obce na rok 1991 dostanú prídel financii a potom záleží len na nich, ako budú gazdovať. Ale tiež bolo spomenuté, že u tých okresov, ktoré sú vybavené podštandardne, u okresov, na výstavbe a rozvoji ktorých sa bývalý režim podpísal dosť negatívne, vláda bude situáciu riešiť špeciálne a poskytne im pomocnú ruku.

Faktom je, že ak hovoríme o celkovej úrovni okresov, o občianskej vybavenosti, o infraštruktúre, ekostavbách. a podobne, potom sú na severe Slovenska dva okresy, ktoré sú evidentne pod celoslovenským priemerom. Sú to Čadca a Dolný Kubín, ľudovejšie povedané Kysuce a Orava. Ak treba, môžeme to zdokumentovať aj číslami a štatistikami, koľko tu chýba ciest, kanalizácii, škôl, lôžok, čističiek. Ale myslím si, že je to zbytočné. Skutočný stav je nám všetkým dostatočne známy.

Preto kladiem otázku, a to slovenskej vláde ako celku a pánovi ministrovi financii aj osobne - nezabudne aj táto vláda na severné Slovensko, nezabudne naša vláda na Kysučanov a obyvateľov Oravy? Lebo aj oni by už chceli žiť na úrovni zodpovedajúcej ich pracovitosti. Aj oni si zaslúžia žiť spôsobom hodným konca 20. storočia.

Ďakujem vopred v ich mene. Tieto otázky nekladiem len sama, ale aj páni poslanci Homola, Galanda, Táraj, Jakú é a pani poslankyňa Homolova.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani poslankyni Tóthovej. Prosím pani poslankyňu Vilčekovú. Pripraví sa pán poslanec Poter Sabo.

Poslankyňa A. Vilčeková:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

aktuálnou spoločenskou otázkou je protestná hladovka vo vzťahu k prijatému zákonu o jazyku, ku ktorej žiadam, aby Slovenska národná rada zaujala bezodkladné stanovisko.

S úctou spomíname na Pittsburgskú dohodu z 30. mája 1918, ktocá bola základnou osnovou vzniku Česko-Slovenska. Demokratizáciou sa nám postupne podarilo vytvoril dve republiky v jednom štáte. Pittsburská dohoda mala platiť ako pre české zeme, tak i pre Slovensko, v tejto dohode sa jasne hovorí len o jednom úradnom jazyku. Citujem: "Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec. " Ak si predstavíme vtedajšiu politickú mapu ČeskoSlovenskej republiky, je zrejmé, že samotné Česko zmenšené o Sudety, SLiezsko a Moravu predstavovalo oproti Slovensku menšiu časť nielen rozlohou, ale i počtom obyvateľstva.

Preto navrhujem, aby sa nový zákon o úradnom jazyku definoval takto: "Slovenčina je úradným a štátnym jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec. "

Ďakujem za pozornost. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani poslankyni Vilčekovej. Faktickú poznámku má pán poslanec Agárdy.

Poslanec G. Agárdy;

Vážený predsedajúci, vážená vláda, ctene dámy, ctení páni,

K tonu, čo práve odznelo, mám len krátku poznámku. Hovoríme o Pittsburskej dohode. Na porovnanie poviem, že v stále a ešte dnes platnej britskej ústave je bod, kde sa hovorí, že pred automobilom, ktorý ide rýchlejšie než

štvorzáprach, musí ísť človek s červenou zástavou. Napriek tomu sa to v Británii nedodržuje.

Ďakujem vám za pozornosť. potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Prosí-u pána poslanca Sabu. Pripraví sa pán poslanec Findra.

Poslanec P. Sabo:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážené pani poslankyne, vážený páni poslanci,

predkladaná interpelácia je smerovaná hlavne na ministra lesného a vodného hospodárstva pána Viliama Oberhausera. Je mi ľúto, že tu nie je. Napriek tomu považujem za potrebné to predniesť.

V súvislosti s otázkou jazyka tu hodne diskutujeme o ľudských právach. Dovoľte povedať, že k nim neoddeliteľne patri aj právo na zdravé životné prostredie, a v tejto súvislosti predniesť dva problémy, s ktorými sa na náš poslanecký klub obrátili obyvatelia Šiah a ich okolia, teda z oblasti patriacej práve do národnostne zmiešanej oblasti Slovenska.

Prvý problém, veľmi akútny, je potreba rozšírenia čistiarne odpadových vôd, nakoľko existujúca čistiareň je hydraulicky vyťažená na 100 % a látkovo na 270 %. Na vypuštanie odpadových vôd udelila vláda Slovenskej republiky

uznesením č. 157/1987 výnimku zo zákona o vodách do roku 1990. Vzhľadom k tomuto prerazeniu však Západoslovenské vodárne a kanalizácie neposkytli súhlas na napojenie ďalšich producentov odpadových vôd v Šahách do verejnej kanalizácie, čo je pochopiteľné. Treba si však uvedomiť, že to viedlo k okamžitému zastaveniu rastu mesta, nakoľko nedostatočná kapacita čističky odpadových vôd neumožňuje dobudovat kanalizačnú sieť prakticky v jednej tretine mesta. Jediným možným riedením tohto stavu je rozšírenie resp. rekonštrukcia tejto čistiarne. Dňa 13. marca 1990 sa u bývalého ministra lesného a vodného hospodárstva uskutočnilo rokovanie, na základe ktorého dostali Šahy prisľúb 10. mil. Kčs zo štátneho fondu vodného hospodárstva na financovanie Intenzifikácie ČOV v rokoch 1992-1993. Tento termín je vzhľadom k zastavenej bytovej výstavbe neakceptovateľný. Obyvatelia Siah a poslanecký klub Strany zelených s nimi žiadajú, aby boli bezodkladne uvoľnené prisľúbené prostriedky a urýchlené projekčné práce a realizácia intenzifikácie, resp. rozšírenia tejto čistiarne odpadových vôd.

Dovoľte druhý problém, ktorým je projekt regulácie jednej z posledných prirodzených časti rieky Ipeľ v úseku medzi riečnym kilometrom 58 a 69, 4. úprava rieky Ipeľ prebieha podľa štúdie súboru stavieb Chlab a Veľká nad Ipľom z roku 1975. Dodávateľom sú Vodohospodárske stavby Bratislava a investorom povodie Hrona, š. p. Banská Bystrica. Regulácia uvedeného 11, 4 km dlhého úseku má byt podľa projektu začatá v júli 1991. Stavba má byt financovaná zo štátneho rozpočtu s nezanedbateľným nákladom 110 mil. Kčs, s predpokladanou návratnosťou 25 rokov. To predstavuje jednu tretinu životnosti investície s rentabilitou nákladov menšou ako 1. Zdôvodňovaná je hlavne potrebou úpravy odtokových pomerov povodia Ipľa, ochranou pred povodňami a ochranou poľnohospodárskej pôdy. Tieto dôvody dnes už neobstoja, úprava koryta je dokončená na úseku Veľká nad Ipľom až Veľká Ves po riečny kilometer 69, 4 a na úseku Šahy - časť Chlab od riečneho kilometra 58.

V súčasnosti sa budujú štyri hate, ktoré majú zadržiaval jarné privalové vody a zlepšiť odtokové pomery na celom regulovanom úseku rieky, predpokladané územie chránené reguláciou pre poľnohospodárske účely má rozlohu 485 hektárov. Upozorňujem však, že z toho 107 hektárov predstavujú mokrade a močiar s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov. Ďalších 52 hektárov sú bývalé, dnes už nepoužívané ryžoviská navrhované pre chov rýb. Na 161 ďalších hektároch sa po uskutočnení regulácie uvažuje len s pestovaním krmovín tak, ako sa to deje aj dnes, pričom výnosy sú tu veľké. Projekt je vypracovaný v duchu technokratických a nie biologických ani ekologických požiadaviek. Jeho realizácia prináša podstatne viac negatívnych zásahov do bioty a vodného režimu v danej lokalite, ako je únosné:

a/ zrýchlenie prúdu a tým odtoku vody, ktorej máme nedostatok,

b/ zmeny režimu podzemných vôd s predpokladaným poklesom ich hladiny,

c/ zníženie vodnej hladiny Ipľa s výrazným ochudobnením v danom úseku o významné biologické prvky,

d/ morfologické, fyzikálne a biologické zmeny v koryte, vedúce k zhoršeniu samočistiace j schopnosti vody,

e/ zmeny vedúce k výrazne zhoršeným podmienkam pre život rýb, ako i mnohých ďalších organizmov,

f/ likvidácia brehového porastu - je na ňu vyčlenených 300 tisíc korún - a tým aj bariéry proti splavovaniu dusičnanov z poli, zvýšená erózia,

g/ necitlivé krajinárske riešenie koryta brehu, ktoré ochudobni krajinu o svojráznu krásu rieky a mokradi.

Skrátka, regulácia povedie k ďalšiemu oslabeniu ekologickej stability celého záujmového územia a spoločnosť bude štát zbytočne vyhodené peniaze.

Dôrazne preto žiadame, aby sa od uvedeného projektu z vyššie uvedených dôvodov definitívne odstúpilo a namiesto neho aby sa v čo najkratšom čase dobudovali potrebné hate, osobitne báť v Šahách, plánovaná až na rok 1993 a rozšírila sa čistiareň odpadových vôd. Keďže účele Ipľa od kilometra 58 až po kilometer 69, 4 predstavuje jeden z posledných relatívne zachovaných riečnych biotopov a brehových porastov v našej silne zdevastovanej krajine, navrhujeme súčasne Slovenskej komisii pre životné prostredie, aby ho spolu s priľahlými mokraďami a močiarom vyhlásila za chránené územie v prislušnom legislatívnom stupni - chránený prírodný výtvor, chránené nálezisko alebo štátna prírodná rezervácia na základe vedeckého prieskumu a serióznej analýzy, po dohode s občianskymi a ochranárskymi iniciatívami.

Dovoľte mi ešte predniesť otázku na pána ministra zdravotníctva. Prosím o odpoveď, prečo nie je možné urýchlit prerokovanie zákona o slovenskej lekárskej komore, o organizácii zdravotníctva a o nemocenskom poistení. Urgujú to viaceré lekárske komory a zdravotníci zo Slovenska.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku vystúpi podpredsedníčka pani Keltošová.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia poslanci,

ako demokratka priznávam slobodné právo na vlastný názor každému, aj keď ten názor môže byt úplne iný, ako je

môj vlastný V tomto zmysle priznávam právo slobodne sa rozhodnúc hladovať a tým si dobrovoľne poškodzovať zdravie.

Dnes nás čaká náročné rokovanie a preto chcem byt stručná. Napriek tomu chcem upriamiť vašu pozornosť a pozornoť pánov ministrov na problémy ľudí zdravotne postihnutých osudom, náhodou, nešťastím.

S prvou interpeláciou sa obraciam súčasne na dvoch pánov ministrov - na pána ministra práce a sociálnych veci Stanislava Nováka a pána ministra financii Michala Kováča. Dostala som list od podpredsedu Federálneho zhromaždenia a od pani Hübelovej z Výrobného družstva invalidov v Pieštanoch, ktorá žiada pomoc pre minimálne 48 tažko zdravotne postihnutých občanov.

V čom je problém? V roku 1987 bolo pre týchto zdravotne postihnutých občanov odovzdaných do užívania niekoľko bezbariérových bytoviek spojených priamo s výrobnou halou k. p. Tesla Piešťany. Koncom apríla tohto roku sa z Tesly Piešťany vyčlenilo Výrobné družstvo invalidov Elektronika. Má zmysluplný výrobný program, ponúka prepotrebné a najmä pracovne veľmi dôležité príležitosti pre tažko telesne postihnutých vozičkárov. Tešia Piešťany však požaduje v súčasnosti od výrobného družstva invalidov veľmi vysoký ročný nájom, resp. hrozí tu aj možnost vypovedania z týchto priestorov. Z priestorov, ktoré však boli vybudované len pre nich. A tak hrozí týmto ľuďom, že budú bez práce a špeciálne upravená výrobná hala nebude slúžiť svojmu účelu.

Preto sa spolu s pani Hübelovou, Má l i ko vou, sabovou a ďalšími pýtam: Nie je to plytvanie finančným, ale aj intelektovým kapitálom?

Ma záver odcitujem z ich listu: "My vieme a chceme robiť. To, že sme na vozíkoch, nič nemení na tom, že máme

rozumový potenciál, ktorý nie je na zahodenie. My iba nechodíme. "

O fóra, že integrácia zdravotne postihnutých ľudí do pracovného a občianskeho spoločenstva nás, zdravých, u nás trestuhodne zaostáva, hádam netreba ani hovoriť. Som presvedčená, že aspoň to dobré, čo existovalo, nemožno z neznalosti alebo z neochoty zrušiť. V prípade pracovných príležitosti pre zdravotne postihnutých občanov ide o vyšší spoločenský záujem a nielen o bezprostredný záujem alebo hospodársky efekt jednej firmy.

Preto sa pýtam pánov ministrov, čo možno v prospech týchto ľudí urobil, aby nestratili prácu a aby sa neznehodnotili už investované finančné prostriedky, čakám na ich písomnú odpoveď spolu so spomínanými zdravotne postihnutými ľuďmi z Piešťan.

Ďalšou otázkou sa znova obraciam na pána ministra Nováka, ale súčasne aj na pána ministra Holčíka. Ide o problém dodavok výrobného materiálu pre zrakovo postihnutých ľudí. Obrátili sa na mňa zrakovo postihnutí pracovnici Ľudibu, ktorí stratili koncom minulého roku zamestnanie. Zamestnal ich súkromný podnikateľ, avšak majú veľmi vážne existenčné problémy. Problémom je dodávka materiálu z umelej hmoty, ktorá vzniká ako odpad pri výrobe umelého hodvábu. Táto surovina sa poskytuje iba za devízy, ktoré skupina týchto zrakovo postihnutých zamestnancov nemá. Otázkou je, ako pomôcť týmto pracovníkom nevyhnutný výrobný materiál získať.

Citujem z listu pána Mišáka: 'Podnik by určite neskrachoval, ak by nám predal za československé koruny potrebný materiál. Alebo je skutočne odkázaný výlučne na zahraničnú menu na úkor tých pár chudákov? Alebo ide o dokončenie skazy predošlých súdruhov? Totiž buď nás prinútia ísť do ústavu alebo budeme žiť v absolútnom nedostatku. " Títo pracovnici vás, páni ministri, takisto prosia o pomoc. Verím, že nájdené spoločné riešenie.

Znovu sa obraciam s interpeláciou na ministra prace a sociálnych veci pána Nováka. Chcela by som vedieť, ako sa dá pomôcť v prípade listu podpredsedníčky Okresného národného výboru i Lučenca pani Rusnákovej. Týka sa veľmi akútneho problému. Je to humanizácia života v ústavoch sociálnej starostlivosti. Návrhy sa tykajú zmien v oblasti zvýšenia personálnych kapacít týchto ústavov, problému 50 %-tneho odvodu výnosov z pomocných hospodárstiev pri týchto ústavoch, nízkeho dávkovania potravín, problémov so zaraďovanim chovancov do ústavov sociálnej starostlivostí, osobitného určenia počtov zdravotníckeho a výchovného personálu na určitý počet chovancov, často nechodiacich, podmienok priznania príplatkov pracovníkom týchto ústavov. Ham tu ešte rad ďalších námetov, ktoré sa tykajú úpravy zákona o dedičstve chovancov týchto ústavov.

Zároveň sa pýtam ministra zdravotníctva dr. Rakusa - dostala som niekoľko listov od učiteľov stredných odborných učilíšt, ktorí pripravujú pracovníkov pre očné optiky Akým spôsobom sa budú privatizovať očné optiky a ako bude zabezpečená odborná kvalifikovanosť tu pracujúcich špecialistov? Akú úlohu v tom zohrá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky?

Moja druhá otázka sa takisto týka koncepcie zdravotníckej starostlivosti o mládež v dorastovom veku. Navrhovaná reforma primárnej starostlivosti prostredníctvom tzv. praktického lekára pre deti a dorast je podľa názoru dorastových lekárov, ktorí sa zišli na celoslovenskom mítingu, nedostatočná. Upozorňujú nás, že 40 % populácie mladých ľudi v dorastovom veku je chronicky chorých a preto si vyžadujú kvalifikovanejšiu starostlivosť, ako predpokladá navrhovaná reforma zdravotníctva. Preto ma zaujíma zdôvodnenie navrhovanej koncepcie starostlivosti o mladých ľudí v dorastovom veku. Prečo neboli dorastoví lekári vyzvaní k pripomienkovaniu reformy zdravotníckej starostlivosti, resp. prečo nebolo možné aspoň dodatočne akceptovať ich pripomienky?

S ďalšou interpeláciou sa obraciam na ministra školstva, mládeže a športu pána dr. Pišúta. Týka sa koncepcie vzdelávania sluchovo postihnutej mládeže a jej riadenia. Súčasný stav v tejto oblasti je nasledovný: sluchovo postihnutí absolventi základných škôl, ktorí dosahujú výborné výsledky, nemajú v podstate možnosť získať úplné stredné resp. vysokoškolské vzdelanie. Stredná škola v Slovenskej republike je iba jedna, a to Stredná priemyslená škola odevná v Prievidzi. Gymnázium na Slovensku neexistuje. Stredné odberné učilištia poskytujú iba veľmi obmedzený výber učebných odborov. Atraktívnejšie učebné odbory boli pri realizácii koncepcie československej výchovno-vzdelávacej sústavy zrušené. AJ keď stredné odborné učilištia pre sluchovo postihnutú mládež s celoslovenskou pôsobnosťou majú veľmi vážne priestorové problémy, ktoré sa týkajú nielen ubytovania učňov, problémy majú aj s nedostatkom dielní, ktoré sú vybavené zastaralými zariadeniami, nevyhovujúcimi z hľadiska bezpečnostných predpisov pre sluchovo postihnuté deti. žiaľ, aj týchto strojov, ktoré nevyhovujú, je málo, takže deti nemajú na čom získať kvalitné odborné zručnosti. Neosvedčilo sa ani riadenie stredných odborných učilíšť odborom školstva Národného výboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

Moja interpelácia teda znie: Aká je koncepcia vzdelávania sluchovo postihnutej mládeže, či budú zriadené viaceré priemyselné školy resp. gymnázia, alebo akým spôsobom budeme ďalej riešil problém našich telesne postihnutých občanov a telesne postihnutej mládeže?

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pani podpredsedníčka využila svoje právo skutočne dôsledne. Teraz v zmysle S 19 vystúpi pán poslanec Huba. Pripraví sa pán poslanec Findra.

Poslanec H. Huba;

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

mám na srdci i na jazyku niekoľko stovák interpelácii a otázok, ale obmedzím sa iba na tri.

Interpelujem týmto pána premiéra Mečiara a príslušných ministrov nim vedenej vlády vo veci osobitnej štátnej správy na úseku životného prostredia.

v mene svojom l výboru Slovenskej národnej rady pre Životné prostredie a ochranu prírody som predloženie zákona viackrát urgoval. Naposledy listom z minulého týždňa, z ktorého si dovolím odcitovať aspoň pár viet.

Ako si spomínate, je tomu už viac ako tri týždne, čo sme odsúhlasili štátnu správu na úseku životného prostredia ako osobitnú štátnu správu. Urobili sme tak aj na základe toho, že sme poznali návrh, ktorý predložila Slovenská komisia pre životné prostredie, aspoň v neoficiálnej podobe, nášmu výboru a vedeli sme, že aj stanovisko Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky k tomuto návrhu je po obsahovej a legislatívnej stránke v podstate pozitívne. Boli tam námietky k samotnej podstate osobitnej štátnej správy, ale o tom sme nakoniec rozhodli hlasovaním, takže je to bezpredmetné.

V tomto liste ďalej upozorňujeme, že dlhotrvajúca neistota, vyplývajúca z absencie zákona upravujúceho budúcu štátnu správu na úseku životného prostredia okrem iného spôsobuje personálny rozklad súčasných okresných úradov činných v oblasti životného prostredia a dochádza k reálnej hrozbe ochromenia až anarchie vo výkone štátnej správy na úseku životného prostredia, kam okrem ochrany vôd, ovzdušia, prírody patri napríklad aj územné plánovanie a stavebný poriadok, teda činnosti mimoriadne náročné na kvalifikovaný a každodenný výkon Štátnej správy.

Pozastavili sme sa nad laxným, nepochopiteľne laxným prístupom vlády Slovenskej republiky k tomuto problému a vyjadrili sme očakávanie zdôvodnenia tohto postupu na B. schôdzi Slovenskej národnej rady. V prvom rade však očakávame, že skutočne bezodkladne nám bude tento návrh zákona na úseku štátnej správy životného prostredia predložený. Obávam sa, že mnohí kompetentní si dostatočne neuvedomujú, čo nám tu hrozí. Uvedomujú si to však reprezentanti väčšiny odborov životného prostredia na okresných národných výboroch zo Slovenska, ktorí sa zišli nedávno v Trnave a zaujali veľmi kritické a apelatívne stanovisko k situácií, v ktorom okrem iného žiadali, aby boli prizvaní k prerokúvaniu citovanému zákonu v orgánoch Slovenskej národnej rady. Vyjadrujú aj obavy z výberu kandidátov, obavy z toho, že opäť bude prevládať kritérium straníckej príslušnosti nad odbornosťou. Žiadajú Sloovenskú národnú radu, aby vykonávala určitý dohľad nad konkurzným pokračovaním pri výbere prednostov budúcich okresných a obvodných úradov pre životné prostredie.

Zároveň sa obraciam s otázkou na pána ministra Tirpáka, aké sú jeho predstavy, zámery v tomto smere a čo dosiaľ v tomto smere podnikol.

Po druhé - interpelujem pána premiéra Mečiara a podpredsedu vlády pána Kučeráka vo veci dohody o spolupráci so spoločnostou Tatra-Mountains-Corporation. Prosil by som o základnú a podstatnú informáciu o rokovaniach a prípadných dohodách s touto spoločnosťou, pokiaľ možno ešte v rámci tohto bodu programu a o detailnú informáciu, vrátane textu podpísaných dohôd, a jej poskytnutie nám, poslancom slovenskej národnej rady do skončenia 8. schôdze Slovenskej národnej rady Práve v týchto chvíľach sa totiž možno, bez nášho vedomia, rozhoduje o osudoch Tatier.

Kolegyne a kolegovia, ak sa už tak hrdime tým, že sme Slovenky a Slováci, myslím, že nemôžeme byt k takto vážnej otázke ľahostajní.

A do tretice, interpelujem pánov premiéra Mečiara a vicepremiéra pána Ondruša vo veci kriticky ohrozenej a vládou údajne sledovanej oblasti. Sered-Šaľa, obyvatelia ktorej zúfalo volajú SOS, masovo chorľavejú, húfne hynú a zodpovedné orgány sa cynicky prizerajú na apely miestnych obyvateľov, okresných funkcionárov * už dlhé mesiace neodpovedajú. Podobným spôsobom ignorujú aj stanoviská výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredia a ochranu prírody.

Ďakujem pekne.

- 185 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Teraz vystúpi pán poslanec Findra. Pripraví sa pán poslanec Hrnko.

Poslanec J. Findra:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

na rozdiel od pána poslanca Hubu nebudem mat množstvo interpelácii, iba jednu jedinú, no na dvoch ministrov, a to na ministra školstva a ministra financii. Ide mi o čiastkový problém vysokého školstva, presnejšie vymedzenie problému učiteľských fakúlt na Slovensku, teda tých fakúlt, ktoré zabezpečujú prípravu učiteľov pre jednotlivé typy škôl. Z tohto miesta už viackrát zazneli konštatácie o tom, že slovenské školstvo v priebehu uplynulých rokov sa dostalo do kritickej situácie v rozmanitých oblastiach svojej činnosti a svojej existencie. Hovorilo sa o personálnych problémoch, obsahovo-koncepčných problémoch, materiálnotechnických problémoch, finančných problémoch. Chcel by BOD v tejto súvislosti zdôrazniť, že tieto jednotlivé problémy ako BOD ich tu uvádzal, nemožno vidieť izolovane. Vytvárajú jednotu a vlastne predstavujú rub a líce tej istej mince. Zároveň by som chcel zdôrazniť, že investície do školstva sú aj v tejto dobe investície základné.

O čo mi teda konkrétne ide? Ak chceme vychovávať dobrých učiteľov, nevyhnutne musíme pre budúcich učiteľov, teda pre študentov učiteľských fakúlt, zabezpečiť primerané podmienky na vykonanie praxe. V tomto čase v zimnom semestri sa učiteľské fakulty pripravujúce učiteľov na Slovensku dostali doslova do kritickej, až krízovej situácie. Učíte-