postupoch. Na budúci týždeň v pondelok sa stretneme so zástupcami štyroch rezortov ministerstiev, ktoré sú budúcimi garantami stredných odborných učilíšt. Bude to malá skupina. Bude tam zastúpené predovšetkým ministerstvo priemyslu, ministerstvo stavebníctva, ďalej ministerstvo školstva a predpokladám, že ministerstvo prace a sociálnych veci. Priebežne tato skupina zložená z pedagógov, resp. ich zástupcov, plus zástupcovia ministerstiev budeme priebežne sledovať a riešiť prípady, ktoré sa nám denno-denne dostavajú na stôl - teda mne osobne, aj na ministerstva - a priebežne budeme parlament informovať, aká je situácia na stredných odborných učilištiach.

Ďakujem vám. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Weiss. Poslanec P. Weiss:

Vážene dámy, vážení pani,

uplynulé dni a týždne vari pred každého z nás 15O-tich, ktorí sme po voľbách dostali mandát zastupovať záujmy občanov Slovenskej republiky, postavili množstvo tažkých otázok. Tou najťažšou je zrejme otázka politickej zodpovednosti za to, ako bude vyzerať naša spoločnosť. Nie budúci týždeň, nie pred Vianocami, ale o dva roky, o pat rokov, o desať rokov.

Je to otázka o pôvodne proklamovanom zmysle a spôsobe uskutočňovania nevyhnutných zmien, ktoré začali 17. novembra. Čo to, že práve v tento deň je zhoda okolnosti

alebo dôsledok cieľavedomej prípravy domácich alebo aj zahraničných politických síl, na to nám, i celej verejnosti, dúfajme, dá vyšetrovacia komisia Federálneho zhromaždenia presnejšiu odpoveď ako dala iná komisia toho istého Federálneho zhromaždenia k preskúmaniu rozsahu a pôvodu majetku, s ktorým išli do volieb rozhodujúce politické strany a hnutia, ktoré vznikli alebo sa reaktivizovali po 17. novembri.

Hlavným hybným momentom udalostí, ktoré začali 17. novembra, bol odpor voči monopolu moci, proti jej zneužívaniu, proti s tým spätému diletantizmu a nekompetentnému vládnutiu, odpor, ktorý zdieľala i drvivá väčšina členov bývalej štátostrany, vďaka čomu došlo, chvalabohu, k odovzdaniu moci bez násilia.

A ako je to dnes, po roku? Zbavili sme sa tendencii k monopolizacii moci, k uzurpácii štátnych masovokomunikačných prostriedkov v záujme vládnucej elity alebo dokonca len v záujme jedného hnutia? Ako to vyzerá s predvolebnými sľubmi o právnom štáte a parlamentnej demokracii?

Už prvú priležitosť naplniť tieto sľuby činmi vládnuca koalícia nevyužila. Na rozdiel od Českej národnej rady a Federálneho zhromaždenia nepripustila zastúpenie predstaviteľov jednotlivých strán a hnutí v Predsedníctve Slovenskej národnej rady podľa- volebných výsledkov, čim dala najavo, že nechce tento orgán využiť na hľadanie konsenzu. Aký priestor dostáva opozícia na vyjadrenie svojich názorov? Aj dnes sme boli obeťou škatuľkovania na kvalifikovaných a menej kvalifikovaných poslancov. Dostali sme aj poučenia, ako a o čom máme v rozprave vystupovať. Nebolo to už?

Dovoľte mi aj ďalšiu otázku. Prečo sa rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam a interpelácie a otázky poslancov vždy zaradujú až na koniec programu, keď väčšina poslancov je unavená, musí cestovať a najmä, keď už nie je priamy televízny prenos? Koľkokrát sme už jednoducho tieto body vypustili z programu. Nie je to preto, aby sa novej moci nenastoľovali nepríjemné otázky? A najmä bolo zo strany poslancov vládnej koalície naozaj prejavom demokracie pohodlnou väčšinou hlasov odložiť rozpravu na ostatnom zasadnutí Slovenskej národnej rady, keď bolo naozaj o čom hovoriť a národ čakal, že sa bude hovoril? /Potlesk/.

Zoberme si ostatnú demonštráciu sily, ktorú uskutočnilo Federálne zhromaždenie za asistencie federálnej vlády, najmä pána Čalfu, prijatím ústavného zákona o vrátení majetku Komunistickej strany Česko-Slovenska ľudu českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Napriek opakovaným ponúkam na politické riešenie tejto otázky sa presadila koncepcia politickej neznášanlivosti, pomsty a revanšu. V protiklade s proklamáciami došlo k aplikácii princípu kolektívnej viny na zvyšku tých, ktorí v KSČS zostali, aby sa jej zásadnou zmenou zasadili o demokratické riešenie problémov spoločnosti. Dobre si pamätám na televízne vystúpenie pána predsedu federálnej vlády, v ktorom povedal, že vláda uvažovala o politickej dohode, ale po výtokoch pána Mohoritu rozhodla postupovať inak. Teda trestať vyvlastnením.

Zákon bol predložený v úplne inom znení, než v akom sa prerokoval vo výboroch. Bolo by možné klásť si otázku, prečo bol tak urýchlene práve 16. novembra predložený - na poslednú chviľu. Možno na želanie Medzinárodného menového fondu. Nebudem sa rozširovať ani o tom, aký je politický zmysel likvidácie parlamentnej strany parlamentnou cestou práve teraz, pred komunálnymi voľbami a v situácii, keď sa

presadzuje výrazne pravicový scenár ekonomickej reformy a ľavicová oponentúra je akosi nežiadúca. Nebudem sa ani pýtat, prečo ti, ktorí tak moralizovali okolo majetku komunistickej strany, považovali za moralizovanie, Keď sa pred malou privatizáciou nastoľovala otázka prepierania špinavých peňazí.

Podstatné je čosi iné. Došlo k porušeniu pravidiel prerokúvania zákonov. Nové znenie neprešlo výbormi českej národnej rady a Slovenskej národnej rady. Prešlo len tromi výbormi Federálneho zhromaždenia. čo je ešte dôležitejšie, došlo k porušeniu ústavy. Porušil sa ústavný zákon 100 z apríla 1990, ktorý zakazuje vyvlastnenie bez náhrady. Vytvoril sa nebezpečný precedens, ktorý sa ľahko môže obrátit proti jeho iniciátorom skôr, než si dnes myslia. Podľa mňa však najhoršie je, že došlo k vážnej demoralizácii parlamentu alebo aspoň jeho časti. Mnohí poslanci Federálneho zhromaždenia, i členovia jeho predsedníctva sa ešte pred schválením tohto zákona, ale aj potom priznávali, že z právneho hľadiska ide o nečistú vec a niektorí sa za to aj poslancom za KSČS ospravedlnili. Nedokázali však počúvnut ani hlas svojho právnického svedomia. Na mnohých isto zapôsobila výzva, aby si uvedomili, že počítač aj tak vyhodí, kto ako hlasoval. Došlo k potvrdeniu známej pravdy, že politika je nielen utváranie verejnej mienky, ale aj otrocké sklaňanie sa politikov pred tou istou inštanciou, ktorú sami ovplyvňujú. Potom, keď časť obyvateľov začne v inej situácii požadovať to, čo mu vodcovia vsugerovali, keď sa pred nimi chceli ukázať svojím radikalizmom, naraz chýba odvaha cúvnuť a povedať nie.

V situácii, keď pozorujeme obrovskú a stále rastúcu koncentráciu výkonnej a politickej moci v rukách federálneho ministra financií - pán poslanec Zeman nedávno napísal článok o hroziacom bonapartizme - federálneho ministra

financii, ktorý aj nás. Slovenskú národnú radu tlačí k múru, aby sme súhlasili s urýchleným schválenia veľkého transformačneho zákona bez seriózneho prerokovania a bez jeho prediskutovania s občanmi, ktorý dokázal ovplyvniť za neprítomnosti premiéra Čalfu rozhodnutie federálnej vlády v neprospech, dohodnutých kompetencii, takýto povoľný parlament sa mi nepáči a nedáva mi príliš veľa optimizmu. V takejto situácii vzniká totiž priestor pre apriórne ospravedlňovanie prípadného neúspechu podnikaných politických krokov. Aj pre cynizmus.. Ako inak si možno vysvetliť názor jedného z predstaviteľov výkonnej moci, ktorý v súvislosti s koncepciou privatizácie povedal: "Keď občania dostanú šancu získať reálny podiel na investičnom rozhodovaní, budú zároveň vedení k tomu, aby si takéto informácie zaobstarávali a niesli náklady na ich získanie. Pokiaľ by malo platiť, že občania nie sú niečoho takého schopní, potom je to námietka, ktorá mieri na samý zmysel a oprávnenosť našej národnej existencie. Ak tu naše obyvateľstvo zlyhá, potom tu už aj tak nie je nikto iný, kto by ho mohol zastúpil. " Toľko citát. Takže máme tu niečo, čo sme už zažili. Ak sa nepodarí reforma, bude vinný národ, lebo asi je už geneticky poddimenzovaný. Potom bude treba asi národ vymenil. Hlavne, že svoje záujmy si obháji štátna byrokracia, ktorá sa najmä na najvyššej federálnej úrovni akosi nezmenšuje.

Táto byrokracia zo všetkých síl usilujúca o vyradenie odborov z hry s rovnakým cynizmom rozpráva o obetiach, ktoré treba priniesť, ale už neinformuje o tom, či budú napríklad peniaze na predpokladanú vyše 17 percentnú nezamestnanosl na Slovensku. Ti, ktorí reformou nemôžu nič stratiť, hovoria o nezamestnanosti ako o nejakej prechádzke. Zaujímajú ich len ich makroekonomické prepočty a nie ľudské osudy. Prečo neostali vo vedeckých ústavoch a dávali sa na politiku?

Americký profesor Leonard mi poslal zaujímavý údaj. Dovoľte mi ho zacitovať: "V Amerike vedci zistili, že zvýôenie nezamestnanosti o jedno percento vedie za 6 rokov k 37 tisíc predčasným úmrtiam, šesťpercentné zvýšenie v Česko-Slovensku by viedlo približne k 15-tim tisícom obetiam predčasnej úmrtnosti. " Môžem názor pána Leonarda na našu ekonomickú reformu, ktorú mi poslal, postúpiť podpredsedovi vlády pánovi Kučerákovi.

Poslednú poznámku a zároveň otázku: Keď sme už pri monopole informácii, na základe ktorých sa budú musieť naši občania ekonomicky rozhodovať, prosil by som vládu, aby nás na budúcej schôdzi informovala, ktorí jej členovia sú v rôznych domácich a zahraničných správnych radách.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

S faktickou poznámkou vystúpi prvý podpredseda Slovenskej národnej rady Čarnogurský.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Weissa. Vo svojom príspevku som dnes apeloval na poslancov, aby tu zavládla koalícia zdravého rozumu a aby sme začali veci konštruktívne riešiť. Nech tento príspevok vyznieva akokoľvek krásne, akokoľvek dojemne, akokoľvek sa v ňom zdôrazňovalo porušovanie ústavnosti, porušovanie práva, vo veci majetku komunistickej strany ide o majetok, ktorý bol nakradnutý od tohto ľudu 40 rokov! /Potlesk. / A tento majetok máme teraz ústavne chrániť? Pre tých, ktorí ho nakradli?

A povedzme si ešte aj ďalej. V politickom živote sme viaceré strany. Vieme, s akými problémami, aj finančnými, sa potykáme. Jediná strana, ktorá ešte stále, rok po 17. novembri, nemá žiadne finančné problémy, je komunistická strana. To je stále tiež v poriadku? Veď prestaňme už zavádzať sami seba! Pristúpme k nejakej korektnej spolupráci a hľadajme korektné argumenty! Potom sa asi aj dohovoríme.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

5 ďalšou faktickou pripomienkou vystúpi pán podpredseda Kučerák.

Podpredseda vlády SR J. Kučerák:

Vážene predsedníctvo, dámy a páni,

prepáčte, že vystupujem už druhýkrát. Keby som mal vystupovať podľa úzusov britského parlamentu, ešte mám možnost vystúpiť do konca roka dvakrát. Speaker v britskom parlamente nám povedal, že poslancom udeľuje možnosť vystúpit štyrikrát do roka a aj to si rozmysli, komu. Takže, aby sme nezneužívali možnosť demokracie.

Bolo tu množstvo obvinení, a myslím, že veľmi ľahkovážnych, na ktoré musím reagovať. Po prvé - vzniká tu akási demagógia, že sa predávame západu. Prosím vás, je predávanie západu návrat k trhovému mechanizmu, k demokracii v oblasti ekonomiky? Veď sme ochotní nadväzovať ekonomické vzťahy s kýmkoľvek. Nedávno sme boli na Ukrajine, v

Moskve a sme ochotní nadviazať vzťahy e kýmkoľvek, kto nám prispeje k zvýšeniu ekonomickej efektívnosti. To, že trhová ekonomika a podniky fungujú na západe, je realita, ktorá vyplýva z ich mechanizmu. Tvrdiť, že sa predávame západu, je naozaj demagógiou.

Pokiaľ ide o účasť pracujúcich na riadení, nemyslime si, že keď sa ozve niekto zo západu, aj z odborov, a kritizuje, že podceňujeme odbory, že to musí byt pravda. Mali sme uzákonenú účasť pracujúcich na riadení a aká bola táto účast celých 40 rokov? Formálna. Len schôdzovali a učili sa poučky marxizmu-leninizmu. Ale účasť pracujúcich na riadení v trhových ekonomikách sa nezabezpečuje zákonom. Keď tu nedávno boli britskí odborníci a profesionáli v oblasti managementu, hovorili, že ako podnikatelia sú nútení zapajať pracujúcich do riadenia a nie preto, že to prikazuje zákon. Každý dobrý podnikateľ vie, že pracujúcich do riadenia musí zapojiť, inak nebude efektívny. A samotné odbory, tie sa nemusia starat do riadenia, pretože ich povinnosťou je brániť záujmy pracujúcich. Manager si vybaví svoje riadenie, ale odbory sa majú starať o mzdy, o sociálne zabezpečenie a o zásadné veci pracujúcich. To je len pokračovanie v taktikách a v praktikách, ktoré mali minulé odbory.

Pokiaľ ide o roľníkov, tu sa zase obviňuje vláda, že nechápe problémy roľníkov. Trhový mechanizmus platí všade rovnako, či je to roľník, robotník alebo inteligent. Vzťahy sú všeobecné. Tu bola taká situácia, že štát doplácal roky a roky alebo dával dotácie do družstiev, štátnych majetkov. Ale veď tie dotácie platili výrobné podniky. Naše zastaralo výrobné podniky odvádzajú 65 % objemu zo zisku a často to šlo do poľnohospodárskych družstiev. A teraz družstvá sa sťažujú, že majú vysoké vstupy. No bodaj by nemali! Však tá suma dotácii je prirátaná k výstupom priemyselných podnikov, ktoré majú potom drahú produkciu. Predsa robíme reformu preto, aby sme zvyšili konkurencieschopnosti, aj priemyselných podnikov. Nie je pravda, že sa orientujeme len na roľníkov, aby oni na to doplatili. S tou demagógiou, že družstvá zabezpečujú výživu národa, by sme mali prestať, pretože každý podnik niečím pre tento národ prispieva. Niekto odievaniu, niekto literatúre, niekto kultúre, niekto výžive. Družstvá by sa mali starať o to, aby boli rentabilné. Výživa národa je makroekonomické problém, o ktorý Ba postará štát.

Mimochodom, v oblasti poľnohospodárstva je množstvo rezerv, ktoré možno využiť. Roľníci sa sťažujú, že majú veľmi drahú výrobu hovädzieho masa, že mlieko je drahé ata. Teraz sme boli v Kanade. Kanadské ministerstvo poľnohospodárstva je ochotné v tomto pomoci. Začiatkom decembra príde sem skupina ministerstva poľnohospodárstva. Sú ochotní spolupracovať pri chove dobytka, ktorý v podhorských oblastiach nepotrebuje ustajnenie, ktorý možno voľne chovať v prírode. Dnes už roľník musí vedieť, že musí choval dobytok buď na mäso alebo na mlieko. Nemôže aj to, aj to, a potom je výroba drahá.

Pokiaľ ide o demokraciu, nátlaky a ukončenie hladovky, myslím si, že postupovať takým spôsobom, že náš parlament musí menil svoje rozhodnutie, aby hladovku ukončili, je mylné rozhodnutie. Ak sa mu podarí zmenou svojho predchádzajúceho rozhodnutia ukončil túto hladovku, vyvolá sto ďalších. Ustúpite jednému nátlaku, vyvoláte sto ďalších. Treba sa rozhodnúť, akou cestou budeme pokračoval.

Pokiaľ ide o privatizáciu, všetci nariekame, že naše podniky nemajú istotu, že nevedia, čo majú ďalej robiť, nemajú výrobné programy, nevedia ako budú fungovať, ale zároveň chceme oddialiť privatizáciu. Však tá už dávno mala byť. Teraz všetky orgány v štáte fungujú veľmi rýchlo, dynamicky, času niet. Preto by sme nemali odďaľovať, ale skôr sa toho intenzívne chytiť, hoci aj vo väčšom počte výborov a naozaj umožniť, aby zákon o veľkej privatizácii prišiel načas, čim viac ho oddialime, tým viac problémov si narobíme v našej ekonomike.

Ďakujem pánu Weissovi za poučenie, že tu vzniká totalita. Ale viete, tieto koaličné strany majú jediný nástroj totality, a to je dvíhanie rúk. Ak toto považujete za totalitu, tak prosím, uznávam, že je to totalita. Ale nič iné, žiadny nástroj nemajú. Nikoho nevyhadzujú zo zamestnania, nikomu nekrivdia, nikoho netrestajú za zmýšľanie. A robí ne teda tzv. totalitu len na dva roky. Kéď po dvoch rokoch zistite, že sme sa mýlili, prosím, môžete to vymeniť a zaviesť svoju totalitu.

Pokiaľ ide o Klausa, je veľmi populárne kričať na Klausa vo všetkom. Treba odlíšiť, v čom je Klaus centralistický a v čom je reforma. Pokiaľ ide o reformu, privatizácia nie je jeho záujmom. Privatizácia je našim záujmom, aby bola čim skôr, pretože ide o základné mechanizmy. Pokiaľ ide o rôzne tendencie k celonárodnej diskusii, priznám sa vám, že ako ekonóm veľmi netúžim, aby som debatoval o privatizácii s ekonómom, ktorý prekladal povedzme 40 rokov Marxa. Boli takí, ktorí so mnou chceli stále debatoval o reforme a stále dokazovali, že súkromné vlastníctvo nie je vhodné. No ale to bola koncepcia, ktorá tu bola predtým. Mali si ju možnosť presadiť a dokázal, že štátne vlastníctvo bolo efektívne. Takže načo celonárodná diskusia s každým? Hovoril som, že koalícia má svoj program, je ochotná niečo rešpektoval, ale predsa nemôže prijať frázovité celonárodné diskusie toho typu, ktoré robila predtým komunistická strana.

A pokiaľ ide o sedemnásťpercentnú nezamestnanosť., som prekvapený takýmito prognózami. Poľsko malo oveľa horšiu východiskovú základňu, malo hyperinfláciu cien asi desattisic percent, malo obrovskú zadĺženosť a majú nezamestnanost 6, 7 %, z toho asi tretina nikdy predtým nepracovala. Takže rôzne pesimistické úvahy, zo to bude 17 %, myslím, že celkom neobstoja. Môže sa stať, že to bude, ale prosím vás, nebuďme vopred pesimisti. To bude závisieť od nás, aj ako bude postupovať privatizácia.

Pred dvoma rokmi, keď sa robil výskum, zistilo sa, že 18 % pracovníkov u nás vôbec nie je využitých. Čiže buď budeme mal skrytú plnú zamestnanosť a ostatní občania budú na to doplácať, alebo povieme, že nezamestnanosť je nutná - ešte žiadna krajina ju nevyriešila - a budeme sa ju snažit vyriešiť ľudským, humánnym, sociálnym spôsobom. Pána Leonarda poznám osobne. Nie každý, kto napíše otvorený list ministrovi financií a kto ho nápise po anglicky, zjedol všetku múdrosť sveta. Aj pán Šimon mal podobné rady a nakoniec cupkal z republiky a nepochodil s ničím. Poznám pána Leonarda, je to daňový odborník a poradca jednej firmy v Rakúsku, ale dovolím si tvrdiť, že do makroekonómie sa nerozumní. Sára som bol na debate, ktorú viedol. A nehnevajte sa, z vedecko-výskumných ústavov sme priali mnohí, dali sme sa na politiku, nepripravovali sme sa na to. Možno, že to robíme na dva roky, možno to je nutnosť. Robíte to aj vy, pán Weiss, aj vy ste robili vo výskumnom ústave.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi podpredsedovi. Pokiaľ ide o náš ďalši program, vytýčili sme si, že o štvrtej hodine zasadnú

výbory. Do ukončenia prvého bodu programu nám zostávajú ešte dvaja prihlásení do diskusie, a to pán poslanec Hrnko a pani poslankyňa Mistriková. Ďalej ešte majú faktické poznámky poslanci Fogaš, Kmeť a Sabo. V zmysle § 19 si žiada slovo pán minister Filkus. To je všetko, čo nám ostáva do uzavretia prvého bodu programu. Súhlasíte s tým, aby sme pokračovali a uzavreli tento bod?

/Poslanci vyjadrili súhlas. / Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Dávam slovo pánovi ministrovi Filkusovi. Minister pre hospodársku stratégiu SR R. Filkus:

Vážene dámy, vážení páni,

pán poslanec Weiss tu nie je. Chcel som hovoriť na jeho adresu, resp. doplniť niektoré vyslovené poznámky odborného charakteru, ktoré sa týkali pravicového zamerania ekonomického scenára a ľavicovej opozície. Pán Weiss to vo svojom príspevku spomínal. Pravda, nie je nič ľahšie ako k takým podstatným menám, ako scenár a opozícia dať nejaké epitetá, ako pravicový, ľavicový a z toho potom kapitalizovat. Neviem si predstaviť, prečo by tento ekonomický scenár mal byť len pravicový. Je monetaristický, raonetaristicky zaneraný. Nie je kenziánsky. Je inak zameraný a z tejto pozície možno k nemu diskutovať, možno mat výhrady. Myslím si, že každý, kto tu sedí - či zľava, sprava, zo stredu - môže mat k tomu výhrady, môže mať iné prístupy k procesu devalvácie, liberalizácie, či k miere, rozsahu veľkosti zásahov atď. Každý zľava, sprava, či zo stredu má určité obavy zo sociálnych dopadov tohto ekonomického scenára. Chcem zdôrazniť, že ekonomický' scenár nie je zameraný jednoznačne vpravo. Scenár je predovšetkým otvorený. Je to cieľ, nie je to recept. Je to scenár, ktorý predovšetkým rešpektuje monetaristické kroky, je monetaristicky zametaný a v opozícii je každý, kto má voči nemu z tohoto hľadiska nejaké výhrady. A hovorím výhrady zľava, či sprava alebo zo stredu. Prečo tu práve hľadať len nejakú ľavú opozíciu, ktorá by mala výhrady vo vzťahu k tomuto scenáru? Myslím si, že každý z nás, kto rozmýšľa a kto má obavy z hľadiska sociálneho dopadu tohto monetaristického prístupu, má k nemu čo povedal. Netreba nasilu, pri každej príležitosti dať do protirečiaceho pôsobenia alebo využíva E každú príležitosti na to, aby som niekde v zákulisí hľadal tú pozíciu zľava.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Kmeťo a po ňom pán poslanec Sabo.

Poslanec Ľ, Fogaš:

Vážený pán predsedajúci,

pani poslankyne, páni poslanci,

vážená vláda,

chcem reagovať na vystúpenie podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Čarnogurského. Uviedol ho asi tak, že by sme mali veci riešiť konštruktívne. Myslím, že sa natoľko poznáme, že vie, že konštruktívnym byt viem. Ale z jeho vystúpenia odzneli tóny, ktoré tonu tiež nenasvedčovali. Peter Weiss totiž nehájil žiaden nakradnutý majetok.

Nakoniec, ani z predkladacej správy námestníka ministra nevyznelo, aby celý majetok komunistickej strany bol nakradnutý. Nešlo o majetok, ale o spôsob, akým sa to stalo. Bez toho, aby som tu vymenúval jednotlivé ustanovenia, ktoré boli porušené, či to chceme počuť alebo nie, ide o akt, ktorý je v rozpore s ústavou.

Pokiaľ ide o poznámku pána podpredsedu na moje vystúpenie, chcem ho ubezpečiť, že som sa poučil o fungovaní parlamentnej demokracie z literatúry, ktorá nesie názov Le droit constitucionele France. Keď treba, môžem mu ju tiež požičať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Dávam slovo poslancovi Kmeťovi. Poslanec J. Kmeťo;

Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,

chcem len faktickou poznámkou reagovať na vystúpenie môjho predrečníka poslanca Weiss v oblasti, ktorej sa cítim byt trochu odborníkom. Som lekár a štatistiky o dĺžke ľudského života sú ml trochu známe. Chcel by som sa opýtať, pokiaľ by diskutér bol prítomný, ako si vysvetľuje, že v našom štáte je priemerná dĺžka ľudského života v porovnaní so západnými Štátmi v niektorých prípadoch až o 10 rokov kratšia, hoci u nás bola 40 rokov plná zamestnanca t a v západných trhových ekonomikách, ako vieme, je stále aká-taká nezamestnanosť. Takže si myslím, že tento

pán profesor, ktorý mu dáva rozum, študoval buď v Moskve alebo na večernej univerzite marxizmu-leninizmu /smiech v sále/.

A čo sa týka majetku komunistickej strany, myslím si, že tu v prvom rade ide o obyčajnú spravodlivosť. Keby sa ich strana brala na zodpovednosť za to, čo tu za 40 rokov vykonala a ukázala, spravodlivé by bolo, keby dnes všetci jej členovia stáli na chodníku v trenírkach.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Vystúpi pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo:

Vážene pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pokúsim sa reagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády Kučeráka. Je mi ľúto, že tu nie je. Reagujem na slová o demagogickom tvrdení predávaní sa západu. Domnievam sa, že keď niekto má iný názor na priebeh ekonomickej reformy, ešte to neznamená, že je to demagógia. Jednoducho by sme si mali zvyknúť na to, že tak ako sme rôzni, tak môžeme mat aj rôzne názory. Inak sa k demokracii nedostaneme. A aby som bol konkrétny, myslím si, že pokiaľ by nám záležalo v prvom rade na našich vlastných ľuďoch a na našom vlastnom životnom prostredí, všetkým ekonomickým zákonom, ktoré sa teraz s takou rýchlosťou uponáhľané pripravujú, by mali predchádzať legislatívne filtre na ochranu ľudí, to znamená sociálne filtre a na ochranu životného

prostredia. Jediný zákon na ochranu životného prostredia nebol dosiaľ prerokúvaný a už hovoríme o veľkej privatizácii.

Aby som bol ešte konkrétnejší v súvislosti s tým predávaním sa západu, žiadam vládu, aby prešetrila aféru okolo akciovej spoločnosti Intethermal. Ide o predaj časti pieštanských kúpeľov, ako som bol informovaný, za dumpingové ceny, kde napríklad pôda v Piešťanoch bola ohodnotená hodnotou nula. Samozrejme žiadam, aby to bolo prešetrené a aby bol o tom informovaný parlament, aj všetci občania.

Dovoľte mi ešte ďalšiu poznámku. Hovorilo sa zase o príkladoch demokracie, čo je nedemokratické. Navrhujem vláde, aby ukázala príklad demokracie. Nech sa všetci ministri vzdajú poslaneckých mandátov. Myslím si, že to bude veľmi pekné gesto pre národ a bude prijaté B veľkým ocenením. /Potlesk. /

A ešte mi dovoľte tretiu poznámku k veľkej privatizácii, aj k vystúpeniu pána ministra Húsku. Myslím to, že sne to dostali teraz a že je to potrebné urýchliť, predsa nemôže byt dôvodom na to, aby sme sa k tomu nevyslovili, pretože keď pristúpime na túto hru, tak sme štatistami a nie sme žiadnym parlamentom. To po prvé. A po druhé - zase sa tu argumentuje tým, že niekto nemá záujem na tom, aby diskutoval E občanmi. Prosím vás, tá ekonomická reforma sa každého z nás a každého občana v tomto štáte bytostne dotýka. Myslím si, že má právo byť maximálne o jej priebehu informovaný a má právo žiadať čo najväčšiu diskusiu. Samozrejme, že sem za to, aby diskusia prebiehala v prvom rade na odbornej úrovni.

Ďakujem. /Potlesk. /

- 151 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Ďalším diskutujúcim je pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Vážene dámy a páni,

v poslednom období sa situácia na Slovensku značne vyhrocuje. Treba však povedať, že tieto skutočnosti sa viac dramatizujú, ako je ich skutočný faktický obsah. Netolerantnost k názorom iných sa prejavuje vo všetkých spoločenských prúdoch. Nie je to teda len výhrada jedného politického prúdu, ako sa nám to tu chce navravieť. Badat neochotu ku konsenzu u všetkých zúčastnených strán. Klasickým príkladom bolo aj naše prerokovanie jazykového zákona. Tiež sme dali prednosť konfrontácii pred hľadaním spoločných východísk, žiaľ, naďalej uvažujeme v schémach minulého režimu a vidíme veci len čierne a biele a nesnažíme sa vidieť, že vo svete sa od prírody nachádzajú všetky farby spektra. Situácia je teda výbušná, avšak nemožno ju dramatizovať. Nikto u nás nepálí autá, nerozbija výklady a neničí verejný majetok, ako napríklad pri podobných demonštráciách v Berlíne, v Paríži, Vilné alebo Londýne. Súboje sa odohrávajú zatiaľ len v rečovej rovine a víťazom obyčajne býva ten, kto vie lepšie kričať.

Musíme si objektívne priznal, že značnú mieru viny máme na tom aj my, tu v parlamente. Náš parlament neodpovedá dostatočne pružne na otázky doby, čím značne prispieva k danej situácii, aj páni z koalície, ako sme toho boli svedkami napríklad na poslednej demonštrácii na námestí SNP, by na výkriky "totalita VPN" nemali odpovedať podobnými výkrikmi ako "fašisti" a podobne. Dávajú len najavo, že naša politická kultúra je na všetkých frontoch rovnaká.