si nenašli čas na riešenie veľmi závažných otázok poľnohospodárstva. Pritom si myslím, že táto problematika je aspoň tak dôležitá z hľadiska budúcnosti Slovenska, ako je jazyková, o ktorej hovoríme na každej schôdzi.

V súčasnosti vo vládach, ale aj v poľnohospodárskej verejnosti sa posudzuje návrh najdôležitejšiehp zákona, " ktorý má riešiť vlastnícke vzťahy k pôde. Pevne verím, že behom krátkej budúcnosti to budeme mať na stole a že sa nám podarí vytvoriť dobré ekonomické a vlastnícke podmienky umožňujúce rozvoj nášho poľnohospodárstva, najmä na báze dobre fungujúcich roľníckych družstiev a súkromných fariem, za podpory špičkových odborno-poradenských služieb. Nevidím tu rozdiel v názoroch na cieľ, to je tiež našim cieľom, ale vo forme dosiahnutia tohoto cieľa.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Teraz prehovorí pán poslanec Bárány. Pripraví sa pán poslanec Ján Ľupták.

Poslanec E. Bárány;

Od minulého rokovania, kedy som sa hlásil do rozpravy, stratilo moje vystúpenie na aktuálnosti, takže stanujem svoju prihlášku do diskusie.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Ľupták. Pripraví sa pán poslanec Doboš.

- 119 - Poslanec J. Lupták:

Vážene predsedníctvo, vážene pani poslankyne, vážení poslanci,

myslím si, že je potrebné, aby som aj ja vystúpil, pretože navštevujem mnohé fabriky, kde ma robotnici žiadajú, aby som vystúpil za nich - či to je Zornica Tisovec, Strojárne Tisovec, ŽOS Zvolen, ČSAO Zvolen a ďalšie a dalšie podniky.

Situácia je dosť zložitá. V mnohých podnikoch sa chystajú prepúslať ľudí. Bol som tiež proti lajdákom, bojoval som dlhé roky proti lajdáctvu. Ale nemožno dopustiť to, aby s Lajdákmi odchádzali aj poctiví, statoční ľudia, ktorí tam roky pracovali. Nemôžem sa stotožniť ani s takou vecou, ak inteligenciu, obrovský potenciál, ktorý máme, vyhadzujeme na ulicu. Inžinierov a technikov z fabrík jednoducho prepúšťame miesto toho, aby sme tento mozog využili na prospech napredovania našej ekonomiky. Toto nerobí ani jeden štát. A to je vážne. Nechcem sa zmieňoval o tom, čo hovoria pracujúci vo fabrikách. Mňa prijímajú i napriek tomu, že som komunista. Ľuďom to nevadí. Chodia za mnou i domov. Chodím medzi nich do fabrík, skutočne ma berú ako človeka, ktorý dlhé roky s nimi pracoval a teda môžem povedat, že si ma vážia.

Chcel by som povedal niečo na adresu masovokomunikačných prostriedkov. Ak KDH dostáva priestor v masmédiách, mali by tento priestor dostať takisto všetky strany, aj Slovenská národná strana, aj komunisti, aj Strana zelených. Keď oni majú ráno desaťminútovku, myslím si, že by každá strana mala tento priestor dostať. To by bola demokracia, ktorú potrebujeme.

Ďakujem. /Potlesk. /

- 120 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Prehovorí pán poslanec Doboš. Pripraví sa pán poslanec Jozef Ivan.

Poslanec L. Doboš:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

pán minister, prepáčte, ešte raz o kultúre, no trošku inak. Kultúra je na prechode z diktatúry do demokratických pomerov. Teraz v podstate ide o preukázanie vzťahu našej revolúcie ku kultúre. Denne skloňujeme starú štruktúru, vedome ju odbúravame, avšak nie je to také jednoduché. V organizme kultúry neplatia násilne zakreslené línie. V zlomových situáciách nemôžeme postupovať v kultúre na základe "bez výnimky". Nemôžeme všetko zotrieť jedným ťahom. Mladá demokracia nemôže spraviť ani to, čim pod zámienkou odbúrania starej štruktúry zasype aj to cenné. Trhový mechanizmus áno, ale pre kultúru nemôže byť trhový mechanizmus jediným čarovným prútikom. Musíme vychádzať z toho, že domáci trh slovenskej kultúry je pomerne malý a tento trh nemôže vo všetkom zabezpečiť sebestačnosť. Slovenskú kultúru, ako aj kultúru národnosti nemožno hodiť na trh jedným prudkým pohybom. Privatizácia áno, ale pre kultúru nemôže byt jediným čarovným prútikom ani privatizácia.

Už desaťročie pracujem vo vydavateľstve a môžem 'potvrdit, že to, čo sa chystá, je predobrazom toho, čo sa odohráva v oblasti knižnej kultúry v Maďarsku. Bezbrehá sloboda, luxusné ceny, obrovský nános periférnych kníh. Pritom hodnotná literatúra, nosné piliere národne] kultúry stratili gazdu. Všetko pre peniaze, všetko pre obchod. Mali by sme sa z toho poučiť. V prechode zákonite vzniká vákuum, neistota, ohrozenie existencie kultúry. Pritom je isté, že každá kultúrna inštitúcia je nútená naučiť sa inú racionálnu násobilku. Ale prekonať tento stav, toto vákuum, bez pomoci a účasti štátu je pre mňa nepredstaviteľné. Hovorím to aj napriek argumentáciám finančných odborníkov.

V jarných mesiacoch sme navrhli v spolku spisovateľov fond kultúry. Podľa mojich informácii je pripravený návrh zákona o štátnom fonde kultúry. Dávam aj otázku, prečo vlastni; mešká tento zákon?

Národnostná kultúra a tlač je v mnohom v oveľa horšom položení. Kultúrny trh maďarskej národnostnej menšiny je skutočne malý. V minulom období vychádzalo na Slovensku 19 ústredne vydávaných maďarských časopisov, značná časť v mutácii. V uplynulom polroku väčšina časopisov zanikla. Ostatným časopisom taktiež hrozí zánik. V tejto veci skupina poslancov napísala list dňa 21. septembra podpredsedovi vlády pánovi Čarnogurskému. V liste sme načrtli viac než kritickú situáciu národnostnej tlače, navrhli sme aj riešenie, žiaľ, na náš list sme do dnešného dňa nedostali odpoveď. V liste sme žiadali dotáciu na časopisy, ktoré sú podľa nás, z kultúrneho hľadiska pre národnostnú menšinu nepostrádateľné. Sú to Kis Épitö, Tücsök - Cvrček, Tábortüz - Táborák, Ifi - Mlaď, Nö - žena, a Het - Týždeň, obrázkový kultúrny týždenník Csémadoku.

Súčasná situácia vyzerá takto: všetky redakcie spomenutých časopisov dostali výpoveď dňom 31. 12. 199O. Podľa toho januárové čísla uvedených časopisov nemožno dať do tlačiarne. Ak sa tento stav nezmení, narastie vplyv maďarskej tlače i Maďarskej republiky, aj keď je nekrestansky drahá a ta naša demokracia pochová 90 í národnostnej tlače.

Pýtam sa podpredsedu vlády pána Čarnogurského, ale aj celej vlády, je skutočne osudom národnostne j tlače zánik? Ako to zdôvodnime zajtra alebo v budúcich mesiacoch? Veď tu vytvarame materiálne hodnoty svojho života. Napriek tomu jedného krásneho dňa bude pre nás písané slovo luxusným artiklom nie sme nečinní, hľadáme materiálne zdroje aj sami. Chceme, aby maďarská národnostná menšina úmerne svojim silám a možnostiam prispela k udržiavaniu svojej kultúry. Pritom som o tom presvedčený, že štát sa nemôže zriecť svojej zodpovednosti za osud menšinovej kultúry.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. Faktickú poznámku má pán minister kultúry Snopko.

Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážený pán predsedajúci, vážene poslankyne, vážení poslanci,

v krátkej faktickej poznámke chcem odpovedať na položené otázky, čo sa týka štátneho alebo národného fondu kultúry, iniciovalo ho ministerstvo kultúry ešte na jar tohto roku. Do rokovania vlády bol návrh tohoto zákona predložený v júni tohoto roku. Problémom tohoto fondu nie je jeho schválenie, problémom je mechanizmus zdrojov, s ktorými má narábali, pretože ako správne poznamenal pán podpredseda vlády Kučerák, vláda nevlastni peniaze, vlastne vláda len presúva peniaze na správne miesto. Väčšina zdrojov, s ktorými fond kultúry počíta, nie je ešte legislativne možná, nie sú ešte schválené zákony, ktoré by tieto zdroje umožňovali. Takže v súčasnosti je fond kultúry v rokovani, už po niektorých pripomienkových kolách a zatiaľ je navrhnutý v akejsi nie definitívnej podobe, lebo na tú by sme museli čakať podstatne dlhšie. Mal by byt predmetom rokovania vlády na najbližších zasadnutiach. Takže problém je v tom, že v princípe nejde o financie, ide o mechanizmus, ktorý by tie financie umožnil získať.

Čo sa týka problematiky časopisov, ak sledujeme dnešné zasadnutie, vidíme, že to nie je len problém maďarskej tlače. Je to problém ukrajinskej a rusínskej tlače a je to problém aj slovenskej tlače. Je to proste problém vstupu do trhového mechanizmu. Návod na riešenie, ktorý očakávame, musíme vypracovať. Pravdepodobne budúci týždeň, ako som už spomenul, zvolané prvé ustanovujúce zasadnutie Spolku slovenských nakladateľov novín a časopisov a tam - zástupcovia vlády, zástupcovia syndikátu novinárov a ak sa ju podarí založiť, tak aj táto nová inštitúcia - kolektívne budeme hľadať riešenie, ktoré by na túto prechodnú dobu zabezpečilo duchovné vyžitie všetkým národnostným menšinám a aj slovenskému náročnému čitateľovi.

Ďakujem za pozornost. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Chcel by som upozorniť členov vlády, že odpovede na otázky poslancov sú 16. bodom nášho programu.

V zmysle S 19 požiadal o slovo pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážene predsedníctvo, vážená vláda, vážení poslanci,

pôvodne som nechcel vystúpiť v rozprave, ale inšpiroval ma k tomu oznam, ktorý sme dostali dnes ráno na stôl a takisto priebeh dnešnej rozpravy. Ten oznam sa týka veci, ktorá trochu unikla našej pozornosti asi preto, že sme sústredení na rokovanie o kompetenciách a o základných ľudských právach, ale ide o mimoriadne vážny zákon, a to je veľká privatizácia. Dnes ráno sme dostali tento zákon na stôl - návrh z Federálneho zhromaždenia a pán predseda Slovenskej národnej rady v zmysle svojho oprávnenia nás informuje o tom, že pridelil tento zákon na prerokovanie trom výborom Slovenskej národnej rady v termíne do 26. novembra - to je budúci pondelok.

Upozorňujem, že ide, a to dúfam nielen podľa môjho názoru, o najvážnejší ekonomický zákon, ktorý bude prijíma t parlament v tomto volebnom období. Zdá sa mi neprimerané, aby takýto vážny zákon, ktorý sa netýka len federálneho parlamentu, ale aj národných záujmov, prerokovávali iba tri výbory Slovenskej národnej rady, a to v termíne, keď budú štyri dni sedieť na plenárnej schôdzi Slovenskej národnej rady a do 26-ho sa majú vyjadriť k takémuto vážnemu zákonu, ktorý vlastne naplňuje ekonomickú reformu procesmi, ktoré možno budú nevratné.

Viem, že Federálne zhromaždenie malo pôvodný termín na prerokovanie veľkej privatizácie v januári. O tom ste boli zrejme informovaní. Zdá sa, že sa tu napĺňajú slová pána podpredsedu Kučeráka, že ekonomickú reformu treba urýchliť. Dúfam, že ma nebudete podozrievať z toho, že som

proti urýchleniu ekonomickej reformy. Ale myslím si, že je potrebné vytvoril priestor aj Slovenskej národnej rade, ak už nie občanom na to, aby sa k takto vážnemu zákonu vyjadrili. Navrhujem teda, aby Slovenská národná rada pripravila a prerokovala uznesenie, v ktorom požiada Federálne zhromaždenie, aby tento bol nebol zaradený na najbližšiu spoločnú schôdzu Federálneho zhromaždenia, ktorá sa má začal budúci pondelok, pretože skutočne si myslím, že nie sme schopní sa v tomto termíne k tomuto zákonu zodpovedne vyjadril. To bol jeden problém, o ktorom som chcel hovoriť.

Druhý problém sa týka problematiky, o ktorej hovoril pán podpredseda Čarnogurský na výzvu poslanca Prokeša. Ide o problém hladovkárov. Vo vystúpení pána poslanca Prokeša som zachytil malú nádej na to, vlastne malinkú nádej na to, aby sa tá hladovka ukončila. Ako viete, hladovkári predložili dve požiadavky: dialóg o jazykovom zákone a návrh na ratifikačné referendum. V diskusnom príspevku pána poslanca Prokeša som zachytil myšlienku, že ukončenie hladovky by bolo možné, keby sa akceptoval prvý bod tých požiadaviek. Ak by toto bola pravda, prosím pána podpredsedu Čarnogurského nie ako poslanec, ani nie ako člen politickej strany, ale prosím ho ako človek, ktorému záleží na živote iného človeka, aby nepodmieňoval súhlas s televíznou diskusiou o jazyku nejakými skutočnosťami, ale aby ho podmienil jedine tým - ak som teda správne pochopil diskusný príspevok pána poslanca Prokeša - že hladovka bude ukončená. Prosím ho skutočne z tých dôvodov, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a možno i života niektorých občanov.

Tretí bod, ktorý som chcel povedať, je krátky návrh. Máme sa o chviľu rozísť do výborov a diskutovať o takisto veľmi vážnej veci, a to o rozdelení kompetencii medzi federáciou a republikami. Ráno bolo prisľúbené, že k tejto problematike by mal alebo bude hovoril predseda vlády pán Mečiac. Myslím si, že by bolo potrebné, aby ešte dnes, predtým ako sa do výborov rozídeme, vystúpil a informoval nás o stanovisku vlády, aké vláda zaujala stanovisko k tým dodatkom, ktoré nám boli predložené ako dodatok k tlači 67, teda k rozšíreniu, resp. úprave kompetencií po rozhovoroch minulý týždeň. To je môj konkrétny návrh.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

S faktickou poznámkou vystúpi pán minister Húska.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR A. M. Húska:

Vážene dámy a páni,

pokiaľ ide o čas schvaľovania zákona o veľkej privatizácii, je daný tým, že pri spracovaní Jednotlivých verzii dochádzalo ku stretaniu a aj kolízii rôznych záujmov. Došlo totiž k určitému sklzu prípravy a dalo by sa povedať, že už predloženie návrhov, s ktorými mali pracovát zastupiteľské orgány najprv vo výboroch, kíže už vyše mesiaca. Preto by sme, samozrejme, boli veľmi radi, keby bolo možné sa síce gruntovne, ale rýchlo vysporiadať s touto problematikou. Myslím si, že by neboli námietky, keby sa vytvoril priestor pre viaceré výbory, aby mohli k tomuto zaujať stanovisko. Sami priznávame, že sme iniciovali napríklad aj našich poslancov vo Federálnom zhromaždení, aby vo výboroch hľadali alternatívu zlepšenia spôsobov realizovania kupónovej akcie, ktorá je súčasťou veľkej privatizácie. Naše pôvodné návrhy realizovania odovzdávania kupónov občanom sú totiž v celkovom návrhu federálnej vlády nedostatočne obsiahnuté. Napriek tomu by som sa prihováral za to, aby s ohľadom na vývoj hospodárskej situácie a na problémy, ktoré vznikajú v súvislosti so stratou niektorých odbytových i dodávateľských miest na východe, rýchlosť privatizačného procesu a s nim spojenej reštrukturalizácie podnikovej štruktúry nebola odďaľovana otáľaním pri schvaľovaní zákona. Samozrejme, že sa podriadime názoru väčšiny zastupiteľského organu, ak uzná za vhodne, že posudzovanie návrhu zákona o veľkej privatizácii ma byt časové viac rozložené.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi ministrovi. Faktickú poznámku má pán poslanec Sabo.

Poslanec P. Sabo:

Važené poslankyne, vážení poslanci,

znovu sa opakuje situácia, že sme tlačení k muru objektívnymi dôvodmi. Apelujem na to, aby sme si uvedomili, že privatizáciu nerobíme na rok, ani na dva roky, že je to nesmierne závažný zákon, ktorý ovplyvňuje našu buducnost minimálne na desaťročia. Takže dovoľte, aby som prehlásil, že cely poslanecky klub Strany zelených podporuje názor pána poslanca Ftáčnika. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ako ďalší v diskusii vystúpi pán poslanec Jozef Ivan. Pripraví sa poslankyňa Tóthová.

- 128 - Poslanec J. Ivan:

Vážená Slovenská národná rada/ vážení prítomní,

chcem nadviazať na slová môjho predrečníka pána poslanca Varjú. Budem veľmi stručný, pretože mnohé z mojich myšlienok povedal už on. Chcem hovoriť o probléme, ktorý je v súčasnosti aktuálny. R nielen v súčasnosti, ale pretrváva už niekoľko mesiacov. Týmto problémom je poľnohospodárstvo alebo agrokomplex ako taký a s tým spojená výživa národa.

Na základe týchto problémov alebo na základe toho, ako riešiť tieto problémy, vznikla aj na pôde Slovenskej národnej rady poľnohospodárska komisia, ktorá sa snaží riešiť rôzne problémy v poľnohospodárstve, hlavne vo výrobe. Poľnohospodárska komisia hoci má snahu riešiť tieto problémy, nemá vytvorené dostatočné podmienky, aby sa mohla zodpovedne a kvalifikovane k týmto problémom vyjadrit. Je to spôsobené hlavne tým, že je malý časový priestor a nie sú vytvorené podmienky na zodpovednú prácu tejto poľnohospodárskej komisie. Z toho titulu by bolo dobré porozmýšľal o ton, aby sa aspoň od budúceho roku vytvoril poľnohospodársky výbor, pretože problematika poľnohospodárstva je veľmi vážna.

Na základe riedenia problémov v poľnohospodárstve vzniká alebo začala sa konštituovať, tzv. poľnohospodárska komora, ktorá grupuje všetkých či súkromných roľníkov, či poľnohospodarov-družstevnikov,., majetkárov a podobne na riešenie týchto problémov. Zaráža na len to, prečo táto poľnohospodárska komora musí dostať, ako som sa dozvedel, odobrenie od ministerstva poľnohospodárstva. V súvislosti s tým, že na pôde parlamentu je len poľnohospodárska komisia a poľnohospodárska komora len vzniká, došlo k prerušeniu rôznych tokov informácii a tieto informácie nie sú dobre prenášané od prvovýrobcov na ministerstvo. Z môjho pohľadu to pôsobí tak, že potom ministerstvo pečene nevie, čo sa v prvovýrobe deje.

Vieme dobre, že výhody spoločného hospodárenia sa dostavili a treba využil všetky vymoženosti veľkovýroby, veď s veľkovýrobou uvažujú aj tam, kde doteraz prekvitali súkromné farmy. Treba dať tejto veľkovýroba podnikateľský charakter, aby zapadla do terajšej koncepcie. Súhlasím s tým, že treba privatizovať, treba však privatizovať vo vnútri podnikov, JRD, či štátnych majetkov, treba robil rôzne výhodne družstevné akciové formy, aby pracovnici boli závislí na výsledkoch svojej práce. Treba tiež vytvoril možnosť reálneho individuálneho obchodu, aby rôzne podniky, či JRD alebo štátne majetky alebo iné podniky Agrokomplexu alebo potravinárskeho komplexu mohli samostatne, bez nejakých iných zahraničných obchodov obchodovať so svojimi produktami v rámci celého sveta. Prispôsobovať ceny potravín kúpnej sile obyvateľstva. To bude len vtedy, keď poľnohospodári budú môcť potraviny finalizovať. Bude sa to dal realizovať len vtedy, ak spojíme výrobu, nákup a obchod v jeden celok. Vtedy sa budú dal ceny kalkuloval tak, aby boli rentabilné pre výrobcu, ale zároveň aj prístupné.

Veľa sa hovorí o liberalizácii. Tiež som sa dopočul, že potraviny by nemali byt libecalizované. Neviem, čo je na tom pravdy, ale ak by to tak bolo, potom sa pýtam, prečo ceny vstupov sa sústavne zvyšujú? Potom nech sú konštantné tiež ceny vstupov. Drahota poľnohospodárskych výrobkov nevyplýva z podstaty JRD alebo štátneho majetku, ale z nedostatku kvalitných priemyselných hnojív, ochranných prostriedkov, strojov, technických a technologických zariadení. Cena všetkých vstupov je veľmi vysoká a nezodpovedá požadovanej úrovni.

Súhlasím s ľuďmi, ktorí hovoria, že poľnohospodárske družstvá alebo Štátne majetky sú také alebo onaké. Sú tam určité a výhody, ako napríklad veľké celky, kde je neúmerne vystaví koncentrovanosť pôdy, či ostatného zariadenia, je tak zlá organizácia. Tiež vieme o tom, že v dôsledku zvyšovania úrody prekvitá na družstvách chemizácia a s tým spojené aj zničestenie našej prírody. Toto všetko si majú uvedomiť zodpovední pracovnici v poľnohospodárskych podnikoch, ale nesmieme zabúdať na to, že ak si rozdrobíme lebo celkom zničíme poľnohospodárske podniky, súkromní farmári alebo súkromné farmy tu ešte nie sú, potom sa pýtam celej vlády, ako zabezpečí výživu nášho národa.

/Potlesk. / Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Teraz prehovorí pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Weiss.

Poslankyňa Z. Tóthová;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

všetci máme ešte v živej pamäti kadejaké frázy o výchove robotníckeho dorastu za niekdajšieho režimu, ktorý sa slovne, ale len tak, označoval ako robotnícky. Na aktívoch a schôdzach sa dlho a často rečnilo o potrebe skvalitňoval výchovu a výuku učňov, zálohy robotníckej triedy. V praxi to však bývalo poväčšine inak, učňovské školstvo bolo achilovou pätou školského komplexu, najslabším článkom reťaze pochybnej kvality. Dnes by sme urobili osudnú chybu, ak by sa učňovské školstvo malo rozpadnúť. Na

stredných odborných učilištiach sa napríklad v školskom roku 1989/1990 v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike pripravovalo 465 tisíc žiakov v 957 učilištiach. To je takmer 6O % absolventov základných Škôl.

Do života týchto škôl sa premietajú všetky zmeny, ktoré doteraz postihujú našu ekonomickú sféru. Pokiaľ inde zápasia predovšetkým s tým, ako kvalitne učiť a vychovávát, mnohé 20 stredných odborných učilíšť riešia základný problém svojej existencie. Presvedčila som sa o tom na poslaneckom prieskume niektorých učilíšť v okresoch Čadca a Žilina.

Aké sú teda problémy, ktoré dnes trápia učňovské školstvo a ohrozujú jeho budúcnosť? Niektoré podniky, pri ktorých sú zriadené stredné odborné učilištia alebo ktoré si dali vyučiť učňov do učilíšť, zanikajú. Iné sú bez peňazí, takže vznikajú veľké tažkosti s financovaním stredných odborných učilíšť. Mnohé organizácie, ktoré sa zaviazali financovať výuku učňov pre svoje potreby, odmietajú hradiť náklady za prijatých žiakov, hoci sa k tomu zaviazali hospodárskymi zmluvami. Žiadajú úhradu od rodičov, a to i u deti, ktoré si vlastne ešte plnia povinnú školskú dochádzku. Mnohí rodičia majú právom obavy, či ich diéta dokonči štúdium na strednom odbornom učilišti. Finančné čiastky na výučbu učňov sú totiž niekedy veľké, i okolo 2 5OO korún mesačne, čo si väčšina rodín z ekonomického hľadiska nemôže dovoliť hradiť. Dochádza tu k evidentnému porušovaniu zákonov zo strany podnikov i organizácii, pretože školstvo je u nás zatiaľ bezplatné a podľa zákona 171/199O Zb. sú podniky povinné plniť záväzky voči učňom. V prípade ich zániku prechádza táto povinnosť na ich zriaaovateľa. Je to zakotvené i vo vyhláške 4/1987 o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť.

Ešte donedávna sa do praxe nedostala realizácia S 12 ods. 3 školského zákona 171/199O Zb., podľa ktorého náklady na učiteľov teoretického vyučovania, refundáciu miezd a náhradu miezd vychovávateľov a majstrov odbornej výchovy, náklady na učebnice a učebné pomôcky, ako aj náklady na prípravu žiakov, ktorí sa nepripravujú pre žiadnu organizáciu, hradia národné výbory. Novela bola prijatá v máji, ale financovanie z národných výborov na tieto účely ide na stredné odborné učilištia až v týchto dňoch. Je to tiež jeden z dôvodov neistoty a strachu učílíšť o svoju budúcnosť.

Učilištiam hrozí strata priestorov, najmä na odborný výcvik, pretože podniky sa rozpadávajú na menšie alebo dávajú prevádzky do ekonomického prenájmu. Niektoré organizácie sa rozpadávajú. Začínajú sa rozkrúcať kolesá malej privatizácie. V Jej dôsledku je však ohrozená príprava žiakov v strediskách praktického vyučovania. Napríklad v Strednom odbornom učilišti služieb v Čadci prechodom hotela Kysuca do akciovej spoločností Dialóg bolo zrušené stredisko praktického vyučovania, a to do 24 hodín, žiadať od Zväzu podnikateľov prevzatie zodpovednosti napríklad za praktické vyučovanie, ktoré je pri výchove učňov nevyhnutné, je asi predčasné. Má zatiaľ iné problémy. A pritom bez výchovy budúcich obchodníkov, remeselníkov, pracovníkov služieb, by bola malá privatizácia veľmi krátkozraká. Príprava budúcich drobných podnikateľov musí byť organickou súčasťou malej privatizácie.

Zo strany podnikov a organizácií je v súčasnosti minimálny záujem o výchovu učňov. Je to pochopiteľné, pretože samy ešte dobre nevedia, čo s nimi v budúcnosti bude. Učilištia nemajú zo strany podnikov a organizácii potvrdených žiadnych alebo len minimálny počet žiakov do budúceho školského roku. Pritom po predbežnom prieskume na základných školách je o štúdium na učilištiach zo strany deti veľký záujem, často mnohokrát väčší ako sú možnosti stredných odborných učilíšť. Napriklad na Strednom odbornom učilišti obchodnom v Žiline sa môže prijať 14O deti a záujem je až 236 deti.

Priponienky sú i k obsahovej náplni učilíšť, k pomeru medzi teoretickou a praktickou výchovou. Málo sa využíva časový priestor na odbornú výchovu, je tu dvojkoľajnost riadenia stredných odborných učilíšť, nerovnosť postavenia pedagogických pracovníkov a nejednotný pristúp k financovaniu rozvoja stredných odborných učilíšť, v organizácii siete učilíšť. Niektoré pripravujú žiakov napríklad z celého kraja v jednom odbore. Tým sa zvyšujú náklady na stravu a ubytovanie učňov.

V prvom rade je dnes potrebné zabezpečiť kapacity učilíšť a stredísk praktického vyučovania. Ich stratou a znižovaním by časť našich 14 až 15-ročných deti stratila možnost získať stredoškolské vzdelanie - odbornosť. Treba zabrániť vytvoreniu veľkej skupiny 14-ročných nezamestnaných. Zabezpečiť by to malo prijatie novely k novele číslo 171/199O Zb. k školskému zákonu číslo 29/1984 Zb., ktorú by malo prijať Federálne zhromaždenie. Predpokladaný návrh sleduje ako prechodné opatrenie zachovať majetok učilišt vo vlastníctve štátu. Zriaďovateľmi stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania by sa mali štať príslušné orgány štátnej správy, ktoré budú zabezpečovať celospoločenský záujem na výchove a vzdelávaní mládeže. Učilištia budú hospodárskymi subjektami, môžu si tvoriť aj vlastné prijmy. Novela však nerieši komplexne financovanie učilíšť. Prechodom zriaďovania a prevádzkovania stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania zo štátnych podnikov na ústredné orgány štátnej správy prejdú na ne základné prostriedky, národný majetok, ale neprejdú

prostriedky, ktoré sú potrebné na financovanie prevádzky a celej činnosti stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania.

Preto je potrebné, aby vláda zaujala stanovisko k problémom učňovského školstva, hlavne ako postupovať v prípade, keď podnik nechce hradiť náklady na učňov, ku ktorým sa zaviazal hospodárskou zmluvou, kto preberie záväzky učňov v prípade privatizácie podnikov, myslím terajších žiakov prvého až štvrtého ročníka, do akej miery preberie štát financovanie učilíšť, či rozpočet na rok 1991 ráta so zvýšenými nákladmi na učňovské školstvo. Budú strediská praktického vyučovania stredných odborných učilišt vyňaté z malej privatizácie? Aká je koncepcia ministerstva školstva, mládeže a športu k budúcnosti stredných odborných učilíšť a výchove mládeže na robotnícke povolania, obchod a služby v podmienkach trhového hospodárstva?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pani podpredsedníčka Keltošová.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Stručne nadviažem na moju predrečníčku. Ako podpredsedníčka Slovenskej národnej rady gestorujem aj Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a minulý týždeň sme mali rokovanie práve so zástupcami Asociácie pedagógov stredných odborných učilíšť. Boli tu zástupcovia z celého Slovenska, aj zástupcovia ministerstva školstva a dohodli sme sa na týchto konkrétnych