Ďalej dochádza k omylu, že pri vysokých cenách dochádza ku komercionalizácii. Ale tu chcem znovu opakovať to. čo som už povedal. Dôverujme občanom a spoľahnime sa na nich, že naozaj budú kupovať to, čo chcú a v čom sú určité hodnoty. A chcel by som tiež poznamenať, že kultúra to nie je len otázka dotácie zo štátneho rozpočtu. Kultúra národa sa nemeria výškou dotácii napríklad do kníh, ale meria sa kultúrou pracovísk, čistotou, hygienou, kultúrou našich sídlisk, kultúrou bývania. Ak si niekto mysli, že stačí iba dotoval našu kultúru tak, že sa budú dotovať pracovnici, asi bude rozvíjať iba jednu stránku nášho života a ostatné zanedbá. Takže iba dotácie nepomôžu a bol by to základný omyl.
Pán poslanec Kvietik hovoril, že aj inde sa hádžu paradajky a nič sa nestane. No ak by sme sa týmto utešovali, asi by sme siali vietor a žali búrku. Aj inde sa hádžu paradajky, ale dôsledky sa z toho vyvodzujú. Náhodou mal mal možnosť, že som prišiel do Londýna v máji, keď deň predtým boli demonštrácie proti vysokým daniam M. Tatcherovej a demonštrujúcim sa podarilo rozbil výklady. Na druhý deň sa za túto výtržnosť hanbili všetky strany a keď o týždeň usporiadali ďalšiu demonštráciu, urobili ju tak, že dali pozvánky ľudom, aby tam neprišli ti, ktorí tam nepatria. Tak si každý štát chráni demokraciu a tak by sme si ju mali chránil aj my. Obviňovať parlament, že neprihliada na vôľu národa, je naozaj znevažovaním tohto parlamentu, pretože bol zvolený vôľou národa a nesmie prihliadal na žiadne záujmové skupiny, nech sú akokoľvek extrémne. Má prihliadať na to, že bol volený určitými skupinami ľudí, resp. občanmi na celom Slovensku. Ak by toto prestal rešpektoval, stratil by charakter demokratického parlamentu. /Potlesk. /
A zároveň ak si niekto mysli, že koalícia sa bude správať tak, ako si to predstavujú menšinové strany, tiež
je na veľkom omyle. Aj britský parlament je parlamentom väčšinového systému a do tohto systému na volebné obdobie ide B rizikom, že v budúcich voľbách neobstojí. S týmto rizikom ide aj koaličná vláda, že síce bude rešpektovať požiadavky iných strán, ale nie sa nimi riadiť, pretože to nie je ani Slovenská národná strana, ani komunistická strana a má svoj program, ktorý chce realizovať aj za cenu svojho rizika.
Pokiaľ ide o jazyk, domnievam sa, že je iba zámienkou toho, aby sa určité skupiny ľudí prejavili naozaj nedemokraticky. Materinská reč to je niečo ako základné ľudské práva, to je niečo ako právo slobody pohybu, vyznania, právo myslenia. Ak niekomu zoberiete materinskú reč, zoberiete mu asi základné právo. A právo nie je na to, aby sme niekomu niečo brali, aby sme sa pomstili, ale aby sme vytvorili spravodlivý systém. Ak tento zákon vytvára podmienky, že Slovák môže použivať slovenčinu na celom území, čo je na tom nedemokratické, ak pripustime, aby ostatní ľudia, občania mohli používať svoj jazyk? 60 docielime, keď niekoho obmedzujeme? Chceme právom vytvoriť nespravodlivost, alebo spravodlivé podmienky? Ide nám o spolunažívanie, alebo o nejaké zvady medzi ľuďmi?
Rád by som ako ekonóm poznamenal: budem rád, ak sa ekonomická reforma čim skôr začne, pretože naozaj vytvorí základné podmienky spolunažívania ľudí, pretože ľudia budú stále viac na sebe závislí. Je dokázané, že všade tam, kde existovali pevné ekonomické väzby, ekonomické závislosti, ľudia nažívali s rôznymi jazykmi, s rôznymi etnickými skupinami, naživali ľudia rôznych rás. To dokazujú rôzne obchodné strediská na svete a dokazujú to aj trhové ekonomiky. Naopak, všade tam, kde nebola trhová ekonomika, ľudia si mysleli, že spolunažívanie sa vytvorí pomocou jazykového zákona. Bol by som rád, keby sme sa nedostali medzi tie
krajiny, kde vznikali konflikty a ozbrojené vojny len kvôli tomu, že ľudia chceli takýmito metódami riešil spolunažívanie ľudí.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi podpredsedovi. S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Filipp, Hrnko, Košický, Prokeš.
Poslanec J. Filipp:
Po vystúpení pána Ivana Hudeca sa tu robí taká "poetická chviľka". Zvykli sme si tak po komunisticky hovorit, ako zopneme sily na riešenie a budovanie kultúry. Ako sa zopinajú tieto sily? Rád by som ich totiž "zopol", aby som tú kultúru zachránil. A robím to. Ale pýtam sa, či sa zopínajú tak, že sa Verejnosti proti násiliu dávajú tie najkrajšie a najdrahšie budovy z histórie, z kultúry, ako napríklad Župný dom v Košiciach.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďale] vystúpi pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Mam otázku na pána podpredsedu vlády, aby definoval tie skupiny obyvateľstva, ktoré majú nadpriemerné prijmy, lebo tie majú potom právo na národnú kultúru. Myslím si, že to majú všetci a tie nadpriemerné prijmy nemá ani zlomok obyvateľstva Slovenska.
Ďalej sa chcem opýtať, kde boli počas demonštrácii na Slovensku rozbité okná, výklady resp. niekomu bolo ublížené na zdraví.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
I v rámci priority faktických poznámok musím teraz odovzdať slovo členovi predsedníctva pánovi Ľuptakovi.
Poslanec I. Ľupták:
S pánom Filipom sme sa stretli v Košiciach na ulici asi pred štyrmi dňami. Pekne sme si podebatovali, ba dokonca ma pozval k nim na kávu - kde majú miestnosti oni. Hovorili sne tiež o župnom dome v Košiciach. On totiž číta tie plátky, ktoré nás obviňujú, že sme vzali župný dom. Máme tam štyri či päť kancelárii na zmluvu, všetko ostatne patrí múzeu Vy to, pán Filipp, veľmi dobre viete, že nejde o žiadne zobratie Župného domu. Pán Filipp, udierať pod pás, to nie je férové.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
ďalej prehovorí pán poslanec Košický. Poslanec H. Dziak-Košický:
Ak dovolíte, vrátim sa k poznámkam na ternu kultúra, o ktorej šíre tu hovorili a poctili sme aj pána podpredsedu vlády. Na vysoké] škole múzických umení pred dvadsiatimi rokmi som sa ešte učil, že v Spojených štátoch amerických neexistuje žiadne iné divadlo, len komerčne a všetky divadlá sa tam samofinancujú. To dodnes platí o 95 %- ach di vadiel v NEW Yorku. Od tých čias sa v Spojených štátoch amerických vybudovala divadelná sieť, ktorá je dotovaná zo
štátneho rozpočtu od 20 do 4O %. Čo som chcel povedať? Chcel som povedať len jedno, že predtým, keď existoval rovnostársky, nivelizačný systém, sa peniaze na kultúru rozdeľovali paušálne. Bude na nás, aby sme vymysleli systém, ako dotoval projekty a hodnoty.
Západným Nemcom sa podarilo dostať film na dnešnú úroveň tak, že na konci šesťdesiatych rokov zriadili fond na podporu rozvoja pôvodného západonemeckého filmu. A západonetnecký film dnes v umeleckom svete niečo znamená. Bolo by od nás veľmi nemúdre, keby sme nevymysleli systém, akým spôsobom a čo v kultúre dotovať. Je totiž dost zvláštna predstava, že pri vydávaní periodík sa budeme riadiť rovnakými kritériami pri vydávaní Playboya a pri vydávaní časopisu pre mladých začínajúcich autorov. To je nemysliteľne. Budeme musieť vymyslieť systém, ako a čo z kultúry dotovať a prečo to dotovať. Som hlboko presvedčený o tom, že tento systém vymyslieť dokážeme.
Ďakujem, /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Hovoriť bude pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci,
veľmi rád by som poprosil predstaviteľov vlády, aby prestali prekrúcať zmysel matičného zákona, aby si predovšetkým precitali dôvodovú správu, lebo sme netvrdili, že paragrafované znenie je dokonalé. Nakoniec sami viete, že
väčšina návrhov zákonov, aj ktoré predkladá vláda, sa tu veľmi preformulováva práve v dôsledku toho, že môžu byt rôzne vykladané. Nikde v matičnom zákone nie je napísané, že by Maďar nemohol vystúpiť po maďarsky, zákon zakladá povinnosti len organizáciám, nie občanom.
Rád by som sa ešte obrátil na pána Miklošku, predsedu Slovenskej národnej rady. Obrátilo sa na neho Hnutie pre národné zmierenie s nasledovnou petíciou: "Dole podpísaní občania Slovenskej republiky týmto žiadame Slovenskú národnú radu, aby na najbližšom zasadaní prerokovala a nechala hlasovať o návrhu Matice slovenskej a skupiny poslancov Slovenskej národnej rady ústavného zákona Slovenskej národnej rady o postavení slovenského jazyka ako štátneho jazyka v Slovenskej republike s nasledovným doplnením § 2 odseku l - za poslednú vetu uvedeného zákona sa vkladá: Používanie jazykov národných menšín sa vo vzájomnom ústnom styku nevylučuje, pokiaľ na používaní štátneho jazyka netrvá ktorýkoľvek účastník. Súčasne žiadame predsedu Slovenskej národnej rady Františka Miklošku a predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby v záujme zníženia spoločenského napätia urýchlene zaujali k tomuto návrhu stanovisko. " Táto petícia bola doručená predsedovi slovenskej národnej rady vo štvrtok minulý týždeň.
V zaujme objektivity by som sa veľmi rád spýtal predstaviteľov našich masovokomunikačných prostriedkov, ako je možné, že všetky príspevky alebo aspoň veľká väčšina tých, ktoré im boli zaslané, a ktoré obhajovali matičný zákon a vysvetľovali ho, nikdy neuzreli svetlo sveta. Nejde len o môj príspevok. Ide o príspevky mnohých ľudí, o ktorých viem, že tam písali.
Ďakujem.
- 107 - Podpredseda SNR J. Klepáč:
Mám taký dojem, že tu došlo k nedorozumeniu. Stále sme pri prvom bode programu - rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam. Prosím vás, aby ste otázky na vládu, ministrov a členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady kládli v druhom bode - interpelácie a otázky poslancov.
Vystúpi poslanec Sabo. Pripraví sa poslanec Varju. Poslanec P. Sabo:
Vážená slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a pani,
nemusíme sa snáď utvrdzovať v tom, že spoločenský konsenz spred roka je dnes nenávratne preč. Chcem upozornil na "to, že terajšie aj hroziace výbuchy nespokojnosti majú hlbšie, vnútornejšie príčiny. Neklamme sa problémami v zásobovaní, jasne sa ohlásilo obdobie neistôt, obdobie pochybnosti o pravdách, ktoré sa ešte nedávno zdali neotrasiteľné a sú u mnohých ľudí charakterizované stratou viery v lepšiu budúcnosť. V atmosfére hlbokého poklesu dôvery v pozitívne smerovanie sa táto skepsa stáva prvkom, ktorý ochromuje a časť. spoločnosti demoralizuje a neupevnené povedomia demokratických princípov je v tejto situácii živnou pôdou pre vznik asociálnych tendencii dlhodobého, možno nepostrehnuteľného, ale kontinuálneho rozkladu. Na všetkých úrovniach, od vlády až po občiansku, sa prejavuje absencia tolerancie, ochoty rešpektovať názory druhého, čim je spoločnosť ďalej zneistovaná. Sú to vnútorné dôvody, pre ktoré sa zmietame v sporoch namiesto riešenia významných ekonomických, sociálnych a ekologických problémov. Nechcem v tomto smere opakovať to, čo už bolo povedané, ale považujem za potrebné niektoré veci zvýrazniť.
Oprávnene hovoríme o potrebe ľudskosti a slušnosti všetkých ľudí a súčasne nechceme vidieť, ako tieto požiadavky ignoruje samotná ekonomická reforma, jej neľudsky kurz aj realizácia, ktorá je v mnohých aspektoch asociálna, ako to potvrdili aj predrečníci, nekultúrna a dovolím si tvrdiť aj protinárodná. spôsob predloženia a realizácie ekonomickej reformy je ukážkovým príkladom pokračovania v minulých praktikách, aj keď sa to deje inými slovami.
Napriek tomu, že sa jedná o osudovú zmenu spôsobu života celej spoločnosti, vlády si nepokladali za potrebné prediskutovať a dohodnúť tento bolestný spôsob prerodu etáp a tými, ktorí budú jeho bezprostrednými účastníkmi a ktorí ponesú najväčšie bremeno. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že tak, ako sme v minulosti boli predávaní Kremľu, sú isté sily byrokracie ochotné predávať nás dnes západu /potlesk/. Je dokázateľné, že pokiaľ spoločnosť nemá záruky slobodného vývoja prednostne v sociálnej oblasti, stráca zábrany a nerešpektuje ani iné pravidlá, nevyhnutné pre jej chod.
Sociálne istoty nám názorne predviedla snaha federálnej vlády o elimináciu článku 5 Zákonníka prace, ustanovenia o účasti zamestnancov na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie. To vyvolalo odpor nielen u nás, ale aj v demokratických kruhoch v zahraničí. Vplyvom negácie servilnej činnosti odborov v minulosti je pochopiteľné, že sú v nezávideniahodnej situácii. Mali by sme si však uvedomiť, že všade v demokratickom západnom svete sú odbory veľmi významnou a rešpektovanou spoločenskou silou. Niet dymu bez ohňa možno povedať aj o prístupe k riešeniu národnostnej otázky, ktorá sa dnes, žiaľ, nachádza vo veľmi emocionálnej rovine a osobitne je zneužívaná priaznivcami a niektorými vedúcimi politikmi Slovenskej národnej strany. Istotám v tejto spoločnosti však neprospieva ani
ignorovanie vyhlásení predstaviteľov inej vlády, ktoré možno interpretovať ako zasahovanie do našich vnútorných záležitosti, rovnako ani premenovanie názvov obci na Žitnom ostrove so súhlasom ministerstva vnútra bez toho, aby sa o tomto akte, v období mimoriadne vzrušenej národnostnej atmosféry diskutovalo v parlamente.
K ukľudneniu neprispieva ani nedostatok informácii. Vo vecnej rovine by bolo napríklad žiadúce vedieť, aká je situácia v školstve, koľko slovenských deti musí navštevoval maďarské školy, koľko by stálo a ako by bolo možné zabezpečiť dopravu deti autobusmi, myslím slovenských detí do slovenských škôl a maďarských deti do maďarských škôl, tak, ako je to vo svete bežné.
Zakrývanie faktov vždy vedie k možnosti nesprávneho výkladu a poskytuje priestor demagógom pre manipuláciu s ľuďmi. Celkove je informovanosť spoločnosti nie príliš objektívna. Informačné médiá sú vo väčšej či menšej miere keď už nie cenzurované, tak aspoň usmerňované tak, aby miera informovanosti nepresiahla určitú hranicu a obsah informácii nepoškodil politické záujmy príslušných zoskupení, ktoré tieto informačné prostriedky ovládajú.
Zdá sa, že korene demokracie sú plytké na všetkých úrovniach. O spôsobe obsadzovania postov prednostov na okresných úradoch už hovoril pán poslanec Fogaš. Za zarážajúci považujem aj návrh zákona o zániku mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia, ako nám bol predložený vo výboroch, ktorého niektoré časti sú zneužiteľné pre likvidáciu nepohodlných poslancov.
Zmienil sa musím aj o kumulácii moci v prípadoch poslancov-ministrov. Ako sa na to pozerá občan, keď každému z nás musí byť jasné, že minister si jednoznačne nemôže
plniť povinnosti poslanca a kumulácia moci je vždy predpokladom jej použitia bez obavy z kontroly alebo spätnej väzby. Na druhej strane chcem povedať, že s demokraciou nemá nič spoločné ignorovanie chuligánskych vystúpení sympatizátorov niektorých politických strán a zoskupení, ktoré nás zosmiešňujú a znevažujú pred svetom. Považujem tiež za nevyhnutné, aby sa vyslovené podozrenie o existencii ozbrojených kománd prešetrilo a aby bol o všetkých krokoch informovaný nielen parlament, ale všetci občania.
Ťažko pokladať za ukážku štátnickej rozvahy, keď takmer v krízových situáciách sú poslanci manipulovaní, nedôstojným spôsobom sa odôvodni prerušenie a odloženie plenárneho nasadnutia, nehovoriac o oboznámení s programom dvomi riadkami v telegrame. Poslanci dnes prakticky nemajú možnost pracovať s voličmi, čas na ich iniciačnú a kontrolnú činnosť je minimálny. Tempo prerokúvania zákonov vylučuje, aby boli v dostatočnom rozsahu konzultované s odborníkmi a voličmi a vylučuje, aby sme ako poslanci pracovali dobre a zodpovedne.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci,
prosím vás, aby sme si uvedomili, že sme najvyššou zákonodarnou reprezentáciou Slovenska a pritom sa voči nám používajú metódy, proti ktorým sme dúfam všetci pred rokom v novembri bojovali. Nedopusťme, aby sme v mene týchto krátkozrakých politických cieľov upadli do bezvýznamnosti niekdajšej prednovembrovej Slovenskej národnej rady.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem poslancovi Sabovi. V zmysle S 19 sa do rozpravy prihlásil prvý podpredseda vlády pán Čarnogurský.
Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský:
Vážené predsedníctvo,
vážená Slovenská národná rada,
chcem reagovať na tri podnety, ktoré zazneli v dnešnej diskusii. Prvý sa týkal zástoja bezpečnostných síl v uplynulých dňoch. Ministerstvo vnútra, za ktoré v týchto dňoch zodpovedám, vychádza zo stanoviska, že verejné manifestácie sú prejavom demokratického práva občanov a občania majú pravo sa na nich zúčastniť. Pravda, za predpokladu, že sa ich zúčastňujú nenásilným, pokojným spôsobom. Na základe tohoto stanoviska som minulý týždeň vydal inštrukciu, podľa ktorej bola zvýšená pohotovosť bezpečnostných síl ku koncu minulého týždňa, avšak bezpečnostné sily mali príkaz, že môžu zasahovať proti občanom zúčastňujúcim sa na verejných manifestáciách v prípade, ak by sa dopúštali násilia, ak by násilie bezprostredne hrozilo a ak by sa spôsobovala škoda.
Pokiaľ ide o verejné zhromaždenie v Bratislave, ktoré bolo v sobotu, bezpečnostné sily zasiahli iba na okraji námestia SNP vzhľadom na to, že v malej skupine občanov začalo dochádzať k násiliu. Po skončení verejného zhromaždenia mestský prokurátor v Bratislave zahájil trestné stíhanie vo veci podľa § 160 Trestného poriadku, čiže nie proti osobám, ale vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu výtržníctva v priebehu verejného zhromaždenia. Na základe výsledkov tohto vyšetrovania, ktoré zatiaľ nie je skončené, nebolo zistené hádzanie predmetov, ktoré
by boli spôsobilé spôsobiť, zranenie, čiže nebolo zistene hádzanie kameňov. Toľko, pokiaľ ide o účasť bezpečnostných síl v uplynulých dňoch. Pohotovosť bola už odvolaná, pretože inak na Slovensku bola situácia pokojná a k žiadnemu narušeniu verejného poriadku nedošlo.
Druhy podnet predniesol poslanec Prokeš na usporiadanie verejného okrúhleho stola s účastníkmi hladovky na námestí SNP. Chcem povedať toľko, že s účastníkmi hladovky viedli dialógy viacerí predstavitelia vlády, aj ja som s nimi hovoril. Viedli s nimi dialóg aj predstavitelia slovenskej národnej rady, konkrétne predseda Slovenskej národnej rady. Dvaja účastníci hladovky sa zúčastnili na okrúhlom stole v televízii 28. 10. tohoto roku, kde mali možnost predniesť svoje stanoviská.
Chcem povedať, že televízia nie je nástrojom na vykonávanie politiky. Je kultúrnou inštitúciou a prostriedkom masovej informácie. Okrúhly stôl s účastníkmi hladovky v zásade je možný, avšak hlavným predpokladom uskutočnenia takéhoto okrúhleho stola, ktorý by plnil predovšetkým informatívnu funkciu a nie funkciu politickej manipulácie, by bola skutočnosť, že by bolo možné priniesť nové informácie, nie iba tie, ktoré už boli viackrát zopakované aj v prostriedkoch verejnej informácie. Opakujem, že aj ja som osobne v styku s účastníkmi hladovky a pokiaľ by takéto predpoklady boli splnené, je možné s nimi uskutočniť verejnú diskusiu.
A konečne poslanec Štefan Kvietik, mám dojem, že aj viacerí ďalší rečníci, sa kriticky zmieňovali o poslaní televízie ako informačného prostriedku. Pán poslanec Kvietik sa vyjadril, že televízia manipuluje informácie. Chcem povedat, že televízia, aj ostatné štátne oznamovacie prostriedky majú povinnosť pravdivo informovať občanov. Televizia sa poctivo a dovoľujem si povedať so zdá čom snaží túto svoju povinnosť splniť. Musím povedať, že kritika až útoky na spravodajské relácie televízie sú z viacerých strán. Nazdávam sa, že sa v týchto útokoch prejavuje zvýšená citlivosť na to, keď sa v informáciách televízie objavia aj kritické zábery a momenty k tým, ktorí takéto útoky na televíziu potom prejavujú. Televízia sa aj naďalej bude snažiť o to, aby pravdivo informovala a z toho hľadiska má plnú podporu vlády.
Toľko som chcel uviesť na doterajšie podnety. Ďakujem vám.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kusý.
Poslanec H. Kusý:
Chcel by som uviesť poznámku k pánovi podpredsedovi vo veci kameňov. Tie kamene tam boli. Sám som ich na vlastnej koži zacítil. Otázka je, ako budeme definovať kameň. Keď je ten kameň alebo menší kamienok zabalený do papiera a hádžu ho do vás ako papierovú guľu, tak je to kameň alebo to nie je kameň? Na záznamoch televízie ste mohli vidieť papierové gule, ktoré boli bez kameňov, tie leteli pomaly. Papierové gule, v ktorých bol zabalený kameň, mali svoju razanciu. Neboli to zatiaľ kamene, ktoré by zabíjali. Nabudúce už môžu byt i také kamene. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Faktickú poznámku má pán poslanec Nižňanský.
Poslanec _S. Nižňanský:
Vážený pán predsedajúci, ctená Slovenská národná rada,
pôvodne som mal nasledujúce slová pripravené ako interpeláciu alebo otázku na vládu. Využijem tento moment, aby som mohol reagovať na slová pána podpredsedu Čarnogurského. Nebudem s nim úplne vo všetkom súhlasiť, ale v podstate demokracia je na to, aby sme si mohli vymeniť názory.
Chcel by som reagovať na otázku aktuálneho spoločenského problému, za ktorý považujem rastúcu nespokojnosť a verejnú kritiku vysielania najrozšírenejšieho masmédia, konkrétne vysielania televíznych Aktualít, ale aj ďalšich spravodajských relácii. Poukázanie na tendenčnosť, jednostrannost, dokonca šírenie neprávd odznelo aj na tejto pôde nielen z úst poslancov opozičnej časti parlamentu. Ešte častejšie na daný stav poukazujú voliči na verejných zhromaždeniach. Najvypuklejšími prípadmi sa zaoberá denná tlač.
Pritom vari každý z televíznych koncesionárov očakáva od spravodajstva rýchle, zaujímavé a pravdivé informácie v súlade s proklamovanou nadstraníckosťou a pluralitou. V tomto prechodnom období tvoriacej sa demokracie môže mat navyše spravodajstvo ešte jednu, nie nevýznamnú úlohu. Môže byť totiž príkladom uplatňovania politickej kultúry, tolerancie a snahy pomôcť sa orientovať občanom v spleti významných politických krokov a udalosti. Opak je však pravdou. Vysielanie je často obrazom nekompetentnoBti, presadzovania skupinových či politických záujmov, servilnosti a v niektorých prípadoch, ako v uplynulých dňoch rubrika "Vysielali sme", dôkazom vybavovania si politických, no tiež osobných účtov, čo je potrebné považoval za zneužitie televíznej obrazovky. Prispieva to k upokojovaniu vášni, k lepšej verejnej informovanosti?
Kľúčom k riešeniu týchto problémov je zvládnutie personálnych záležitosti. Známe tváre bývalého režimu nahradili v januári najskôr ich dlhoroční kolegovia, ale už v košeliach alebo v kabátoch VPN, v letných mesiacoch sa k nim potom pridala početná skupina redaktorov zo Slovenského denníka a ďalších stúpencov KDH. Verejným tajomstvom je pritom metóda, ktorá by mohla zaujímať aj Úrad pre ochranu ústavy a demokracie. V praxi tvrdo uplatnený zákaz výkonu povolania z politických dôvodov. Nie, nebudem sa tu teraz zastával svojich bývalých kolegov - Izabely Pažítkovej, Libuše Sabovej, Eleny Bujačkovej, Františka Kutlika a ďalších, ktorí museli chodiť do práce, ale nesmeli nič roblt a ak, tak iba bez tváre, bez mena či bez hlasu. Chcem len spolu so stovkami televíznych divákov vedieť, kto nesie zodpovednosť za tento druh kádrových čistiek. Či bol inšpirovaný z vládnej úrovne, alebo je to odraz sebarealizácie novodobých normalizátorov.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec, tri munúty uplynuli, bola to faktická poznámka.
Poslanec S. Nižňanský:
Už končím, žiadam tiež odpovedať na otázku, či sú kampane typu rubriky Aktualít "vysielali sme" súčasťou oficiálnej masmediálnej politiky vlády pred komunálnymi voľbami. Nebudem ďalej rozvádzať, teda nedokončím svoj diskusný príspevok. Chcem len odovzdal pánovi Dr. Jánovi Čarnogurskému poznatky z poslaneckého prieskumu, ktorý sme so skupinou poslancov Slovenskej národnej rady uskutočnili v Slovenskom rozhlase a v televízii. Pevne verím, že pomôžu aj pánovi riaditeľovi televízie vyriešil tento problém v záujme všetkých nás. Môže sa povedal, že televízia, v
ktorej som aj ja ešte do januára pracoval, nebola dobrá, B tým plne súhlasím, ale myslím si, že každý televízny divák si dnes zaslúži rozhodne lepšie spravodajstvo, aké dnes dostáva.
/Potlesk. / Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec, už je to piata minúta, musím vám zobrali slovo. Vystúpi poslanec Varjú. Pripraví sa poslanec Bárány.
Poslanec J. Varjú:
Vážené pani poslankyne,
páni poslanci,
vážená Slovenská národná rada,
chcel by som vás zaviesť trochu do inej problematiky, o ktorej sa dnes ešte nehovorilo a o ktorej sa málo hovorilo aj počas našich predchádzajúcich rokovani. Malo by ma potešiť, že v ostatnom období stúpa počet záujemcov o problematiku roľníka. Do poľnohospodárstva sa začína rozumieť čim ďalej tým viac ľudí. Radia nám ako by sa mal náš rezort v budúcnosti riadiť, organizovať, ako ľahko sa hospodári aj na päť-desaťhektárových pozemkoch, len tomu treba rozumieť. Pritom jediné riešenie vidia v absolútnej a rýchlej privatizácii, bez ohľadu na to, čo nás to bude štát.
Tieto javy a názory ma nielen nepotešujú, ale priam znepokojujú, najmä preto, že prechádzajú aj do radov vyšších riadiacich sfér. Mám dojem, že v súčasnosti pôsobiace ekonomické páky sledujú cieľ znemožniť fungovanie poľnohospodárskej veľkovýcoby. Nemienim obhajovať neekonomické, nepružné hospodárske celky, ktoré sú schopné existovať len na úkor spoločnosti. Chcel by som však opätovne upozorniť, že pri riedení našej poľnohospodárskej budúcnosti možno vychádzal výlučne z toho, čo už máme vybudované, či už priamo na poľnohospodárskych podnikoch, v infraštruktúre alebo informačnej sústave.
Nevyuživanie hospodárskych budov, maštali, drahých strojových liniek v dobre fungujúcich poľnohospodárskych podnikoch - máme aj také - iba preto, lebo prevláda názor, že spoločne hospodárenie nemôže fungoval, by bolo nenapraviteľnou chybou, za ktorú by mal niesť zodpovednosť v súčasnosti fungujúci politický a hospodársky systém. Obávam sa, že zníženie subvencii a dotácii do slovenského poľnohospodárstva z 18 mld korún v roku 1988 na 10, 8 mld korún na tento rok, pri súčasnom výraznom zvyšovaní cien vstupov, čo predstavuje oproti orientačnému plánu zvýšenie nákladov v roku 1990 o 17, 8 mld korún, a ďalšie ekonomické tvrdosti, môžu zanechať také dedičstvo, ktoré bude mal negatívny vplyv na celé naše poľnohospodárstvo, teda aj na budúcich súkromných podnikateľov.
Existuje značné daňové zaťaženie podnikov, ako napríklad odvod dane z objemu miezd 50 %, daň zo zisku 40 až 60 l, sankčný odvod za prekročenie percenta nákladov a ďalšie platné a navrhované, ako napríklad sankcie za prekročenie miezd, čo sa pripravuje na budúci rok v rámci mzdové] regulácie. Nemôžem súhlasiť s názorom, že sú to nevyhnutné protiinflačné opatrenia. Mám dojem, že niektoré priamo brzdia ekonomický rozvoj podnikov a následne spôsobujú výrazne zvyšovanie cien potravín.
Dovolím si pritom pripomenúť, že od začatia činnosti nášho snemu, okrem niektorých vystúpení poslancov sme