Jednotliví členovia vlády sú v tomto parlamente zodpovední za to, čo a ako budú plnlt z programového vyhlásenia a nie politických programov svojich strán. Za to sa budú v budúcich voľbách zodpovedať svojim voličom. Inak sa môže štát, že každý rezort bude až po miestnu štátnu správu riadený a orientovaný iným politickým programom a v konečnom dôsledku činnosť vlády ako celku bude v rozpore s jej programovým vyhlásením. Myslím, že treba veľmi uvážil, čo nám v tomto období môže naznačený vývoj priniesť. Pri slovách už spomínaných dvoch ministrov, vtedy pána ministra Andráša a ministra Oberhausera o zámeroch pri obsadzovaní miest prednostov okresných a obvodných úradov len na základe návrhov koaličných strán, som si spomenul na slová, ktoré nie tak dávno odzneli od týchto mikrofónov. Citujem: "O nás bezpartajných nikto nestál, zrazu sa niekomu hodíme a zase sa nás potom nikto nezastane. Len keď nás potrebuje. " Odznelo to na 22. schôdzi Slovenskej národnej rady v tomto roku.

Ide teda o to, aby vláda pri personálnom zabezpečovaní všetkých úradov mala na základe hodnotenia morálnych a odborných vlastnosti kandidátov možnost vybrať takých, ktorí budú spĺňať predpoklady pre funkcie. Prosím, aby sne už teraz brali do úvahy to, čo chceme v blízkej budúcnosti ako štát zabezpečoval. Dovoľte preto citoval z pripravovaného ústavného zákona o základných právach a slobodách občanov. V článku 21 ods. 4 sa hovorí: "Občania majú mal rovné podmienky pre prístup k voleným a aj k iným verejným funkciám". Podľa dôvodovej správy je zmyslom fungovania právneho štátu, aj citovaného ustanovenia, poskytovanie ochrany jednotlivcovi, najmä proti štátnej moci. Teda obmedzenia pri výkone týchto práv môžu byť realizované iba na základe zákona a nie nejakých smerníc či pokynov ministerstiev, inak budú v budúcnosti protiústavné. Prosím preto členov vlády, aby uvedené brali do úvahy a rovnosť občanov i pri uchádzaní sa o funkcie a pracovné miesta zachovali. Právny štát totiž rešpektuje vlastnú ústavu a nepripusti konanie proti nej.

Dovoľte mi skončil citátom. Keď sa Gándiho raz na prednáške pýtali, prečo hovorí iné, než hovoril pred týždňom, odpovedal: "Preto, lebo za ten týždeň som veľa poznal. " A ja za obdobie fungovania tohto parlamentu som veľa poznal. Poznal som, že ak nebudeme v zásadných veciach postupovať spoločne a rátať so všetkými občanmi, výsledok našej práce môže byt iluzórny.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

S faktickou poznámkou sa prihlásil podpredseda Čarnogurský.

Podpredseda SNR J. Čarnogurský:

Vážim si odborné znalosti pána poslanca Fogaša v oblasti legislatívy a prípravy ústavy. Musím ovšem konštatovat, že teraz, keď hovoril o vzťahu, ako sa prejavuje k vláde a vládnej moci, načrel presne do príručiek komunistickej strany. Ubezpečujem pána poslanca, že žiadna koaličná strana po žiadnom takomto postupe a opakovaní postupu bývalej komunistickej strany netúži, ani ho nepraktizuje.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Prehovorí pani poslankyňa Kaliská. Pripraví sa pán poslanec Hykisch.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

mne to stále vychádza, že vždy rozprávam po zástupcovi komunistickej strany, zodpovedne prehlasujem, že som nikdy v koirunistickej strane nebola. Dnes som už aj rozmýšľala, či vôbec mám ísť za túto tribúnu, lebo som sa tu zopárkrát za dnešok zľakla. Kto sa však boji, nech nechodí do lesa po drevo.

Domnievam sa, že pomaly najmenej informovanými v Slovenskej republike sú asi poslanci Slovenskej národnej rady. Navrhujem preto, aby na pôde slovenského parlamentu sa konala vždy politická rozprava, ktorej súčasťou bude bod, v ktorom premiér slovenskej vlády alebo nim poverený člen vlády podrobne oboznámi poslancov o tom, čo vláda Slovenskej republiky urobila alebo chystá urobiť, aké uzavrela dohody, aké má problémy, čo ju čaká v najbližšom období, aby sme na pôde Slovenskej národnej rady mohli povedat o príčinách a dôsledkoch v politickom, ale i národnom, sociálnom, ekonomickom, enviromentálnom a kultúrnom živote. Mal by to byt dialóg nielen medzi vládou a parlamentom, ale domnievam sa, že dialóg aj medzi nami poslancami, aby sme napríklad vedeli, prečo na úrovni hlavy štátu sa neodpovedalo, ale možno sa aj odpovedalo napríklad na ohováranie Slovenska zo strany našich susedov, na dezinformačné články v našej, ale aj vo svetovej tlači.

Často sa vo výrokoch posledných dni používalo slovo puč a teroristické akcie. Ak teda takéto akcie boli, kto ich pripravoval, ako boli odhalené, kto sú alebo boli ich predstavitelia, kde mali sídlo a ako boli zlikvidované. Sú to podľa mňa príliš silné slová, aby sme dnes na to nedostali odpoveť.

V tejto súvislosti sa dovolím opýtať pána premiéra Mečiara, či naozaj poskytol informáciu pre Česko-Slovensku tlačovú kanceláriu, ktorá tvrdí, že "pravdepodobnosť a hodnovernosť informácii, že takéto ozbrojené komanda už existujú, je jedna k jednej". Myslím, že je to strašne silné vyjadrenie pomeru jedna k jednej,. takže prosím o odpoveď, samozrejme, ak je to pravda.

Chceme tiež vedieť presné znenie napríklad dokumentu o riešení národnostných otázok v strednej Európe, ktorý bol podpísaný na zasadaní ministrov zahraničných veci piatich štátov tu v Bratislave. Možno by sa nám veľa veci objasnilo.

Radi by sme napríklad vedeli, ako sa darí Ministerstvu zahraničných vzťahov Slovenskej republiky. Takéto politické rozpravy sú podlá mňa nevyhnutné, lebo inak sa nám vládna politika javí ako kabinetná a pštrosia a domnievam sa, že diskusie by hádam prispeli k tomu, že sa priblížime k nejakej demokracii.

Ak sa na mňa pán Mečiac nenahnevá, zaujala by som stanovisko k jeho vystúpeniu na dnešnej schôdzi. Domnievam sa, že buď mal povedať plnú pravdu o pánovi Markušovi, ako to teda s nim v Prahe bolo a nie to len načať a hlavne nie vtedy, keď na človek nemá právo brániť a odpovedač na to.

K pánovi Mikloškovi by som chcela povedať, aby sme už nevyťahovali, kto bol a nebol členom komunistickej strany, lebo v tomto smere mnohé hnutia stoja na tenkom ľade. Veď sa už, preboha, nedeľme na to, kde sme patrili.

A už úplne iba na dôvažok, Kedže mám len 10 minút. V Literárnom týždenníku č. 45 je skvelý článok od ruského autora Alexandra Solženicina. Sú to úvahy o tom, čo je demokracia a čo nie je, čo je ľudové zastupiteľstvo a čo z neho môže vzísť. odporúčam každému z vás si to prečítať a zamyslieť sa nad tým.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Teraz prehovorí pán poslanec Hykisch. Zároveň chcem navrnúť, aby to bol posledný poslanec pred prestávkou.

Poslanec A. Hykisch:

Vážený predsedajúci,

vážená vláda,

vážene pani a páni poslanci,

tvrdohlavosť a energiu, s akou sa vraciame znovu k jazykovému zákonu, by sme mali venovať novým problémom, ďalšim a iným neznámym problémom národnej kultúry. Sú to spoločné problémy, ktoré ťažia a zasahujú všetkých od Slovenskej narodnej strany, KSS, Strany zelených, všetky strany koalície, aj všetkých nestrannikov, vrátane Matice slovenskej. Mám taký dojem - a nie je to len môj dojem, ale myslím, že mnohých z nás a verejnosti, že k jazykovému zákonu by sme mohli mat rôzne výhrady. Nebudem ich znovu opakovať. Tento jazykový zákon sa však nesmie stáť balvanom, ktorý by stál v ceste pri riešení skutočných ďalších problémov nášho národného života. Kto chce znova a znova urputne otvarať tento balík, ktorý sám o seba hrozí tým, že umŕtvi celú našu cestu vpred, skutočne škodí Slovensku, zastavuje čas a náš vývoj.

Chcem upozorniť milovníkov národa a národnej kultúry na niekoľko faktov. Hovorilo sa o nich už v súvislosti B časopiseckou činnosťou. Chcel by som hovoriť v súvislosti s pratickým krachom vydavateľskej činnosti, aký očakávame na Slovensku, ale aj v Českej republike. Knižný obchod je "zaprataný" 2 rokov totality knihami, gramoplatňami a produktami na Slovensku viac ako za 40 mil. korún, ktoré sú c kým finančným bremenom, pre ktoré sa nedá postupovať ďalej. Dochádza ku kocúrkovskej situácii. Že napriek slobode a demokracii a voľnosti vydávať všetko, čo len chceme by sme chceli, knižný obchod odmieta odoberat nove knihy, pretože nemá finančne prostriedky, narastajú mu finančné tažkosti, musí úverovať nemalé úroky za všetky staré zásoby, ktoré idú na vrub minulého režimu.

Situácia sa dostala do dramatického stavu. Konkrétne od zajtrajška, 20. novembra, prestáva knižný obchod na Slovensku odoberať z tlačiarni všetky zásielky nových kníh, čo oznámil listom všetkým vydavateľstvám, starým či novým, tu nejde o obranu starých či takých štruktúr, aj súkromným - d. To je skutočne radostný darček na aj tak poplienený vianočný trh. čo to prakticky znamená? Postihuje to iba kultúru, na ktorej v podstate naozaj asi dnes veľa nezáleží? Nie. Ak Slovenská kniha neberie objednane a vytlačené knihy za milióny a desaťmilióny korún, tak vydavateľ nemá z čoho zaplatiť ani tlačiarňam za tlač. čiže sa to týka aj pána ministra priemyslu, teda aj celej polygrafie. Samo vydavateľstvo nemá tržby, nemá na mzdy vlastných pracovníkov a pod. čiže tento problém zdanlivo kultúrny a nejako nezaujímavý pre ekonómov je problémom aj ekonomickým.

Dostávame sa do začarovaného kruhu, do kolapsu. Začiatky tohto kolapsu sú dobre známe odborníkom už od leta. My sme vo Výbore Slovenskej národnej rady pre vzdelanie.

vedu. Kultúru a šport upozorňovali na tieto veci. Požiadali sme ministrov kultúry a financii Slovenskej republiky, aby sa vzájomným rokovaním pokúsili vyriešil problém nepredajných zásob, aj problém úverovania v oblasti knižnej kultúry. Dokonca sme si odvážili dať mierny odporúčajúci termín, 24. október. Situácia sa nezmenila, naopak sa zhoršila a nijakú správu o výsledku zatiaľ nemáme. Na útechu tohto stavu, že podobný stav je aj v českej republike.

Chcem upozorniť všetkých vás ako predstaviteľov národa, že sa musíme pripraviť okrem zvyšovania cien základných potravín a všetkého možného aj na veľmi radikálne zvyšovanie všetkých kultúrnych statkov. Ceny za polygrafické práce, za papier - nebudem vám vyratúval koľko razy vzrástli a o koľko percent, už doteraz je to takmer o 100 t. Od 1. januára 1991 sa predpokladá ďalšie zdraženie papiera v rozmedzí podľa druhov od 40 do 140 a pri drahých druhov papiera až o 200 t. Navyše majú zdražieť všetky ďalšie vstupné materiály do polygrafie. Polygrafia, prirodzene, ma svoje problémy. Musí byť zisková, musí si zarobit na obnovu svojho strojového parku. Ala za túto obnovu budeme platil všetci, celý národ, všetci spotrebitelia.

Neviem, či ste informovaní, že každý z nás, každý občan tejto krajiny, bude od nového roku platiť za doterajšie korunové noviny 2, 50 Kčs, za nedeľné 3, 50 Kčs. Čo to bude znamenať za katastrofu pre vydávanie tlače, to hádam netreba predstavovať. Taká istá katastrofálna situácia nás čaká v knihách. So všetkou modernou technikou máme prerátané, že v najbližšom období dramaticky vzrastú ceny kníh. Neilustrované knihy budú stál od 50 do 100 korún. Ak majú vydavateľstvá prežiť, a to je jedno, či súkromné alebo štátne, ceny za ilustrované knihy vzrastu od 100 korún až po 200 korún a vyššie. Tu už vôbec nejde o to, či si tu niekto vymáha nejaké výhody alebo nevýhody. Jednoducho dochádza ku katastrofálnemu stavu. Navyše, ako vianočný darček nám Federálne ministerstvo financii, cien a miezd návrhom nových sadzieb dane z obratu pripravilo ďalšie prekvapenie. Od 1. januára majú byt zdanené všetky polygrafické výrobky, periodické i neperiodické publikácie v odbore 735 daňou 7. 2 %. čo to znamená, to vám nebudem ďalej rozvíjal. Tu sa už skutočne trpezlivosť celého kultúrneho aj nekultúrneho frontu konči. Nebudem vás unavovať čítaním stanovísk, boli uverejnené v dennej tlači. V stanovisku pracovníkov knižnej kultúry, vydavateľstiev, takisto predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov sa píše, že v čase všeobecného zvyšovania cien základných životných potrieb, i polygrafických nákladov akýkoľvek ďalší tlak na nárast maloobchodných cien kníh znamená priamo existenčné ohrozenie našich vydavateľstiev a celej knižnej kultúry a vyzýva nás, čiže aj vás, aby sme sa proti tomu postavili.

Je tu stanovisko Rady asociácie organizácii spisovateľov Slovenska z 31. októbra. To je organizácia, ktorá združuje asi 7 spisovateľských združení slovenských, ale aj maďarských a ukrajinských spisovateľov. Teda sa týka všetkých. Nebudem to celé čítat, len jednu jednoduchú vetu. "Rada pokladá za neprijateľné pripravované rozhodnutie príslušných orgánov zaviesť pri predaji kníh 22 % daň z obratu. Takýmto opatrením a jeho realizáciou v praxi možno dosiahnuť nanajvýš ochromenie knižnej tvorby. " Ďalej je tu stanovisko všetkých slovenských novinárov, predstavenstva rady Syndikátu slovenských novinárov. Tiež ho nebudem celé čítáť, iba záver. Obracia sa na vládu a na zákonodarné zbory, teda aj na nás, aby sme na prechodné obdobie garantovali aspoň zachovanie súčasných podmienok vydávania tlače a aby sme zabránili poklesu Slovenska z európskeho podpriemeru medzi najzaostalejšie štáty. Stanovisko konči tým, že bez slobodnej tlače nie je možný demokratický vývoj spoločenstva, spoločnosti a preto vydávanie tlače a knih treba /achránit.

Všetci sa tu zaprisahávame starostlivosťou o národ. Málokto si uvedomuje, že za uplynulý rok, keď ešte ani nezačal privatizačný zákon, len v súvise z uplatňovaním zákona o prenajme nebytových priestorov ubudlo na Slovensku 70 kníhkupectiev. Nikoho nemrzí a netrápi, ani Maticu, ani ostatných, ani poslancov z Liptova - neviem, či sú tu - že také tradične kultúrne centrum, ako je napríklad Liptovský Mikuláš, ma ohrozené jediné kníhkupectvo, to sú to za obranci kultúry v tomto meste? Kde je Matica, či sa nehanbime pred národom? A to sa ešte nezačala mala privatizácia.

Na záver len toľko, že ak si tu neurobíme nejaký poriadok, ohrozíme si nielen kultúru, ale aj pokrok vedy, techniky. Veď vydavateľstvá na vydávanie učebníc - pán minister školstva o tom iste vie - sú pred krachom. Ak budeme musieť vedecké knihy, ktoré sa vydávajú len vo veľmi malých nákladoch, kupovať po 500 korún alebo 1000 korún, neviem, kto si to bude môcť dovoliť. Prosím, aby sme sa skutočne zamysleli nad touto situáciou. Keď KonštantinCyril napísal kedysi pred 1100 rokmi v Proglase, že národy bez kníh sú nahé, tak sa verejne obraciam na pána premiéra, aj na pánov ministrov kultúry, financii, priemyslu, že nechceme, aby slovenský národ bol teraz pred touto veľmi tuhou zimou nahý.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovolím si vás informovať, že k prvému bodu nášho dnešného programu - rozprave k aktuálnym spoločenským otázkam je prihlásených do diskusie 11 poslancov.

Teraz vyhlasujem do 14, 00 hodiny prestávku. Prosil by som však o dochvíľnosť. Ďakujem.

/Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pokračujeme v rokovaní 8. schôdze Slovenskej národnej rady v bode rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam. Do diskusie sa prihlásil pán poslanec Hudec. Pripraví sa pán poslanec Sabo.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

možno je to už priznačné, že tak ako teraz, keď chcem Hovoriť o otázkach kultúry, sú naše rady vždy preriednuté. Alebo sme stratili záujem, alebo sa jednoducho nedostane k našim sluchom to, čo má pre náš národ a pre našu spoločnosť nesmierne veľký význam. Napriek tomu, že pôjde o veci zdanlivo odťažité od momentálnych politických problémov, od momentálne publicisticky možno vzácnejších tém, myslím si, že o to naliehavejšie treba hovoriť o tom, čo tvori podstatu a postat nášho spoločenstva.

Všetko to, čo človek vo svojej niekoľkostotisicročnej histórii vytvoril, a vytvára podnes, sa nazýva ľudská kultúra. Hmotné a duchovne bohatstva, ľudská civilizácia, sa skladá z kultúr národných, ktoré presahuje, násobí ich. Základným kameňom tohto chrámu civilizácie je teda národná kultúra. Hovoriť o národe teda znamená hovoriť o

istých špecifických črtách, podľa ktorých sa národ vydeľuje, to, čo ho v očiach sveta identifikuje. Čo je to teda národ? V prvomrade kultúra a jazyk. A v samom strede týchto pojmov sídli literatúra, ktorá nielenže kultivuje osobitný spôsob komunikácie presahujúci celé veky, ale vypovedá o tom, o čom nik vypovedať nemôže. Hovorí o duši národa. Krásna literatúra popisuje totiž to, čo sa nedá popísat nielen spojením všetkých prírodovedných síl, ale ani sociológiou. Štatistikou, psychológiou, sociometriou a inými vednými disciplínami. Nech sa spoja trebárs aj s výtvarným umením a slovesným talentom. Národná literatúra sa totiž vo svojom dusespyte týka toho, čo je v človeku človečenské a čo spája rozum so srdcom. Osobitosť národa je teda koncentrovaná práve v literatúre. A práve cez literatúru nás môže svet identifikovať okamžite, ba je to aj to hrubé slovo, ktoré v spojitosti s literatúrou a kultúrou tak nerád používam, je to tovar, ktorý môžeme svetu ponúknu t ihneď a bojím sa, že vari i jediný, ktorý z celej našej hmotnej a duchovnej kultúry môže svet aj skutočne kúpil a osvojiť si.

V akom stave sa ti teda, národe slovenský, literatúra nachádza? V akom stave je interes o tvoju dušu? V takom, aký máš oň záujem. V takom, aké je tvoje národné povedomie. Aj posledné dni potvrdili, že neraz v žalostne hrubom, drsnom, skaličenom. Veď spor o jazyk nebol len sporom o jazyk, hoci ide o druhý pilier našej existencie.

A súčasná úroveň našej politickej kultúry? Pripravujem si vydanie knižky vo vlastnom náklade. Ide o rukopis nevydateľný v totalite, keďže je to literárna groteska. Jej osud je taký, ako osud mnohých ďalších rukopisov v súčasných našich vydavateľstvách. Záujem o vydávanie pôvodných slovenských diel je takmer nijaký. Ak prežijú budúci rok slovenské vydavateľstvá - budúci rok a nie rok 2000 - tak pôvodnú slovenskú tvorbu vydával takmer nebudú. A tak

národ Kukučina, Jégého, Vámoša, Laskomerského, ale aj Ruda Slobodu, Petra Jaroša, Dušana Mitanu - aby som nespomínal iba spisovateľov lekárov, z ktorých, mimochodom, polovica musela z existenčných dôvodov zo Slovenska emigrovať a dúfam, že túto historickú skúsenosť nebudú musieť využiť aj teraz - teba sa pýtam, chceš mať vôbec dušu? Si na ňu zvedavý? Budeš si ju zveľaďovať alebo budeš k nej ľahostajný ako občas býva slovenský parlament a slovenská vláda? Alebo veľmi skoro nadíde čas, že napíšem aj druhú literárnu grotesku. Tento raz nie o slovenskej duší cez prizmu praotca Sama, lebo tak sa volá kniha vychádzajúca v mojom vlastnom minináklade, celkom ma bude stáť 9 900 korún, ale cez prizmu doby, ktorá bola taká ľahostajná k slovenskej národnej literatúre, že by vari bola najradšej, keby nejestvovala. Budú potomci hovoriť: tá doba bola taká naivná, že chcela ísť do Európskeho domu robil iba kuriča alebo domovníka, sluhu, poskoka? Zabudla totiž, že rovnocenný nájomník musí byt Niekto. A tým Niekým sa stáva cez vlastnú identitu, teda aj cez svoju literatúru.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem poslancovi Hudecovi. S faktickou poznámkou •a prihlásil pán minister kultúry Snopko.

Minister kultúry SR L. Snopko:

>

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

pripadá mi taká kuriózna situácia, lebo musím reagovat na príspevok svojho kamaráta, nielen kolegu, pracovnika v kultúre a musím reagovať obranným spôsobom, pretože nie príliš s porozumením a nie príliš objektívne začína hovoriť o situácii, ktorá nemá takú deziluzórnu povahu, ako tu bolo predostrené. Predsa sme sa rozhodli vziať si svoje veci do svojich rúk. Dúfam, že všetci si tu uvedomujeme, že najbližšie 2-3 roky to nebudeme mať ľahké. Musíme si uvedomil, že keď niečo požadujeme od vlády, musíme to požadovat podľa pravidiel slušnosti, s čistým svedomím, že sme pre vec, ktorú požadujeme, urobili všetko.

Ako minister kultúry mám nemálo práce pri presviedčaní našich vydavateľstiev, že ak boli v nedávnom režime krížnikmi, tažkotonážnymi loďami, ktoré plávali nad hlbinami našich vôd, v súčasnosti sa musia štát ľahkými, šikovnými torpédoborcami v búrlivých vodách prichádzajúceho trhového mechanizmu. So svojim kolegom pánom ministrom Kúskom sme si porovnávali administratívy našich vydavateľstiev s vydivateľstvarai, ktoré vydávajú z hľadiska kvantity tie isté druhy a počty literatúry. Sú to počty niekoľkonásobne premrštené, čiže nie v snahe odraziť ukázaný prst na vládu, ale v snahe uvedomiť si základný fakt - vzali sme si veci do svojich rúk - by som chcel podporiť každú snahu, ktorá vedie v tomto prípade v zakladateľskej politike k samostatnosti, k prispôsobivosti - teraz nemyslím konzumu, ale spôsobu organizácie.

A tu by som si dovolil pripomenul ešte jednu vec. Nie preto, že Ivan Hudec je poslanec za komunistickú stranu a že teraz hovorí, že si musí vydávať knižku vo vlastnom náklade. Minulých 15 rokov som spolupracoval s niekoľkými samizdatovými vydavateľstvami, kde si ľudia vydávali knižky vo vlastnom náklade. Z iných dôvodov, ale vydávali si ich. Chcem len povedať, že musíme zopnúť všetky sily k tomu, aby naša literatúra vydržala. Ale to sa už nedá robil takým spôsobom, že svoju požiadavku poukážeme do niečich rúk a budeme spokojne čakať, že to niekto za nás vybaví. Nie. To všetko musíme urobiť všetci a spolu. Ináč sa nepohneme ďalej. preto apelujem na všetkých riaditeľov a hlavných čelných predstaviteľov našich vydavateľstiev, aby zvážili, či tie krížniky, ktorým velia, sú naozaj únosné pre vody, do ktorých sme sa dostali.

Čítal som anketu v časopise Tvorba s českými nakladateľmi. Nakladateľ z pražskej imaginácie tam vyhlásil, že je zárobkový už od nákladu 2000 výtlačkov, teda predaných. Určite, keby sme sa rozprávali s pánom Srpom, ktorý viedol džezovú sekciu a jej edicie, dospeli by sme k iným názorom. Možno by sme našli aj východiská. Ako minister kultúry chcem z tohto miesta vyhlásiť, že sa snažíme aktivizoval všetkých schopných nakladateľov, ako poradný zbor si prizývame aj zahraničných expertov, aby sme túto vážnu situáciu zvládli. Ale znovu prízvukujem, zvládneme ju spoločne, nie tak, že si budeme prehadzovať jej ťažobu z jedného pleca na druhé.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

ĎaLel sa prihlásil do rozpravy podpredseda vlády pán Kučerák.

Podpredseda vlády SR J. Kučerák:

Vážené predsedníctvo, dámy a páni,

dovoľte mi, aby som zaujal krátke stanovisko k otázkam, ktoré tu boli prerokovávané, k otázkam kultúry a ekonomickej reformy. Zdá sa mi totiž, že reči okolo kultury sú príliš pesimistické a myslím si. že by také nemuseli byt. Dovoľte mi preto, aby som uviedol pár poznámok k tomu mechanizmu.

Základným zmyslom a mechanizmom vôbec, ku ktorému sa chceme dopracovať, je to, že v tejto spoločnosti sa bude produkovať len to, čo ľudia chcú, čo sú ochotní kúpiť a za čo sú ochotní zaplatili. Ak si niektorí ľudia myslia, že napriek tomu vnútia spoločnosti niektoré statky, ktoré ľudia nechcú, tak asi budú na omyle. A bolo by aj dobré, keby naši kultúrni pracovnici chápali, že ľudia budú mat taký hodnotový systém a že budú mat také nároky, že budú ochotní kúpiť aj tie kultúrne statky.

Dochádza tu k niekoľkým omylom a z tých omylov by som rád niektoré uviedol. Prvý omyl, ktorý spočíva v tom, že sa niekto domnieva, že kultúra stúpne na hodnote, ak bude lacná. Mne to pripadá ako handlovanie sa o kultúrne statky. Kultúra nie je daná tým, či je lacná alebo drahá. Vzťah ku kultúre má celkom iný charakter.

Ďalší omyl spočiva v tom, že niekto si mysli, že kultúra sa bude rozvíjať, keď bude dotovaná, keď bude mat nízke ceny. Avšak kultúrne statky vznikajú ako akékoľvek iné statky. Je v tom napríklad papier, mzda, je v tom materiál, sú v tom duševné hodnoty. Všetci tí, ktorí tieto kultúrne statky vyrábajú, sa musia správať normálne ako trhové subjekty, musia dostávať mzdu, musia byt zainteresovaní, musia si hľadať svojich zákazníkov, musia sa snažit zlepšiť nejakú reklamu svojej práce, vzhľad svojich výrobkov atď. To, že to potom slúži kultúre, je už trochu iná vec.

Ďalší omyl spočíva v predstavách, že vláda má peniaze a tie jednoducho pridelí na kultúru podľa predstáv

tých, ktorí chcú kultúru rozvíjať. Ale vláda nemá žiadne peniaze, niekomu berie a niekomu dáva. A žijeme v situácii, keď sa treba rozhodovať medzi niektorými prioritami. V podstate sa financujú základné oblasti, ako je kultúra, Školstvo, zdravotníctvo, veda a výskum. A teraz si vezmite, asi aké priority urobíme. Uberieme na školstve a pridáme kultúru? Uberieme zdravotníctvu a pridáme kultúre? Uberieme na sociálnom zabezpečení a pridáme knižnej kultúre? Ekonómia ja vždy rozhodovanie medzi vzácnymi statkami, medzi prioritami a nie je to ľubovôľa alebo subjektívna otázka vlády. To je vždy otázka rozhodovania vás, do akej miery ste schopní rozdeliť obmedzené statky spoločnosti medzi zdravotníctvo, školstvo, kultúru, vedu a pripadne iné verejne statky. Takže nebolo by dobré, keby ume sa domnievali, í vláda je nejaká lakomá a že chce šetriť alebo nedopriať kultúre.

Ďalší omyl spočiva v predstavách, že spravodlivé je také rozdeľovanie kultúry, keď sú ceny nízke. Ale nech mi niekto zdôvodni, prečo občania, ktorí majú nadpriemerné príjmy, si musia kupovať lacnejšie noviny, lacnejšie knihy, prečo musia hodiť za lacnejšie lístky do divadla. Nie je spravodlivý náhodou taký systém, že ceny budú také aké sú, aké zodpovedajú dopytu a ponuke a vláda radšej bude podporovať študentov, aby si mohli kúpiť knihy, dôchodcov, aby si mohli kúpiť noviny a rodiny, aby si mohli kúpil drahšie statky? Ak vláda bude ďalej dotovať a financoval podniky, ktoré vznikli ako štátne podniky s neefektívnou organizáciou, ktoré si vydávali čo chceli, ktoré si rozmnožili byrokraciu, tak vlastne neurobí žiadnu reformu. Musíme podporiť občanov, aby boli bohatší, aby mali vyššie mzdy a príjmy a aby sa mohli slobodne rozhodnúť, čo chcú alebo čo si mienia kúpiť.