hovore. Oddeľme zrno od pliev. Bude nám to ešte trvať, ale keď sa to oddelené zrno vysaje, bude pre Slovensko znamenal zdravú úrodu.

Ďakujem páni poslanci.

/Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Zemko:

Teraz vystúpi predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško.

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec Brňák, cítim povinnosť vystúpiť a reagovať na vašu vetu, ktorou ste povedali, že sa cítite byt menej fašistom ako ten, ktorý vyslovil tie slová.

Po prvé: pán poslanec Kusý vyslovil tie slová na adresu tých, ktorí hádzali doň kamene, pľuli, bili ho zástavami a mikrofónom tak mixlovali, že mu skoro vybili zuby. Na adresu týchto som sa vyslovil aj ja v Slovenskom denníku, že to sú už fašizujúce tendencie a za týmto výrokom si plne stojím.

Ďalej: poznám poslanca Kusého desať rokov, viem kto to je. Neviem, kto ste vy a neviem kto sú ostatní ľudia. Hovorím to preto, že za posledných desať rokov profesor Kusý podal také svedectvo pred týmto národom, ako málokto. Ak chcete, aby sme išli pozerať ľudí, kto čim bol, prosím, poďme. Pán poslanec Ivan, predtým ste povedali, že Matica slovenská bola utláčaná komunistickou stranou. Poďme sa pozrieť, koľkí z tých, ktorí dnes vystupujú v mene záujmov národa, boli do novembra členmi komunistickej strany. Pán poslanec, vy ste z Nitry, nechcem to vysloviť priliš otvorene, ale rád by som sa vás spýtal, v akej strane ste boli do novembri 1989, keď ste hovorili, že komunistická strana potláčala slovenskú a vy ste sa toho zastávali.

Poslanec C. Ivan:

Bol BI. bikanovaný ako učiteľ, pretože som sa vyslovoval za Maticu slovenskú. Neučil som, s diplomom doktora som robil opravára.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ale ja sa pýtam, v akej strane ste boli? Poslanec C. Ivan:

Bol som predtým členom komunistickej strany.

/Oživenie v sále. / Podpredseda SNR J. Zemko:

Pán poslanec, neudelil som vám slovo. Prihláste sa s faktickou pripomienkou a potom vám bude udelené slovo. Prosím pána predsedu, aby pokračoval.

Predseda SNR F. Mikloško:

Chcem povedať už len toľko, že viem, kto je profesor Kusý. Nepoznám jednu z krajších osobností, aké tu boli za posledných desať rokov - jeho a jeho rodinu, ktoré podali svedectvo, o akom vy, pán Brňák, nemôžete nič povedať a nemôžete ho napadnúť. V tomto zmysle nemám čo dodať. /Potlesk. /

- 69 - Podpredseda SNR J. Klepáč;

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňak:

Povedal som, že fašista nie som a mam od neho možno ďalej ako ten, ktorý tuto hanu vyslovil. Čiže tá interpretácia, ktorú ste podali vy, nie je podaná tak, ako som ju čítal ja.

Pokiaľ ide o argumentácie, ktoré spomínal pán premiér Mečiar, v súvislosti s televiznym dialógom som mal na mysli zodpovpdne postavenie vlády v tomto spoločenskom napäti, ktoré vzniklo jednak v samotnej potrebe vypracovania tohto návrhu a jednak vláda mala predvídať možnosť spoločenského napália a ventilovať to aj prostriedkami masovej informatiky. K tomu nedošlo. A pokiaľ ide o otázku, že nejaký eštebak hádzal na námestí kamene, je otázne, kto ho taň poslal a či je vyšetrovaný. Ale to je skôr otázka na generálneho prokurátora a nie na moju osobu.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Asi budeme musieť robiť poradie aj na faktické poznámky. Teraz vystúpi pán poslanec Ľupták, polom pán poslanec Dziak Košický a potom pán poslanec Ivan.

Poslanec I. Lupták:

Vážení páni poslanci, vážená vláda,

keď som videl v televízii ten prenos z Bratislavy, dlho som rozmyšľal, čo urobiť. Keď sme vychádzali stadiaľto. keď na nás pľuvali a kopali nás, cez to som sa akosi preniesol. Pomyslel som si "blahoslavení chudobní duchom". Ale keď som videl, čo sa dialo na námestí, konkrétne keď hovoril pán profesor Kusý, začal som sa hanbiť za to, že BOD Slovák. Pri tej príležitosti by som chcel požiadať vládu, resp ministerstvo vnútra, aby začalo podnikať opatrenia, lebo nie je predsa možné, aby ľudia s takýmto konaním beztrestne chodili po našich uliciach. Viem, že vtedy sa asi zasiahnuť nedalo, lebo boli všelijaké správy, že z radov týchto ľudí sú pripravované práve tieto provokácie. Ale myslím si, že by ministerstvo vnútra a vláda jednoznačne mala následne urobiť opatrenia, lebo sa tu v Bratislave už nemôžeme cítiť bezpečne.

Na margo toho by som chcel povedať a požiadať, že budeme musieť vážne uvažovať, aby sa slovenský parlament dočasne alebo aj natrvalo z Bratislavy vysťahoval /potlesk/. Už sa bojíme chodiť po uliciach, lebo nevieme, kedy nás kto napadne a nevieme kedy ako s nami budú narábať. Keď hocijaké noviny - ja som to nečítal, ale počul som to, dúfam že ich zoženiem - o nás, ktorí sme hlasovali za koaličný návrh nápisu, že to je tabuľa hanby, tak to je urážka. V každom demokratickom štáte na za toto noviny zodpovedajú. A mali by sa za to zodpovedať aj noviny u nás. Preto, vážení páni poslanci, uvažujme o tom - ešte to nedávam ako konkrétny návrh - ale uvažujme o tom, aby filme sa z Bratislavy niekde presťahovali, kde by sme nepracovali pod psychickým tlakom, aby sme mohli pracovať v kľude, aby to zodpovedalo tomu, čo nás čaká.

Ešte o tých Slovákoch. Oveľa radšej by som videl

sýtych ako hladných Slovákov. Ďakujem.

- 71 - Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. Pán poslanec Dziak-Košický'. Poslanec M. Dziak-Košický:

Vážená- Slovenská národná rada, vážene dámy, páni,

chcel som len veľmi stručne reagovať na vystúpenie pána kolegu poslanca Brňáka. Hovoril o pikantnej situácii, v rámci ktorej pán prezident Jaruzelski zostal prezidentom i napriek tomu, že komunistická vláda padla. Rád by som pripomenul jeden fakt. Demokracia je vláda ľudu, ale demokracia má svoje pravidlá. Pán Jaruzelski zostal prezidentom Poľska, pretože v Poľsku sa oné demokratické pravidlá rešpektovali.

Pred vstupom do volieb sme všetci vedeli, na základe akých pravidiel do tých volieb vstupujeme. Pred vstupom do volieb sme s týmito pravidlami boli uzrozumeni. Po voľbách sa nám nepáčia možno preto, že voľby nedopadli lak, ako sme chceli alebo ako by sme si ich predstavovali. Lenže, váženi páni, nikdy sa uprostred hry nemenia pravidlá. Tie sa môžu meniť až po dohode a pred ďalším kolom. Súhlasím s tým, že pred ďalšími voľbami, ktoré opäť budú demoKratic-ké, sa situácia akýmkoľvek spôsobom môže zmeniť. Ale v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, že demokratické je spochybňovanie výsledkov demokratických volieb pod akoukoľvek zámienkou a akýmkoľvek spôsobom.

Okrem toho by som rad povedal ešte jednu maličkosť. Kam sa dostaneme takým spôsobom, keď vždy, všetko, každé rozhodnutie budeme sami spochybňovať v tom okamihu, keď ho prijmeme. Veď potom pred kým budeme niesť zodpovednosť a za čo vlastne?

Na adresu pána Ľuptáka by som chcel povedať, že sa nebojím chodiť po uliciach.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec Cyril Ivan. Poslanec C. Ivan:

Bol to trošku zosypaný útok na poslanca Ivana a,. samozrejme, zámerné vyťahovanie určitých dát. Netajím sa s tým, v roku 1963 ma prišli nahovárať do komunistickej strany. Boli proti tomu, aby som tam išiel, pretože už vtedy poznali moje matičné tendencie. Bola to moja vec, možno moja chyba. V roku 1968 práve pre Maticu slovenskú a pre odsúdenie vstupu sovietskych vojsk som bol vyhodený, 20 rokov som nesmel učiť. Na to sa ma pán predseda slovenskej národnej rady neopýtali. Pýtam sa však, koľkí poslanci, aj ktorí tu sedia, alebo nech sa pán predseda Slovenskej národnej rady opýta, koľkí boli ešte do novembra členmi komunistickej strany. Nech sa čestne prihlásia ti, čo tu sedia. Alebo ti, o ktorých sa hovorilo, že spôsobili túto tragédiu našej spoločnosti, predsa tu sedia a my im to nevyčítame, pretože vošli Gem v rámci slobodných demokratických volieb. Len preto, že Ivan je predstaviteľom Slovenskej národnej strany a že vystupuje v zdujme obrany Matice slovenskej, ktorú vždy pokiadám za našu posvätnú inštitúciu, treba zniesť zámerne toľko úlokov?

Podpredceda SNR J. Klepáč;

Keďže anketu sme do nášho programu nezaradili, zistovanie straníckej prislušnosti sa nekoná. Ďalej sa hlási pán poslanec Tatár.

- 73 - Poslanec P. Tatár:

Na pána poslanca Ivana mám spresňujúcu otázku. Nerozumel som dobre, či bol členom komunistickej strany do roku 1968 alebo do novembra 1989. Tomu som nerozumel.

Poslanec C. Ivan:

Do roku 1968. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Faktickú poznámku má pán poslanec Porubec. Poslanec L. Porubec:

Buďte pokojní, Slovenský štát nejdem vyhlásiť. /šum v sále/. Také osočovanie som zažil už vo vlaku, aj tu na chodbách. Navrhujem, aby Slovenská národná rada bola vystahovaná do Budapešti alebo rovno na severnú točnú.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Prosím vás, aby ste neznižovali vážnosť tohto rokovania takýmito invektívami. Sme tu právoplatne zvolaní poslanci a nerád by som, aby sa teraz národ pri masmédiách bavil.

Poslanec L. Porubec:

Tie invektívy už boli predo mnou. Chcel by som si overiť takú správu, pokladám ju za falošnú, či pán poslanec Kusý nebol členom komunistickej strany. Hovori sa, že bol dokonca jedným z vedúcich ideológov.

Ďakujem.

- 74 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Géci. Poslanec M. Géci:

Predrečníci tu veľa hovorili o kultúre chovania, ako sa mame kultúrne chovať. A dokonca nejeden sa vyslovil, že Slovenská národná rada rokuje nekultúrne a na druhej strane to, čo sa robí na námestí, podľa neho bolo kultúrne. Neviera si predstaviť, ako je to medzi nami, priatelia poslanci. Jednáme kultúrne alebo nie? A ti čo boli na námestí, ti jednajú kultúrne. To si už neviem predstaviť. Preto myslím, že v Slovenskej národnej rade podobné výroky by nemali existovať. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Opustime rovinu faktických poznámok. Do diskusie sa prihlásil pán poslanec Kvietik.

Poslanec S. Kvietik:

Vážený pán premiér, vážene predsedníctvo, vážene kolegyne, kolegovia,

pôvodne som chcel stiahnuť svoj príspevok, teda len také drobné zamyslenie, pretože som chcel ošetriť čas pre dôležitejšie veci, ale nejako ma inšpirovala atmosféra. Som veľmi šťastný, že nehovorím po pánovi premiérovi, lebo som dostal strach, že nepoviem ani slovo, ale medzitým ma už nejako upokojili vstupy. Túto moju drobnú úvahu som chcel povedať vtedy, keď bola prerušená rozprava na minulom zasadaní a myslel som si, že stratila na aktuálnosti.

Ale myslím si, že to z aktuálnosti veľmi nestratilo. Zverejnil som to v časopise Slovenský národ. Viem, že Slovenský národ nečítate, takže si to dovolím predsa len povedat. Ináč čo sa týka kultúrnosti, som skutočne za. Viem ale aj o ton, že napríklad do pani Thatcherovej hádžu aj paradajky a nič sa nedeje.

Naša politická scéna sa zahmlieva a občan na Slovensku, ktorý sa obáva o primárne istoty života, sa v nej veľmi ťažko v danej chvíli orientuje. Moje svedomie a poslanecký mandát mi prikazuje povedať na margo posledných udalosti niekoľko slov. Mladosť a najlepšie roky života som prežil v znamení veľkej hry medzi tými, ktorí mali v rukách moc a medzi nami manipulovanými, keď vlastný názor a postoj väčšina ukladala do súkromia, navonok ukazovala ľahostajnú pritakávajúcu masku. Súhlasnú hladinu verejného života udržiaval všemocný strach. Ani nie rok po nastolení demokracie v našej zemi vidím, že strach znova zapúšťa medzi nami korene a vyskúšané metódy totality nachádzajú živnú pôdu v manipulácii verejnej mienky parlamentu, v manipulácii občanov. Ako si inakšie môžem vysvetliť, keď sa na mňa obráti osemnásťročná študentka, ktorej za účasť na hladovke na podporu uzákonenia matičného návrhu o štátnom jazyku, a teda za neúčasť na vyučovaní riaditeľstvo vyhráža prepustením zo školy. Niečo mi to pripomína. Ako si vysvetlil strach manifestujúcej učiteľky, ktorú z ministerstva školstva obviňujú z poburovania a pod titulom nadstraníckosti školy prikazujú nevyjadrovať svoj názor v škole na tému uzákonenia slovenského jazyka. Niečo mi to pripomína. Ako si vysvetliť nepochopiteľný jav, keď čistému počinu tých najzapálenejšich medzi nami, ktorí doteraz hladujú na podporu zákona o jazyku, isti ľudia chceli dát celkom iný vyznám, keď im hádzali do rúk Tisové portréty a pripravení fotografi ich okamžite fotografovali. Prosím, to mi rozprávali hladujúci.

Kto chce zdiskreditovať takýmito manipuláciami Úprimnú snahu prebudenej časti slovenského národa konečne právne uzákoniť štatút svojho národa, štátny úradný jazyk, zvrchovanosť a prihlásiť sa v OSN medzi ostatné národy sveta?

Už len zmienka o tejto požiadavke vyvolala vo Federálnom zhromaždení skutočne "inteligentnú" reakciu, ktorá načisto zmiatla neskúseného poslanca. Požiadavky, ktoré vyvreli z hĺbky národa a ktoré veľmi mierumilovne v osobe svojho predsedu predložila Matica slovenská, namiesto rozumného konsenzu sa hádžu do jedného vreca s tou častou Slovenskej národnej strany, ktorej činy možno kvalifikoval ako provokáciu, ktorá diskredituje prirodzené požiadavky väčšej časti národa. Predpokladám, že dejiny ukážu, že títo ľudia boli buď konfidentmi protislovenských snáh alebo megalomani s chorobnými mocenskými chúťkami. Je nebezpečné podceňovať fakt, že vedomie veľkej časti národa dozrelo k štátotvornosti, zvrchovanosti, suverenite a že princípy autentickej federácie, ktoré prakticky ponúkajú Slovensku len samosprávu typu západných regiónov, nemôžu uspokojiť snahy prebúdzajúceho sa národa po rovnoprávnosti, vnútornej a medzinárodnej realizácii.

Konflikt pri pomlčke a teraz pri zákone o jazyku je len ventilom týchto nahromadených problémov. Naša inštitúcia Matica slovenská je dokonca obviňovaná z mocenských chúťok a jej ochranný zástoj vyjadrujúci vôľu väčšiny národa sa odporúča zameniť za zástoj distribútorky osvetárskej činnosti pre Slovákov doma i v zahraničí. I toto mi niečo pripomína.

Plne chápem, že v tejto súvislosti a situácii láva vrelého slovenského cítenia sa nevie kde obrátiť. Osobne podporujem vyhlásenie pragmatickej časti Slovenskej národnej strany a nesúhlasím s ľuďmi, ktorí svojimi činmi národnému hnutiu len škodia. Ale taktiež nesúhlasím s tými, ktorí v rámci obrany demokracie bagatelizujú národné hnutie a snažia sa ho odsunúť na vedľajšiu koľaj. Aj toto mi niečo pripomína.

Plne podporujem snahy. Matice slovenskej, jej predsedu Ing. Markuša a stotožňujem sa s jeho slovami, že chlieb, teda matéria a jazyk - slovo, teda duch viac spolu súvisia, ako si to myslime.

Vážene poslankyne, vážení poslanci,

ešte stále hladujú mladi ľudia, je znepokojená slovenská verejnosť, protestuje a naznačuje, že tento demokratický parlament zanedbal svoju základnú povinnosť počúva t a vypočuť hlas svojho ľudu. Stále sa odvolávame na Európu, ale jej parlamenty, napríklad parlament vo Švajčiarsku, rešpektuje názor obyvateľstva, ktoré má právo ku každej dôležitej otázke vyjadriť sa jednotlivo.

Ešte si dovolím malú poznámku na margo televízie a jej manipulácie s myslením. V tomto ohľade je naša televízia za posledných 40 rokov dokonale vycvičená. Ale prepáčte mi, keď som videl v tú sobotu večer vo vysielaní montáž fašistických prehliadok, more hnijúcich tiel v koncentrákoch a vzápätí na to strih z manifestácie na námestí Slovenského národného povstania, stratil som dych. I keby tam stálo desať ctibažných politických amatérov, považujem to za nehoráznosť a proklamatívnu manipuláciu.

Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, potom sa nečudujem telefonátu počas relácie o Ľudovítovi Štúrovi, na ktorej som mal tú česť spolupracovať a v ktorom ma obvinili, či sa nehanbia propagovať slovenského fašistu Ľudovíta Štúra.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

V zmysle § 19 požiadal o slovo prvý podpredseda Slovenskej národnej rady Ivan Čarnogurský.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Vážene poslankyne, vážení poslanci,

ostatné týždne sa vyznačujú snahou jednotlivcov aj skupín o radikalizovanie postojov. Slovák je ten, kto súhlasí s čo najradikálnejším znením zákona o jazyku, Slovák je ten, kto vyhlási čo najskôr zvrchovanosť zákonov Slovenskej národnej rady nad zákonmi republikovými, Slovák je ten, kto nediskutuje s Prahou, zrejme ani s našimi slovenskými poslancami vo Federálnom zhromaždení a autoritatívne žiada okamžité riešenie všetkých za 40 rokov nahromadených problémov.

Pýtam sa, je to naozaj tak? Myslím, že Slovák je v prvom rade ten, kto chce napraviť dôsledky demoralizácie, duchovných aj hmotných škôd, ktoré nám stále zostávajú po komunistickom režime. Slovák je ten, kto chce spolupracovať na občianskych, materiálnych istotách, ale Slovák v parlamente je hlavne ten, kto chce ústavnou cestou priviest náš národ k jeho suverenite, naplneniu jeho samourčovacich práv a v politickom štátoprávnom vyjadrení aj k úplnej kompetenčnosti riadenia svojho hospodárstva.

V ton sme snáď všetci alebo väčšina zajedno. Chcem zdôraznil, že tieto kroky nie je možné dosiahnuť, ak súčasne s bojom za svoje práva budeme útočiť na práva iných. Ak chceme dosiahnuť životnú úroveň a celý demokratický spôsob spolupráce západnej Európy, nie je to možné ignorovaním tých zásad, na ktorých celá západná Európa spolupracuje a tých zásad, ktoré práve táto Európa uznáva. Mám na mysli aj vzťahy Slovákov, Cechov, Maďarov tu vo federácii. Slovák chce, ako počúvam, žiť na poľane, teda nechce žit v tuneli, v izolácii od ostatnej Európy. Verejnosť sa dovoláva nielen radikalizmu, ale hlavne rozhodnosti svojich štátnych orgánov pri zabezpečení demokracie. Spor o jazykový zákon nie je vôbec jazykovým sporom. Zmenil sa na prejav neznášanlivosti občanov na Slovensku, prejav toho, čo nechceme ani my, ani ho nemožno predvádzať našim blízkym či vzdialenejším európskym susedom.

Pritom zákon, ktorý sme prijali, jednoznačne vyhlasuje slovenčinu za úradný jazyk, ktorý sú povinné použivať všetky štátne orgány, ale aj fyzické a právnické osoby v úradnom styku. Prikazuje, aby sa všetky písomnosti viedli v úradnom jazyku. 60 teda zavadzia jeho odporcom? Len to, že v súlade s medzinárodnými dohodami neobmedzuje národnostné menšiny na Slovensku, aj keď sú koncentrované a vytvorili si stáročiami atmosféru spolužitia.

Počul som tu, že vraj sa národ na tomto zákone rozdelil. Ja tvrdím nie, národ sa nerozdelil. Národ sa zjednocuje a zjednocuje sa práve proti všetkým radikalistom a extrémistom Netvrdím, že sa v živote neobjavujú extrémisti na maďarskej strane, ktorí riešia spor kameňom. Ale vláda a parlament sú a musia byt pre neúprosné dodržiavanie poriadku a práv občanov. City, aj národné, majú v parlamente miesto až potom.

I keď budeme rokovať o nových Kompetenciách Slovenska až zajtra, je táto téma diskutovaná už niekoľko mesiacov alebo rokov. Výsledky rokovani od Trenčianskych Teplíc až po posledné pražské stretnutie troch reprezentácii priniesli určitý neoddiskutovateľný pokrok. Aj keď nás stále kritizujú a budú kritizovať, neúprosne krok za krokom smečujeme k naplneniu suverenity Slovenska.

Aby sa nemyslelo, že chcem zdôrazňovať len pozitíva tejto cesty, dovolím si vysvetliť aj niekoľko kritických poznámok. Musím konštatovať, že tento pochod na našej parlamentnej a vládnej úrovni nesie priveľa znakov populizmu a menej legislatívnej záväznosti. Je na škodu veci, ak národné rady, česká a slovenská, len prekrývajú riešenie rozporov, ktoré predtým vznikli, jednostranným vystúpením ani nie celej vlády, ale len jej predsedu. Treba otvorene povedal, že v ústavnej rovine neplatí stará socialistická prax, ak som chcel dostať 100, pýtal som 150. Slovenská reprezentácia v parlamente aj vo vláde má na to, aby dosiahla všetky svoje politické kroky demokraticky, tlakom argumentov, nie hlasom. Zdôrazňujem, že len vtedy budú naše dosiahnuté výsledky bezpečné, ak im bude ver i t jedna aj druhá strana.

Apelujem na poslancov v parlamente, na koalíciu zdravého rozumu, nie strán a- hnutí, aby sme sa prejavili pri reforme zákonov ako rozhodni ľudia, ktorí nepotrebujú uhýbať, ale ktorí navodia vedomie istoty občanov. Rozhodni pred radikálnymi skupinami, ale hlavne sami pred sebou. Toľko opakované heslo o silnom Slovensku nemôže naplniť nikto iný, len slovenská vláda a slovenský parlament. Práve tak, ako nepoznám žiadnu inú cestu k tomuto cieľu, ako ústavnú, ktorá vedie cez dnešnú federáciu, cez dnešnú ústavu a cez ich nove zmysluplné konštituovanie. Na tejto ceste pracujeme prípravou novej slovenskej aj federálnej

ústavy. Treba, aby to vedela aj verejnosť. Som presvedčený, že mnohé dnešné extrémne prejavy z demonštrácii sú zbytočným koraplikovanim pravé nám, ktorí pripravujeme lepšie a nové Slovensko.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

S faktickou poznámkou sa prihlásil pára poslanec Krajčovič.

Poslanec M. Krajčovič:

Vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

niektorí poslanci sa tu sústavne odvolávajú na hlas národa, na hlas voličov. Chcem pripomenúť týmto poslancom, že aj my, poslanci koalície máme za sebou svoje voličské zázemie, s ktorým sa stretávame, rozprávame a tiež sme zodpovední nielen za to, ako hlasujeme, ale hlavne za to, aké podmienky pripravíme pre život v budúcnosti. Chcem povedal len toľko, že ja, aj ostatní poslanci koalície máme v podstate veľkú "nevýhodu" v tom, že naši voliči sú slušni, nechodia kričať na námestie a nepľujú na tých poslancov, ktorých zvolili iní voliči.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Prokeš.

- 82 - Poslanec J. Prokeš:

Vážene dámy, vážení páni,

dovoľte mi veľmi stručne dve faktické poznámky.

•

Prvá je, že potvrdzujem telefonát, o ktorom hovoril poslanec Kvietik. Bol som prítomný.

Druha vec je - pán poslanec Čarnogurský hovoril, že otázka jazykového zákona nie je otázkou jazyka, ale politickou otázkou. Plne s nim súhlasím. Základný rozpor totiž nie je, ako sa nám to snaží niekto nahovoriť, v používaní jazyka menšín. Základný rozpor je v S l matičného návrhu, ktorý hovorí, že slovenčina je jediným štátnym jazykom. A teda základný rozpor je v tom, že sa niekto snaží poprieť slovenčinu ako štátny jazyk, ako výraz suverenity slovenského národa. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

V diskusii ďalej vystúpi pán poslanec Fogaš. Pripraví sa poslankyňa Kaliská.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády,

na našom 7. zasadnutí odzneli zaujímavé výroky dvoch členov našej vlády vo vzťahu k budovaniu orgánov miestnej štátnej správy. Dozvedeli sme sa, že prednostov,

či riaditeľov úradov bude moci menovať vláda na základe koaličných rozhovorov za okrúhlym stolom. Odôvodnenie bolo prosté: sme po parlamentných voľbách, vláda predstavuje určité politické zoskupenie, vláda je vraj výkonným orgánom parlamentu. Musím povedať, že vláda nie je výkonným orgánom parlamentu, vláda je najvyšším výkonným a nariaďovacim orgánom štátnej moci. Ďalej tu odznelo, že obvodné a okresné úrady sú predĺženou rukou štátnej správy a ako teda môže byt konštituovaný tento orgán, aký má byt vedúci, aký profil má mat, ak nemá zodpovedať takému politickému zloženiu, ktoré vyšlo víťazne z parlamentných volieb. Priznám sa, že pri vypočutí uvedených slov som zostal tak trocha prekvapený, že by voľby naozaj mali určovať profily prednostov A riaditeľov okresných a obvodných úradov? A aké profily7 Morálne alebo politické? Alebo odborné?

Pri budovaní nového mechanizmu štátu by sme si mali uvedomiť a zamyslieť sa nad tým, čo chceme konštituovaním nových organoch štátnej správy dosiahnuť, ale tiež nad tým, čo v súčasnosti od našich ľudí môžeme chcieť. Domnievam sa, že na Slovensku je deficit kvalitných kádrov. Je správne v tomto období sily opäť trieštiť podľa toho, do akého zoskupenia politických síl patria? Chápem, že jednotlivé politické strany vyjadrujú snahy rôznych sociálnych skupín podieľať sa na vykoná štátnej moci a jej prostredníctvom presadzovať svoje špecifické požiadavky. Zdá sa mi však v súčasnej - a myslím, že budete so mnou súhlasil ak poviem - v zložitej dobe, že sa až príliš do popredia niektorých strán dostala snaha o ovládnutie pozícii vo vláde.

Pritom akoby sa zabudlo, že špecifickým rysom politických strán, hnutí aj koalícii je aj ich integračná funkcia. Tá sa má prejaviť pri tvorbe vládnych programov. Vládny program zostavený koalíciou by mal odrážať rozmanité záujmy jednotlivých sociálnych skupín a mal by byt akýmsi spoločným menovateľom, mal by byť pokusom o istú unifikáciu a štandardizáciu predstáv a názorov, ktoré sú potrebné pre účinnú a rozumne vedenú politickú akciu. Takouto akciou v súčasnosti u nás je zmena spoločenského systému, a to politického, ekonomického a vôbec sociálneho. Až doteraz som bol presvedčený že vládny program. ktorý tu dostal podporu, takýmto zjednocujúcim činiteľom je a že ak to bude potrebné, je našou úlohou vytvárať jeho realizácii náležitý politický a legislatívny priestor. Ostatné zasadnutie nášho parlamentu ma však presvedčilo o niečom inom.

Mám pocit, že jednotlivé strany a hnutia sa usilujú pretvoriť vládu ako najvyšší výkonný a nariaďovací orgán Štátnej moci na "vládu strán". To by znamenalo, že stranicko-politický systém strán hlboko prenikne do tradičných ústavných foriem, postupne dôjde k trasformácii ústavných orgánov zvnútra a ich podriadeniu systému života strán. To znamená, že sa vytvoria silné mimoparlamentné centrá moci, ktoré budú postupne ovládať ministrov, mimoparlamentné skupiny. Konečným dôsledkom takéhoto vývoja by mohol byt veľmi silný vplyv strán na riadenie jednotlivých členov vlády, ktorí budú riadeni politickou stranou, ktorá ich nominovala. Ak potom dôjde ku koncentrácii rozhodujúcich pozícií zákonodarnej a výkonnej moci v rukách len určitej skupiny strán, teda nie celého spektra parlamentu, sú prakticky zrušené rovnováhy a kontroly stanovené ústavou. Pýtam sa teda, ide nám v súčasnosti o budovanie sily koalície, alebo o budovanie pluralitnej parlamentnej demokracie, v ktorej aj koalícia môže mat širšiu podporu? vláda dostala dôveru na základe jej programového vyhlásenia. Dôveru parlamentu nedostali volebné, ani iné programy politických strán a hnutí, i keď niečo z nich, samozrejme, v programovom vyhlásení vlády je.