K otázke prijímania jazykového zákona. Kdesi som čítal, že ktosi povedal, že stokrát zopakovaná lož sa stáva pravdou. Spomenul som si na tieto slova, keď som si v novinách prečítal vraj vyjadrenia niektorých našich čelných predstaviteľov, že poslanci Slovenskej národnej strany odmietli dohodu o jazykovom zákone, čo sa však skutočne udialo na pôde Slovenskej národnej rady v ten čierny deň 25. 1O. 199O pri prijímaní jazykového zákona skutočne. Hneď na začiatku schôdze som navrhol zmenu programu. Navrhol som, aby sa všetky tri návrhy jazykového zákona prerokovávali spoločne. Teda ponúkol som ako jeden z navrhovateľov tzv. matičného návrhu hneď na začiatku hľadanie spoločného návrhu. Môj návrh bol hlasovaním zamietnutý. Avšak, ako som sa presvedčil z výpisu z počítača, medzi tými, čo hlasovali proti môjmu návrhu, nebol ani jeden poslanec Slovenskej národnej strany. Aby som bol presný, všetci prítomní poslanci Slovenskej národnej strany hlasovali za môj návrh. Tak teda nie poslanci Slovenskej národnej strany, ale väčšina poslancov vládnej koalície bola proti hľadaniu spoločného riešenia.

Neskôr odznelo viacero návrhov na hľadanie spoločného riešenia. Predsedajúci však, pokiaľ ma pamäť neklame, ani o jednom z nich nedal hlasovať. Aby som to teda zrhnul: nie poslanci Slovenskej národnej strany, ale väčšina poslancov vládnej koalície odmietla hneď na začiatku dohodu a neskôr ich odmietol prinajmenšom predsedajúci.

Mimochodom, keď už sme pri jazykovom zákone. Ako lojálny občan chcem ho dodržiaval, aj keď s nim nesúhlasím. Preto sa pýtam, či nie je jeho porušením ak nám Kancelária Slovenskej národnej rady predkladá návrhy federálnych zákonov v češtine. Rovnako či nie je jeho porušením, ak mi niektorý iný úrad pošle obežník, žiadosť či predvolanie v češtine. Predmetný zákon totiž zakladá len právo

občana vystúpiť v úradnom styku v českom jazyku. Nezakladá však toto právo úradu, žiadam Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby sa k tejto otázke vyjadrilo.

Ďalej sa obraciam na podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána dr. Jána Čarnogurského.

Vážený pán podpredseda,

súčasnú vnútropolitickú situáciu do istej miery určuje protestná hladovka zameraná na podporu návrhu zákona o štátnom úradnom jazyku podľa návrhu Matice slovenskej. Bol som vyrozumený, že úradu vlády Slovenskej republiky a Predsedníctvu Slovenskej národnej rady bola 13. 11. 199O doručená výzva zástupcov politických strán a hnutí, občianskych iniciatív a spoločenských organizácií s požiadavkou konania verejného dialógu a riešenia otázky šátneho a úradného jazyka všeľudovým hlasovaním formou referenda. K predmetnej veci zaujali stanovisko aj predstavitelia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky s požiadavkou okamžitého začatia verejného dialógu medzi zástupcami účastníkov hladovky a predstaviteľmi Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky, pričom odbory považujú verejný dialóg za prostriedok uskutočňovania demokracie, /zverejnené v denníku Práca 17. 11. 199O. /

Mám vedomosť aj o tom, že viac ako päťstotisíc občanov Slovenskej republiky vyjadrilo podporu požiadavkám účastníkov protestnej hladovky podpisom petičných listín. Na základe uvedených závažných politických skutočnosti a osobitne s ohľadom na závažný zdravotný stav účastníkov protestnej hladovky dovoľujem si vás, vážený pán podpredseda vlády, požiadať o vyjadrenie sa k požiadavke neodkladného začatia verejného dialógu prostredníctvom Slovenskej televízie, čo by podľa mojich informácii bolo poštačujúcim predpokladom ukončenia protestnej hladovky a riešenia vzniknutých problémov demokratickými prostriedkami.

Ďakujem.

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

dovoľujem si vás upozorniť ešte na jeden veľmi pálčivý problém, ktorý sa objavuje v poslednom čase. Je to otázka tranzitného plynovodu. Podľa informácii, ktoré som získal, na budúci rok tranzitný plynovod predpokladá výkony vo výške vyše 14 miliárd korún. Z toho zisk prevyšuje 11 miliárd korún a odvod zo zisku 6 miliárd korún. Podľa prijatého zákona o daniach sa odvody zisku deju v mieste šidla organizácie. Aby náhodou z toho veľa nezostalo na Slovensku, boli zrušené aj oblastné závody a jediným šidlom organizácie zostáva Praha.

Zaujímavý je podiel základných prostriedkov, ktorý je približne 56 v Čechách, 44 % na Slovensku. Dostali sme veľkorysú ponuku, že deliť sa budeme 1: 1, napriek tomuto nepomeru. Ale ti, ktorí to predkladajú, zabudli na to, že 7O % výkonov a zisku sa deje na Slovensku. A teda nie 1: 1 alebo veľkoryso zo strany predkladateľov tohto delenia. Mám ďalej informácie o tom, že ten, kto náhodou súhlasí, teda nie náhodou, ale kto vystúpi v prospech alebo vôbec sa vyjadrí v smere delenia tranzitného plynovodu, je perzekvovaný. Mám tu zápisnicu z porady vedenia tranzitného plynovodu zo dňa 3O. mája 199O. Na deň 25. 5. bolo do Bratislavy zvolané rokovanie na naftový a plynárenský priemysel. Riaditeľ tranzitného plynovodu zakázal akúkoľvek účasť na tomto rokovani. Riaditeľ závodu Ol na Slovensku dostal pozvánku na toto rokovanie a pretože mal dovolenku, hľadal vhodného zástupcu na toto rokovanie a poslal

tam ucčitú skupinu. Dňa 30. mája, teda na tejto porade, uložil riaditeľ podniku odvolať alebo zrušil poverenie Ing. Kolesárovi na riadenie závodu a pripraviť poverenie na iného pracovníka.

Ďalej mám zápis zo dňa 9. novembra 1990... Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec, rád by som vám pridal, keďže som bol 17 rokov pracovníkom naftového a plynárenského priemyslu, ale zostáva vám minúta.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem pekne, bude mi stačil. Z tohto zápisu: "Kulatý stôl byl informován o nelegálnim a anonymnira dálnopisu poslaným jménem od 1. 10. 1990 neexistujicího slovenského oblastního závodu Nitra ministru hospodáŕstvi Slovenské republiky. Tento dálnopis byl zaslán pravdepodobne 5. 11. 1990 z Nitry. Tento dálnopis je v zásadnim rozporu se zájmy organizace. Bylo doporučene vedení tranzitniho plynovodu prošetčit a zjistit autory tohoto dálnopisu a vyvodit vúči nim najprísnejší opatrení ve smyslu Zákonníku prace. " Obraciam sa na slovenskú vládu s prosbou, aby trvala na rozdelení tranzitného plynovodu.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sládek.

- 55 - Poslanec V. Sládek:

Pán poslanec Kliman tu nastolil veľmi vážne otázky. Hovoril o prieskume, ktorý urobil u päťčlennej rodiny. Chcel by som sa ho spýtať, ako dospel k číslu 4. 400 korún, lebo z toho, čo spomínal, mne vychádza, že z 3. 200 korún ostane živiteľovi rodiny, teda hlave rodiny 2. 700 korún, jeho manželke z l. 800 zostane 1. 500 korún, dostanú 1. 100 korún detských prídavkov a to Klausove "ekonomické lízatko" 700 konín. Zhruba mi to vychádza okolo 6. 000 korún. To je podstatný rozdiel oproti 4. 400 korunám, ktoré boli spomenuté.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán minister hospodárstva.

Minister hospodárstva SR J. Belcák:

Vážený pán predsedajúci, važené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená Slovenská národná rada,

rád by som reagoval na príspevok pána poslanca Prokeša pokiaľ ide o tranzitný plynovod. Širokej verejnosti je iste známe, ako pokračuje ministerstvo hospodárstva v rokovaniach pokiaľ ide o tranzitný plynovod. Zúčastnil som sa osobne rokovania k tejto problematike a pánom ministrom Dlouhým a rád by som vysvetlil pristúp Federálneho ministerstva hospodárstva a pristúp Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Zachovanie jednotného plynovodu zdôvodňujú predovšetkým tým, že ho netreba deliť z hľadiska strategického a aj tým, že je potrebné vybudovať odpočitavacie zariadenie. Na tom je založená celá logika a argumentácia. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vychádza predovšetkým z ekonomických hľadísk, predovšetkým z toho, že nám nejde o rozdelenie tranzitného plynovodu v tom zmysle, aby stratil strategický význam, ale že nám ide o riešenie v súlade s kompetenciami, o také riešenie, ktoré by zodpovedalo záujmom slovenskej ekonomiky.

Sú pravdivé tie údaje, ktoré uviedol pán Prokeš. Áno, nesúhlasíme s delením zisku jedna k jednej, pretože viac ako 70 % výkonov je na území Slovenskej republiky. Bola vytvorená nezávislá expertná skupina na mieste rokovania v Znojme, ktorá začala svoju prácu, ktorej zastúpenie je paritné a ktorej účelom nie je rozhodnúť o tom, aká bude organizačná štruktúra, ale pripraviť argumenty technického i ekonomického charakteru pre rozhodnutie. Som presvedčený, že sa nám podarí organizáciu tranzitného plynovodu doriešil tak, aby boli vytvorené dve národné akciové spoločnosti, ktoré, ak uznajú za vhodné, môžu sa prekryl trebárs holdingom.

Pokiaľ ide o odpočitavacie zariadenie, ak ste si všimli, v tlači bolo hovorené o 360 miliónoch korún, nakoniec z hľadiska federálnych argumentácii sa hovorí o 130 miliónoch korún, podľa našich informácii ide o zhruba trojpercentný ročný žiak, to znamená niečo vyše 50 miliónov korún, ak by to bolo potrebné. Myslíme si však, že to nie je potrebné, ak dôjde k serióznej dohode, pretože všetky miesta sú odpočítavané, ide iba o rozdielnu metódu. Ak by došlo k dohode pri zohľadnení strát, v tom prípade by nebolo potrebné budovať ani odpočitavacie zariadenie. Toľko na vysvetlenie k tranzitnému plynovodu.

Ak dovolíte, chcel by som ešte uviesť niekoľko poznámok. Vychádzal by som predovšetkým z príspevku pána poslanca Hübela. Tiež mám pocit, že sa veľmi veľa zaoberáme problémami, ktoré existovali a ktoré existujú a nehľadáme dostatočne rázne riešenie pre súčasné i budúce obdobie. Budem čo demonštrovať na príklade pripravovaného zákona, teda novely ústavného zákona č. 143. Vieme veľmi dobre, že prešla pôsobnosť z federálnych orgánov na národné orgány v štyroch odvetviach, a síce v oblasti strojárstva, elektrotechnického priemyslu, rudných bani a magnezitu. Sú to odvetvia, ktoré svojím vývojom sú založené tak, ako sú založené, a práve v nich je celý rad problémov, ktorým všetci musíme venovať veľkú pozornosť. Iba na ilustráciu uvediem, že vojensko-politické rozhodnutia, ktoré boli urobené v tejto oblasti, sa veľmi vážne dotýkajú strojárstva na Slovensku, a sice päťkrát viac, pokiaľ ide o konverziu výroby, ako v českej republike. Uvediem to na číslach: kým v Českej republike v dôsledku konverzie zbrojnej výroby dochádza k zníženiu výroby o necelé 2 miliardy, na Slovensku je to o niečo viac ako 10 miliárd korún. Dotýka sa to priamo vyše 9 tisíc pracovných miest a nadväzne viac ako 60 tisíc pracovných miest. To je problém, ktorému musíme všetci venovať veľkú pozornosť a o to sa aj usilujeme. O cestách a spôsoboch nechcem hovoriť, pretože tu nie je vhodný priestor. Faktom však je, že vláde Slovenskej republiky v tomto smere predkladáme komplexný materiál, ako koncepčne riešiť podniky postihnuté zbrojnou výrobou.

Zoberme si ďalšie odvetvie - elektrotechnický priemysel, ktorého štruktúra je založená tak, že prakticky nemáme výrobky najmä v oblasti výpočtovej techniky, ktoré by boli konkurencieschopné v zahraničí a už sú pomaly nepredajné aj u nás doma. Prehodnocujeme útlmový program v rudnom baníctve, a pokúšame sa riešiť vážne problémy v odvetvi magnezitového priemyslu, najmä pokiaľ ide o zastacalú technológiu A ekologické problémy.

To je však len jeden problém. Druhý balík nás čaká v súvislosti s tým, čo by malo prísť do úvahy a čo príde do úvahy od 1. januára budúceho roku, to znamená v odvetviach palivo-energetického komplexu, dopravy, spojov, baníctva, hutníctva. Tam takisto máme nemálo problémov, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať. Ide mi o to, aby sme sa i na tejto pôde menej zaoberali tým, že si vymieňame názory, že vyťahujeme nepodstatné záležitosti alebo menej podstatné záležitosti, aby sme sa zjednotili na tom, že nebudeme si tu hovoriť, kto viac alebo menej pozná umelecké dielo alebo spisovateľa, alebo akým spôsobom sa urazí na názor toho druhého, ale aby sme sa zjednotili na tom, že budenie spoločne riešiť životne dôležité problémy najmä v oblasti ekonomickej, sociálnej, proste vo všetkých oblastiach, ktoré treba riešiť. A že budeme spoločne podporovať Slovenskú národnú radu i vládu Slovenskej republiky v náprave hrubých deformácii v doterajšom federatívnom usporiadaní nášho štátu. Myslím si, že keď sa takto spoločne dohodneme a bez ohľadu na svoje názory pristúpime k riešeniu veľmi frontálne, že to dokážeme a že história nebude nás a našich predstaviteľov hodnotiť tak, ako hodnotíme teraz predstaviteľov predchádzajúcich režimov.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi ministrovi. Prehovorí pán poslanec Brňák. Pripraví sa pán poslanec Kvietik. predtým má faktickú poznámku pán poslanec Petko.

Poslanec J. Peťko:

Vo svojej faktickej poznámke sa budem orientovať na tranzitný plynovod. Uvediem niektoré okolnosti, ktoré neboli uvedené u predchádzajúcich predrečníkov. Pre rozdelenie tranzitného plynovodu sa vyslovil aj federálny minister Dlouhý, ktorý hovorí, že rozdelením plynovodu by poklesla jeho cena, naša republika by stratila vierohodnosť vo svete a dokonca by Sovietsky zväz mohol spochybniť platnosť zmlúv, keďže by vlastne zanikol zmluvný partner, údajne aj 4 500 pracovníkov zo Slovenska je proti rozdeleniu, proti je Česká vláda, federálna vláda aj Česko-slovenský odborový zväz pracovníkov v plynárenstve, ako sa vyjadrila jeho podpredsedníčka pani Jana Korejsová.

Ekonomické dôvody sú najvážnejšie dôvody a mali by im ustúpiť predsa len užšie národné predstavy. Ako to odznelo vo federálnej televízii. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky má vraj čudnú a ničím z minulosti neodôvodnenú obavu, že peniaze sa rozdeľujú tam, kde sa inkasujú, teda v Prahe. Súhlasím s našimi českými priateľmi, že tieto obavy sú zbytočné a preto iste nebudú mat nič proti tomu, ak vznikne nadnárodná akciová spoločnosť Tranzitný plynovod so šidlom v Bratislave. Keďže nacionalizmus do ekonomiky nepatrí. Je jedno, kde je šidlo. Potom nech je sídlo v Bratislave. Toto riešenie navrhujem českým priateľom aj v prípade iných celoštátnych inštitúcii. Dôjde tým k odbremeneniu Prahy od stoviek úradníkov a dokážeme tým všetci, že nie sme nacionalisti. Ak bude niekto proti môjmu návrhu, nemysli to s nami dobre a je nacionalista.

/Potlesk. /

- 60 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem poslancovi Petkovi. Prehovorí pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážení) vláda,

vážene poslankyne a poslanci,

súhlasím s predstaviteľmi a poslancami vládnej koalície, že je potrebné v Slovenskej republike rešpektovať zásady smerujúce k budovaniu právneho štátu, ako aj vysokej politickej kultúry. Tiež som presvedčený, že túto náročnú úlohu po toľkých rokoch jej absencie v slovenskej politike nemožno zvládnuť za krátky časový úsek. Dôležité však je, aby sme snahu na dosiahnutie tohoto cieľa dokazovali nie prostredníctvom mikrofónov a prostredníctvom písaného slova našich novín a časopisov. Toto má vyznám len vtedy, keď sme schopní a ochotní naše slovné predsavzatia uviesc do praxe konkrétnymi činmi v konkrétne vzniklých prekladoch.

Prečo takýto úvod? V uplynulých týždňoch sme boli svedkami politickej nekultúrnosti, ktorá sa rozchádzala aj s pojmom právny štát. Po slobodných voľbách vláda Slovenskej republiky zaradila v harmonograme legislatívy predloženie jazykového návrhu zákona na koniec roku 1990, resp. začiatok roku 1991. Stalo sa tak napriek tomu, že voliči i poslanci Slovenskej národnej rady dali jednoznačne najavo, že táto právna norma musí byt predložená skôr, najneskôr do konca mesiaca októbra tohto roku. Zodpovednosť za jeho vypracovania na úrovni vlády prevzal prvý podpredseda vlády Slovenskej republiky dr. Čarnogurský, vláda návrh nevypracovala a podľa slov dr. Čarnogurského odstúpila materiál, ktorý prichádzal na vládu, koaličným poslancom parlamentu. Čas utekal, poslanci nevyvíjali v tomto smere aktivitu a tak sa stalo, že iniciatívu prevzali ti poslanci parlamentu, ktorí si uvedomovali potrebu urobiť v konkrétnom probléme krok dopredu. Takto vznikal návrh koaličný a matičný. Teda vznikal preto, že niektorí tu sediaci medzi nami si neuvedomili, nechcem pripustiť, že si nechceli uvedomiť, akú mašinériu spoločenských problémov dávajú do pohybu.

Druhá etapa prípadu jazykový zákon začína na pôde tohoto parlamentu dňa 25. 10. 1990, keď Predsedníctvo Slovenskej národnej rady súhlasilo s predložením matičného návrhu parlamentu, ale za podmienky, že koaličný návrh nezíska potrebnú väčšinu. Podotýkam, že len Slovenská národná rada ako taká a nie jej predsedníctvo má právomoc uznášať sa na prijatí alebo neprijatí návrhu zákona. Nechcem v súvislosti E touto otázkou používať pojmy ako diskriminácia, nedemokratickosť. Nedá mi ale nepovedať, že to nebolo, keď už nijak inak, politicky prezieravé, čo by sa na úrovni vykonávateľov najvyššej politiky v národe nemalo stal. A už vôbec sa nemali zavrieť posledné dvere ako východisko zo vzniknutej situácie tým, že predseda nášho parlamentu nezužitkoval myšlienku alebo návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a ďalších poslancov Slovenskej národnej rady na zostavenie komisie, ktorá by mala skončiť s terminológiou matičný a koaličný návrh náhradou za návrh väčšinového, pripadne všeobecného politického konsensu. Argumentácie pána predsedu Slovenskej národnej rady, že poslanci Slovenskej národnej strany neboli v prestávke ochotní akceptoval formulácie, ktoré považoval za dôležité, teda majúce zmysel pre vytvorenie takejto komisie, neobstoja, lebo všetkým nám je predsa známe, že tento parlament nie je zložený len z poslancov Slovenskej

národnej strany. Preto som nepochopil a nechápem dodnes, čo tým pán Mikloško chcel ospravedlniť.

Tretiu kapitolu tohoto spoločenského napätia, ktorého sme stále svedkami, zavŕšil v tom čase pán premiér Mečiar. Stalo sa tak v televíznej debate s pánom Markušom v neskorých večerných hodinách po odhlasovaní jazykového zákona. Namiesto toho, aby ukázal prstom aj do vlastných radov a priznal pochybenia, ak nie aj svojej osoby, tak minimálne vlády Slovenskej republiky, svoje vystúpenie zameral v zmysle zásady "účel svati prostriedky" jednoznačne proti Matici slovenskej a jej predsedovi. Súdny človek si urobil, myslím, názor na tento dialóg sám.

Vážení páni poslanci,

ak hovoríme alebo chceme v budúcnosti hovoriť o právnom štáte, musíme si uvedomiť, že súčasťou tohto pojmu je aj zodpovednosť. A ak chceme alebo budeme chcieť hovorit o politickej kultúre, a to sa dotýka aj mňa, jej súčastou zase je schopnosť priznať si chybu a čo najskôr ju napraviť. Vláda a parlament v súvislosti s návrhom jazykového zákona situáciu nezvládli, dôsledky čoho vidíme aj v tom, že národ sa rozdelil, čo považujem v tejto situácii za obzvlášť povážlivé je to, že ani s odstupom času sa postoje predstaviteľov vlády a parlamentu výrazne nezmenili. Myslím si, že s takouto politickou kultúrou najlepšie do Európy nevykročíme. Ale ak sa predsa rozhodneme pre takýto vstup do Európy, som presvedčený, že nás z nej poženú na perifériu európskej politiky. Táto situácia okolo jazykového zákona vo mne vyvolala asociáciu pripomínajúcu mi časy starej totality. Uvedomil som si to vtedy, čítajúc na stránkach novín charakteristiky na tých, ktorí nešli disciplinovane za svojou novou vrchnosťou. Vyvolávali sa vo mne asociácie z denníka Pravda, ktorý zverejňoval charakteristiky niektorých súčasných slovenských politikov. Našťastie v tom čase bola možnosť ich konfrontovať s názormi neoficiálnymi a tak som zrejme nepodľahol demagógii oficiálnej politickej moci.

V súčasnosti, na rozdiel od minulosti, mám možnosť vlastným rozumom a zmyslami vnímať demagógiu na adresu tých, ktorí si zachovali svoje vlastné názory a postoje. Už dlhšie obdobie som v rôznych súvislostiach uvažoval nad tým, ako je možné, že komunista Vojtech Jaruzelski aj napriek tomu, že v kresťanskom Poľsku, v ktorom fungovali vždy dve vlády, jednou neoficiálnou vládou bol poľský episkopát a druhou vládou - tou oficiálnou boli poľski komunisti, mohol aj po páde komunistickej totality ostať vo funkcii prezidenta nového Poľska. 25. 10. 1990 sediac v tejto miestnosti, vďaka niektorým í vás, som rozriešil tento hlavolam. Vojtech Jaruzelski mohol ostať v najvyššej funkcii prezidenta Poľskej republiky po páde komunistickej totality ako komunista preto, lebo dokázal pochopiť národ aj napriek tomu, že mal všetky mocenské nástroje vo svojich rukách.

A celkom na záver: vo včerajšom rozhlasovom vysielaní Slobodnej Európy demokrat a humanista par excellence pán Kusý, jeden z nás, označil vo všeobecnosti občanov, ktorí nesúhlasili s rečníkmi a ich prejavmi na zhromaždení v Bratislave dňa 17. 11. 1990 za fašistov. Bol som tiež na tomto námestí, tiež som nesúhlasil s rečníkmi a zodpovedne prehlasujem, že fašista nie som a mám od neho možno ďalej ako ten, ktorý túto hanu vyslovil.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

- 64 - Podpredseda. SNR J. Zemko:

V zmysle § 19 požiadal o slovo predseda vlády pán Mečiar.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Demokraciu možno skloňovať v mnohých pádoch za demokratické možno považovať všeličo. Právo povedať názor je prejav demokracie, ale právo správania sa je tiež prejavom demokracie. Ak beriete do ochrany tých, na ktorých profesor Kusý poukázal na námestí, beriete do ochrany tých, ktorí do neho hádzali kamene zabalené v papieri, beriete do ochrany tých, ktorí po ňon pľuvali, beriete do ochrany tých, ktorí tyčou zástavy udierali toho, kto toto stretnutie komentoval. To je demokratické správanie? Čomu, akej kvalite demokratického správania poskytujete ochranu?

K otázke môjho televízneho stretnutia s pánom Markusom. Počul som tu, že Markuš je reprezentant slovenského národa. A táto Slovenská národná rada, vy, páni poslanci, ste reprezentanti koho? Kto má právo v mene tohoto národa sa uznášať, prijímať rozhodnutia? Markuš vyhláseniami alebo vy svojimi rozhodnutiami a stanoviskami? Neuráža vás to, že niekto povyšuje osobu nad celú vašu inštitúciu i nad vládu a ostatné legálne orgány. A keď už toľko o tomto pánovi Markušovi rozprávame, robíme z neho "geroja" na všetkých možných úrovniach - ak by pán Markuš chcel postupová t čestne a morálne, musel by vysvetliť, prečo nemohol byt členom tejto vlády, prečo prišiel do Prahy skladal sľub ako člen federálnej vlády a musel odtiaľ odísť, lebo nemohol byt členom ani tej vlády, prečo si dnes hojí v politike to, čo inde pobabral. Tie veci by mali byť všeobecne známe a mal by o nich čestne a úprimne hovoriť. Polom zvažujte, koho dávate za hrdinu a za vzor.

Ak ide o otázky dialógu, chcem sa spýtať - asi som v tejto miestnosti nesedel - pán poslanec Ivan tu čital, že sa vyhlasuje, že sa táto Slovenská národná rada neuznáva, že sa vyzývajú poslanci, aby odstúpili, že sa vyzýva k tomu, aby občania prejavovali nespokojnosť, že sa vyzýva k tomu, aby sa nerešpektovali zákony tohoto organu a naraz o Lom nič, to nie je pravda. Veď to tu tiež nejaká strana robila. Na tom liste, ktorý prišiel do tejto národnej rady a ktorý ste vy, pán poslanec Ivan čítali, veď tam bol podpis predsedu vašej strany Mórica, poslanca Federálneho zhromaždenia. Hovoríte, že nemal možnost sa vyjadriť. A toto nám chcel povedať? že bude na Slovensku rozvrat, že sa tu nebudú rešpektovať vaše rozhodnutia, že vy nie ste kompetentní na to, aby ste o nich rozhodovali? V mene takejto demokracie, v mene vašom som sa hádal s Markušom a bránil som Slovensko práve proti nedemokratickému správaniu, ktoré vyústilo v anarchiu. Povedzme si otvorene, ak by sa boli ich zámery ku generálnemu štrajku a ostatnému podarilo presadiť., tak to bol pokus o zlomenie moci legálne zvolených zástupcov a nie hra na demokraciu. To je nedemokratické.

A keä sa tu pýtate, či to je alebo nie je fašizmus. To nie je len to správanie teraz k 17. novembru. To bola bitka tých, ktorí z hnutia Human prišli na námestie pred Slovenskú národnú radu demonštroval iné názory. To je netolerancia, neúcta k ľudom, hrubé správanie. Keby ste počúvali čo sa hovorí pod záujmom nacionalizmu v záujme ochrany národa, k čomu to smeruje, k izolácii a rozbitiu tohoto národa, k európskemu neuznaniu, akí najhrubší demogógovía, ľudia akého zrna sa tam schovávajú. Ak ten zo včerajšieho zhromaždenia, ktorý stojí na tribúne, vidí, ako naňho letí kameň a vidí, že ho hádže ten, ktorý ho roky vyšetroval ako dôstojník štátnej bezpečnosti, Lak koho to potom budeme chrániť, v mene čoho? Teda povedal by som

takto: nemyslím si, že Slovenská národná strana je nositeľ všetkého zla. Myslím si, že poslanci tejto národnej rady, v tomto parlamente vyslovili podporu tejto vláde. Som im vďačný a som s nimi ochotný kedykoľvek spolupracovať. Ale s vedením, ktoré ženie národ do skazy, spolupracovať nemôžem, ani sa k nemu hlásiť nebudem.

A morálny počin pána Mórica? Tu ženie národ do povstania proti, národnej rade, v parlamente rokujú o tom, že nebude členom predsedníctva. A božeká, čože sa to len stalo, on chudáčik to podpísal pod tlakom, ani nevedel čo robí, čo sú toto za ľudia? Markuš v televízii: ako občan súhlasím s rozhodnutím Slovenskej národnej rady, ale ako predseda nesúhlasím. Prosím vás, čo sme to za ľudia? Bučí mám v sebe určitý hodnotový systém, ktorým korigujem vlastné správanie i všetkých ostatných a stojím za slovom, alebo nebudem dvíhať celú masu národa do pohybu a potom, keď sa dá do pohybu, zbabelo zdupkám a utekám pred právnou zodpovednosťou a pred následkami toho.

Nechcem tu hovoriť o týchto otázkach veľmi veľa, ale prosím vás, uvedomte si, aj na tom zhromaždení, kde ste, pán Ivan, vystupovali po jazykovom zákone, gestá, prejavy tak pripomínali Musoliniho, až to nebolo pekné. Ak tam nejaký poslanec Pánis vykrikuje, kde je Mečiar, nech ma príde zavrieť, kašlem na neho. Na to stačí práporčík, na to nepotrebuje predsedu vlády! /Potlesk. /

Prosím vás, nezakrývajme demokraciou a nedemokraciou to, čo demokratické nebolo a nie je. Stotožňujem sa a vyjadrujem solidaritu s tými zo Slovenskej národnej strany, ktorí kritizovali svoje vedenie, pretože mali pravdu, že v tejto strane ľudia, ktorí to so Slovenskom, s národom myslia správne, by sa mali diferencovať od tých, ktorí sú falošní kazatelia, tak ako som to nazval v televíznom roz-