a ktorí jej venovali svoj život. 1400 až 1500 korún dôchodku, ktorý dnes dôchodcovia majú, nestačí na to, aby z neho vyžili Navyše, existuje medzi nimi strach až panika, že ak dôjde k zvyšovaniu nájomného, k zvyšovaniu ceny tepla, o ktorom alebo diskrétne mlčíme alebo nie celkom presvedčivo vysvetlujeme a ubezpečujeme, že sa tak nestane, títo ľudia budú skutočne za hranicou biedy a nebudil mat k dispozícii životné minimum.

Druhou kategóriou sú mladi ľudia, mladé manželstva. Sú to ľudí opačnom konci vekového rebríčka, na začiatku života. žiaľ, paradox života je taký - a to nie je vecou žiadneho systému, ani minulého, ani súčasného, ani budúceho,, e to tak, že mladý človek, ktorý vstupuje do života, mohli si založiť rodinu, chce a musí mať deti. Aby ich stav vychovať, potrebuje najviac peňazí v čase, keď ich má najmenej, že sa to rieši takým spôsobom, že vypomáhajú trodičia a inými rôznymi ohľadmi a výhodami pre mladých ľudí- to je pravda, ale to nie je systémové riešenie. Dnes tieto pomocné prostriedky zďaleka nestačia. Takže ak by som mal na druhom mieste hodnotiť sociálne najohrozenejšiu kategóriu, tak sú to mladi ľudia.

Nakoniec, naša televízia v sobotu vysielala krátky šot s dvoma mladými ľuďmi s jedným dieťaťom. Sú to intelektuáli, ktorí vstupujú do života, o chviľu končia školu - mnohí ste to videli. Dostali jeden rozpadajúci sa byt v strede Bratislavy - teda žiadna totalitná králikáreň - a musia do. toho investovať peniaze, ktoré nemajú, zháňajú ich a majú pred sebou veľké starosti. Odporúčam, aby sme sa na nich mohli tak o rok - dva, ako sa im tento zložitý problém podarilo riešiť.

Treťou kategóriou, kde som si vykonal prieskum, bola bežná robotnícka rodina stredného veku s tromi deťmi.

Budem hovoriť konkrétne údaje. Otec robotník v priemysle, zárobok 3200 korún brutto mesačne, podľa našich štatistik, ktoré máme oficiálne k dispozícii, je to 3240 korún. Matka predavačka, zárobok 1800 korún brutto, navyše ohrozená nezamestnanosťou za podmienok, ktoré všetci dobre poznáme a udalosti, ktoré nás čakajú. Príjem rodičov je teda 4400 až 4600 korún netto. Tri deti vo veku od O do 14 rokov. Do príjmov sme započítali rodinné prídavky a cenové vyrovnanie. Saldo príjmov nepostačovalo hodnotou asi 400 až 600 korún na bežné životné náklady.

čo Eme v nich bilancovali? Strava, ktorá vychádza od 40 do 60 % životných nákladov, ďalej byt, nevyhnutné ošatenie, hygiena, skromná kultúra a nevyhnutný šport pre zdravý vývoj deti. Žiadna dovolenka, žiadna rezerva pre chorobu deti alebo rodičov, žiadne auto, žiadna chata, žiadna záhradka. Nemysliteľné. Nakoniec som sa po káve a malom posedení dosť nezdvorilo spýtal, ako prosím vás existujete, pretože ešte stále máte pomerne slušnú životnú úroveň. Vysvetlenia zhruba v troch - štyroch východiskách. Po prvé - preukázané vkladné knižky, z ktorých sa vyberá z minulých úspor od februára, marca až po dnešok, ďalej odpracované dovolenky jedného alebo oboch rodičov, pomoc starých rodičov a nákupy v bazároch a partiovkách, najlacnejšie potravinárske výrobky a pod.

To bola sociálna situácia človeka a jeho rodiny, ktorý ju živí svojimi rukami, teda nie tým spôsobom, že tu nakúpi a tam predá.

Záver môjho prieskumu je, že je reálne nebezpečenstvo - a niekde už realita - zbedačovania sociálne najslabších vrstiev našej spoločnosti. Z pohľadu na uvedené navrhujem, aby Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy vytypoval úzky.

skromný, nevyhnutný okruh cien materiálov, resp. tovarov, najmä potravín, sortimentu sociálnej povahy, napríklad i ošatenie pre deti, ktoré by Slovenská národná rada vzala pod svoju kontrolu. Tento návrh som dal ako prvý diskutujúci vtedy, keď sme prerokúvali koncom júna vládny program. Vtedy som prosil a v uznesení som navrhoval, aby sa takéto opatrenie spravilo. Bolo mi dané vysvetlenie, že by to bolo zasahovanie do kompetencie vlády. Myslím si, že nie. My by sme vládu nemali len kontrolovať, ale keď vznikne kritická situácia - a dovolím si tvrdiť, že tato je alebo v najbližšom čase vznikne - mali by sme preberať aj určitú časť spoluzodpovednosti s toutou vládou.

Ďalej navrhujem, aby príslušné rezorty, myslím, že sú to rezorty ministerstva financií, ministerstva práce a sociálnych vecí a ministerstva zdravotníctva a možno ďaláíe, urýchlene spracovali analýzu hmotnej, finančnej, sociálnej situácie najslabších vrstiev našej spoločnosti, aby nedošlo k ich zbedačovaniu. Navyše, je tu aj aspekt častú nezamestnanosti.

Napokon chcem povedať, že každá strana sa v tomto cieli nájde, pretože verejnosť je i proti sociálnemu násiliu, kresťanská láska voči tým, ktorí trpia biedou, demokracia je vláda ľudu, dobrého Slováka zaujíma aj osud slovenského ľudu, ochranu životného prostredia ochrana života a teda k tomu, ak ho chceme chráni t, treba aj jest, týka sa to i maďarských spoluobčanov a pod.

Prosím, aby toto moje vystúpenie bolo vzaté na vedomie s plnou vážnosťou, pretože sa môžu dostaviť nielen sociálne nepokoje, poruchy - tie už sú - ale aj výbuchy.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

- 37 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Huba. Potom odpovie minister obchodu pán Chren.

Poslanec H. Huba:

vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

pani poslankyne a páni poslanci,

skončil sa jeden rok po revolúcii. Napriek tomu, že sa za ten rok veľa zmenilo k lepšiemu, čo si vari ani nedokážeme dostatočne vážiť, je príliš veľa toho, čo nás musí znepokojovať, a dokonca toho stále pribúda. Prečo je tomu tak? Kedy si máme položiť túto otázku, ak nie práve teraz, pri prvom jubileu? Predstavitelia slovenského politického života odvodzujú svoju legitimitu od nežnej revolúcie, od jej ideálov, cieľov a princípov.

Položme si teraz spoločne otázku, čo z tých princípov a ideálov zostalo dodnes živé v politickej praxi režírovanej reprezentantmi rozhodujúcich politických strán a síl?

Po prvé - princíp nadstraníckosti. Bojovali sme o nadstranícku občiansku spoločnost a verejne sme sa zaprisahávali, na čele a Fedorom Galom, že do žiadnej strany nás nikto nikdy nedostane. Čo zostalo z tohto princípu okrem toho, že namiesto jednej veľkej a dvoch takzvaných máme dnes 60 strán?

Princíp otvorenosti, permanentného dialógu, participativnej spoločnosti. Čo sa z neho realizovalo, okrem zahmlených informácii na tzv. brífingoch a najmä ako sa zaujímame o názor verejnosti pred tým, ako o nej a v jej mene rozhodneme?

Po tretie - princíp ľudovosti, civilnosti, skromnosti. Nezačíname si ho zamieňať s princípom veľkopanakosti, pseudoaristoktatičnosti? Ubudlo spred našich palácov 613-stiek, alebo ich skôr pribudlo?

Pô štvrté - princíp antibyrokratičnosti. Ubudlo neefektívneho aparátu alebo ho skôr pribudlo? Slúži alebo vládne?

Po piate - princíp kompetentnosti a odbornosti. Začali sme si tieto vlastnosti skutočne vážiť, alebo sa nimi oháňame podobne ako minulý režim len vtedy a tam, kde odborné argumenty sú v súlade s našimi politickými zámermi?

Po šieste - princíp celkového ozdravenia spoločnosti. Začali sme skutočne budovať základy psychicky a fyzicky zdravej spoločnosti, zdravej krajiny, alebo je to zatiaľ len fikcia?

Po siedme - princíp ekologizácie, energetickej a materiálovej efektívnosti. Potvrdzujú realizáciu tohto princípu štatistiky a skúsenosti z posledného roka?

Pô ôsme - princíp demokratického právneho štátu. Nepodobáme sa skôr na štát, kde si definitívne robí každý čo chce a pričasto s tichým požehnaním zhora?

Po deviate - princíp nezištnosti a dobročinnosti. Nepopreli sme ho praxou novej či staronovej hrabivosti?

Po desiate - ideál duchovnosti, popretie vulgárno~. materialistických prístupov a bezduchej konzumnosti. Nezačíname ho nahrádzať ideálom konzumného materiálneho raja, hmotárstvom najhrubšieho zrna?

Po jedenáste - komplex kresťanských ideálov. Chováme sa, i tí, čo si pojem kresťanstvo vypísali na firemnú tabuľu, skutočne vo všetkom v súlade s týmito ideálmi?

Po dvanáste - princíp omladenia spoločnosti, lepšieho uplatnenia sa mladých. Klesol priemerný vek našich pracujúcich alebo sa to týka len špičiek? sú možnosti profesionálneho uplatnenia sa mladého človeka dnes skutočne väčšie, ako pred rokom?

Po trináste - princíp nezávislých odborov. Nezamenili sme ho skôr princípom odborov mimo hry?

Po štrnáste - princíp sociálnej spravodlivosti. Nenahrádzame ho opäť skôr právom silnejšieho, pričom ti, čo nezaslúžene zbohatli v minulosti, budú ešte bohatší a ti, čo boli systematicky ochudobňovani, ešte chudobnejší?

Po pätnáste - princíp pravdivosti za každú cenu. Hovoríme si vždy pravdu? Hovoríme vždy celú pravdu verejnosti?

Po šestnáste - princíp tolerancie a nenásilia. Netvrdím, že ho páchame priamo na rudoch. Ale či ho nepáchame naďalej a ešte beztrestnejšie a bezohľadnejšie ako predtým na našej prírode a tým nepriamo aj na človeku?

Okolo seba cítime rastúcu stratu dôvery a trend opätovného uzatvárania sa ľudí medzi múry svojho súkromia, do ulity svojho ja. Dávame tým šancu na lacný politický kapitál tým silám v spoločnosti, ktoré nemajú ani schopnosti, ani morálne právo seriózne viest spoločnosť.

Ale prestaňme hľadať prvotnú a prvoradú príčinu neúspechov v nich, v tých druhých. Musíme ju hľadať v sebe.

Východisko nám ukázala nežná revolúcia so svojimi prítažlivýrai ideálmi a zmysluplnými princípmi. Nemali by sme sa k nim čo najskôr vrátiť a začal sa nimi dôsledne viest a riadiť?

Ďakujem, za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. O slovo sa prihlásil minister obchodu a cestovného ruchu pán Chren.

Minister obchodu a cestovného ruchu SR J. Chren:

Vážené predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

moji predrečníci, páni poslanci výstižne, kriticky zhodnotili stav v našej spoločnosti. Chcem povedať, že jedným z kritizovaných bodov je zásobovanie. Zásobovanie súvisí so všetkým ostatným o čom tu bolo hovorené. Nemožno ho vytrhnúť a hodnotiť ho len ako jeden jediný problém priamo v predajniach. Súvisí to s mnohými inými vecami, ktoré vám chcem krátko popísať.

Koľko mám v zásobovaní nepriateľov? Oficiálne sa hovorí len o občanoch, ktorí vyberajú peniaze, ktorí neodôvodnene veľa nakupujú, ktorí robia paniku. To je jediné, čo sa hovorí nahlas. Mám však aj iných nepriateľov. Doviezli sme zemiaky z Poľska. Skôr, než boli dovezené alebo v ten deň sa odborníci vyjadrili v tlačí, že je v nich háaatko, ktoré je zdraviu škodlivé. Keď sme vysvetlili, že háďatko tam buď nie je alebo nie je zdraviu škodlivé, vymysleli si na nás kadmium. Keď by sme dali hodnotiť naše zemiaky, nepýtajte sa ma, k akým výsledkom by sme došli a čo by bolo potom.

Mnohí funkcionári, mnohí riaditelia terajších veľkoskladov a podnikov zakladajú súkromné podniky, vo veľkom skupujú a prehadzujú tovar z verejného zásobovania do svojich súkromných medziskladov, čakajú na zvýšenie ceny a ja som nie celkom bezmocný, ale málo mocný niečo s tym robit. Po prvé je to na hranici zákona, po druhé sa o tom dozvedám oneskorene, lebo to robia rafinovane a po tretie hovoria, že oni vlastne pomôžu zásobovaniu potom, keď to bude najhoršie.

Včera som bol na mítingoch, kde tiež kritizovali zásobovanie, ale nehodnotili ho ako zúfalé alebo kritické alebo také, s ktorým by bolo treba robiť niečo mimoriadne. Bol som až potešený tým, ako mi v Partizánskom a v Bošanoch povedali: Zásobovanie je zlé, len nám povedzte, dokedy to takto bude, ako to budete riešiť a čo budete robiť s tými, ktorí skupujú stovky fliaš oleja, ukladajú ho v garáži a predávajú ho za zvýšené ceny. Važeni, veľmi vás prosím v tomto smere o pomoc a spoluprácu. Ešte dnes, najneskoršie zajtra ráno budeme mat tlačovú konferenciu, na ktorej na všetky tieto veci upozorním a poprosím obyvateľstvo, slovenskú verejnosť, aby mi pomáhala tento problém riešiť. Tam, kde vidia, že nejakí príbuzní pána vedúceho skupujú palety oleja a robia nám ďalšie problémy, aby nám takéto prípady hlásili. Použijeme všetky dostupné zákonné opatrenia, aby sme takéto problémy riešili.

čakal som, že mi v tomto veľa pomôže privatizácia. Ako viete, zákon o privatizácii sa odkladá. Vy viete prečo. Myslím si, že aj v tomto smere by ste mohli veľa urobit pre to, aby sme si našli na tento zákon čas, aby sme to, čo sa skrýva v ľuďoch, mohli čo najskôr využiť na tento dobrý cieľ, lebo som presvedčený, že po privatizácii sa táto ľudská iniciatíva veľmi pozitívne prejaví najmä v zásobovaní. Na potvrdenie tejto mojej úvahy o privatizácii

poviem len jeden príklad. Keď už nemôžem nič iné, tak mám dohovorenú zmluvu s niekoľkými západnými firmami o spoluúčasti na našich obchodných domoch, veľkých predajniach a skladoch Zdroja. Túto spoluúčasť v budúcich spoločných podnikoch by vedeli realizovať hneď teraz, ešte do Vianoc, dovozom tovaru, ktorým by splácali svoj podiel. Aj tým by som čiastočne pomohol riešiť zásobovací problém. Minulý týždeň to však znovu odložili preto, lebo vraj sú u nás neisté pomery a namiesto toho, aby prišli v piatok, ako to sľúbili, podpísanie zmluvy odložili na stredu tohoto týždňa.

Prosím vás o spoluprácu v tom smere, aby ste mi umožnili takýto zákon čo najskôr prijať alebo takúto výnimku s pánom ministrom Húskom čo najskôr realizovať, aby sme aspoň touto formou mohli v našom zásobovaní niečo urobit. Ako viete, zásobovanie je len na konci reťaze, je to len posledne ohnivko reťaze pri výrobe, zabezpečovaní surovín, pri pracovnom procese, pri distribúcii, veľkoobchode a potom sa to na konci prejaví v predajní. Všetko so všetkým súvisí. Robili sme opatrenia s pánom ministrom Holčíkom a s pánom ministrom Belcákom. Viete, aké sú problémy vo výrobe. Výrobné kapacity sú na doraz. Akékoľvek nadpráce by vyžadovali prácu prácu v nadčase, ďalšie odvody, ďalšie nároky na suroviny a všetko to nie je dobre zladené. Do obchodu môžem dostať len to, čo výroba vie vyrobít. Výroba je na doraz a dáva nám čo má. Viac predať namôžem okrem toho, čo by som doviezol. Ale keďže sme za južné ovocie, ktoré sme doviezdli na jar, platili v jeseni po šesťmesačných opozdených splátkach, vlastne sme všetky devízové zásoby ministerstva obchodu a rezortu obchodu stratili v tom, že za pomaranče, ktoré sme na jar kúpili aj predali po 16 korún, sme teraz platili tak, že sme za dolár v banke museli zaplatiť po 24 korún. Jedno východisko je, aby výroba zvýšila svoje možností. Druhé východisko je, aby sme niečo doviezli. Na to potrebujem spoluprácu s výrobou a s pánom ministrom Húskom, aby sme takúto zmluvu mohli podpísať ešte tento týždeň.

Chcem vás poprosiť o spoluprácu v pôsobení na voličov, aby nám hlásili tých, ktorí v podnikoch rozpredávajú zásoby vo veľkom, riaditeľov Zelovocov a Zdrojov, ktorí si vytvárajú už vlastné predajne, aby sme to mohli zverejniť, aby sme týchto ľudí aspoň morálne diskreditovali. Pokiaľ budem môcť a zákon mi to dovolí, urobím ostatné opatrenia.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi ministrovi Chrenoví. V zmysle S 19 sa teraz hlásim do rozpravy sám.

Vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážení poslanci,

v dňoch 22. až 24. októbra 1990 navštívila delegácia vlády Slovenskej republiky a Predsedníctva Slovenskej národnej rady Švajčiarsku konfederáciu. Dovoľte mi, aby som vás poinformoval o priebehu a výsledkoch tejto návštevy.

Vedením delegácie som bol poverený ja, ďalšími členmi delegácie boli podpredseda Slovenskej národnej rady Milan Zemko, minister obchodu a cestovného ruchu Jozef Chren, minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie Ivan Tirpák, prvý námestník ministra školstva, mládeže a športu Vladimír Ďurikovič a prvý námestník ministra zdravotníctva Martin Demeš.

Návšteva našej delegácie sa vtesnala do kontextu širších vzťahov, ktoré sa rozvíjajú medzi štátmi strednej a východnej Európy a vyspelými západnými krajinami.

Vlád Švajčiarskej konfederácie prijala v roku 1989 program prudruží pre Poľsko a Maďarsko, ku ktorému bola neskôr pridružená i Česká a Slovenská Federatívna republika. Z 250 mi1iónov švajčiarskych frankov pre roky 1990-1992 je pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku určených zatiaľ 18, 5 miliónov. Nevylučuje sa však možnosť, že švajčiarska vláda predloží parlamentu ešte pred uplynutím tejto dvojročnej lehoty nový návrh na ďalšiu finančnú pomoc pre štáty strednej a východnej Európy, a to rádové niekoľko 100 miliónov frankov.

Švajčiarsko predovšetkým podporuje kontakty na úrovni firiem, organizácii, inštitúcii, to znamená najmä po súkromnej línii. Všetky krajiny musia najskôr definovať svoje potreby. Finančná pomoc bude závislá na stupni pripravenosti a na stupni rozpracovanosti jednotlivých projektov. Projekty budú na švajčiarskej strane odovzdané na realizáciu súkromným inštitúciám alebo zastrešujúcim organizáciám s minimom byrokracie.

Švajčiarska pomoc je zameraná predovšetkým na podporu a prehĺbenie demokratizačných procesov a ekonomických reforiem. Bude súčasne koordinovaná s postupom v rámci skupiny G-24. Ide hlavne o oblasti ekológie, zdravotníctva, školstva, obchodu a cestovného ruchu.

Ako je slovenská strana pripravená na tento druh spolupráce? Z hľadiska celospoločenského to bolo doposiaľ založenie novej leteckej spoločnosti Tatra-Air formou join-venturt? medzi slovenskou spoločnostou Slov-Air a švajčiarskou leteckou spoločnosťou Cross-Air. Ďalej je to

kooperácia medzi švajčiarskymi obchodnými domami EPA a našimi obchodnými domami Prior, kde nejde len o komerčnú spoluprácu, ale aj o poskytnutie vyškolenia našich pracovníkov vo Švajčiarsku. Prvých 8 ľudí už absolvovalo šesťtýždňové školenie, ďalšia 10-členná skupina je tam od začiatku novembra. Ďalej je to spolupráca medzi firmou Gastrag v Bazileji a našou Vysokou školou ekonomiky a cestovného ruchu v Banskej Bystrici. V súčasnej dobe je tam niekoľko študentov na štvormesačnej stáži. Zo strany švajčiarskych pôšt bola prisľúbená pomoc pri príprave našich odborníkov vo firme Swisscom.

Počas našej cesty sme absolvovali rokovania s niekoľkými švajčiarskymi firmami. Rokovali sme so zástupcom spoločnosti Sweiz-Versicherung o systéme poisťovníctva, s ministrom financii kantonálnej vlády v Zugu o daňovej sústave. Na kantonálnej polícii v Zugu sme konzultovali otázky boja proti drogám, terorizmu a hospodárskej kriminalite. Pri prijatí slovenskej delegácie zástupcami švajčiarskej vlády v Berne sme odovzdali švajčiarskej strane podklady projektov, ktoré sú v úvodnom stupni rozpracovanosti. Spomeniem aspoň najdôležitejšie.

V oblasti životného prostredia ide o spoluprácu v hľadaní nových zdrojov energie, v tomto prípade ide o geotermálnu energiu, a v možnostiach likvidácie rádioaktívneho a toxického odpadu prostredníctvom vŕtacej techniky Litho-Jet s firmou STS Zürich. Rozpočet na túto akciu je 40 miliónov švajčiarskych frankov.

Ďalej je to dlhodobá spolupráca s firmou MTB Umuelttechnik pri riešeni problémov priemyselného odpadu, čističiek, asanácie pôdy s rozpočtom 30 miliónov švajčiarskych frankov.

Rozbehnuté sú rokovania s firmou Hoval AG o zakúpení troch spaľovni zdravotníckeho odpadu zhrubá v hodnote 15 miliónov frankov. V oblasti zdravotníctva ide o spoluprácu e firmou Dynaplan AG a firmou Hedela AG, kde nákup technického vybavenia a medicínskej techniky predstavuje rozpočet 20 miliónov frankov.

V oblasti vzdelávania a školstva boli nadviazané kontakty medzi Vysokou Školou hospodárskou v St. Gallene a Univerzitou Komenského v Bratislave. Švajčiarska i slovenská strana prejavili záujem o výmenné štipendijné a študijné pobyty. Švajčiarska strana má záujem o naše umelecké, hudobne a Športové školy, my máme záujem o prípravu predovšetkým managerov a informatikov. Netýka sa to len študentov, ale aj učiteľov a prednášajúcich.

Významný projekt v rozpočte 20 miliónov švajčiarskych frankov sa pripravuje medzi Slovenským štatistickým úradom, Podnikom výpočtovej techniky a firmou Elbatex AG, kde ide o vybudovanie efektívneho informačného systému štátnej správy pre Slovensko.

Pri rokovaní so švajčiarskou vládou sa dosiahla zhoda v navrhovaných projektoch. Konkretizácia ďalšej spolupráce, výška finančnej pomoci je závislá od stanoviska expertných skupín švajčiarskej vlády. Všeobecne však bola kvitovaná pripravenosť slovenských ministerstiev i slovenských podnikov a organizácii. Verím, že naša návšteva vo Švajčiarsku rozširuje možnosti zapojenia slovenských podnikov a organizácii do medzinárodnej kooperácie a verím, že dokumentovanie pripravenosti slovenskej strany bude mal priaznivý dopad i pri delení finančnej pomoci medzi českú republiku a Slovenskú republiku.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

O slovo požiadal podpredseda Slovenskej národnej rady pán Nagy.

Podpredseda SNR L. Nagy;

Važené poslankyne, vážení poslanci,

chcel by som reagovať na časť otázky pána poslanca Filippa ohľadom toho, ako sa dostali na rokovanie jedného nášho seminára, ktorý sa konal v auguste na pôde Slovenskej národnej rady, poslanci maďarského parlamentu. Na spresnenie chcem dodať, že išlo o seminár ku komunálnym voľbám a k obecnému zriadeniu. Hlavným organizátorom tohto seminára bolo Združenie miest a obci Slovenska v spolupráci s Európskou radou miest a obci a tento seminár bol pripravovaný pre našich poslancov. Ďalej pre funkcionárov miest a obci na Slovensku. Seminár sa uskutočnil na pôde Slovenskej národnej rady. Zúčastnilo sa ho 40 alebo 50 poslancov Slovenskej národnej rady a ďalšich poslanci aj z Federálneho zhromaždenia. Mnohí z vás boli na tomto seminári prítomní.

Keď v auguste navštívil náš parlament štátny tajomník zahraničných veci Maďarskej republiky pán Katona, rokovali sme s nim o možnostiach spolupráce Slovenskej národnej rady a maďarského parlamentu. Rokovali sme o tom, akým spôsobom by bolo možné nadviazať spoluprácu medzi výbormi týchto dvoch zákonodarných orgánov. Zároveň sme ho informovali o tom, že v spolupráci so Združením miest a obci Slovenska pripravujeme seminár ku komunálnym voľbám a k zákonu o obciach. Informovali sme ho, že príde delegácia Európskej rady zo západnej Európy, v ktorej budú jednak poslanci a jednak funkcionári tamojších miest a obci, napríklad z Nemecka, z Anglicka, z Nórska a ďalších krajín a

budú informovať o ich systéme. Vedeli sme o tom, že v Maďarsku v rovnakom čase pripravujú podobné zákony a tiež v podobnom termíne ako my pripravujú voľby do týchto komunálnych organov. Požiadali sme ho, aby vyslali na tento seminár odborníkov ako pozorovateľov a informovali o pripravovaných zákonoch v tejto oblasti. Takýmto spôsobom sa sem dostal poslanec maďarského parlamentu pán Józsa a ešte ďalší poslanec, ktorého meno neviem. Na seminári vystúpili obidvaja. Pokiaľ môžem ich vystúpenie hodnotiť, ja som to nechápal tak, a dúfam, že ani ostatní poslanci, že by títo poslanci alebo poslanci a odborníci zo západnej Európy chceli nejakým spôsobom ovplyvniť náš volebný systém alebo pripravované zákony. Skôr naopak, nešlo ani o rady, ale o poskytnutie informácii o volebnom systéme či už v Maďarsku alebo o volebnom systéme do obci a miest v západnej Európe.

Toľko som potreboval povedal ako vysvetlenie, akým spôsobom sa tu ocitli maďarskí poslanci, teda poslanci z Maďarskej republiky.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi podpredsedovi Nagyovi. Do diskusie sa ďalej prihlásil pán poslanec Hübel. Pripraví sa pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Hübel:

Vážená vláda, vážená Slovenska národná rada,

keďže prvá časť môjho pôvodného diskusného vystúpenia stratila na aktuálnosti, obmedzím sa len na druhú

časť, ktorou je vlastne požiadavka na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Už pridlho v Slovenskej republike konštatujeme nedobrý stav v dodržiavaní zákonnosti, stav v kriminalite. Naši občania, naši voliči nás veľmi dôrazne na tento stav upozorňujú s požiadavkou, aby sme prijali rázne opatrenia, pretože nemajú zabezpečenú bezpečnosť nielen na ulici, ale už ani vo vlastných príbytkoch. Preto využívam túto príležitosť a prosím, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 88 rokovacieho poriadku požiadalo pána predsedu Najvyššieho súdu a pána generálneho prokurátora o predloženie správy o dodržiavaní zákonnosti v Slovenskej republike, aby v nadväznosti na to slovenská vláda prijala rázne opatrenia na zlepšenie tohto stavu.

Mám ešte jednu poznámku. Veľmi si vážim všetkých priateľov poslancov, ktorí pracujú v teréne a prinášajú rozbory situácie, v ktorej sa v súčasnej dobe nachádzame. Prosil by som však, keby sme sa všetci zamysleli aj nad terapiou, a] nad riešením týchto problémov, ktoré vznikli, a prichádzali sem aj s erudovanými návrhmi na opatrenia, ktorými by sme pomohli našej vláde túto situáciu zlepšiť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Hübelovi. Prehovorí pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Brňak.

Poslanec J. Prokeš:

Vážení predsedajúci, važené predsedníctvo, vážená vláda.

važené poslankyne, vážení poslanci,

do 17 novembra 1989 tu vládol ÚV KSČ. Teraz tu, zdá sa, vládne pán Václav Klaus. Ako inak si možno vysvetlil jeho besprost. ignorovanie výsledkov tripartitného rokovania o zákoniku práce. Tripartitné rokovania sa v civilizovanom vete považujú za základ stability hospodárskeho a sortimentného rozvoja. Ich porušenie vzbudilo v rozvinutých krajinách - mierne povedané - udiv. Teraz nejde o článok spomínaný v masovokomunikačných prostriedkoch, teraz ide o ignorovanie dohody, a to dohody týkajúcej sa prakticky všetkých občanov. Neustále nám ktosi búcha o hlavu, že mítingy a manifestácie za slovenský jazyk odrádzajú zahraničných podnikateľov od podnikania u nás. Ale veď podobných manifestácii či demonštrácii, i keď s iným motívom, majú dosť i na západe. Pýtam sa však: Budú sa k nám hnát zahraniční partneri, ak jeden z najvyšších vládnych činiteľov federácie a predseda víťaznej politickej strany v Čechách nerešpektuje dohody? Akú záruku majú zahraniční podnikatelia, že dodrží dohodu s nimi, ak ju nedodrží voči vlastným občanom. Domnievam sa preto, že pán Václav Klaus, minister financii Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky by mal podať demisiu. /Potlesk. /

K otázke kompetencií len krátku poznámku. Pripadá Bi veľmi divne, ak sa vlastníci musia handrkovať so správcom. Pokladám za jasný prežitok socialistického práva, keď správca diktoval vlastníkovi a bol mu nadradený. Domnievam sa preto, že republiky by sa mali dohodnúť, čo dajú federálu, a nie pýtať sa federálu, čo im láskavo prenechá. Ak správca s tým nesúhlasí, tak ho treba vymeniť /potlesk/. Ak sa nebudú vedieť dohodnúť majitelia, tak si spoločný dom rozdelia. Spolužitie musí byť výhodné pre oboch bratov. Ak nie, je lepšie ak sa rozídu ako priatelia. Výhodnost spolužitia totiž musia posúdiť títo bratia a nie správca.