- 17 - Poslanec V. Balážik:

Pre neaktuálnosť sa vzdávam príspevku. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Vzdáva sa svoj ho diskusného príspevku. Ďalším prihláseným je pán poslanec Filipp. Pripraví BA pán poslanec Cyril Ivan.

Poslanec J. Filipp:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

trochu som bol zaskočený, nečakal som to tak rýchlo. Naviac, odvtedy sú už skoro tri týždne, väčšina z toho je už neaktuálna. Napriek tomu mám tu niekoľko problémov, ktoré sú nanajvýš aktuálne i s tým časovým odstupom a, samozrejme, i problémy, ktoré medzitým vznikli.

V prvom rade by som sa chcel pozastaviť nad naším počínaním, keď počas odsúhlasovania zákona o slovenskom jazyku sme nepustili poslancov Federálneho zhromaždenia medzi nás, aby sa k niektorým vtedy veľmi pálčivým problémom vyjadrili, zdá sa mi, že z nášho hľadiska to nebol celkom demokraticky čin. My sme Slovákov, slovenských poslancov z Federálneho zhromaždenia nepustili medzi nás - darmo, že sú zo Slovenskej národnej strany - a tým sme vlastne znemožnili našim poslancom v najvyššom zákonodarnom orgáne predniesť niečo. Dnes neviem, čo chceli povedat. Vlastne náš parlament je možno o tieto argumenty ochudobnený a možno by sa aj situácia vonku na uliciach bola vyvíjala trochu inak.

Na druhej strane hovorím o tom preto, že pán predseda po tom hlasovaní, keď sme odmietli poslancov vpustiť, mi nedovolil predniesť námietku, kde som chcel vyjadri t počudovanie, ba pobúrenie nad tým, že do tohoto slovenského parlamentu počas seminára so zástupcami Rady Európy bol vpustený resp. pozvaný - to práve neviem - dr. Józsa, zástupca maďarskej vlády. Medzi expertami rady Európy nám dával rozumy ako viest národnostnú politiku, ako pripraviať volebný zákon pre municipálne voľby, ktoté u nás budú o týždeň. Chcel by som odpoveď od Predsedníctva Slovenskej národnej rady, pripadne od pána predsedu, akým spôsobom bol dr. Józsa pozvaný medzi nás, medzi expertov Rady Európy a chcel by som vedieť, prečo Národná obroda publikovala článok, v ktorom bol dr. Józsa označnený ako člen Rady Európy, keď to nie je pravda.

Ďalej, vážení priatelia, z rôznych prieskumov, zo svojho osobného pobytu v nemocnici, keď som mal zlomenú nohu, z vybavovania rôznych formalít okolo rehabilitácie, ozdravovania tejto zlomeniny, som narazil na také obrovské problémy, že napríklad poukaz na kúpeľnú liečbu, chodiac od jedného posudkového lekára k druhému, som od zlosti roztrhal. Prosil by som pána ministra zdravotníctva, aby sa v tejto veci urobila náprava a aby posudkoví lekári nepostupovali takým byrokratickým spôsobom, veď človek z toho duievne ochorie. Hovorím to nielen z vlastnej skúsenosti. Takéto problémy majú mnohí občania. Dostal som list od pána Františka Bakšiho z Valalík, ktorý takmer rok vybavuje kúpele na liečenie žalúdka a vysokého tlaku. Nevie kam má ísť, nevie sa toho dočkať. Má 70 rokov a asi skôr zomrie, než sa do kúpeľov dostane. Môžeme niečo V tejto veci urobiť?

A teraz posledná, najaktuálnejšia vec. v Národnej obrode bol 9. novembra publikovaný zákon o organizácii

miestnej štátnej správy, ktorý sme tu schválili. V S 6 ods. l je - povedal by som - sfalšované uznesenie Slovenskej národnej rady. Uzniesli sme sa na tom, že na čele obvodného úradu je prednosta, ktorého na základe voľby starostami obci vymenúva prednosta okresného úradu. Tu je napísane: "po vyjadrení starostov obci územného obvodu menuje... ". Bol som na tlačovom odbore Kancelárie Slovenskej národnej rady, tvrdili mi, že to nepublikovali. Bol som na legislatívnom odbore Kancelárie Slovenskej národnej rady. Ti sa v podstate priznali, že to publikovali. Sľúbili mi, že to bude opravené, ale od 9. novembra dodnes oprava publikovaná nebola.

Chcel by som vedieť, kto si môže dovoliť zmeniť znenie paragrafu v tomto zákone, ktoré odhlasovali poslanci Slovenskej národnej rady a žiadam, aby dotyčný človek, ktorý publikuje takúto pomýlenú verziu alebo nesprávnu verziu, bol nejako stíhaný.

Ďakujem za pozornost. potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Filippovi. Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Ivan. Pripraví sa pán poslanec Masa r i k.

Poslanec C. Ivan:

Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,

25. októbra sme stáli pred závažnou historickou chvíľou, ktorú s veľkou pozornosťou sledoval celý Slovenaký národ. Rozhodovali sme o zákone, ktorý už dávno mal byt zákonom, ktorý navrhovala medziiným aj taká posvätná Inštitúcia, akou je Matica slovenská, ktorá je pre nás, Slovákov, najvýznamnejšou Inštitúciou. Pred jej autoritou sa skláňa každý vecný príslušník slovenského národa. Okolo zákona o jazyku poznáte všetky historky. Po ukončení hlasovania bola veľká prestávka. My, poslanci, sme sa stretávali s celým radom našich voličov, našich občanov, ktorí vyjadrovali veľké sklamanie, veľké roztrpčenie, zo sa nestalo to, čo očakávali. Bol podaný návrh koaličný, matičný i návrh maďarských poslancov. Pýtajú sa, keď boli podané tri návrhy, prečo nebola uskutočnená aj rozprava o podaných návrhoch. Prečo sa po rozprave o koaličnom návrhu nekonala rozprava o matičnom návrhu, prečo nepoznali všetky problémy okolo možného schvaľovania i matičného zákona. Vznikla z toho veľká trauma v slovenskom národe. Udalosti okolo hlasovania o slovenskom jazyku ako o štátnom, úradnom - podľa matičného návrhu, jediného, bez výnimky, sa stretlo s veľkým napätím v celej našej spoločností.

Hlasovanie o tomto zákone, i rozprava bola vykonávaná v čase, keď si náš národ pripomínal významné výročia najmä kultúrneho charakteru. Bolo to už neraz i mnou spomínané 1100. výročie slovanských písomnosti, príchod Cyrila a Metoda, ale boli to hlavne udalosti v Uhrovci, kedy si celý slovenský národ pripomínal 175. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Mnoho ľudí sa domnievalo, že práve pri tejto oslave dostane Ľudovít Štúr ako kodifikátor spisovného jazyka symbolickú kyticu vďaky, že sa mu poďakujeme za jeho prácu, ktorú začal v minulom storočí, že jeho práca nebola márna. Túto kyticu nemohol dostal, skôr na obrátil v hrobe. Ak by mal oči, tak by bol aj zaplakal.

Udalosti, ktoré sa konali v Uhrovci, boli poznačené touto traumou. Preto aj niektoré prejavy na tieto udalosti

boli takéhoto charakteru. Komentujem to, o čo nás požiadali naši voliči. Pýtali sa, prečo na tejto udalosti nebola aj vládna delegácia, prečo tam chýbal pán minister kultúry Snopko.

V tejto súvislosti boli značné výpady na adresu Matice slovenskej, na adresu jej predstaviteľa pána Markuša. Autoritu a úctu k Matici slovenskej spájame aj s menom toho, kto stojí na jej čele. Preto sa plne stotožňujeme s výrokmi a s názormi pána Markuša a pokladáme ho za kompetentného človeka, ktorý presadzuje nielen záujmy Matice slovenskej, ale i záujmy slovenského národa. V tejto súvislosti sa treba vyjadriť aj k protestnej hladovke, ktorú vyhlásili naši študenti a občania. Bolo veľa komentárov, veľa výpadov proti tejto akcii. Vieme dobre, že hladovkári neboli nikým motivovaní, nikým ovplyvňovaní. Bol to spontánny prejav mladých ľudí, ktorí na obdiv celej spoločnosti a národa vydržali so svojim predsavzatím až dodnes.

Matica slovenská bola osočovaná aj v minulom storočí. Nenávidela ju rakúsko-uhorská vláda a predsa o určitých udalostiach, o meno rande a o niektorých návrhoch Matice slovenskej sa rokovalo v Budapešti i vo Viedni. Maticu zaznávala aj totalitná komunistická vláda. Prečo i dnes na takúto posvätnú inštitúciu máme znášať toľko výpadov?

Ďalšie poznámky patria k vynútenej prestávke medzí terajším a posledným zasadnutím parlamentu. Naša spoločnost, naša vláda v súčasnom období proklamuje demokraciu, otvorenosť a právo na názor. Prečo sa teda musíme toľko domáhať takého všeobecného demokratického prejavu, ako je referendum a prečo nie je aj referendum o jazyku? Keď sa domnievame a neveríme, že postoj, o ktorom sme sa dočítali v tlači, a o ktorom sa presviedčame na našich stretnutiach, národ má, nech ho teda prejaví v referende. Hovoríme, že nemáme referendom zakotvené v ústave. Keď išlo o zákon o voľbe pána prezidenta, tak sa tento zákon pripravil za necelé dva týždne a dokonca parlament, ktorý bol poznačený ešte totalitou, hlasoval aklamačne.

Chceme sa dostať na úroveň demokratických štátov, hlásime sa k demokratickým praktikám a platformám. Prečo sa teda poburujeme nad tým a nepýtame sa, aké sú praktiká a platformy v západných alebo v demokratických štátoch, kde krištalizácia moci, určitá politická rivalita, samozrejme i vládna kriza, sú normálnym prejavom. To nie je vybíjanie politických zubov, to je praobyčajné riešenie politických problémov a názorov. Naši voliči na pýtajú a nevedia pochopiť, že po slobodných voľbách, ako sme ich nazývali, v parlamente nie sú strany v pomernom zastúpení. Samozrejme, že mnohí chápu význam koalície, ale mnohí občania pokladajú toto politické zoskupenie za nie najdemokratickejšie. Treba im to primerane vysvetľovať. Pochopiteľne, chápeme koalíciu ako takú, alebo musíme brat do úvahy aj výsledky všetkých hlasovaní, ktoré sú jednoznačné. Roztrpčené to prijímajú naši voliči a naši občania. Keď je potrebné občanom mnoho politických javov vysvetľovat, prečo by nemohol dostať poslanec - nielen v predvolebnom období - možnosť vystúpiť v televízii a vysvetľoval, predkladať tam svoje názory. Nech si občan, naši voliči, náš národ vyberie a rozhodne, kto má pravdu. Ak nebude mat pravdu Slovenská národná strana alebo jej poslanec, samozrejme, že ho odsúdia v tlači a nedajú mu za pravdu. Ale ak sa o pravde občan nemôže dozvedieť, za čo má teda hlasovať, aký má mať názor?

V tlači sa v posledných dňoch objavilo veľa článkov, ktoré rôznym spôsobom hodnotili 17. november, udalosti pred, i po 17. novembri. Pýtam sa, má v týchto tlačových prejavoch pravdu pán občan Dolejš, pani doktorka Petrášová, alebo niekto iný. Bolo by to potrebné vysvetlil nielen mne, ale aj ostatným občanom.

Ďalej sa občania pýtajú, či sú pre nás úmerné návštevy turistov z Poľska, Maďarska a Juhoslávie, keď výkup úzkoprofilového tovaru poznačuje naše obchody, keď na našich regáloch nie je tovar, keď v predaji nie je taký praobyčajný tovar ako je televizor. Navštívil som viacero obchodov a sú prázdne, televízorov niet.

Ďalšia poznámka: Naši občania sú roztrpčení, skleslí a majú sociálnu neistotu. Spojenie voľného trhu so sociálnou politikou a existenciou zmiešanej ekonomiky má možnosť tvoriť niečo podobné, ako na to praktizuje v Rakúsku, vo Švédsku. Pokúsme sa to napodobniť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Faktickú poznámku má pán minister kultúry Snopko. Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážený pán predsedajúci, vážene poslankyne, vážení poslanci,

aby sa nezabudlo na otázky, ktoré sú kladené, chcel by Bom odpovedať na otázku, ktorú položil pán poslanec Ivan. Inak reprezentuje typický príklad výberu otázok a výberu odpovedi,

Na oslavách Ľudovíta Štúra v Uhrovci som nebol preto, že som bol jeden v Benátkach na svetovom nasadnutí UNICEF-u, kde ma pozvali a kde slovenský návrh bol taký zaujímavý, že sa ho rozhodli mojimi ústami publikovať sveLovej verejnosti. Myslím si, že pre našu vec, vec našej kultúry to bol veľmi dôležitý počin. Navyše, na Štúrových

oslavách ma zastupoval môj námestník. Chcel by som dodáť, že hneď z Benátok som celú noc cestoval do Komárna otvocit, spolu s pánom podpredsedom vlády Čarnogurským, Dom Matice slovenskej, ktorý ministerstvo kultúry pre ňu zakúpilo. Takže dopĺňam informáciu. Pán poslanec Ivan na to akosi zabudol.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem, ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Masarik. Pripraví sa pán poslanec Hirjak.

Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte, aby som sa vyjadril, síce oneskorene, ale predsa k prípadu Mečiar - Andráš. Na celom prípade ma zaujal spôsob, akým sa pán Mečiar pokúsil dosiahnuť demisiu ministra vlády, ktorej je predsedom. Nebudem tento spôsob popisovať, pretože je ešte v čerstvej pamäti verejnosti, aj nás, poslancov. O spôsobe vytvorenia vlády a jej vzťahu k slovenskej národnej rade, vôbec k národným radám pojednáva ústava tohto Štátu. V článku 124 až 134 a v s 87 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku sa o týchto veciach hovorí, z citovaných zákonov vyplýva, že ministri vlády i predseda vlády majú rovnocenné postavenie. Premiér nie je nadradený ministrom, má iba väčšiu zodpovednosť. Celá vláda je podriadená parlamentu, ktorý ju kontroluje, a to považujem za podstatné. Vlada skladá sľub do rúk predsedu Slovenskej národnej rady a

parlament vyslovuje celej vláde dôveru. Právo vysloviť nedôveru vláde ako celku alebo jednotlivému členovi vlády má parlament na návrh minimálne 20 * poslancov.

Z tohto hľadiska som nútený konštatoval, že pán premiér Mečiar použil nelegitimny spôsob na odvolanie ministra Andráša, spôsob, ktorý je vlastne v rozpore B ústavou. Navyše, pred celým národom ukázal, že konal impulzívne a vo svojich vyhláseniach týkajúcich sa prípadu Mečiar - Andráš neváhal použiť lacnú demagógiu a nepodložené alebo dokonca nepravdivé tvrdenia. Namiesto toho, aby sa prípad riešil diskrétne a vecne na pôde Slovenskej národnej rady, volil pán premiér cestu škandalizovania ministra vnútra a zatiahol do prípadu celú verejnosť, ktorá nemala podklady, na základe ktorých by si mohla vytvoriť o celej veci objektívny názor. Preto by som chcel pánovi premiérovi odporúčať, aby v prípade, ak má v úmysle svoj postup reprízoval, si pohľadal inú vládu alebo parlament, ktorý bude ochotný takýto postup tolerovať.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

S faktickou pripomienkou sa prihlásil predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško.

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec Masarik, chcem vás upozorniť, že pán predseda vlády postupoval naprosto legislatívne. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady prijalo demisiu pána ministra vnútra Andráša, neprijalo demisiu predsedu vlády. V tomto zmysle považujem vaše vystúpenie za demagogické. /Potlesk. /

- 26 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

vystúpi pán poslanec Hirjak. Pripravi sa pán poslanec Kliman.

Poslanec H. Hirjak:

Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážene poslankyne, vážení poslanci,

o starostlivosti o našu mládež sa v minulých rokoch veľa hovorilo, veľa písalo. Život nám dáva za pravdu, že to bola len dobre koncipovaná slovná ekvilibristika. Nechcem túto myšlienku rozvádzať do nekonečna. Môžu to za mňa urobil lepšie ti, ktorí s týmto stavom prichádzajú priamo do styku, ktorí to musia bezprostredne riešiť.

Nedá mi, aby som sa nezmienil o starostlivosti o mládež rusinsko-ukrajinskej národnosti. Bývalý Socialistický zväz mládeže, ktorý viedol akúsi amorfnú internacionalizačnú politiku, v žiadnom prípade neakceptoval potreby a požiadavky našej mládeže. Vlastne ani nepoznal a nechcel poznať naturel tejto mládeže. S akou situáciou sa stretávame v týchto dňoch?

Dozvedáme sa, že Valné zhromaždenie Rady mládeže Slovenskej republiky súhlasilo so zrušením národnostnej tlače pre deti a mládež na Slovensku. V tejto súvislosti sa okamžite núka paralela, pripadne otázka, čo vlastne chceme ponúknuť rusinako-ukrajinskej mládeži v novotvoriacich sa podmienkach? Výrečne o ton hovorí rozhodnutie Valného zhromaždenia Rady mládeže Slovenskej republiky, ktoré tým pádom ruší vydávanie jediného časopisu pre deti a mládež rusinsko-ukrajinskej národnosti v Slovenskej republike, časopisu Veselka. Vieme, že v tomto prípade silne zapracovala nová ekonomická situácia, lenže stojí za zváženie, či práve takým spôsobom musí cítiť jej odraz naša mládež, časopis Veselka vychádzal a ešte vychádza pri vydavateľstve smena. Aj keď zoberieme do úvahy, že ide o stratový časopis a vydavateľstvo Smena sa ho chce vzdať, konštatovania Valného zhromaždenia Rady mládeže Slovenskej republiky pôsobí deštruktívne a vôbec nemysli na to, ako tejto situácii pomôcť. Takýmto záverom rada mládeže Slovenskej republiky vlastne rieši tento problém spôsobom, na ktorý sme boli zvyknutí v minulosti - podľa vzoru, čoho niet, s tým ani nie sú problémy.

Súčasná situácia perfektne dokumentuje, ako neľútostne vstupuje komercionalizácia do tvorby časopisov pre deti a mládež. Veľmi výstižne sa to hovorí vo výzve Slovenského odborového zväzu pracovníkov vydavateľstiev, nakladateľstve a knižného obchodu zo 17. októbra 1990, kde sa píše: "Ochráňme deti pred diktátom ceny, nedopusťme zneužitie deti pre rýchle a jednoduché vydolovávanie zisku bezduchými publikáciami. " Všetky tieto okolnosti a konkrétna situácia, v ktorej sa ocitol detský časopis Veselka, ma nútia obrátil sa na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, na Ministerstvo Školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, aby sa touto otázkou veľmi seriózne zaoberali, aby naše rusinsko-ukrajinské deti nezostali od začiatku nového roka bez svojho časopisu, bez možnosti učil sa z neho, ale realizovať sa na jeho stránkach. Zároveň sa obraciam na Ministerstvo financii Slovenskej republiky, aby túto požiadavku zohľadnilo pri rozpise finančných prostriedkov tak, aby boli pridelené Zväzu rusinov-ukrajincov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý by potom mohol prevziať na seba úlohu vydavateľa detského časopisu Veselka.

Onedlho žiaci základných škôl sa budú hlásil na ďalšie štúdium na stredných odborných školách a na odborných učilištiach, chcel by som upozorniť i na túto skutočnost, že v minulom školskom roku vznikla situácia, kedy tesne pred prijímacími skúškami došlo k reorganizácii ukrajinských tried v stredných odborných Školách na polotriedy, čo bolo príčinou toho, že desiatky žiakov neboli prijaté na štúdium na týchto Školách. Obraciam sa preto na Ministerstvo školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky so žiadosťou, aby zabezpečilo fungovanie plnoorganizovaných tried v budúcom školskom roku na Strednej pedagogickej škole, Strednej ekonomickej škole a Hotelovej škole v Prešove, na Strednej ekonomickej škole a Strednej priemyselnej škole v Bardejove, ale taktiež na Strednej zdravotnej škole v Humennom a na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Snine. Paralelné ukrajinské triedy majú svoje opodstatnenie aj na gymnáziách vo Svidníku, Medzilaborciach a Snine.

Záverom chcem tlmočiť názor pedagogických pracovníkov Stredného odborného učilišťa stavebného v Prešove, ktorí upozorňujú na to, že v minulosti naše školstvo bolo odbremenené tým, že 6O až 7O % dorastu bolo dané do starostlivosti organizácii. Dnes sa však podniky rozdrobujú a pre sťažené ekonomické podmienky strácajú záujem o výchovu kvalifikovaných robotníkov. Jediné riešenie spočíva v zaradení učilišť do sústavy škôl a tým dát mládeži sociálne istoty pri získavaní kvalifikácie. Pričlenenie učňovského Školstva k rezortom, pripadne podnikom môže mat okrem niektorých výhod aj značné nevýhody. Napríklad v snahe zlacnit výuku, skracovať učebnú dobu na minimum, rušiť neodborné predmety, povinne produkovať so žiakmi zisk, využíva t žiakov pri plnení výrobných úloh na úkor výuky, riešiť ďalšie vzdelávanie večerné a diaľkové.

Ďakujem.

- 29 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

V zmysle § 19 Ba prihlásila pani podpredsedníčka Keltošová.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážene kolegyne, vážení kolegovia,

využívam svoje právo podľa rokovacieho poriadku a nadväzujem na môjho predrečníka, aby tu nevznikol dojem, že bol zrušený len jeden časopis národnostnej menšiny. Boli zrušené ďalšie štyri časopisy maďarskej národnostnej menšiny. Rokovala som s riaditeľom vydavateľstva Smena. Vydavateľstvo nebolo v stave zabezpečiť dotáciu 7 miliónov korún, aby mohli tieto národnostné menšinové časopisy pre deti vychádzať..

Avšak, aby naša informácia bola objektívna, chcela by som vás upozorniť na nasledujúce skutočnosti. Situácia, do ktorej sa dostáva celkove naša periodická tlač a sčasti aj knižná kultúra, prenáša akútne ohrozenie týchto našich významných súčasti národnej kultúry. Zároveň je však ohrozené aj celkové fungovanie nášho informačného systému a to môže mat skutočne nedozierne politické aj hospodárske následky. Uvediem iba niekoľko prikladov. Rozhodnutím vydavateľstva smena sa zrušili štyri národnostné časopisy maďarské a jeden ukrajinský. Ale ak vydavateľstvo Smena - a to je moja otázka na pána ministra financii Kováča - nedostane výnimku, t. j. O % sadzbu z obratu a dotácie na vydávanie 7 slovenských výchovno-vzdelávacich časopisov pre slovenské deti a mládež vo výške 12 miliónov korún, stanú sa naše detské časopisy pre rodičov finančne nedostupnými. Podotýkam, že sa to týka vyše milióna detských čitateľov,

ktorí zostane bez svojich obľúbených časopisov. Sú tu ešte aj ďalšie, nielen Zornička, Včielka, Ohník, Elektrón, ktoré tvoria súčasť výchovného procesu na školách. Pri týchto výnimkách by sa ceny detských časopisov aj tak zvýšili, ale boli by ešte stále únosné aj pre rodičov, aj pre vydavateľa. Po prípadnom zániku týchto periodík zostanú pre deti a mládež na trhu len periodiká s nevhodným obsahom erotického alebo iného charakteru, napríklad Hviezdy, Popmueic. Film, Divadlo atď., ale za podstatne vyššie ceny. Obdobná situácia sa vytvára aj v iných vydavateľstvách pri vydávaní periodík pre dospelých čitateľov.

Preto sa znovu obraciam na pána ministra financii Kováča, či vo svojom rezorte neuvažuje zabezpečiť aspoň na prechodné obdobie, podobne ako je to aj v iných vyspelých európskych krajinách, systém a pravidlá subvencovania, ktoré by stimulovali spoločensky a kultúrne žiaducu vydavateľskú činnosť. Považujem za potrebné prijať takéto opatrenia aspoň na prechodné obdobie, kým sa vytvorí ekonomické prostredie pre vydávanie tlače porovnateľné s krajinami B trhovým hospodárstvom, kde - a to upozorňujem - sa na príjmoch tlače podieľajú najmenej polovicou inzerenti a reklama.

Obraciam sa zároveň aj na vládu Slovenskej republiky, aby aspoň na toto prechodné obdobie garantovala zachovanie súčasných podmienok vydávania tlače pre deti a mládež, aby zabránila poklesu Slovenska z európskeho už ajtak podpriemeru medzi najzaostalejšie štáty. Nazdávam sa, vážení kolegovia a kolegyne poslami, že vyjadrím aj za vás názor, že bez slobodnej tlače nie je možný demokratický vývoj spoločnosti a preto vydávanie tlače nielen pre deti a mládež, ale demokratickej tlače vôbec, treba podporit, treba zachrániť.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

- 31 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani podpredsedníčke. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán minister kultúry Snopko.

Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážene poslankyne, vážení poslanci,

ocitame sa konečne v reálnych problémoch. Toto sú problémy, ktoré má riešiť vláda, toto sú problémy, ktoré má kontroloval parlament. Ale hlavným problémom, pred ktorým stojíme - ako vláda, tak aj parlament - je problém postoja, problém systému myslenia, ktorým ho budeme riešiť. To, čo sa tu názorne pred vašimi očami odvíja v podobe zneistenia knižného obchodu, zneistenia nakladateľskej činnosti, je stopa, ktorá sa v našom vedomí tiahne už od minulosti. Problém vydávania detských časopisov si pohadzuje nakladateľstvo, verejnosť, národnostné menšiny, pohľad na tento problém musíme jednoznačne zmeniť. Je to problém nás všetkých, ktorí tu sedíme, a všetkých, ktorí majú záujem, aby naša kultúra a naše vzdelanie dosiahlo svetovú úroveň.

Osobne si myslím, že riešenie tohoto problému vyžaduje zvýšenú citlivosť našich ekonomických stratégov pri budovaní nových mechanizmov. Nie je to totiž v prvom rade problém financii. V prvom rade je to problém mechanizmov, ktoré kultúre - v tomto prípade nakladateľstvám - umožnia existenciu, umožnia zabezpečiť základný nakladateľský život. Myslím si, že tu vychádza najmä centrálne federálne vedenie ekonomickej reformy z mylného predpokladu, že je prospešné, ak vstúpime s trhovým mechanizmom do kultúry.

Dovolím si jednu krátku úvahu. Ak vstúpime s trhovým mechanizmom do predaja napríklad mrkvy, výsledkom bude kvalitná mrkva na našom trhu. Ale ak vstúpime s trhovým mechanizmom do knižnej produkcie, výsledkom bude pornografia na našom trhu. A to je ten hlavný rozdiel. Musíme umožnit vydavateľstvám - a nielen dotáciami, ale napríklad aj citlivým daňovým systémom, vydávať hodnotnú literatúru. To je naša povinnosť a na tom by mali pracoval tento parlament, aj naša vláda.

Týmto smerom sa uberajú aj zásadné úvahy v Rade vlády pre masmédiá, kde pripravujeme - ministerstvo kultúru s touto radou - založenie Spolku nakladateľov časopisov Slovenska, letory by zásadne riešil problémy, ktoré predostrel pán poslanec aj pani poslankyňa Keltošová. Ale chcem upozorniť, že tu už nemôžeme kontrolovať, kto čo správne urobil. Tu už musíme priložiť spoločnú ruku k spoločnému dielu. A v prvom rade sa musíme naučiť myslieť po novom, myslieť na seba a nemyslieť len na obchody.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Kliman. Pripraví sa pán poslanec Huba.

Poslanec L. Kliman:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

vo svojom vystúpení nebudem mysliet na seba. Moje vystúpenie, ktoré bolo pripravené pred tromi týždňami, bohužiaľ, časom nestratilo, ale naberá na dynamiku svojej aktuálnosti.

V komunikačných prostriedkoch s obľubou sledujeme rôzne ankety a prieskumy verejnej mienky, zvyčajne na takom princípe, že príde reportér, dá mikrofón, dá otázku, na ktorú sa odpovedá. Zatiaľ som nebol svedkom ankety alebo prieskumu, v ktorom by nás zaujímalo, čo si naša verejnost mysli o tom, čo je v danom okamžiku v tejto spoločnosti najväčším problémom. Odporúčam, aby sa televízia ujala takejto ankety a po pracovnom čase medzi 16. 00 - 18. 00 hodinou pred niektorým obchodným potravinárskym strediskom urobila anketu s našimi ženami, manželkami a matkami, keď idú, alebo ešte lepšie, keď sa vracajú z na kúpu potravín, kedy zo dňa na deň za tie isté peniaze nakupujú mene] produktov.

Keď <; a tento problém s veľkou intenzitou objavoval na stretnutiach a rozhovoroch nielen s mojimi voličmi, ale občanmi vôbec, rozhodol som sa pre malý individuálny prieskum v tejto oblasti. Dovoľte mi informovať vás, čo som zistil.

V názoroch občanov sa objavuje strach z prízraku biedy, ktorá je na horizonte nášho času. Po mnohých desiatkach hodín rozhovorov v rodinách, s občanmi, dôchodcami, s mladými ľuďmi som zistil, že dnes sú sociálne najohrozenejšie zhruba tri kategórie. Predovšetkým sú to starí ľudia, ľudia prestárli a dôchodcovia. Sú ekonomicky nesamostatní, nemajú ani to východisko, ako iní ľudia, pretože sú odkázaní na to, čo im spoločnosť dá. Tejto spoločnosti už predtým odovzdali všetky svoje sily a celý svoj produktívny vek. Sú to naši rodičia, starí rodičia, je to generácia, ktorá nás vychovala a naše chovanie voči nim bude mierou citu, ktorú voči nim máme.

úroveň kultúry každej spoločnosti sa dnes meria aj vzťahom k tym, ktorí jej v minulosti všetky sily odovzdali