- 138 - Poslanec H. Dziak-Košický:
Súhlasím s názorom pána poslanca Brňáka, že treba zverejniť, akým spôsobom sa hlasovalo v jednotlivých výboroch. Pýtam sa len, kde je logika. Vari si naozaj myslime, že vo výboroch bola väčšina proti koaličnému návrhu, ktorý sa napokon odporúčal plénu? Veď každý výbor, ktorý odporúčal plénu koaličný návrh, ho musel odporúčať svojou riadnou väčšinou. To znamená, že táto poznámka je tak trochu zavádzajúca. Súhlasím s tým, aby sa zverejnilo, ako sa hlasovalo, dokonca aj mená. Nebol by som však rád, aby sa to navrhovalo takým tónom.
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Iste je pravdou, že koaličný návrh zákona prešiel vo väčšine výborov, ale vo veľmi tesnom pomere, čiže z tohto hľadiska to nie je jednoznačné.
Predseda SNR F. Mikloško:
Diskutovať bude poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:
Vážený pán predseda, dámy a páni,
už pán poslanec Hrnko o vo svojom príspevku spomenul, že kedysi bol úradným jazykom latinský jazyk. Dovoľte mi krátku citáciu: "Stabat mater dolorosa iuxta krucem lacrimosa". Čo v preklade znamená: "Stála matka bolestivá pri kríži jak slza živá. " Môžeme si len domýšľať, čo podnietilo Antonína Dvořaka k zhudobneniu latinských tercín liturgického diela, ktorého časť som citoval. Bolo to ono smerovanie od tmy ku svetlu, keď výjav na Kalvárii, utrpenie a smrť je predzvesťou víťazstva. Pripomienka našej smrteľnosti v hudobnej konštatácii, že smrť nie je taká zlá ako umieranie, a záverečné amen zaplavuje všetko radostným jasotom.
Pýtam sa, čo nás podnietilo k roznieteniu zloby, k zanieteniu našich mysli teraz, keď sme sa vydali na cestu z tmy do svetla? Po štyridsaťročnom umieraní sa nám objavila jasná nádej, život rovnajúci sa životu človeka slobodného, človeka mysliaceho, ktorý, ak chce mat vplyv na spoločenský život v našej vlasti, mal by žiť životom súčasnosti. Mal by sa zaujímať o všetky súčasné problémy, bojovať proti všetkému bezpráviu a podporovať všetky formy obrody. My sme otvorili "tiež problém". Náš slovenský problém, ktorý nás tlači mnoho a mnoho rokov. V každom období mal inú spoločenskú a bojovú náplň, bol a je zjednocujúcim krokom pre náš národ. Naše matky nad kolískou svojim slovom k nám prejavujú svoju lásku. Prvé dotyky šeptom majú podobu niečo čarovné večného. Slovenské matky sú plné lásky a nehy k svojmu dieťaťu, ochraňujú ho, učia behať, rozprávať. Na svete je nás niekoľko miliárd a koľko matiek sa takto stará o svoje deti? Šeptá snáď matka nad kolískou svojho dieťaťa inak ako vo svojej materčine? Na svete je toľko rozličných jazykov. Ani jeden nie je bez slov. Náš slovenský jazyk má tiež množstvo slov. Ale volíme tie správne slová, keď matke nechceme dovoliť prihovárať sa k svojmu dieťaťu jej jazykom?
Apoštol Pavol v prvom liste Korinťanom hovorí: "Keby som hovoril ľudskými jazykmi, aj anjelskými, a lásky by
som nemal, bol by som len ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. " Preto voľme zrozumiteľné slová, aby sme nerozprávali do vetra. Vážme si našu rodnú reč, dbajme o čistotu jej slová. Nikto nepochybuje, že slovenský jazyk musí byt úradným jazykom na území celého Slovenska, lebo ak nepoznám význam slov, budem pre toho, kto sa mi prihovára, cudzincom. A ten, kto sa mi prihovára, bude cudzincom mne. Keď nechceme byť cudzincami jeden voči druhému na celom našom slovenskom území, musíme vedieť nájsť k sebe cestu dorozumenia. Verím však, že nechceme stanoviť zákon o matke, aby sa k svojmu dieťaťu prihovárala nad kolískou iným jazykom a nie rodným. Preto sa stotožňujem so spoločným spravodajcom k tlači 50 a budem hlasovať za návrh zákona, ktorý je v tejto tlači.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Majer.
Poslanec J. Majer:
Keďže ďalšia diskusia už neprináša nič nového, navrhujem takýto postup. Ak má niekto konkrétne pozmeňujúce návrhy, nech ich predloží v priebehu piatich minút. Potom dať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch v poradí ako boli prednesené a po nich dať hlasovať o celom návrhu.
Predseda SNR F. Mikloško:
Do diskusie sú ešte prihlásení štyria poslanci. Po nich by som sa chcel prihlásiť ja, potom sa ešte hlási poslanec Klepáč a poslanec Huba. Predpokladám, že na záver vystúpi niekto aj z vlády. Pokúsme sa svoje príspevky zostručniť, ale rozpravu dokončíme, aby sa nikto necítil byť ukrátený.
S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp:
Pán predseda, my sme podali lístky do diskusie aj pod písmenom l/b. Vyzvete nás alebo nie?
Predseda SNR F. Mikloško:
Nie. Je to logické, pretože teraz diskutujeme o l/a. Ak by ste to boli podali pod písm. l/a, bol by som vás vyzval.
Poslanec J. Filipp:
Je to sklamanie. Ale mohli by ste nám dovoliť ešte sa prihlásiť.
Predseda SNR F. Mikloško:
Nech sa páči. Teraz podľa § 19 sa hlási poslankyňa Keltošová.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Vážení kolegovia, vážené kolegyne,
dostala som tento odkaz: Dnes o deviatej hodine prívrženci koaličného návrhu sme sa zúčastnili na mítingu.
Bolo to niekoľko študentov gymnázia na Makarenkovej ulici, pani profesorka Kvečínska, pani profesorka Špotíková a ich ďalší prívrženci. Mali sme transparent "Slováci, nebojme sa tolerancie". Niektorí z tých, čo stáli pred budovou Slovenskej národnej rady, nám nadávali, pľuli na nás, vytrhli nám z rúk transparent, skákali po ňom, roztrhali ho a vyhrážali sa, aby sme odišli, pokiaľ to zle nedopadne.
Vážení kolegovia, mám takú životnú skúsenosť, určite ju máte aj vy. Zrelosť a múdrosť každého človeka, aj každého národa sa meria práve jeho vzťahom k menším a slabším.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím, aby zdvihli ruky ti, ktorí ešte chcú vystúpit v rozprave. Je to spolu 12 poslancov. Okrem toho podľa § 19 má právo prihlásiť sa niekto z vlády. Kladiem otázku, či máme diskusiu uzavrieť.
Hlási sa poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:
Domnievam sa, že filozofická diskusia tu bola na veľmi široké] úrovní. Vyzývam všetkých poslancov, ktorí majú konkrétne konštruktívne návrhy k paragrafovanému návrhu zákona, aby ich predniesli, pretože doteraz sa tu hovorí o filozofii.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, súhlasím s vami, ale mali ste to povedat ráno o deviatej a nie teraz o piatej popoludní.
Ďalej sú prihlásení poslanci Poliak, Černák, Hykisch, Géci. Pýtam sa, či chcú hovoriť, prípadne či sa niekto vzdáva slova. Nikto. Prosím, slovo má poslanec Poliak.
Poslanec M. Pollák:
Vážená Slovenská národná rada,
svoj príspevok skrátim iba na to najpodstatnejšie. Chcem upozorniť na fakt, ktorý tu zatiaľ nebol spomenutý a ktorý sa viaže na spomínanú dokonalosť návrhu zákona. V S l návrhu číslo 45 sa hovorí: "Slovenský jazyk je jediným štátnym jazykom používaným v úradnom a verejnom styku na celom území Slovenskej republiky. " Nevylučuje možnosť existencie ešte iného úradného jazyka než slovenského. Dokonca nevylučuje ľubovoľný počet ďalších úradných jazykov. Podobne § 2 ods. l, druhá veta toho istého návrhu zákona znie: "Štátny jazyk používajú vo vzájomnom styku i v styku s občanmi. " Toto takisto nevylučuje možnosť používania prípadného iného úradného jazyka, resp. jazykov. Inými slovami návrh zákona č. 45 pripúšťa ľubovoľné množstvo úradných jazykov v ľubovoľne zmiešanej, ľubovoľnej obci na Slovensku. V dôsledkoch by sa dalo pokračovať. Napríklad ťažko uveriť tomu, že väčšina Slovákov naozaj podporuje matičný návrh a že vie, čo podporuje, či už stoja v tejto chvíli pod holým nebom alebo volili pohodlnejšiu polohu v kreslách.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Poliakovi. Vystúpi poslanec Černák.
- 144 - Poslanec D. Černák:
Černák, Slovenská národná strana.
Vážené predsedníctvo,
vážená vláda,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte, aby som vzhľadom na prerokovanie návrhu zákona o jazyku obrátil vašu pozornosť ku komunálnym voľbám. Ako bude vyzerať situácia v obciach na národnostne zmiešaných územiach po ich skončení? Keďže v Slovenskej národnej rade neprešiel doplnok k zákonu o komunálnych voľbách, asi nasledovne: v obciach so 40 a vyšším percentom zastúpenia národnostnej menšiny získajú majoritu v obecných zastupiteľstvách - a keď budú chcieť, tak aj stopercentnú - národnostné menšiny, pretože koalície slovenských strán sa podarí vytvoriť len niekde. Môžu síce zobrať medzi seba "na okrasu" aj nejakého Slováka, aby sa nepovedalo, ale rozhodne to nebude člen Matice slovenskej ani Slovenskej národnej strany a určite bude vedieť dobre po maďarsky.
Miestne zastupiteľstvo bude mať veľkú právomoc. Kto bude v takomto prípade sedieť na dôležitých miestach samosprávy a na iných dôležitých miestach, nie je ťažké si domyslieť. Doteraz bola moc v Bratislave, ale bola slovenská. Teraz sa centrum moci posunie k obciam a na národnostne zmiešaných územiach do rúk národnostných menšín.
Slováci sú, ako je všeobecne dobre známe, jedným z najľahšie asimilovateľných národov sveta. Vieme dobre aj to, že dosť Slovákov, ktorí žijú na juhu Slovenska a majú v občianskom preukaze napísanú slovenskú národnosť, sú už Slovákmi iba sčasti. Aký bude ďalší duchovný vývin týchto
ľudí, keď moc v danej obci bude v neslovenských rukách, nie je tažké si domyslieť. Asimilácia Slovákov sa podstatne urýchli. Uvedomme si zároveň obrovský, nazvime to gravitačný tlak Budapešti, na myslenie a vedomie ľudí na juhu Slovenska. Prijatie matičného zákona vytvorí malý, ale predsa len akýsi protiklad. Asimiláciu Slovákov síce nezastaví, ale predsa len spomalí. Prijatie koaličného zákona bude znamenať katastrofu a národnú tragédiu Slovákov na juhu Slovenska. Slovenský národ si dobre zapamätá mená tých, ktorí sa podpíšu pod tento čierny deň našej histórie.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš:
V súvislosti s obhajobou matičného zákona, ktorú sme práve počuli, by som chcel zdôrazniť jednu vec. Prijali sme zákon o voľbách bez doplnku s tým, že ľudia budú voliť osobnosti a nie národnosti. Čiže v prípade prijatia koaličného návrhu Maďar si bude istý, že sa na úrade dohovorí a bude voliť osobnosť. V prípade, že to neprijmeme, bude sa báť, že jeho babka sa nedohovorí, a bude voliť národnost.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalej vystúpi poslanec Hykisch.
- 146 - Poslanec A. Hykisch:
Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené dámy a páni,
keď sledujem túto rozpravu, pripadám si, že sme všetci ako na nejakom Titanicu, že vlny okolo nás sú zdvihnuté a rútime sa kamsi potme. Ľadovce sú skryté pod hladinou a pritom sa tvárime, že sa nič nestalo, že všetko je v poriadku. Rúca sa nám strecha nad hlavou. Slovensko má kopu iných závažných problémov a my rokujeme od rána, osem aj štvrť hodiny a v podstate sme k ničomu nedospeli. V týchto časoch, v týchto dňoch Slovensko má - podľa mňa a asi aj podľa vás - iné zásadnejšie, dôležité starosti - tým nechcem podceniť jazykový zákon - v prvom rade upevniť všetkými smermi, nielen jazykom, slovenskú zvrchovanosť a postavenie Slovenska v rámci federácie a v rámci celej Európy. Druhou od toho neoddeliteľnou úlohou je preplaviť sa nejako bez väčších úhon, s minimom strát z jedného brehu, z toho direktívneho socialistického modelu, k trhovej ekonomike. Keď naša vláda a náš parlament má z toho denne problémy, my sa tu hráme o slovíčka. Naozaj mi to pripadá ako nejaká nezodpovedná plavba na Titanicu.
My sme už dospelý národ, veľmi radi to často zdôrazňujeme. Už sme prešli svojou pubertou. Bolo by načase, aby aj tento parlament dokázal, že je naozaj predstaviteľom dospelého národa. Mali by sme sa aj tak chovať. Mnohé diskusné príspevky tomu nenasvedčujú. Nie som sám, ktorý si po priebehu tejto diskusie mysli, že by sme konečne po osem a pol hodine mali prestať s nejakým prestížnym urazenectvom navrhovateľov dvoch zákonov, ktorí sa tu vadia ako malé deti a možno z prestížnych dôvodov nechcú popustiť alebo nechcú hovoriť o tom, že možno aj iný má trocha
pravdu. Myslím si, že sme naozaj zodpovední - bez akýchkoľvek fráz - tomuto národu a národnostiam Slovenskej republiky, aby sne konečne pristúpili k nejakej konkrétnejšej práci.
Už tu odznelo niekoľko návrhov. Pokúsim sa ho sformulovať tiež. Poviem aj jeden osobný zážitok. Do predvčerajška som bol viac-menej presvedčený o stopercentnej - povedal by som - použiteľnosti tzv. nepresne nazývaného koaličného návrhu. Poviem vám, čo vo mne toto presvedčenie zvykalo. A bude to otvorené slovo aj našim maďarským spoluobčanom a priateľom poslancom. Mám medzi nimi aj priateľov z kultúry.
Minule, ak ste sledovali prenos z osláv protikomunistického povstania z Budapešti na námestí Hrdinov, (viem po maďarsky tak si občas zapnem aj Budapešť, teda pred dvoma dňami 23. októbra večer, tak v popredí záberu bol jeden transparent. Objavil sa veľmi krátko. Bol obrovský a stačil som si ho preslabikovať. Nedokážem ho asi presne po maďarsky preslabikovať, ale nejak aj tak: "Autonómiát követelünk Magyaroknak Felvidéken". To znamená, že požadujeme autonómiu Maďarov na Horniakoch. Tento transparent na takejto oficiálnej oslave, ktorá hovorila o zmierení národa, mnou skutočne otriasol (potlesk v sále). Potom som nespal asi pol noci alebo celú noc uvažujúc nad tým, že keď hovoríme o tolerancii, či aj druhý partner hovorí tak isto.
Hovorím otvorene, bez obalu a bez vreckovky. Budem vždy, napriek všetkým demonštráciám hlasovať tak, ako mi to káže moje svedomie, moje kresťanské svedomie, to znamená s mierou tolerancie, akú uznávam a akú pokladám za svätú. Ale vyzývam vás, aj našich maďarských priateľov, aby tiež sa snažili nejakým spôsobom pochopiť, že ak slovenský
človek vidí takéto veci - a to sú nie veci spred roka, spred piatich, ale spred dvoch dni - tak isteže niekedy zapochybuje aj o úprimnosti toho druhého partnera. Takže sa nečudujte, ak aj matičný návrh, voči ktorému môžeme mat veľmi rôzne výhrady, si získava sympatie. To je na adresu toho, že sa tu páchajú chyby - a veľmi podstatne - aj z druhej strany.
A na záver je tu môj konkrétny návrh a prosím, aby ho predsedníctvo aj tak zaregistrovalo. Mám návrh, aby sme si dali odhlasovať, aby sme ustúpili od prerokovania len tzv. koaličného návrhu, aby sme sa prestali hrať na malé urazené deti a aby sme sa v záujme národa tu zjednotili na prerokovaní nového spoločného návrhu. Ten návrh tu už odznel od pána Baluna, on ho nazval parlamentným, ja ho môžem nazvať národným alebo celonárodným, ktorého základom bude tzv. koaličný návrh aj matičný návrh. Máme ešte do polnoci čas. Rokujme paragraf po paragrafe, preberajme si ho pokojným spôsobom so všetkými pripomienkami, aj z výborov, a dohodnime sa tu na jednom návrhu, za ktorý sa nebudeme pred slovenským národom hanbiť. Splníme svoju povinnost aj voči národu aj voči svojim voličom a, prirodzene, aj voči svojmu svedomiu. Prosím, aby predsedníctvo zvážilo tento návrh.
Znova opakujem, navrhujem, aby sme prerokovali bod po bode jednotlivé paragrafy. Jeden návrh má sedem paragrafov, druhy osem. Aj ich názvy sa v podstate zhodujú. Prvý paragraf je účel zákona, druhý úradný jazyk, ďalší používanie úradného jazyka, ďalší výučba úradného jazyka atď. Stvorme tu pred kontrolou verejnosti jeden nový čestný zákon, bez toho, aby sme sa tu hádali ako malé deti, pretože takto k ničomu nedospejeme. To je môj návrh.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
- 149 - Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, ako si to predstavujete, rokovať paragraf po paragrafe v nejakej úzkej komisii alebo pred celým plénom?
Poslanec A. Hykisch:
Pred verejnosťou, tu vyhlásiť názov paragrafu a zvážiť najprv všetky možné formulácie z jedného návrhu, z druhého návrhu. Každú dať odhlasovať a myslím, že za niekoľko hodín môžeme byť s prácou hotoví. Tak si to predstavujem a myslím, že aj viacerí poslanci z klubu KDH.
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Cyril Ivan. Poslanec C. Ivan:
Poslanec Ivan, Slovenska národná strana.
Mam pripravený prejav a vystúpenie, ktoré zrejme neodznie. Súdime tu už osem a pol hodiny, vonku trpezlivo čaká dav ako sitnianskí rytieri, ktorí sú rozhodnutí čakať. A to, čo povedali, sa zrejme uskutoční. Podľa výsledku potlesku zrejme neuspeje ani jeden zákon, o ktorom budeme hlasovať. Už tu padli návrhy, aby sme dali prednosť referendu, aby sme sa vzdali, či sme kompetentní pri takýchto názoroch, pri 85 %-nom záujme národa o matičný zákon a možno, že po dnešnom sedení to bude 90%. Prečo teda nie sne ochotní vzdať sa hlasovacieho manévru a odovzdať hlasovanie e takejto závažnej otázke ako je slovenský štátny, úradný, jediný jazyk bez výnimky slovenskému národu? Bojíme sa referenda, bojíme sa vôle ľudu? /Potlesk. /
- 150 - Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Ivanovi za faktickú poznámku. S faktickou poznámkou sa ďalej hlási poslanec Ondruš.
Poslanec V. Ondruš:
Vážená Slovenská národná rada,
stále sa tu opakuje ta istá téza, že 82 % obyvateľov Slovenska je za matičný zákon. 82 % obyvateľov Slovenska je za prijatie zákona o slovenskom jazyku ako úradnom jazyku. Nepleťme tu svoje stranícke záujmy so skutočným záujmom občanov. Snažme sa urobiť to, čo tento parlament ma a nesnažme sa stále vynášať demagogické argumenty, ktoré nič neriešia.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Vystúpi poslanec Géci. Poslanec H. Géci:
Vážený pán predseda,
vážená vláda Slovenskej republiky,
pani poslanci a pani poslankyne,
dovoľte mi v prvom rade sa predstaviť. Som východniar, pochádzam z roľníckej rodiny. Moji predkovia sa vždy hlásili k slovenskej národnosti. Môj otec ako obyčajný sedliak, ako dieťa roľníka, keď išiel do ľudovej školy, hlásil sa za Slováka, i cez vojenčinu až do roku 1918. A
poznal jedno, jeden názov, keď sa hlásil za Slováka - buta Tót. Viete, čo to znamená. Moji predkovia boli vždy takto nazývaní len preto, že sa hrdo hlásili ako obyčajní sedliaci za Slovákov. Neberte to tak, že niekoho chcem posádzať. Doma sme boli vychovaní nacionálne ako Slováci, tvrdo. No doba dnes je od roku 1918 iná. Aj ja som musel niečo zo svojho srdca uvoľniť pre rozum. A na dnešné rokovanie, na to, čo žiada slovensky ľud, už pozerám nie zo srdca, ale cez rozum. Verím, že moji predkovia, ktorí niečo vytrpeli, ma pochopia.
Zavedenie slovenského jazyka ako štátneho a úradného na Slovensku nech nikto neberie ako vnucovanie slovenského jazyka iným na Slovensku žijúcim menšinám. Tento návrh je hlavne demonštráciou slovenského ľudu, ktorý si už praje to, čo mu v minulosti bolo odohrané, ale čo mu nepochybne patrí.
Slovenská národná rada, vláda Slovenskej republiky reálne vystihla úsilie slovenského národa, že sa už konečne chce dorozumieť vlastným jazykom na celom Slovensku. Verím, že tento parlament chce splniť požiadavku slovenského národa k úplnej spokojnosti ľudu žijúceho na území Slovenska a dodržania nadnárodných práv. Je našou povinnosťou prijať taký návrh, ktorý by nepoškodil v prvom rade slovenský národ, ale súčasne nepoškodil ani menšinové národnosti. Keď sa Maďari neodnárodnili po roku 1945, uzákonením slovenčiny ako úradného jazyka na celom Slovensku sa tiež neodnárodnia a demokracia im zabezpečuje slobodu národnosti. Maďarov nikto nechce a nebude odnárodňovať tak, ako to Slováci skúsili za Horthyovcov a ich domácich pomáhačov, najmä po roku 1938 na okupovanom území Slovenska. Pre každý národ je jazyk základným atribútom národná, je to jeho najcennejší majetok.
- 152 - Vážení páni poslanci,
budete hlasovať o slovenskom jazyku. Pri príležitosti tohto dôležitého aktu nezabudnite na vstup Slovenska medzi kultúrne národy Európy. Myslím, že toto je dnes veľmi dôležitý činiteľ, ktorý si všetci, keď budeme dvíhať ruky, musíme brat k srdcu, aby Slovensko bolo skutočne ako demokratické prijaté medzi kultúrne národy Európy. Toto je vyhlásenie moje a Demokratickej strany.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalej bude hovoriť poslanec Huba. Poslanec M. Huba:
Vážené dámy a páni,
mám skutočne pochybnosť o tom, a dnešná diskusia ma v tom utvrdzuje, či sme vôbec národ a obávam sa, že na tom veľa nezmení skutočnosť, či a aký návrh na uzákonenie slovenčiny za úradný jazyk prijmeme. Bol by som veľmi rád, keby sme moderným národným spoločenstvom boli. V posledných dvoch desaťročiach som a spolu s priateľmi ochranármi sme mlčiacu slovenskú pospolitosť slovom i činom vyzývali k tomu, aby sa ako národ prejavila. Dial sa však opak. Na všetko národné, od prírodnej podstaty slovenskej krajiny, cez medziľudské vzťahy medzi nami Slovákmi, až po slovenskú ľudovú kultúru, hmotnú i nehmo-tnú, obyvateľ Slovenska pomaly a iste, bez zvláštnych výčitiek svedomia, rezignoval. Zvlášť výrazne sa to prejavovalo v situáciách, keď sa nestačilo biť do pŕs, ale bolo treba obetovať kus pohodlia, či osobného bezpečia a nezištne priložiť ruku k dielu. Áno, aj na záchranu hodnôt výsostne národných.
Nie, vážení, nezvaľujme to len na maďarizačný útlak, židovských krčmárov, českých úradníkov, proletársky internacionalizmus. O tom, či sú národom Fíni, Eatónci, Lotyši, nepochybuje vo svete nik. A ich dejinné peripetie neboli o nič menšie než naše slovenské. Nič proti zákonu o úradnom jazyku, ale kým budeme len obyvateľstvom, ktorému bude bližší konzum, pohodlie a nevraživosť, než úcta k prírodnej a kultúrnej podstate, z ktorej sme vzišli, pokiaľ sa nedokážeme dohodnúť ani na pár základných veciach, potom si darmo budeme nahovárať, že sme moderný národ a nepomôže nám k tomu ani sto zákonov o úradnom jazyku. Tam, kde chýba vôľa prežiť, tam neprežije ani národ, ani jednotlivec.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Vystúpi poslanec Snopko. Poslanec L. Snopko:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážené predsedníctvo, vážená vláda,
od rána pozorne počúvam problémy, ktoré nás trápia. Sú to problémy, ktoré dozrievali 20, možno až 10 rokov. Budem sa snažiť hovoriť z kontextu mojej práce, teda prace ministra kultúry Slovenskej republiky, ministra kultúry občanov Slovenskej republiky a slovenského národa. Som toho názoru, že to, o čo sa tu usilovne snažíme, je nájdenie autority pre svoj jazyk, pre svoj národ. Tu autoritu však
hľadáme zvláštnym spôsobom. Autoritu pre jazyk hľadáme v jej úradnej podobe. Autoritu pre jazyk hľadáme v uzákonení jazyka, ktorý v podstate majú potom strážiť, poviem to tak ako to je, policajti. Ale skutočná autorita jazyka je v jeho kultúre. A tam sa naša pozornosť neobracia, tam ako keby sme strácali odvahu.
Poviem vám niekoľko čísiel. Po prijatí zákona o nebytových priestoroch je na Slovensku o 70 kníhkupectiev menej. To je slovenský jazyk, ktorý nemá alebo stráca priemet pre svoju kultúrnu podobu. Lebo ak si všimneme Európu a svet, autoritu majú jazyky, ktoré si ju vybudujú cez kultúru, cez umenie. A tie jazyky potom nemusia strážiť policajti, ale spisovatelia, básnici, a sú v knihách a sú v poézii. Viem a verím, že dnes schválime zákon o úradnom jazyku, ale pevne dúfam, že nabudúce s rovnakou silou, s rovnakou potenciou budú štát všetky strany a ľud pred týmto parlamentom, keď vydavateľstvá nebudú môcť vydávať knihy, pretože tlačiarne pôjdu po lepších obchodoch, keď bude papier tak drahý, že na knihy nebude, aby sme svoj jazyk naozaj nepoužívali iba úradne, pretože potom aj zákon, ktorý ho bude chránil, bude veľmi slabý. Jazyk je totiž v prvom rade kultúrnym prejavom národa.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp:
Chcel by som sa spýtal pána ministra Snopku: to poslancov sa pýtate, prečo sa strácajú predajne? Čo robí ministerstvo kultúry? Prečo my, poslanci, musíme zachraňovať rozpúšťané, likvidované kultúrne strediská pomaly po celom Slovensku? /Potlesk. /
Poslanec L. Snopko:
Pretože poslanci schválili zákon o nebytových priestoroch, ktorý umožňuje každému vlastníkovi, ktorý má v prenájme kníhkupectvo, do troch mesiacov dať výpoveď. A riešenie toho nie je v kompetencii ninistra kultúry. Takže musíme vedieť, čo schvaľujeme. A venujme sa tým podstatným zákonom s rovnakou námahou. /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Ivan.
Poslanec C. Ivan:
Vážení poslanci, poslankyne,
zástupcovia protestného zhromaždenia.....
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, taktická poznámka sa netýka príspevku pána ministra kultúry. Potom sa môžete prihlásiť do rozpravy. Z logiky veci vyplýva, že faktická poznámka má prednosť preto, že sa má dotýkať predchádzajúceho vystúpenia.
Poslanec C. Ivan:
Potom využijem inú chviľu, pretože ľudia, ktorí čakajú vonku, sú ochotní čakať aj do rána a požiadali nás o prečítanie krátkej informácie, ktorá trvá minútu.