tak potrebnej stabilizácie pomerov pre vytváranie podmienok hospodárskeho rozvoja, sociálnej istoty a pluralitného systému parlamentnej demokracie. Som presvedčený a verím, že v súvislosti s jazykovým zákonom Slovenská národná rada v najvlastnejšom záujme Slovenskej republiky, v záujme rovnosti jej občanov, ústavnosti a dôsledného plnenia zmluvných záväzkov prijme jazykový zákon, ktorý svojim obsahom zodpovedá týmto zásadám.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Rózsovi. Vystúpi poslanec Gašpar. Poslanec J. Gašpar:
Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, poslanci, dámy a páni,
zákon o jazyku sa vo svojej podstate dotyka medziľudských vzťahov. Dovoľte mi preto na začiatku položiť otázku, ako by sme mohli definovať najdôležitejší predpoklad dobrého spolunažívania slovenského národa s národnostnými menšinami na Slovensku. Prvým a najdôležitejším predpokladom je, podľa mňa, snaha o vzájomné porozumenie. Zdôrazňujem - snaha. Piati to pre medziľudské vzťahy vôbec. Bez snahy neexistuje porozumenie. Opýtajme sa, ako ho dosiahnut. Samotne slovo porozumenie nám našepkáva odpoveď. Musíme sa rozumieť, aby sme si mohli porozumieť. Rozumieť si v prenesenom slova zmysle znamená vzájomné chápanie svojich stanovísk, poznanie zorného uhla pohľadu toho druhého. A doslovný význam slova rozumieť je ten, že chápeme význam slov toho druhého.
Jazyk v sebe nesie historickú skúsenosť, mentalitu a osobitosť národa. Hovorí sa, že jazyk začíname ovládať vtedy, keď nim začíname myslieť, formulovať nim svoje myšlienky. Pre poznanie a chápanie toho druhého, jeho psychiky a spôsobu myslenia ma ovládanie jazyka svoj nezastupitPľný vyznám. Pokiaľ jazyk dobre neovládame, dochádza v komunikácii k posunu už vo významovej rovine, k nepresnému chápaniu slov a myšlienok. Nie sme ich schopní presne B formulovať, alebo naopak, ich presne pochopiť.
Dúfam, že v tomto budete so mnou v zásade súhlasiť, aj keď je to, samozrejme, trochu zjednodušené. Nestačí však len ovládať jazyk národa, treba poznať aj jeho dejiny a kultúru, jeho národné korene. Čo môžeme teda urobiť pre dobré spolunažívanie slovenského národa s inými národnostami? V prvom rade skvalitniť výuku slovenského jazyka v celom systéme národnostných školstiev. Program s takýmto zameraním by malo vypracoval ministerstvo školstva, mládeže a športu a jeho garantom by mohol byt pán minister Pišut. Mal by byt uverejnený v tlači a daný verejnosti na pripomienkovanie. O priebehu a výsledkoch uskutočňovania tohto programu by mali byt občania pravidelne informovaní. Prvým krokom na tejto ceste by malo byt presne zmapovanie skutkového stavu ovládania slovenského jazyka na každej škole a v každej triede národnostného školstva na Slovensku. Výsledky prieskumu by sa mali zverejniť. Bez tohto kroku nie je možné určiť správnu metódu a postup danej veci. Dôležitý je počet hodín slovenského jazyka a kvalita jeho výučby.
Rovnako dôležitá je aj kvalita učebníc humanitných predmetov, ktoré by mali v žiakoch a v študentoch vzbudzovat prirodzený záujem a vytvárať v nich pozitívny vzťah k Slovensku. Veľké pole pôsobnosti v tejto oblasti má aj ministerstvo kultúry. Chcel by som počuť aj pána ministra
kultúry Snopku, aby zabezpečil vypracovanie správy o stave slovenskej kultúry v národnostne zmiešaných oblastiach, ako aj program jej ďalšieho rozvoja. Správa i program by mali byt opäť zverejnené v tlači.
Podstatne viac priestoru by mali venovať tejto problematike i masmédiá. Rozhlas a televízia by mali zaviesť pravidelné programy venované tejto oblasti. Takisto tlač by jej mala venovať sústavnú pozornosť. Je to potrebné aj preto, lebo masmédiá iných krajín väčšinou skreslene informujú o situácii u nás. Domnievam sa, že na Slovensku by nemala byt ani jedna obec v zmiešaných oblastiach, do ktorej by počas roka nezavítal aspoň jeden predstaviteľ masmédií.
Chcel by som v tejto súvislosti požiadať pána prvého podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jana Čarnogurského, do kompetencie ktorého patrí táto oblasť, aby v tejto veci vyvinul iniciatívu a informoval nás všetkých o jej výsledkoch.
Dovoľte mi teraz osloviť aj druhu stranu - politické strany a hnutia, kultúrne a spoločenské organizácie národnostných menšín. Ako som hovoril na začiatku, dobré spolužitie je ťažké, či dokonca nemožné bez snahy o porozumenie. Domnievam sa preto, že v ich programoch by malo byt na poprednom mieste uvedené, že sa usilujú aj o to, aby ich príslušníci dobre ovládali slovenský jazyk. Verím, že tento bod tam zaradia, ak tam nie je, a že neostane len na papieri. Môžu si byť istí, že zo slovenskej strany v tejto veci dostanú plnú podporu a pomoc.
Na záver chcem ešte povedať toto. Jazykovedci slovanských krajín už dávno konštatovali, že slovensky jazyk má medzi ostatnými slovanskými jazykmi osobitné postavenie. Slovenčinu nazvali esperantom alebo poetickejšie srdcom slovanských jazykov. V tomto zmysle by sme mohli hovoriť o slovenčine aj ako o matke slovanských jazykov, ktorými hovorí vyšše 350 miliónov ľudí. Myslím, že máme všetky dôvody, aby sme boli na svoju reč hrdí a vážili si ju.
Verím, že nielen Slovenská národná rada a slovenská vláda, ale všetci sme si vedomí našej historickej zodpovednosti a urobíme všetko preto, aby sa slovenský jazyk nestrácal ani na Slovensku, ani nikde vo svete. Z dvoch návrhov o jazyku nám toto 8 úplnou istotou na Slovensku zabezpečí len jeden. Ten, ktorý navrhla nám všetkým svätá narodná inštitúcia, ktorá bdie nad existenciou slovenského národa a jeho jazykom už 127 rokov. Pokiaľ existuje slovenský národ, bude žiť aj Matica slovenská a pokiaľ bude existovať Matica slovenská, bude žiť aj slovenský národ.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Gašparovi. Faktickú poznámku má poslanec Dziak-Košický.
Poslanec M. Dziak-Košický:
Predrečník veľmi múdro, krásne a jasne povedal, že našou základnou snahou má byt dorozumenie sa, usilovanie sa o dorozumenie. Celý čas však mám taký pocit ako by sa nám, a nielen nám, chcel naimputovať dojem že z tej druhej strany o to dorozumenie sa - teda zo strany menšiny - záujem nie je. Prečítam vám teraz jednu stať z rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady. V S 18 zákona o rokovacom poriadku sa hovorí: "Poslanec má právo hovoriť v jazyku svojej národnosti. Ak nehovorí v slovenskom alebo českom jazyku, jeho reč sa prekladá do slovenského jazyka. " Za celý čas, odkedy som v tomto parlamente, som ešte nepočul poslanca prehovoriť v inom ako slovenskom jazyku, i napriek tomu, že tu zasadajú poslanci menšín a zákon im dáva právo hovoril v ich rodnom jazyku. Pýtam sa: nie je "toto dokument snahy o porozumenie?
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, máme ešte 9 príspevkov. Prosím o konštruktívnosť, aby sme sa dostali ku koncu. Teraz podľa § 19 vystúpi poslanec Zemko. Po jeho vystúpení vyhlásime desaťminútovú prestávku.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
skupina zástupcov zhromaždenia, ktoré je momentálne pred budovou Slovenskej národnej rady, odovzdala do mojich rúk petíciu, ktorú si dovolím prečítal v plnom znení.
Petícia občanov požadujúca uzákonenie slovenského jazyka ako úradného bez výnimky /matičný návrh zákona/
Zúčastnení občania na zhromaždení konanom dňa 25. októbra 1990 požadujú uzákonenie úradného a štátneho jazyka slovenského na celom území slovenskej republiky bez výnimky.
Žiadame, aby slovenská národná rada nepreťahovala rokovanie o tomto základnom právnom predpise a neodkladne rozhodla na svojom rokovaní konanom dňa 25. 1O. 199O o predložených návrhoch zákonov.
V prípade, že Slovenská národná rada neprijme návrh zákona o úradnom jazyku /matičný návrh/, sme za to, že sa stavia proti národu, a tým pádom žiadame odstúpenie Slovenskej národnej rady a vyhlásenie nových volieb. Následne žiadame odvolanie vlády Slovenskej republiky, ktorá predmetný návrh zákona /koaličný návrh/ pripravila v spolupráci s koaličnými vládnymi stranami a tým jednoznačne demonštrovala svoj protinárodný postoj.
V prípade, že nedôjde k prijatiu matičného návrhu zákona o úradnom jazyku, vyhlasujeme a vyzývame všetkých Slovákov na celom území Slovenskej republiky k celonárodnému štrajku.
Rozhodnutie Slovenskej národnej rady o predmetnej otázke očakávame do 16. hodiny dňa 25. 1O. 1990.
Petícia nie je anonymná. Podpísali ju Martin Bazelides z Čadce, Gabriel Žáček z Malaciek, Vladimír Bánovský zo Žiaru nad Hronom, Vladimír Hrkeľ z Tmavej Hory, Dr. Milan Tomkuliak z Bratislavy, Anton Mihálik zo Žiaru nad Hronom, Miroslav Jonas z Bratislavy, Margita Škoricová z Nitry, Samuel Hruškovič zo Svätého Jura, Viera Ondrejičková z Bratislavy, Ján Suchán z Turian, okres Nové Zámky, Jozef Ostrožlik z Dolného Ohaja, okres Nové Zámky. Prevzal som to ja.
Ďakujem.
- 126 - Predseda SNR F. Mikloško:
Teraz vyhlasujem desaťminútovú prestávku.
/Po prestávke. / Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rozprave. Ďalším prihláseným je Jozef Zselenák.
Poslanec J. Zselenák;
Vážený pán predseda,
vážená slovenská národná rada,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ctená vláda Slovenskej republiky,
chcel by som začať priznaním svojich očakávaní o práci Slovenskej národnej rady. Vzišla zo slobodných demokratických volieb. Myslel som si, že to bude parlament, v ktorom poslanci budú rozhodovať slobodne, nezávisle, bez akéhokoľvek nátlaku, ultimáta či hlasu ulice. Dnes vidím, že som sa mýlil. Neprislúcha mi, aby som hovoril do vnútorných veci, personálnych otázok politických strán a hnutí, ktorých nie som členom. Mrzí ma len, že v prípade pánov Mórica a Duraya na čele týchto zoskupení stoja ľudia, ktorým sú ich neskrotné ambície dôležitejšie, než pokojná, tvorivá atmosféra, vzájomné pochopenie a spoločná práca v prospech celého Slovenska a jeho ľudu /potlesk. /
To, že som komunista, už o mne viete. Som však aj maďarskej národnosti a nikdy som sa tým netajil. Napriek
tonu hovorím slovenčinou, niekedy čistejšou a spisovnejšou ako - prosím, prepáčte mi to - mnohí Slováci, či niektoré pani poslankyne a páni poslanci za Slovenskú národnú stranu. Pcečo asi? Nuž preto, lebo už na základnej škole môj triedny učiteľ, učiteľ slovenčiny vo mne a v mojich spolužiakoch vzbudil úprimný záujem o slovensky jazyk, o slovenskú kultúru. Preto, lebo od detstva som si vážil Slovákov a rovnakej úcty sa dostávalo aj mne z ich strany. Môžem vás uistiť, že rovnako zmýšľajú aj ľudia v prostredí, kde žijem. Odmietam preto zveličovanie rozporov a problémov na juhu Slovenska. Zďaleka tam ľudia nemajú starosti takého druhu, ako sa tu spomínajú. skôr ich trápia obavy o sociálne istoty, strach z nezamestnanosti a prázdne pulty našich predajni.
žiaden zákon, ani tento, nemôže riešiť absenciu vzájomnej úcty a tolerancie medzi príslušníkmi národov a národnosti. Skôr by tu preto bola na mieste veľkorysosť. Bičovanie nacionalistických vášni v dnešnom čase dobre slúži politickým ambíciám. Mám za to, že mnohým tu ide práve o ne. Preto vás, vážené poslankyne a poslanci, chcem poprosiť, rozhodujme a hlasujme podľa najčestnejšieho svedomia, bez zbytočného osočovania, v súlade s poslaneckým sľubom, ktorý sme zložili, zodpovedne, ústavne, zákonne a dôstojne.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Andel.
- 128 - Poslanec M. Andel:
Vážení, my nie sme šľachta, nedeľme sa na ľudí z ulice a na poslancov. Ľudia, ktorí sú vonku, nás volili a dali nám plnú dôveru. A nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalšiu faktickú poznámku má poslanec Kvietik. Poslanec 5. Kvietik:
Chcel by som upozorniť kolegu poslanca Zselenáka, že asi nie celkom dostatočne ovláda slovenský jazyk, pretože nielen poslanci slovenskej národnej strany, ale dokonca aj predstavitelia vlády nehovoria správne po slovensky, nehovoriac o niektorých poslancoch Iných strán.
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Homola. Poslanec P. Homola:
Vážení poslanci, žiadam vás, aby ste v ďalšom rokovaní predkladali len konštruktívne návrhy, nie návrhy plné emócii, aby sme takto zbytočne nezdržiavali rokovanie. Veď už tu sedíme osem hodín a k nijakému záveru sme nedospeli.
Ďalej vás žiadam, aby ste pri hlasovaní naozaj hlasovali a nezdržiavali sa hlasovania, aby ste potom pred voličmi nemuseli zdôvodňovať: "Ja nič, ja muzikant. " /Potlesk. /
- 129 - Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Hlási sa poslanec Balún. Poslanec F. Balún:
vážené predsedníctvo, vážené plénum, vážená vláda,
už tu bolo povedané dosť, ale nemôžem si odpustiť osobné pripomienky. Mám taký pocit, že ak prídem k lekárovi a začnem sa mu sťažovať, každý dobrý lekár skúma príčiny tejto choroby. Chcel by som v tejto chvíli položiť otázku, či sme sa naozaj zamysleli nad príčinami stavu, v ktorom sa teraz nachádzame. Nie je výsledkom niekoľkých mesiacov. Je výsledkom niekoľkých rokov. V tej súvislosti si spomínam na jednu tlačovku, ktorú mal s novinármi pán premiér, kde sa ho pán šéfredaktor denníka Új szó okrem iného spýtal, ako mieni čeliť nacionalistickým vášňam a separatistickým tendenciám. Jeho odpoveď bola asi taká, že mu je neprijateľný postoj pána Duraya takisto ako postoj iných nacionalisticky orientovaných predstaviteľov.
Myslím si, že je potrebné predovšetkým jedno, aby sme zanechali súboj o dvoch návrhoch a aby sme národu predložili jeden konštruktívny zákon, ktorý bude riešiť skutočne všetko. Je to v našich silách. Každý sa tu totiž vystatuje, že chce slúžil národu, ale mám taký pocit, že v tejto chvíli mu vlastne škodíme. Nemôžem si pomôcť. Včerajšia Zmena uverejnila jeden zaujímavý článok pod názvom Maďarský guláš s českým knedlikom na slovensky účet". Môžete si ho prečítať, je veľmi trefný. A už tu bolo hovorené, odkiaľ čo všetko plynie.
Minister zahraničných veci Maďarskej republiky Gejza Jesenský obvinil Slovensko z potláčania základných ľudských práv. My sa tu "handrkujeme" o dvoch návrhoch, o alternativach a niekto z toho ťaží, ako už tu bolo povedané. A to sú konkrétne príklady.
Nechcem ďalej zdržiavať. Mám návrh, aby sme zákon o jazyku nenazývali koaličným, matičným, ale aby bol predovšetkým národným, aby sme z týchto návrhov vychádzali a hľadali to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Balúnovi. Vystúpi poslanec Asványi.
Poslanec L. Asványi:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
pani poslankyne a páni poslanci,
prepáčte mi hlasovú indisponovanosť. Som na tom skoro tak ako pán podpredseda Čarnogurský.
Dlhšiu dobu premieľam v sebe myšlienku, prečo sa vlastne tvorí zákon o slovenskom jazyku. O slovenskom jazyku na Slovensku, kde slovenský národ je v rozhodujúcej väčšine. Ak by bol podobný návrh zo strany niektorej národnostnej menšiny, vedel by som pochopiť snahu o upresnenie práv a postavenia menšiny a jej jazyka, ktoré sú pre
ňu zabezpečené medzinárodnými právnymi dokumentármi. Zákon ma za cieľ ustanoviť slovenský jazyk úradným jazykom na celom Slovensku. Veď to platilo i doteraz a bez zákona.
žijem na národnostne zmiešanom teritóriu. Od roku 1945 som nenapísal ani jedno podanie na úradné inštitúcie v inej ako slovenskej reči a, samozrejme, nedostal som ani inú odpoveď. Dokonca aj korešpondenciu miestnej organizácie Csemadok som s národným výborom alebo s ministerstvom kultúry a e ďalšími organizáciami vybavoval v slovenskom jazyku. Nevadilo nám, že aj odpoveď došla v tejto reči. Pritom súhlasím, že oprávnene požadujete uzákonenie slovenského jazyka ako úradného. Ale vidieť a čítať návrh ústavného zákona predloženého určitou skupinou poslancov Slovenskej národnej rady, v ktorom sa v § 2 predpisuje aj pre organizácie Csemadok korešpondovať medzi sebou, ale aj so svojimi členmi a zasielať pozvánky v slovenskom jazyku, prinajlepšom dvojjazyčne - bolo šokujúce. Nečudujte sa, že nasledoval zúfalý pokus inej skupiny poslancov, priznám Ba, že aj ja som bol medzi nimi, ďalším návrhom zákona vytvoriť protiváhu tohto radikálneho návrhu.
Na školách s vyučovacím jazykom maďarským nebude podľa S 3 uvedený názov školy v maďarskom jazyku. Alebo školy s maďarským vyučovacím jazykom majú podľa S 4 tohoto návrhu zaniknúť, lebo v týchto sa deti dosiaľ nenaučili po slovensky? Nestojí tak otázka. Drvivá väčšina detí si osvojí slovenčinu počas navštevovania základnej a strednej školy, veď nejedno z nich úspešne pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Mohol by som to dokumentovať členmi svojej rodiny, ako dobre skončili a uplatnili sa. A ešte viac sa ich uplatní v zamestnaní s nutnosťou pernamentného používania slovenského jazyka. Inak to sú cennejší občania našej republiky, lebo ovládajú už dva jazyky.
Pýtam sa vás mladších,, koľko rokov ste sa povinne učili v základnej až po vysokú školu ruský jazyk? osem alebo až štrnásť rokov? A koľkí z vás vedia komunikovať, vybavovať svoju súkromnú alebo na pracovisku úradnú agendu v ruskom jazyku? Ruština je pre Slováka veľmi blízka reč, nie ako pre Maďara ktorákoľvek slovanská reč. Predsa nemôžeme hovoriť o zbytočne vyhodených peniazoch, a tie peniaze sme produkovali aj my, na juhu Slovenska.
Nechcime sa uzatvoriť pred susedmi a ostatnými národmi a štátmi jazykovou ani národnou bariérou. Táto izolácia nám bude len na škodu. Bude potrebne výrazne zvýšiť úroveň výučby cudzieho jazyka, uplatniť také metódy, ktoré zaručia osvojenie si iného jazyka v priebehu piatich, šiestich rokov.
Odsek 3 S 2 návrhu ústavného zákona skupiny poslancov je diskrimináciou pre členov národnostných menšín. Veď po výklade pojmu v každom orgáne a organizácii podľa ods. l tohoto paragrafu občan, ktorý nevie po slovensky hovoriť a písať, nemôže byť nikde zamestnaný, ani tam, kde okrem osobného dotazníka pri vstupe do zamestnania nikdy nebude potrebovať niečo napísať. V dobe, keď sa svet navzájom otvára, keď sa dotierajú aj štátne hranice, my sa chceme oddeľovať aj podľa toho akou rečou hovoríme, k akej národnosti patríme? 17. novembra a v dňoch a týždňoch po tejto dejinnej udalosti nebol medzi nami žiadny rozdiel. Spoločne a jednotne sme nastúpili na cestu k uskutočneniu skutočnej demokracie Teraz by mala totalitu zakrývanú internacionálizmov vystriedať iná totalita, trebárs pod ruškom národovosti?
Pretože, duch a tón návrhu zákona a dôvodovej správy v tlači 45 Slovenskej národnej rady naberá takýto kurz. Nerešpektuje národné dohovory o právach národnostných
menšín, ani ústavu a ústavné zákony a nie je dobrým vysvedčením pred pripojením sa ku Charte o ľudských právach. Eufória vyvolávaná propagovaním tohoto návrhu zákona namiesto zomknutosti občanov Slovenskej republiky, bez rozdielu na národnosť a politické presvedčenie, k riešeniu ekonomických problémov, pripravenosti na tažkosti prechodného obdobia k trhovému mechanizmu, privodí dačo iné. Rozoštvanie národov a národnosti, rozbroje v mestách a obciach so zmiešaným obyvateľstvom a rozvrat v mnohých rodinách. Totiž na juhu a východe Slovenskej republiky vari už niet rodiny, kde by sa nemiešala "Slovač" s Ukrajincom alebo Maďarom. Ako sa budú cítiť, ako sa budú v práci činiť ti, ktorí budú denno-denne označovaní a separovaní pre pôvod alebo reč?
Preto navrhujem, aby návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o postavení slovenského jazyka, teda tlač 45 SNR, nebol základom rokovania na prijatie zákona. Odporúčam prerokovávať a prijať návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona o úradnom jazyku v Slovenskej republike, ktorý obsahuje tlač 50 slovenskej národnej rady. Ak nebude ďalej okypťovaný v smere národnostných menšín, aj ja budem zaň hlasovať.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Chcel by som na margo vystúpenia poslanca Asványiho povedať, že sa zrejme splietol, pretože v tomto bode programu prerokovávame koaličný návrh. Prinajmenšom je to nesprávny postup, pretože k matičnému návrhu sme neotvorili rozpravu.
- 134 - Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Hlási sa poslanec Košický. Poslanec H. Dziak-Košický:
Niekoľkokrát som upozorňoval, že sa tá debata zmiešala a bolo mi naznačené - aj z pléna aj z predsedníctva, že je to v poriadku. Pán poslanec, tejto vašej pripomienke nerozumiem.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Pokorný zo Strany zelených.
Poslanec J. Pokorný;
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
pán premiér,
páni ministri Slovenskej republiky,
už na prvom spoločnom rokovaní o návrhu zákona o jazyku, ktoré zvolala pani podpredsedníčka Oľga Keltošová, som videl, že ďalšie rokovania nebudú jednoduché a že záujem politický prevýši nad túžbou slovenského národa.
Na dnešnú schôdzu Slovenskej národnej rady som prišiel s rozhodnutím hlasovať za matičný návrh s určitými pripomienkami, o ktorých sme rokovali v našom poslaneckom klube. Predpokladal som totiž, že ako prvý budeme prerokovávať matičný návrh tak ako vo výbore, a teda v poradí, ako boli predložené skupinami poslancov. Podporujem pozmeňujúce návrhy predložené predsedom nášho poslaneckého klubu, ktorý tu už pripomienkoval koaličný návrh, nakoľko matičný návrh v tejto rozprave nemôžeme pripomienkovať.
Pristúpim k pripomienkam. Podporujem vypustenie druhej časti ods. 4 v § 3, pretože označenie miest, obci, ulíc atď. v Slovenskej republike musí byť iba v slovenčine.
Nesúhlasím so spoločným spravodajcom, ktorý v § 5 ods. 2 odporúča hranicu 20 %, lebo obmedzovanie v percentách je diskrimináciou, ako to už tu bolo niekoľkokrát zdôraznené. Uvádzam to i napriek skutočnosti, že vo svojom výbore som navrhol hranicu 51 % - čo mi na stránkach denníka Új szó bolo s určitými invektívami náležité vytknuté - mysliac pritom na slovenské príslovie, aby bola ovca celá a vlk sýty. Mám len obavy, že ovcou je opäť slovensky národ. Dovolím si prečítať ešte raz pripomienku k § 5 ods. 2, ktorá tu už odznela, za ktorú budem v prípade prerokovávania koaličného návrhu, ktoré teraz robíme, hlasovať, ale za koaličný návrh ako taký hlasovať nebudem. Čiže ods. 2 navrhujem: "Ak v úradnom styku vystupujú obidve, pripadne všetky stránky ako príslušníci tej istej menšiny, možno v ústnom úradnom styku používať jazyk príslušnej menšiny. Všetky písomné dokumenty, resp. verejné listiny musia byt vyhotovené v úradnom jazyku. "
To, že matičný návrh je formálne najlepšie vypracovaný, potvrdil i odbor súhrnných informácii a analýz Kancelárie Slovenskej národnej rady. Súčasný stav jazykovej situácie v oblastiach dvojjazyčnosti je dôsledkom 40-ročnej pochybnej národnostnej politiky minulého režimu. Preto je nutná náprava v postavení oboch jazykov, jazyka väčšinového ľudu a jazyka menšín. Slobodné používanie menšinových jazykov by malo byt situované skôr do sféry oficiálnej občianskej spoločnosti, než do sféry štátu. Zároveň chcem zdôrazniť, že slobodné uplatňovanie jazykových práv v občianskom živote nikto menšinám nezoberie a zobrať nechce.
- 136 - Vážený slovenský parlament,
našou dnešnou úlohou, ba priam povinnosťou, je vrátiť slovenskému jazyku štatút, ktorý mu právom patrí ako jazyku väčšinového ľudu. Postavenie slovenského jazyka ako jazyka štátneho a úradného nemožno spochybňovať. V súčasnej politickej situácii sa, žiaľ, asi nedohodneme, preto som presadzoval a opäť navrhujem, aby bol jeden spoločný návrh, na ktorom by boli poslanci, navrhovatelia uvedení a zoradení podľa abecedy. Možno by sa predišlo tomu, čo tu prezentujeme.
A ešte niečo. Ak člen Strany zelených podporuje matičný návrh, bude nacionalista? Ako lepšie východisko do rozpravy v takom zmysle: Do parlamentu sme prišli s inými prioritami, ale v súčasnosti sa chceme a musíme vyjadriť i k otázkam jazyka. Pri hlasovaní budeme konať podľa svojho vedomia a svedomia a rovnako sa prihováram všetkým, aby pri rozhodovaní uprednostnili svedomie a nie stranícku príslušnosť. Preto by som ešte navrhoval, aby sme zároveň so stlačením tlačítka hlasovali aj zdvihnutím ruky.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Sládek. Prosím poslanca Pokorného, aby svoje pripomienky pripravil písomne a potom ich odovzdal.
- 137 - Poslanec V. Sládek:
Vážené predsedníctvo, dámy a páni,
rozprava, ktorá je k tlači 50, sa stále mieša s tlačou 45. Bolo tu teraz predo mnou povedané, že formálne je tlač 45 najlepšie pripravená. Mal by som prosbu, aby sme dali slovo spoločnému spravodajcovi výborov, aby predniesol spravodajskú správu k tlači 45, prečo prakticky iba 2 výbory navrhli plénu Slovenskej národnej rady, aby sa o tomto zákone rokovalo a prečo až 8 výborov navrhlo tlač 50.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
S faktickou poznámkou sa ďalej prihlásil poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Keď sa už toľko oháňa výbormi Slovenskej národnej rady, je potrebné tieto veci premeniť na drobné. Je potrebné zistiť, koľko poslancov v jednotlivých výboroch hlasovalo za matičný a koľko za koaličný návrh. Potom až taký istý výsledok, aký ste teraz povedali, nie je zrejmý. A pokiaľ by mala byť prečítaná spravodajská správa, nechápem prečo, keď nebolo zdôvodnenie tohto návrhu.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou poslanec M. Dziak-Košický.