rodnej rady na podnet podpredsedníčky Slovenskej národnej rady pani Keltošovej ustanovilo komisiu, ktorá smerovala k zjednoteniu názorov oboch skupín poslancov. Komisia pracovala, spolu trikrát. Osobne oceňujem prácu odborníkov koaličných strán - spomeniem pánov Kunca, Válka, Mišika a Zajaca. Oceňujem úsilie iniciatívnej skupiny poslancov koaličných strán, tak ako sú uvedení v návrhu zákona, ako aj zástupcov Slovenskej národnej strany pánov Hrnka a Andela pri hľadaní spoločnej cesty k takej filozofii zákona Slovenskej národnej rady, ktorá predovšetkým jasne stanovuje slovenčinu ako úradný jazyk. Po druhé umožňuje tiež použitie češtiny v úradnom styku a po tretie na zmiešaných územiach ponecháva príslušníkom jazykových menšín možnosť použit v úradnom styku so štátnou správou a samosprávou tiež svoj jazyk.

Žiaľ, nedošlo k jednotnému textu zákona, a to pre nepochopenie tohoto prístupu najmä zo strany pánov Cupera a Brňáka, ktorí vystupovali v úlohách expertov. Návrh koalície bol potom dopracovaný v zmysle podnetov z práce horeuvedenej komisie. V záujme doriešenia celej otázky sa preto obraciam na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady s prosbou, aby oba návrhy pridelilo na prerokovanie výborom a plénu Slovenskej národnej rady. A na vás všetkých, kolegovia poslanci, sa obraciam s otázkou, či si spomínate na nasledovný moment z novembra minulého roku. Na tribúnu vystúpili pozostalí - príbuzní obeti zastrelených v Bratislave v prvých dňoch sovietskej okupácie. Vtedy sme spolu všetci odsúdili okupáciu ako hrubé, dlhodobé násilie totalitnej moci na našich ľuďoch. Tým sme sa tohto násilia začali zbavovať a aby sme sa mohli od neho celkom oddeliť, odpustili sme všetci spolu - tam a vtedy - sovietskym vojačikom, ktorí násilie stelesňovali. Dnes stojíme pred úlohou, ako zamedziť konfliktom v komunikácii medzi príslušníkmi národov a národnosti na Slovensku, ako uviesť do

života, teda nielen do zákona, spravodlivé a demokratické normy medziľudskej komunikácie a pritom sa nedopusti t násilia voči elementárnym ľudským právam príslušníkov slovenského národa ako i národnostných menšín. Ak sa nám to podarí, rád sa vás raz všetkých opýtam, či si na túto našu úlohu spomínate.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem poslancovi Tatárovi. Prosím poslanca Ladislava Sejaka, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Hirjak.

Poslanec L. Seják

• Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci, vážené predsedníctvo, vážená vláda,

dovoľte, aby som sa dotkol javu, ktorý je v našich mestách v poslednej dobe stále rozšírenejším a nad ktorým sa pozastavuje množstvo našich občanov. Je to predaj periodík a občasníkov, ktorých dominantnou náplňou je erotický, či erotizujúci graficky a textový materiál. Nechcem viesť nejaké mravokárne prednášky, chcem sa len pozastaviť na vplyvom tohto javu, ktorý je rozdielny v jednotlivých skupinách obyvateľstva. Tento materiál, či už je nášho alebo zahraničného pôvodu, sa svojou všadeprítomnosťou doslova vnucuje do pozornosti. Nikto sa mu nevyhne, niekto sa mu ani vyhnúť nechce.

Pravda, nie sme všetci rovnakí a nikomu nemožno uberal jeho názory, či vkus. Treba sa však otvoriť napklad názorom našich žien, ktorým takýto verejný spôsob prezentovania ženskosti, navyše v ich prítomnosti, na dôstojnosti určite nepridáva, nehovoriac o ich vnútorných pocitoch.

Osobitné stanovisko treba zaujať k uvedenej problematike vo vzťahu k našim deťom a našej mládeži. Pokrivkavanie výchovného momentu našej spoločnosti vo chvíľach, keď má oživať humanizácia a estetizácia, je viac ako zarážajúce. To, že chápanie deti je vystavené takémuto trhovému tlaku, nedokážu napravil ani obšírne či vyhýbavé odpovede rodičov na vyčerpávajúce detské otázky. Naše mladé potomstvo sa dostáva do jednej z dvoch názorových polôh, keď začina uvedene materiály horúčkovito vyhľadávať, alebo do druhej, keď ich prechádza nie nadšeným konštatovaním.

Aj keď časť mužského pokolenia privítala liberalizáciu v tomto smere, predsa je len veľa tých, ktorí to prijali rezervovanejšie. Niektori z nich to prejavujú hlasným nákupom bežnej tlače a temer všetci predneseným dopytom po nejakej sex-brožúrke.

Samostatnou kapitolou je paradox, ktorý nastáva pri uvedomení si na jednej strane toho, ako naše vydavateľstva s hrôzou konštatujú nedostatok tlačiarenského papiera, hrozbu nárastu jeho ceny, potrebu jeho drahého dovozu a na druhej strane takého množstva u nás vydávaných časopisov s erotickou tematikou. Smutným vrcholom doposiaľ bolo vyjdenie časopisu Sex-humor s neznesiteľnou perverziou a estetickou nekultúrou.

Ako som v úvode spomenul, je tu predaj i zahraničných erotických materiálov. Ich predaj sa uskutočňuje spôsobom, ktorý podlá môjho názoru naozaj nie je vhodný, či z hľadiska kultúry samotného predaja alebo zo spomenutých

hľadísk. Iste nepridá na dobrom dojme u našinca, ale ani u cudzinca predstava, že vplyv silne kultúrne rozvinutých krajín by sa mal u nás prejavovať predovšetkým takýmto spôsobom. Natíska sa tu otázka, že ako. Nuž ešte raz, nech má každý po čom túži, ale iba v tom prípade, ak sa to neprieči zákonom. Nech rozvíja svoju podnikateľskú činnosť a aktivitu každý, kto má chuť zmerať si sily, ale treba to robiť kultúrne. Jedným z mnohých príkladov by nám snaď mohli byt predajne typu sexshopov, bežné v západnej Europe i v ostatných krajinách. Verím, že aj tie by mohli urobiť prietrž vnucovaniu takýchto materiálov tým, ktorí o ne nestoja, alebo tým, ktorí na ne majú ešte dosť času.

Tento môj príspevok dávam na zamyslenie aj osobám snaď najkoputentnejšim - pánovi ministrovi obchodu a páno vi ministrovi kultúry a obraciam sa na nich s otázkou, akým spôsobom a kedy sa budú zaoberať riešením tejto prob lematiky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi Sejákovi. Nasleduje poslanec Mikuláš Hirjak. Pripraví sa poslanec Jaroš.

Poslanec M. Hirjak:

Vážený pán predseda slovenskej národnej rady, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, váženi páni poslanci,

volám sa Mikuláš Hirjak, som poslanec za politické hnutie Spolužitie.

Svojimi otázkami a interpeláciami sa budem snažiť byt stručný a konkrétny. Po prvé - pred nedávnom som obdržal list skupiny pracovníkov Jednotného roľníckeho družstva zo Slatinských Lazov, okres Zvolen. Píšu v ňom, že v stave ohrozenia sa nachádza jedna z mala, ba snáď vo svojej podobe a významom jedinečná farma danielov, ktorých je tam niekoľko stoviek. Tato farma bola založená v roku 1985 na viac ako 300 hektároch po mnohé roky nevyužívanej pôdy. Veľký kus statočnej prace pri výstavbe tejto farmy, najmä pri jej oplotení, vykonali starší občania, členovia jednotného roľníckeho družstva. Tato farma prináša nemalý finančný zisk predajom, ale najmä odstrelom tejto zveri zahraničnými zákazníkmi.

V súčasnosti je farma ohrozená tým, že zo strany niektorých vedúcich pracovníkov jednotného roľníckeho družstva je snaha pootvoriť vstupnú bránu do farmy početnému stádu oviec. Odborníci tvrdia, že ovca je nositeľom až ôsmich chorôb, ktoré ohrozujú danielov.

Prosím, preto pána ministra poľnohospodárstva a vy živý Slovenskej republiky, aby toto ministerstvo venovalo tomuto problému pozornosť.

Otázky z celkom inej oblasti:

Na stretnutí s voličmi, zároveň aj učiteľmi Ukrajinskej základnej školy internátnej v Humennom som sa dozvedel, že zo strany Okresného národného výboru v Humennom sú snahy do priestorov tejto školy umiestniť skupinu telesne postihnutých deti. Ako ma informoval riaditeľ školy, podmienky na ďalšie obsadenie časti objektov Školy tu nie sú. Veď už teraz v jednotlivých pavilónoch je umiestnených 40 študentiek strednej zdravotníckej školy, v objektoch školy pracuje okresne pedagogické stredisko.

Uvedená základná škola svojím významom je na východnom Slovensku ojedinelá. Vieme dobre, ako unáhlene a v mnohých prípadoch nezodpovedne sa v minulosti pristupovalo k integrácii základných škôl. V okresoch severovýchodného. Slovenska, v obciach, kde žije rusínske a ukrajinské obyvateľstvo, takto bolo integrovaných viac ako 120 základných škôl a pritom vo väčšine prípadov sa neprihliadalo na národnostný charakter školy.

Ukrajinská základná škola internátna v Humennom preto plní významnú úlohu v tom zmysle, že umožňuje našim deťom z najodľahlejších dedín, akými sú Vyšná Jablonka, Nižná Jablonka, Nechvaľova Polianka a iné, navštevovať školu, kde majú možnosť učiť sa v rodnom jazyku. Túto základnú školu navštevujú aj deti rodičov z obci Ruské, Starina, Dara, Zvala, Smolnik, Veľká Poľana, Ostružnica, z tých obcí, ktoré boli likvidované v dôsledku výstavby vodnej nádrže Starina, ktorá zabezpečuje pitnou vodou mnohé mestá a dediny východného Slovenska, už aj preto sme povinní vytvárať tie najlepšie podmienky, aby sa deti v tejto škole mohli úspešne vzdelávať.

Dôležitou je aj otázka obsadenia uvoľnených miest inšpektorov pre ukrajinské školy v jednotlivých okresoch na východnom Slovensku, a to najmä v Humennom, Bardejove a Starej Ľubovni. Školský rok sa začal a tato otázka ostáva, na škodu veci, naďalej otvorená a nevyriešená.

Ešte o jednom liste, ktorý som obdržal pred niekoľkými dňami. Istý občan, volič z Prešova v ňom upozorňuje, že z budovy Strednej hotelovej školy v Prešove bola odstránená tabuľa s názvom školy, na ktorej bolo označenie školy aj v ukrajinskej reči. To preto, lebo v škole sú aj paralelné ukrajinské triedy.

Uviedol som niektoré problémy, ktoré budú zaujímať ministra školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a ktoré je potrebné riešiť v zmysle opatrení, ktoré boli prijaté v Komárne 5. marca 1990 vládou národného porozumenia Slovenskej republiky, ako aj Slovenskou národnou radou a ktoré kladú pred nás úlohy vytvárania podmienok na zabezpečenie ďalšieho rozvoja školstva a kultúry národnostných menšín, ako aj zabezpečovania trvalých dobrých vzťahov medzi slovenským národom a národnostnými menšinami v Slovenskej republike.

V súčasnom období prebieha rekonštrukcia niektorých oddelení, ktoré vo vláde Slovenskej republiky, ako aj na Ministerstve školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky plnia zodpovedné úlohy vo vztahu k národnostným menšinám. Chcem sa obrátiť na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiaca, ako aj na jednotlivých podpredsedov vlády Slovenskej republiky a na ministrov uvedených ministerstiev, aby posúdili potrebu zabezpečenia zastúpenia rusínskej a ukrajinskej národnosti v týchto úradoch a oddeleniach a aby pri navrhovaní osôb do jednotlivých funkcii bol bratý do úvahy aj poradný hlas, či návrh zo strany Zväzu Rusinov a Ukrajincov v českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

A ešte na zaver by som chcel upriamiť pozornosť pána ministra vnútra Slovenskej republiky na tú skutočnosť, že tajomníci jednotlivých okresných národných výborov na východnom Slovensku, kde žije rusínske a ukrajinské obyvateľstvo, vyjadrili požiadavky nezodpovedajúce reálnej skutočnosti, ktoré sa týkajú vyhotovenia sčítacich lístkov v ukrajinčine pre tých, ktorí sa cítia byť Ukrajincami, ako aj v jazyku rusínskom pre tých, ktorí sa cítia byť Rusínmi.

Prosím, ale nemožno súhlasiť s tým, aby napríklad ONV v Starej Ľubovni si vyžiadal vyhotovenie sčítacich

lístkov len v ukrajinčine a na strane druhej ONV vo Svid niku, ako mi bolo povedané, len v jazyku rusínskom. Ani v jednom, ani v druhom prípade, uvedené fakty nezodpovedajú skutočnosti. Navrhujem preto, aby pre každý okres na vy chodnom Slovensku, kde žije rusínske a ukrajinské obyvateľstvo, boli vyhotovené sčítacie lístky v obidvoch podobách. Potom po mnohých desatročiach už by nemali byt na mietky a výhovorky, že našim občanom nebola poskytnutá možnosť vyjadrovať svoj pocit alebo názor vo vžťahu k národnej, či národnostnej príslušnosti.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Naqy:

Ďakujem poslancovi Hirjakovi. Prosím pána poslanca Jaroša, aby sa ujal slova. Pripraví sa podpredsedníčka Slovenskej národnej rady pani Keltošová.

Poslanec I. Jaroš:

Vážená Slovenska národná rada, vážená vláda,

dovoľte, aby som v svojom mene i v mene poslancov so severných oblasti pánov Homolu, Németa, Lacka, Jakuša, Okresa a pani Tóthovej položil otázku predsedovi Vlády pánovi Mečiarovi.

V poslednom období sa do centra pozornosti našich občanov, obzvlášť v severných oblastiach Slovenska, dostáva pripravované otvorenie tzv. malého pohraničného styku s Poľskou republikou. Podľa infornácii v našej tlači by sa od 1. novembra mala otvoriť konvencia o malom pohraničnom styku, čo by znamenalo, že obyvatelia pohraničia, ktorí majú na druhej strane príbuzných či pozemok, budú môcť hranice prekračovať s priepustkou.

Od 1. januára 1991 sa plánuje otvorenie normálneho cestovného ruchu medzi Poľskom a Česko-Slovenskom. Cestoval sa bude môcť s pasom, bez pozvania a bez povinnej výmeny peňazí. V tomto smere robili viaceré vyhlásenia pán prezident Havel, predseda vlády pán Čalfa a minister financií pán Klaus. Všeobecne sa konštatovala potreba odstrániť posledné bariéry na našich hraniciach a potreba obnovil normálne kontakty našich národov a zrušiť politické dôvody jednostranného rozhodnutia vlády Československej republiky z roku 1981 o obmedzení platnosti turistickej konvencie. V tomto smere vedie federálna vláda rokovania s poľskou stranou o technických otázkach riešenia kurzov, colných opatreniach a iných dôvodoch, ktoré by odstránili prekážky vzájomného styku.

Napriek uvedenému však treba povedať, že navrhované riešenia vyvolávajú veľké znepokojenie našich občanov. Všeobecne sú známe nie veľmi dobré skúsenosti s pôsobením "tiežturistov" z Poľska. Ich výlety sa príliš často spájajú s priekupníctvom, veksláctvom, rozsiahlym nákupom tovarov, predovšetkým potravín. Všetci dobre vieme, že pripravovaná tzv. malá privatizácia bude spätá i s reštrukturalizáciou existujúcej obchodnej siete a môže sama osebe priniesť prechodné problémy so zásobovaním vnútorného trhu. Pripravuje sa rovnako ako otvorenie pohraničného styku k 1. 11. 1990. Je skutočnosťou, že pôsobenie poľských "turistov- vyvoláva znepokojenie vo viacerých krajinách a dávam do pozornosti, že ide o krajiny s oveľa lepšie fungujúcou výrobou, distribúciou a zabezpečením trhu. Napriek tomu dôsledkom je znovuzavedenie vízovej povinností pre poľských občanov napríklad v Spolkovej republike Nemecko, v Rakúsku a pod.

Správy o uvoľnení turistického ruchu sa prejavili u našich občanov značným nakupovaním a hromadením tovarov,

zatiaľ len v severných oblastiach Slovenska a vo viacerých obchodoch základne potraviny, ako je olej, cukor, pripadne múka už prakticky nie je možné kúpil. Je preto namieste obava, že politicky iste odôvodniteľne rozhodnutie prinesie aj konkrétne negatívne dopady na fungovanie vnútorného trhu, verejnú mienku na Slovensku a sťaží niektoré ciele navrhovanej ekonomickej reformy u nás. Predčasnosť navrhovaného opatrenia dokumentuje i to, že konkrétnu situáciu môže pozitívne ovplyvniť voľná zameniteľnosť koruny voči doláru, ktorá však pripadá do úvahy až v neskoršom období.

Pýtam sa preto pána premiéra, či vláda Slovenskej republiky zvážila všetky dôsledky navrhovaného opatrenia v Slovenskej republike, ako hodlá riešiť možné problémy, pripadne či neuvažuje o odporučení federálnej vláde, aby súhlas k otvoreniu hraníc s Poľskom odložila na iný termín, do ktorého sa všetky zásadné problémy môžu vyriešiť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem poslancovi Jarošovi. Prosím, pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec;

Ak dovolíte, mám jednu poznámku k tejto otázke. Pred troma dňami som dostal list od Slováka žijúceho v Kumunsku, ktorý upozorňuje na ten istý problém, ale z inej strany. Tento človek, ktorý organizuje materiálnu. pomoc pre svojich rodákov v jednej oblasti na severe krajiny, sa k nám nemohol dostať. Upozorňujem na to a doplňujem tento návrh citáciou z jeho listu: "Poprosím vás, aby ste sa prihovorili k tým opatreniam na hraniciach aj za Slovákov

žijúcich v Rumunsku, ktorí by chceli navštívil rodnú zem, skadiaľ pochadzaju ich predkovia Umožnite im to na vašich hraniciach napríklad potvrdením zo Zväzu Slovákov a Cechov v Rumunsku. "

Navrhujem, aby sme mysleli na tuto oblasť a zároveň aby ume diferencovali prístup na našich hraniciach k obča ňom prichádzajúcim do našej vlasti.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Dávam slovo podpredsedníčke Slovenskej nacodnoj rady pani Keltošovej.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošova:

Vážene poslankyne, vážení poslanci,

počúvam tu cely rad námetov, problémov a sťažnosti a všetky majú jeden spoločný menovateľ. Sú to neriešené problémy Tykajú na napríklad otázka petržalských škôl - nielen oblasti vedy, školstva a kultúry, ale aj oblasti zdravotnictva a sociálnych veci. Tieto problémy sa nikdy neprejavujú celkom izolovane a väčšinou prestupujú úzko rezortnú pôdu jednotlivých ministerstiev. Preto vítam priležitost, že môžem predniesť moje dva návrhy pravé v prítomnosti pána premiéra a vlády.

Moje dva návrhy sú nasledovne:

navrhujem vám, vážení kolegovia a kolegyne, vytvo renie dvoch poslaneckých komisii. Prvou z nich by mohla byt poslanecká komisia Slovenskej národnej rady pre riešenie aktuálnych problémov nášho školstva. Vieme, že problemy školstva nahromadené uplynulým vývojom, ale aj touto novou spoločenskou situáciou, prekračujú kompetencie jediného výboru Slovenskej národnej rady, a to je Výbor Slo venskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a zároveň prekračujú aj kompetencie jedného jediného mi nisterstva školstva. Problémy sú totiž od materiálneho ta bezpečenia súčasných zmien vo vyučovaní, cez sociálne a materiálne zabezpečenie učiteľov, následne uplatnenie absolventov škôl, až po predidenie problémov typu školstvo v Petržalke, ako sme to už počuli.

Mnohé problémy v školstve súvisia s finančnými, stavebnými aj národnostnými otázkami. Hoci tieto problémy existujú, chyba nám zreteľný sústredený pohľad na veci, ktoré sa dejú pod vedením jednotlivých ministerstiev. Uvedomujeme si, že problém školstva je jedným z tých, ktorým by sa mala zaoberal vláda Slovenskej republiky ako komp lexnym celkom a mala by sa s nim zaoberať urýchlene a za sadne.

Vážení poslanci, vážené poslankyne,

aby sme však na tuto úlohu vlády nezabudli a aby sme ju dôsledne kontrolovali, navrhujem zriadenie takejto poslaneckej komisie v zmysle § 52 ods. 2 a 3 zákona Slo venskej národnej rady o rokovacom poriadku, ktorú môžeme doplniť aj o zástupcov odborníkov z praxe.

Reagujem zároveň na vystúpenie môjho predrečníka pána poslanca Jaroša. Druhou komisiou na pôde parlamentu, ktorú navrhujem vytvoriť, by mala byť komisia práve k otázke návrhu voľného pohybu osôb z návrhu zákona medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Poľskou republikou. Zdá sa, že medzi obyvateľstvom prevažujú opačne

názory a najmä vážne obavy z tohto kroku. Súvisi to, samozrejme, s obavou ohrozenia životnej úrovne obyvateľov v pohraničí.

Obraciam sa preto na vás, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, s prosbou o organizovaný alebo aj individuálny poslanecký prieskum v týchto pohraničných oblastiach. Musíme mat totiž dostatok priamych informácii. Hoci tato problematika patrí zatiaľ do kompetencie federálnych orgánov, som toho názoru, že tieto orgány nemôžu v deklarovanej skutočnej federácii rozhodovať bez poznania názoru najvyšších republikových orgánov.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem podpredsedníčke Slovenskej národnej rady pani Keltošovej. Vystúpi pán poslanec Andel. Pripraví sa pán poslanec Ivan.

Poslanec M. Andel:

Vážene dámy, vážení páni,

pred dvoma týždňami vystúpili vo Federálnom zhromaždení k otázkam budúceho štátoprávneho usporiadania v našej spoločnosti páni Havel a Čalfa. Veľmi pozoruhodné myšlienky vo svojom prejave vyslovil najmä pán Čalfa. Podľa jeho predstav v budúcnosti, teda v novej federálnej ústave, by nemalo byt zakotvené právo Slovákov, resp. Čechov na vystúpenie zo spoločného štátneho zväzku. Pritom ju však viac ako paradoxné, že iné národy, ktoré tieto

snahy majú, dokážeme chápal a dokonca aj podporovať. Ale u nás duna uplatňujeme politiku, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom - ako to tu aj nakoniec bolo spomenuté.

Pýtam sa, či pán Čalfa snáď zabudol na to, že aj Česko-Slovensko ratifikovalo medzinárodný pakt o občianskych a politických právach 23. marca 1976, ktorý u nás nadobudol platnosť vyhláškou č. 120/1976 Zb. Na osvieženie pamäti preto pripomínam, že v tomto pakte sa hovorí, citujem: "Každý národ ma neodňateľné právo na sebaurčenie. Toto právo nemožno odnímať, obmedzovať, ani delegovať na iný národný, či štátny subjekt. " - koniec citátu.

Pán Čalfa však tento argument zrejme nemieni rešpektovať. Presvedčil nás o tom ako šéf spracovateľov novej ústavy, a to ešte v podmienkach socialistického zriadenia. V tejto pripravovanej ústave sa totiž likvidovali i poslcdno práva slovenského národa, ktoré mal v rámci federálneho zväzku. Dnes je situácia presne rovnaká. Samozrejme, toto neprekáža niektorým politickým silám alebo dokonca aj nám, poniektorým v tomto parlamente.

Nechcem skutočne nikoho urážať a nechcem dal ani podnet na diskusiu alebo výmenu názorov v tejto oblastí. Napriek tomu si musím položiť otázku, či tu náhodou nesedíme zbytočné. Hovoríme si totiž, že sme najvyšším zákonodarným slovenským zborom. Ale akýže to zbor, keď sme úplne bezmocní voči niektorým zákonom, resp. nariadeniam, ktoré majú v podstate veľmi negatívny dopad na obyvateľstvo Slovenska. Veľmi stručne uvediem iba tri príklady.

Nepremyslená a naivne uskutočnená amnestia v januári toho roku, ktorá nás mala v očiach svetovej verejnosti predstaviť ako vysoko humánnu spoločnosť, v skutočnosti pôsobila opačne. Tisíce nevinných obeti humánne prepustených väzňov, ktorí i dnes vlastne stále spôsobujú strach a prudký nárast kriminality, sú našou krutou obžalobou.

Po druhé, konverzia vojenskej výroby v podstate postihla iba slovenské podniky zaoberajúce sa touto výrobou. A následok? Iba v tejto oblasti hrozí nezamestnanosť cca pre 80 tisíc našich pracujúcich. Dopad tejto federálnej snahy o spojenie etiky e ekonomikou však musíme riešiť my na Slovensku.

Po tretie - otvorenie našich hranie s Poľskom, ako to tu už nakoniec odznelo, vyvolá u nás mimoriadne zlu situáciu, možno povedať, že vo všetkých oblastiach života. Prepáčte mi,, prosím., toto prirovnanie, ale myslím si, že naša krajina bude onedlho vyzerať ako po nálete afrických kobyliek. Nie čom proti Poliakom. Naopak, veľmi si ich vážim ako Slovanov. Práve preto by sme mali zabrániť tomu, aby z aktu priateľstva sa stal tvrdý akt nepriateľstva medzi našimi národmi.

Samozrejme, že negatívnych dopadov z federálnej úrovne na Slovensko by sme mohli uviesť oveľa viac. Ak však chceme určitým spôsobom zabrániť týmto negatívam a ak chceme aj čosi znamenať ako poslanci Slovenskej národnej rady, myslím si, páni a dámy, že nám neostáva nič iné, iba jedno, a to povinnosť vyhlásiť zákonodarnú zvrchovanosť Slovenskej národnej rady na území Slovenska a tak povýšiť národné zákony nad zákony federálne. Napriek tomu, že túto potrebu navrhuje poslanec Slovenskej národnej strany, prosím vás pekne, nepovažujte túto myšlienku za kacírsku. Nie je to snaha uplatniť ciele Slovenskej národnej strany. Akt zvrchovanosti Slovenskej národnej rady totiž vôbec neznamená štátnu samostatnosť Slovenska, ale myslím si, a som o tom presvedčený, že to znamená pochopenie potrieb doby a potrieb obyvateľstva na Slovensku.

Záverom ešte niekoľko slov. Áno, sme v opozícií a možno povedať, že pomerne v tvrdej opozícii voči vládnej

koalícii. Napriek tenú však nemôžeme súhlasiť, aby pán Du ray, predstaviteľ piatej kolóny určitých síl, spochybňoval legitímnosť osoby a funkcie pána Mečiaca. Pýtam sa, dokedy bude tento pán beztrestne porušovať naše právne normy a rozosievať nenávisť najmä na južnom Slovensku? Myslím KÍ, že ak by v takomto militantnom duchu vystupovala Slovenská narodná strana, iste by sa našli zákonné prostriedky - nechcem povedať na jej likvidáciu, ale na to, aby sa takéto vystupovanie znemožnilo.

A ešte jednu vetu na záver. Podporujem návrh po slanca pána Tatára na okamžité zaradenie zákona o slovenčine ako o štátnom a úradnom jazyku na prerokovanie do vy borov Slovenskej národnej rady. A takisto žiadam, aby tieto návrhy zverejnili naše masovokomunikačné prostriedky a aby sa k týmto návrhom viedla aj celonárodná diskusia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Naqy:

Ďakujem poslancovi pánovi Andelovi. Ako posledný pred prestávkou vystúpi pán poslanec Ivan.

Poslanec C. Ivan:

Vážené predsedníctvo, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci,

vznášam interpeláciu na pána ministra Ivana Tirpáka, predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie a pána ministra financií Michala Kováča. V zmysle prvej fázy schváleného režimu podmieňujúcich investícii na roky 1990

až 1992 bola zabezpečená stavba číslo 904 Čistička odpádo vých vôd v Nitre podnikom Sravoinvesta Bratislava, prostredníctvom Západoslovenských vodární. Dna 14. júna 1990 Západoslovenské vodárne oznámili podniku Stavoinvesta Bratislava, že i nedostatku finančných prostriedkov sa nezač ne výstavba čističky odpadových vôd v Nitre. Projektová kapacita nove] čističky je 82 039 metrov kubických odpado vych vôd denne, výhľadovo až do toku 2030. uvedený projekt bol schválený v roku 1989, stavba je projekčne zabezpečená a zmluvne sú zabezpečení a] dodávatelia.

Existujúca čistička v súčasnej prevádzke pre odpa dove vody ma v súčasnosti 40 %-ny čistiaci účinok, preto je neodkladne potrebná výstavba novej čističky. Tento skutkový stav vyrvala pre mesto Nitra neriešiteľnú situáciu z hľadiska hygienického, zdravotného zabezpečenia, čistenia odpadových vôd pre 14 tisíc bytov, viacero škôl a iných objektov

•

Na základe uvedených skutočnosti žiadam pánov ministrov Tirpáka a Kováča o urýchlene zaujatie stanoviska a naliehavé riešenie nastoleného problému.

Dovoľte mi ešte ďalšiu interpeláciu na pána ministra vnútra Andraša. Vznášam tuto interpeláciu proti rozhodnutiu rady a pléna Západoslovenského krajského národného výboru z 25. septembra 1990 o odtrhnutí časti Hrnčiaroviec od mesta Nitry, proti svojvoľnému konaniu skupiny občanov Nitry časti Hrnčiarovce, ktorí sa v čase moratória na územne zmeny rozhodli zorganizovať v dňoch 22. až 23. septembra 1990 podpisovú akciu za odtrhnutie časti Hrnčiaro viec od mesta Nitra. S výsledkami tejto tendenčnej podpi sovej akcie, ktorá nebola predložená Mestskému národnému výboru v Nitre ani Okresnému národnému výboru v Nitre, skupina občanov navštívila radu Západoslovenského krajské-