Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o tom, aby § 3 ods. 2 znel tak, ako to bodo v pôvodnom vládnom návrhu zákona. Prečítam ho: "K tomuto dňu sa zriadujú samostatné mestské časti Devin, Lamač a Dúbravka.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 124 poslancov. /
Kto je tuto textáciu?
/Za návrh hlasovalo 85 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /
Konštatujem, že pripomienka pán ministra bola akceptovaná a schválili sme pôvodný návrh S 3 ods. 2 vládneho zákona.
Dovoľte, aby sme pristúpili k hlasovaniu o celom návrhu zákona v súlade s § 26 ods. l rokovacieho poriadku, nakoľko rozprava bola ukončená.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 129 poslancov. /
Kto je za návrh zákona v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 98 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. /
Zisťujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave /potlesk/.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Druhým bodom nášho dnešného programu je
2.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o povinných výtlačkoch neperiodických
publikácii.
Návrh ste dostali ako tlač 22 a spoločnú správu výborov ako tlač 22a.
Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodni minister kultúry Slovenskej republiky pán Ladislav Snopko. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister kultúry SR L. Snopko: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zachovávanie dokladov spoločenského vývoja pre ďalšie generácie patri v každej civilizovanej spoločnosti k samozrejmým a trvalým požiadavkám. Osobitnú pozornost si v tejto súvislosti zasluhujú kultúrne hodnoty demonštrujúce tvorivú schopnosť jednotlivcov i kolektívov a odzrkadľujúce podmienky, v ktorých vznikali a pôsobili. Cieľavedomé a systematické uchovávanie výsledkov literárnej, vedeckej a umeleckej tvorby je v českej a Slovenskej Federatívnej Republike zverene na to určeným národným a vedeckým knižniciam.
Plnenie tejto náročnej a spoločensky významnej úlohy si vyžaduje nielen náležité personálne, materiálne a technické vybavenie, ale aj právne zabezpečenie prístupu uvedených inštitúcii k predmetu uchovávania, ku knihám, hudobninám, snímkam a iným publikáciám, v podobe ktorých sa tieto diela vydali 8 cieľom ich verejného rozširovania.
Odovzdávanie povinných výtlačkov týchto publikácií sa v minulosti normatívne upravovalo v nadväznosti na zákonné vymedzenie povinnosti vydavateľa. Aj doteraz platná vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 140/1964 Zb. o povinných a pracovných výtlačkoch nadväzuje v časti týkajúcej sa neperiodík na zákon č. 94/1949 Zb. o vydávaní a rozširovaní kníh, hudobnín a iných neperiodických publikácii. Tento zákon zakladajúci právnu bázu pre administrativno-direktivne starne riadenie všetkej vydavateľskej činnosti stratil vo svetle výrazných spoločenských zmien po nežnej revolúcii akúkoľvek ďalšiu opodstatnenosť. Aj naďalej však pretrváva aktuálnosť normatívneho zabezpečenia podmienok pre uchovávanie dobových dokumentov vydávania neperiodík.
Legislatívnym vyjadrením tejto požiadavky by sa mal štát zákon Slovenskej národnej rady o povinných výtlačkoch neperiodických publikácii.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zámery a riešenia navrhovaného zákona sú v priloženej dôvodovej správe podrobne rozvedené. Rád by som však aj osobne upozornil na niektoré odlišnosti medzi doteraz platnou právnou úpravou a navrhovaným zákonom.
Predovšetkým vyhláška o povinných a pracovných výtlačkoch uložila odovzdať povinné výtlačky širokému okruhu knižníc, ktorý sa novelou vyhlášky č. 132/1971 Zb. rozšíril až na okresné knižnice. Okrem nich mali na povinné výtlačky nárok aj orgány štátneho riadenia knižnej kultúry, ba v zmysle smerníc bývalého povereníctva resp. ministerstva kultúry aj rozliční politickí činitelia a stranícki funkcionári.
Navrhovaný zákon obmedzuje okruh príjemcov povinných výtlačkov výlučne na inštitúcie, ktoré sa v jeho prílohe menovite uvádzajú. Na rozdiel od vyhlášky navrhovaný zákon neobsahuje ustanovenia o pracovných výtlačkoch. Bude vecou vydavateľa, aby sa s autorom vydaného diela dohodol o modalitách a podmienkach pracovného a propagačného využitia príslušnej publikácie. Podstatnou obsahovou zmenou je rozšírenie pojmu neperiodická publikácia na zvukové, obrazové a zvukovo-obrazové rozmnoženiny diel. Vytvára sa tým právny základ pre systematické a kvalifikované uchovávanie dokladov aj tejto modernej, právne doteraz nepodchytenej vydavateľskej aktivity. Všetky tieto vecné zmeny boli dohodnuté s pripravovateľmi analogického zákona Českej národnej rady.
Zoznamy príjemcov povinných výtlačkov v prílohách zákonov boli koordinované a zaručujú uchovávanie týchto výtlačkov podľa celoštátne jednotných zásad.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem ministrovi kultúry pánovi Snopkovi za odôvodnenie návrhu zákona.
Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov Slovenskej národnej rady pani poslankyňu Hanu Zelinovú-Havlátovú, aby predniesla spravodajskú správu.
Poslankyňa H. Zelinová-Havlátová: Vážená Slovenská národná rada, páni ministri, pani a páni poslanci, môj predrečník pán minister Snopko mi vzal vlastne vietor z plachiet, lebo tak fundovane všetko uviedol. Ja budem stručnejšia.
Slovenská národná rada dnes prerokováva a schvaľuje vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o povinných výtlačkoch neperiodických publikácii. K jeho zdarnému prerokovaniu uvádzam tieto poznámky.
Účelom vládneho návrhu zákona je zásadná zmena doterajšieho administratívno-direktivneho riadenia vydavateľskej činnosti, zakotveného v dodnes platnom, nie veľmi dobrom, viac-menej smutnom zákone číslo 94/1949 Zb. o vydávaní s rozširovaní knih, hudobnim a iných publikácii a v ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch, vydaných na jeho vykonávanie. Nové politické a spoločenské skutočnosti si vyžadujú postaviť vydavateľskú činnosť na novú normatívnu bázu. Jej právnym vyjadrením je práve tento vládny návrh zákona. Návrh zákona umožňuje založiť vydavateľskú činnosť bez povoľovacieho, registračného či oznamovacieho princípu. Upravuje iba podmienky pre uchovávanie dokumentov vydavateľskej činnosti v odborných inštitúciách, ktoré sú uvedené v prílohe navrhovaného zákona. Ide o inštitúcie na území Slovenskej republiky, ale aj o inštitúcie na území Českej republiky.
Tie isté podmienky sú právne zabezpečené v obdobnom návrhu zákona Českej národnej rady. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o povinných výtlačkoch neperiodických publikácii prerokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady, okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady na svojich schôdzach v septembri t. r. a vyslovili s nim súhlas. Ako to vyplýva z ich uzneseni, odporučili Slovenskej národnej rade, aby ho schválila s úpravami obsiahnutými v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady /tlač SNR 22a/.
Všetky výbory Slovenskej národnej rady posudzovali predložený vládny návrh s osobitnou starostlivosťou, svedčiacou nielen o mimoriadnom záujme o danú problematiku, ale tiež o starostlivej príprave jednotlivých členov výborov. V prevažnej väčšine výborov bola schvaľovaná demokratizácia a liberalizácia vydavateľskej činnosti, jednoduchost a jednoznačnosť navrhovanej právnej regulácie.
Osobitne je hodnotený prínos návrhu súboru aj k očiste od zastaralých právnych predpisov, lebo z neho vyplynulo zrušiť dva zákony a deväť vyhlášok. Tieto skutočnosti motivovali výbory Slovenskej národnej rady na súhlasné stanovisko so základným zámerom právnej úpravy.
K jednotlivým ustanoveniam sa však pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona vyskytli rozdielne názory, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov.
Ako spoločná spravodajkyňa výborov Slovenskej národnej rady vrelé odporúčam Slovenskej národnej rade, aby predložený vládny návrh zákona slovenskej národnej rady o povinných výtlačkoch neperiodických publikácii schválila s úpravami uvedenými v bodoch l, 2, 5, 8a Prílohu zákona s úpravami uvedenými v bode l/a a v bode 2 spoločnej správy.
Úpravy uvedené v bodoch 3, 4, 6, 7a úpravy navrhované v prílohe zákona uvedené v častiach A až C spoločnej správy neodporúčam slovenskej národnej rade schválil z týchto dôvodov:
Bod 3 - Navrhovaná úprava, pokiaľ ide o počet bibliografických výtlačkov, nie je identická so zaužívanou praxou, ako aj vzhľadom na čo, že v návrhu obdobného zákona českej národnej rady je počet takýchto výtlačkov ustanovený na 200 kusov a sledovaný účel sa dosiahne schválením úpcavy uvedenej v bode 5.
V prípade obsahu diel zaznamenaných na počítačových médiách je síce pravdou, že sa zvyšuje operativnosť informovanosti, avšak je potrebné uviesť, že V pripade povinných výtlačkov ide súhrnne tak o obsah, ako aj o formu. Práve preto je potrebné, aby oprávneni prijímatelia neperiodických publikácii dostávali konečný polygrafický výstup.
Bod 4 - Prijatím návrhu uvedeného v bode 5 sa návrh na zmenu uvedenú v tomto bode stáva bezpredmetným.
Bod 6 - Pre navrhované doplnenie nie je dopracovaný súvislé usporiadaný právny mechanizmus. V prípade nesplnenia - či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov na strane vydavateľa, možno za reálnejšie riešenie prijať taký postup, aký je navrhovaný vo vládnom návrhu zákona.
Bod 7 - Ide o súvzťažnosť s bodom 6 tohto stanoviska.
Pokiaľ ide o prilohovú časť, takisto neodporúčam Slovenskej národnej rade, aby prijala návrhy na zmeny alebo doplnenia z týchto dôvodov:
časť a prílohy návrhu zákona:
Bod l písm. b/ až e/ - Prijatím návrhu obsiahnutého v bode l písm. a/ sú realizované návrhy na doplnenie obsiahnuté v bode l písm. b/ až d/. Návrh obsiahnutý v bode l
písm. e/ neodôvodnene a zároveň nevyvážené vo vzťahu k obdobným inštitúciám rozširuje okruh adresátov povinných výtlačkov.
Bod 3 - Odporúčam, aby Slovenská národná rada neredukovala počet oprávnených prijímateľov, ktorým majú byť zasielané povinné výtlačky neperiodických publikácii.
Bod 4 - Rovnako ako v predchádzajúcom bode neodporúčam, aby slovenská národná rada schválila navrhovanú zmenu.
K časti B prílohy návrhu zákona - neodporúčam, aby Slovenská národná rada schválila, že oprávnenými prijímateľmi povinných výtlačkov vo forme zvukových snímok sú aj Kancelária Slovenskej národnej rady a Slovenské národné múzeum, pretože technické vybavenie, personálne zabezpečenie, ako aj poslanie obidvoch uvedených inštitúcii vylučuje takýto nárok.
K časti C prílohy zákona - rovnako ako v prípade časti B platí zdôvodnenie aj pre zvukovoobrazové snímky v prípade obidvoch inštitúcii.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vypočuli ste si spoločnú správu výborov Slovenskej národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o povinných výtlačkoch neperiodických publikácii. Ďakujem pani poslankyni Zelinovej za prednesenie spravodajskej správy.
Otváram rozpravu k druhému bodu programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásil pán poslanec Belan. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Poslanec R. Belan: Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, dámy a pani, poskytovaniu povinných výtlačkov neperiodických publikácii doteraz upravuje vyhláška Ministerstva školstva a kultúry číslo 140/1964 Zb. a inštrukcie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky číslo 41 z roku 1990.
Na dnešné rokovanie je predložený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o povinných výtlačkoch neperiodických publikácii. Zastávam názor, že táto problematika nemá taký spoločensky význam, aby sme ju museli upravovať zákonom Slovenskej národnej rady. Je preto namieste otázka, čo je skutočným podnetom na vydanie zákona a aké je racio légiu predloženého návrhu, teda čo chce zákon dosiahnut.
V predloženom vládnom návrhu zákona ide skutočne o niečo celkom iné, ako to na prvý pohľad vyplýva z jeho názvu. Ide totiž predovšetkým o zrušenie zákona číslo 94 z roku 1949 Zb., tzv. vydavateľského zákona, ako aj o zrušenie ďalšich právnych predpisov na jeho vykonanie, vrátane spomínanej vyhlášky čislo 140 z roku 1964 Zb. Chcem povedal, že tento zámer navrhovateľa jednoznačne a bez výhrad podporujem, i keď nevidím jeho priamu súvislosť s predloženým návrhom. Robím však tak preto, že sa tým utvárajú nové možnosti a najširší možný priestor na všestranný vzostup našej knižnej kultúry, osobitne národnej literatúry a literatúr národnostných menšín, ako aj možnosti na sprístupňovanie hodnôt svetovej literatúry našim občanom.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení konštatovala, že kultúru chápe ako najvýraznejší prejav národnej svojbytnosti. Niet pochýb o tom, že literatúra je jej imanentnou súčasťou. Ak by bolo treba v tomto zmysle niečo upraviť zákonom, tak by to mali byt predovšetkým otázky dotýkajúce sa podmienok a starostlivostí štátu o knižnú kultúru, najmä o rozvoj svojej vlastnej národnej literatúry, nakoľko v poslednom čase negatívne zjavy v oblasti edičnej činnosti začínajú nadobúdať znepokojujúce rozmery. Ak ich nebudeme včas a účinne riešiť, mohli by viest k rozsiahlej sociálnej a kultúrnej deprivácii spoločnosti, čo je napokon len iným vyjadrením jej duchovnej stagnácie alebo krízy. V tejto súvislosti sa domnievam, že by sa mali vytvoriť aj isté zákonné bariéry, ktoré by zabraňovali tomu, aby sa u nás mohla vydávať literatúra propagujúca vojnu a násilie, fašizmus a rasovú diskrimináciu a literatúra odporujúca ľudskosti a ponižujúca ľudskú dôstojnosť.
Nedávno sme vo výboroch prerokovali federálny vládny návrh zákona o dani z príjmov obyvateľstva, ktorý okrem iného reagoval na rozvoj súkromného podnikania občanov a kladie si za cieľ zaviesť do zdanenia príjmov obyvateľstva spravodlivosť, efektívnosť a jednoduchosť. súkromné podnikanie sa začína rozvíjať aj v oblasti edičnej činnosti. Predložený návrh na zavedenie povinnosti pre vydavateľov bezplatne na svoj náklad odovzdať cca 3O výtlačkov z každého vydania neperiodických publikácii príjemcom uvedeným v prílohe predloženého návrhu zákona znevýhodňuje podnikateľov v oblasti vydavateľskej činnosti oproti ostatným podnikateľom, nakoľko túto povinnosť možno kvalifikovať ako istú formu naturálnej dane. Pre väčšinu vydavateľov to bude predstavovať relatívne značne finančné zaťaženie.
Súhlasím a včele podporujem to, aby výsledky tvorivej literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti, ktoré sú predmetom úpravy predloženého návrhu zákona, boli trvalo uchované pre súčasnosť i budúce generácie, avšak nie na úkor vydavateľov, ale z finančných zdrojov štátu, resp. uvedených a ďalších kultúrnych a vedeckých inštitúcii. Vydavateľ by mal byť právnou normou zaviazaný iba k jedinej povinnosti, a to odovzdať z každého vydania neperiodickej publikácie tri exempláre Matici slovenskej. Som presvedčený, že každý vydavateľ bude túto povinnosť pokladal za svoju vlasteneckú povinnosť.
Vychádzajúc z povedaného nepokladám za odôvodnené, aby sme túto povinnosť upravovali zákonom Slovenskej národnej rady. Vzhľadom na to, že v čase, kedy sme hlasovali o programe dnešného zasadania, som nepoznal obsah spoločnej správy výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, lebo sme ju dostali pred zasadnutím, a obsahuje pripomienky na 7 stranách a návrh zákona aj s prílohou ma iba 6 strán, odporúčam predložený návrh zákona vrátiť na prepracovanie a na rokovanie Slovenskej národnej rady predložiť návrh zákona, ktorý bude problematiku edičnej činnosti riešiť komplexne.
Ak sa však predsa rozhodneme, že o predloženom návrhu zákona budeme rozhodovať, potom v zmysle paragrafu 22 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku predkladám tieto pozmenovacie návrhy:
§ 3 odsek l upraviť nasledovne: "Vydavateľ je povinný z každého vydania neperiodickej publikácie do 30 dni od jej vydania bezodplatne a na svoj náklad odovzdať Matici slovenskej 3 výtlačky".
§ 3 odsek 2: "Ministerstvo kultúry vo vykonávacom predpise stanoví, ktoré kultúrne, vedecké a iné inštitúcie sú povinné na svoje náklady trvalé uchováváť vydané neperiodické publikácie".
§ 5 upraviť nasledovne: "Ak vydavateľ povinnosť uvedenú v § 3 nesplní, ma Matica slovenská právo obstarať si povinné výtlačky na náklad vydavateľa."
Tretí návrh: navrhujem zrušiť prílohu tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi poslancovi Belanovi. Prosím, aby nové textácie paragrafov mi odovzdal písomne. Kto sa ďalší hlási do diskusie? Pán poslanec Macko. Pripraví sa pán poslanec Hudec.
Poslanec S. Macko: Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, myslím si, že pripravovaný návrh zákona postráda určitú kapitolu. Dávam na zváženie, či ju netreba do zákona zahrnúť. Návrh zákona o povinných výtlačkoch neperiodických publikácii nadväzuje bezprostredne na dva okruhy otázok - archivovanie, teda konzervácia tlačovín, ktorú rieši, a je tu ešte okruh vedecko-technických informácii z jednotlivých odborov, ktorými sa nezaoberá. Chcem naznačit, prečo si myslím, že by to bolo potrebné. O čo v podstate ide?
Spracovávanie vedecko-technických informácií v Slovenskej republike je rozdelené podľa odborov tak, že v každej tematickej skupine spracováva informácie jedno pracovisko, to znamená v poľnohospodárstve je to knižnica v Nitre, lesy vo Zvolene a podobne, čo najúplnejšie spracovanie najnovšej odbornej literatúry je možné len vtedy, ak je k nej zaručený pristúp. Podstatná časť najaktuálnejších a relatívne najnovších informácii je v skupine tzv. interných tlači. To sú zborníky, správy z výskumov, publikované záverečné práce a podobne, ktoré v malom náklade vychádzajú povedzme na školách, na vedeckých pracoviskách a podobne. Vydávajú ich odborné pracoviská a tieto sa do predajni nedostávajú. Tým, že sa v edičných plánoch vydavateľstiev neobjavia, nedozvie sa o nich ani tá inštitúcia, ktorá by ich mala spracovať. Tým sa vlastne tieto informácie do nášho informačného systému nedostanú.
Navrhujem preto, aby sme zoznam publikácii doplnili nasledovne: v prílohe v časti A navrhujem zaradiť odsek 2, teda A/1 by boli tie tlačoviny, ktoré sú uvedene a zahrnúť tam ešte bod 2, ktorý by obsahoval nasledovný text: skupina A bod 2, označenie - Tlač určených tematických skupín. A tu navrhujem za Slovensko 5 knižníc, ktoré túto odbornú literatúru spracovávajú a nemajú vlastne iné možnosti na získanie týchto publikácii ako povinných výtlačkov. Je na zváženie, či nezahrnúc do toho aj ďalších 5 v českej republike, teda spolu by to bolo 11, pretože ide o určitú reciprocitu a treba rátať s tým, že ak my dáme, dajú aj oni, a tie informácie nie sú zanedbateľné. Znova opakujem, že sú to najčerstvejšie, najnovšie informácie a že iný spôsob na ich získanie nie je.
Súčasne platný zákon povinnosť odovzdávať tieto výtlačky stanovuje, ale aj tak sú veľké problémy so získaním takýchto interných tlači. Druhou otázkou je, či to bude zdarma alebo či si to knižnica, ktorá tieto veci spracováva, zaplatí. Myslím si, že s radosťou zaplatia aj dvojnásobnú cenu, lebo budú radi, že to vôbec dostanú.
Kvalitu nášho informačného systému tu nechcem komentovat, ale podľa môjho názoru neviem, či sa dostávame k nejakému priemeru. Tým, že by sme to neumožnili týmto vedeckým odborným inštitúciám, ktoré spracovávajú a ktoré sú vlastne zdrojom informácii pre vedekých pracovníkov, aj pre ostatných odborných pracovníkov, vlastne by sme to priškrtili a urobili by sme zákon, ktorý by bol horší ako predchádzajúci, pretože v predchádzajúcom, ktorý doteraz platí, tieto inštitúcie uvedené sú.
Hovoril som o tom aj v našom výbore, v ktorom to neprešlo. Preto som si považoval za povinnosť to tu uviesť, pretože si myslím, že 10 publikácii naviac - mám teraz na mysli publikácie v odborných tematických skupinách - nemôže skutočne zaťažiť ani vydavateľa a tým viac už nie vtedy, keď si to príslušná iinštitucia zaplatí. Tým vlastne neuškrtime tok informácii, ktorý momentálne máme a nebudeme pracovať proti smeru rozvoja informatiky v kultúrnom svete. Pretože tak by sme boli asi jedinou krajinou, ktorá nie, že sa snaží zaplaviť svojich vedeckých a odborných pracovníkov informáciami, ale naopak. Vieme, aké možnosti prísunu informácii zo zahraničia máme a nakoniec znemožnime aj získanie domácich informácii.
Druhý bod, teda zoznam knižníc, pokiaľ by tento návrh bol prijatý, predkladám. Prosím vás o jedno, ak som vás tým čo som tu povedal nepresvedčil, potom radšej odložme rokovanie o tomto návrhu a prekonzultujme to s inštitúciami, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, pretože viem, že majú veľké problémy. Konzultoval som to s knižnicami a dokonca aj s Maticou slovenskou, kde mi bolo povedané, že podobnú požiadavku mali a že nebola akceptovaná.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi poslancovi Mackovi. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážené predsedníctvo, osobne si myslím, že vydanie tohto zákona je dlho očakávané a predstavuje nesmierny pokrok v legislatíve a úpravách vydavateľskej činnosti. Najmä preto, že ruší legislatívne normy, ktoré stažovali vydávateľom činnosť a istým spôsobom boli nástrojom ideologickej kontroly a cen- 2úry. Preto hneď ako prvú poznámku mi dovoľte poznamenať, že ako spisovateľ aj ako poslanec som v prvom rade za to, aby sa v žiadnom prípade nehľadali nijaké iné nové formy cenzúry, nech by boli skryté pod návrhom a kepienkom akýchkoľvek logických vývodov. Myslím si, že máme dostatok iných a možno aj vyšších právnych noriem, ktoré zabraňujú tomu, aby sa šírili myšlienky, ktoré nie sú zlučiteľné s Chartou ľudských práv, ktoré sú pregnatne formulované dokonca aj v nadej ústave.
K praktickým otázkam, ktoré tento zákon nastoľuje: pán poslanec Belan veľmi vhodnou formou naznačil, že pri príprave tohto legislatívneho nástroja sa vyskytuje zvláštny fenomén, a to je naturálna daň. Mám návrh ako obísť tento háklivý problém. Hovorím teraz aj za tých autorov, ktorí nevydávajú knihy patriace do kategórie vedecko-technických informácii, ale hovorím aj za autorov a vydavateľov, ktorí majú eminentný záujem na šírení a kultivovaní národnej krásnej literatúry.
Treba si uvedomiť, že v podstate tento zákon rieši dve obrovské skupiny problémov. Prvá skupina problémov je vydávanie literatúry charakteru vedecko-technických informácii a druhá, oveľa menšia, možno iba niekoľko percentná, vzhľadom na náklad, objem, počty titulov, ktorá sa týka knižnej kultúry krásnej literatúry. Aj vzhľadom na to budem formulovať niektoré svoje návrhy, ktoré si myslím, že rešpektujú túto odlišnosť.
Ak by patrila do položky odpočítateľnej, teda položky z daní podnikateľa, vydavateľa, touto povinnosťou dávať povinné výtlačky rôznym inštitúciám, ktoré stanovi zákon, v podstate nebudú poškodené záujmy vydavateľa a zároveň to bude istá forma odstránenia bariéry, ktorá sa tu ukladá najmä vydavateľom, ktorí by vydávali poéziu a prózu, najmä pôvodnú v pomerne malých nákladoch. Treba si uvedomiť, že ak básnik vydá vlastným nákladom zbierku básni v počte 100 kusov, tak ho zaťažíme vlastne vyše štvrtinovým zvýšením nákladov, ktoré na toto bude mat. To je môj prvý podnet, budem ho formulovať.
Druhá veľmi závažná pripomienka: vzhľadom na to, že tento zákon upravuje aj veľké a prevažné množstvo publikácii, ktoré sú charakteru vedecko-technických informácii, trvám na tom, aby sa rokovalo a dalo hlasovať aj o návrhu, ktorý vzišiel z Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva, a je obsiahnutý v bode 3 k § 3, navrhovanom v ods. 3. Hovorí sa tam: "Ak je vydavateľ schopný poskytnúť príjemcom text publikácie na kompatibilnom počítačovom pamäťovom médiu za náhradu pamäťového média príjemcom, môže text publikácie odoslať touto formou, ak príjemca netrvá na knižnej forme". Myslím si, že ak nechceme meniť zákony, ktoré tu prijímame, z roka na rok alebo z dvoch rokov na dva roky, treba túto formuláciu a túto možnosť do zákona dať. Mnoho súkromných vydavateľov, ktorí načali a začínajú svoju činnosť, využíva prístrojovú techniku, ktorá umožňuje takýmto spôsobom sprostredkovať knižniciam, resp. nazvyme ich fondami našej literárnej kultúry, uchovávať knihy, ktoré vydávajú. Pri publikáciách charakteru vedecko-technických informácii nie je až tak dôležitá samotná materiálna forma knihy, i keď táto textáoia by umožnila, aby povedzme Matica slovenská, alebo Národné múzeum trvalo na tom, aby ako prijemci dostali publikáciu v tej forme v akej vyšla.
Chcem upozorniť na dôležitú vec. Istým spôsobom týmto podnecujeme aj využívanie výpočtovej techniky v knižničných službách, uľahčujeme medzí knižničnú vypožičnu službu, ktorá napríklad aj z toho dôvodu, že nejestvujú takéto vhodné prostriedky, rozširuje návrhy na určenie povinných príjemcov vydávanej literatúry.
Ak dovolíte, uvediem konkrétne návrhy: trvám teda na tom, aby sa dalo hlasovať o odseku 3 § 3 v bode 3 spoločnej správy a aby sa doplnil navrhovaný ods. l v bode 3 za slovami "a na svoj náklad, " slovami "ako položku odpočítateľnej zložky z dani podnikateľa, vydavateľa.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem poslancovi Hudecovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
Pýtam sa ministra kultúry pána Snopku, či sa chce vyjadrit k rozprave.
Minister kultúry SR L. Snopko: Vážené predsedníctvo, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kolegovia ministri, len v krátkosti by som sa vyjadril k príspevkom v rozprave. Najprv k príspevku pána poslanca Belana. Priznám sa, v tomto príspevku sa zameranie na konkrétnu tému občas od tejto témy vzdialilo a niektoré jeho časti možno brat akú interpeláciu na vydavateľskú a edičnú prax. Ale prerokúvame zákon o neperiodických publikáciách, čiže budem hovoriť z hľadiska tejto konkrétnej úlohy. Tým sa nechcem zbavovať zodpovednosti za ostatne úlohy, ktoré nás čakajú a ktoré pán poslanec spomenul.
Hlavnou otázkou bolo, či tento druh zákona je alebo nie je predmetom hodným rokovania Slovenskej národnej rady. Osobne si myslím, že je to jeden z výrazných a podporných zákonov pre uchovávanie slovenskej národnej kultúry. A myslím si, že takýto druh zákona by mal byť zákonom Slovenskej národnej rady. Je to určitým spôsobom nielen potvrdenie určitého záväzku, ale aj vážnosti tejto činnosti.
Čo sa tyká poskytovania finančnej náhrady za poskytnuté neperiodické výtlačky pre jednotlivé knižnice, je to problém, ktorý je v podstate širšieho charakteru. Knižnice sú zväčša dotované štátom. Mnohé vydavateľstvá budú podstatne bohatšie ako knižnice, takže tam je namieste, že by to mali dávať bezplatne. Iná je situácia pri nízkych nákladoch, najmä pri nákladoch súkromného charakteru. Tu by som postupne prešiel aj k príspevku pána poslanca Hudeca. Myslím si, že návrh, ktorý predniesol, je zmysluplný, ale je viazaný na našu legislatívnu situáciu, keď ešte nie je možné z dani odpočítať daňové úľavy.