Pokračujeme v hlasovaní o bode 61, ktorý sa viaže k § 24.
Prosím, hlási sa pani poslankyňa Kaliská.
Poslankyňa O. Kaliská: Domnievam sa, že o bode 52 musíme hlasovať, lebo sa viaže k S 14 a bod 51 k S 19. Čiže slovo "prednosta" musíme odsúhlasiť v jednom aj druhom paragrafe.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Po porade s predsedom ústavnoprávneho výboru sme toho názoru, že o tomto bode nie je potrebné dať hlasovať.
Pokračujeme teda bodom 61, ktorý sa viaže k S 24. V ods. l sa za slovo "národmi" vkladajú, slová "alebo obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi". Je to pripomienka ústavnoprávneho výboru.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 126 poslancov/. Kto je sa prijatie tejto dikcie? /Za návrh hlasovalo 1O8 poslancov/. Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov/. Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Konštatujem, že pripomienka je prijatá.
Pokračujeme bodom 62 spoločnej správy, ktorý sa viaže k S 25. V ods. 2 pism. b/ sa navrhuje na konci vložiť slová "ak ich o to mestská rada alebo mestské zastupiteľstvo požiada". Je to pripomienka branno-bezpečnostnóho výboru. Paragraf 2b, ods. 2 písm. b/ by potom znel: "podieľajú sa na odbornej príprave pracovníkov samosprávnych ogánov v hlavnom meste, na príprave členov mestského a miestnych zastupiteľstiev, ak ich o to mestská rada alebo mestské zastupiteľstvo požiada.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 127 poslancov/.
Kto je za navrhované znenie?
/Za návrh hlasovalo 62 poslancov/.
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov/.
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Konštatujem, že pripomienka nebola schválená.
Pokračujeme bodom 69, ktorý sa viaže k § 30. V druhej vete sa slová "do šiestich mesiacov" nahradia slovami "do jedného mesiaca". Je to pripomienka Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Paragraf 3O, druhá veta bude znieť: "Mestské zastupiteľstvo schváli štatút najneskôr do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. "
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 128 poslancov/.
Kto je za navrhované znenie?
/Za návrh hlasovalo 46 poslancov/.
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov/.
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa /držalo 19 poslancov. /
Konštatujem, že pripomienka nebola prijatá.
Pokračujeme bodom 72, ktorý sa viaže k § 33. Technickú pripomienku má pán poslanec Barany. Poslanec E. Barany:
Bol som autorom tejto pripomienky na rokovaní bránno-bezpečnostného výboru. Jej účelom bolo, ako sme sa s niektorými kolegami vo výbore domnievali a neskôr sa ukázalo, že mylne, zabrániť nebezpečenstvu, že by v Bratislave vzniklo niekoľkodňové interregnum, kedy by po národnom výbore do ustanovenia mestského zastupiteľstva nebol žiadny orgán. Po rokovaní s pracovníkmi legislatívneho odboru a predovšetkým s jeho vodúcim sa zistilo, že táto otázka je krytá jedným ustanovením zákona o obecnom zriadení. Preto netrvám na tomto pozmeňovacom návrhu.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi poslancovi. Keďže branno-bezpečnostný výbor stanuje túto pripomienku, nebudeme o nej hlasovať.
Ďalej tu mame pripomienku pána poslanca Budaya. Vzťahuje sa k § 28 navrhovaného zákona, kde v odseku l pism. b/ navrhuje doplniť "ohrozuje alebo znečisťuje životné prostredie".
S pripomienkou sa hlási pán poslanec Buday.
Poslanec H. Buday: V bode 65 spoločnej správy sme prijali nové znenie $ 28. Žiadal som, ak tento bod bude prijatý, aby sa moja pripomienka vsunula do odseku 2, pism. b/.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Myslím, že sme vyčerpali všetky pripomienky.
Hlási sa pán poslanec Miček.
Poslanec M. Miček: V bode 50 sme prijali doplnok k § 13 ods. 3, že mestská rada musí zasadni, najmenej raz do mesiaca. Bola to pripomienka národohospodárskeho a rozpočtového výboru. Navrhoval by som ju ešte doplniť.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Pán poslanec, rozprava je ukončená. Námietku ste v rámci rozpravy nepredniesli, takže v zmysle rokovacieho poriadku už to pripomienkovať nemôžete.
S faktickou pripomienkou sa ešte hlási pán poslanec Buday.
Ponlnnec M. Buday: O našom návrhu k bodu 65 ste nedali hlasovať. v návrhu sme povedali, že ak prejde znenie § 28 spoločnej správy, potom ten navrhovaný text treba dať do § 28, odsek 2 ako písmeno b/. § 28 ods. 2. znie: "Starosta môže uložiť právnickej osobe pokutu do 200 000 Kčs... " a potom bude pitím, b/ a navrhovaný text.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Vy ste mi dali pripomienku § 28, odsek l písm. b/ doplnit "ohrozuje alebo znečintuje životné prostredie". Tak som to prečítal.
Poslanec M. Buday: Pritom som povedal, že keď prejde znenie § 28 navrhované v spoločnej správe, tento text treba dát do § 28, odseku 2 ako písmeno b/.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Budeme o tomto návrhu hlasovať.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 125 poslancov. / Kto je za návrh poslanca Budaja? /Za hlasovalo 59 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 2O poslancov. /
Konštatujem, že pripomienka nebola prijatá.
Tým sme vyčerpali všetky body spoločnej správy i pripomienky poslancov v rozprave.
Ešte má faktickú poznámku poslanec Sabo.
Poslanec F. Sabo: Poslankyňa Keltošová a poslankyňa Kaliská mali ešte pozmeňujúce návrhy týkajúce sa bodu 65 spoločnej správy. Išlo o zvýšenie pokuty na milión korún.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Bolo to zamietnuté, prijatých bolo 200 tisíc, čiže faktickú poznámku nemôžeme prijať.
V súlade s ustanovením § 26, odsek l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme teraz hlasovat o vládnom návrhu zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave ako celku.
Predtým ešte požiadal o slovo pán minister vnútra.
Minister vnútra SR A. Andráš: Vážený pán predsedajúci, vážnné pani poslankyne, vážení páni poslanci, k § 3 odsek 2: ak sa pamätáte, pri mojom zdôvodnení som povedal, že prijímať väčší počet mestkých častí znamená určité rozdrobenie, určitú atomizáciu. Táto forma - tým. Že sme prijali návrh pána poslanca Sládeka - sa mi javí ako nevyhovujúca.
Podpredseda SNR J. Klepáč: V zmysle § 23 rokovacieho poriadku otváram týmto rozpravu. Hlási sa pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš Volám sa Fogaš, som poslancom za KSČS, Západoslovenský kraj.
Vážené predsedníctvo,, vážení členovia vlády, poslankyne, poslanci, odporúčam, aby sme sa k návrhu poslanca Sládeka a teda i k § 3, ods. 2 vrátili, slovenská národná rada by si nemala osoboval právo na členenie Bratislavy bez poznania kľúča, na základe ktorého k nemu dôjde. Berme predsa do úvahy, že časti, ktoré navrhol poslanec Sládek, po prvé - nemajú vlastné katastrálne územie, po druhé - nie sú vymedzené terénne identifikačné znaky, na základe ktorých Ba rozdelia. Veď v Petržalke dnes Ovsište ako obec neexistuje. Ďalej si uvedomme, že majetok mesta sa bude členiť podľa predloženého návrhu na 24 časti, pričom ani dnes nevieme, aký vlastne ten majetok mesta je.
Ďalej treba organizovať voľby do 24 zastupiteľstiev, 24 starostov. Ak zriadime mestské časti podľa návrhu poslanca Sládeka zákonom, meniť ich bude možné iba na základe zákona. Zrejme aj preto v zozname bolo potrebné uviesť zoznam predpokladaných časti mesta podľa katastrálnych území, a iba v prílohe. Navrhujem ponechať pôvodný text zákona a ponechať možnosť zlučovania a rozdeľovania jednotlivých časti mesta na základe ich dobrých znalosti o majetku, ktorý budú mať. Ale vtedy, keď sa budú môcť kvalifikovane rozhodnúť. Prehľad mestských časti, kde sa budú voliť miestne zastupiteľstvá podľa tohto zákona, ponechať ako prílohu, aby sme sa k tomu nemuseli pri stanoviskách vracať.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč: O slovo sa hlási spoločný spravodajca pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko: Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, pri tom, ako sa tento návrh predložil a schválil, sme zabudli na celkom konrétnu vec. Vo svojom záverečnom vystúpení som síce hovoril, že vec postavenia Bratislavy je vecou celého Slovenska. Ale to, ako si v Bratislave usporiadajú život, je ich vecou. Takže by sme nemali robiť to, čo predchádzajúci zákon číslo 43 z roku 1968, kde sa legislatívne zákonom nariadilo, ako má byt Bratislava rozdelená. A potom ďalšie úpravy boli robené opäť zákonom Slovenskej národnej rady. Takže ak by som mohol navrhnút, zo zákona by sme mali vylúčiť celý odsek 2, resp. tam ponechať len Devin, na ktorom sa už mesto dohodlo.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer: Štatút máme vypracovať do pol roka po prijatí zákona, ale voľby budú v novembri. Do volieb musí byť stanovené organizačné rozdelenie mesta. Preto tam bol odsek 2, nie s členením na 24 časti, ale na 17 časti v takých miestach, kde sa to dalo jednoznačne identifikoval. Občania niektorých častí sa vedeli jednoznačne identifikovať a sú to bývalé obce, ktoré boli postupne nabaľované a priliepané k štruktúre mesta.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Barany.
Poslanec E. Barany: Pokiaľ som dobre porozumel vládnemu návrhu zákona, mestské časti by nemuseli byt určené štatútom mesta, ale mohlo by to byt aj inou farmou rozhodnutia mestského zastupiteľstva, čiže nemuselo by sa čakať pol roka.
Predseda SNR J. Klepáč: Ďakujem za faktickú pripomienku. Hlási sa pán poslanec Sládek.
Poslanec V. Sládek: Dámy a páni, začnem trošku odťažito. Slovensko sa kedysi delilo na tzv. zemianske stolice. Päť storočí sa bránice týchto stolic nemenili, pretože uhorská šľachta tvrdila, že to, čo naši predkovia uzákonili, to tak má byť. A nezmyselným spôsobom, päť storočí boli tieto hranice umelo udržiavané proti hospodárskym, etnickým a hocakým záujmom obyvateľstva. Nepodarilo sa urobiť žiadnu reformu až do roku 1848. Mám taký dojem, a budem ho aj dokladovať, že tu je skôr nezáujem úradníkov, pretože by im to prinieslo trochu práce, aby sa Bratislava rozčlenila na nejaké zmysluplné celky.
Hovoríte, že je to môj návrh. Iste, a rád zaň tu bojujem, ale môj návrh to nie je. Stotožnil som sa s návrhom odborných pracovníkov z útvaru hlavného architekta mesta Bratislavy, ktorí na tomto pracovali dlhší čas, a má to zmysel. Pokiaľ ide o tu spomínané katastrálne územia, s navrhovanými katastrálnymi územiami je iba 5 časti. To je Machnáč, Prievoz a inkriminovaná Petržalka, ktorá by sa ešte mala rozčleniť na Ovsište a Lúky. Neviem pre koho zákon robíme. Robíme ho pre obyvateľov Bratislavy, ktorý odborníci takto prezentovali, alebo robíme zákon pre právnikov, robíme zákon pre úradníkov národných výborov? Neviem. Iste, ak by sa chceli niektoré časti spojiť, je to podľa petičného zákona možné. Dá sa to urobiť. Ale ak Petržalku necháme v tom veľkom Kolose ako je terajší obvod Bratislava 5, tak tam bude technicky, aj finančne veľmi náročné usporadúvať referendum o tom, ako sa chcú členiť. A kedy sa to uskutočni? Za týždeň, za mesiac, za desať rokov, za sto rokov? Obávam sa, aby tie hranice neboli tak pevné, ako boli v bývalom Uhorsku.
K problému Machnáč: je to súčasť - ak sa nemýlim - Starého mesta. Pán primátor mi to potvrdí. Lenže architekti tvrdia, že Machnáč má trošku iné záujmy, je to vilová štvrť, ktorá so Starým mestom, teda s centrom Bratislavy nemá spoločné záujmy. Preto je to takto vyčlenené. Nemyslím si, že by bolo až tak administratívne náročné vytvoriť nové okrsky a dať im zmysel. Musíme sa v prvomrade spýtať na mienku občanov - aj keď nie som Bratislavčan - čo je mivytýkané, ale predsa Slovenská národná rada nie je bratislavská národná rada, ale Slovenská národná rada.
Vrátim sa k Obvodnému národnému výboru Bratislava IV. Tu bola petícia z 26. 6. 1990, kde sa ľudia podpisovali. Na tento úrad, zdôrazňujem slovo úrad, bola táto žiadosť daná 29. 6. 1990. Tento hlas občanov vôbec nezohľadnili. Keď sa ich potom občania znovu spýtali, povedali, že ten papier stratili. Takže ak náhodou by si Bratislavčania chceli rozdeliť Petržalku, aby toto úradníci neurobili znovu, po druhý raz.
Ďakujem za pozornost.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem poslancovi Sládekovi. Hlási sa pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko: Ako historik musím oponovať tomu, čo povedal pán poslanec Sládek ohľadom žúp, pretože to boli najprirodzenejšie administratívne celky, ktoré existovali. Všetky ostatné administratívne rozdelenia skôr či neskôr museli padnút. Takisto padlo aj krajové, ktoré nevychádzalo z historického rozdelenia. Princíp je len v tom, či chceme nechat, aby si Bratislavu členili Bratislavčania sami, alebo či im to chceme naoktrojovať zákonom. Myslím si, že členenie Bratislavy by mne nemali naoktrojovať zákonom. To už bolo v zákone 43 z roku 1968 a tento zákon sa neosvedčil.
/Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč: Vystúpi pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš: Mám len faktickú poznámku, preto som chcel hovoriť z miesta. Tých katastrálnych území alebo tých rajónnych celkov, ktoré nemajú katastrálne územie, je tretina z toho, čo vymenoval poslanec Sládek. Treba, aby sme si to uvedomili. A na otázku, pre koho robíme zákon, by som odpovedal jednoznačne: pre Bratislavčanov. A prosím vás pekne, fakt ich nechajme rozhodnúť so znalosťou veci o tom, aké mestské časti si vytvoria, ktoré sa pripadne zlúčia, rozdelia atď. Tie tri mestá alebo mestské časti, ktoré sú návrhováne v § 3 ods. 2, sú tam preto, lebo sa musia zriadiť v súvislosti s voľbami. Takto to aspoň ja v zákone chápem. Neviem, či celkom dobre, ale takto to chápem a takto to bolo vysvetlené aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru. Myslím, že nenavrhujú to len úradníci. Má to aj svoju logiku. Takže riaďme sa trochu aj tým, že tento zákon robili ľudia, ktorí asi okolo toho tiež niečo vedia a mali sme k tomu množstvo pripomienok. Berme do úvahy možnosť, aby v budúcnosti bez nejakých zbytočných byrokratických schvaľovaní, vrátane schvaľovania zmeny zákona, sa menili jednotlivé časti Bratislavy. Tým, že to tam v S 3 nebude uvedené, ale bude to uvedené len v prílohe zákona, je možné, aby sa podľa S 3 - myslím odsek 3 - tie časti zlučovali a rozdeľovali. Tomu predsa nebránime a myslím si, že v situácii, ktorá sa vytvorí po voľbách, to bude možné oveľa lepšie.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi. Hlási sa ešte niekto?
Faktickú poznámku má pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár: Zopakujem, čo som hovoril pred nedávnom, pretože som za členenie na veľa časti. Z vlastnej širokej skúsenosti, lebo som s mnohými ľuďmi hovoril, aj zo sprostredkovaných skúsenosti útvaru hlavného architekta a ďalších odborníkov tvrdím, že tých navrhovaných 24 časti vychádza z historických, urbanistických, geografických potrieb, ale aj z potrieb ľudí, ako to vyjadrujú. Takže naše prvé rozhodnutie, o ktorom tu znova diskutujeme, považujem za správne a celu túto diskusiu považujem za nesprávnu. Chcem k tonu dodať, že nechať to na priebeh - áno, fajn, ale ak ich urobíme menej, oveľa ťažšie sa rozčlenia, ako keby sa chceli zlúčit.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem poslancovi Tatárovi. Vystúpi pán poslanec Galanda.
Poslanec M. Galanda: Vzhľadom k tomu, že nie som z Bratislavy, skúsim zaujal - podľa mňa - objektívne stanovisko. Osobne si myslím, že ohľadne členenia Bratislavy máme rozporuplné informácie. Preto neviem, či s čistým svedomím môžeme o tom rozhodnúť my, ktorí nie sme z Bratislavy. Podľa môjho názoru, keď to dáme zákonom, že Bratislava má takto vyzerať, raz, možno za mesiac, za päť, možno za rok to budeme musieť zákonom meniť. A pýtam sa, či to radšej nenechal na tých Bratislavčanov.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem. Faktickú poznámku má poslanec
Hrnko.
Poslanec A. Hrnko: Súhlasím s pánom Tatárom, ale neviem, prečo by sme to mali tu zákonom schvaľovať, prečo by si o tom nemali rozhodnúť Bratislavčania sami. Keď potrebujú 40 častí, nech si ich vytvoria, ak to bude zmysluplné, ale neoktrojujme im to my.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Vystúpi pán poslanec Asványi.
Poslanec L. Asványi: Vážený pán predsedajúci, vážený parlament, hovoríme o § 3, odseku 2. Prosím vás, všimnime si hneď nasledujúci odsek 3 - vytvoriť, zrušiť, zlúčiť, rozdeliť mestské časti atď. na základe plebiscitu. Prečo chceme Petržalčanom odtiaľto nadiktovať, rozdeliť ich do obvodov, tvrdím, že nezmyselných, pretože by sme niektoré budovy museli rozpoltiť. Ten kto býva v spálni na ľavej strane, by patril do jedného obvodu a druhý, na druhej posteli, do druhého obvodu /smiech v sále/. Prosím vás, nerobme to!
Vraciam sa k pôvodnému návrhu, kde bolo povedané, že sa chce oddeliť Devin, Lamač, Dúbravka. To korešponduje aj s pánom poslancom Sládekom - ak dobre hovorim - že má údaje o tom, že v obvode IV sa zbierali podpisy. Je to ten obvod. Viem tomu porozumieť, pretože Devin ako kedysi vinohradnícka obec sa chcela uchovať. Niekedy sme to asi takýmto spôsobom na radnici v Bratislave zlúčili, že teraz chcú byt samostatní, tomu viem porozumieť. Ale prosím vás, v Ovsišti hľadať ešte raz identitu toho? Alebo pán Sládek vynechal Blumentál. To bola kedysi tiež jedna obec alebo nejaká štvrť Bratislavy s katastrom. Tak ešte aj ten dáme do toho ako 25-ty? Prosím vás pekne, vráťme sa k tomu, pretože sme rozhodli zbrkle. Vyzerá to tak, že medzi tými štyrmi alebo piatimi pozmeňujúcimi návrhmi ani jeden v tejto mašine neprešiel, tak sme si povedali, ukončime to a ten posledný - podľa mňa najmenej správny - návrh poslanca Sládeka prešiel. Odporúčam, aby sme sa vrátili k pôvodnému návrhu v odseku 2. Dajme možnosť Lamaču. Dúbravke a Devinu byť samostatnými obcami alebo mestskými častami a Petrzalčania nech si po voľbách spravia rozdelenie podľa svojho.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi poslancovi Asványimu. Hlási sa pán poslanec Snopko.
Poslanec L. Snopko: Vážený pán predsedajúci, váženi kolegovia, vážené kolegyne, je tu veľa reči o Petržalčanoch. Som Petržalčan, takže rád by som zasiahol do diskusie ako človek, ktorý tam desať rokov žije. A nie je to jednoduchý život, to dúfam všetci viete. Ale čím osobne trpím najviac, to je monotónnost, jednotvárnosť a bezútesnost Petržalky. Myslím si, že ak by sa rozdelila, mohla by získať určitú pestrosť, začala by sa jedna časť od druhej odlišovať. Bola by to aj určitá paneláková konkurencia, ako to zlepšiť, ako sa starať o prostredie. Ten monolit, ktorý vidite z hradu, ak tam niekedy zasadáme, je ako monolit nezvládnuteľný. Takže prihováram sa za ten návrh ako Petržalčan.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem ministrovi Snopkovi. Vystúpi pán minister Oberhauser.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser: Tiež ako Petržalčan by som sa chcel spýtať, že ak to dnes neschválime zákonom - to je v poriadku, to bola správna pripomienka, nech si to rozhodnú Petržalčania - ale ako sa to v tej Petržalke zmení? Tam je 150 tisíc ľudí alebo 126 tisic ľudí a bolo by to treba naozaj rozčleniť. Ako sa to stane, keď to neurobíme teraz zákonom?
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč: Hlási sa pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss: Dovoľte mi krátku poznámku. Som rodený Bratislavčan, s výnimkou 5 rokov som tu prežil celý svoj život a bývam už takmer jedenásť rokov v Petržalke. Za všetkými návrhmi, ktoré sú tu na rozčlenenie, sú určité záujmy, o ktorých sa tu teraz nehovorí. Napríklad aj za vyčlenením štvrte Machnáč sú určité záujmy, pretože vieme, kto a v akých podmienkach v tejto štvrti býva. je to bratislavská vilová štvrť. Budú sa, samozrejme, určovať aj ceny pozemkov, budú sa dávať kategórie pozemkov atď. Prečo by sme my tu o týchto veciach, o delení Bratislavy mali rozhodovať, keď presne túto štruktúru záujmov nepoznáme. Nechajme to, prosím vás, ako sa to viackrát navrhovalo, na samotných Bratislavčanov, pretože napríklad v súvislosti s predvolebnou kampaňou pri voľbách do obecných zastupiteľstiev sa tieto záujmy Bratislavčanov veľmi jasne vyjavia.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi poslancovi Weissovi. Hlási sa predseda najvyššieho súdu pán profesor Plank.
Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank: Vážená Slovenská národná rada, som tu len hosťom, ale mám povinnosť vás upozorniť na právnu problematiku celého problému. Inak som tiež Petržalčan, ale neviem, ako by sme tú Petržalku rozdelili, pretože Ovsište je pomerne malé. Lúky sú veľké, zasa by sa tu vytvorili len umelé celky.
Chcel by som však upozorniť na ďalšiu vec. Ako som sa dozvedel z tohto materiálu, druhý obvodný národný výbor, druhý obvod sa má deliť na Nivy a Ružinov. Som starý Bratislavčan, ale neviem, kde sú hranice medzi Ružinovom a Nivami. V § 3, vo štvrtom odseku je ustanovenie, že podrobné vymedzenie územia mestských časti ustanoví mestské zastupiteľstvo všeobecným závažným nariadením hlavného mesta. Dnes mestské zastupiteľstvo ešte nemáme, čiže to môže určiť až budúce mestské zastupiteľstvo. Ale keď tárali určíme nové územné časti mesta Bratislavy, musíme splnomocnil terajší mestský národný výbor, aby to ešte pred voľbami urobil. Aby nevznikli problémy, či ja ako Petržalčan - ako to povedal kolega - ak bývam na ľavej strane bytu, budem patriť do jednej časti Petržalky alebo do druhej časti. Upozorňujem na to, že § 3 má svoju logiku v tom, že vychádza z terajšieho stavu, pričom robí výnimku len u Devina, Lamača a Dúbravky, kde vlastne nemôžu vzniknúť pochybnosti, lebo sú to bývalé obce, ktoré existovali a ktoré majú svoje vyhranené územie. U ďalších častí, napríklad u Petržalky je už veľmi tažko nájsť presné hranice. Taká istá je situácia u Ružinova, aj u Nív. Prihováram sa za to - pokiaľ dovolíte, aby som takýto návrh dal - ak ste toho názoru, že to má byt tak, ako to bolo odsúhlasené, že treba zmeniť § 4, aby terajší mestský národný výbor ešte mal oprávnenie ustanoviť presné hranice jednotlivých mestských časti, lebo inak budeme voliť a nebudeme vedieš kam vlastne patríme.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi profesorovi Plankovi. Hlási sa ešte niekto do diskusie? Faktickú pripomienku má pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko: Ako spoločný spravodajca odporúčam, aby sne schválili pôvodné znenie, ako nám bolo predložené.
Podpredseda SNR J. Klepáč: V predchádzajúcich hlasovaniach sme odsúhlasili znenie S 3 ods. 2 podľa návrhu poslanca Sládeka. Potom pán minister Andráš vystúpil v podstate s pozmeňujúcim návrhom, v ktorom navrhuje ponechať pôvodnú textáciu S 3 ods. 2. Je to vládny návrh zákona, je teda ako prvý.