Neprošlo opravou po digitalizaci !

Prosím prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 131 poslancov. /

Kto ja za pozmeňujúci návrh poslanca Findru?

/Za návrh hlasovalo 33 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh ponlanca Findru nebol schválený.

Vážené ponlankyne, vážení poslanci,

navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu zákona Slovnnskoj národnej rady o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovanskej republiky s tými pripomienkami, ktorá sme už odsúhlasili, teda o celom znení zákona.

Prosím prezentujme sa. /Prezentovalo sa 133 poslancov. /

Kto je za prijatie zákona s úpravami, ktoré sme odsúhlasili ?

/Za návrh hlasovalo 102 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /

Zisťujem, že sme schválili vládny návrh zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej spráyy Slovenskej republiky.

Predtým, než budeme pokračovať v prerokúvaní ďalšieho bodu, o slovo sa prihlásil pán predseda Mikloško.

Predseda SNR F. Mikloško: Važené poslankyne, vážení poslanci, môj príspevok je trochu zvláštny, za tieto dva dni máme prerokoval 14 bodov. Skončili sme bod b. Poobede nás čaká odsúhlasenie viacerých dôležitých zákonov, o ktorých sa takisto predpokladá veľká diskusia. Navrhujem preto, aby sme teraz urobili 50-minútovú obedňajšiu prestávku a oddýchnutí sa dali do popoludňajšieho rokovania. Ak s tym všetci súhlasíte, nemusíme o tom hlasovať.

Predtým vám chcem prečítal jeden oznam. Dnes sa konala mimoriadna schôdza Predsedníctva Slovenskej národnej rady, na ktorej sa prerokovalo zaradenie vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zvolalo 4. schôdzu Slovenskej národnej rady na pondelok 3. septembra 1990 o 9.00 hodina, kde sa prerokuje uvedený bod programu, v prípade ak by sa dnes neprerokovali všetky body programu, zaradia sa na túto schôdzu.

Sú zabezpečené špeciálne letecké linky z Košíc do Bratislavy s odletom v pondelok ráno o 7.00 hodine a zo Sliača do Bratislavy s odletom o 7. 10 hodine. Je potrebné, aby sa poslanci dostavili na letisko 20 minút pred odletom lietadla.

Teraz navrhujem 50-minutovú obedňajšiu prestávku.

/Po prestávke. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vážené poslankyňe, vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní Slovenskej národnej rady podľa schváleného programu š i e s t y m bodom programu, ktorým je

6.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obcí.

Hlási sa pán poslanec Brňák.

Poslanec p. Brňák: Vzhľadom na to, čo povedal pán predseda, že sa v pondelok koná zasadnutie Slovenskej národnej rady, kde sa má prorokovať návrh zákona o obecnom zriadení, navrhujem, aby tento návrh zákona bol zaradený až po zákone o obecnom zriadení, pretože naň bezprostredne nadväzuje. Domnievam sa, že tu nehrozí ani strata nejakých lehôt, ktoré sú v tomto návrhu stanovené, pretože tieto lehoty začnú plynul až od 13. septembra, to znamená, že pokiaľ by sa uvedený návrh v pondelok prijal, bolo by to stále v lehote.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Pán poslanec, som nútený pripomenúť, že o tom sa rokovalo včera v predsedníctve a rokovalo sa o tom aj na tomto pléne pri schvaľovaní programu. Všetky tieto skutočností boli známe. Isteže, v zmysle rokovacieho poriadku možno o návrhu hlasovať, ale domnievam sa, že takýmto sposobom len budeme pokračovať v predpoludňajšom veľmi zdĺhavom prerokúvaní bodov, ktoré nakoniec, ako ukazuje hlasovanie, nezodpovedá skutočným názorom poslancov.

Ak ste to stihli zaregistrovať, prakticky väčšina týchto rôznych protichodných návrhov a doplnkov už bola prerokovaná vo vyboroch a boli do značnej miery prorokovávané v predsedníctve. Napriek tomu sa s nimi znovu vychádza na pléne. Podľa výsledkov hlasovania ale videli, že ak niečo neprešlo v šiestich, siedmich alebo v deviatich z desiatich výborov a znovu sa s tým vystupujú v pléne a žiada sa hlasovanie, stanoviská poslancov sa z hodiny na hodinu nemenia. Veľmi by som vás prosil, aby sne rešpektovali náš vlastný rokovací poriadok a nenanášali tu veci, ktoré už niekoľko týždňov prerokúvali a vyjadrovali sa k nim poslanci vo výboroch. Isteže, podľa rokovacieho poriadku nedá sa tomu zabrániť, ani nemáme záujem to brzdiť. Môžem vás len požiadať, aby ste maximálne racionálne posudzovali svoje protinavrhy.

Pán poslanec Brňák, trváte ešte stále na tom, aby sa dalo hlasovať?

Poslanec Brňák: Isteže. pán predsedajúci, rešpektujem, že ten návrh pôvodne v rámci schvaľovania programu nebol prijatý. Ale vyvstala tu nová skutočnosť.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Nemusíte zdôvodňovať. Dám hlasovať o zmene programu dnešného dňa. Som však povinný upozurniť, že zákon o voľbách musí býť vyhlásený najneskôr 70 dni pred voľbami. Akokoľvek odďaľovanie a približovanie tohoto termínu doslova až ku krajnej hranici môže spôsobiť, že zbytočnými prieťahmi odložíme voľby až na budúci rok. Osobne nevidím pre to dôvod.

Hlási sa podpredseda vlády pán Zászlós.

Podpredseda vlády SR G. Zászlós:

K návrhu poslanca Brňáka chcem poznamenať, že sa nemôže hlasovať o zmene programu, ktorý už bol schválený. V zmysle $ 13 ods. 4 rokovacieho poriadku sa môže navrhnúť presun bodu už schváleného programu.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Budeme hlasovať o návrhu, aby sa šiesty bod nášho programu, teda vládny návrh zákona SNR o voľbách do orgánov samosprávy obci presunul na budúce zasadnutie Slovenskej národnej rady, to znamená na pondelok 3. septembra.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 128 poslancov. /

Kto je za odloženie šiesteho bodu programu na budúce zasadnutie?

/Za návrh hlasovalo 54 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal jeden poslanec. /

Pán poslanec Brňák, váš návrh nebol prijatý.

Pokračujeme v rokovani podľa programu prerokúvaním vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obci.

Návrh ste dostali ako tlač 20 a spoločnú správu výborov ako tlač 20a.

Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodni minister vnútra pán Anton Andráš. Prosím, aby sa ujal slová.

Minister vnútra SR A. Andráš: Vážené predsedníctvo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, po voľbách do zákonodarných zborov nás v tomto roku očakávajú voľby do orgánov samosprávy obci. Týmito orgánmi miestneho významu by mali byt v obciach obecné a v mestách mestské zastupiteľstvá a starostovia obci, resp. primátori miesť. Skôr, než sa orgány samosprávy obci ujmú svojej pôsobnosti a právomoci, musia sa v krátkom čase konštituovať v slobodných a demokratických voľbách, čím sa vytvorí predpoklad pre včasné a riadne fungovanie miestnej samosprávy.

V menu vlády Slovanskej republiky vára predkladám na posúdenie návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávy obci, ktorý sa musel vypracovať v mimoriadne krátkom čase, a to nadväzne na súbežne pripravovaný zákon o obecnom zriadení. To však neznamená, že pri jeho príprave sa nezväzovali jednotlivé do úvahy prichádzajúce alternatívy tak, ako ich navrhovali rezorty a príslušné národné výbory. Spracovatelia prihliadali aj na nedávne skúsenosti z volieb do zákonodarných zborov, ako aj na skúsenosti z uplatňovania rôznych volebných systémov pri organizácii komunálnych volieb vo vyspelých európskych štátoch a ich regiónoch, stav volebných systémov v uvedených krajinách je výsledkom dlhodobého vývoja, zodpovedá demokratickým tra diciám a skúsenostiam. Možno preto predpokladať, in takým to vývojom prejdeme aj u nás a že i tento nový volebný zákon sa na základe prvých skúsenosti z jeho uplatňovania v budúcností upraví primerane k vývoju spoločnosti.

Jednou z požiadaviek, ktorá sa v návrhu akceptovala, bola tiež požiadavka jednoduchosti volieb a ich racionálnosti. Vychádzajúc i z tejto požiadavky a vzhľadom na špecifické odlišné postavenie samosprávnych orgánov v porovnaní sú zákonodarnými orgánmi, zakotvuje návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávy obci väčšinový volebný systém. Jeho výberom vláda Slovanskej republiky akceptuje požiadavku významnú pre súčasné i nadchádzajúce dvojročné obdobia, aby každý obyvateľ obce, ktorý má v nej trvalý pobyt, mohol slobodne hlasovať za takú osobnosť kandidujúcu za poslanca alebo starostu, či primátora, ktorú pozná, ktorej dôveruje a vidí v nej predpoklad dobrej spolupráce pri zabezpečovaní potrieb rozvoja obce a Jej obyvateľov.

V činnosti poslancov obecných zastupiteľstiev sa počíta s tým, že zastupiteľský vzťah bude oveľa bezprostrednejší, než je tomu u poslancov zákonodarných zborov. Jednoducho povedané, návrh vychádza z toho, že v komunálnych voľbách sa bude voliť osobnosť a nie politická strana alebo hnutie, ktoré navyše nie sú v každej obci v súčasnosti už dostatočne vyprofilované. Úloha politických strán a hnutí vo volebnom procese je napriek tomu dostatočne zvýraznená. Napríklad navrhovateľmi kandidátov budú pochopiteľne politické strany a hnutia, návrh zákona im zabezpečuje účasť vo volebných komisiách a ďalšie možnosti zapojenia sa do prípravy, uskutočňovania a kontroly volieb.

Navrhovaná úprava vychádza zo všeobecne demokratických princípov volebného práva, pričom sa oproti minulosti prehlbuje aj princíp priamosti volieb a tajného hlasovania. Treba však upozorniť, že zásada všeobecnosti volebného práva sa pre potreby komunálnych volieb modifikuje tým, že sa u volebného práva stanovuje podmienka trvalého pobytu v obci. Návrhovateľ zákona vychádzal zo všeobecne vyslovovanej požiadavky, aby právo voliť a byt volený v obci nemali osoby, ktoré v nej trvale nažijú, teda napríklad cezpoľní pracovníci a študenti, chatári, pacienti, vojaci v činnej službe mimo miesta trvalého pobytu atď. Týmto osobám sa však neupierajú iné práva spojené sú samosprávou obce, v ktorej sa zdržiavajú.

Návrh zákona obsahuje aj ustanovenia o nezlučiteľnosti funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a určitými funkciami, napríklad sudcu, prokurátora, príslušníka o zbrojených bezpečnostných zborov a inými. Navrhovateľ zaradil toto obmedzenie vedeny snahou zamedziť možnému prelínaniu vplyvu výkonu určitých funkcii na plnenie poslaneckého mandátu.

Pripravované pravne postavenie starostu vychádza z predpokladu, že výkon tejto funkcie bude relatívne málo závislý na zastupiteľstve a preto sa navrhuje jeho priama voľba voličmi. U starostu a primátora sa pasívne volebné právo podmieňuje vekom minimálne 25 rokov. Zvýšená veková hranica pasívneho volebného práva vychádza v tomto prípade z predpokladu, že samostatnosť a nezávislosť výkonu funkcin individuálneho samosprávneho orgánu obce sa musí opierať o väčšie životné skúsenosti.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona je komplexnou hmotnoprávnou precesnou úpravou postupu volieb orgánov samonprávy obcí.

Preto je aj dosť rozsiahly. Člení sa na II časti, ku ktorým by som chel zaujať stanovisko aspoň niekoľkými poznámkami. O prvej časti venovanej základným ustanoveniam som sa v podstate už zmienil.

V druhéj časti zákona sú zaradené ustanovenia o zoznamoch voličov, ktoré sa osvedčili už v predošlých parlamentných voľbách, preto sa v podstate akceptujú aj pre potreby komunálnych volieb. Vzhľadom na to, že sa v návrhu zavádza podmienka trvalého pobytu voliča, nepoužíva sa inštitút voličského preukazu.

V tretej časti sú zaradené ustanovenia o volebných obvodoch a okrskoch. V tejto súvislosti by som chcel podotknú l, že l napriek zvolenému väčšinovému systému návrh zákona akceptuje riešenie s použitím viacmandátových volebných obvodov, v ktorých si budú voliči voliť poslancov zastupiteľstva s tým, že v malých obciach sa ponecháva možnosť utvoriť len jeden volebný obvod pre voľbu všetkých poslancov zastupiteľstva. S cieľom neutvárať nadbytočné veľké volebné obvody Ba ustanovuje najvyšší možný počet poslancov pre jeden volebný obvod v počte 12. Výhody zvoleného riešenia a jeho nadväznosť na ustanovenie zákona o obecnom zriadení bližšie vysvetľuje dôvodová správa.

Pri koncipovaní štvrtej časti návrhu zákona sa prihliadalo k množstvu praktických skúsenosti z predošlých parlamentných volieb konaných v podmienkach nového politického systému. Na rozdiel od zákonov o voľbách do zákonodarných zborov sa zastúpenie politickej strany alebo politického hnutia v Slovenskej volebnej komisii a okresnej volebnej komisii podmieňuje tým, či podala kandidátnu listinu aspoň v jednej tretine okresov Slovenskej republiky, resp. v jednej tretine obci okresu. V záujme náležitého organizačného zabezpečenia volieb sa ustanovujú pre politickej strany a hnutia lehoty na delogovanie svojich záuluprov do volebných komisií Okrsková volebná komisia má kľúčový význam z hľadiska zabezpečenia vlastného aktu hlaKovania Preto sa v návrhu zákona osobitne riešia prípady, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak sa nedosiahne zákonom ustano veny počet členov tejto komisie.

Ustanovenia a šiestej časti cicala problematiku navrhovania a registrácie kandidátov na poslancov a starostu Návrh zákona umožňuje, aby kandidovali aj nezávislí kandidáti. Kandidatúra takéhoto kandidáta musí byt podporná petíciou podpísanou jednou stovkou oprávnených voličov, v obciach do 2 000 obyvateľov 50-timi oprávnenými voličmi.

K Siedmej časti zákona by som chcel podotknúť, že pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady sa vyslovovali požiadavky, aby sa voľby konali v jeden doň. Takúto možnosť návrh zákona obsahuje, čas trvania volebnej agitácie na po skúsenostiach s trvaním volebnej agitácie pre voľby do zákonodarných zborov skracuje. Dlhší čas agitácie na podľa názoru navrhovateľa nevyžaduje aj preto, že ide o komunálne voľby, v rámci ktorých by kandidáti mali byt v miestach dostatočne známi. V návrhu sa ustanovujú základne pravidla vedenia volebnej agitácie.

V ôsmej a deviatej časti zákona sa rieši problematika priebehu hlasovania a zisťovania výsledkov volieb. Návrh ustanovuje, že volič môže rozdeliť medzi kandidátov najviac toľko hlasov, koľko poslancov ma byt zvolených v príslušnom volebnom obvode. Pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady sa vyskytovali výhrady voči ustanoveniam § 45, ktoré vyžadujú pre platnú voľbu učasť nadpolovičnej väčšiny osôb zapísaných do zoznamu vo líčov a získanie nadpolovičnej väčšiny platných hlasov

Pri stanovení týchto podmienok bola vláda vedená snahou podoprieť mandát ponlancov a starostov v obciach súhlasom značnej časti voličov. Uplatňovania týchto demokratických kritérií však vyvoláva potrebu eventuálneho opakovania volieb alebo organizovania nových volieb, čo je bezosporu určitou nevýhodou zvoleného členenia, upustenie od požiadavky nadpolovičnej väčšiny by organizáciu volieb zjednodušilo a zaistilo výsledok volieb v každom prípade už po prvom hlasovaní voličov.

V deviatej časti zákona je zakotvená významná právna záruka ochrany volebného pravá spočívajúca v inštitúte volebnej sťažnosti proti vydaniu osvedčenia a zvolení poslanca i starostu, resp. primátora. Oprávnený volič, strana, ktorá v obci navrhovala kandidáta, l nezávislý kandidát majú k dispozícii právny prostriedok kontroly regulárností dosiahnutého volebného výsledku. Ustanovenie lehoty pre podanie sťažnosti a konečné prejednanie okresným súdom ma zabrániť prieťahom pri zisťovaní výsledku volieb.

V posledných dvoch častiach zákona sa riešia veci týkajúce sa zaobstarania pomocných prostriedkov na účely volieb a stým súvisiace povinnosti štátnych orgánov a všetkých organizácii, prechodné a záverečné ustanovenia.

Vážené pani poslankyne, pani poslanci, ako iste viete, s uskutočnením komunálnych volieb sa l vzhľadom na končenie práce národných výborov počíta v novembri tohto roku. Krátka doba na prípravu volieb si vyžiada skrátenie lehôt, s ktorými vládny návrh zákona pôvodne počítal. Za predpokladu, že po prerokovaní bude zákon o voľbách do orgánov samosprávy obci prijatý, budú organizátori volieb vystavení veľkému tlaku faktoru času, v ktorom budú musieť plniť úlohy. Verím však, že i za pomoci a spolupráce aj najvyšieho orgánu štátnej moci Slovenskej republiky sa nám podarí uskutočniť komunálne voľby aspoň k takej spokojnosti ako to bolo u parlamentných volieb.

Rozprava prehnala vo výboroch Slovenskej národnej rady a môžem povedať, že v niektorých výboroch sa rokovalo niekoľko hodín, v jednom z nich, kde som sa zúčastnil rokovania štyrikrát, to trvalo spolu 17 hodín. Preto by som vás prosil o konštruktívne, stručné formulácie vašich názorov, pripomienok či doplnkov a bol by som rád, keby na rozprava, ktorej gro prebehlo vo vyroboch, sa opäť neopakovala. V mene vlády slovenskej republiky vás žiadam, aby ste návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávy obci posúdili a prijali.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem ministrovi vnútra pánovi Andrášovi za odôvodnenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady poslanca Ernö Rózsu, aby predniesol spravodajskú správu.

Poslanec E. Rózsa: Važená Slovenská národná rada, pani poslankyne, páni poslanci, v nadväznosti, na pripravovaný zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení a v súvislosti s prípravou na utvaránie orgánov miestnej samosprávy máme prerokovať a schváliť vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obci. Ak sa pred krátkym časom na tomto mieste mohlo konštatovať, že po viac ako štyroch desaťročiach Slovenská národná rada schvaľuje zákon o prvých slobodných voľbách do zákonodarného zboru Slovenskej republiky, môžeme aj teraz obdobne podčiarknúť, že Slovenská národná rada má dnes po takom tatom časovom odstupe schváliť prvý zákon o slobodných voľbách do miestnych zastupiteľských orgánov, konkrétne do obecných a mestských zastupiteľských orgánov a o voľbách starostov obci a primátorov miest. Cieľom predloženého návrhu Je upraviť spôsob volieb do týchto správnych orgánov.

Návrh zákona prerokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru. Ako spoločný spravodajca týchto výborov pokladám si za povinnost zdôrazniť, že všetky výbory prerokúvali a posudzovali vládny návrh veľmi starostlivo. Rokovania boli neraz veľmi zdĺhavé a členovia výborov nešetrili čas, pretože si boli vedomí významu návrhu pre uskutočnenie slobodných volieb do miestnych samosprávnych orgánov, Bez zveličenia možno konštatovať. že v rokovaniach výborov bola zrejme starostlivá príprava poslancov, využívanie ich poznatkov z prípravy a priebehu posledných volieb do Slovenskej národnej rady a napokon i spolupráce s voličmi. Viaceré stanoviská a pripomienky vychádzali z konzultácií poslancov so svojimi voličmi.

Na rozdiel od systému pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, ktorý sa uplatnil vo voľbách do zákonodarnych zborov, navrhuje sa vo voľbách do samosprávy obci uplatniť väčšinový volebný systém. Vychádza sa z toho, že potrebám rozvoja miest a obcí a uspokojovania potrieb obyvateľstva vyhovuje viac to, aby bolo možme voliť popri politických stranách a hnutiach aj konkrétne osoby za poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, za starostov a primátorov miest. To aj preto, že v podmienkach obcí a miest je vzťah voliča k poslancovi a poslanca k voličovi, ako aj vzťah poslanca k svojej obci či mestu oveľa bezprostrednejší ako je tu v prípade poslancov zákonodarných zborov. Právo k tejto otázke sa vo všetkých výboroch rozvinula veľmi široká diskusia. Viaceri poslanci navrhovali, aby sa pri voľbách poslancov do obecného alebo mestského zastupiteľstva uplatnil systém pomerného zastúpenia ako to bolo pri voľbách do Slovenskej národnej rady a pri voľbách starostov obci a primátorov miest systém väčšinový. Po zvážaní systému pomerného zastúpenia, najmä veľkých komplikácii, ktoré by znamenalo jeho uplatnenie v podmienkach volieb do orgánov samosprávy obci, sa poslanci zjednotili v názore, že navrhovaný väčšinový systém pri voľbách do orgánov samosprávy obci má svoje opodstatnene.

Podľa predloženého vládneho návrhu kandidátne listiny do obecných a mestských zastupiteľstiev a na starostov obci a primátorov miest majú predkladal politické strany a politické hnutia, pričom sa umožňuje kandidovať aj nezávislým kandidátom na základe ich vlastného návrhu, ktorý musí byť podporený políciou podpísanou zákonom ustanoveným počtom oprávnených voličov. Vo viacerých výboroch poslanci vyšli e návrhom, že by sa navrhovanie nezávislých kandidátov malo umožniť aj skupinám oprávnených voličov. Aj v tomto smere sa poslanci zjednotili a preto sa navrhuje vládny návrh v tomto smere doplniť, pričom sa neuvádza aký počet oprávnených voličov má tvoriť skupinu. To preto, že aj návrh skupiny oprávnených voličov sa odporúča podporiť petíciou podpísanou takým istým počtom oprávnených voličov ako je tomu v prípade, keď sa nezávislý kandidát navrhuje sám za poslanca.

Ďalším, vo všetkých výboroch diskutovaným problémom bolo ustanovenie predloženého vládneho návrhu, podľa ktorého za poslanca obecného alebo mestského zastupiteľstva je zvolený ten kandidát, v ktorého volebnom obvode sa zúčastnili hlasovania nadpolovičná väčšina osôb zapísaných do zoznamov voličov a ktorý dostal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Ide síce o zámer správny, ale ťažko realizovateľný. Všeobecne sa totiž uznáva uznáva zásada dobrovoľnosti pokiaľ ide o účasť voličov na voľbách. Z tohto princípu vychádzali aj zákony o voľbách do Federálneho zhromaždenia a do národných rád. Aj predložený vládny návrh zákona proklamuje právo a tie povinnosť voličov voliť. Navrhovaná nadpolovičná väčšina účasti voličov na voľbách je teda jednak v rozpore so spomenutým princípom a jednak by vyvolala nebezpečie že pri nižnej účasti voličov na voľbách by sa voľby museli opakovať.

Po zdvihaných diskusiách došlo napokon vo výboroch k zjednoteniu názorov a prijal sa záver, podľa ktorého budú zvolení ti kandidáti, ktorí dostali bez ohľadu na veľkosť účasti voličov na voľbách najväčší počet hlasov. Ide o podstatnú zmenu vládneho návrhu zákona, v dôsledku ktorej sa mení rad jeho ustanovení, resp. niektoré ustanovenia sa zrušujú tak, ako je to uvedené v spoločnej správe výborov.

Predložený návrh vyžadoval podstatnejšie spresnenie, pokiaľ ide o otázku platnosti či neplatnosti hlasovacích lístkov o novej voľbe a iné.

Niektoré ďalšie spresnenia a úpravy ustanovení na venovaného zákona sú uvedené taktiež v spoločnej správe. V prípadoch keď vo výboroch nedošlo k rovnakým záverom, sa sporne otázky uvádzajú v spoločnej správe osobitne.

Predložený návrh neuvažuje s tým, ako sa ma postupovať v prípadoch, ak na ma pre obec vzniknutú pred učiniioiiľun navrhovaného zákona, ktorá nemá miestny národný vy bor, zvoliť obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Máme na maslí prípady rozlúčenia obci napríklad v prípade doterajšej existencie jedného národného výboru pre viac obci. Nepočíta sa takouto eventualitou ani po účinnosti navrhovaného zákona a napokon ani tym, že v priebehu volebného ob dobia môže dôjsť k zlúčeniu obci. V tomto zmysle výbory odporučili návrh doplniť o ďalšie ustanovenie tak, ako sa uvadza v spoločnej správe výborov, ktorú máte písomne predloženu.

Záverom, pretože ide o novu problematiku uvádza, že poslanci vo viacerých výboroch poukázali na problémy, ktoré môžu vzísť z volieb v národnostne zmiešaných obciach a mestách, ak sa nedosiahne také zastúpenie obyvateľstva v obecnom alebo mestskom zastupiteľstve, aké zodpovedá zloženiu obyvateľstva z hľadiska národnosti. Zatiaľčo vo väčňine výborov poslanci dospeli k záveru, že navrhovaný zákon nie je možno i tohoto dôvodu meniť a že nastolený problém by mal byť predmetom politického pôsobenia, národohonpodársky a rozpočtový výbor a výbor branno-bezpečnostný prijali uznesenie, aby sa návrh rozšíril o nový S Sa, resp. § 6, ako je to na strane 10 spoločnej správy. K tejto otázke sa žiada upozorniť, že navrhovaná ustanovenie nového § 5a, resp. S 6 ods. l, je ťažko realizovateľné. Väčšina poslancov zastáva názor vyjadrený v priebehu rokovania výborov, že inak správny postulát pomerného zastúpenia voličov v obecných alebo mestských zastupiteľstvách v národnostne zmiešaných obciach a mestách, ktoré by zodpovedalo percentuálnemu zloženiu obyvateľstva, by sa mal riešiť politickou cestou a mal by byt vyjadrený už v navrhnutých kandidátnych listinách. S takto navrhovanou upravou § 6 súvisia niektoré ďalšie úpravy uvedene v spoločnej správe v časti nazvanej ďalšie pripomienky z rokovania výborov Slovenskej národnej rady na strane 10 pod bodmi 2 až 5.

Úpravy uvedené v tejto časti spoločnej správy na stranách 11 a 12 pod bodmi 6 až 10 navrhol len Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu a pod bodmi 11 a 12 Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby a Branno-bezpečnostný výbor. Tieto návrhy sú rozdielne od úprav navrhnutých a obsiahnutých v uzneseniach väčšiny výborov Slovenskej národnej rady l Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady. Ich akceptovanie by sa dostalo do kontradikcie s celkovou koncepciou navrhnutou vo väčšine výborov. Preto tieto návrhy nie au predmetom spoločnej správy a spoločného návrhu.

Pripomínam ďalej, že voľby do orgánov samosprávy v hlavnom meste Slovenskej republiky sa nevykonajú podľa navrhnutého zákona, ale podľa pripravovaného návrhu zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky, ktorý by mal nadobudnúc účinnosť zhodne so zákonom, ktorý teraz prerokovávame.

Vážená Slovenská národná rada, pani poslankyne, páni poslanci, ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady odporúčam, aby ste návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávy obci s úpravami pod bodmi l až 63, uvedenými v spoločnej správe, tlač č. 20a schválili.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem poslancovi Rózsovi za prednesenie spravodajskej správy. Súčasne otváram rozpravu o šiestom bode programu k návrhu zákona o voľbách do samosprávy obcí.