Minister plánovania SR R. Filkus: Vážená Slovenská rada, milé dámy, páni, považujem za vhodné hneď teraz povedať ešte niekoľko slov o mieste a význame ministerstva pre hospodársku stratégiu. Považujem to za vhodné preto, že tento problém načal pán podpredseda vlády. Aj keď k miestu tohto ministerstva nebolo veľa pripomienok, predsa by som vás chcel nie presvedčiť, ale povedať vám niekoľko argumentov, ktoré stoja za to, aby ste si uvedomili, prečo je toto ministerstvo, resp. tato inštitúcia najmä v tomto období mimoriadna užitočná. Okrem tých argumentov, ktoré spomenul pán podpredseda vlády, treba vidieť, že niekto za Slovenskú republiku musí dať podklad o súhrnnej ekonomickej a sociálnej koncepcii rozvoja republiky. Základnou úlohou tohto ministerstva pre hospodársku stratégiu by mal byť vznik súhrnnej koncepcie ekonomického a sociálneho rozvoja. To znamená, že ju musí formulovať, ale musí ju aj presadzovať.
Ďalej - pri tých reformných krokoch, s ktorými sa chceme čo najskôr dostať k trhu, nemožno trieštiť sily, treba ich koordinovať. Všetky reformné kroky rôznych inštitúcii v tejto republike treba koordinovať. Toto bude takisto robiť ministerstvo pre hospodársku stratégiu. Určite nie je zanedbateľná pomoc zahraničného kapitálu, resp. zahraničných investorov pri našich prvých krokoch k trhovému mechanizmu. Práve koordinácia tejto zahraničnej pomoci, koordinácia zahraničných investorov patrí tiež do vienka tohto ministerstva pre hospodársku stratégiu. Z tohto titulu napríklad máme v úmysle založil jednu agentúru vládneho charakteru pri ministerstve pre hospodársku stratégiu, ktorá by koordinovala vlievanie sa zahraničného kapitálu, používaného najmä pre oblasť investícii, cez to to ministerstvo pre hospodársku stratégiu. Takisto nie je zanedbateľne, kto bude tvoriť koncepciu vedecko-technickej politiky, koncepciu zahranično-ekonoralckej politiky, koncopclu sociálnej politiky atd. Je mojou úlohou a mojou povlnnoatou nielen ukladať účty, ale aj povedať váma a presvedčil vás o tom, že ministerstvo pre hospodársku stratégiu má svoje miesto najmä v tomto období prechodu k trhovému mechanizmu. Preto by som vás veľmi prosil, aby ste zvažovali i tieto moje argumenty. Ak budú nejasnosti, môžeme ďalej o týchto veciach diskutovať.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy: Ďakujem pánovi ministrovi Filkusovi za vystúpenie. Do rozpravy sa ešte prihlásil minister lesného, a vodného hospodárstva pán Oberhauser.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR. V. Oberhauser: Vážený pán predseda, vážená Slovenská národná rada, úvodom by ňom chcel poďakovať všetkym poslancom za pripomienky, ktoré malí k pôsobnosti a obsahu prace ministerstva lesného a vodného hospodárstva. Myslím to veľmi úprimne. Odvetvia, ktoré sú v jeho pôsobnosti, boli dlhodobo nedoceňované a tým, že prejavujete o ne taký široký záujem a starosti o ich ďalší vývoj, pomáhate nájsť ich skutočné miesto v rozvoji našej spoločnosti, našej ekonomiky. Les a voda sú základnou zložkou nielen prírodného prostredia, ale majú svoju existenčnú dimenziu, ale aj veľký hospodársky vyznám.
Zreálnenie ekonomiky v odvetviach, ktoré zabezpečujú správny vývoj v lese a v hospodárení s vodou, je prvým nevyhnutným krokom, ktorý musíme výkonať. To znamená, že voda, drevo, ale aj všetky ďalšie speňažiteľné produkty musia mať svoje reálne ceny, aby sa s nimi neplytvalo. Darmo budeme niekoho presviedčať o ekológii a ďalších faktoroch, jedine cena donúti, aby začal rozmýšľať ako a ňou hospodáriť. V tomto okruhu problémov sú aj otázky poľovníctva, ktoré tu boli náčrtnuté.
Drevospracujuci priemysel, okrem poslednych 40 rokov u nás, nežije nikde vo svete vo vzduchoprázdne, ale ja súčasťou hospodárenia v lesoch. Až v ňom dochádza k maximalizácii využitia a najmä speňaženia toho, čo 100 rokov v lese rastie. Priniesol a v súčasných dobách, keď o jeho rozvoji ďalej rozmýšľame, musí priniesť prospech aj pre rozvoj lesného hospodárstva. Nedá sa rozmýšľať o drevospracujúcom priemysle a o lesnom hospodárstve osobitne. Práve totalitný režim prísne oddelil odvetvia. Nedajte sa ľudia dezinformovať. Nie posledné dva roky, ale uplynulých 40 rokov oddeľovalo odvetvie od odvetvia, bez ohľadu na vzájomne väzby a vzťahy a týra bránilo riešiť základné problémy. To, že v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle došlo k vzájomným rozporom, bolo zapríčinené práve riadiacimi pracovníkmi, ktorí nerešpektovali vzájomné vzťahy týchto odvetví, ktorí týmto odvetviam predpisovali úlohy, ktoré nemohli zvládnuť, lebo nemali na to dostatočné zdroje, ktorí tieto odvetvia celých 40 rokov vlastne vykorisťovali, devastovali a zapríčinili ich stav. To neboli ľudia z drevárskeho priemyslu a z lesného hospodárstva, ale pozrite sa presne, ktorí to boli ľudia a ktorí sú zodpovední za škody, ktoré sú v týchto odvetviach spôsobené.
Keď sme pripravovali program vlády, jasne sme si uvedomili, že musíme rozlišovať cieľové riešenie, ktoré z hľadiska systému riadenia bude mať svoj objekt riadenia a k tomu bude prispôsobená štruktúra riadiaceho orgánu, čiže vlády. Keď bude situácia vytvorená takto, iste, že aj štruktúra našej vlády zažije úplne iné zosúladenie k tým úlohám, ktoré bude riešiť.
V týchto dvoch rokoch pracujeme na navodení trhových podmienok a riešime úplne iné úlohy ako klasické ekonomiky plného trhového pôsobenia. Preto naša vláda nemôže mať odkopírovanú štruktúru od klasických vlád, ktoré pôsobia v trhových podmienkach. Naša vláda štruktúru svojich orgánov prispôsobuje úlohám, ktoré máme práve v tomto období. Preto sa aj vo vláde dohodlo, že problémy budeme riešiť v takej štruktúre navrhovaných rezortov, ako boli predložené na dnešné rokovanie. Na včerajšom rokovaní ste pánovi premiérovi - a vlastne k výsledkom práce vlády za uplynulé dva mesiace - aplauzom dali určitý dôkaz, že dôverujete tomu, čo táto vláda pripravila na riešenie v nasledujúcich dvoch rokoch a spôsobu ako to chce zabezpečiť. A dnes diskutujeme o detailoch, ktoré spochybňujú prácu vlády, ktorá vlastne za dva mesiace sa nedá jednoznačná posúdiť. Takže ja by som povedal, že na celú vec sa treba pozrieť z takéhoto pohľadu.
V rezorte lesného a vodného hospodárstva sa v tomto období budú riešiť, ako sme už počuli, ekologické problémy, ale budú sa riešiť aj otázky vlastníckych vzťahov, ktoré napríklad v lesnom hospodárstve musíme len uznať. Tie existujú, vyplývajú zo zákona, len nezákonnými krokmi, prijatím vlastne dnes už protiústavného zákona v roku 1977, ktorým sa vlastníkom lesov odňali užívacie práva, sa vlastne bráni v plnom uznaní ich vlastníckych vzťahov. Čiže musíme riešiť tieto otázky v lesnom hospodárstve, v drevospracujúcom priemysle musíme riešiť cely komplex otázok privatizácie a i to nemôžeme riešiť odtrhnuté od riešenia vlastníckych vzťahov v lesnom hospodárstvo. Mnohí vlastníci lesov vidia právo v tom, že budú môcť určitým spôsobom participovať aj na vlastníctve drevárskych podnikov, možnosť, že naozaj budú mať dostupné výrobky z dreva v lom teritóriu, kde žijú, že sa to nebude zase prevážať po celej republike, ako sa to robilo doposiaľ. Napríklad na previerke na Kysuciach som zistil, že sa do oblasti, ktorá je bohatá na drevu, dováža drevo z východného Slovenska. Do takýchto pomerov sme došli a tie nemôžeme riešiť odtrhnuté, musíme ich riešiť previazane.
Takisto zreálnenie ekonomiky, ktoré som spomínal. Cena vody. Viete aka je cena vody? Sú oblasti, kde neexistuje pitná voda. Ľudia nemajú pitnú vodu, Čo už dnes by malo byt úplnou normou. Alp nemajú ju aj preto, lebo nie sú reálne ceny vody. Nie sú zdroje v spoločnosti na výstavbu vodných diel, na výstavbu vodovodov atď. Aj v lese je okrem dreva rad ďalších produktov, ktoré lesné hospodárstvo by vedelo využil, ale muselo by mať na to prostriedky. Komplexné a efektívne využitie všetkých zdrojov, ako sú voda, drevo, ale aj ostatné produkty lesa, tiež musíme usmerniť a vytvoriť ekonomické nástroje, aby sme pôsobili na riadené subjekty. Budeme musieť vytvoriť nové organizačné štruktúry, ktoré budú rešpektovať nielen vlastnícke vzťahy, ale aj somosprávu obci a miest, jej rajonizáciu - proste podnikov lesného hospodárstvo a vodného hospodárstva a zosúladenie so správou obci a miest, s jej financovaním atd. Je tu veľa takých úloh, ktoré v tomto období môžeme riešiť len na základe vzájomných vzťahov.
Za najdôležitejšie považujeme urobiť frontálnu prípravu nových riadiacich kádrov, ktoré dokážu zvládnuť tieto úlohy a budú schopné riešil ich po novom.
Špeciálne sa diskutovalo k otázke poľovníctva. Plne uznávam a hlboko sa skláňam pred prácou poľovníkov a rybárov, ktorí v minulom období vykonali obrovsky kus práce na zveľaďovaní tejto oblasti. Lenže na druhej strane si nemôžeme zakrývať oči pred skutočným stavom, ktorý je najmä v poľovníctva. Prečo sme navrhovali toto spojenie s našim rezortom? Viete, že komplexne obhospodarujeme lesy, mame nad nimi štátnu správu. Podobne je to aj vo vodnom hospodárstve. Máme štátnu správu nad všetkými vodami. V októbrl-novumbri sa pripravuje zákon o vodách, zákon o lesoch. Tieto zákony sa musia zosúladiť s vlastníckymi vzťahmi, a regiónmi, samosprávou obci a miest a musia sa zosúladiť B celým riadením v jednotlivých teritóriách. Preto vo väzbe na zákony o lese a vode musia byť vypracované zákony o poľovníctva a rybárstve. S týmito zákonmi sa neuvažovalo, nikto ich nenavrhol. Mali sa pripraviť niekedy v roku 1991, pripadne neskoršie. Musíme ich však riešiť teraz, aby boli zákonné normy pre hospodárenie. Nechceme likvidovať ani poľovnícky zväz, ani rybárske zväzy, ale musíme v tom urobiť právny poriadok, ktorý bude v súlade s pripravovanými zákonmi.
Dôležité je poukázať aj na určité nešváry, ktoré boli v týchto oblastiach v minulosti. Vieme veľmi dobre, že v poľovníctva išlo o vlastnenie guľových zbrani, ktoré bolo zviazané s tým, že tam bola väčšina členov komunistickej strany a všetci veľmi dobre vieme, nemusíme si túto pravdu zakrývať, že členovia vlády, členovia ústredných politických orgánov boli najväčšími poľovníkmi. Musíme si povedať pravdu, že dnes dostávame z jednotlivých teritórií plno sťažností, že mnohí vysokí funkcionári tam ďalej voľne poľujú a že otázka, ako sa poľuje a aká je etika pri výkone poľovného práva, je stále spochybnená, v tomto smere si poľovné združenie musí urobiť poriadok, aby bolo naozaj serióznym partnerom pri tvorbe zákonov. Čiže toto si musíme povedal otvorene.
Ďalšou vecou je, viete o tom veľmi dobre, že boli prenajímané revíry za symbolickú cenu. Slovensko je vo veľmi zložitej ekonomickej situácii. Predstavte si, že poľovný revír bol prenajímaný za osemdesiat halierov za hektár. Normálne hospodárenie v režijných revíroch, kde máme v našich podmienkach ocenené, koľko je asi výnos z hektára, na pohybuje okolo 72. - Kčs. Čiže vidíte, že to bol ďalší nereálny krok.
Ďalej tu bolo už včera konštatované, že dochádzalo k vysokému poškodeniu zverou v lesnom hospodárstve, ale aj v poľnohospodárstve. Počuli ste, že úbytok drobnej zveri dávno poklesol tak, zo predstavuje len 20 t z celkovej poľovnej zveri. A práve u vysokej jelenej zveri, ktorá zapríčinuje je najväčšie škody, už rozhodnutím z roku 1974, kedy bola vypracovaná koncepcia rozvoja poľovníctva na Slovensku, bolo povedané, že sa jej počet musí znížiť na polovicu. Dodnes je jej viac ako dva a polnásobok oproti normovaným stavom. Môžem vám jednoznačne povedať, že pri previerke mladých porastov sa zistilo, že na niektorých miestach sú až nad 80-90 % zničene touto jelenou zverou, tými nadmernými stavmi. Máme urobenú veľmi detailnú previerku, ktorá dokázala, že na údaje o poškodení zverou hlboko podhodnocujú, lebo tie združenia musia za poškodenie v lesoch a na poľnohospodárskych pôdach platiť úhrady. Preto sa tieto údaje zámerne hlboko podhodnocujú. Môžem vám tu precitať rozhorčený list pracovníka, ktorý celý život pracuje v lesnom hospodárstve práve na tomto úseku a hovorí: "Ako dlhoročný pracovník v lesnom hospodárstve, keď som mal v pracovnej náplni pestovnú činnosť a súčasne sa zaoberal otázkami poľovníctva, zistenie falšovania výkazov ma priam šokovalo. Aj v minulosti sa niektoré chyby v obnove a výchove lesných porastov zakrývali, avšak s tak nehoráznymi švindľami som sa doposiaľ nestretol". Do takýchto rozmerov sme dospeli. Čiže nie je to vymyslené.
Proste je to stav, ktorý musíme riešiť. Budeme to riešiť v súlade so zákonom. Budeme diskutovať s tými, ktorí predstavujú zástupcov poľovníkov a rybárov, ak sa rozhodnete, že rybárstvo by malo byť v našej pôsobnosti. Ale myslím, že všeobecne sa všetci zhodneme na tom, že nie je únosný takýto stav, aby niektorí ľudia v našej spoločnosti využívali národné bohatstvo pre seba vyššou mierou, aby toto národné bohatstvo nebolo k dispozícii pre všetkých.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy: Ďakujem pánovi ministrovi Oberhauserovi. Do diskusie sa prihlásil minister priemyslu pán Holčík.
Minister priemyslu SR J. Holčík: Vážené Predsedníctvo slovenskej národnej rady vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som veľmi krátko reagovať na niektoré diskusné príspevky ohľadne presunu farmaceutického priemyslu do ministerstva priemyslu. Dovoľte, aby som v tejto záležitosti hovoril nie ako minister priemyslu, ale ako profesionál-chemik. Som absolventom chemickej fakulty, špecializácia syntéza a technológia liečiv a preto cítim potrebu, aby som vám niektoré súvislosti vysvetlil.
Farmaceutický priemysel je súčasťou chemického priemyslu. Je to vysoko kvalifikované zhodnocovanie chemických substancií chemickými procesmi - u tých syntetických liečiv - na chemické indivíduá - liečivá. Analýza súčasného stavu farmaceutického priemyslu ukázala na schodku stagná ciu, ktorá bola v minulosti spôsobená pravé odtrhnutím, odčlenením od chemického priemyslu. Kladenie Spofou v miinilotiLl ukázalo na nedostatky, na vysokú neefektívnosť farmaceutického priemyslu. Je kuriozitou, že farmaceutický priemysel ako súčasť chemických výrob vo všetkých veľkých svetových chemických koncernoch, ako je napr. firma Bayer, firma BASF v Západnom Nemecku, CIBA vo Švajčiarsku, Rhónpoulouc vo Francuzsku je vysoko efektívny, u nás farmaceutický priemysel je dotovaný Štátom obrovskou čiastkou. Preto je potrebné zvýšiť kvalitu riadenia na úrovni komplľxno zameranej na výrobnú problematiku celým aparátom, ktorým práve rezort priemyslu disponuje, nakoľko riadi chemicky priemysel, a to v oblasti technologickú j aj ekonomickej. Chcel by som najmä zdôrazniť - ako hovoril pán podpredseda vlády, a chcel by som podporil jeho slová - že ide o vysoko profesionálnu činnosť, inžiniering, ktorý práve dnes má prednosť.
Zjednodušenie časti dodávateľko-odberateľského systému: farmaceutický priemysel je prakticky zásobovaný chemickými surovinami a medziproduktami. A skutočne je trápne, že mnohé z tychto suruvín a medziproduktov farmaceutlcký priemysel dodnes nakupoval v zahraničí, pritom sú dostatkové aj u nás. Nie je pravdou, že chemický priemysel nie je pripravený tieto medziprodukty pripraviť. Ide o bežné chemické operácie pri kvapalinách, redestilácie alebo nekryštalizáciu pevných substancii, aby sa pripravil dostatočný počet týchto dôležitých vstupov do farmaceutického spracovania.
Ďalej je to spoločne riadenie výskumu a vývoja. Ako som už hovoril, všetky chemické firmy majú aj farmaceutickú výrobu ako súčasť chemickej produkcie a táto je vysoko atraktívna a lukratívna.
Na záver dovoľte jednu parafrázu. Nie staré totalitné systémy nastoľujú vo vláde Slovenskej republiky tento problém, ale naopak. Slaré totalitné systémy na ministerstve zdravotníctva a vo farmaceutickom priemysle ovplyvňujú nové programovo snahy slovenskej vlády o ekonomické reformy a o vysoko zefektívnenie všetkých priemyselných odvetví.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR I. Nagy: Ďakujem ministrovi priemyslu pánovi Holčíkovi. Faktickú poznámku ma pán minister zdravotníctva.
Minister zdravotníctva SR A. Rakus: Zareagujem len jednou vetou. Uznávam všetko, čo tu povedal pán minister priemyslu. Napriek tomu som nepočul ani jeden natoľko konkrétny argument, ktorý by ma presvedčil o tom, že by bolo vhodné, aby bol farmaceutický priemysel presunutý. A neviem či tá poznámka o totalitných štruktúrach na ministerstve zdravotníctva bola celkom adekvátna.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy: O slovo na prihlásil predseda vlády pán Mečiar.
Predseda vlády SR V. Mečiar: Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil za nesprávne počínanie členov vlády /potlesk/. Chcem ich upozorniť, že uznesenia vlády sú pre nich záväzne a buď budú postupovať jednotne, alebo - keď ju nechcú rešpektovať - nemusia vo vláde sedieť /potlesk/. Ak sa veci vo vláde vydiskutovali a boli prijaté a schválené väčšinou hlasov, je našou povinnosťou jednotne sa postavil za uznesenia vlády a nie tu demonštrovať svoju nejednotnosť a názorovú rozdielnosť. Tie boli schválené väčšinou a sú platné a záväzné pre všetkých členov. Právo rozhodnúť má parlament, nech rozhodne. Mali ste právo vyjadriť sa vo výboroch. Rokovania boli ukončené. Prosím vás, nekradnite čas poslancom, ktorí majú pred sebou dôležité rokovanie. O ostatných veciach sa porozprávame potom.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy: O slovo sa prihlásil minister poľnohospodárstva a výživy pán Džatko.
Minster poľnohospodárstva a výživy SR M. Džatko: Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážený pán premiér, vážení členovia slovenskej národnej rady, v priamej nadväznosti na mnohé vynikajúce myšlienky, ktoré tu odzneli včera a dnes, sa domnievam, že v tejto chvíli máme a musíme byť robotníkmi a nie bojovníkmi. Ho jím krédom je, že ak chceme žiť v demokratickom štáte, musíme sa podriadiť názoru väčšiny, a to chcem ako rezortný minister s plnou vážnosťou vykonávať. Lenže, a tu by som chcel upútať vašu pozornosť na to, aby sme poučení aj touto diskusiou riešili veci koncepčne.
V súvislosti a poľovníctvom namôžem nespomenúť oprávnenú požiadavku poľnohospodárov z tých oblastí, kde lesná zver napácha značné škody, aby sme mali záruku, že úrodu budú zbierať poľnohospodári a nie zver a ako sme svedkami, aj vzmáhajúci sa rozkrádači majetku.
Ak akcentujem, že potrebujeme viac času na koncepčnú pracú, nemôžem nespomenúť v našich podmienkach nebývalé a katastrálne sucho. Namôžem nespomenúť, že to bude mat dopad v živočíšnej výrobe BO všetkými možnými dôsledkami na trh spotrebiteľa. Je otázne, či môžeme vykonať účinné opatrenia za deň alebo za krátky čas už aj preto, že sme v období intenzívnych priprav a schvaľovaní celoštátneho a slovenského variantu ekonomickej reformy v poľnohospodárstve. Žiaľ, sme svedkami aj toho, že niektorí, či už nevedomá alebo snáď aj tendenčné dezinformujú našich obyvateľov. Predpokladám, že o týchto závažných otázkach budeme podrobnejšie diskutovať pri prerokovávaní zákona o pôde, o jej využívaní, o evidencii nehnuteľností v nanledujúcich obdobiach.
Ak by poslanci Slovenskej národnej rady chceli o týchto A a Iných otázkach osobitne diskutovať veľmi ochotne prijmem akékoľvek pozvanie a ako ste svedkami, pôjdem do každého regiónu Slovenska. Spomínam to preto, aby som opätovne podporil myšlienku ustanovenia poľnohospodárskeho výboru Slovenskej národnej rady, alebo aspoň komisie pre poľnohospodárstvo, ktorý by bol skutočne veľkým pomocníkom pri odstraňovaní mnohých zdanlivých nejasnosti.
Vážený pán predseda, vážení členovia Slovenskej národnej rady, ak hovoríme o Slovensku, snažme na poznať a riešiť konkrétne otázky a problémy, ktoré sú nielen v mysliach, ale aj v dennej realite nášho ľudu. Snažme aa urobiť všetko, aby sme ideály nežnej revolúcie nezatieňovali tým čo sme v novembri odsúdili.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy. Ďakujem pánovi ministrovi Džatkovi. Z členov vlády sa ešte do rozpravy prihlásil pán minister Húska.
Predseda úradu pre správu a privatizáciu národného majetku A. M. Húska: Vážené dámy a páni, vážená Slovenská národná rada, pretože sa bude chýliť k posudzovaniu predloženého návrhu kompetenčného zákona, chcel by som zdôrazniť, aby ste sa na ten návrh dívali ako na komplexný návrh, aby ste podľa možnosti zobrali vážne navrhovaný tvar vlády, ktorej ste prejavili dôveru. Myslím si, že rokovanie zástupcov vlády v Trenčianskych Tepliciach preukázalo, že táto vláda chce hájiť záujmy Slovenska a že mieni dôsledne vykonať celu ťažkú, bolestivú operáciu prechodu do trhového hospodárstva.
Preto by som navrhoval, aby ste riedenie prijali v takom takom tvare, v akom ho vláda predložila, aby ste aj vládne postupy vnímali ako určitý medzi tvar pochodového zoskupenia, ktoré nie je bezprostredne cieľovým riešením, ale ktoré musí uskutočniť určité preskupovacie opatrenia. Aby ste ich videli vo vzájomnej previazanosti, pretože si musíme rozumným spôsobom rozdeliť adaptačnú energiu. Nemáme jej totiž nazvyš už aj preto, že celú debatu o tom, či rýchlo, radikálne alebo nie, sme ušetrili tým, že šok naozaj prišiel, prišiel zvonku, a my musíme na tento šok rýchlo, radikálnym spôsobom reagovať. Preto by som odporučil, aby mali dôveru aj pani poslankyne a páni poslanci, aj určitú citlivosť, ekologickú citlivosť, sociálnu a ekonomickú citlivosť, že vláda hľadá naozaj správne riešenia.
Napríklad pri vcelku mnohých správnych myšlienkach pána Sabu, pokiaľ išlo o charakterizovanie potrieb, by som rád upozornil, že v niektorých oblastiach išlo vlastne o slovné nedorozumenie. Bol proti tomu, aby existovalo ministerstvo hospodárskej stratégie a žiadal, aby bolo vytvorené ministerstvo stratégie alebo udržovateľného rozvoja. A ja môžem na to odpovedať: veď o to pravé išlo. Ministerstvo hospodárskej stratégie je v podstate ministerstvo, ktoré vlastne predstavuje možné alternatívy hľadania udržateľného rozvoja. Toto je vlastne zmysel - hľadanie možných alternatív v medziach možného.
Ďakujem za pozornost. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy: Ďakujem pánovi ministrovi Húskovi. Vážené poslankyne, vážení poslanci, do rozpravy sú ešte písomne prihlásení dvaja poslanci, poslanec Hudec a poslanec Sabo. Navrhujem, aby sme týchto dvoch poslancov ešte vypočuli a potom rozpravu ukončili. Po týchto dvoch vystúpeniach budeme o mojom návrhu hlasovať. Teraz vystúpi pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec: Volám sa Ivan Hudec, som. za komunistickú stranu v ZápailuHluvpiiukom kraji.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, možno ma aj trocha mrzí, že som teraz vstúpil do rokovania vlády, ale nedá sa nič robiť. Musím povedať, že zo všetkych vystupeni na mi zdali zmysluplné iba dve, a to vystúpenie pána ministra zdravotníctva a pána predsedu vlády /potlesk/.
Ak dovolíte k princípu nášho rokovania: my na vo výboroch návrhmi nezaoberáme zbytočne, nediskutujeme tam ako laici. Keď prijmeme nejaké zásadné rozhodnutie, ktoré je v uznesení a ktoré sa objaví v materiáli, tak asi je niečím zdôvodnnné. To, že sa tu niekto domnieva, ako narábať s niektorým priemyslom, či ho dať do iného rezortu a argumentuje tym, že aj tak bolo neschopné, hoci boli staré neschopnA ekonomické podmienky, keď bolo v inom rezorte, takisto bude nenchopné. Osobná si myslím, že keď minister zdravotníctva vysloví vážne obavy o zdravotný stav nášho obyvateľstva a argumentuje to, lak ho treba prijať. Tu nemôže niekto argumentovať demagogicky, prepáčte pán podpredocila vlády, a miešať citróny s liekmi. To nie je argument. Vy ste ma presvedčili presne o opaku.
Mnohé z tých návrhov, ktoré výbory predložili a ktoré sú zhromaždené v tomto materiáli, sú naozaj závažné. Myslím si, že ani jeden z nich nemožno obisť bez toho, že by sme o nich nehlasovali. Nikto nespochybňuje kompetenciu našej vlády a naša vláda, nenahnevajte sa pán minister Oberhauser, nebude tu len vytlieskaná, občas k nej budeme mať aj pripomienky, na to sme tu. Takisto si myslím, pán minister Húska, že nemožno argumentovať dôverou vláde tým, že budeme diskutovať o niektorých konkrétnych veciach, o ktorých si myslíme, že diskutovať musíme. Veď predsa my chodíme medzi ľudí a ti ľudia nám kladú na srdce niektoré veci.
Výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a sporí vyslovil niekoľko závažných pripomienok, ktoré sa akosi vytratili z definitívneho návrhu, ktorý predniesol pán predseda ústavnoprávneho výboru. Neviem akým právom a prečo. Podobný problém ako je s farmaceutickým priemyslom, je aj a priemyslom tlačiarenským. Slovenská literatúra je v stave ohrozenia. V tomto pléne sedia najmenej traja spisovatelia. Každý jeden z vás to potvrdí. Ak si niekto myslí, že tlačiarne budú prosperovať pod rezortom priemyslu a nebudú prosperovať pod rezortom kultúry, tak nech mi dokáže dôvody tohto tvrdenia. Pre slovenskú literatúru je nezbytne dôležité, aby vedela vôbec zachovať svoju existenciu.
Páni poslanci a pani poslankyne, uvedomme si, že všetky návrhy, ktoré vzišli z rokovaní výborov, naozaj majú svoju váhu. Nikto z nás nie je proti radikálnym reformám. Každý z nás chápe ozdravné opatrenia a ciele našej vlády. Len si uvedomme, že sme v prechodnom období a nemôžeme si dovoliť, aby nám vďaka týmto ideálov niekto zomrel, alebo aby nám prestali vychádzať slovenské knihy.
Ďakujem veľmi pekne za porozumenie. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy: Ďakujem poslancovi Hudecovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán minister Oberhauser.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR: V. Oberhauser: Ak dovolíte, mám faktickú poznámku na adresu pána poslanca Hudeca. Chcel by som povedať iba toľko, že som kedykoľvek k dispozícii pre vysvetlenie otázok, ktoré sa týkajú ministerstva lesného a vodného hospodárstva. Nikto ma však o to nepožiadal.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy: Vystúpi pán poslanec Brestenský.
Poslanec R. Brestenský: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prepáčte, že vás zdržujem, ale domnievam sa, že rokovať o zákone, ktorý je v prvom rade veľmi podstatný, aby vlastne to, čo sa chystá, bolo kompetenčné dané tým, ktorí to chystajú - a predsa všetci sme povedali, že a tým súhlasíme - takýmto spôsobom nie je veľmi rozumné. Faktom je, že predkladaný návrh zákona nie je najideálnejší, či spôsobom spracovania, holduje v niektorých detailoch, ale k tomuto vlastne nikto nehovoril. Hovorilo sa vždy o nejakom malom úzkom probléme. Z toho teda vyplýva, že komplexne ten návrh zákona vyzerá byť dobrý. Svoju energiu tu vybíjame na malých detailoch, na obdobia jedného pripadne dvoch rokov.