Druhý deň rokovania 3. schôdze Slovenskej národnej rady
28. augusta 1990
Podpredseda SNR L. Nagy: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,
pokračujeme v rokovaní 3. schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím aby sme sa tlačitkom prezentovali.
/V zasadacej sieni bolo prítomných 136 poslancov. /
Zisťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 136 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Budeme pokračovať v prerokúvaní vládneho návrhu zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky rozpravou. Chcem vás poprosil, vážené poslankyne a poslanci, aby sme sa v dnešnej rozprave sústredili iba na návrhy, ktoré majú podobu paragrafovaného znenia. Skvalitníme tým priebeh rokovania a urýchlime proces schvaľovania návrhu zákona.
Do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Tirinda, potom pán poslanec Findra a pán poslanec Hudec. Dávam slovo poslancovi Tirindovi.
Poslanec P. Tirinda: Važené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda, važené poslankyne, vážení poslanci, volám sa Peter Tirinda a som poslancom za Maďarské Kresťansko-demokratické hnutie - spolužitie.
V zmysle výzvy mám vecnú poznámku k § 13 a k § 20 ods. l prerokúvaného vládneho návrhu.
Dovoľte mi, aby som úvodom prečítal krátku pasáž z uznesenia Slovenskej národnej rady k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Slovenská národná, rada odporúča vláde Slovenskej republiky doriešiť problematiku riadenia základného a aplikovaného výskumu, postavenia Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl vzhľadom na rozvoj vedy a výskumu v Slovenskej republike a osobitným zreteľom na odporúčania a stanoviská Slovenskej akadémie vied ako významnej predstaviteľky základného výskumu na SlovenBku. Toto svojo stanovisko Slovenská akadémia vied vypracovala a 15. augusta 1990 predložila na pracovnom stretnutí, kde boli prítomní predseda tohoto stretnutia predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško, pán Filkus, minister predseda Slovenskej komisie pre plánovanie a vedeckotechnický rozvoj, podpredsedníčka Slovenskej akadémie vied pani Ovečková, prvý námestník ministra školstva, mládeže a telesnej výchovy pán Pišut, ako aj ďalší zástupcovia uvedených rezortov.
Uznesenie z tohoto stretnutia bolo zmyslovo zakotvené v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady, predovšetkým v bodoch 15, 21, 23 a 26. Keďže nie sú mi známe závažné okolnosti, ktoré by umožnili vypustenie týchto bodov, odporúčam, aby k uvedeným paragrafom boli zohľadnené stanoviská uvedené v týchto bodoch. Pričom podotýkam, že v bode 15 ide o prvú upravu, kde sa k tejto úprave pozitívne vyslovilo 5 výborov, podotýkam, že zahraničný vyboč ide o vo, a k tým ďalším stanoviskám sa tiež kladne vyslovili štyri, resp. tri vybory. V prípade, že je to nevyhnutné, prosím o týchto zmenách rozhodnúť hlasovaním.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy: Ďakujem poslancovi Petrovi Tirindovi. Ako ďalší vyntúpi poslanec Ján Findra.
Poslanec J. Findra: Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, môj pozmoňujuci návrh, ktorý tu chcem vysloviť, sa bude týkať § 8 a § 15. Obrátili sa na mňa pracovnici zástupcovia farmaceutického priemyslu Biotiky Slovenská Ľupča a Slovakofarmy v Hlohovci. V osobnom rozhovore, aj v písomnom materiáli sa jednoznačne vyslovujú za to, aby farmaceutický priemysel, ktorý garantujú spomínané štátne podniky, zostal naďalej zaradený v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a aby nebol zaradený do pôsobnosti ministerstva priemyslu. Rorvádzajú tu celú sériu argumentov, ktoré, myslím si, nie je potrebné tu citát, je to dvojstranový materiál. Pre krátkosť času uvediem aspoň niekoľko argumentov.
Prvý moment je taký, že za ostatné dva roky farmaceutický piemysel bol v rámci pôsobnosti presúvaný štyrikrál. To je prvý zásadný argument. Toto by bol piaty presun. Ďalšia vec: ráta sa s tým, že v krátkom čase, približne o pol roka alebo o trištvrte roka by farmaceutický priemysel mal byť preradený do pôsobnosti ministerstva hospodárstva, v materiáli, ktorý sme odovzdali pánovi predsedovi vlády a pánovi predsedovi Slovenskej národnej rady v písomnej podobe, sa argumentuje a uvádzajú sa aj negatívne dôsledky týchto presunov a posunov v relatívne krátkom čase. Má to negatívny dopad na pracovnú morálku, na proces štrukturalizácie, ktorý sa teraz uskutočňuje, pretože v tomto čase si aj oni vytvárajú novú štruktúru svojho výrobného programu. Má to negatívny dosah aj v tom zmysle, že sa do problematiky vždy musí zainteresovať nová skupina ľudí. Mohol by som uvádzať ďalšie dôvody, ale myslím si, že argumentácia, ktorú som doteraz uviedol, postačí na to, aby som mohol poslancov vyzvať, aby požiadavku - návrh zástupcov farmaceutického priemyslu rešpektovali. Čiže zhŕňam, aby farmaceutický priemysel zostal v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy: Ďakujem pánovi poslancovi Findrovi a chcem sa spýtať pána ministra zdravotníctva, či chce k tomu zaujať stanovisko.
Minister zdravotníctva SR A. Rakus: Vážená Slovenská národná rada, vážené dámy a páni, istym spôsobom som rád, že sa farmaceutický priemysel dostal na pretras aj na túto pôdu, pretože názor na jeho presunutie do kompetencie ministerstva priemyslu bol už diskutovaný vo vláde a moje stanovisko k takémuto presunu bolo odmietavé. A nakoniec, aj keď to hlasovanie vo vláde vyznelo v prospech, presunutia, nebolo to stanovisko celkom jednoznačne. Podobná situácia sa realizovala pri prerokúvaní tejto problematiky vo Výbore Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy. Najprv tam bolo jednoznačne odsúhlasené, aby farmaceutický priemysel zostal v kompetencii ministerstva zdravotníctva. Potom to bolo presunuté. Jeden z hlavných argumentov pre presunutie do kompetencie ministerstva priemyslu, ktorý sme si aj včera vypočuli, sa opiera o názor, že farmaceutický priemysel je blízky chemickému priemyslu. Na pôde vlády som sa voči tejto argumentácii ohradil takým spôsobom, že táto argumentácia mi pripomína typ argumetácie, podľa ktorého by melóny, hoci sú ovocím, mali byť zeleninou, pretože z hľadiska platnej botanickej systematiky patria do tej istej čeľade rastlín ako tekvica a uhorky, že sa teda neprihliada na účel, ktorý rozhoduje o ton, že melóny sú ovocím.
Chcel by som však povedať, že aj keď je pravda, že v procese výroby liečiv sa spracovávajú suroviny z produkcie chemického priemyslu, predstava, že farmaceutický priemysel má blízko k československému a špeciálne k slovenskému chemickému priemyslu, je mylná. Najdôležitejšia fáza spracovania týchto produktov spočíva v pretvorení týchto látok do finálnych liekových foriem. Žiaľ, náš chemicky priemysel vo väčšine prípadov nebol a nie je schopný produkovať tieto chemické substancie v takej požadovanej kvalite, s ohľadom na čistotu, mikrobiálnu nezávadnosť a ďalšie vo svete uznávané štandardy, ako sú bežne požadované pre ich spracovanie vo farmaceutickom priemysle. Toto je jeden z dôvodov vysokej devízovej závislosti farmaceutického priemyslu pri výrobe liečiv, kde sme odkázaní aj na dovoz takých surovín, ktoré sa síce u nás vyrábajú, ale len v technickej kvalite.
Chcel by som zdôrazniť, že chemický priemysel Slovenskej republiky nedodáva, pretože nebol schopný dodať, ani jednu účinnú látku pre výrobu hotových liekových foriem. A len v slovenských farmaceutických podnikoch sa ich vyrába okolo 350, nehovoriac o celej Imune, kde sa vyrábajú séra a očkovacie látky. Je anomáliou, že náš farmaceutický priemysel vyrába až 70 % celkovej produkcie liekov, ktoré sa u nás používajú. Uvedomujeme si, že to je anomália. Poukázali sne na ňu už v programovom vyhlásení vlády, keď sme uviedli, že sa budeme usilovať o revíziu tohto sortimentu vyrábaných liekov a je teda aj v našom záujme, aby sa táto anomália odstránila. Ale prosím vás, aby sme si uvedomili, že to, čo sa vyše 40 rokov budovalo aj v zmysle tejto anomálie, nemožno zredukovať bez ohrozenia starostlivosti o zdravie tým, že sa to presunie z jednej oblasti do druhej.
Jedným z argumentov, ktorý pre tento presun by ešte mohol odznieť - a vlastne na pôde vlády aj odznel - je, že farmaceutické podniky u nás nie sú ziskové a mohli by sa takýmito stať, pretože všade vo svete farmaceutické podniky patria k veľmi lukratívnym odvetviach priemyslu. Nazdávam sa, že k tomu, aby sa naše farmaceutické podniky stali ziskovými, nie je potrebný presun do ministerstva priemyslu, zvlášť za tých okolnosti, ktoré boli spomenuté v pripomienke, že o rok - dajme tomu - sa celý farmaceutický priemysel bude znovu delimitovať do rezortu ministerstva hospodárstva. Takéto opakované presuny sa nám nezdajú byť veľmi výhodne.
Predovšetkým by som však chcel upozorniť na jednu dôležitú. Žijeme v situácii nedostatkovej ekonomiký. Ministerstvo zdravotníctva nemá k dispozícii dostatok prostriedkov, aby ekonomickým tlakom prinutil náš farmaceutický priemysel vyrábať lieky, ktoré naše zdravotníctvo potrebuje. Treba si uvedomiť, že ak by sme nakupovali za svetove ceny, tak tieto sa pohybujú v súčasnosti na 4 až 15-krát vyššej úrovni, než nakupujeme v rámci nášho priemytUu. v priemere je to 10-krát viac. Bude vláda schopná poskytnúť zdravotníctvo o toľko vyššie hodnoty v pripadá, že by výroba liekov nejako zlyhávala? z toho dôvodu teda znovu apelujem teraz na vás, poslanci, aby sme zvážili zmysluplnosť tohto presunu, aby sme uvážili, či by nebolo vhodnejšie, keby aj táto anomália - kým sa odstráni - nejaku dobu sa postupne redukovala, a to pod riadením ministerstva zdravotníctva, ktoré je predsa len najkompetentnejšie rozhodnuť o tom, ktoré lieky sú potrebné, ktoré možno zo sortimentu vyradiť, ktoré možno nahradiť inými a pod.
Napokon by som rád povedal ešte jednu poznámku. Ak rozličnými, čisto ekonomicky motivovanými opatreniami sa stane, že niektoré z tých opatrení alebo niektorá zo zmien bude neúspešná alebo nie dostatočne úspešná, tak v krajnom prípade na stane, že nejaký čas budeme o niečo chudobnejôi. Ak by sa takéto niečo stalo v oblasti farmaceutického priemyslu, budú zomierať ľudia.
Napokon by som mal ešte jednu poznámku, ktorá s tým priamo nesúvisí. V dnešnej tlači v novinách čas sa objavil článok Quo vadia byrokracia. Tento článok zaslal na publikáciu Ing. Alexander Vajbl, námestník ministra zdravotníctva pre ekonomiku, s obsahom tohto článku súhlasíme, sami sme ho ako jeden z materiálov predložili do výboru Slovenskej národnej rady. Objavil sa však s titulkom, v ktorom je výrok - doslova citujem: "Staré totalitne sily vo vláde Slovenskej republiky stále rozhodnú ju?" Musím povedať, že
s takouto interpretáciou tohto publikovaného materiálu sa nemôžeme stotožniť, aj keď s jeho obsahom súhlasíme.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy: Ďakujem ministrovi Rakúsovi. Do rozpravy sa prihlásil podpredseda vlády pán Kučerák.
Podpredseda vlády SR J. Kučerák: Važené predsedníctvo, dámy a pani.
Využívam rokovací poriadok, že člen vlády sa môže kedykoľvek prihlásiť do rozpravy. Chcem hneď reagovať na problém farmaceutického priemyslu. Priznám sa, že som jeden a iniciátorov a podporovateľov návrhu, aby farmaceutický priemysel odišiel z ministerstva zdravotníctva a prešiel do ministerstva priemyslu nie z rezortného dôvodu, ale z jednoduchého dôvodu, že je to priemysel ako každý iný A že tento priemysel sa musí rozvíjať na báze ekonomických aktivít, ekonomických činnosti, na báze podnikania a ziskovosti. Práve preto, že v rámci rezortu ministerstva priemyslu a neskôr v rámci rezortu ministerstva hospodárstva chceme podporiť a robiť reformy, ktoré by z našej ekonomiky urobili naozaj ekonomiku trhovú, do týchto rezortov chceme vložiť alebo premiestniť aj farmaceutický priemysel.
Vzniká určený klamný dojem, že liečivá preto, že sú liečivami, musia patriť do rezortu ministerstva zdravotníctva. Ale koľko potravín a pochutín je vlastne liečivam? Obchod a citrónmi, ktoré sú dôležitým zdrojom vitamínu c. musí tiež patriť pod ministerstvo zdravotníctva? Koľko potravín je škodlivých! Tiež musia patriť pod ministerstvo zdravotníctva? Veď ak podnikanie v oblasti farmaceutického priemyslu bude mimo ministerstva zdravotníctva, to neznamená, že sa vytrácajú akékoľvek zdravotné alebo chemické kritériá. Zdá sa, že stále uvažujeme v kategórii nedostatku, že ministerstvo zdravotníctva akosi disponuje s liekmi, prideľuje ich, rozdeľuje, žiada si devízy, aby sa odstránil nedostatok lískov. Ale všimnime si, ako sa rieši nedostatok liekov. Obvykle dovozom liečiv z trhových ekonomík, kde celý farmaceutický priemysel je založený na báze podnikania. A my sa bránime tomu podnikaniu a tým ekonomickým aktivitám, ktorá by v našich ekonomických podmienkach vlastne zabezpečili dostatok liečiv. Tak teda čomu sa bránime? Byrokracii alebo reformám?
Pokiaľ ide o dvojnásobný presun farmaceutického priemyslu, boli by sme radi, keby prešiel hneď do ministerstva hospodárstva. Toto ministerstvo je však teraz ako novovznikajúce tak zaťažené problémami prechodu kompetencii z federálnych rezortov do pôsobnosti Slovenskej republiky, že by sa asi ťažko vysporiadalo a týmto problémom. Je tam prechod strojárskeho priemyslu, rúd, magnezitu, neskôr sa očakáva prechod hutníctva. Z toho dôvodu sa farmaceutický priemysel navrhuje pričleniť k ministerstvu priemyslu s tým, že celý priemysel neskôr prejde do tohto ministerstva hospodárstva. Teda presunie sa nielen farmaceutický, ale cely priemysel. Keby ste to chápali tak, že vlastne ide o síce efektívne, ale zároveň aj núdzové riešenie.
Pokiaľ ide o riešenie nedostatku liečiv, pán minister spomínal, že je málo devíz a bude potrebne riešiť dovoz. Právo súčasťou našich reforiem je to, aby sme už v budúcom roku dosiahli vnútornú konvertibilitu koruny, to znamená, že akýkoľvek ekonomický subjek. podnik, si bude môcť kúpiť toľko devíz, koľko bude potrebovať na dovoz tých komodít, ktoré bude potrebovať. A myslím si, že tento priemysel by takisto mohol prispieť k tomu, aby bolo dosť devíz. To znamená, aby sa zmenšil počet úradníkov a byrokracie, ktorí budú prideľovať devízy na takéto účely a aby sa devízy skutočne nakupovali na to, čo bude v našom hospodárstve potrebné.
Keď sa však zamýšľam nad týmto problémom, dávam ho do súvislosti aj s inými otázkami, ktoré tu už boli diskutované. Vyzerá to tak, že farmácia si hovorí, ako má byť riadená, veda si hovorí ako má byť riadená, poľovníci si sami hovoria, ako majú byt riadení, tak potom kde sú reformy? Keď si každý sám povie, ako má byt riadený, tak z toho nevznikne žiaden systém. To mi pripomína, ako keď si srdce bude hovoriť ako má biť, krv si bude hovoriť ako má prúdiť a cievy si budú tiež hovoriť aký majú mať systém v organizme. Ale organizmus z toho nikdy nevznikne. Tak teda dovoľte nám, aby sme si v rámci určitých návrhov reforiem tiež urobili svoju predstavu, ako majú byť začlenené jednotlivé funkčné zložky tohto systému v celkovom systéme zmien, ktorý chceme v našej spoločnosti dosiahnuť.
Keď som už pri mikrofóne, vrátim sa k niektorým problémom, ktoré tu už boli povedané, aby nebola potrebná alebo aby sa možno zúžila diskusia. Pán poslanec Sabo navrhoval, aby sa problematika cien urobila nezávislou a aby sa vytvoril nejaký nezávislý cenový orgán. Páni poslanci, pre Boha vás prosíme, aby ste nenavrhovali žiaden cenový orgán. Desiatky rokov ekonómovia bojovali o to, aby neexistovali žiadne cenové orgány. Štáty ako Japonsko, NSR alebo Holandsko nemajú žiaden cenový orgán a inflácia tam takmer nie je. Cenový orgán, to sú ako nožnice v rukách záhradníka, ktorý namiesto toho, aby polieval kvetinu, alebo ju hnojil, oslriháva ju, ostrihava jej konáre alebo naťahuje ju podľa svojej vôle.
Nehovorím tým, že cenove zásahy nie sú vhodné. Sú užitočne, ale len v zúženom meradle, to znamená, keď vláda u niektorých položiek, komodít stanovi napríklad maximálne ceny, v rámci ktorých, alebo pod ktorými sa bude pohyboval hladina cien u výrobcov. Nakoniec, boli sme svedkami tohto princípu u mäsa, kde sa ceny stanovili ako maximálne a videli ste, ako si trhovy mechanizmus - hoci na krátko - vynútil alebo vyriešil, že ceny mäsa klesli okamžite o niekoľko dni pod tieto maximálne ceny. Ale k tomu nie je potrohny žiaden osobitný cenový úrad. Naopak, chceme obmedzovat akékoľvek byrokratické zásahy do cenovej politiky. Minimálne ceny sa dosahujú konkurenciou, antimonopolnou politikou, podporou suťaže na trhu a to je to, čo v rámci našich reforiem a v rámci našej organizácie ministerstiev chceme dosiahnuť.
Pokiaľ ide o ministerstvo hospodárskej stratégie a ministerstvo hospodárstva, bol tu návrh, aby sa tieto ministerstvá zlúčili, aby bolo jedno ministerstvo. Keby ste trochu pochopili, že sme vychádzali z určitých úvah, o ktorých sme dlho diskutovať. Existovala tu Slovenská plánovacia komisia, ktorá sa zaoberala viac-menej direktívnym plánovaním. Z tejto komisie sme chceli vytvoriť akúsi inštitúciu, ktorá by sa zaoberala iba strategickým plánovaním, resp. robila by to, čo sa vo Francuzsku nazýva indikatívne plánovanie a slúži to vláde. Toto ministerstvo by malo stratiť svoje väzby na podnikovú aféru, nikomu by nič nenariaďovalo a robilo by stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja pre vládu. Zdôrazňujem - hospodárskeho a sociálneho - vrátane vedeckotechnického vývoja, oblastnej, regionálnej politiky, životnej úrovne atď. čiže ide o orgán, dá sa povedať komplexného, prierezového charakteru.
Na druhej strane ministerstvo hospodárniva má zúženú pôsobnosť. Je ministerstvo, ktoré vystupuje len voči podnikovej sfére, i keď nie priamym, ale nepriamym riadením. Teda zdôrazňujem: ministerstvo pre hospodársku stratégiu by malo vystupovať ako pomocný orgán vlády a ministerstvo hospodárstva ako organ, ktorý robí politiku voči podnikovej sfére, ale politiku v určitom slova zmysle zúženú, zameranú len na hospodársku činnosť. To je zásadný rozdiel medzi týmito ministrami. Tým nechcem povedať, že sa v budúcnosti možno dôjde k záveru, že by bolo účelné tieto dve ministerstvá spojiť. Domnievame sa však, že by to z hľadiska našich potrieb nebolo efektívne urobiť teraz. Tým viac, že ministerstvo hospodárstva, ako som už spomenul, bude zaťažené prácami, ktoré súvisia s prevodom tých odvetví, ktoré sú dosiaľ riadené federálne z Prahy. Keby ste debatovali s pánom ministrom Belcáko, videli by ste, koľko je starosti s prevodom strojárstva a neskôr hutníctva, pripadne ďalších odvetví do tejto pôsobnosti. Ak by sme totiž už teraz urobili jedno ministerstvo, tak by bolo možno pohltené práve tým rezortným prístupom, ktorý nechcnme. Z ministerstva hospodárstva sa až neskôr, v priebehu roka alebo poldruha roka, vytvorí pravé prierezové ministerstvo, také aké má byt v zdravej trhovej ekonomike.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy: Ďakujem podpredsedovi vlády pánovi Kučerakovi za jeho vystúpenie. Do diskusie sa prihlásil pán minister Filkus.