Poľovníctvu v Slovenskej republike preto patrí jedno z popredných miest na medzinárodnom fóre, čo dokazujú i špičkové trofeje ulovené na Slovensku. Členovia Slovenského poľovníckeho zväzu za podpory ministerstva poľnohospodár stva vyvinuli maximálne úsilie pri ochrane ohrozených druhov zveri, ako aj pri ochrane životného prostredia. Starostlivosť o zver a životné prostredie vykonávajú členovia poľovníckeho zväzu na úkor svojho voľného času, pričom aj prevažná väčšina finančných prostriedkov na túto činnosť pochádza z výsledkov ich dobrovoľnej práce.
Súčasná forma riadenia poľovníctva umožňuje účasť na výkone pre právo poľovníctva predovšetkým našim občanom, bez ohľadu na ich sociálne postavenie, pričom sa v plnom rozsahu môžu uplatniť i pracovníci Štátnych lesov, ktorých je medzi členmi Slovenského poľovníckeho združenia asi 10 l. Podľa vyhlásenia premiéra našej vlády pána Mečiara sa tieto dve ministerstvá majú zlúčiť už začiatkom roku 1991.
Súčasný presun riadenia poľovníctva na ministerstvo lesov sa teda javí ako bezpredmetný a zdôvodnenie tohto chvatu je viac-menej pochybné, pretože ministerstvo lesov doposiaľ verejne nevystúpilo so žiadnou koncepciou rozvoja poľovníctva. Naopak, ústami pracovníkov jeho rezortu sa Šíria fámy, že príde ku komercionalizácii poľovníctva vo vlastnej réžii, čo by prakticky znamenalo zánik poľovníctva ako záujmovej a dobrovoľnej činnosti 45 tisíc členov, Členovia Slovenského poľovníckeho zväzu sa preto obracajú s dôverou na vládu Slovenskej republiky, ako aj na slovenskú národnú radu, aby túto otázku prehodnotili s ohľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na to, že doterajší spôsob riadenia poľovníctva bol vyhovujúci nielen pre členov zväzu, ale i pre ministerstvo lesov, pretože v rámci neho môžu v dostatočnom rozsahu realizovať svoje zámery.
Zarážajúca je skutočnosť, že v dobe. Keď tak vehe mentne proklamujeme demokraciu na všetkých úsekoch nášho života, štátne orgány byrokraticky rozhodli o bytí či nebytl dobrovoľnej organizácie so 45 tisíc členmi bez toho, aby im vôbec poskytli reálnu možnosť sa k tejto veci a problému vyjadriť. Zanedbateľné nie je ani to, že v období, keď Jednou z popredných úloh našej ekonomiky a spoločenského života je privatizácia, ministerstvo lesov mieni zoštátniť výkon práva poľovníctva, ktoré vo forme poľovníckych združení malo prvky a charakter privatizovaného spoločenstva.
Na závor mi dovoľte ešte povedať a zdôrazniť, že členovia poľovníckych združení majú velikánsky podiel na oBvotovom, výchovnom a spoločenskom živote v každej našej dedine a v každom našom meste. Nebudem, samozrejme, rozoberať do podrobnosti ich aktívy. Dávam preto pozmeňujúci návrh, aby poľovníctvo zostalo v kompetencii ministerstva poľnohospodárstva a výživy.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Kvietikovi. Ako vidíte, vážené plénum, pribúdajú nám ďalšie a ďalšie pozmeňovacie návrhy. Dávam na zváženie, dl by o týchto pozmeňovacich návrhoch cez prestávku nemali opäť diskutovať poslanecké kluby. Zatiaľ pokračujeme v diskusii, potom si urobíme prestávku a poradíme sa, ako budeme pokračovať.
Prosím o vystúpenie pána poslanca Báránya.
Poslanec E. Bárany: Eduard Bárány, poslanec za KSČS, volebný kraj Stredoslovenský.
Vážené dámy, vážení páni, rád by som upriamil vašu pozornosť na bod 15 pripomienok výborov. Ja to bod týkajúci sa už aj v minulosti viackrát diskutovanej otázky zaradenia vedy do systému štátnej správy, do systému najvyšších orgánov štátnej správy na Slovensku. Pán Sečánsky pri uvádzaní tohto bodu BA vcelku pozitívne vyjadroval práve o prvej úprave, ktorá by znamenala, že vodu na vysokých školách riadi ministerstvo Školstva, čo mu nesporne prislúcha, kým veda mimo ministerstva školstva by v prípade prijatia prvej úpravy do jeho pôsobnosti nespadala.
Táto úprava, na čo by som chcel zvlášť upozorniť, je výsledkom dohody zainteresovaných strán, čiže ministerstva Školstva, Slovenskej akadémie vied, ďalších vedeckých inätltucli, čo spomenul aj pán Sečánsky. Rovnako sa v správe s touto prvou úpravou stotožnila väčšina výborov Slovenskej národnej rady. Bol som preto veľmi prekvapený, priznávam, keď pán Sečánsky odporúčal celý bod 15 neprijať. Dovoľujem si preto predniesť pozmeňujúci návrh, a to, aby Slovenská národná rada prijala prvú úpravu k paragrafu 13. Myslím, že tým prispejeme rozvoju vody na Slovensku a budeme postupovať v súlade s väčšinou výborov a v súlade s vôľou všetkých zainteresovaných strán.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Bárányovi. Hlási sa pán poslanec Hamerlík. Pripraví sa pán poslanec Majer.
Poslanec H. Hamerlík: Volám sa Hamerlík, som zo Západoslovenského kraja, KDH.
Bol som tiež prekvapený, že pán spravodajca neuviedol bod 15, ktorý takmer každý výbor prijal väčšinou hlasov. Prihováram sa tiež za prvý variant, teda nech ministerstvo školstva riadi vedu a výskum na vysokých školách a nie na akadémii a na iných rezortných výskumných ústavoch. Na riadenie vedy pre ďalšie inštitúcie, čiže nie pre vysoké školy, treba zriadiť výbor pre vedu pri vláde Slovenskej republiky riadený podpredsedom vlády. Teraz sa o tomto výbore viac rozširovať nebudem, lebo nie je priamo predmetom návrhu tohto zákona.
Ďalej prosím, keby ste si všimli bod číslo 25, odsek c/, kde sa hovorí, že sa má zrušiť slovenská komisia pre udeľovanie vedeckých hodností. Predtým bod číslo 23 hovorí o tom, že sa má zriadiť Slovenská komisia pre vedecké hodnontl. Faktom je, že takáto komisia existuje, takže zrušiť ju netreba, ale potom treba akceptovať bod číslo 26, aby komisia nespadala pod ministerstvo školstva. To sú totiž vedecké hodnosti a na vysokých školách sa udeľujú akademické hodnosti. To sú dve vecí. Ak by sme aj tuto komisiu dali k dispozícii ministerstvu školstva, mali by vlastne monopol na udeľovanie každej hodnosti - akademickej aj vedeckej, čo by nebolo v súčasnosti zdravé.
Dútam, že moje pripomienky nevyznejú a nevyznali ibytočne, že sa akceptujú. Prosím vás o to v mene vedeckej obce Slovenska. Skutočne by to prospelo slovenskej vede a výskumu, čo je aj v súčastnosti, za pohnutej politickej a hospodárskej situácie dôležité. Považoval som sa potrebné podčiarknúť tieto skutočnosti a prosím o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlikovi. Slovo má pán poslanec Majer, Predtým má ešte taktickú pripomienku pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik: Nechcem predbiehať pána poslanca, ktorý má diskutovať, ale rozširil by som to, čo hovoril pán Hamerlík, aby to bolo celkom zrozumiteľné. Chcel som k tomu vystúpiť, ale hovoril to on.
Myslím si, že aby sme splnili návrh, že bude existoval slovenská komisia pre vedecké hodnosti, musíme odporucit body 21, 23 a 26. Teda rozširujem návrh, ktorý podal on a takto to treba chápať, pretože v bode 21 sa hovori, že vôbec existuje, v bode 23 sa hovorí o tom, čo je jej pôsobnosť a v bode 26 sa hovorí, že nebude patriť pod rainiotcrotvo školstva, ale bude ústredným orgánom štátnej opravy. Toľko na doplnenie toho návrhu.
Ďakujem.
Poslanec J. Majer: Vážená Slovenská národná rada, vážení poslanci. Som Ján Majer, nezávislý poslanec za Západonlovensky kraj.
Odporúčam, aby sme prijali návrh, ktorý predniesol predseda výboru pán Sečánsky. Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, ak ich nebude vôľa, hlasujme o nich priamo. Ak ich bude veľa, zíďme sa v kluboch, posúďme ich. Zdá sa, že ich bude veľa.
Mám jeden doplnok. V národohospodárskom a rozpočtovom výbore sme prerokovali tento materiál veľmi podrobne. Hovorili sme o tom, že v § 20 by mal vypadnúť bod g/, pretože Úrad vlády Slovenskej republiky nie je ustredným orgánom, o ničom nerozhoduje. Zabezpečuje činnosť vlády. Následne aj bod 24, kde sa podrobnejšie hovorí o kompetencii úradu vlády, teda návrh nového paragrafu 33 a 34 by tu potom nemusel byť. To je môj návrh.
Pri tejto príležitosti by som chcel podporil návrh pána poslanca Varjú a pána poslanca Kvietika. Aj keď sú mi páni ministri Oberhauaer a Džatko rovnako sympatickí, sú dokonca z jedného hnutia, ale ako starý poľovník - 36 rokov som poľovníkom a ochrancom prírody - poznám trocha tie problémy, mám ďalšie dôvody, ktorými by som chcel podporiť, aby to zostalo tak, ako to je. Jeden z vážnych dôvodov je ten, že o rok sa to má aj zlúčiť, pretože to bolo kedysi zlúčené. Bolo unitárne ministerstvo pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, oddelilo sa to až po roku 1962. Myslím si, že na rok sa to robiť neoplatí a že to treba nechať tak, ako to je. Sú tam aj zákulisné vecí. ktoré tu nechcem spomínať. Môj návrh je podporný k tomu, čo už povedal pán poslanec Varjú a pán poslanec Kvietik.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk /
Podpredseda SNR M. Zemko: Vystúpi pán poslanec Macko. Pripraví sa pán poslanec Fogaš.
Poslanec Š. Macko: Som Macko, za KDH.
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, prv než začnem svoj príspevok, chcel by som poznamenať, že poľovníctvo profesionálne vykonávam vyše 25 rokov a z titulu, že som ho robil na Školskom lesnom podniku Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, mal som možnosť dostať sa do viacerých revírov, prakticky po celom Slovensku, obhospodarovaných poľovníckym združením, prichádzal som do styku sO študentami, ktorí u nás vykonávali prax, mám o tom pomerne dobrý prehľad. A navyše dozvedel som sa od nich mnohé také veci, ktoré sa oficiálne nehovoria. Z toho a ďalších okolností, o ktorých tu budem ďalej hovoriť, som prišiel k záverom, ktoré vám predkladám.
Najprv trocha histórie. Zákon 23 o poľovníctve bol schválený v roku 1962, v čase keď existovalo ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva s celoštátnou pôsobnosťou. V § 38 uvedeného zákona bola daná gescia za poľovníctvo uvedenému ministerstvu, pričom táto činnosť bola zabezpečovaná odvetvím lesného hospodárstva. Pri zriaďovaní uvedeného ministerstva prešlo riadenia poľovníctva do tohoto rezortu z odvetvia lesného hospodáratva, ktoré dovtedy zabezpečovalo ústredné riadenie poľovníctva. Po zrušení ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vznikli dva samostatné rezorty, a to ministerstvo poľnohospodárstva a výživy a ministerstvo lesného a vodného hospodárstva. Legislatívnym rozhodnutím bolo určené, že gencia za poľovníctvo bude vykonávať ministerstvo poľnohospodárstva a výživy, ktoré to vykonáva dosiaľ. Došlo k tomu preto, že lesníci v rezorte nemali nikdy ministra lesníka, a teda bolo mu jedno ako to bude v lesníctve, teda v lese vyzerať.
Od doby nadobudnutia účinnosti citovaného zákona doälo k výrazným zmenám v životnom prostredí, obzvlášť s výrazným dopadom aj na poľovné hospodárstvo. Markantne sa to prejavilo v zhoršení životného prostredia malej zveri, ktorej stavy, a tým aj produkcia, zaznamenali rapídny pokles. Napríklad v roku 1933 až 1936 predstavoval podiel poľnej poľovnej zveri z celkovej poľovníckej produkcie asi 80%, v sedemdesiatych rokoch asi 60 % a v súčasnosti je to už len 12, 63 %. Z toho vyplýva, že rozhodujúci podiel na poľovníckej produkcii, teda cca 87 %, predstavuje raticová zver. Tým sa lesná poľovná plocha stala hospodárskou základňou poľovníckej produkcie. Vzhľadom k tomu, že hospodárenie, ktoré vykonávalo doterajšie ministerstvo poľnohospodárstva a výživy a poľovnícky zväz, začalo nadobúda t nepriaznivé rozmery, už v roku 1984 vznikli prvé hlasy, ktoré odporúčali, navrhovali, aby poľovníctvo bolo vrátené do správy lesnému hospodárstvu. Tieto hlasy boli zamietnuté hneď v zárodku dvomi vysokými činiteľmi. Jeden z nich bol stranícky, z bývalých štruktúr, a jeden hospodársky. V roku 1988 už táto situácia bola predložená v materiáloch pre ministra a malo to ísť do vlády. Takisto to bolo zmietnuté zo stola.
Obhospodarovanie zveri nie je možné oddeliť od obhocpodarovania a jej životného prostredia. Zver a jej životné prostredie tvoria jeden nedeliteľný celok a preto musí byť aj tak obhospodarovaná. Chov zveri na lesných pozemkoch musí byť v súlade so záujmami a cieľmi lesného hospodárstva. Doterajší spôsob obhospodarovania lesnej zveri má negatívny dopad na lesné hospodárstvo vo forme škôd spôsobovaných touto zverou na lesných porastoch ročne vo výške 15 až 20 miliónov korún. Opatrenia na zníženie škôd v lesnom hospodárstve si vyžadujú ďalšie náklady ročne cca 30 až 35 miliónov. Výskumný ústav lesného hospodárstva vo Zvolene, ktorý je v pôsobnosti ministerstva lesného a vodného hospodárstva, je jediným komplexným vedeckým pracoviskom poľovníckeho zamerania na Slovensku.
Prevedenie gescie za ustredné riadenie poľovníctva v republike z ministerstva poľnohospodárstva a výživy na ministerstvo lesného a vodného hospodárstva je preto logické a v plnej miere zodpovedá súčasnému stavu poľovníctva, keď naprostá väčšina poľovnej zveri žije na lesných pozemkoch, pričom aj polovica z drobnej zveri ulovenej počas roka pochádza z poľovných revírov a bažantníc štátnych lesov. Môžem to doložiť šťatistikou vydanou Ústredným výborom Slovenského poľovníckeho zväzu.
Prevedenie gescie za ústredné riadenie poľovníctva by vytvorilo predpoklady pre zladenie záujmu lesného hospodárstva na úseku pestovania a ochrany lesov a poľovníctva. Mám tu niektoré zaujímavé údaje, ktoré by vás snáď mohli zaujímať. Nebudem tým veľmi dlho naťahovať čas. Doterajšie stavy napríklad jelenej zveri podľa štatistiky vykazovanej ŠPZ predstavujú 29 tisíc oproti normovaným 20 tisíc kusom, v skutočností je to 40 tisíc a viac. Rovnaká situácia je aj u diviačej zveri. A tieto dva druhy robia veľké, a neúmerné škody nielen v lesnom hospodárstve, ale
aj v poľnohospodárstve. U diviakov tu reprezentuje normovaná kmeňové stavy 10 tisic kusov, podľa štatisticky 17 tieic, skutočnosť je približne 25 tisíc a viac. TO, čo sa nachádza v poľnych revíroch, teda drobná zver, oproti normovaným kmeňovým stavom, ktoré by mali reprezentovať 350 tisic kusov, v roku 1907 bolo v štatistiku vykázaných len 180 tisíc, čiže polovina, a je jej podstatne menuj. Rovnaká situácia je u bažantov a jarabice nám prakticky vymizli. Keď porovnávame lov v roku 1986 s rokom 1977, tak zislujeme, že u poľovnej zveri, teda pokiaľ ide o drobnú zver, klesol na 17 t, u štátnych lesov stúpol na 120 l. Tieto činia hovoria pomerne veľa.
Koncepcia poľovníckeho obhospodarovania bola vytvorená, nie ako niektorý z mojich predrečníkov tu spomínal, a volá na koncepcia rozvoja poľovníctva do roku 1985 s výhľadom do roku 199O. Čiže takýto materiál tu bol, len bolo problematické ho uviesť do života.
Na závor môjho vystúpenia by som chcel poukázať na to - a prosím, keby ste si to všetci uvedomili, že les má plnit v prvom rade cely rad mimoprodukčných funkcii, teda tie, ktoré sa týkajú predovšetkým životného prostredia a tomu v súčasnej situácii musí byt podriadené všetko. Dokonca lesníci tomu podriaďujú aj produkciu dreva. Obhospodarovanie zveri doterajším spôsobom s následnými vysokými škodami v lese je príliš veľký luxus, ktorý si nemôžeme a nesmieme dovoliť v záujme nás všetkých. Je nevyhnutné zabezpečit, aby riadenie poľovníctva bolo v rukách toho, kto dobre rozumie poľovníctvu, ale predovšetkým lesom, ktorý je životným prostredím zveri, ale aj nezastupiteľnou zložkou životného prostredia človeka, pretože len taký môže v optimálnej miere zosuladiť potreby lesa a zveri. A myslím si, že v tomto prípade záujmy jednotlivcov, resp. skupín, musia ustúpiť záujmom celospoločenským. Preto odporučam, aby § 11 bol ponechaný v znení, ktoré je. Navyše odporúčam v poslednom riadku v § 11 nasledovnú zmenu: po "priemysle papiera" odporúčam čiarku a ďalej doplniť "a rybárstvo".
Chcel by som upozorniť na to, že rovnaká situácia ako v lono, ako v poľovníctve, teda že nie je možné obhospodaroval životné prostredie určitého druhu zveri niekým iným, Je aj v rybárstve, pretože vodohospodárska diela a zariadenia majú prakticky takmer vždy viacúčelový charakter, pričom prvoradá funkcia spočíva v zabezpečovaní ochrany pred povodňami, v zlepšovaní prietokov, v dodávke vody pre priemysel, poľnohospodárstvo, výrobu energie a podobne. Rozvoj rybného hospodárstva a rekreácia je spravidla až druhoradý alebo ešte v poradí ďalej. Správcovia vodných tokov, okrem vodoprávnych orgánov, by mali byť variantami riadenia a efektívneho využívania tokov a vodohospodárskych diel zohľadňujúcich všetky záujmy, to znamená, aj rybné hospodárstvo. Toto nevylučuje, aby vodné toky a nádrže v súlade so stanoviskami správcu tokov využívali rybárske zväzy alebo podniky štátneho rybárstva. Rovnako ako v poľovníctve je však potrebné zabezpečiť, aby vodné a rybné hospodárstvo bolo riadené jedným ústredným orgánom.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi, vážené plénum, ak dovolíte, síce sme sa nedohodli na obmedzení rečníckej doby, napriek tomu pre pokročilú dobu vás prosím, aby ste sa sústredili na podstatu svojho príspevku a ohmedzili ho maximálne na 10 minút.
Nasleduje faktická poznámka pána poslanca Dobrovolného. Do diskusie sa pripraví pán poslanec Fogaš.
Poslanec Dobrovolný: Jozef Dobrovolný, Stredoslovenský kraj, za KSČS.
Mám len technickú pripomienku k môjmu predrečníkovi, Keďže som tiež členom poľovníckeho zväzu a bol som jedným z tých, ktorí marci vo Federálnom zhromaždení zaujímali stanovisko ohľadne guľových zbraní. Teraz sa zasa prihováram, aby poľovníctvo ostalo pod ministerstvom poľnohoapodaralvd a výživy, alebo načo odkladať zlúčenie ministerstva lesného a vodného hospodárstva a ministerstva poľnohospodárstva a výživy o rok? Zlúčme tieto ministerstvá teraz.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem. Dávam slovo poslancovi Fogašovi.
Poslanec Ľ. Fogaš: Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, poslanci, vážená vláda, volám sa Fogaš, poslanec KSČS za Západoslovenský kraj.
Osobne vítam vypracovanie prerokúvaného vládneho návrhu zákona. Nim na vlastne uvedie fakticky stav, ktorý vznikol po menovaní vlády, do súladu s právom. To je pre činnosť vlády doložilo a preto si myslím, že nám musí ísť aj o jeho jasnosť.
V tejto súvislosti mám dve veľmi krátke poznámky. V sučasnom období nám ide o ekonomické reformy, ktoré majú byť založené na slobode podnikania. Text právnej normy, ktorá je predložená a ktorú prerokúvame, v § 16 písm. c/ - keď si to pozorne všimneme - podľa mojej mienky sa nedá vyložiť, inak, ako tak, že ministerstvo vnutro bude riadiť aj sukromné podnikanie. Preto navrhujem, aby § 16 písm. c/ bol upravený tak, aby to bolo legislatívne i obsahovo čisté. Ministerstvu vnútra totiž v súkromnom podnikaní podnikateľov iba eviduje. Myslím, že tak to je. Ide zdanlivo o maličkosť, ale myslím, že ak by si to niekto zo zahraničia všimol, neviem aký záver by prípadne sám pre seba urobil, ak by chcel investovať. Myslím si, že ak by to niekde malo patriť, o čom vôboc pochybujem, že by to malo patriť nejakému rezortu, tak by to mal byt iný rezort ako ministerstvo vnútra. Preto aj len návrh v § l6 sme si v Ústavnoprávnom výbore SNR pozorne rozobrali.
Druhá poznámka - opäť veľmi stručná. Hovoril o ton už poslanec Hamerlík a som mu za to vďačný. Osobne si mynlím, že vysvetlenie podpredsedu vlády pána Zászlósa k tejto otázke bolo jeho osobným stanoviskom. Ide o Slovenskú komisiu pre vedecké hodnosti. Nejde tu totiž o rozšírenie ústredných orgánov štátnej spravy. Pôvodne bol za ústredný orgán štátnej správy navrhovaný úrad vlády slovenskej republiky. V ústavnoprávnom výbore Slovenskej národnej rady - a myslím, že aj po dohode a predkladateľmi - sme si dosť zrozumiteľne vysvetlili, že tento orgán nemôže byt ústredným orgánom štátnej správy. Takže vytvorenie komisie pre vedecké hodnosti vlastne nerozširuje pôvodne navrhovaný počet ústredných orgánov štátnej správy.
Domnievam sa, že obsah činnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, tak ako je formulovaný, treba v tomto zákone upraviť. Niekto predo mnou hovoril, že to nie je potrebné. Myslím, že je, lebo to vlastne nikde v žiadnej oruanizačnuj norme upraveno nie Je. Vláda musí vedieť - a aj jej úrad - čo ma robiť. Slovenskú komisiu pre vedecké hodnonl i ume teda navrhli schváliť namiesto tohto úradu ako ústredného organu štátnej správy s tým, že vlastne ona náplň činnosti má a preto môže byť stručne formulovaný aj obsah jej práce. Podľa mojej mienky nijaký zbor vodcov pri ministerstve školstva, mládeže a telesnej výchovy ju nemôže nahradiť. Tu predseda ide o výkon štátnej správy. Preto prosím, aby sme vzali na vedomie body 21 a 23 tlače 18a.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi. Hlási sa poslankyňa Badálová.
Ponlankyňa B. Badálová: Badálová, za Demokratickú stranu.
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dovoľte pár slov iba ako reagenciu na vystúpenie pána spoločného spravodajcu ohľadom návrhu zákona o organizácii ministerstiev. Chcem reagovať na § 5, keď neodporučil doplnit do kompetencie ministerstva praco a sociálnych veci etnikum Rómov. Bavíme sa tu o poľovníctve, o všetkom, ale aj tento problém je tak dôležitý a podstatný, že sa treba k nemu vyjadriť.
Pán spravodajca zdôvodnil, že návrh nemožno akceptovať, lebo potom by sme museli špeciálne riešiť národnosť Maďarov, Rusínov a podobne. Pokiaľ viem, doteraz neprešiel návrh Rómskej občianskej iniciatívy, ktorá navrhuje Rómov za národnosť. Problém Rómov je v dnešnej dobe evidentný, čo všetci dobre vieme. Aj keď sa tento problém koncepčne riešil od roku 1965, aj napriek dosiahnutým výsledkom etnikum Rómov nemôžeme riešiť ako ostatných občanov našej republiky. Ak riešenie etnika Rómov nebude zastrešené ústredným orgánom, hrozí živelnosť riešenia. Prakticky každý si od týchto ľudí proste umyje ruky, nikto a nimi nebude chcieť mať nič spoločné. Doteraz sa kritizuje, že v totalitnom režime dostávalo toto etnikum len výhody a neviedlo to k ničomu, s čím osobne nesúhlasím, pretože a nimi robím 20 rokov.
Teraz by riešenie etnika Rómov bolo len na politických stranách, ktoré si vytvorili, ktoré však nemajú organizácie vo všetkých obciach. Doteraz problémy riešila komisia vlády Slovenskej republiky pre etnikum Rómov, ktorej predsedom bol minister práce a sociálnych vecí. Od 17. novembra je riešenie živelné, nekoncepčné a problémy sú. Najmä teraz vidíme, že týchto ľudí nemôžeme nechať bez gestorstva ústredného orgánu. Politické strany Rómov nemajú prostriedky na riešenie tejto problematiky. Práve dnes sme hovorili s pani poslankyňou Koptovou - je tu prítomná - v Komisii vlády Slovenskej republiky pre etnikum Rómov, ktorá doteraz nebola zrušená. Boli sme však prekvapené, že nie je koncepcia riešenia týchto občanov, iba sa v súčasnosti hľadajú modely. Aj tieto modely ktovie kedy budú také, aké by mali byt. Napríklad bol daný návrh, aby etnikum Rómov bolo zaradené do gestorstva Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo do komisie vlády pre etnikum Rómov.
Vystúpila som z toho dôvodu, že všetci dobre vieme, aká je trestná činnosť, aké sú v tomto období problémy B nezameatnanosťou, a s ňou súvisiacimi sociálnymi problémaml práva u týchto občanov. Preto odporúčam Slovenskej národnej rade, aby etnikum Rómov, kým nebude národnosťou, bolo zakotvené do Ministerstva prace a sociálnych veci Slovenskej republiky. Spolu s politickými stranami a Iniclatlvaol Rómov budeme robiť všetko pre to, aby Rómovia nemuseli byť riešení osobitne a budem veľmi rada, ak budú riešení ako ostatní občania.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem poslankyni Badálovej. S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Košický.
Poslanec M. Dziak-Košický: Mám faktickú pripomienku. Existuje odsek a potom existuje paragraf, teda odsek, ktorý označuje číslo pripomienky a potom je paragraf. Keď vymeníme jedno za druhé, dostávame sa do problémov, máme problémy s orientáciou. Ja som to zažil na vlastnej koži druhýkrát. Prosím aby sme si to uvedomili.
Podpredseda SNR M. Zemko: Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Ivan.
Poslanec G. Ivan: Vážené poslankyne, vážení poslanci, som Cyril Ivan, slovenská národná strana.
V úvode by som chcel poďakovať pánovi podpredsedovi Čarnogurskému za odpoveď pánovi poslancovi Berénymu ohľadom poslancov. Informácie, ktoré som podal, boli s úradných materiálov, takže to nebolo nič tendenčné, žiadne skresľovanie.
Teraz dovoľte niekoľko informácii k prerokúvanému zákonu. Z rokovania jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady, i zo správy pána spravodajcu vyústil názor, ktorý je prakticky realizovaný v mnohých vyspelých štátoch Európy a sveta, týkajúci sa aktuálnej potreby riešiť starostlivosť štátu o deti, mládež, telesnú výchovu a telesnú kultúru, šport a turistiku, na Širokom komplexnom základe vytvorením samostatného ministerstva telesnej výchovy a športu. Tieto snahy aj v našej republike a v našom štáte nie sú nové, riešili sa už v šesťdesiatych rokoch. Súčasné poznatky a skúsenosti ukazujú značné ťažkosti v zabezpečovaní úloh štátnej starostlivosti o mládež a telesnú výchovu. Je preto veľmi aktuálna požiadavka vytvorenia osobitného výkonného štátneho orgánu, ktorý by túto oblasť urýchlene riešil a vytvorili sa podmienky pre riadiacu, právnu, kontrolnú a koordinačnú činnosť vlády v tejto oblasti. Tento problém sa riešil napríklad v Českej republike v roku 1969 zriadením ministerstva pre mládež a telesnú výchovu, ktoré sa vzápätí v apríli 1970 zrušilo.
Na riešenie súčasného stavu sa javia dva návrhy, a to vytvorenie samostatného ministerstva pre tuto oblasť alebo vytvorenie Slovenskej komisie pre mládež a telesnú kultúru, ktorá by mala koordinovať postup ostatných ministeratluv vo veciach štátnej starostlivosti o mládež a telesnú kultúru riadením kolektívnym orgánom na čele s členom vlády. Oblasť starostlivosti o mládež, telesnú kultúru a šport obsahuje tiež zásady personálneho, legislatívneho, vedecko-vyskumniiho, sociálno-právneho, ekonomického, propagačného, obsahového a materiálno-technického zabezpečenia.
Plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky počíta a uvedením do života zákona Slovenskej národnej rady o telesnej kultúre a športe v Slovenskej republike. Je pripravovaná koncepcia pre rozvoj telesnej kultúry, vychádzajúc z jej cieľových zámerov, kde sa počíta tiež s vytvorením samostatného ministerstva telesnej kultúry. V záujme plnenia uvedených cieľov zabezpečenia potrebnej zdravotnej prevencie slovenskej populácie, udržiavania svetového trendu, je to podľa vzoru vyspelých štátov. Najúčinnejším riešením je vytvorenie ministerstva pre telesnú výchovu, kultúru a šport. Uvedenú otázku som konzultoval priamo na ministerstve, aby som vám náhodou nepovedal niečo iného.
Poukazovalo sa na integračné úlohy, eventuálne snahy, na finančné požiadavky. Som absolventom fakulty telesnej výchovy a športu a tu sa pri mojom dvojnásobnom štúdiu neraz táto požiadavka zdôrazňovala a poukazovala na uvedené aspekty. Finančné aspekty, ktoré by toto ministerstvo zahrňovalo, dobre riešil bývalý rozsiahly aparát ČSZTV a teraz novozriadené Združenie asociácie telovýchovných jednôt a športových zväzov.
Na, argumentáciu uvedených taktov uvádzam niekoľko dôležitých informácii, ktoré by toto ministerstvo malo zahrňovať. Je to vedecký výskum, vedecko-výskumné centrá, zabezpečenie u vedeckých predpokladov ďalšieho rozvoja telesnej kultúry, dôsledný prenos vedecko výskumných poznatkov do telovýchovnej a športovej praxe, riadenie informačných stredísk, ako sú múzeá, archívy, vydávanie športovej literatúry, propagačných materiálov telesnej výchovy, vydávanie odborných časopisov ako prezentovanie vedeckej činnosti, činnosť športinformu, urbanistika v oblasti telesnej kultúry, projektovanie telovýchovných zariadení, a výstavba telovýchovných objektov, zabezpečenie výroby telovýchovného náradia a náčinia zo štatných zdrojov a voľného združenia výrobcov, organizovanie telovýchovných, športových a turistických činnosti a rôznych organizovaných združení - sú to podniky, družstvá, organizácie, podnikatelia v oblasti telesnej výchovy, budovanie centier a areálov zdravia, veľmi špeciálne sledovaný olympijský šport a reprezentácia, je to oblasť vrcholového, výkonnostného a masového športu, útvary talentovanej mládeže, ako sú športové triedy, športové strediská, športové školy, strediská vrcholového športu, rozvoj turistiky, mnohé druhy športov, riešenie personálnych a sociálnych podmienok telesnej výchovy a naposledy aj ekonomické otázky.
Apelujem ešte raz na túto problematiku z hľadiska svetového trendu a svetového vývoja a preto - ako to bolo povedané v úvode, že to jednotlivé výbory odporúčali, tiež odporúčam Slovenskej národnej rade zvlášť uvedené dôvody na vytvorenie osobitného ministerstva telesnej výchovy a športu, eventuálne veľmi účinnej práce komisie pre túto oblasť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Ivanovi. Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán prvý podpredseda vlády Čarnogucuky.
Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský: Chcel by ňom krátko reagovať na príspevok pani poslankyne Badálovej, tykajúci sa rómskeho obyvateľstva. Som v vstyku s viacerými organizáciami rómskych obyvateľov a na základe konzultácii so zástupcami týchto organizácii môžem povedať, že situácia sa javí takto: podľa názoru týchto zástupcov bude vhodné, aby komisia pre rómske obyvateľstvo, ktorá dosiaľ funguje pri ministerstve práce a sociálnych veci, pokračovala vo svojej činnosti. Komisia na tomto ministerstva má aj malý administratívny aparát, ktorý umožňuje riešiť niektoré operatívne otázky. To znamená, že táto komisia, ktorá rieši predovšetkým sociálne otázky, bude pokračovať pri ministerstve práce a sociálnych veci bez toho, aby musela byť výslovne zahrnutá do kompetenčného zákona.
Pokiaľ ide o postavenie rómskeho obyvateľstva, alebo uznanie rómskeho obyvateľstva za národnosť, možno to rieélt v súvislosti s novou ústavou. Bez ohľadu na to, ako to nová ustáva bude alebo nebude riešil, plánuje sa rekonštrukcia rady vlády pre národnosti a bez ohľadu na to, ako to nová ústava bude alebo nebude riešiť, pripravujeme zaradenie zástupcov rómskeho obyvateľstva do tejto rady vlády pre národnosti, kde budú môcť uplatňovať svoje požiadavky a predstavy na širšej spoločenskej základni. Toľko na vysvetlenie.
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Hlási sa pán poslanec Hudec, potom pán poslanec Dubjel.
Poslanec I. Hudec: Mám ďaleko od toho, aby som niekoho obmedzoval v diskusii, alebo dával takéto návrhy. Chcem len poprosiť všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby sme zvážili, či mame také návrhy, ktoré doplňujú predmetný dokument, o ktorom rokujeme, alebo či len slovne rozmnožujeme to, čo už vlastne máme predložené. Tým by sme zracionalizovali naše rokovanie, aby sme konečne mohli pristúpiť k hlasovaniu, lebo hlasovacia procedúra bude zrejme dosť dlhá.
Ďakujem.
Poslanec K. Dubjel: Som Dubjel, poslanec za VPN.
Mám malú faktickú pripomienku. Ako nepoľovníka ma zdvihlo zo stoličky, keď pán Majer povedal, že sa jedná o nejaký zákulisný boj. To, čo nám tu bolo predvedené, je doslova zákulisný boj. Ide o jedno: poľovníctvo bolo u lesov a má byť u lesov. Teda pozmeňujúci návrh by tu bol. Počuli sme veľmi podrobne pána Macka, ktorý nám vysvetlil, k čomu to ide. Ale nikto nepovedal o členstve. O zveri sme počuli, i o tých dobrovoľných poľovníckych zväzoch. Pokiaľ vidíme, kto o to bojuje, je nám jasné, o čo vlastne ide. Myslím si, že návrh zákona je úplne správny tak ako je a v situácii, keď sa dostávame do privatizácie, poľovníctvo vlastne vždy bolo nejako spojené s vlastníctvom pozemkov.
Takže verím, že to, čo chceme schváliť, je správne tak ako je navrhnuté.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Vážené poslankyne, vážení poslanci, zdá, sa že diskusia ešte potrvá, ale už je pokročilý čas. Je sedem hodín. Navrhoval by som teraz prerušiť diskusiu a zajtra sa môžeme s čerstvými silami pustiť do ďaliieho boja. Súčasne si dovoľujem pripomenúť, že tu naozaj odznievajú argumenty, ktoré už odzneli vo výboroch, ktoré tam neprešli a nie som si istý, či dnešné argumenty sú silnejšie, resp. také silné, aby presvedčili celé plénum. Preto by som prosil, aby ste, vážení poslanci, ešte raz zvážili, s čím vystúpite v diskusii na túto tému.
Končím rokovanie a zajtra začneme o 9. 00 hodine.