Súčasne sa jednoznačne vylúčia prerozdeľovacie procesy, čím sa zabezpečí objektívne a efektívnejšie využitie vytvorených zdrojov.
V organizačnom usporiadaní plynárenstva na Slovensku sa umožní reálne uplatnenie modelu dvojstupňového riadenia, ktorý vytvorí predpoklady pre rozvinutie podnikateľskej aktivity, umožní zvýšiť operatívnosť v riadení a v konečnom dôsledku zabezpečí spätnú väzbu medzi riadením a výrobou.
účastníci rokovania v. r.
Príloha:
č. 1 - znázorňuje usporiadanie plynárenstva na Slovensku
č. 2 - prezenčná listina účastníkov rokovania
Príloha č. 3
ministr paliv a energetiky ČSSR
V Praze dne 30. března 1990
Č. j. 1148/01
Vážený pane,
na základě posouzení současné situace v plynárenském a naftovém průmyslu jsem v zájmu zvýšení efektivnosti inicializace podnikatelského úsilí a vytvoření podmínek pro racionalizaci administrativního aparátu při zachování systémovosti odvětví plynárenství rozhodl o tomto organizačním uspořádání
naftový průmysl
Moravské naftové doly, Hodonín, s. p.
Nafta, Gbely, s. p.
plynárenský průmysl
Plynostav, Pardubice, s. p.
Naftoprojekt, Poprad, s. p.
Plynoprojekt, Praha, s. p.
Středočeské plynárny, Praha, s. p.
Severočeské plynárny, Ústí nad Labem, s. p.
Západočeské plynárny, Plzeň, s. p.
Východočeské plynárny, Hradec Králové, s. p.
Severomoravské plynárny, Ostrava, s. p.
Jihomoravské plynárny, Brno, s. p.
Západoslovenské plynárny, Bratislava, s. p.
Středoslovenské plynárny, Žilina, s. p.
východoslovenské plynárny, Košice, s. p.
Tranzitní přeprava plynu, s. p.
Českomoravské plynárny, s. p.
Slovenské plynárny, s. p.
Z hlediska postavení a působnosti jednotlivých státních podniků se bude jednat především o výkon následujících činností
obchodně přepravní podniky
- nákup zemního plynu a svítiplynu z tuzemska i zahraničí
- prodej zemního plynu a svítiplynu v tuzemsku a zahraničí
- dispečerské řízení plynárenské soustavy na území působnosti
- podzemní uskladňování zemního plynu na území ČR
- rozvoj a provoz nadřazené plynárenské soustavy
- tvorba koncepce rozvoje plynárenství
- tvorba prostředků a financování plynárenských systémových investic
- výzkum a vývoj
- normotvorná činnost
oblastní distribuční podniky
- nákup a prodej topných plynů odběratelům
- rozvoj, výstavba a provoz distribučních soustav
- strojírenská výroba
- provoz a údržba plynárenských zařízení včetně plnění PB
- služby obyvatelstvu (servisní služby)
- inženýrské a projektové činnosti v rozsahu oprávnění
tranzitní přeprava plynu
- mezinárodní přeprava zemního plynu
- vnitrostátní přeprava zemního plynu pro státní podniky Českomoravské plynárny a Slovenské plynárny
- výstavba, provoz, údržba a inovace tranzitního plynovodu
- prodej odpadního tepla
- inženýrské, projektové a specializované činnosti v rozsahu oprávnění
ostatní státní podniky
- v souladu s jejich současným posláním.
V důsledku tohoto rozhodnutí je proto nezbytné se v dalších pracech zaměřit na
- dopracování ekonomického modelu
- racionalizaci administrativního aparátu
- problematiku koordinace perspektivního rozvoje odvětví
- propracování zásad jednotného dispečerského řízení a vzájemných vztahů a vazeb státních podniků.
Z hlediska dalšího postupu a pak v návaznosti na novelizaci většiny hospodářských zákonů předpokládám nejzazší termín realizace záměru k 1. 1. 1991. Pro zajištění plynulé přípravy změny organizačního uspořádání plynárenství pověřuji koordinací prací generální ředitele koncernů Českých plynárenských podniků a Naftového a plynárenského priemyslu ve spolupráci se všemi řediteli vnitřních organizačních jednotek. V této souvislosti proto oba generální ředitele žádám o předložení harmonogramu přípravných prací do 15. dubna 1990.
Současně pak žádám všechny ředitele vnitřních organizačních jednotek obou koncernů v oblasti plynárenství o přepracování dosud předložených žádostí o zřízení státního podniku v intencích mého rozhodnutí.
S pozdravem
Vážený pan
ing. Ladislav Červenák
generální ředitel
Naftový a plynárenský průmysl
Bratislava
Príloha č. 4
Ministr paliv a energetiky ČSSR
V Praze dne 29. května 1990
Č. j. 1704/01
Vážený pane,
dopisem ze dne 15. května 1990 č. j. GR 84/90 jste mi předal materiál, obsahující propočty důchodové situace budoucích státních podniků, vzniklých rozdělením stávajícího státního podniku Slovenský plynárenský priemysel.
Vzhledem k tomu, že jste prokázal schopnost navrhovaných státních podniků samostatné existence, souhlasím se vznikem následujících státních podniků k 1. červenci 1990:
státní podnik pro nadřazenou soustavu a obchod
státní podnik Západoslovenské plynárny
státní podnik Stredoslovenské plynárny
státní podnik východoslovenské plynárny
státní podnik Naftoprojekt
státní podnik Raspex
státní podnik Výskum a vyhledávanie nafty a plynu
K tomu, aby bylo možné tento záměr uskutečnit, je podmínkou připravit návrh na rozsah vypořádání majetku, t. j. včetně práv, povinností a ekonomických vztahů mezi nově vzniklými státními podniky a rušeným státním podnikem Slovenský plynárenský priemysel. V této souvislosti Vám ukládám, ve spolupráci s řediteli vnitřních organizačních jednotek, jeho zpracování a předložení do 15. června 1990 tak, aby majetkové a pracovněprávní vypořádání mohlo být zahrnuto do zakládacích listin jednotlivých podniků. Přitom je nezbytné vycházet z mého dopisu č. j. 1148/01 z března tohoto roku, kdy nadřazenou plynovodní soustavu tvoří MSP Bratrství s kompresními stanicemi a plynovod Severní Slovensko.
Současně s návrhem na vypořádání majetku, práv a povinností, předložte i realizační projekt zřízení státního podniku pro nadřazenou soustavu a obchod.
V předaném dopise mě žádáte o přehodnocení rozhodnutí o POZA Láb a o vyčlenění tranzitních plynovodů na území Slovenské republiky do vlastnictví státního podniku pro nadřazenou soustavu a obchod. K otázce POZA Láb je možno se vrátit v pozdější době, při respektování zákona o státním podniku, ve vztahu k majetku státního podniku. Problematiku tranzitní ho plynovodu považuji zatím za nedořešenou a tedy ji nelze do změny organizačního uspořádání slovenského plynárenství zahrnout. Otázku podílnictví na zisku považuji zatím za účelné řešit jeho rozdělením mezi obě republiky při zachování jed notného technického systému.
S pozdravem
Vážený pan
Ing. Ladislav Červenák
ředitel Naftový a plynárenský priemysel, štátny podnik
Bratislava
Ing. Marián Šlosár, riaditeľ, Západoslovenské plynárenské závody Bratislava
Ing. Jozef Kučera, riaditeľ, Stredoslovenské plynárenské závody Žilina
Ing. Jozef Ovčár, riaditeľ, Východoslovenské plynárenské závody Košice
Vážený pán predseda federálnej vlády,
v týchto dňoch kulminuje vývoj vzťahov a názorov na súčastné aj budúce organizačné uporiadenie českého aj slovenského plynárenstva. Vyplýva to z toho, že v dôsledku disproporcií v rozvoji naftového a plynárenského priemyslu v bývalom štátnom podniku "Naftový a plynárenský priemysel" Bratislava, ktorý vznikol z předchádzajúcej výrobnohospodárskej jednotky koncernového typu, sa v závere minulého roka prejavila snaha o zriadenie samostatných štátnych plynárenských podnikov z vnútorných organizačných jednotiek, ktorými boli tri plynárenské krajské koncernové podniky v Košiciach, v Žiline a v Bratislave. O zriadenie samostaných štátnych podnikov požiadali tieto tri plynárenské koncernové podniky, na prelome januára - februára tohoto roku zakladateľa, teda FMPE. Zároveň táto snaha obdobne prepukla aj v koncerne "České plynárenské podniky", Praha.
Dôsledkom podania žiadosti o štátne podniky zo strany koncernových plynárenských podnikov v Košiciach, v Žiline a v Bratislave, boli dlhodobo neriešené problémy v ekonomických vzťahoch plynárenského a naftového priemyslu v jednom štátnom podniku, Naftový a plynárenský priemysel, Bratislava.
Z úrovne riaditeľstva štátneho podniku, ktoré sa vytvorilo z bývalého generálneho riaditeľstva koncernu dochádzalo k dlhodobému prelyvu vytvorených zdrojov v plynárenstve, do naftového priemyslu, najmä do Moravských naftových dolov, Hodonín a do Nafta, Gbely. Dlhodobý dynamický rozvoj naftového priemyslu na úkor zdrojov plynárenského priemyslu, spôsobil markantné zostávanie slovenského plynárenstva za plynárenstvom v českých zemiach, čo je evidentné najmä v technickom vybavení a v mzdovej oblasti.
Po vytvorení štátneho podniku z bývalého koncernu k 1. 1. 1989 vznikala nádej, že tento stav bude nový generálny riaditeľ riešiť, s cielom odstrániť neodôvodnený prelyv vytvorených zdrojov v plynárenstve, do naftového priemyslu. Toto sa však nestalo, najmä z dôvodu majority počtu pracovníkov Nafty v zhromaždení pracujúciach a tiež tým, že do funkcie generálneho riaditeľa bol zvolený naftár, t. j. bývalý riaditeľ závodu POZA Nafta, Gbely, v Malackách, Ing. Ladislav Červenák. V priebehu celého roka 1989 bola vyvíjaná snaha plynárov o skutočnú zásluhovosť v rozdelovaní vytvorených zdrojov medzi naftový a plynárenský priemysel. Žiaľ mocenský vplyv aparátu riaditeľstva štátneho podniku sa nepodarilo prekonať tento stav bolo možné riešiť jedine oddelením plynárov od naftárov na báze samostatných štátnych podnikov o čo sa usilujeme prakticky od decembra minulého roku.
Podané žiadosti o štátne podniky z koncernových plynárenských podnikov v Košiciach, v Žiline a v Bratislave, dokladovali ich ekonomickú samostatnosť a rozvoj. Termín zriadenia štátnych podnikov bol žiadaný k 1. 4. 1990. Žiadosti k tomuto termínu neboli akceptovaní, aj keď tlak kolektívov pracujúcich plynárenských podnikov bol v tomto smere veľmi intenzívny.
Výsledkom tejto snahy bol však paradox v tom, že nedošlo k vytvoreniu plynárenských štátnych podnikov ich odčlenením od pôvodného štátneho podniku Naftový a plynárenský priemysel Bratislava, ale opačne, došlo k odčleneniu dvoch naftárskych podnikov t. j. MND Hodonín a Nafta Gbely, k 1. 4. 1990, čím celý riadiaci aparát riaditeľstva štátneho podniku, ako aj ďalšie vnútorné organizačné jednotky, ako sú Naftoprojekt Poprad a Raspex Poprad, nedalej zostali príveskom plynárenského priemyslu. Minister paliv a energetiky pán Prof. Ing. Jaroslav Sůva, CSc. však svojím listom z 30. 3. 1990 rozhodol o tom, že k 1. 7. 1990 bude naše žiadosti akceptovať a vytvorí na Slovensku jeden štátny plynárenský podnik pre dopravu plynu, cez nadradenú plynárenskú sústavu /Medzištátny plynovod Bratrstvo a Plynovod Severné Slovensko/ ktorého jadrom by bol technický aparát riaditeľstvá štátneho podniku NPP Bratislava a tri oblastné distribučné podniky, pre dodávku zemného plynu a propán-butanu odberateľom, zo sídlom v Košiciach, v Žiline a v Bratislave.
Súčasťou slovenského plynárenstva by podľa nášho názoru mala byť aj celá časť tranzitnej plynovodnej sústavy prechádzajúcej cez územie Slovenska, ako aj Podzemný zásobník zemného plynu Láb, ktorý je toho času súčasťou novovytvoreného štátneho podniku Nafta Gbely. Tieto plynárenské zariadenia by sa mali stať súčasťou plynárenského podniku, pre takzvanú nadradenú sústavu, zo sídlom v Bratislave. Dôvodom pre toto pričlenenie sú predovšetkým ekonomické stymuly, ale v prípade podzemného zásobníka, predovšetkým prevádzková potreba, pretože zásobník musí byť súčasťou riadenej prevádzky plynárenskej sústavy, cez jeden ústredný plynárenský dispečing a to najmä v zimnom období.
Náš názor na organizačné usporiadanie slovenského plynárenstva sme zdokumentovali v samostatnom elaboráte, ktorý sme na požiadanie predložili riaditeľovi odboru federálnych odvetví Slovenskej komisie pre plánovanie a VTR, pánovi Ing. Ladislavovi Sklenárovi, CSc. s ktorým budeme o tomto osobne rokovať, aj dňa 25. 6. 1990, pričom sme v marci tohto roku osobne prerokovali otázku organizačného usporiadania slovenského plynárenstva s podpredsedom vlády SR pánom Ing. Vladimírom Lexom, ktorý sa z našimi názormi stotožnil.
S týmito názormi sa však nestotožňuje vedenie riaditeľstva nášho súčasného štátneho podniku, ktorý po odčlenení naftového priemyslu bol ustanovený, ako Slovenský plynárenský priemysel, štátny podnik Bratislava. Snahou vedenia riaditeľstva štátneho podniku je udržať monopolný stav v plynárenstve na Slovensku, na báze jedného republikového štátneho podniku s centrom V Bratislave, vrátene slovenskej tranzitnej sústavy a podzemného zásobníku zemného plynu.
Tento model organizačného usporiadania je výrazom centralistických snáh, predovšetkým v riadení rozvoje plynárenstva na Slovensku, veľmi často zakrývaných pojmom, takzvanou jednotnou plynárenskou sústavou.
O jednotnej plynárenskej sústave nemôže byť pochýb, pri akomkoľvek organizačnom usporiadaní. Je to sústava kompaktná a navzájom prepojená už dnes a predovšetkým aj v budúcnosti, v prevádzke jednotne riadená prostrednictvom ústredného plynárenského dispečingu. Rozvoj plynárenskej sústavy v celej jej šírke však v podmienkach trhového mechanizmu bude závislý od požiadaviek odberateľov výhrevných plynov a nie priamo závislý od zámerov centra, ktoré však naďalej bude činiteľom určujúcim palivoenergetickú politiku vo vzťahu k zabezpečovaniu zahraničných zdrojov palív a nadväzne na to, odvodene, aj ich cien na vnútornom trhu.
Centralistický model riadenia rozvoje plynárenstva sa v minulosti neosvedčil, čoho dôkazom sú aj súčasné disproporcie v plynofikácii jednotlivých oblastí Slovenska, pričom je evidentné ja to, že oblasti blízke centru riadenia, boli zvýhodňované. Svedčia o tom výrazné rozdiely úrovne plynofikácie západného, stredného a východného Slovenska. Z toho vyplýva potreba, decentralizovať rozhodujúcu právomoc o rozvoji oblastí, priamo do týchto oblastí čo s pohľadom na územnú konfiguráciu Slovenska je optimálne prijať model troch územných plynárenských distribučných štátnych podnikov, so sídlami v Košiciach, v Žiline a v Bratislave, s ich odštepnými závodmi v centrách budúcich oblastí, čím sa priblíži rozhodovací proces k miestu vzniku problému o ktorom treba rozhodnúť. Centrálne riadenie v plynárenstve sa v minulosti nezaobišlo bez byrokraticko-administratívneho prístupu a tento by zrejme pri jeho zachovaní naďalej pretrval.
Tieto naše názory na organizačné usporiadania slovenského plynárenstva sú v rozpore s centralistickými názormi riaditeľstva nášho súčasného štátneho podniku. Žiaľ týmto názorom podľahli aj niektorí kompetentní pracovníci doterajších slovenských aj federálnych riadiacich orgánov. V snahe presadiť centralistický model je evidentná súčasná snaha vedenia riaditeľstva nášho štátneho podniku o likvidáciu terajšej organizácie plynárenstva na báze súčasných troch územných koncernových podnikov, ktorá je základňou pre vytvorenie troch územných distribučných plynárenských štátnych podnikov a štvrtého štátneho podniku, pre nadradenú plynárenskú sústavu. Je snahou zlikvidovať túto súčasnú organizáciu aj napriek rozhodnutiu ministra palív a energetiky z 30. 3. 1990 o vzniku štyroch štátnych podnikov k 1. 7. 1990.
Vážený pán predseda federálnej vlády,
chceme Vás týmto našim listom informovať o súčasnom dianí v slovenskom plynárenstve. Problém vytvorenia štyroch štátnych plynárenských podnikov je podľa nášho názoru dnes zbytočne a neodôvodnene nadsazovaný a dávaný do bezprostredného súvisu s problémom rozdelenia tranzitnej sústavy na českú a slovenskú. I keď zastávame názor o potreba riešiť tento problém tak ako sme ho už predtým uviedli myslíme, že práve zriadenie štvrtého štátneho podniku pre nadradenú plynárenskú sústavu na báze medzištátneho plynovodu Bratrstvo na Slovensku, vytvorí základňu pre pričlenenie slovenskej tranzitnej sústavy k tomuto štátnemu podniku a zjednoduší riešenie rozčlenenia tranzitnej sústavy. Nevidíme preto dôvod, prečo by k termínu k 1. 7. 1990, tak ako to minister paliv a energetiky už vo svojich doterajších stanoviskách rozhodol, nevznikli na Slovensku štyri plynárenské podniky. Vidíme však nebezpečie v tom, že v súčasnom období, poznamenanom vákuom v centrálnych orgánoch ich terajším novým štatuovaním, neuváženým prístupom vedenia riaditeľstva nášho súčasného štátneho podniku, Slovenský plynárenský priemysel, Bratislava, bude od 1. 7. 1990 zámerne zlikvidované súčasné organizačné usporiadanie plynárenstve na Slovensku. Chceme Vás preto požiadať o pomoc, o zamedzenie takýmto tendenciám o podporu našich názorov, tak ako sme ich uviedli.
S pozdravom
Ďalekopis
Vážený pán
Ing. Ladislav Červenák
generálny riaditeľ
Slovenské plynárenské podniky Štátny podnik
Bratislava
v Žiline 21. 6. 1990
Informácie, ktoré ste v poslednom čase na základe jednaní so zástupcami jednotlivých závodov zaslal ministrovi palív a energetiky vo veci organizácie plynárenstva na Slovensku, považujeme za skreslené a vykonštruované. Protestu jeme proti Vašim metódam riešenia a presadzovania organizácie plynárenstva, nakoľko nimi poškodzujete záujmy slovenského plynárenstva a vytvárate pred poklady pre ohrozenie bezpečnosti a prevázdky schopnosti plynárenských zariadení.
Žiadame Vás o dementovanie a uvedenie pravdivých informácií ministrovi palív a energetiky.
za vedenie podniku - Ing. Kučera
za koordinačnú poradu predsedov VOZO - Svinčák
CO: Minister palív a energetiky
Federálne ministerstvo palív a energetiky Praha
Ďalekopis
Prosíme ihneď doručiť k rukám pána ministra prof. ing. Jaroslava Sůvu, CSc.
Vážený pán
Prof. ing. Jaroslav Sůva, CSc.
federálny minister
Federálne ministerstvo palív a energetiky
Praha
v Žiline 22. 6. 1990
dovoľujeme si Vám zaslať na vedomie kópiu Ďalekopisu, ktorý sme postúpili za náš podnik Stredoslovenské plynárenské závody, k. p. Žilina generálnemu riaditeľovi Ing. Červenákovi, v súvislosti s riešením organizácie plynárenstva na Slovensku.
Prosíme Vás, keby ste nás mohli - podnikových riaditeľov plynárenských podnikov na Slovensku a poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia doc. Ing. Karola Honera - k predmetnej problematike prijať dňa 26. 6. 1990 v odpoludňajších hodinách.
Ďakujeme Vám úprimne za porozumenie a sme s pozdravom
za vedenie podniku Ing. Kučera
text ďalekopisu zaslaný GR Slovenské plynárenské podniky, štátny podnik Bratislava: