Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Sněmovna národů

Omluveni poslanci:

Arnošt, Bureš, Jičínský, Kaplanová, Lux, Ovčačíková, Sokol, Šolc

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice:

Čalfa, Dubček, Mečiar, Miklós, Molnár, Slota, Sýkora, Šebej

Předseda SN M. Šútovec: Vážená Snemovňa národov, vážené poslankyne, vážení poslanci, otváram 3. samostatnú schôdzu Snemovne národov a všetkých vás srdečne vítam.

V zasedacej sieni je v tejto chvíli 86 poslancov.

Môžem konštatovať, že podľa článku 40 odst. 2 Ústavného zákona o československej federácii je Snemovňa národov schopná uznášať sa.

Predsedníctvo Snemovne národov vám podľa § 78 písm. b) Zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia predkladá tento návrh programu schôdze.

1. Návrh skupiny poslancov na odvolanie poslanca Snemovne národov z funkcie člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

2. Voľba predsedu výborov Snemovne národov.

3. Uvoľnenie poslancov z výborov a voľba poslancov do výborov Snemovne národov.

Pýtam sa, či sú nejaké pripomienky k predloženému návrhu programu? Nevidím, ani nepočujem.

O návrhu programu schôdze môžeme teda hlasovať. Budeme hlasovať veřejne - zdvihnutím ruky a stlačením tlačidla hlasovacieho zariadenia.

Kto súhlasí s predloženým návrhom programu dnešnej schôdze Snemovne národov, nech zdvihne ruku a stlačí tlačítko.

(Devadesát tři.) Deväťdesiatri.

Ďakujem.

Kto je proti? (Nikdo.) Nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? (Dva.) Dvaja.

Ďakujem.

Konštatujem, že Snemovňa národov schválila program dnešnej samostatnej schôdze.

(Poznámka redakce: usnesení SN č. 100).

Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

Návrh skupiny poslancov na odvolanie poslanca Snemovne národov z funkcie člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia

Vážená snemovňa, ako iste viete, na 7. spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov 30. októbra t.r. bola predložená žiadosť skupiny 76 poslancov Federálneho zhromaždenia o okamžité odvolanie poslanca Snemovne národov Víťazoslava Morica z funkcie člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Ak dovolíte, prečítal by som text.

My, poslanci Federálneho zhromaždenia ČSFR, zvolení v Slovenskej republike bez rozdielu politickej príslušnosti žiadame v zmysle Rokovacieho poriadku Federálneho zhromaždenia

1. okamžité odvolanie poslanca Víťazoslava Morica z Predsedníctva Federálneho zhromaždenia

2. žiadame Mandátový a imunitný výbor Snemovne národov, aby podrobne prešetril činnosť poslanca Morica a aby v súčinnosti s prokuratúrou ČSFT postupoval v zmysle platných zákonov.

Túto žiadosť posúdilo 31. októbra t.r. Predsedníctvo Snemovne národov a navrhlo jej prerokovanie na najbližšej schôdzi snemovne. Súčasne požiadalo výbor ústavnoprávny a výbor mandátový a imunitný Snemovne národov o stanovisko k výzve, ktorú 25. októbra 1990 v súvislosti s prerokúvaním návrhu zákona o úradnom jazyku Slovenskej republiky podpísal a verejne vyhlásil poslanec Snemovne národov Víťazoslav Moric. So stanoviskami oboch výborov budete oboznámení.

Najskôr však prosím zástupcu poslancov, ktorí predložili žiadosť o odvolanie poslanca Morica z funkcie člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, aby túto žiadosť odôvodnil. Bude to poslanec Kulan.

Poslanec P. Kulan: Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil predchádzajúci návrh na odvolanie. Dôvodom tejto požiadavky bolo vyhlásenie, ktoré pán poslanec Moric podpísal a verejne predniesol 25. októbra 1990 na protestnom zhromaždení konanom v bezprostrednej blízkosti miesta, kde v tom čase zasadala Slovenská národná rada. V tomto vyhlásení sa o.i. uvádza - citujem: "Do času ustanovenia a nového slovenského parlamentu sa necítime byť viazaní rozhodnutiami terajšieho parlamentu. Pristupujeme k protestným akciám na území celej Slovenskej republiky, vrátane občianskej neposlušnosti." Namiesto komentára odcitujem niekoľko v tejto republike platných zákonov. Podľa § 1 odst. 4 zákona č. 85/1990 Zb., o práve petičnom, petícia nesmie vyzývať k porušeniu Ústavy a zákonov ani násiliu alebo hrubej neposlušnosti. Podľa § 1 odst. 5 zákona č. 84/1990 Zb., o práve zhromažďovacom, sú zakázané zhromaždenia v okruhu 100 m od budov zákonodarných zborov alebo od miesta, kde tieto zbory rokujú.

Podľa § 164 Tr. zák., kto verejne podnecuje k hromadnému neplneniu dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, dopúšťa sa trestného činu podnecovania.

Pri tejto príležitosti chcem niektorým našim kolegom pripomenúť znenie poslaneckého sľubu, ktorý v zmysle zákona č. 143/1968 Zb., článok 48 zložili. Podotýkam, že odmietnutie sľubu, alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu. Citujem: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Budem dbať vôle a záujmov ľudu a riadiť sa Ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať k tomu, aby boli uvedené do života."

Chcem podotknúť, že pán poslanec sa protestného zhromaždenia zúčastnil v čase zasadania Federálneho zhromaždenia, ktorého je členom a ktorého je podľa zákona o poslancoch Federálneho zhromaždenia povinný sa zúčastniť.

Dovoľte, dámy a páni poslanci, aby som pripomenul ešte niekoľko článkov platnej Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky - a síce článok 34 Ústavy: "Občania sú povinní zachovávať Ústavu a ostatné zákony." Článok 143 odst. 2) ústavného zákona č. 43 z roku 68 Zb., "do doby prijatia Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej republiky riadia sa ústavné pomery týchto republik ústavným zákonom a ostatnými zákonnými predpismi. Zákony národných rád a iné právne predpisy i orgánov republík nesmú odporovať Ústave a ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky."

Článok 1 odst. 5) ústavného zákona č. 143 z roku 68 Zb., "Obidve republiky navzájom svoju suverenitu a suverenitu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Rovnako Česká a Slovenská republika rešpektuje suverenitu národov republík a štátov."

Milé dámy a vážení páni, dovoľte mi ešte pár slov k udalostiam posledných dní v hlavnom meste Slovenskej republiky, v Bratislave. Bol to jasný a špatne zorganizovaný pokus o zvrhnutie legitímneho a demokraticky zvoleného slovenského parlamentu, Slovenskej národnej rady a slovenskej vlády, podľa vcelku jednoduchého scenára. Niekto sa pokúsil schovať za morálny kredit jednak študentov slovenských vysokých škôl a jednak študentov ďalších stupňov niektorých škôl. A vzbudiť v nich pocit, za nevyhnutnosť boja za vec národnej cti. Jeho začiatkom mal byť štrajk študentov, ktorý mal následovne vyvolať rovnakú vlnu štrajkov z radov pracujúcich. V závere tohto scenára malo nasledovať odstúpenie vlády a slovenského parlamentu z vôle národa." Nebola náhodou výzva pre zhromaždenie 25.10.1990 pred SNR práve začiatkom realizácie práve tohto scenára, ktorý nevyšiel? Na toto si odpovedzte sami.

Milé dámy a vážení páni poslanci, pýtam sa, je toto koniec snahám o rozbitie republiky? Áno, boj o jazykový zákon nebol bojom len o zákon samotný, bola to snaha o mocenské presadenie cieľov, ktoré už teraz verejne hovoria o rozbití republiky ako o svojom konečnom politickom cieli. Obávám sa, že toto nebude posledné slovo týchto cieľov. Už dnes je snaha presadiť do novotvoriacej sa ústavy Slovenskej republiky článok o nadradenosti národního princípu nad princípom občianskym. Táto tendencia sa jasne prejavuje aj v heslách a vyhláseniach, ktoré denne pred nedávnom ešte zneli na námestí Slovenského národného povstania v Bratislave. Bohužiaľ, práve tie tendencie sa pomerne často prejavujú aj v hromadných oznamovacích prostriedkoch v Slovenskej republike. Tu by som citoval niekoľko z nich; v slovenskom denníku z 9.11.1990 v pasáži článku Jozefa Janeka "Dr. Jozef Tiso - v národnej jednote je sila" - citujem túto pasáž, ako bola uvedená: "V národnej jednote je naše sila, venovaného žilinskému manifestu v roku 1938 deklaroval v Žiline takmer všetkých slovenských politických strán do strany jedinej - Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Dr. Jozef Tiso, ako predseda autonómnej slovenskej vlády 8. november vyhlásil za deň národného zjednotenia. Slováci sa museli zjednotiť ako celok. Prijatá bola rezolúcia, ktorú v bratislavskom rozhlasu prečítal predseda vlády Dr. Tiso. Týmto faktom prestáva pracovať bratovražedný boj medzi Slovákmi a je to len jedna strana a zjednotený slovenský národ. Týmto sa splnili odveké túžby slovenského národa."

Autor článku Jozef Janek aktuálne dodáva: "Rezolúcia prijatá slovenským národom pred 52 rokmi je aktuálna aj v dnešných časoch, keď národ rozoštvávajú rozličné kukučie hlasy, politické strany a skupiny bojujú o moc." Tieto výstupy sú jednoznačné. Autor sa vyslovuje za zjednotenie politických strán do strany jednej a za zjednotenie slovenského národa, aby sa tak predišlo bratovražednému boju. Ak sa tu dnes demokratické sily vyslovujú proti riešeniu sporov násilím, je jasné, kto tento boj začne ak sa odmietne zjednotiť. Zjednotenie národa však v národno-socialistickej podobe zažili už Nemci za Hitlera, v internacionálo-proletárskej podobe Rusi za Lenina a Stalina, my za Tisa a Gottwalda, Taliani za Mussoliniho. Ten použil ako symbol pre zjednotenie talianskeho naroda tesne pred druhou svetovou vojnou znak štátnej moci Rímskej ríše - zväzok prútov, do kterých bola zastrčená sekera. Má to aj svoje pomenovanie - fašest. Tak sa zrodil pojem fašizmus.

Tým zábudlivejším treba už konečne jednoznačne pripomenúť, že hlásanie a propagaciu tejto ideológie Ústava ČSFR zakazuje a je to trestné podľa zákona. Chcel by som sa spýtať ešte na jeden fakt, a bol by som rád, keby to zástupca Slovenskej národnej strany v prípade možnosti vysvetlil, či práve výzva Ústrednej rady Slovenskej národnej strany poslancom Slovenskej národnej rady a Federálneho zhromaždenia a ostatných politických strán a hnutí práve nesmerovala k tomuto pochybnému zjednotieniu? Citujem z nej: "V súčastnosti nastáva potreba, aby poslanci všetkých slovenských politických stran a hnutí začali hľadať spoločnú platformu na uspokojenie základných požiadaviek slovenských voličov, ktorí nám dali vo voľbách dôveru. Primárnou požiadavkou je uzákonenie slovenského jazyka ako jazyka štátneho a úradného bez výnimky. Nemáme právo pre ideologické a iné spory nerešpektovať požiadavky veľkej väčšiny obyvateľstva, ktoré vedú k upevneniu zdravého pocitu národnej hrdosti a identity, spoluvytváraniu pocitu modernej demokratickej slovenskej národnej štátnosti." Ak ma pamäť neklame, Slovenská národná strana vo svojom predvolebnom programe, resp. vo svojom volebnom programe nemala požiadavku vytvorenia Slovenského štátu. Chcel by som upozorniť, že všetky snahy o destabilizáciu politickej situácie na Slovensku a následovne pomerne jednoduché zjednotienie slovenského národa na národnom princípe je tendencia vcelku nebezpečná z toho hľadiska, že nápadne pripomína situáciu, ktorú sme tu už raz zažili, a ktorú by sme neradi, aby sa opakovala v dejinách slovenského národa.

Ďakujem vám za pozornosť.

Předseda SN M. Šútovec: Ďakujem za váš potlesk. Môžem konštatovať, že len časť tohoto vystúpenia bola relevantná vo vzťahu k veci, ktorú máme prerokúvať. K tomuto vystúpeniu sa bude konať rozprava.

Najprv vás zoznámim so stanoviskom výboru ústavno-právneho Snemovne národov, citujem: výbor ústavno-právny Snemovne národov sa zoznámil s obsahom výzvy zo dňa 25. októbra 1990 vydanej v súvislosti s prerokúvaním návrhu zákona o úradnom jazyku Slovenskej republiky, ktorú poslanec Snemovne národov Víťazoslav Moric podpísal, v ten istý deň vyshlásil a prijal toto stanovisko výrokom: "do času ustanovenia nového slovenského parlamentu sa necítime byť viazaní rozhodnutiami súčasného parlamentu, pristupujeme k protestným akciám na území celej Slovenskej republiky, vrátane občianskej neposlušnosti". Poslanec Snemovne národov Víťazoslav Moric porušil sľub poslanca Federálneho zhromaždenia, ktorý zložil 27. júla 1990.

Toto bolo stanovisko výboru ústavno-právneho. A teraz prosím pána poslanca Horníka o stanovisko mandátového a imunitného výboru Snemovne národov.

Poslanec J. Horník: Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, mandátový a imunitní výbor Snemovne národov sa na základe žiadosti predsedníctva Snemovne národov zaoberal výzvou, ktorú v súvislosti s prerokúvaním návrhu zákona o úradnom jazyku Slovenskej republiky podpísal a verejne 25. októbra vyhlásil poslanec Snemovne národov Víťazoslav Moric.

Mandátový a imunitní výbor sa žiadosťou predsedníctva Snemovne národov vypracovať stanovisko v tejto veci zaoberal na dvoch schôdzach, ktoré sa konali 15. a 16. novembra t.r. Zoznámil sa s obsahom výzvy a so stanoviskom výboru ústavno-právneho Snemovne národov. Poslancovi Moricovi bolo umožnené, aby sa k celej záležitosti vyjadril.

Na základe týchto podkladov dospel mandátový a imunitní výbor k tomuto závěru: posúdenie návrhu poslancov na odvolanie poslanca Snemovne národov Víťazoslava Morica z funkcie člena predsedníctva Federálneho zhromaždenia nepatrí do kompetencie mandátového a imunitného výboru. Posúdenie otázky, či vyhlásením, ktoré 25. oktúobra 1990 v súvislosti s prerokúvaním návrhu zákona o úradnom jazyku Slovenskej republiky urobil a podpísal poslanec Snemovne národov Víťazoslav Moric bol porušený poslanecký sľub, je zložitý problém, ku ktorému nemôže výbor bez náležitej prípravy a podkladov prijať v krátkej dobe kvalifikované uznesenie.

Mandátový a imunitní výbor mi uložil, aby som obstaral ďalšie podklady pre rokovanie výborov a aby výbor znovu zvolal na prerokovanie veci najneskôr do 15.12. t.r. Súčasne výbor uložil funcionárom a niektorým ďalším členom výborov pripraviť pre nové rokovanie mandátového a imunitného výboru potrebné návrhy. Ďakujem za pozornosť.

Předseda SN M. Šútovec: Ďakujem i ja. Inak povedané, mandátový a imunitní výbor doteraz nebol schopný sformulovať jednoznačné stanovisko.

Dámy a páni, vypočuli sme jednu žiadosť odôvodnenú poslancom Kulanom a dve stanoviská výborov. Veci navzájom súvisia, avšak jedna procedurálne nepodmieňuje druhú. Pýtam sa najskôr, či k prednesenému návrhu na odvolanie poslanca Morica z funkcie člena predsedníctva Federálneho zhromaždenia sú nejaké otázky alebo pripomienky? Kto sa hlási o slovo? Prosím pána poslanca Ledla.

Předseda SN M. Šútovec: Ďakujem. Kto sa ďalej hlási? Pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, spomínalo sa teda všetko možné. Chcel by som vás na druhej strane informovať, ako to skutočne bolo.

Toto zhromaždenie zorganizovala Matica slovenská na podporu uznania jazyka slovenského ako štátneho a úradného jazyka podľa matičného zákona. Pretože som si myslel, že by tam mohlo dôjsť k neprístojnostiam, zúčastnil som sa toho aj ja. Celá činnosť, ktorú som tam vyvýjal - a môže to potvrdiť pán minister Andráš, ktorý tam bol, i pán náčelník mestskej polície v Bratislave a pán náčelník prvého obvodu mestskej polície v Bratislave - bola pacifikačná. Pán minister Andráš u mňa dvakrát bol a spomínaní dvaja náčelníci so mnou konzultovali v podstate každú hodinu a pýtali sa, či už bude potrebný zákrok policistov, ktorí tam stáli a v podstate boli zbytoční.

Priestor pred Slovenskou národnou radou je veľmi obmedzený, preto nebolo možné dodržať stanovené pravidlo o vzdialenosti pred Slovenskou národnou radou. Títo ľudia si sami vytvorili z takých garnýžových tyčí štvorec, do kterého nikomu nedovolili vstúpiť. Dvadsať tisíc ľudí tam kľačalo na kolenách, nikto ich k tomu nevyzýval. Mal som dojem, že ani tak nežiadali, aby bol uznaný a schválený matičný zákon, ale žiadali, aby Slovenská národná rada aspoň zákon, pod ktorým sa podpísalo pätstotisíc voličov, prerokovala. Myslím, že o nič viac ani menej tam nešlo.

Rozhodne nešlo o žiadny prevrat alebo o niečo podobné. Na osvetlenie situácie. Boli hodené dva kamienky do otvorených okien Slovenskej národnej rady. Občania okamžite zistili, kto to bol. Boli to dvaja mladíci vo veku 12 - 14 rokov, ktorí sa skrývali za plotom. Toto bolo celé násilie, ku ktorému tam došlo. Nejaké iné násilie sa tam nestalo ani neopakovalo. Začalo sa tu proti mne konanie, o ktorom sa domnievam, že mu chýba skutkový i právny podklady. Predovšetkým však je v rozpore zo základnými právami demokracie, ktorých sa náš parlament dovoláva a ktorých sa dovolávam i ja.