Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Společné schůze SL a SN

Nepřítomní poslanci:

Sněmovny lidu:

Adámek M., Andelová, Bakšay, Bláha, Danihel, Dienstbier J. st., Dlouhý, Hanák, Jabmor, Klaus, Kňažko, Kučera S., Malý, Szöcs, Šimko I., Varga

Sněmovny národů zvolení v České republice:

Arnošt, Němec, Pernica F., Štern

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice:

Dubček, Farkaš, Mečiar, Molnár, Moric, Pánis, Pavúková, Peter, Roman, Serenčéš, Slota, Vicen

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Vážené Federálne zhromaždenie, otváram 6. deň rokovania 22. spoločnej schôdze snemovní. Na programe máme tieto body:

Bod programu 23: Vládny návrh, ktorým sa predkladá na vyslovenie súhlasu Dohoda medzi ČSFR a Rakúskou republikou o uľahčení pohraničného odbavovania v železničnej, cestnej a vodnej doprave, podpísaná vo Viedni 17. júna 1991 (tlač 1300).

Bod programu 16: Vládny návrh zákona o komoditných burzách (tlač 1413) a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač 1453).

Bod programu 28: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon č. 76/1959 Zb., o niektorých služobných pomeroch vojakov, v znení neskorších predpisov (tlač 1378) a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač 1467).

Bod programu 24: Vládny návrh zákona o zrušení pracovných kategórií (tlač 1400) a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač 1479).

Bod programu 25: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje Zákonník práce a zákon o zamestnanosti (tlač 1402) a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač 1459).

Bod programu 26: Návrh zákona o zákaze vykonávania niektorých činností a zneužívanie informácií (tlač 1116) a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač 1487).

Bod programu 29: Návrh zákona o Federálnej železničnej polícii (tlač 1010) a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač 1457).

O slovo sa hlási poslanec Magyar.

Poslanec SN F. Magyar: Vážené Federálne zhromaždenie! Včera, keď sme prerokovávali zmluvu so Spolkovou republikou Nemecko, nepokladal som za taktické nadhodiť otázku: "Kto sa snaží manipulovať Federálnym zhromaždením? Kto rozdáva listy adresované predsedovi Federálneho zhromaždenia?" Včera sme dostali jeden, dnes sme dostali druhý. Keď som ja napísal predsedovi Federálneho zhromaždenia, že tu sa falšuje uznesenie výborov, toto sa nedostalo do rúk poslancov. Takto selektované listy, adresované predsedovi Federálneho zhromaždenia, sa sem dostávajú. Protestujem proti tomu.

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Necháme to prešetriť. Pristupujeme k prvému bodu. Je ním:

Bod programu 23: Vládny návrh, ktorým sa predkladá na vyslovenie súhlasu Federálnemu zhromaždeniu Dohoda medzi ČSFR a Rakúskou republikou o uľahčení pohraničného odbavovania v železničnej, cestnej a vodnej doprave, podpísaná vo Viedni 17. 6. 1991 (tlač 1300).

Návrh odôvodní za vlády ČSFR minister vnútra ČSFR pán Ján Langoš. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr vnitra ČSFR J. Langoš: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci! Vzťahy k Rakúskej republike je možné označiť ako dobré a ako úspešne sa rozvíjajúce. V súvislosti s rozširovaním vzájomných stykov výrazne sa zvyšuje aj počet občanov, ktorí cestujú do druhého štátu. Požiadavky cestovného ruchu vyžadujú riešenie otázok, ktoré sú spojené aj s colným a pasovým odbavením na hraničných prechodoch medzi obidvoma štátmi.

Prioritu v činnosti pohraničných služieb chápaných ako pohraničná kontrola cestujúcich a tovaru v súčasnosti je vidieť predovšetkým v zľahčení a urýchlení pohraničnej kontroly. Vyjadrením tejto priority je koordinácia a bezprostredné uskutočňovanie pohraničných kontrol orgánmi ČSFR a Rakúskej republiky.

Medzinárodný právny základ pre uľahčenie tohto procesu vytvára dohoda medzi vládou ČSFR a Rakúskej republiky, podpísaná vo Viedni 17. júna 1991, ktorú vám vláda ČSFR predkladá na schválenie.

Predpokladaná dohoda zároveň posilní doterajšiu zmluvnú základňu medzi ČSFR a Rakúskou republikou a vytvorí predpoklady predovšetkým pre riešenie hraničných otázok. Podstata a základ celej dohody, formálne rozdelenej do piatich oddielov a dvadsiatich článkov, sú vyjadrené v článku 2 ods. 1, a 2, podľa ktorých zmluvné strany uľahčia a urýchlia v rámci tejto dohody pohraničné odbavovanie v železničnej, cestnej a vodnej doprave, zriadenie pohraničných odbavovacích stanovísk v druhom zmluvnom štáte a pre zavedenie pohraničného odbavovania v dopravných prostriedkoch v priebehu cesty na určitých trasách.

Druhý oddiel dohody zakotvuje vlastné zásady, podľa ktorých bude uskutočňované pohraničné odbavovanie. V rámci týchto zásad sa riešia otázky používania právnych predpisov pre pohraničné odbavovanie realizované pracovníkmi susedného štátu, rozsah ich právomocí, poradie pohraničného odbavovania, súčinnosť pracovníkov územného a susedného štátu, ako aj podmienky pobytu odbavovaných osôb a tovaru.

Tretí oddiel upravuje podmienky prekračovania štátnych hraníc, ochranu pracovníkov susedného štátu v územnom štáte, riešenie prípadov škody, spôsobenej pracovníkom susedného štátu pri výkone služby, ako aj úpravu kolíznych kritérií pre prípady, kedy bola škoda spôsobená pracovníkom susedného štátu. Uvedená úprava rešpektuje zásadu, aby pracovníci susedného štátu neboli pri výkone pohraničného odbavovania podrobovaní zbytočným administratívnym formalitám a boli v zásade postavení na úroveň pracovníkov územného štátu.

Pri expertných rokovaniach medzi delegáciami ČSFR a Rakúskej republiky, ktoré boli zakončené zásadnou zhodou o texte dohody, rakúska strana presadzovala svoj návrh vychádzajúci z dohody, ktorú uzatvorila so Spolkovou republikou Nemecko. Obdobnú dohodu pripravujeme na expertnej úrovni tiež vo vzťahu k Spolkovej republike Nemecko.

Československá strana prijala tento návrh za základ rokovania, pričom presadzovala úpravy rakúskeho návrhu dohody, ktoré korešpondujú s československými vnútroštátnymi predpismi a niektorými ustálenými aspektmi československej zmluvnej praxe s poznatkami pohraničných orgánov, z bezprostredného výkonu služby. Predkladaný návrh je možné z hľadiska komplexnosti považovať za najucelenejší, aký kedy ČSFR na tomto úseku uzatvorila.

Dohoda medzi ČSFR a Rakúskou republikou o uľahčení pohraničného odbavovania v železničnej, cestnej a vodnej doprave vychádza z platnej československej právnej úpravy a jej prijatie nebude vyžadovať zmeny v právnom poriadku ČSFR. Vzhľadom na to, že sa jedná o významnú dohodu, ktorá umožňuje pri dodržaní stanovených podmienok výkon úradnej právomoci druhého štátu na území ČSFR, predkladá sa v súlade s článkom 36 ods. 2 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. zákonov o československej federácii pred ratifikáciou prezidenta republiky na vyslovenie súhlasu Federálnemu zhromaždeniu.

Rakúska aj československá strana má záujem na čo možno najrýchlejšom zavedení spoločných pohraničných služieb, ktoré by mali prispieť k uľahčeniu pohraničného odbavovania. Pred ratifikáciou dohody bolo možné pre tento zámer využiť inštitút predbežného vykonávania dohody. Uvedená možnosť má oporu v článku 25 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, vnútroštátne nie je predbežné vykonávanie medzinárodných zmlúv výslovne upravené, s výnimkou zmlúv hospodárskeho charakteru obecnej povahy. Z ústavného oprávnenia prezidenta republiky dojednávať medzinárodné zmluvy je možné vyvodzovať, že zahrňuje jeho oprávnenie vysloviť súhlas s predbežným vykonávaním dohody v prípadoch, kedy je to vecne odôvodnené.

Prezident republiky využil toto svoje právo v júni 1991.

Dohoda je súhlasom vlád oboch krajín predbežne vykonávaná a pri jej praktickej realizácii sa nevyskytujú žiadne problémy. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Ďakujem. Vládny návrh prerokovali výbory branné a bezpečnostné, hospodárske, ústavnoprávne a zahraničné obidvoch snemovní. Prípravou stanoviska boli poverené výbory hospodárske. Ako spravodajcovia boli schválení poslanci Anton Ondrejkovič a Július Minka. Prosím pána Ondrejkoviča, aby predniesol spravodajskú správu.

Společný zpravodaj výborů SN A. Ondrejkovič: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, vážení hostia! So spravodajskou správou, s ktorou vás zoznámim, vyslovil súhlas aj môj kolega poslanec Minka z hospodárskeho výboru Snemovne ľudu.

Dohoda medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Rakúskou republikou, ktorá nám bola vládou predložená na odsúhlasenie, je výrazom realizovania novej vnútropolitickej a zahraničnopolitickej klímy, vzniknutej v Európe po rozpade ideologického a vojenskopolitického bloku socialistických krajín. Uvoľnenie v medzinárodných stykoch otvorilo obrovský priestor nielen vo vzájomnej medzištátnej spolupráci, ale aj v spolupráci medzi individuálnymi podnikateľskými subjektmi, do nebývalých rozmerov vzrástol pohyb občanov na hraničných prechodoch v rámci turistického a obchodného ruchu.

Doterajší systém odbavovania občanov na hraničných prechodoch s Rakúskou republikou sa stal obmedzujúcim činiteľom vo vzájomných stykoch.

Návrh predloženej dohody rieši konkrétnymi opatreniami urýchlenie a zjednodušenie pohraničného odbavovania v železničnej, cestnej a vodnej doprave. Patrí medzi nich napríklad stanovenie predsunutých odbavovacích stanovísk v oblasti jedného zmluvného štátu, v ktorom sú pracovníci druhého zmluvného štátu oprávnení robiť pohraničné odbavovanie. Predpokladá to dohodu o stanovení vhodných odbavovacích dôb na úpravu náhrad za používanie zariadení, oslobodenie od colných poplatkov, skladanie colných istôt a zriaďovanie prevádzkových telekomunikačných pracovísk, potrebných pre predsunutie odbavovacieho stanoviska.

Návrh vládnej dohody vychádza z platnej československej právnej úpravy a jej prijatie nebude vyžadovať zmeny v právnom poriadku ČSFR.

Vážené poslankyne a poslanci! Návrh dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Rakúskou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania v železničnej, cestnej a vodnej doprave prerokovali výbory hospodárske, ústavnoprávne, zahraničné, branné a bezpečnostné Snemovne ľudu a Snemovne národov a odporúčajú obidvom snemovniam návrh dohody odsúhlasiť bez zmien. Ďakujem.

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Ďakujem. Písomné prihlášky do rozpravy nemám. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce vystúpiť k tejto problematike. Nikto sa nehlási. Tým by sme neotvorenú rozpravu ukončili.

Aby sme mohli hlasovať, potrebujeme kvórum, ktoré sa pokúšam zvolávať. Pretože sa kvórum tak rýchlo nezhromaždí, vykonáme hlasovanie, až bude patričné kvórum.

Pristúpime k druhému bodu prerokovávania.

Druhým bodom je vládny návrh zákona o komoditných burzách, tlač 1413, a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov, tlač 1453.

Bod programu 16: Vládny návrh zákona o komoditných burzách (tlač 1413) a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač 1453).

Vládny návrh odôvodní minister vlády ČSFR, podpredseda vlády Hoffmann. Prosím, aby sa ujal slova.

Místopředseda vlády ČSFR P. Hoffmann: Vážený pán predsedajúci, vážené Federálne zhromaždenie! Realizácia ekonomickej reformy podľa prijatého scenára, konštituovanie samostatných tržných subjektov a vytváranie tržného prostredia si objektívne vyžaduje aj obnovenie inštitúcie burzy nielen ako praktického trhového, ale aj právneho inštitútu. Vedľa burzy cenných papierov, ktorých návrh ste už schválili, ide predovšetkým o burzy s poľnohospodárskymi výrobkami.

Legislatívne práce, orientované týmto smerom, vychádzali predovšetkým z právnej úpravy rakúskeho a anglosaského burzového práva, hlavne ale zo skúseností viedenskej burzy. Pri týchto prácach sa tiež prihliadalo k burzovým predpisom, ktoré sa používali na našom území do roku 1952. Predloha zákona rešpektuje zmeny v čs. právnom poriadku, ku ktorým došlo k vydaniu Obchodného zákonníka a novely občianskeho zákonníka. Nadväzuje na európsky systém regionálnych komoditných búrz.

Projekt obnovy komoditných agrárnych búrz dostal podporu aj rozhodnutím vlády Českej republiky zo dňa 3. 4. 1991 obnoviť komoditnú agrárnu burzu ako jeden z nevyhnutných realizačných prvkov agrárnej reformy. Potreba inštitucionalizácie v našich podmienkach je vyvolaná situáciou, kedy realizácia pohotových poľnohospodárskych výrobkov je brzdená absenciou obchodného systému, ktorý by pružne a demokraticky konštituoval práva a povinnosti subjektov novobudovaného agrárneho trhu.

Prijatie zákona o burzách patrí podľa článku 37 ods. 2 ústavného zákona o československej federácii do právomoci Federálneho zhromaždenia. Pretože bolo rozhodnuté spracovať samostatný zákon o burzách cenných papierov, a nie všeobecný burzový zákon, predkladá vláda Federálnemu zhromaždeniu k prerokovaniu samostatný návrh zákona o komoditných burzách. Návrh nerieši výkon štátnej správy v tejto oblasti, pretože podľa článku 37, ods. 2 spomínaného ústavného zákona patrí výkon burzového zákona do výlučnej pôsobnosti republík.

Navrhovaný zákon je ďalším z krokov, ktorý po prijatí Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a vyrovnaní, živnostenského zákona, novely občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku prispeje k vytvoreniu modernej právnej regulácie ekonomickej sféry.

Cieľom zákona o komoditných burzách je zabezpečiť účastníkom trhu právnu istotu s možnosťou ovplyvňovať vývoj cien, kvalitu tovaru aj celkový rozvoj obchodu.

Prijatie návrhu Federálnym zhromaždením vytvorí podmienky potrebné k tomu, aby sa konštituovala burza ako súkromnoprávnou osoba, ktorá by fungovala ako nezávislá trhová inštitúcia, oddelená od štátu, avšak pracujúci pod jej dohľadom budú vybavení potrebnou samosprávou a budú schopní zabezpečovať z vlastných príjmov prostriedky na bežnú činnosť aj na svoj rozvoj.

Burza bude otvorenou inštitúciou, umožní vstup ďalším subjektom a mala by vylúčiť neúmerný vplyv kapitálovo silných členov burzy. Obchod s príslušným tovarom účelne a pružne organizovať tak, aby bola zabezpečená dostatočná likvidita trhu, transparentnosť obchodov, zaručená kvalita tovaru, aby boli v dostatočnej miere chránené záujmy účastníkov pri dojednávaní plnenia zmlúv aj pri riešení sporov, ktoré z týchto zmlúv môžu vzniknúť.

Burza umožní realizáciu termínových obchodov, ktoré vytvárajú potrebné istoty pre výrobcov a cenové garancie pre predávajúcich aj kupujúcich, ako aj náväznosť na európsky systém regionálnych komoditných búrz, ktorý je riadený výborom so sídlom v Štrasburgu.

Zákon môže upraviť problematiku všeobecne, podrobnosti určia vnútorné predpisy burzy. V kompetencii orgánov burzy musí byť preto konkretizácia systému burzového obchodu podľa špecifických územných podmienok v okruhu pôsobnosti burzy, ktoré sa odrážajú v štatúte burzy, v poriadku burzového rozhodcu súdu a v burzových pravidlách. Možnosť konštituovania búrz bude závisieť od praktického konštituovania, kedy Česká národná rada a Slovenská národná rada prijmú zákony, určujúce príslušný štátny orgán vo veciach výkonu štátnej správy vo vzťahu ku komoditným burzám, pretože táto problematika, ako som povedal, patrí do zákonodarnej moci republík. Bez vydania republikových právnych predpisov nemôže byť žiadna burza oficiálne zriadená. Prijatie návrhu zákona, ktorý predkladáme, si nevyžiada zvýšenie výdajov štátneho rozpočtu federácie.

S pripomienkami, ktoré vzišli z rokovania výborov Federálneho zhromaždenia, súhlasíme, pretože predpokladáme, že prispejú k právnej čistote predkladaného návrhu a predovšetkým k zabezpečeniu odbornosti a serióznosti burzových obchodov. Týka sa to predovšetkým týchto troch návrhov.

Návrhu na zvýšenie vekovej hranice členov burzovej komory a burzových dohôd z 18 na 21 rokov. Je to § 11 ods. 4 a § 29 ods. 2.

Ďalej sa to týka návrhu na stanovenie podmienok bezúhonnosti pre zmocnenca člena burzy, burzového dohodcu, burzového komisára a jeho zástupcu a generálneho tajomníka burzy. Za bezúhonného sa pre účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za majetkový trestný čin alebo iný úmyselne spáchaný trestný čin.

Súhlasíme s návrhom na zvýšenie sankcie z 50 na 500 000,- Kčs za porušovanie povinností taxatívne uvedených v zákone v § 36 ods. 2.

Sme presvedčení, že zákon o komoditných burzách, ktorého návrh vám vláda predkladá spolu so zákonom o burzách cenných papierov, je významnou súčasťou právnych predpisov, vytvárajúcich legislatívny rámec trhového hospodárstva. Odporúčame preto Federálnemu zhromaždeniu jeho schválenie.