Čtvrtek 12. března 1992

Poslanec SL P. Zahrádka: Pod číslem 1296 jsme dostali jenom jeden tisk. Druhý tisk nemá číslo, není to oficiální tisk a pokud ho někdo používá, tak používá jakýsi předběžný pracovní materiál.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Pán poslanec Tichý.

Společný zpravodaj výborů SN B. Tichý: Ve svém úvodním slově jsem vysvětlil, že tisky jsou skutečně dva, že se lišily kapitolou 4, kde v původním tisku, zcela oficiálním, který také přišel na adresu Federálního shromáždění s příslušným číslem jednacím, se vyskytoval návrh na rozdělení rozpočtového přebytku a že v dodatečném tisku, který přišel potom, byl kromě kapitoly 4 škrtnut také výrok o stabilizaci cenové úrovně vlivem snížení daně z obratu. Zůstaly tam ovšem některé okolnosti, které měly být škrtnuty a také jsem vznesl dotaz na zástupce navrhovatele, zda se neliší tyto tisky i jinak. Vzhledem k tomu, že na to nebylo odpovězeno, mohu ujistit jenom v tom, že jiné rozdíly jsem nenašel, ale jisté to samozřejmě není.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem, pristúpime k hlasovaniu. Ešte sa hlási poslanec Měrák.

Poslanec SN P. Měrák: Jen velmi krátce. V tom, co tady bylo řečeno, problém není. Problém je v tom, že návrh usnesení odvolává v bodu 3 na 4. část materiálu 1296 a tato čtvrtá část není obsažena ve všech materiálech. To je ten problém, ke kterému nemělo podle mého soudu dojít.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Pán poslanec Schneider.

Poslanec SL J. Schneider: Už jsem se o tom zmínil. Ještě jednou. Původní návrh usnesení výborů, o kterém jsme jednali, odkazuje na materiál v růžových deskách, kde je napsáno "Materiál pro jednání vlády", se kterým pracoval výbor pro plán a rozpočet a ve sněmovně pracujeme s tiskem 1296, což je opět v růžových deskách "Materiál pro jednání Federálního shromáždění". Každý, kdo umí číst, si může přečíst, že na přebalu je číslo 1296.

Panu kolegovi Měrákovi sděluji, že ten inkriminovaný odstavec v usnesení jsme vypustili. Čili není zde žádný problém.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Áno, ten sme neprijali.

Rokovali sme, áno, ale v túto chvíľu nerokujeme, pretože sme ho neprijali. Budeme hlasovať o uznesení. Opakujem znova - zostalo z bodu 1, tlač 1359, a bodu 2 a 3, tlač 1395.

Kto súhlasí s týmto uznesením, nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo! Prepáčte prosím, ešte raz. Pýtam sa ešte raz, kto súhlasí s uznesením ku Správe vlády ČSFR o plnení štátneho rozpočtu federácie, nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!

(Hlasování: 15.00)

(SN 77, SL 66)

Kto je proti? (SN 5, SL 9)

Kto sa zdržal hlasovania? (SN 19, SL 20)

Päť a dve nehlasovali, takže po deväťdesiatich minútach sme prijali uznesenie, ktoré má v tejto časti, ako som už hovoril - Federálne zhromaždenie prijalo uznesenie k Správe vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o plnení štátneho rozpočtu federácie a súhrnných štátnych rozpočtov na I. až IV. štvrťrok 1991.

(Poznámka redakce: usnesení FS č. 314, SN č. 496, SL č. 480)

Teraz, vážené poslankyne a vážení poslanci, prerokujeme

21.

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 110/64 Zb. o telekomunikáciách - tlač 1276 a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov - tlač 1393.

Výklad návrhu podá za vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky minister pán Emil Ehrenberger. Prosím, aby sa ujal slova. Prepáčte, pán minister, my sme pôvodne ráno avizovali, že bude prerokovaný ako ďalší bod - teraz má teda nasledovať - zákon o súhrne daní. K tomuto zákonu sa musia ešte, vzhľadom na uznesenie, ktoré nám predložili výbory pre plán a rozpočet, kde sa predpokladá predtým prijatie ústavného zákona, musia sa k tomu ešte vyjadriť výbory ústavnoprávne. Boli požiadané politickým grémiom o takéto vyjadrenie, takže až budeme mať vyjadrenie týchto výborov, potom pristúpime k prerokovaniu tohto zákona. Teraz má slovo minister Ehrenberger.

Ministr spojů ČSFR E. Ehrenberger: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci! Predkladaná novela telekomunikačného zákona č. 110/64 Zb. vychádzala z nutnosti novej zákonnej úpravy pre oblasť telekomunikácií, pretože zákon 110 nemôže v žiadnom prípade vyhovovať podmienkam prevádzky rozvoja moderných telekomunikácií, všetkým liberalizačným trendom rozvoja nášho trhového hospodárstva a zároveň vo vytváraní podmienok začleniť naše telekomunikácie do integračného procesu v rámci globálnej európskej telekomunikačnej siete Európskych spoločenstiev.

Preto ako jeden z prioritných cieľov navrhovanej novely zákona č. 110 je vytvoriť v danej oblasti obdobné právne predpoklady, aké sú v krajinách Európskych spoločenstiev. Tento zámer je tiež v súlade s rozhodnutím vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z 5. 9. 1991, ktorým bolo uložené zabezpečiť zlučiteľnosť československého právneho poriadku s právami Európskeho spoločenstva, je to uznesenie vlády 533/1991. Zároveň je dôležité uviesť, že direktívy Európskeho spoločenstva, ktoré platia pre túto oblasť, sú zahrnuté a akceptované v schválených zásadách štátnej spojovej politiky, ktoré schválili obe republikové vlády a federálna vláda.

Návrh ďalej dôsledne rešpektuje medzinárodné dokumenty, ktorými je Československo ako člen medzinárodnej telekomunikačnej únie viazané. Ide o ústavu Medzinárodnej telekomunikačnej únie a o konvenciu Medzinárodnej telekomunikačnej únie z júna 1989. Tieto záväzky sú podrobne uvedené v dôvodovej správe. Liberalizačné trendy, ktoré v poslednom období už prevládli na telekomunikačnom trhu krajín Európskych spoločenstiev, vyžadujú aj v Československu potrebu urýchleného premietnutia potrebných zásad do nášho právneho poriadku. To je jeden z dôvodov, prečo bola zvolená cesta dielčej novely doterajšieho znenia zákona. Ďalším dôvodom je aj skutočnosť, že už boli prijaté a v rokoch 1992 - 1993 budú prijaté ďalšie záväzné direktívy Európskeho spoločenstva a odporúčania Európskej konferencie pre pošty a telekomunikácie známe pod skratkou CEF.

Na základe týchto dokumentov bude treba prikročiť k spracovaniu nového zákona. Dovolím si však poznamenať, že cestou dielčej novelizácie postupovala aj rada krajín Európskeho spoločenstva i ďalších krajín, ako je napríklad Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko a iné. Nutnosť právnej úpravy ešte v tomto roku vyplýva tiež z asociačnej dohody s Európskym spoločenstvom. Európske spoločenstvá ukladajú, že pokiaľ chceme byť prijatí za člena, musíme akceptovať dokumenty známe ako Green Paper and Telecomunication a direktívy, ktoré z neho vyplývajú, to je zásady pre liberalizáciu telekomunikačného trhu a s tým súvisiace nevyhnutné dôsledné oddelenie výkonu správnych činností od činností podnikateľských. V súčasnom období, mimoriadne citlivom pre budúcnosť štátu, v situácii, kde nie sú doteraz doriešené niektoré otázky vzťahu medzi československou federáciou a republikami a naviac, keď sa na základe dlhých diskusií okolo rozdelenia kompetencií v spojoch už uskutočnilo veľa a veľa komplikovaných rokovaní a do určitej miery to poznamenalo aj tento zákon, navrhli niektorí páni poslanci v hospodárskych výboroch Snemovne ľudu a Snemovne národov po konzultáciách s odborníkmi v oblasti spojov Federálneho ministerstva spojov také zmeny k návrhu, ktoré by umožnili oddelenie výkonu správnych činností od činností hospodárskych spôsobom, ktorý by nezasahoval neprijateľne do kompetencie federácie, či na druhej strane republík a bol by prijateľný.

Ide o riešenie, ktoré je obsahom § 21 ods. 2 a nového § 23. S ohľadom na skutočnosť, že prijatie novely zákona o telekomunikáciách je nevyhnuteľnou a zásadnou podmienkou pre privatizáciu československých spojov, aj na skutočnosť, že právnymi predpismi určené podklady pre privatizáciu kľúčových oborov v rezorte spojov, vrátane privatizačných projektov obidvoch Správ pôšt a telekomunikácií v Prahe a v Bratislave a obidvoch Správ rádiokomunikácií v Prahe a v Bratislave musia byť predložené do konca mája tohto roku, obraciam sa na vás, panie poslankyne a páni poslanci, s naliehavou žiadosťou, aby ste vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky predložený zákon schválili a umožnili tak privatizáciu v oblasti telekomunikácií a tým by ste pomohli tomu, aby sa spoje vymanili zo zajatia starých, z minulého režimu neefektívnych väzieb, ktoré by tento rezort, jeden z najvýznamnejších ako pilier rozvoja československej ekonomiky, odsúdili k živoreniu. Pritom by vlastne neschválenie tohto zákona viedlo k tomu, že by naša verejnosť musela využívať prehistorické zariadenia s nedostatočnými neefektívnymi službami a naviac po nedôstojnom dlhom čakaní by sme sa vystavili možnosti diskreditácie pred ostatným svetom.

Návrh novely zákona o telekomunikáciách bol odsúhlasený a odporučený výbormi brannobezpečnostnými, sociálnymi a kultúrnymi, ústavnoprávnymi a hospodárskymi Federálneho zhromaždenia, tiež bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore Slovenskej národnej rady a v rovnakom výbore Českej národnej rady.

Niektoré dielčie pochybnosti, ktoré zazneli k návrhu pri jeho prerokovávaní v republikových orgánoch, sa vynasnažili poslanci týchto výborov - hlavne hospodárskeho výboru ako gesčného - svojimi podnetmi odstrániť.

Dovoľte mi ešte niekoľko informácií k jednej často znejúcej otázke, ktorá súvisí s dikciou v tomto zákone. Je to § 1 ods. 2 návrhu, kde sa uvádza, že štát má výhradné právo zriaďovať a prevádzkovať niektoré prenosové cesty a zariadenia. Aby som predišiel vzniku obavy, že ide o zachovanie neprimeraného monopolu rozhodovania štátu, odkazujem predovšetkým na § 4 ods. 3, z ktorého je jednoznačne evidentné, že aj tieto záležitosti budú samozrejme povolením v podobe licencie zverované právnickým osobám, ktoré spĺňajú potrebné predpoklady, t.j. dokážu, že sú schopné poskytovať príslušné služby v požadovanej kvalite a rozsahu. Inštitút povolení udeľovaný štátom, s cieľom zabezpečiť verejný prospech, kvalitu, dostupnosť a súlad s medzinárodným štandardom, ako výhradné právo štátu je zachovaný vo všetkých dvanástich krajinách Európskych spoločenstiev. Výhradné práva pre vnútroštátne spojenie si zachovávajú napríklad aj jednotlivé štáty v Spojených štátoch amerických, ktoré vydávajú licencie pre všetky telefónne spojenia, kde je teda rovnakým monopolným právom štátu rozhodovať. Napríklad prevádzkár na úrovni medzinárodných stykov vo vnútri únie musí mať licenciu od Federal Communication Committee. Ide teda opäť o výhradné právo.

Práva, ktoré si zmienené európske aj iné štáty zdanlivo ponechávajú formou udeľovania licencií, sú v skutočnosti povinnosťami, ktoré na seba štáty berú, aby zabezpečili svojim obyvateľom rozsiahlu škálu prvotriednych telekomunikačných služieb.

Pokiaľ sme teda prevzali text v § 1 ods. 2 doslova - a to zdôrazňujem: doslova - z nových zákonov o telekomunikáciách prijatých v roku 1990 vo Francúzsku a Spolkovej republike Nemecko, tak len preto, že plníme tým doslova obsah dokumentu Európskych spoločenstiev a Medzinárodnej telekomunikačnej únie. Prosím, aby ste túto dikciu takto chápali a v tomto zmysle ju prijali.

Vážení páni poslanci! V dôvodovej správe sme sa pokúsili ubezpečiť vás o nutnosti priniesť nevyhnutné zmeny v odbore telekomunikácií, ktoré by nás priblížili pokročilejšej časti sveta formou novely doterajšieho zákona. Súčasne sú pripravované potrebné vykonávacie predpisy, ktoré podrobným rozpracovaním jednotlivých ustanovení zákona napomôžu ich aplikácii v praxi. Rodia sa už aj zásady nového zákona o telekomunikáciách, ktorý je však náročný a je to dlhodobý legislatívny proces.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolil by som si na záver znova zrekapitulovať podmienenosť postupu a prípravy závažných procesov rozvoja našich telekomunikácií týmto zákonom. Je to privatizácia, účinná reštrukturalizácia, z nich vyplývajúca možnosť efektívnej tvorby investičných zdrojov a naplnenie časového aj organizačného postupu investičného rozvoja na túto dekádu, teda do roku 2000.

Ďalej tento zákon bezprostredne súvisí s výsledkami rokovaní Svetovej banky a európskych bánk, kde sa prerokúvajú možné úvery z celkovej čiastky investičného objemu na celú dekádu 5 miliárd dolárov, v prvej fáze pre objem 1,6 mld. dolárov. Jednou z podmienok pre garanciu štátu pre tieto úvery a pre materiál, ktorý pripravujeme do vlády, je aj schválenie tohto zákona. Ďakujem vám všetkým za váš záujem, s ktorým ste analyzovali ustanovenie predkladaného návrhu. Ešte raz prosím, aby ste svojím súhlasom napomohli československým telekomunikáciám k tak potrebnému rozkvetu. Ďakujem.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem ministrovi Ehrenbergerovi. Podľa opatrení predsedov snemovní bol návrh prikázaný výborom ústavnoprávnym, branným a bezpečnostným, hospodárskym, sociálnym a kultúrnym obidvoch snemovní. Hospodárske výbory boli poverené prípravou stanovísk pre snemovne.

Obdržali ste písomný návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov v tlači 1393. Spravodajskú správu k tomu podajú pán poslanec Malina a pán poslanec Roubal.

Prosím oboch spravodajcov, aby sa dostavili za predsednícky stôl a predniesli svoje spravodajské správy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Roubal za výbory Snemovne národov.

Společný zpravodaj výborů SN M. Roubal: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci! Novela zákona č. 110 z roku 1964 o telekomunikáciách má viac než ročnú odyseu.

Od začiatku, ako bola pripravená, boli k nej rozporuplné stanoviská. Nikto nezpochybňoval jej nutnosť z odborného hľadiska, keď pôvodný zákon jednoznačne staval občana do trpného postavenia povinného zo zákona znášať všetko, čo si na neho monopol týmto zákonom jednoznačne definovaným a preferovaným vymyslí.

Po roku 1989 sa samozrejme a pochopiteľne zmenil názor na občana ako na jednotlivca svojprávneho a k tomu bolo nutné prispôsobiť aj novelu telekomunikačného zákona. Monopol sa však v telekomunikáciách nedá jednoducho odstrániť alebo zrušiť, ako je to v iných hospodárskych oblastiach. Telekomunikácie patria všade v zahraničí ku strategickým bodom nielen z hľadiska vnútroštátneho, ale aj vzhľadom navonok, kde štát je zodpovedný a musí medzinárodne garantovať telekomunikačné siete na svojom území.

Toto, čo je jasne definované aj v ústavnom zákone č. 143/1968 Zb. v znení ďalších predpisov, však bolo - a možno že ešte stále je - miestom politických súbojov okolo tohto zákona. Súčasný stav - výsledky politizovania sa samozrejme odrážajú v kvalite poskytovaných služieb a v množstve reklamácií na tento rezort.

Aj keď kompetencie boli definované asi pred pätnástimi mesiacmi, v Českej republike máme SPT Praha - Správa pôšt a telekomunikácií - s jedným vedúcim hospodárskym pracovníkom podliehajúcim riadeniu pána ministra Dybu, ale aj do riadenia pána ministra Ehrenbergera, na Slovensku je situácia presne obdobná. Ak má niekto dvoch pánov - ako keby nemal žiadneho.

V tejto strategickej oblasti je to však hazard. Blokuje to aj prísun prostriedkov zo zahraničia. Keď celý spor o telekomunikácie je verejne známy a Česká a Slovenská Federatívna Republika sa javí ako nespoľahlivá, je nutné investície garantovať. Z tohto dôvodu - ako povedal aj pán minister Ehrenberger - je tento zákon veľmi potrebný.

Uvedené pripomienky hospodárske výbory prerokovali a liberalizačný proces v telekomunikáciách navrhli riešiť definovaním diaľkovej a miestnej telekomunikačnej siete, čo je definované v § 2 tohto zákona.

V § 21 ods. 3 je presne vyčlenený okruh oblastí, v ktorých rozhoduje Ministerstvo financií. V tomto § 21 ods. 2 a ods. 4 spolu s novým znením § 23 je vytvorená možnosť pre Slovenskú národnú radu a Českú národnú radu stanoviť orgány, ktoré v súlade s právnymi predpismi rozhodujú o prevádzke a zriaďovaní miestnej telekomunikačnej siete. Toto sa nám zdá, že rieši spolitizovaný problém vytvárania možnosti vstupu, samozrejme presne špecifikovaného okruhu činností, do druhej vlny privatizačného procesu a možnosť riešiť nahromadené problémy zahraničnými investíciami.

Uvedené riešenie zabezpečuje aj to, že ČSFR (ako medzinárodný právny subjekt zo zákona) je schopná a môže garantovať svoje záväzky. Ako spoločný spravodajca Snemovne národov vás zoznámim so stanoviskom Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady a tu musím upozorniť, že ide o stanoviská predložené k pôvodnej tlači 1276.

Výbor národohospodársky Českej národnej rady súhlasí. Výbor ústavnoprávny Českej národnej rady a výbor ústavnoprávny Slovenskej národnej rady nevyslovili súhlas, výbor pre obchod a služby Slovenskej národnej rady súhlasil s pripomienkami k pôvodnému § 21, čo som myslím vysvetlil.

Ako spoločný spravodajca Snemovne národov vám odporúčam uvedený návrh novely zákona 110/64 Zb. v znení garančnej správy hospodárskych výborov - tlač 1393 prijať a požiadal by som spravodajcu Snemovne ľudu, aby vás zoznámil s jeho stanoviskom a s pripomienkami jednotlivých výborov Federálneho zhromaždenia.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Áno. Prosím pána poslanca Malinu, aby vystúpil za výbory Snemovne ľudu.

Společný zpravodaj výborů SL Z. Malina: Pane předsedající, dámy a pánové, vládní návrh novely zákona č. 110/64 Sb. - zákona o telekomunikacích (tisk 1276) projednaly ve Federálním shromáždění výbory branně bezpečnostní, sociálně kulturní, ústavně právní a jako garanční výbory hospodářské.

Rozsah změn navržených těmito výbory je poměrně značný. Za zásadní úpravu je třeba považovat zlepšení postavení občana, přiblížením výkonu státní správy občanskoprávnímu režimu. Tato úprava se promítá do § 12, 13, 16 a 20. K citlivé otázce oprávnění k zásahům do práv občanů v obecném zájmu oproti platnému znění zákona novela výslovně stanoví, že se jedná o věcná břemena dle občanského zákoníku.

K podstatné změně dochází v otázce náhrad. Při omezení práva užívání přísluší náhrada dle předpisů o vyvlastnění přímo ze zákona s možností odvolání k nezávislému orgánu. Jsou upraveny i termíny uplatnění nároků.

§ 20 stanoví ochranu suverénního postavení fyzických osob v podmínkách oddělení státu od občanské společnosti jednoznačným stanovením podmínek na ochranu informací.

Z věcného hlediska je třeba připomenout ještě zásadní změny, související se zavedením pojmů místní a dálková síť, jak o této problematice hovořil pan zpravodaj za Sněmovnu národů, poslanec Roubal. Týká se to zejména § 2, 21 a 23.

Rozsah navržených změn nás, jako zpravodaje, vedl k rozhodnutí nepředkládat sněmovnám společnou zprávu výborů v obvyklé formě, ale vládní návrh novely doplnit o úpravy, obsažené ve společné zprávě a předložit vám pak návrh novely v ucelené formě.

Poměrně dlouhá doba, která uplynula mezi vypracováním vládního návrhu a jeho předložením při projednávání ve sněmovnách, patrně vyvolala potřebu dalších legislativních změn. Z nich považuji za nutné se zmínit o vypuštění preambule platného znění zákona, vylepšení používání některých pojmů, které se přizpůsobují dikci současně platného právního řádu, například legislativní zkratka "organizace spojů" byla změněna, převedení režimu státní inspekce komunikací a státního odborného dozoru komunikací pod obecný režim, v loňském roce přijatého kontrolního řádu, zákona č. 405/91 Sb.

Za svou povinnost dále považuji upozornit vás na tiskové chyby v tisku 1393, které by mohly změnit smysl navrženého znění. Na straně 4 odstavec 3 § 2 místo "organizaci" má být "organizace". Na straně 13 uprostřed v § 21 odstavec 3 písmeno c) za slovo "komunikační" je třeba doplnit slovo "zařízení" a v písmenu d) místo "provádění výkonů státních dozorů" má být "provádění výkonu státního dozoru".

Na straně 11 uprostřed v odstavci 4a) místo "jejíž" má být "jejichž". V souvislosti s § 19 bych chtěl upozornit ještě na to, že z důvodů přehlednosti je provedena novelizace tohoto paragrafu jako celku, včetně odstavců 4 a 5, kde pouze bod 4 c) se mění oproti platnému znění a v ostatních částech nejsou věcné změny.

Prosím vás ještě, abyste si provedli úpravu ve svých tiscích 1393, a to legislativně technickou opravu, a to tu, že v rámci bodu 3 c) se § 23 přejmenuje na § 23 a) a bod 31, přečíslování následujících paragrafů, se vypouští.

Dámy a pánové, Československo se řadí mezi země s nízkou úrovní spojů. V provozu je o něco více než 4 milióny stanic, počet nevyřízených žádostí o zřízení telefonní stanice přesáhl 450 tisíc. Automatizace provozu dosahuje pouhých 80 %, digitalizace spojové služby je v plenkách.

V současné době, kdy probíhá transformace naší společnosti, je nedokonalá infrastruktura jednou z brzd dalšího našeho postupu. Oživení hospodářské činnosti, před kterým, pevně věřím, stojíme, bude znamenat další obrovský nárůst nároků na službu spojů. Je jasné, že bez skutečně strukturální přeměny současné organizace spojů a obrovských investic do telekomunikační sítě se potřebných změn nedočkáme.

Potřebná výše investic do telekomunikační sítě se pro nejbližší dobu odhaduje cca na 5 miliard dolarů. Myslím si, že oddělení státní správy od hospodářské činnosti je nutnou podmínkou privatizace, vstupu potřebného zahraničního kapitálu a potřebné demonopolizace.

Předložená novela zákona č. 110/64 Sb., o telekomunikacích vytváří předpoklady pro zahájení tohoto procesu demonopolizace.

Chtěl bych poznamenat, že všeobecně ve světě i v Evropském společenství je patrný trend postupné další liberalizace spojů. Je třeba si uvědomit, že i tam monopoly úporně brání své vydobyté pozice. Není se čemu divit, neboť trh telefonních hovorů jen v Západní Evropě představuje ročně 80 miliard dolarů.

Opakuji, že navržená novela zákona 110/64 Sb. je nutným prvním krokem správným směrem. Jako společný zpravodaj Sněmovny lidu vám doporučuji, abyste tuto novelu ve znění předložené společné zprávy výborů - tisk 1393, schválili.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP