Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. To bol pán poslanec Sokol z OH. Ďalej
vystúpi pán poslanec M. Benčík so
stanoviskom Strany demokratickej ľavice. Môže
sa pripraviť pán poslanec Šedovič so stanoviskom
klubu SNS, po ňom sa pripraví pani poslankyňa
Matochová.
Poslanec SL M. Benčík: Vážený
pán predsedajúci, vážené kolegyne,
vážení kolegovia, snáď vyplýva
z mojej právnickej profesionálnej deformácie,
že pri posudzovaní, resp. predkladaní materiálov
som priamočiari, otvorený a žiaľ málo
diplomatický.
Dnes však pristupujem k rečníckemu pultu v
určitej rozpoltenosti. Príčinou toho je,
že náš klub - SDŠ si uvedomuje podstatu
návrhu, jeho význam a predovšetkým konkrétny
dopad na ďalší ústavnoprávny vývoj
a súžitie našich národov a národností.
Nepochybne ide o základné a kľúčové
otázky, pozitívne riešenie, ktoré by
nepochybne prispelo k urovnaniu, upokojeniu spoločenskej
a politickej atmosféry, ktorá sa stáva stále
viac povážlivou.
Na druhej strane si ale uvedomujeme zložitosť a možnú
nepriechodnosť tohto legislatívneho návrhu.
To, prečo je stav v našom parlamente takýto,
má viac príčin. Tiež názory na
to sa môžu rôzniť. Zastávam názor,
že panujúci skoro krízový stav v tomto
orgáne je vo veľkej miere zapríčinený
doterajšou, málo tolerantnou a presnejšie povedané
málo pluralitnou politikou rozhodujúcou časťou
našich kolegov zoskupených vo vládnej koalícii.
Dovoľte mi pripomenúť, že pri základnej
zmene nášho právneho poriadku ste často
vôbec alebo takmer nezohľadňovali naše
návrhy a stanoviská. Naše legislatívne
návrhy ste zhodili zo stola skôr, než ste sa
s nimi stačili zoznámiť. Či už
to boli ucelené návrhy, ako napríklad návrh
zákona o privatizáii, zákon o pôde,
Listina atď.
Z princípu odmietate naše doplňujúce
návrhy.
A naopak, len tak z recesie ako mi potvrdil jeden z vašich
kolegov, potvrdíte novelu trestného zákona,
ktorá nám doma robí pred širšou
a predovšetkým odbornou verejnosti nie dobré
meno.
Dokonca sa stáva, že poslancom opozícia vymedzuje,
k čomu môžu hovoriť, k čomu by nemali
hovoriť. A ako hovorí jeden náš kolega,
často v tomto parlamente prevláda logika - víťazi
a porazení. (Hlas z pléna: Nemá to s tím
nic společného.) Myslím, že to má
niečo spoločného. Hneď vám to
poviem. Ja som vás počúval, keď vystupujete,
keby ste bol tak láskavý... To je svedectvo toho
o čom práve hovorím.
Aj keď celá tá ohromná legislatívna
práca tohto parlamentu by nebola možná bez
konštruktívneho prístupu opozičných
poslancov, len jedenkrát odznelo v tomto parlamente uznanie
za postoj poslancov z opozície. Vyslovil ho pán
Sokol pri schválení Listiny. Áno, podporili
sme Listinu. Pre jej význam, pre jej dôležitosť.
Aj keď sme si vedomí, a na to sme upozorňovali
aj vtedy, že v právach sociálnych, hospodárskych,
kultúrnych, v niektorých častiach nedosahuje
táto norma európskeho štandartu. Všetci
však vieme, ako je dobré, že túto Listinu
máme.
Problém vidím v tom, že pri pluralitnom chovaní
rozhodujúcej časti vládnej koalície
a pri zohľadnení väčšiny našich
návrhov sme mohli mnohému zabrániť a
mohli sme tomu aj predísť.
Aktuálnym sa mi zdá poukázať na to,
že sme mohli byť uchránení pred fraškou
kupónových knižiek. To je len začiatok.
Domnievam sa, že pre kupónovú privatizáciu
zostanú len podniky úpadkové.
Sú signály, konkrétne v našom regióne,
že fabrika v hodnote cca 1 miliarda korún - sú
to Slovenské energetické strojárne v Tlmačoch,
pôvodne navrhnuté na kupónovú privatizáciu
môžu byť za výdatnej podpory Slovenského
ministerstva privatizácie určené na priamy
odpredaj. Počúvajte dobre, za 320 miliónov
korún pre piatich záujemcov z vedenia podniku, za
ktorými stojí zahraničný kapitál.
Môžete si predstaviť reakciu 600 000 zamestnancov,
z ktorých mnohí by mali záujem zúčastniť
sa privatizácie buď kupónovej alebo inak.
Pokiaľ je tomu tak aj v iných prípadoch, môžeme
sa skoro dočkať ďalšieho zvýšenia
sociálneho napätia a nespokojnosti. (Hlasy z pléna:
Nesouvisí to s tím, k věci.) (Předsedající
předseda SN M. Šútovec: Kolegovia, od toho
som tu ja, aby som upozornil...)
My sme ale do programu nášho jednania návrh
pána kolegu Šilhána na vytvorenie komisie na
dohľad nad privatizáciou pochopiteľne nezaradili.
Možno, že aj ďalšie zoskupenie politických
síl pociťujú zvyšujúcu nespokojnosť
aj preto, že je tu ekonomický pokles, zvýšenie
cien, nezamestnanosť, ktorá je obzvlášť
ťaživá v Slovenskej republike, je výrazne
horia než sa predpokladalo.
Dnes už nikto nevie, kedy a ako to končí. I
keď je to nepríjemné, priznajme si, že
aj z týchto dôvodov naše Federálne zhromaždenie
stráca tú dôveru, ktorú po voľbách
malo a ktorú lepšie mohlo zužitkovať.
Vážené kolegyne a kolegovia, z toho čo
som povedal, nech si každý pre seba urobí záver,
ale mne jednoznačne vychádza, že doterajšia
nepriechodnosť tohto Federálneho zhromaždenia,
ako sa to ukázalo včera a ja sa obávam, že
môže podobný osud postihnúť aj tento
návrh, zapríčinila práve netolerantná
politika časti vládnucej koalície a nadradené
chovanie, obštrukcie voči návrhom a názorom
opozície.
Považujem za mýlne s existujúcej parlamentnej
činnosti a z doterajšieho stavu viniť doterajšiu
štruktúru Federálneho zhromaždenia a už
vôbec nie je možné vidieť a nemala sa vidieť
príčina tohto stavu v inštitúcii zákazu
majorizácie, ako som to niekoľkokrát vypočul.
Dokážem si dobre predstaviť a hrozím sa
toho, čo sa mohlo v tomto orgáne schváliť,
keď by tu nebol zákaz majorizácie. Mohli sme
na konci volebného obdobia byť v inej priaznivejšej
situácii, ale bohužiaľ preniesla sa aj na pôdu
Federálneho zhromaždenia situácia, o ktorej
som tu hovoril. Len zriedka tu bol záujem o koncenzus.
Odrazom toho je dnešný stav. Prekáža mi
to, že naši voliči aj nás opozičných
poslancov začínajú za tento stav k zodpovednosti.
Oni totiž nedokážu pochopiť jedno. Že
keď sa otvorene povie argument, že argument tu nie je
ani počuť, oni žijú v normálnych
pomeroch a nie v netolerantných, na ktoré ja poukazujem
a nad ktorými by stálo za to sa zamyslieť.
Veď toto Federálne zhromaždenie malo byť
ústavnoprávnym zhromaždením a my sa
dnes ťažko zmôžeme na to, aby sme schválili
návrh ústavného zákona, ktorý
sa týka zákonodarnej moci, hlavy štátu
a moci výkonnej.
Som jedným z predkladateľov tohto návrhu a
hlásim sa k nemu s čistým svedomím,
pretože po právnej stránke zakotvuje moderný
parlamentný demokratický systém. Rešpektuje
deľbu moci medzi zákonodarnou a výkonnou mocou.
Návrh v tomto smere je vyvážený a so
zakotvením zákazu majorizácie v senáte
sa vytvára mechanizmus na fungovanie pluralitnej demokracie
a federácie dvoch rovnoprávnych národov.
Po zohľadnení stanoviska členov poslaneckého
klubu Strany demokratickej ľavice, predkladám tieto
doplňujúce návrhy.
K článku II ods. 1 na konci text tohto znenia: "Ústava
ČSFR vychádzajúca zo zmluvy uzatvorenou medzi
Českou republikou a Slovenskou republikou môže
byť vyhlásená len po tom, keď s ňou
vyslovili súhlas Česká národná
rada a Slovenská národná rada."
V článku 44 ods. 1 druhá veta: "K prijatiu
uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny senátorov zvolených v Českej
republike a nadpolovičnej väčšiny senátorov
zvolených v Slovenskej republike."
Článok 47 ods. 2 doplniť. To je tá časť,
kde je treba súhlasné uznesenie oboch komôr.
Pred slová "pred zákonmi o účelových
fondoch" doplniť takto: "zákony upravujúce
vlastníctvo Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky". Ďalej zákony, ktoré upravujú
postavenie a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných
zborov a vnútorného poriadku a bezpečnosti
štátu. Keď to tam nedáte, o FIS bude rozhodovať
len jedna snemovňa.
Ďalej doplniť vzhľadom ku vzťahu k Listine,
pretože sa hovorí, že doteraz to nebolo v majorizácii,
tak čo si vymýšľame, ja viem ako to bolo
vo výboroch. Text je tento: "Občiansky zákonník,
občiansky súdny poriadok, trestný zákon,
trestný poriadok, obchodný zákonník
a zákon o rodine." Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem poslancovi Benčíkovi. Pozmeňujúce
návrhy sú predložené písomne.
Ďakujem. Pán poslanec Šedovič z poslaneckého
klubu Slovenskej národnej strany prehovorí ako ďalší.
Môže sa pripraviť poslankyňa Matochová
so stanoviskom klubu HSD-SMS 1, po nej pán poslanec Lux
z KDÚ, po ňom poslanec Benda za KDS. Pán
poslanec Világi sa hlási s technickou poznámkou.
Poslanec SL O. Világi: Nehlásim sa ako spravodajca,
hlásim sa ako poslanec s technickou poznámkou k
tomu, čo povedal pán poslanec Benčík.
Ospravedlňujem sa pánu Benčíkovi,
že musí sedieť so mnou v jednej miestnosti, aj
keď mu to vadí. Ja za to nemôžem, bol som
volený voličmi, vy tiež, musíme sa znášať
a sedieť v jednej miestnosti.
Pokiaľ ide o ústavu, samozrejme je to koncenzus, ale
neznamená to predložiť nejaký účet
za to, že neboli prijaté ich návrhy a nebolo
o nich hlasované pozitívne. Myslím, že
prijatie ústavy vyžaduje v každom prípade
koncenzus celej politickej reprezentácie. To znamená,
že dosiahnutie koncenzu nie je len úlohou koaličných
strán, ale je úlohou aj opozície. V tomto
prípade nikomu nevadí, že tam sú podpísaní
členovia koaličných strán a hnutí.
Tento fakt svedčí o tom, že prijatie ústavy
nemôže byť v žiadnom prípade predmetom
vyrovnávania nejakých účtov, či
politických alebo osobných, alebo iného charakteru.
Myslím, že vaše vystúpenie v tomto prípade
bolo pre mňa trochu neprijateľné. Ďakujem.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Istá vec je, že tento materiál je predmetom
politických ťahaníc a sporov. Bol by som rád,
keby nespadol do straníckych sporov. Pán poslanec
Benčík chce odpovedať.
Poslanec SL M. Benčík: Len veľmi stručne.
Dúfam, že okrem pána Világiho si nikto
vec nevysvetľuje tak, že mi vadí, že s niekym
sedím, naopak všetci poslanci sú mi veľmi
sympatický.
Mne vadí to, pán Világi, keď to nikto
neberie do úvahy argumenty, ktoré sa predkladajú.
Neberú ich podľa toho, čo znamenajú,
ale podľa toho, kto o nich hovorí. Bohužiaľ
vám musím povedať, že vy patríte
medzi tých, ktorí veľmi často len preto,
že o tom hovoríme my, nechcete o tom ani počuť.
Keby sme tu boli tolerantnejší, ovzdušie by bolo
iné a možno, že aj zákony by boli lepšie.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Vrátime sa k regulérnej rozprave. Pán Šedovič.
Poslanec SN J. Šedovič: Vážený
pán predsedajúci, vážené dámy
a páni, dovoľte mi zoznámiť vás
so stanoviskom poslaneckého klubu Slovenskej národnej
strany k tlači 1212.
Predkladaná novela ústavného zákona
sa nám javí veľmi rozsiahla. Dopredu prejudikuje
federálnu ústavu, ktorou bude novozvolené
Federálne zhromaždenie viazané. Prijať
takto rozsiahlu novelu zákona ešte pred prijatím
republikových ústav a prípadnou štátnou
zmluvou medzi republikami nepovažujeme za vhodné.
Vzhľadom k tomu, že sa nachádzame tesne pred
voľbami do zákonodarných zborov sme toho názoru,
že za súčasného stavu by postačovala
novelizácia ústavného zákona č.
143/68 Zb. v znení neskorších predpisov, a
to len hlavy 3.
Faktom je, že Slovenská republika nemala rovnoprávne
zastúpenie vo Federálnom zhromaždení
s Českou republikou, pretože v Snemovni ľudu
má menší počet poslancov. (Smích.)
Vychádzajúc v ústrety snahe prezidenta Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky o zrovnoprávnenie
postavenia oboch republík predkladáme tento pozmeňujúci
návrh k tlači 1212, ktorý chápeme
ako dobrý predpoklad pre vyriešenie v súčasnej
dobe prebiehajúceho štátotvorného procesu
v Českej republike a v Slovenskej republike.
Dovoľte, aby som stručne charakterizoval náš
pozmeňujúci návrh.
Poslanecká snemovňa sa ruší a Senát
sa mení na dve snemovne: Snemovňu Českej
republike a Snemovňu Slovenskej republiky. Snemovne zasadajú
oddelene a sú rovnocenné. K prijatiu zákona
je potrebné súhlasné uznesenie oboch snemovní.
Snemovne sú uznášaniaschopné, keď
je prítomná nadpolovičná väčšina
z celkového počtu zvolených poslancov. Uznesenie
snemovní je platné, keď pre neho hlasovala
nadpolovičná väčšina prítomných
poslancov. Pri prijímaní ústavných
zákonov je potrebná trojpätinová väčšina
z celkového počtu poslancov zvolených do
jednotlivých snemovní.
Náš pozmeňujúci návrh má
toto konkrétne znenie: V článku 29 ods. 2
za dvojbodkou text "zo Snemovne Českej republiky a
zo Snemovne Slovenskej republiky."
Článok 30 - nové znenie odstavca 1: "Snemovňa
Českej republiky má 75 poslancov zvolených
v Českej republike podľa všeobecného,
rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním. Sídlom snemovne je Praha."
Nové znenie ods. 2: "Snemovňa Slovenskej republiky
má 75 poslancov zvolených v Slovenskej republike
podľa všeobecného, rovného a priameho
volebného práva tajným hlasovaním.
Sídlom snemovne je Bratislava."
Článok 31 ods. 1 za slová: "21 rokov"
čiarku nahradiť bodkou, zbytok textu vypustiť.
Článok 33 ods. 1 text: "Poslanecké snemovne:
nahradiť textom "Snemovne Českej republiky"
a text "Senátu" nahradiť slovami "Snemovne
Slovenskej republiky".
Článok 39 ods. 2 - doplniť vetu: "Spoločné
schôdze snemovní sa konajú striedavo v Prahe
a v Bratislave."
Článok 40 ods. 2 - nové znenie: "Spoločné
schôdze snemovní riadi predseda Snemovne Českej
republiky alebo iný poverený člen jej predsedníctva,
keď sa koná spoločná schôdza snemovní
v Prahe. Keď sa spoločná schôdza snemovní
koná v Bratislava, schôdzu riadi predseda Snemovne
Slovenskej republiky alebo iný poverený člen
jej predsedníctva."
Článok 42 sa ruší.
Článok 43 - nové znenie: "Odsek 1 Snemovňa
Českej republiky je spôsobilá uznášať
sa za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny
z celkového počtu zvolených poslancov. K
právoplatnému uzneseniu je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny prítomných
poslancov."
Ods. 2 - nové znenie: "K prijatiu ústavného
zákona Federálneho zhromaždenia, k návrhu
na vyhlásenie referenda a k uzneseniu o vyhlásení
vojnového stavu je potrebný súhlas trojpätinovej
väčšiny z celkového počtu zvolených
poslancov."
Článok 44 - nové znenie: "Odsek 1 Snemovňa
Slovenskej republiky je spôsobilá uznášať
sa za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny
z celkového počtu zvolených poslancov. K
právoplatnému uzneseniu je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny prítomných
poslancov."
Odsek 2 - K prijatiu ústavného zákona Federálneho
zhromaždenia, k návrhu na vyhlásenie referenda
a k uzneseniu o vyhlásení vojnového stavu
je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny
z celkového počtu zvolených poslancov.
Článok 45 - nové znenie: "Návrh
na vyslovenie nedôvery vláde Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, alebo jej jednotlivému členovi
musí byť podpísaný najmenej 25 poslancami
Snemovne Slovenskej republiky, alebo Snemovne Českej republiky.
K jeho prijatiu je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny z celkového počtu poslancov
zvolených do Snemovne Slovenskej republiky, alebo do Snemovne
Českej republiky."
Článok 46 - nové znenie: "Odsek 1 Snemovňa
Slovenskej republiky a Snemovňa Českej republiky
volí zo svojich členov predsedu a podpredsedu Snemovne."
Odsek 2 zostáva.
Odsek 3 - nové znenie: "Predsedníctva Snemovne
Slovenskej republiky a Snemovne Českej republiky volené
z ich členov sú desaťčlenné vrátane
predsedu a podpredsedu snemovne."
Odsek 4 - nové znenie: "Predsedníctva snemovní
sa volia podľa zásady pomerného zastúpenia
politických strán."
Článok 47 ods. 2, 3, 4 vypustiť.
Článok 48 ods. 1 písm. e), písm. f)
vypustiť.
Odsek 2 za slová: "Jednotlivých poslancov"
bodka, zbytok vypustiť.
Článok 49 ods. 1 druhú vetu vypustiť,
tretia veta znie: "Návrhy zákonov sa podávajú
Snemovni Českej republiky a Snemovni Slovenskej republiky."
Článok 50 - nové znenie: "Ods. 1 - k
prijatiu zákona Federálneho zhromaždenia je
potrebné súhlasné uznesenie Snemovne Českej
republiky a Snemovne Slovenskej republiky."
Odseky 2, 3, 4, 5 sa vypúšťajú. Odsek
6 sa prečísluje na odsek 2. Pôvodný
odsek 7 vypustiť.
Odsek 8 prečíslovať na odsek 3 a nahradiť
text "poslanecké snemovne" textom "Snemovne
Českej republiky" a text "Senátu"
nahradiť textom "Snemovne Slovenskej republiky".
Článok 51 ods. 1 - nové znenie: "Predseda
Snemovne Českej republiky a predseda Snemovne Slovenskej
republiky zákon alebo ústavný zákon
prijatý Federálnym zhromaždením bezodkladne
podpíšu a zašlú prezidentovi Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky."
Odsek 2, 3, 4, 5, 6, 7 sa vypúšťajú.
Článok 52 ods. 1 - nové znenie: "Zákony
Federálneho zhromaždenia podpisuje predseda Snemovne
Českej republiky, predseda Snemovne Slovenskej republiky,
prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a predseda vlády Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky."
Odsek 2 sa vypúšťa.
Odsek 3 prečíslovať na 2. Nové znenie
odseku 3: "Zákon dá vyhlásiť predseda
Snemovne Českej republiky a predseda Snemovne Slovenskej
republiky do šiestich dní."
Článok 53 ods. 1 - nové znenie: "Po
uplynutí volebného obdobia Federálneho zhromaždenia
tvoria členovia doterajších predsedníctiev
snemovní spoločný výbor Federálneho
zhromaždenia, ktorý pôsobí dovtedy, pokiaľ
si snemovne novozvoleného Federálneho zhromaždenia
nezvolia svoje predsedníctva.
Predsedom spoločného výboru je doterajší
predseda Snemovne Slovenskej republiky, keď je za prezidenta
zvolený občan Českej republiky a zastupuje
ho doterajší predseda Snemovne Českej republiky.
Predseda spoločného výboru je doterajší
predseda Snemovne Českej republiky, keď je za prezidenta
zvolený občan Slovenskej republiky a zastupuje ho
doterajší predseda Snemovne Slovenskej republiky.
Odsek 4 nahradiť text: "Predseda poslaneckej snemovne"
nahradiť textom "Predseda spoločného výboru".
Hlava IV. a V. predkladanej novely sa vypúšťajú.
Záverom podotýkam, že prijatím tohto
pozmeňujúceho návrhu by sa ušetrilo
približne 50 % nákladov vynakladaných na súčasné
Federálne zhromaždenie. Úspora by takto predstavovala
okolo 150 miliónov korún ročne. Verím,
vážení kolegovia, že náš návrh
podporíte a za predpokladu podporenia nášho
návrhu sme ochotní podporiť návrh na
novelizáciu tohto zákona. Pozmeňujúce
návrhy predkladám písomne.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Domnievam sa, že tento komplexný pozmeňujúci
návrh príde na rad ako prvý, až sa bude
hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, pretože
sa nedomnievam, že niečo radikálnejšieho
sa ešte vyskytne. Hlási sa pán poslanec Masopust.
Poslanec SL Z. Masopust: Dámy a pánové, nemám
v úmyslu komentovat vystoupení poslance Šedoviče.
Poslanec Šedovič říká, co mu
diktuje jeho poslanecké vědomí a svědomí,
to, čím jak se domnívá, reprezentuje
zájmy svých voličů. Potud je všechno
v pořádku, má na to právo a nám
nezbývá než to respektovat.
Jsou ovšem situace, kdy mám dojem, že mě
najednou celé právnické vzdělání
je k ničemu a kdy stojím před věcí,
se kterou nestačí souhlasit nebo nesouhlasit, ale
které je třeba především rozumět.
A taková situace nastala ve chvíli, kdy jsem poslouchal
velice zajímavý návrh na zřízení
české sněmovny a slovenské sněmovny,
které obě mají stejný počet
poslanců, jsou voleny v republikách, z nichž
jedna má dvojnásobný počet voličů
než druhá a přesto jsou obě voleny -
a to je to, čemu nerozumím - na základě
rovného volebního práva zakotveného
ve federální ústavě. Já to
celé povídání proto skončím
otázkou: Byl bych vám velice vděčen,
pane poslanče, a jistě by to nezajímalo jenom
mě, kdybyste mně mohl říci, co chápete
pod pojmem "rovné volební právo".
Poslanec SN J. Šedovič: Dovolím si poukázať
na to, čo už tu bolo povedané. Súčasný
federatívny štát je tvorený dvoma národnými
štátmi, Slovenskou republikou a Českou republikou.
V týchto republikách by sa volili poslanci do snemovní
v Slovenskej republike do Slovenskej snemovne a v Českej
republike do Českej snemovne podľa rovného,
všeobecného volebného práva.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Pán poslanec sa pýta na to, či jeden volič
a jeden hlas platí v celej republike aj na Slovensku a
či v Čechách znamená jeden volič
pol hlasu.
Poslanec SN J. Šedovič: Znovu opakujem, že sú
tu dva národné štáty a v každom
z týchto štátov sa volí podľa tohto
všeobecného volebného práva.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Pokladá pán poslanec Masopust svoju otázku
za zodpovedanú?
Poslanec SL Z. Masopust: Přirozeně že ne, ale
uznávám, že chyba je na přijímači.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Pokračujeme technickými poznámkami. Hlási
sa pán poslanec Morovič.
Poslanec SN V. Moric: V priebehu vystúpenia pána
poslanca Šedoviča bol tu smiech. Ale kto sa smeje
naposledy, ten sa smeje najlepšie. Pred rokom a pol ste sa
v tejto snemovni smiali mnohým veciam, ktoré teraz
beriete vážne. Neapelujem tu na každého,
ale na toho, kto sa smial. Smiech je iste dobrá vec, ale
smiech vás skoro prejde.