V tejto, nazval by som to reagenčnej časti svojho
vystúpenia chcem aspoň okrajovo upozorniť na
nie plnú konkrétnosť niektorých argumentov,
ktoré zazneli v rozprave. Ako príklad uvediem tvrdenie
pána poslanca Borguľu o tom, že vláda
zmrazila v tomto roku mzdy. Nie je mi príjemné vysvetľovať
tu všeobecne známe veci. Tie všeobecne známe
veci spočívajú v tom, že smerný
rast na tento rok sa určoval ako index rastu životných
nákladov násobený koeficientom O,9. Bola
to požiadavka určitého oneskorenia rastu miezd
za rastom životných nákladov. Situácia
bola taká, že v I. štvrťroku bol smerný
rast 9 %, vyčerpalo sa 86 %, v II. štvrťroku
bol smerný rast 22 %, vyčerpalo sa 82 %, v III.
a IV. štvrťroku to bolo 29 %, ale tento rast nebol zatiaľ
vyčerpaný. Teda, je treba konštatovať
dve veci. Pre rast miezd bol adekvátny priestor a rast
miezd nikde, ani v jednom štvrťroku nenarazil na strop
stanovený smerným nárastom. Tým chcem
len povedať, že je potrebné skutočne tieto
otázky posudzovať, vychádzajúc z reálnej
skutočnosti z určitých a prioritných
hypotéz.
Podobne by som chcel povedať, že nepovažujem za
zdôvodnenú väčšinu tvrdenia pána
poslanca Tomisa, ktorý šmahom negoval, alebo postavil
úplne na hlavu všetky závery analýzy,
spochybnil dokonca vplyv výrazného zvýšenia
úrokovej sadzby z depozít na rast príjmu
obyvateľstva v budúcom roku. Tu chcem poznamenať
len toľko, keď zoberiete do úvahy rozsah úspor
obyvateľstva, a to, že u termínovaných
vkladov dosiahli úroky až 14 % a prepočítate
si to, koľko to znamená, tak zistíte, že
je to neobyčajne významný aj dodatočný
príliv peňazí do ekonomiky.
Chcel by som ďalej povedať to, že pán poslanec
Tomis mylne interpretuje predloženú predikciu tak,
že nárasty, ktoré tam uvádzame v roku
1992, sú ďalšie dodatočné nárasty
oproti roku 1991. Hovoríme o tom, že je to celkové
zvýšenie oproti úrovni roku 1989. To je obrovský
rozdiel. Keby napr. skutočne bola pravda, že predpokladáme
25 až 30 % nárast oproti roku 1991, tak by to bolo
istotne hororové číslo.
Ešte by som sa rád v tejto súvislosti vrátil
k veľkým výhradám pána poslanca
Tomisa k súčasnému kurzu. Už tu bolo
toľko povedané, že nemá cenu znovu k tomu
niečo dodávať, ale musíme povedať
jedno, že naša analýza hovorí o tom, že
diferenciácia medzi paritou kúpnej sily a kurzom,
ktorú teraz máme, je momentálne základom
cenovej konkurencieschopnosti absolútnej väčšiny
našich výrobcov a že nie je v našom záujme,
aby mechanizmus, ktorý je už v behu, veľmi rýchle
odstránil túto diferenciáciu medzi paritou
a kurzom, pretože by to znamenalo oslabenie konkurencieschopnosti
našej ekonomiky. Keď porovnáme situáciu
s NDR, tak je celkom zrejmé, že opatrenia, ktoré
v tomto smere vláda urobila, boli ochranárske opatrenia
voči našej podnikovej sfére, teda z tohto hľadiska
znamenalo jednak uľahčenie situácie exportérov
a jednak obmedzenie možnosti dovozu.
K tomu, že ten mechanizmus, ktorý výrazne reaguje
na kurz a tlačí na zbližovanie parity a kurzu,
k tomu len taká krátka ilustrácia; práve
predvčerom som sedel s určitou skupinou zahraničných
návštevníkov, ktorí so mnou rokovali
a ktorí mi predložili kartičku z hotelu Esplanade,
kde sa uvádza, že cena pre zahraničného
návštevníka za noc je 5 450,- Kčs, t.j.
viac ako 180 dolárov, čo neplatia ani v najprepychovejších
hoteloch v Spolkovej republike Nemecka a v Japonsku.
Myslím, že aj táto téza, o ktorej pán
poslanec Tomis hovoril, čo zahraniční návštevníci
od nás odnášajú, za chvíľu
nebude pravdou.
Chcel by som povedať, že rozhodne niektoré stanoviská,
ktoré tu odzneli, sú v súlade so stanoviskami
vlády a že ich podporujeme. Súhlasíme
predovšetkým so stanoviskom poslancov, ktorí
časové odsúvanie privatizácie považujú
za nesplnenie jednej z hlavných podmienok oživenia
hospodárstva. To bolo stanovisko pána poslanca Tahyho.
Rovnako súhlasíme s tými poslancami, ktorí
požadujú prehodnotenie niektorých sociálnych
opatrení, hlavne pokiaľ ide o stimuly dobrovoľnej
nezamestnanosti. Rovnako tak súhlasíme s tým,
že je treba dôsledne plniť opatrenia obsiahnuté
v uznesení vlády č. 459.
Bezpochyby za inšpiratívne považujeme aj praktické
námety pána poslanca Fišeru, aj keď si
myslím, že štátna byrokracia by mala konkrétne
ale každé rozhodovanie ovplyvňovať čo
najmenej a mala by sa zameriavať skutočne viac na
formovanie všeobecného prostredia potrebného
na to, aby sa subjekty rozhodovali racionálne. Podnetom
na zamyslenie, podľa môjho názoru bolo aj stanovisko
pána poslanca Šterna o tom, že absentuje súhrnná
stratégia privatizačného procesu v pojatí,
ako ich uvádzal on, a zvlášť koncepčná
predstava o úlohe zahraničného kapitálu
v tomto procese čo do jeho váhy, smerovania a pôsobenia.
Súhlasím so stanoviskom pána poslanca Luxa,
že problémy poľnohospodárstva by sa nemali
riešiť vynútenými ďalšími
opatreniami, ale predovšetkým vhodným spôsobom
jeho urýchlenej transformácie.
Záverom k tomuto expozé považujem za potrebné
zvlášť zdôrazniť, že vláda
si nerobí, ani nemôže robiť žiadny
výlučný nárok na neomylnost svojich
záverov, riešení a postupov.
Chcem však povedať, že nemienime opustiť základný
cieľ, ktorým je: Zásadnou ekonomickou reformou
vytvoriť predpoklady budúcej prosperity pri súčasnej
snahe minimalizovať sociálne náklady reformy,
jej urýchlenie a dôsledné uskutočňovanie.
Iná cesta, podľa nášho názoru,
pre Československo neexistuje. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem podpredsedovi vlády pánu
Hoffmannovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil
poslanec Zahrádka.
Poslanec SL P. Zahrádka: Mám pocit, že tady
došlo k nějakému nedorozumění,
když pan místopředseda vlády tvrdil,
že jsem řekl, že vláda se snaží
zničit dobré podniky, což není pravda.
Bude tam asi záměna jména.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Ďalej prehovorí za vládu
minister Flassik. Udeľujem mu slovo.
Ministr vlády ČSFR I. Flassik: Vážený
pán predsedajúci, vážené panie
poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte
mi nadviazať vo svojom výklade na poznámku
pána poslanca Senjuka, ktorý navrhol doplniť
bod 3, prvá zarážka návrhu na uznesenie,
kde sa hovorí: Maximálne podporovať rozvoj
hospodárskej súťaže, vrátane začatia
- tam to nebolo - v činnosti monopolných inštitúcií.
Predovšetkým by som sa chcel zaoberať slovom
"začatie" a uvedením niektorých
exaktných údajov, ktoré by toto mali vlastne
vytvárať a súčasne by som chcel upozorniť,
že sa do toho uznesenia vkradla veľmi nemilá
chyba, pretože sa tam hovorí o rozvoji monopolných
inštitúcií a to, myslím, že nebolo
cieľom.
Ja samozrejme nemôžem hovoriť o všetkých
monopolných inštitúciách, ale len o
Federálnom úrade pre hospodársku súťaž,
pretože sú to tri úrady, ktoré existujú
a ktoré ochraňujú hospodársku súťaž
v Československu. Tvoria síce akúsi sústavu,
ale sú navzájom koordinované. Tento federálny
úrad nie je týmto dvom úradom nadriadený,
nemáme možnosť prikázať alebo zmeniť
ich rozhodnutie alebo nejakým spôsobom do ich rozhodovania
zasahovať.
Predovšetkým, pokiaľ ide o myšlienku neotvárania
činnosti Federálneho úradu pre hospodársku
súťaž, chcel by som uviesť niekoľko
údajov. Predovšetkým bol tento úrad
zriadený zákonom, ktorý nadobudol platnosť
19. 7. 1990, teda minulého roku. Ja sám som bol
menovaný do funkcie 18. januára t.r. a rozpočtovo
sme vznikli, keď to tak môžem povedať, až
28. marca 1991, pretože v štátnom rozpočte
neboli žiadne prostriedky na tento úrad, i napriek
tomu, že sa s jeho existenciou pri zostavovaní rozpočtu
na tento rok rátalo. Len vďaka pomoci vtedajšieho
ministra pre strategické plánovanie Hoffmanna sme
dostali nejaké zálohy, ale takým spôsobom,
že keď sme prijímali prvých ľudí,
ktorí prišli 1. februára - prepáčte
mi, že o tom hovorím - tak som sa musel s nimi dohodnúť,
že musia počkať na peniaze a neviem, kedy ich
dostanú. Uznajte sami, že to nebol spôsob, ktorým
by sa mohol federálny úrad etablovať. Nehovorím
to na ospravedlnenie, ale na vysvetlenie.
Dnes máme 57 ľudí. Stáli sme pred situáciou,
čo vlastne budeme robiť, či rozhodovať
alebo študovať, pretože ide o agendu, ktorá
je v v československých pomeroch po 50 rokoch celkom
nová. Vieme, že sme mali kartelový zákon
z roku 1933 a jeho účinnosť nepriamo zanikla
v roku 1939 a formálne 1. januára 1950, kedy bol
zrušený Občianskym zákonníkom.
Stáli sme pred dilemou a rozhodli sme sa tak, že obidva
postupy musíme kombinovať, snažiť sa nadobudnúť
určité poznatky, ale súčasne aj rozhodovať.
Prvé rozhodnutie sme vydali v júni a preto sa domnievam,
že je možné hovoriť o otvorení činnosti
tohto úradu. Okrem toho sme vydali asi 20 rozhodnutí,
ktoré už nadobudli platnosť.
Nechcem už ďalej hovoriť. Chcel by som vysvetliť
povahu agendy, ale pravdepodobne budem mať príležitosť
stretnúť sa s výborom pre plán a rozpočet,
kde si bude možné niektoré veci predebatovať.
Túto príležitosť uvítam, pretože
budem môcť niektoré veci vysvetliť.
Poviem vám zaujímavú perličku. Pred
troma týždňami sme mali medzinárodnú
konferenciu za účasti 25 zahraničných
hostí z celého sveta. Bola tam predsedníčka
federálnej obchodnej komisie pani J. Steigerová,
námestník ministra spravodlivosti, ktorý
je poverený vedením antimonopolnej politiky USA
pán James Rill, prezident Bundes Cartel amtu v Berlíne
profesor Kartte. Tento posledný mi povedal - túto
jeho vetu som si nechal ešte zopakovať, aby som sa ubezpečil,
že som dobre rozumel - že prvý kartel zakázal
v štvrtom roku svojej existencie. Tým chcem povedať,
že ide o agendu, ktorá je veľmi vážna.
My, keď zakážeme činnosť nejakého
kartelu alebo zneužívanie dominantného alebo
monopolného postavenia alebo nejakú fúziu,
tak musíme veľmi dôkladne prešetriť
všetky podklady, všetky skutočnosti, ekonomické
aj právne, ktoré nás oprávňujú
také opatrenie urobiť. Domnievam sa preto, že
by nebolo ani z hľadiska národohospodárskeho
účelné, aby nejaké rozhodnutie, aj
keď tu možnosť je, bolo po krátkom čase
alebo mnou, alebo Najvyšším súdom ČSFR
prípadne zrušené. Do tej doby by trvala určitá
právna neistota, pokiaľ ide o právne pomery
toho príslušného podnikateľa.
Ešte mi dovoľte podotknúť, že ľudia,
ktorí nastupovali v priebehu tohto obdobia, keď prišli
k nám, nevedeli, čo to kartel je. Nevedeli, čo
je fúzia. O monopoloch sa dopočuli len z učebníc
marxistickej politickej ekonómie a to najmä nie v
súvislosti s americkými monopolmi.
Cez to si myslím, že sme veľa vecí urobili,
a preto si myslím, že by bolo nespravodlivé
hovoriť o nezačatí činnosti tohto úradu.
Ešte mi dovoľte jednu poznámku. Hovorí
sa tu o tom - maximálne podporovať rozsah hospodárskej
súťaže. Ja to beriem, to je pravda. Domnievam
sa však, že je to veľmi všeobecné konštatovanie
a myslím, že by tu bolo treba nejaké systémové
opatrenie, ktoré by rozvoj hospodárskej súťaže
podporovalo. Sami vidíme, že konkurenčné
prostredie u nás nie je. Postupujeme podľa všeobecne
zavedenej praktiky, tzv. metódou dotazníkovou, že
keď zistíme nejakého monopolizmu alebo dominanta,
tak mu pošleme dotazník, v ktorom ho okrem iného
žiadame, aby nám oznámil, akých má
odberateľov. Teraz, keď sa obraciame na týchto
odberateľov, aby nám oznámili, aké majú
skúsenosti z obchodného spojenia s týmto
monopolizmom alebo dominantom, tak nám skoro všetci
povedia, že dobré. Kryjú dodávateľov.
Svedčí to o nedobrom jave, o jave, že tu vlastne
nie je konkurenčné prostredie. Cez to sa snažíme
osobnými návštevami preverovať tieto veci
a overovať tieto skúsenosti.
Vítam, že sa táto zmienka oproti monopolným
inštitúciám dostala do návrhu uznesenia
a vítam to aj z dôvodu, že by som bol veľmi
rád, keby skupina poslancov navštívila náš
úrad.
Môžme urobiť akýsi deň otvorených
dverí a dáme tým možnosť všetko
si prehliadnuť. Nebudeme nič zakrývať
a zatajovať a myslím si, že by bolo veľmi
dobré, keby sa takáto návšteva uskutočnila
- samozrejme berte to ako pozvanie - a možno, že by
potom mohli páni poslanci svojimi ďalšími
návrhmi a opatreniami pomôcť v ďalšej
činnosti nášho úradu. Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem pánu ministrovi Flassikovi. V
rámci rozpravy boli zo strany pána poslanca Luxa
položené tri otázky. Na tieto otázky
už čiastočne reagoval pán podpredseda
vlády. Podpredseda vlády a minister financií
pán Klaus požiadal, aby na druhú otázku,
ktorou je, ako pokračuje vláda v riešení
majetku KSČ a SZM, reagoval jeho námestník
pán Jurečka.
Pán Jurečka je poslanec Federálneho zhromaždenia
a je tu prítomný. V rámci záverečného
slova by vystúpil nie ako poslanec, ale ako námestník
ministra financií. Má niekto námietky voči
takému postupu? Námietky nie sú, tak prosím
pána námestníka Jurečku, aby odpovedal
na túto otázku.
Náměstek ministra financí ČSFR J.
Jurečka: Pane předsedající, dámy
a pánové. Na základě usnesení
vlády České republiky byl říjnu
určen orgán České republiky přebírající
z federace majetek bývalé KSČ a SSM. 31.
října byla podepsána dohoda o převodu
majetku bývalé KSČ do České
republiky mezi místopředsedou vlády a ministrem
financí panem Klausem a ministrem pro hospodářskou
politiku a rozvoj České republiky panem Dybou. Oba
ministři byli zastoupeni svými náměstky.
Tato dohoda vytvořila právní základ
převodu majetku KSČ do vlastnictví České
republiky. Zmocněnci byli vybaveni plnými mocemi
a k datu 31. 10. jsou zpracovány účetní
uzávěrky atd. a předávací protokoly
mezi zmocněnci a pracovníky ministerstva pro hospodářskou
politiku a rozvoj jsou přílohami výše
zmíněné dohody či smlouvy. Dohoda
řeší rovněž postup při využití
majetku bývalých organizačních složek
převzatých okresními úřady.
Majetek bývalé KSČ ve Slovenské republice
byl k datu 31.10. rovněž delimitačními
protokoly převeden na orgány Slovenské republiky,
které stanovila svým usnesením vláda
Slovenské republiky. Tím byly vytvořeny podmínky,
aby majetek buď v těch organizačních
seskupeních, v nichž se nachází nebo
jako výtěžek po privatizaci, tj. vytvoření
republikových fondů, sloužil těm účelům,
které mělo toto shromáždění
jako zákonodárce na mysli při schválení
ústavního zákona 496. Stejně tak byly
vytvořeny podmínky pro - dovolte mi ten výraz
- dohledání určité části
majetku na úrovni republik, tj. v případech,
kdy probíhají arbitrážní řízení
a některé další spory.
Obdobné uzavření dohody nebo smlouvy mezi
federálním ministerstvem financí a republikovými
ústředními orgány je připravováno
k majetku bývalého SSM. Zde federální
ministerstvo financí musí spolupracovat s komisí
pana místopředseda Mikloška, která shromáždila
za uplynulé období potřebnou dokumentaci.
A kromě toho dohoda musí mít svou specifikaci
v tom, že ústavní zákon 497 přímo
stanovil způsob využití majetku pro činnost
dětských a mládežnických organizací
a spolků.
Dovolte mi ještě přídavnou informaci.
Ve zprávě na 17. společné schůzi
FS o stavu přebírání majetku bylo
řečeno, že z 35 podniků a hospodářských
zařízení bývalé KSČ
a SSM nebyly dosud převzaty 2 - tj. DES Děčín
a Zenit Centrum. Chtěl bych vás informovat, že
v DESu Děčín byl jmenován nový
zmocněnec a velmi složitá situace Zenit Centra
je řešena likvidací tohoto podniku. Již
koncem října byla jmenována likvidátorka
a ta velmi razantně zahájila činnost s výhledem
na ukončení likvidace do 3 měsíců.
Pochopitelně významné kroky k dořešení
majetku bývalé KSČ a SSM musí udělat
i Federální shromáždění
schválením vládního návrhu
novely zákona 116 o nájmu a podnájmu nebytových
prostor, tj. ta neplatnost uzavřených smluv, a mého
poslaneckého iniciativního návrhu novely
hospodářského zákoníka, tj.
neplatnost smluv o dočasném bezplatném užívání.
Děkuji.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem námestníkovi ministra
financií pánu Jurečkovi. I napriek tomu,
že nemáme na programe odpovede na otázky poslancov,
musíme vedieť, ako sa pozerajú pýtajúci
sa na tento problém. Pýtam sa pána poslanca
Luxa, či je spokojný s odpoveďou? V prípade,
že by spokojný nebol, odporúčam, aby
to podal ako interpeláciu, ale aby sme vedeli, či
je záležitosť doriešená alebo nie.
Prosím pána poslanca Luxa, aby sa vyjadril.
Poslanec SN J. Lux: Pane předsedající, obdržel
jsem odpověď na první otázku. Další
otázky bych tedy prosil, aby byly považovány
jako interpelace, na něž dostanu písemnou odpověď.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Zazneli tu záverečné
slová poverených členov vlády. Pýtam
sa spravodajcov, či sa chcú ešte pred hlasovaním
o pozmeňujúcich návrhoch k tomu vyjadriť.
Prosím, pán poslanec Šilhan.
Společný zpravodaj výborů SL V. Šilhán:
Pane předsedající, dámy a pánové.
Chtěl bych jenom v několika slovech upozornit na
některé významnější prvky
toho, co máme za chvíli přijmout - tj. usnesení
parlamentu ke zprávě vlády o hospodářské
situaci atd.
Výsledkem našeho jednání musí
být ní, usnesení našeho parlamentu,
které by správně, objektivně a kriticky
zhodnotilo vládní návrh v oblasti hospodářské
politiky. V tomto usnesení bychom se měli vyjádřit
- také to zde bylo obsaženo v řadě diskusních
příspěvků - k postavení parlamentu
a k jeho politické vůli v oblasti hospodářské
politiky, dále k jeho kontrolní funkci, která
se projevuje v celé řadě korektiv a také
v míře důvěry, kterou má náš
parlament v hospodářskou politiku vlády.
Odezněly zde nejrůznější diskusní
příspěvky. Bylo jich více než
3 desítky. Úlohou zpravodaje samozřejmě
není provádět jakousi arbitráž
toho, co bylo vysloveno. To zdaleka ne. Záleží
na vládě, jak bude odpovídat na ty či
ony příspěvky jednotlivých poslanců.
Právě jsme to před chvílí vyslechli
z úst pana ministra Hoffmanna.
Naší povinností je zahrnout do usnesení
vše, co objektivně hodnotí hospodářskou
politiku vlády, co ji oceňuje, co také vyjadřuje
naše přání a doporučení
- tedy doporučení a přání parlamentu
jako celku - ke zlepšení hospodářské
politiky vlády a také, co jednoznačně
parlament vládě ukládá. To jsou všechno
funkce, které by měl parlament v navrhovaném
usnesení sledovat. Proto podle mého soudu nemůže
být ani řeč o tom, že bychom mohli přijmout
pouze jeden jediný bod našeho usnesení, a to
vzít zprávu vlády na vědomí.
Myslím si, že takové usnesení, které
zde bylo také navrhováno, neobsahuje to, co je parlament
povinen s ohledem na povahu věci učinit. To znamená
vyjádřit svoji politickou vůli, své
kontrolní funkce a také míru důvěry,
kterou má v hospodářskou politiku vlády.
To je vše, co jsem chtěl říci.
Na svých stolech máte soubor 25 pozměňujících
návrhů, které vzešly z rozpravy 8. listopadu
ke zprávě vlády (tisk 961) a k návrhu
usnesení výboru pro plán a rozpočet
(tisk 1006). To znamená, že tento soubor pozměňovacích
návrhů je jakýmsi společným
dílem. My zpravodajové, tj. pan profesor poslanec
Kočtúch a já, jsme se snažili, pokud
možno co nejpřesněji zachytit všechno
to, co zde jako návrhy zaznělo.
Prosím, abyste si vyměnili stranu 1 a 3, kde bylo
učiněno několik technických změn,
abyste měli celek tohoto návrhu naprosto kompletní.
Tyto listy jste dostali zvlášť. Vyměňte
je místo původních. Dále prosím,
abyste vy všichni, kteří jste navrhovali příslušné
změny, prověřili, zda návrhy, které
jsou zapsány v našem návrhu změn, jsou
autentické, zdali jsou správné a přesně
odpovídají tomu, co poslanec říkal
a navrhoval.
Za další a poslední, jako samostatný
materiál je předložen návrh poslance
Kincla, ve kterém jsou obsaženy body, které
svojí strukturou a obsahem jsou jiné než návrh
usnesení výborů pro plán a rozpočet.
Tento materiál jsme zpracovali a předkládáme
vám ho jako samostatný materiál. Navrhujeme
vám, abychom v první fázi rozhodli o přijetí
nebo nepřijetí tohoto materiálu, což
je předpokladem k tomu, abychom postupovali již určitým
tradičním způsobem při projednávání
těch návrhů, které máte ve
zvláštním tisku. Doufám, že to
je srozumitelné. Dovolte, abych tím skončil
své úvodní slovo.