Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Společné schůze SL a SN

Nepřítomní poslanci:

Sěnmovny lidu:

Adámek, Andelová, Bakšay, Čič, Dienstbier J. st., Dienstbier J. ml., Dlouhý, Filip, Gürtler, Hrušovský, Kavan, Kňažko, Kos, Kováč, Kvačkaj, Langoš, Miller, Richterek, Ropek, Šidík, Šimko, Šormová, Varga

Sněmovny národů zvolení v České republice:

Arnošt, Devátý, Kaplanová, Mikan, Pernica F., Pernica J., Samková, Skalický, Vodehnal

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice: Bellušová, Dubček, Haško, Kontra, Košnár, Kvasnička, Mečiar, Molnár J., Moric, Morovič, Novitzský, Pánis, Posluch, Seman, Slota

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Vážené Federálne zhromaždenie, vážení hostia, otváram deviaty deň rokovania 18. spoločnej schôdze Snemovne ľudu a Snemovne národov. Prajem vám príjemný a pekný deň. Všetkých vás srdečne vítam. Vítame členov federálnej vlády, pánov podpredsedov Klausa a Hoffmanna a pána ministra Lacíka. Súčasne ospravedlňujem predsedu Federálneho zhromaždenia pána Dubčeka, ktorý je na rokovaní v Častej-Papierničke. Ďalej požiadal o ospravedlnenie podpredseda vlády Klaus, ktorý prišiel ešte pred desiatou hodinou, ale už o pol jedenástej má stretnutie s premiérom Španielskej republiky pánom Gonzálesom a musí Federálne zhromaždenie opustiť.

Dnes máme na programe:

- správu vlády ČSFR k analýze vývoja ekonomiky za I. polrok 1991 a predikciu jej vývoja za rok 1991, vrátane návrhu zásad hospodárskej politiky v tomto období - tlač 961 a 1006 a pozmeňujúce návrhy, ktoré ste dnes dostali do lavíc,

- vládny návrh na ustanovenie prezídia a dozornej rady Federálneho fondu národného majetku - tlač 975 a uznesenie Snemovne ľudu a Snemovne národov - tlač 1008,

- návrh skupiny poslancov Federálneho zhromaždenia na vydanie zákona o jednorázovom vianočnom príspevku na nezaopatrené deti - tlač 967 a návrh uznesenia Snemovne ľudu a Snemovne národov - tlač 857,

- správa predsedov volebnej komisie o výsledkoch tretieho kola volieb a prerokúvania postupu volieb,

- návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o dobe neslobody - tlač 517 A,

- návrh ústavného zákona o vysporiadaní majetku ČSFR medzi Českou republikou a Slovenskou republikou - tlač 857,

- návrh skupiny poslancov na uznesenie Federálneho zhromaždenia ČSFR o návrhu na vyhlásenie referenda - tlač 860, ďalej tlač 893, 982, 994, 1001 a stanovisko výborov ústavnoprávnych Snemovne ľudu a Snemovne národov - tlač 1005,

- posledný bod, ktorý nám zostáva, je správa podpredsedu vlády ČSFR a ministra zahraničných vecí ČSFR Jiřího Dienstbiera o československej zahraničnej politike - tlač 973.

Poradie zachováme také, ako som ho prečítal s tým, že správu podpredsedu vlády ČSFR a ministra zahraničných vecí o zahraničnej politike zaradíme zajtra na 9.00 hodinu, pretože na túto dobu je pozvaný diplomatický zbor do Federálneho zhromaždenia. V prípade, že by niektorý zo siedmich bodov, ktoré by mali byť pred touto správou, nebol prerokovaný, tak bude nasledovať po úvodnom slove, po expozé, eventuálne po prerokovaní tejto správy o československej zahraničnej politike.

S pripomienkou sa hlási pán poslanec Világi.

Poslanec SL O. Világi: Pán predsedajúci, v mene poslancov, ktorí navrhli tlač o rozdelení majetku medzi Českou republikou a Slovenskou republikou v prípade zániku ČSFR, žiadam, aby sme tento bod prerokovali zajtra. Žiadam, pokiaľ je to nutné, aby sme o tom hlasovali.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Pokiaľ bude potrebný počet poslancov v snemovni, dám o tomto návrhu hlasovať. Hlási sa poslanec Zelenay.

Poslanec SN R. Zelenay: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, po prvé, už sme si schválili poradie programu našej schôdze a po druhé, chcel by som počuť od mojich kolegov, prečo tento bod by mal byť presunutý na zajtrajšok.

Poslanec SL O. Világi: Myslím, že sú určité názory voči tomuto návrhu v skupine poslancov, ktorí toto navrhli, a je tam i požiadavka zo strany iných poslaneckých klubov, aby sme tento návrh prípadne stiahli. Je tu teda medzi nami určitý nesúlad v tejto otázke. Tiež si myslím, že prerokúvanie tohto návrhu zákona súvisí aj s vnútropolitickou situáciou, takže sme toho názoru, že možno zajtra budeme v tejto veci trochu múdrejší.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Akonáhle sa dostaví potrebný počet poslancov do snemovne, budeme o tomto návrhu hlasovať.

Teraz pristúpime k prerokúvaniu:

Správy vlády ČSFR o analýze vývoja ekonomiky za I. polrok 1991 a predikcii jej vývoja na rok 1992, vrátane návrhu zásad hospodárskej politiky v tomto období. Je to tlač 961 a 1006.

Dnes ráno sme dostali na stôl pozmeňujúce návrhy. Na minulom zasadnutí v piatok minulý týždeň bola skončená rozprava.

To znamená, že máme pred sebou záverečné slová členov vlády, záverečné slová spravodajcov a hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu uznesenia, ktoré predložili a vypracovali výbory pre plán a rozpočet ako výbory poverené zhrnutím stanovísk všetkých výborov, kde bola táto správa prerokúvaná.

O slovo požiadal podpredseda federálnej vlády pán Pavel Hoffmann. Prosím, aby sa ujal slova. Ide o záverečné slovo.

Místopředseda vlády ČSFR P. Hoffmann: Pán predsendajúci, vážené Federálne zhromaždenie, vážené dámy a páni, diskusia, ktorá prebehla k predloženému materiálu, t.j. k analýze vývoja ekonomiky za prvý polrok a predikcia do konca roku 1991 a na rok 1992 bola veľmi rozsiahla, obsahovo značne protirečivá a nezriedka vedená apriórnymi pozíciami miesto vecnej argumentácie. Nie je jednoduché zahrnúť zhrnujúce stanovisko k všetkým názorom a pripomienkam, ktoré k tomuto materiálu odzneli.

Na úvod by som chcel zdôrazniť, že všetky námietky, ktoré sa snažia pozitívne a realisticky prispieť k zvýšeniu účinnosti hospodárskej politiky, k úspešnému zvládnutiu súčasných ekonomických problémov, vláda samozrejme víta a bude sa nimi podrobne zaoberať.

V prvej časti svojej reakcie na uskutočnenú diskusiu by som chcel zaujať stanovisko k niektorým všeobecnejším, viackrát sa opakujúcim výhradám voči postupu vlády.

Prvá z týchto výhrad, ktorá sa viackrát opakovala, hovorí o tom, že vláda nemá vlastne k dispozícii kvalifikovanú projekciu vývoja, že jeho priebeh fakticky vôbec nepredvídala a bola ním teda krajne prekvapená. Táto téza nevychádza z reálnej skutočnosti. Musím pripomenúť predovšetkým to, že pokiaľ ide o predikciu, odhady vývoja ekonomiky uskutočňujú sa dokonca súčasne na štyroch miestach, tzn. vo Federálnom ministerstve strategického plánovania, vo Federálnom ministerstve financií v súvislosti s rozpočtovou politikou, robí ju Štátna banka v súvislosti s menovou politikou a uskutočňuje ju samostatne aj Federálny štatistický úrad. Na základe porovnania, konfrontácie týchto predikcií, ktoré vychádzajú samozrejme z rôznych východiskových pozícií, sa potom vytvára celkové stanovisko vlády ako východisko jej hospodárskej politiky. Je treba povedať, že v poslednom období vzhľadom na to, že vývoj je veľmi rýchly, veľmi zložitý, prešli sme dokonca k štvrťročným analýzam a predikciám - vlastne od druhého štvrťroku 1991 sme už postupovali týmto spôsobom.

Myslím, že predikcie, ktoré doteraz boli urobené a ktoré nakoniec aj vy v rôznych podobách poznáte (myslím vládne predikcie), v podstate správne vystihli základnú logiku transformačného procesu, jeho jednotlivé fázy a hlavne trend. Kvantitatívne odchýlky, ktoré sa v takýchto predikciách samozrejme vždy vyskytujú, hlavne v tak zložitom období, akým prechádzame, boli vtedy podmienené podľa môjho názoru predovšetkým pomalším formovaním konkurenčného trhového prostredia, zaostávaním zmeny vlastníckych vzťahov, teda privatizačného procesu, ako aj vplyvom vonkajších faktorov, ktoré sme samozrejme nemohli výraznejšie ovplyvniť.

Druhá výhrada, ktorá zaznela v diskusii hovorí o tom, že predložené zásady hospodárskej politiky sú príliš všeobecné a neobsahujú konkrétnu realizačnú predstavu. K tomu chcem povedať, že predovšetkým naďalej platí v prevažnej väčšine konkrétne opatrenie hospodárskej politiky do konca roku 1991, ktoré vláda schválila svojím uznesením č. 459 z 18. júla 1991 a ku ktorým sa viac poslancov vyslovilo v tom zmysle, že sú správne orientované a že je treba ich dôsledne plniť. Ku každému z hlavných okruhov a smerov hospodárskej politiky, ktoré obsahuje predložený materiál, sa prakticky vypracováva ucelený realizačný projekt. Uvediem ako príklad projekt exportnej politiky, ktorý bol vo federálnej vláde na jej poslednom zasadnutí schválený vrátane inštitucionálneho zabezpečenia, zvláštny projekt bol vypracovaný pre riešenie platobnej neschopnosti podnikov, zvláštne stanoviská veľmi podobné a smernice pre naše rokovania o pridružení k Európskemu spoločenstvu, pripravuje sa zvláštny komplexný materiál na lepšie využitie zdrojov zahraničnej pomoci atď. Myslíme si, že toto je cesta správnejšia, ako preťažovať materiál predkladaný do parlamentu všetkými týmito podrobnosťami, tým skôr, že poslanci samozrejme budú mať možnosť sa s týmito podobnými projektmi oboznámiť.

Treba samozrejme pripomenúť, ešte jeden dôležitý moment, a to ten, že na konkretizácii hospodársko-politických zámerov vyjadrených v tomto materiáli sa musia v súlade so svojimi rozsiahlymi kompetenciami veľmi atkívne podieľať obidve republiky.

Tretia námietka, vyhranene formulovaná hlavne pánom poslancom Wagnerom, vyčíta vláde, že neplní tú časť svojho programového vyhlásenia, ktorá sa týka štrukturálnej a stabilizačnej politiky. Chcel by som povedať, že v tejto otázke stále zotrvávajú veľmi výrazné nedorozumenia, ktoré sa netýkajú len diskusie predchádzajúceho týždňa, ale ktoré sa týkajú napr. našich diskusií s odbormi, s predstaviteľmi podnikateľských zväzov. Stále znovu a znovu zdôrazňujeme, že vláda štrukturálnu politiku robí, ale v inom chápaní, ako sa robila predtým, a v inom chápaní, ako si predstavujú jednak odbory a jednak čiastočne aj zamestnávatelia.

Nejde skutočne o podrobné predurčovanie konkrétnych vecných štruktúr, ale o rozhodovanie o tom, ktoré tendencie považuje vláda za pozitívne a je ochotná ich trhovo-konformným spôsobom podporovať a v ktorých smeroch sa angažovať nebude. Takže odišli sme definitívne od podrobného štrukturálneho usmerňovania vývoja mikrosféry, odišli sme aj od predstavy, že vláda by mala realizovať konkrétne a detailne útlmy jednotlivých výrobných programov a prešli sme k trhovo-komfortnému systému ovplyvňovania, podporovania alebo nepodporovania určitých štrukturálnych tendencií. K tomu chcem ešte povedať, že v poslednom období bolo dopracovaných viac ťažiskových prvkov štátnej štrukturálnej politiky, bola prijatá energetická politika vlády, ekologická politika, agrárna politika. Boli prerokované a schválené základné zámery rozvoja dopravnej a spojovej štruktúry, programy konverzie zbrojnej výroby, ktoré sa vyberajú na základe konkurzov a vyčlenených prostriedkov pre štátnu štrukturálnu politiku. Boli rozpracované, ako som povedal, obsahové a inštitucionálne aspekty exportnej politiky. Vláde sa tiež viackrát vytýkalo, že neplní svoje záväzky z Generálnej dohody, a ako sme sa z dennej tlače a ďalších masmédií dozvedeli, je to momentálny problém veľmi živý a aktuálny. Prebehlo veľa mítingov, kedy odbory, hlavne na Slovensku, vytýkali vláde a podnikateľom, že neplnia Generálnu dohodu. Myslím, že ani túto otázku nemožno v žiadnom prípade posudzovať zjednodušene a jednostranne. Predovšetkým treba zobrať do úvahy to, že Generálna dohoda sa tvorila v podmienkach určitého stupňa poznania a predstáv o našom budúcom vývoji a musím otvorene povedať, že aj za určitej situácie veľmi konkrétnych politických tlakov, kedy predovšetkým odborom, ale aj zamestnávateľom išlo o to, aby sa táto forma tripartitného dohadovania s vládou úspešne rozbehla. Musím povedať, že pokiaľ ide o námietky voči vláde, že neplní Generálnu dohodu, týka sa to predovšetkým pôvodných valorizačných koncepcií, ktoré sa ukázali ako z hľadiska zdrojových možností štátneho rozpočtu, tak aj z hľadiska jej širších dôsledkov nereálne. Platí to hlavne o minimálnej mzde. Asi viete dobre a z diskusií, ktoré okolo tohto problému boli, jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by sa bol plnil pôvodný valorizačný systém minimálnej mzdy, dosahovala by dnes minimálna mzda okolo 3 000,- Kčs, čo by malo katastrofálne dôsledky na rast nezamestnanosti, na mzdovú novelizáciu, malo by to výrazne destimulačné účinky, zhoršovalo by to situáciu mnohých podnikov a priamo by to znemožňovalo existenciu niektorých podnikov rozpočtovej sféry. To znamená, že vláda - a to musím povedať, že aj na základe konzultácií s odbormi - jednoducho nesúhlasila s tým, aby sa takáto podoba valorizácie uplatňovala a musím povedať, že aj niektorí predstavitelia niektorých odborových zväzov, predovšetkým zväzov pracovníkov umenia a kultúry, boli zásadne proti tomuto valorizačnému systému.

Dnes práve zasadá Rada hospodárskej a sociálnej dohody, ktorej som zhodou okolností predsedom, takže by som mal byť rozpolený aj za týmto pultom, aj na Rade hospodárskej a sociálnej dohody, čo prakticky nie je možné, sa znovu budú tieto otázky prerokúvavať. Predpokladáme nové stretnutia odborov a vlády v decembri, kde bude uskutočnené celkové zhodnotenie Generálnej dohody a bude sa diskutovať o príprave novej Generálnej dohody na rok 1992.

Ďalší, veľakrát sa vyskytujúci názor alebo námietka hovorí o tom, že vláda blokuje aktivitu podnikovej sféry. Podľa názoru pána poslanca Zemana pokračuje jej paralyzovanie a podľa názoru pána poslanca Záhradku vedome uskutočňuje likvidáciu dobrých podnikov. Povedal by som, že situácia v tomto smere je zložitá a podľa môjho názoru zďaleka nie je taká, ako bolo v týchto názoroch vyjadrené. My sme na viacerých poradách ekonomických ministrov, ale aj v ďalších diskusiách s predstaviteľmi podnikovej sféry poukazovali na to, že naopak, vláda sa zatiaľ chová k podnikom stále ešte veľmi ochranársky, príliš paternalisticky, že im vytvorila zatiaľ priestor na také jednanie, ktoré neprispieva ani k vlastnému zdravému rozvoju, ani k zlepšovaniu celkovej ekonomickej situácie v zemi. Skutočnosti, ktoré sú vám z podnikovej sféry známe a ktoré svedčia o tom, že podniky, zvlášť v tejto fáze pred veľkou privatizáciou, sú často na svoju majetkovú podstatu v prospech rozdeľovania vytvorených prostriedkov na mzdy a odmeny, skutočne sa takýmto spôsobom chovajú, a že bohužiaľ stále ešte majú dosť priestoru pre takéto jednanie. Chcem tiež vzniesť námietky proti téze, že vládna politika smeruje k zničeniu dobrých podnikov. Myslím, že opak je pravdou, že celá úverová subvenčná a garančná politika vlády a predovšetkým aj politika centrálnej banky, ktorou usmerňuje komerčný bankový systém, smeruje na podporu dobrých podnikov, teda k tomu, aby zlé podniky nemohli parazitovať na ich výsledkoch, aby neblokovali neúčelné, hmotné, finančné a ľudské zdroje. Ako príklad uvediem systém oddĺženia, ktorý bol schválený na finančnej rade a ktorý vychádza práve z týchto princípov, že oddlžovanie, ktoré budú konkrétne robiť komerčné banky, by sa malo predovšetkým vzťahovať na tie podniky, ktoré majú reálne transformačné programy, reálne perspektívy a banka ich môže oddĺžiť len v tom prípade, pokiaľ im je ochotná dať nový úver, teda pokiaľ verí v bonitu jeho ďalšej ekonomickej situácie. Myslím, že to je princíp opačný ako ten, ktorý sa tu vláde predkladal.

Považujem ďalej za potrebné krátko sa zastaviť u troch koncepčných námietok, týkajúcich sa predikcie na budúci rok. Pán profesor Komárek vo svojom vystúpení, ktoré, myslím, bolo pri hodnotení aj analytických aj predikčných úvah veľmi triezve, predpokladal, že vývoj v budúcom roku nebude smerovať k oživeniu, ale k stagnácii - pre tých, ktorí nevedia, čo to je - stagflácia spojená s pokračujúcim inflačným procesom. Ja osobne sa domnievam, že celá hospodárska politika federálnej vlády a samozrejme aj národných vlád smeruje k zamedzeniu takejto stagflácie, a to tým, že vytvárajú predovšetkým sústavu predpokladov pre prekonanie systémových aj vecných príčin, ktoré zniťujú ponukovú pružnosť a konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Ide práve o ten akcent, ktorý vo svojom vystúpení zvlášť zdôraznil pán profesor Kočtúch ako spravodajca tohto materiálu. Mám na mysli aj to, že celý tento ťah zmien systémových a vecných, ktorý sa uskutočňuje, je skutočne orientovaný na prekonanie prekážok, ktoré blokujú ponukovú pružnosť a konkurencieschopnosť ekonomiky. Ide v prvom rade o zmenu vlastníckych vzťahov, o demonopolizačné opatrenie, o ktorom bude bližšie hovoriť pán minister Flassik, i rozvoj bankového systému a finančného trhu, ochranu hospodárskej súťaže, technickú a štrukturálnu rekonštrukciu za účasti zahraničného kapitálu a know-how, modernizáciu managementu, o pridruženie k Európskym spoločenstvám. Vláda je presvedčená, že pri účelnom kombinovaní a dôslednom realizovaní týchto zámerov musí byť ich výsledkom oživenie ekonomiky, a nie stagflácia, ináč by nemalo zmysel takúto politiku uskutočňovať.

Pravda, o otázke, kedy k tomu oživeniu dôjde, je možné diskutovať v súvislosti s očakávaným priebehom a výsledkami privatizačného procesu.

Ďalšia výhrada proti predikcii, ktorá bola predložená, bola formulovaná pánom poslancom Zemanom, ktorý sa ohradzoval proti určitému fatalizmu hodnotenia poklesu výroby hlavne vo vzťahu k zamestnanosti ku koncu budúceho roku. My sme už v tejto otázke mali niektoré diskusie, podľa môjho názoru nejde o žiadny fatalizmus, ale o veľmi triezve hodnotenie faktorov a procesov, ktoré ovplyvnia vývoj zamestnanosti v budúcom roku. Musíme vychádzať zo skutočnosti, že zaostávanie poklesu zamestnanosti za poklesom výroby, a to veľmi výrazne zaostávanie v tomto roku, je javom dočasným, trvale neudržateľným, že privatizácia smerujúca k stabilizácii a racionalizácii podnikov povedie k tomu, že bude musieť dôjsť k súladu týchto dvoch procesov, že očakávaná nevyhnuteľná modernizácia a technická rekonštrukcia spracovateľských odvetví povedie k vytesňovaniu ďalších pracovníkov, že v priebehu prvej vlny privatizácie sa len postupne budú vytvárať nové rozvojové ohniská a že ich vplyv na absolútny stav pracovných síl sa prejaví s časovým oneskorením.

Domnievam sa preto, že verzia je uvedená v predikcii, s ktorou sa uvažuje na budúci rok, vychádza z reálnych faktorov a že je treba s ňou rátať predovšetkým preto, aby sme boli schopní zvládnuť ako ekonomickú, tak sociálnu stránku tohto procesu a pripraviť všetky opatrenia ako v oblasti infraštrukturálnych investícií, tak zabezpečovania väčšieho prílivu zahraničného kapitálu, ktoré by boli schopné tieto tendencie urýchlene prekonať. Ale musíme s nimi reálne rátať pre budúci rok.

Ešte jedna poznámka pána poslanca Zemana bola veľmi obrazne vyjadrená, teda o našej inflácii. On hovoril o tom, že je to vlastne tiger, ktorý sa pripravuje na ďalší skok, a že inflácia teda bude nie jednohrbá, ale dvojhrbá, teda, že to bude dvojhrbá ťava. Chcel by som povedať k tomu, že na základe doterajších hodnotení, ktoré sme urobili a ktoré urobila v poslednej dobe tiež štátna banka, predpokladáme, že to bude jedna mimoriadne asymetrická ťava, tzn., že ten hrb, ktorý sa objaví v budúcom roku, bude plochý, roztiahnutý a zďaleka nie tak prudký ako predpokladal pán poslanec Zeman. My sa zhodujeme so štátnou bankou, že vplyvom v podstate troch faktorov, tzn. zvyšovania nájomného, niektorých služieb, bývania a tlaku v oblasti potravín. Tento rast sa pravdepodobne bude pohybovať medzi 10 až 15 % a bude časovo roztiahnutý, takže nepredpokladáme, že by vývoj inflácie mal skutočne výrazný charakter nejakého symetrického dvojitého hrbu.