Středa 6. listopadu 1991

Poslanec SL E. Valko: Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som reagoval jednak na niektoré pozmeňujúce návrhy, na niektoré otázky a niektoré stanoviská spravodajcov.

Začnem stanoviskom pána poslanca prof. Mečla k ustanoveniu § 73. Je nesporné, že § 6 ods. 1 ústavného zákona, ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd, hovorí o strate účinnosti v prípade, keď je v rozpore zákon s Listinou. Zrejme máme rozdielny právny názor, ale snažil som sa poukázať na už schválený ďalší ústavný zákon, je to ústavný zákon č. 326, ktorým sa mení Ústava ČSFR, kde v článku 102 je okrem iného uvedené: ods. 2: Keď má súd pochybnosti, že iný všeobecne záväzný právny predpis odporuje zákonu, preruší rokovanie a podá návrh na otvorenie rokovania pred Ústavným súdom. Domnievam sa totiž, že v prípade riešenia konkrétneho sporu nie je možné, aby sám všeobecný súd konštatoval, že určitý právny predpis, určitý zákon, na ktorého základe on súdi, stratil účinnosť. Zrejme aj tento článok 102 ods. 1 a 2 mieri na to, že súd v takomto prípade preruší otázku riešenia sporu a postúpi celú záležitosť na vyriešenie ústavnému súdu. Domnievam sa totiž, že by ktokoľvek iný mohol konštatovať, že určitý právny predpis, nejaká vyhláška stratila účinnosť, pretože je v rozpore so zákonom alebo s ústavným zákonom. Vznikol by, podľa môjho názoru, dosť veľký právny chaos, keby jeden súd v jednom okrese alebo kraji rozhodol, že tento zákon stratil účinnosť, druhý súd na druhom konci republiky by rozhodoval na základe tejto vyhlášky alebo na základe určitého zákona. Preto sa domnievam, že právne relevantným, právne záväzným spôsobom by mal túto skutočnosť vyriešiť ústavný súd.

Pokiaľ ide o niektoré ďalšie pozmeňujúce návrhy kolegov spravodajcov, k tomu len toľko: § 3 ods. 2 vypustiť. Dávam na zváženie plénu, či to tam explicitne neostane, aby nevznikli výkladové problémy, aj keď súhlasím, že podľa zákona o dani zo mzdy, ktorý ešte platí pod číslom - keď sa nemýlim - č. 73/1952 Zb., je jasné, že je to mzda, a teda podlieha dani zo mzdy.

Pokiaľ ide o funkčné príplatky, k tomu by som povedal existujúce stanovisko: nedomnievam sa, na rozdiel od kolegu spravodajcu, že by tento funkčný príplatok mala riešiť vláda, ostatné výhody a cestovné náhrady. Som toho názoru, že na jednej strane je treba si uvedomiť, že akty, vyhlášky vlády ako výkonného orgánu predsa len podliehajú preskúmaniu ústavného súdu. Nechávam na zváženie, či by nemalo byť predsa len zákonom stanovené, a nielen nariadením vlády. Pokiaľ ide o ústavný zákon, jednoznačne sa v ňom hovorí, že sa platy určujú zákonom Federálneho zhromaždenia. Nie som si istý, či v rámci extenzívneho, širšieho výkladu je to možné, či sú to naturálne výhody a či je to súčasťou mzdy, pretože v Zákonníku práce máme v §, myslím 121 alebo 119, platy a ostatné naturálne výhody. Výkladom je asi toľko, že to patrí dohromady do jedného balíku. Z toho dôvodu sa prihováram, aby to ostalo v tomto zákone.

Pokiaľ ide o vypustenie § 70, celkom sa stotožňujem s prof. Mečlom. Nie je ústavná opora, to sme si uvedomili, keď sme tvorili tento zákon, keď sme sa spolupodieľali, aby som bol presný, pretože predsa len vláda mala ingerenciu na tomto zákone, nie je to výlučne náš zákon, ale konzultovali sme s predkladateľmi a dávali sme im pripomienky a pozmeňujúce návrhy. V § 70 je jednoznačne, že môže Ústavný súd vysloviť nálezom, že ústava bola porušená v súvislosti s vyhlásením referenda. Je to do určitej miery nad rámec ústavného zákona č. 327. Dali sme to zámerne, aby sme vyvolali debatu na túto tému, ale stotožňujem sa so stanoviskom kolegu spravodajcu.

Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Čičmanca, ktorý žiada vysvetlenie: ja momentálne nemám u seba, ale existujú zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady a v dohľadnej dobe bude existovať aj zákon Federálneho zhromaždenia o platoch Federálneho Najvyššieho súdu. Keby sme si všimli a vzali si tieto zákony, vidíme, že základné platy sudcov na okresných súdoch sa pohybujú od 6 000 - to je v podstate nástupný plat po prax - až do 12 000 korún. Predseda okresného súdu môže mať, myslím, až 14 tisíc korún. Na to samozrejme nadväzujú platy sudcov krajských súdov a predsedu krajského súdu. V súčasnej dobe je návrh vlády na plat predsedu Najvyššieho súdu na 20 000 Kčs.

Snažili sme to dávať do relácie, aká je vo vnútroštátnych pomeroch. Nemá, samozrejme, význam poukazovať na medzinárodné pomery. V Nemecku má predseda ústavného súdu plat ako predseda spolkovej vlády Kohl. Nie je to argument, je to len pre všeobecnú informovanosť. Jedna vec tu predsa je jasná. Tak ako je zrejmé z ustanovenia čl. 16 ústavného zákona č. 91 a nakoniec je to aj transformované v § 2 tohto návrhu, sudcovia ústavného súdu nesmú vykonávať žiadnu inú činnosť, to znamená, že nesmú byť podnikatelia, nesmú byť spoločníkmi žiadnej spoločnosti, proste majú zakázanú akúkoľvek podnikateľskú činnosť. Môžu sa zaoberať len literárnou, vedeckou činnosťou, ktorá je, podľa môjho názoru, logická. Na základe svojich odborných vedomostí by mohli prednáškami alebo publikáciami zverejniť svoje skúsenosti v pôsobení v ústavnom súde. Ale znovu zdôrazňujem, že je zakázaná akákoľvek podnikateľská činnosť. Dokonca aj ústavný zákon, aj vykonávací zákon, ktorý predkladám, má za následok, keď sa zistí, že sudca neprestane s touto činnosťou, stratu a odvolanie z funkcie. Najskôr môže byť právne postihnutý, a dokonca zbavený svojej funkcie. Toľko, pokiaľ ide o otázku pána poslanca Čičmanca. To je z mojej strany všetko.

Předseda FS A. Dubček: S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Ševčík.

Poslanec SN V. Ševčík: Vážené kolegyně a kolegové, dovolte mi, abych jako předkladatel nebo spoluautor předlohy, o které budete rozhodovat, zaujal stanovisko ke dvěma problémům.

Vynořil se zde názorový rozpor mezi zpravodajem poslancem Mečlem a kolegou Valkem, i když to podle mne s projednáváním zákona přímo souvisí, není vyloučeno, že v budoucnosti při nějakém judikování by se k tomu bylo možné vrátit, musím zde vyjádřit své pochybnosti o tom, zda stanovisko kolegy Valka je plně v souladu s tím, co jednak vyplývá ze zákona samotného a jednak z podkladů pro pravidla, která jsme svého času přijali.

Samozřejmě, že není možné, aby kdokoliv vykládal, že ten který předpis je nebo není protiústavní a že tato činnost je výlučně svěřena ústavnímu soudu. To ovšem platí podle mého hlubokého přesvědčení pouze z hlediska úvahy o normě jako takové, nikoliv však pokud jde o právní vztahy mezi spornými stranami, tedy inter partes, jak se v odborné literatuře říká.

Jinými slovy řečeno, jestliže ve sporu přijde na přetřes otázka ústavnosti, či neústavnosti předpisů, spadá podle mého přesvědčení plně do kompetence v této konkrétní věci, aby se soudce úvahou o ústavnosti takovýchto předpisů z hlediska jenom mezi těmito účastníky zabýval a aby je také na podkladě svých pravomocí soudcovské interpretace rozhodl i za existence celé řady opravných prostředků.

Jinými slovy řečeno, do těchto vztahů mezi účastníky v takovémto stadiu řízení ústavní soud nezasahuje a neměl by zasahovat a neměl by být dán průchod takovému výkladu, že v tomto okamžiku obecné soudy přeruší řízení a o výklad ve sporu - zase zdůrazňuji slova "ve sporu" - a budou požadovat stanovisko ústavního soudu, což by mimo jiné mělo praktické důsledky v tom, že ústavní soud v tom momentu, kdy by byl zřízen, byl by zahlcen celou řadou takovýchto podnětů, řečeno poněkud nesprávně, ale co pokládám za podstatně rozhodující je to, že by vlastně tato otázka výkonu spravedlnosti mezi dvěma stranami se přenášela a podle mého názoru nepřípustným způsobem na ústavní soud.

Pokud jde o postavení ústavních soudců, nehodlám zde samozřejmě zaujímat stanovisko k výši a rozsahu ať už platu nebo požitkům, které jsou navrhovány. Chtěl bych jen připomenout, že náš původní návrh, pokud jde o platy ústavních soudců, byl odvozován od soudců Nejvyššího soudu, a to v určitém procentuálním podílu. Konkretizace se dostala do předlohy z podnětu ústavně právních výborů.

Dovolte mi, abych připomenul jenom jedno. Na ústavní soud a na jeho soudce se nelze dívat jako na soudce - řekl bych - obecné. Není to vysloveně justiční orgán v obvyklém slova smyslu. Ústavní soud, i když vychází ze soudcovského základu, přece jen se dostává do polohy podstatně jiné, která souvisí také s jeho návazností ne na ostatní orgány státní moci, ale též parlamentu. Tomu také jednoznačně nasvědčuje to, že náklady spojené s činností ústavního soudu jsou součástí nákladů Federálního shromáždění. I tím je vyjádřena příbuznost ústavního soudu a soudců s parlamentem nehledě k tomu, že i v jiných zákonech bylo již vyjádřeno, že tito soudci svým způsobem se postavením přibližují poslancům, že jsou vybaveni poslaneckou imunitou a tomu by také mělo přiměřeným způsobem odpovídat i jejich ostatní společenské a tedy i požitkové postavení.

Pokud se týká požitků, je text § 5 možná formulován poněkud nešťastně, ale mělo se tím na mysli, že pokud jde konkrétně o jízdní výhody, jsou v podstatě na úrovni poslaneckého postavení. To znamená vůči Československým státním drahám jsou bezplatné, pokud jde o případnou místní dopravu také bezplatné a pokud jde o leteckou, poslanci nemají ani v současné době bezplatnou dopravu, ale jde o cesty na náklady Federálního shromáždění. Tolik na vysvětlenou, pokud jde o tuto okolnost.

Pokud jde o funkční příplatky - § 4. Je to poněkud nepřesně vyjádřené. Vycházejme v podstatě z toho, že předseda Nejvyššího soudu ČSFR pobírá formou nezdaněné části náhrad nikoliv mzdy určitou částku, která je také rozpočtována, neboť se při jejím stanovování přihlíželo k výdajům na reprezentaci.

Mám za to, že při postavení ústavních soudců obdobným způsobem určitá část - je věcí vaší úvahy, v jakém rozsahu a jak ji stanovíte - této úhrady by měla být chápána ne jako funkční příplatek, ale jako takováto částka, která by ze zákona dani ze mzdy nepodléhala.

Předseda FS A. Dubček: Ďakujem. Prosí si slovo pán Mečl? (Ne.)

Teraz mám otázku na pána Valka aj spravodajcov. Ste natoľko pripravení a máte pripomienky zaradené tak, aby sme ich mohli postupne uvádzať s tým, že by bolo možné o návrhu hlasovať? V opačnom prípade by sme museli prerušiť schôdzu a pokračovať v rokovaní zajtra. Treba vziať do úvahy, že dnešné odpoludnie je určené pre prácu výborov snemovní a dopoludnia by sme mali rokovanie ukončiť. Zajtra by sme začínali, pokiaľ by ste dnes neboli na hlasovanie pripravení. Pýtam sa preto, či môžete podľa pripomienok a pozmeňujúcich návrhov predložiť jednotlivé body tak, aby bolo možné hlasovať? Teraz by som vyzval poslancov k účasti na schôdzi, aby sme mohli hlasovať o zákone na vykonanie referenda. Prosím vašu odpoveď.

Poslanec SN L. Kostya: Pane předsedo, dámy a pánové, já jsem si svoji procedurální připomínku nechal záměrně na závěr. Neřekl jsem to na začátku, abych nebyl podezírán, že chci nějakým způsobem ovlivnit průběh tohoto projednávání.

Mám dojem, že u zákona, který ve své podstatě projednává povinnosti práva a dokonce osobní požitky soudců ústavního soudu, bylo nešťastným krokem, že iniciativní skupinou poslanců, navrhovatelů, byl vybrán pan poslanec Valko a že za zpravodaje byli vybráni poslanci Kessler a Mečl. Nechci žádného z těchto tří obvinit z nějaké zaujatosti, ale skutečnost, že všichni tři jsou zároveň kandidáty na soudce ústavního soudu je věc, nad kterou by se ústavně právní výbory i předsednictvo Federálního shromáždění měly do budoucnosti zamyslet, aby v takovýchto případech byla volba všech aktérů projednávání zákona volena tak, aby nevznikla sebemenší pochybnost o nějaké zaujatosti nebo předpojatosti.

Měly by z toho být vyvozeny důsledky ne pro tento zákon, ale pro budoucnost, aby se touto cestou Federální shromáždění do budoucnosti nevydávalo.

Předseda FS A. Dubček: Chápem to ako procedurálnu otázku, k meritu veci to nie je. Preto sa len pýtam, či je možné toto rokovanie o ústavnom súde prerušiť s tým, že by sme hlasovali o tomuto bode až zajtra? Teraz by sme prikročili k hlasovaniu o návrhu zákona o spôsobe prevedenia referenda. Je to možné, páni spravodajcovia? (Ano.) Vyžiadali si čas na spracovanie a vzhľadom na to, že o 13.00 hodine začnú pracovať výbory, pristúpime k hlasovaniu, k prerušenému rokovaniu k návrhu o spôsobe prevedenia referenda.

Prosím poslancov, aby zaujali svoje miesta v snemovni, pretože sa rozdáva tlač, o ktorej budeme hlasovať.

Pristúpime teraz k hlasovaniu. Hlasovanie vykonáme podľa tlače 953, ktorá vám bola rozdaná. Konštatujem, že prítomných poslancov v Snemovni národov z Českej republiky je päťdesiatjeden, rovnako ako v slovenskej časti Snemovne národov. V Snemovni ľudu je prítomných osemdesiatštyri poslancov. Sme preto uznášania schopní. Je nutné upozorniť, že pri hlasovaní tohto návrhu aj pri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov neplatí zákaz majorizácie. Na prijatie návrhu je potrebná nadpolovičná väčšina z prítomných poslancov v každej snemovni.

Prosím teraz spravodajcov, aby postupne vystúpili k uvedeným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom podľa predlohy č. 953. Slovo má spravodajca Kurťák.

Společný zpravodaj výborů SN N. Kurťák: Hneď na začiatku máme doplnky, o ktorých som hovoril vo svoje spravodajskej správe. Myslím, že k týmto doplnkom by sme hlasovať nemuseli.

Potom by sme pristúpili k hlasovaniu o § 3, k návrhom, ktoré podal poslanec Kučera - je to § 3 ods. 1. Návrhy čítať nebudem, keď to máte pred sebou. Navrhovateľ návrhy odporúča a spravodajcovia tiež odporúčajú. Bude to vlastne spresnenie.

Předseda FS A. Dubček: Áno, je jasné, o čom budeme hlasovať? (Hlasy z pléna: Ano.) Pristúpime teda k hlasovaniu.

Hlasujú poslanci obidvoch snemovní. Hlasujeme k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Kučeru - ide o § 3 tlače č. 953.

Kto súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!

(12.53 hodin)

(Hlasuje se.)

(SN 97, SL 81)

Kto je proti? (SN 0, SL 0)

Kto sa zdržal hlasovania? (SN 7, SL 8)

Návrh bol prijatý.

Společný zpravodaj výborů SN M. Kurťák: Ďalší pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Benda. Týka sa tiež § 3 a ide o vypustenie odseku 2. Navrhovateľ návrh odporúča, ústavnoprávne výbory návrh prerokovali - Snemovňa ľudu návrh odporúča, Snemovňa národov návrh neodporúča.

Předseda FS A. Dubček: Prosím, je jasné o čom hlasujeme? Áno. Nechám teda o návrhu hlasovať.

(12.17 hodin)

Kto je za tento návrh, nech zdvihne ruku a stisne tlačidlo!

(Hlasuje se.)

(SN 75, SL 69)

Kto je proti? (SN 3, SL 5)

Kto sa zdržal hlasovania? (SN 27, SL 18)

Za prijatie návrhu bolo v Snemovni národov potrebných päťdesiatšesť hlasov, to znamená, že návrh bol v Snemovni národov prijatý. V Snemovni ľudu bolo treba štyridsaťsedem hlasov, za hlasovalo šesťdesiatdeväť hlasov. To znamená, že obidve snemovne návrh prijali.

Prosím ďalší návrh.

Společný zpravodaj výborů SL V. Benda: Poslanec Kulan vzal svůj návrh zpět k § 11, čili přistupujeme k pozměňujícím návrhům k § 13.

První je návrh poslance Kanise - navrhuje zavést určení losem předsedy a místopředsedy komise. K tomu máme dvě poznámky. Za prvé navrhujeme, aby se o všech těchto návrzích k jednotlivým komisím hlasovalo an block - bylo by nešťastné, kdyby se předseda a místopředseda určoval na různých úrovních jiným způsobem. To znamená, odhlasujeme-li si tento návrh, bude totéž platit pro § 14, 15 a 16. To je první naše připomínka.

A druhá naše připomínka - po poradě s navrhovatelem se domníváme, že bude-li přijat návrh poslance Kanise, není samozřejmě již možné hlasovat o návrhu poslance Kučery, který byl jenom částečný. Ale protože návrh poslance Kanise neobsahuje formu, jakou by mělo být losování provedeno, doporučujeme, aby - pokud s tím bude poslanec Kanis souhlasit - byla do jeho návrhu zařazena poslední věta návrhu poslance Kučery. To znamená věta: "Losování řídí nejstarší člen komise." Ptám se poslance Kanise, zda s tímto návrhem souhlasí? (Poslanec SN P. Kanis: Ano.) Dobře.

Čili navrhovatel podporuje návrh poslance Kanise, zpravodajové na základě rozhodnutí výborů návrh poslance Kanise nepodporují.

Předseda FS A. Dubček: Je jasné, o čom hlasujeme? (Ano.)

(12.22 hodin)

Kto je za predložený návrh, nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!

(SN 82, SL 66 ) Ďakujem.

Kto je proti? (SN 4, SL 1) Ďakujem.

Kto sa zdržal hlasovania? (SN 25, SL 29) Ďakujem. Za tento návrh hlasovalo v Snemovni národov 82 poslancov, 4 boli proti, 25 sa zdržalo hlasovania, v Snemovni ľudu za bolo 66 poslancov, 1 proti, 29 sa zdržalo hlasovania. Obidve snemovne návrh prijali.

Společný zpravodaj výborů SL V. Benda: Vzhledem k tomuto rozhodnutí není již nutno, jak jsem již řekl, hlasovat o návrhu poslance Kučery. Byly přijaty tedy další návrhy k § 14, § 15 stále v tom znění, jak jsme ho tady doplnili.

Další pozměňovací návrh, o kterém je třeba hlasovat, je návrh můj k § 16 - nahradit slovo "určí" slovy "může určit".

Zpravodajové nezaujímají stanovisko, ponechávají věc na sněmovnách na základě toho, jak probíhalo rozhodování ve výborech, navrhovatel doporučuje.

Předseda FS A. Dubček: Dávam o návrhu hlasovať, signalizačné zariadenie je zapnuté.

(12.23 hodin)

Kto je za tento návrh? (SN 90, SL 76)

Kto je proti? (SN 2, SL 0)

Kto sa zdržal hlasovania? (SN 15, SL 16) Ďakujem. V Snemovni národov hlasovalo za návrh 90 poslancov, 2 proti, 15 sa zdržalo hlasovania, v Snemovni ľudu 76 za, nikto proti, 16 sa zdržalo hlasovania. Obidve snemovne návrh schválili. Prosím o ďalší návrh.

Společný zpravodaj výborů SL V. Benda: Připomínají mně tady legislativci to, co už jsem říkal sněmovnám, že vzhledem ke schválení mého návrhu v § 3 se vypouští potom technická aplikace druhého odstavce § 3 v § 17. Tzn. že v § 17 odst. 1 se vypouštějí slova za středníkem. Ale to už jsem poznamenával předtím v rozpravě.

Další návrh je k § 18 - návrh poslance Kanise - vypustit slova "bývalých místních národních výborů".

Zpravodajové nedoporučují, navrhovatel nedoporučuje. Protože jde o odkaz na volební zákon, kde se užívá slov místních národních výborů, odkaz by ztrácel smysl, kdyby tam nebylo toto vysvětlení.

Předseda FS A. Dubček: Trvá pán poslanec na hlasovaní? (Ne) Návrh je stiahnutý. Prosím ďalší návrh.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP