Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, ako ďalší vystúpi pán
poslanec Kulan, po ňom sa pripraví pán poslanec
Minka a pán poslanec Šedivý. Prosím,
pán poslanec Kulan.
Poslanec SN P. Kulan: Pán predsedajúci, milé
dámy, vážení páni poslanci. Nevystupuje
sa mi dobre z jedného prostého dôvodu, mám
pocit, že čo sa tu na tejto pôde odohráva,
nie je hra, ktorá by mala jasné pravidlá.
Mám pocit, že proti sebe, alebo vedža seba, stoja
dve skupiny žudí, ktorí využívajú
fakt, že my skutočne nemôžeme hovoriť
o veciach, ktoré sme čítali v konkrétnych
zložkách o konkrétnych žuďoch, ktorí
tu vystupovali. Je to handicap, s ktorým sa budeme musieť
vyrovnať.
Dovoľte mi predložiť moje dôvody, prečo
budem hlasovať pre prijatie tohto zákona, a to i pre
pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol
kolega Toman. Som presvedčený, že problematika
lustrácií sa mala prerokovávať súbežne
s problematikou štátoprávneho usporiadania
ČSFR. Podža poznatkov, ktoré mám, obe
tieto problematiky úzko súvisia a dávajú
nášmu rokovaniu aj novú dimenziu.
Na Slovensku bolo možné evidovať niektoré
periódy nárastu nacionalistických a separátnych
snáh, ktoré úzko súvisia s niektorými
politickými javmi, ktoré sa v tej dobe odohrali.
Je zaujímavé, že práve s touto periódou
narastala i aktivita bývalých spolupracovníkov
ŠtB, ako aj bývalých dôstojníkov
ŠtB. Ako ste si všimli, hovorím o udalostiach
v Slovenskej republike. I keď vežmi nerád, musím
povedať, že to, čo sa už odohralo, a o čom
nemôžem hovoriť, je pre nás skutočne
handicapom...
V Košiciach sa v posledných dňoch odohráva
čosi, čo podža môjho názoru bude
mať vežmi závažný dopad na udalosti
v Československu ako takom. Možno o tom neviete. Čestný
človek Marcel Striko, ktorý vydržal 23 rokov
žiť v komunistickej spoločnosti, a ktorý
dokázal proti tejto spoločnosti bojovať, je
dnes na pokraji nervového zrútenia z toho, že
ŠtB v podobe, v akej dnes existuje, na neho vyvíja
nátlak hroziaci až fyzickou likvidáciou. Musím
povedať, že to nie je jediný človek, ktorého
sa tieto veci týkajú, a môžem to doložiť
konkrétnou korešpondenciou, v ktorej napríklad
mi niekto permanentne monitoruje cesty z Prahy domov späť,
kde sa mi niekto vyhráža a tiež mojej rodine,
že moje deti budú upálené benzínom
a podobné nezmysly. Nechcel som o tomto na pôde Federálneho
parlamentu hovoriť. Bohužiaž, pokiaž ste si
toho, vážení kolegovia, nevšimli, mnohí
z nás stoja pritlačení ku stene a my sa tomu
musíme brániť. My sme tento zákon nechceli.
Vznikol až teraz, ako reakcia na to, čo sa v našej
spoločnosti deje. My sme týmto žuďom dali
šancu žiť s nami v novej spoločnosti. Oni
túto šancu spálili sami. (Potlesk.)
Keď tu dnes niektorí poslanci vystupujú a spievajú
nám sladké piesne sirén, my skutočne
budeme musieť, ako Odysseus, zaliať si uši voskom
a prejsť cez tieto veci. Pretože nepokročíme
vpred. Budem za tento zákon hlasovať.
Pripravil som si malý kalendár udalostí,
ktoré sa udiali na Slovensku v priebehu dvoch rokov.
Marec 1990: 1. marca prijala Slovenská národná
rada zákon o zmene názvu republiky. Na Slovensku,
za silnej podpory Svetového kongresu Slovákov, začína
proces, ktorým sa občanom Slovenskej republiky vnucuje
nacionalizmus vo vyhrotenej podobe. V Bratislave sa v tej dobe
objavujú plagáty, tlačené v zahraničí,
so silným nacionalistickým obsahom. V tej dobe začína
na Slovensku nové obsadzovanie, napríklad v policajnom
zbore Slovenskej republiky. Bohužiaž v niektorých
prípadoch bývalými pracovníkmi ŠtB.
Pre osvieženie pamäti pripomínam kauzy. Kauza
Demikát. Cez odpor košickej politickej reprezentácie
bol do funkcie náčelníka košického
ZNB menovaný bývalý šéf Ústrednej
kontrolnej a revíznej komisie ÚV KSS.
Kauza Dický. Bývalý náčelník
ŠtB v Humennom, potom zástupca krajského náčelníka
ŠtB v Košiciach, bol najskôr ministrom Sacherom
menovaný do funkcie zastupujúceho náčelníka
ZNB v Košiciach, neskôr ministrom Mečiarom do
funkcie okresného náčelníka ZNB v
Michalovciach, čo je pohraničný okres so
Sovietskym zväzom. Medzi užhorodskou správou
KGB a krajskou správou ŠtB v Košiciach existovali
úzke kontakty, o čom svedčili i vzájomné
zdravice konkrétne adresované funkcionárom
ŠtB v Košiciach alebo účasť týchto
funkcionárov na plesoch KGB v Užhorode alebo spoločné
lovy a podobne. To je možné doložiť.
Takýchto prípadov bolo a je oveža viac. Tieto
dva krikžavé prípady vyberám preto,
že je možné z nich usúdiť, čo
sa na tomto pozadí odohráva dnes v Košiciach
na Východnom Slovensku. Tieto udalosti majú rovnaké
pozadie, ako udalosti v Michalovciach. Mnohí z vás
čítali článok o Michalovskom Sovietsku.
Obávam sa, že tento región ešte zohrá
vežmi nepeknú úlohu v dejinách Slovenska,
resp. Československa.
V tomto mesiaci boli mimochodom prvé oslavy vzniku Slovenského
fašistického štátu. 29. 3. 1990 Federálne
zhromaždenie prijalo návrh zákona o zmene názvu
ČSSR na ČSFR. Práve v tejto dobe začína
intenzívna politická činnosť Matice
slovenskej, silno orientovaná nacionálne, prípadne
i separatívne. V slovenských oznamovacích
prostriedkoch začína proces systémovej dehonestácie
federálnych orgánov.
30. 3. sú už organizované v Bratislave nové
demonštrácie proti názvu ČSFR a odznievajú
prvé požiadavky na plnú suverenitu a osamostatnenie
sa Slovenska.
Jún 1990: 8. až 9. 6. 1990 prebiehali vožby do
národných rád a do Federálneho parlamentu.
V tejto dobe sa odohrávajú prvé väčšie
lustračné škandály, ktoré by
som nazval kauza Budaj, neskoršie stiahol žalobu na
Ciklaminyho, kauza Bartončík, kauza Markuš
- ktorý síce nekandidoval na členstvo do
jednotlivých národných rád alebo parlamentov,
ale kandidoval na členstvo do federálnej vlády.
Mimochodom túto kauzu už rozobral bývalý
premiér Mečiar na verejnom vystúpení.
V tejto dobe vzniká denník Národná
obroda financovaný vládou Slovenskej republiky a
dominantnou postavou sa stáva Igor Cibuža, v dobe
predtým dôstojník ŠtB, špeciálne
školený na dezinformáciu, dnes šéf
Slovenskej tlačovej služby. (Potlesk.)
Systémová dehonestácia federálnych
orgánov sa stupňuje. Vyššie uvedený
redaktor aktualizoval a vymyslel sémantické pojmy,
ako je Hrad s vežkým H, Čechoslovakisti, Federalisti,
Pragocentristi, Slováci v Prahe a Praha ako pejoratívum.
Slovenská spoločnosť sa začína
deliť na národnoantagonistické zložky.
Začína sa silno preferovať národný
princíp. V masmédiách začína
kampaň proti poslaneckým platom atď. Myslím,
že sa na to, páni kolegovia, živo pamätáte.
Na Slovensku sa začína vytvárať pocit
ohrozenia a umelo sa vytvára kolektívny nepriatež.
August 1990: 8. až 9. 8. bolo rokovanie politických
reprezentácií Českej republiky, Slovenskej
republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
o prerozdelení kompetencií v Trenčianskych
Tepliciach. V tej dobe začína silný masmediálny
nátlak na poslancov Federálneho zhromaždenia,
jednak na občanov Slovenska a tu by som hžadal zlomový
bod, kedy podža môjho názoru dve tretiny politika
- alebo politikum, ktorá sa v Československu odohráva
- robia oznamovacie prostriedky.
14. 8. 1990: Desať nacionalistických strán
a hnutí odsúdilo projekt z Trenčianskych
Teplíc a žiadajú vznik samostatného
Slovenského štátu. Pripomínam, že
vo vožbách nemala žiadna politická strana,
ani Slovenská národná strana, ktorá
sa vo svojom volebnom programe silno hlásila k federatívnemu
usporiadaniu, takýto bod.
September 1990: Tento mesiac bol zvlášť búrlivý
a práve tu pred začiatkom volebnej kampane komunálnych
volieb bolo možné zaznamenať horúčkovú
aktivitu vplyvovej agentúry, ktorá sa podiežala
na kompromitácii, zastrašovaní alebo kandidovaní
tzv. tieňových kandidátov.
Kauza Andráš, bývalý minister vnútra
Slovenskej republiky bol pod nátlakom vtedajšieho
premiéra zbavený funkcie. Dramatické okolnosti
odstúpenia z funkcie sa odohrávali v dobe, kedy
Slovenská národná rada prerokúvala
jazykový zákon. Ten sa potom prerokúval za
vežkých demonštrácií, sprevádzaných
hladovkami, politickou nekultúrnosťou, za častej
asistencie bývalých príslušníkov
ŠtB, napríklad až z Brna.
V tej dobe vzniká prvá kontraverzia medzi premiérom
Mečiarom a šéfom Matice slovenskej Markušom.
26. až 28. augusta 1990 sa v Ružomberku uskutočňujú
oslavy narodenia A. Hlinku so silným nacionalistickým
podtónom. Na všetkých týchto oslavách
sa vo vežkom počte zúčastnili bývalí
dôstojníci i spolupracovníci ŠtB.
Na Slovensku sú obdobia, v ktorých vežmi silno
narastá aktivita bývalých agentov v oznamovacích
prostriedkoch a ožíva vplyvová agentúra.
Tieto periódy sa stupňujú na jar, pri oslavách
vzniku Slovenského štátu a potom na jeseň,
pri oslavách narodenia A. Hlinku.
Medzitým to akoby mierne stúpalo, vždy pri
akciách, ako boli naprílad komunálne vožby,
rovnako tak aj pri niektorých politických akciách,
ako bol kompetenčný zákon atď. (Předsedající
předseda SN M. Šútovec: Pán poslanec,
stiahnite svoj výklad k prerokovavánemu zákonu,
musíte končiť.) Preruším svoju
reč a prihlásim sa znova, keď dovolíte.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Takáto možnosť existuje. Pán poslanec
Minka vystupuje ako ďalší, môže sa
pripraviť pán poslanec Šedivý, po ňom
poslanec J. Konečný. S technickou poznámkou
sa hlási poslanec Zlocha.
Poslanec SN J. Zlocha: Podža pána poslanca Kulana,
by som mal takmer dojem, že na Slovensku sú všetci
nacionalisti, ktorí chcú samostatný Slovenský
štát a podobne. Môžem vás ubezpečiť,
že tieto nálady sú pomerne ojedinelé,
ja na tom Slovensku totiž žijem, cestujem tam každú
sobotu a nedežu, a skutočne tá situácia
je trochu iná. Neskresžujte to, vážení.
Podobné údaje, ktoré hovoril pán Kulan
a zaujímavé je, že všetky zo Slovenska
- sú aj v Čechách.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujeme. Ešte jedna faktická poznámka.
Poslanec SN P. Kulan: Chcel by som vás, páni kolegovia,
poprosiť, aby ste reagovali na to, čo dopoviem. Prerušil
som svoju reč, a keď som povedal a, poviem aj b. Toto
bolo zbytočné reagovanie.
Poslanec SL J. Minka: Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia, hovorí
sa, že v živote sú situácie, kedy sa človek
nachádza medzi dvoma kameňmi. Mám dojem,
že i ja sa nachádzam v tomto stave. Na jednej strane
je to kameň politický. Cítim, že všetkých
príslušníkov a agentov ŠtB a vedúcuch
prestavitežov KSČ je treba keď nie potrestať,
tak aspoň zariadiť, aby tejto spoločnosti neškodili.
Na druhej strane je tu kameň žudskosti a viery. Vzhžadom
k tomu, že sa považujem za veriaceho katolíka,
i napriek svojim chybám, myslím, že týmto
žuďom je treba aspoň čiastočne
odpustiť. Mám strach, či sme sa nedostatli
do pozície farizeja, ktorý hovorí: "Bože,
ďakujem ti, že nie som taký, ako ten mýtnik."
Poznáme heslo: "Kto nejde s nami, ide proti nám",
ale poznáme tiež heslo: "Kto nejde proti nám,
ide s nami". A my máme v tomto zákone v pozadí
heslo: "Kto v minulosti išiel proti nám, nemôže
ísť s nami ani dnes, ani zajtra".
Mám dojem, že tento zákon, tento parlament
schváli, ale pritom si uvedomujem, že títo
žudia budú mať vežké problémy
v rodinách, hlavne rodinách. Nedokážem
si predstaviť, ako by som sa ja pozrel do očí
svojemu synovi alebo dcére, keby som spolupracoval s ŠtB.
Preto navrhujem, aby títo žudia mali čas odstúpiť,
aby zákon nadobudol účinnosti od 1. júna
1992. K tomuto návrhu ma viedlo aj to, že vo vystúpeniach
niektorých poslancov som cítil hnev a nenávisť.
A nenávisť a hnev nebývajú nikdy dobrými
radcami. Považujte to za pozmeňovací návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujeme. Ako ďalší vystúpi poslanec
Šedivý, pripraví sa poslanec Konečný
a poslankyňa Tvrdá.
Poslanec SN F. Šedivý: Dámy a pánové,
byl jsem pověřen výborem pro plán
a rozpočet SN, abych zde přednesl některé
pozměňovací návrhy, které v
našem výboru získaly značnou podporu.
Jedná se především o změnu v
koncepci zákona, kterou tady už částečně
přednesl poslanec Dienstbier a která spočívá
v tom, že odstraňuje institut komise pro ověřování
skutečností uvedených v § 2 odst. 1
a) a b). Uvedl to kolega Zeman jako předseda VPR, že
výbor se domnívá, že je velmi nebezpečné
vytvářet nové akční výbory
Národní fronty, výbory pro ochranu veřejného
blaha a podobné orgány, které zavánějí
revolučním právem.
Pozměňovací návrh výboru pro
plán a rozpočet SN zní takto: § 2 odst.
1 b) vypustit a nahradit textem "evidován v materiálech
StB jako rezident, agent, držitel propůjčeného
bytu, držitel konspiračního bytu, informátor
a ideový spolupracovník StB s legislativní
zkratkou dále jen tajný spolupracovník".
Tato úprava znamená dále vypustit §
10, 11 a 12 a odst. 1 § 17 a v celém textu vypustit
slovo "nález". Tato úprava zjednoduší
konstrukci zákona, odstraní nebezpečí
omylu při rozhodování nějakých
byrokratických komisí. Komise by podle konstrukce
dosavadního zákona měla zkoumat i pravost
čestného prohlášení, ale myslím,
že uvedení nesprávného údaje
v čestném prohlášení má
samozřejmě trestní následky.
Domníváme se jako výbor pro plán a
rozpočet SN, že určitá část
spolupracovníků StB tímto samozřejmě
nebude postižena, ale měli bychom se zaměřit
na skutečné viníky, kteří jsou
jako tajní spolupracovníci zapsáni v registru
svazků. Přezkumnou funkci by měl plnit pouze
soud. Děkuji.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Pozývam pána poslanca Konečného,
aby sa dostavil k rečníckemu pultu, po ňom
sa môže pripraviť poslankyňa Tvrdá,
poslanec Václav Benda a poslanec Karol Stome.
Poslanec SL J. Konečný: Vážený
pane předsedající, vážené
kolegyně, vážení kolegové, dámy
a pánové, vážení hosté,
míra viny je složitá věc. Fenomén
spravedlnosti jeden z nejproblematičtějších.
Byl jsem nedávno v Holandsku a překvapil mě
jeden fakt. Čtyřicet šest let po válce
přehodnocují Holanďani své chování
za okupace, odhalují svoji kolaboraci s okupanty. Ale nejen
to, dodnes trpí jejich vnukové komplexem zrady svých
prarodičů. Tento stav je natolik vážný,
že se jím zabývají psychologové
a hledají způsob jak tuto psychózu léčit.
Více než čtyřicet let jsme žili
v nenormálním světě. Naši rodiče
kolaborovali a později i my, naštěstí
ne my všichni. Všichni jsme ale zasaženi tou kolaborací
a nejsem si jist, zda ještě příští
generace nebude poznamenána fenoménem kolaborace,
zbabělosti a mlčenlivosti většiny. Sníme
o demokracii, ale ta demokracie má svoji pseudodemokratickou
podobu. Navzdory kritickým tónům mohu říci,
že jsme někdy tak plni obav o spravedlnost, že
zapomínáme být spravedliví. Jsem pro
jedno, a to zdůrazňuji, aby lidé byli souzeni
podle svých činů, ne podle seznamů.
Konkrétní zlo musí být napraveno konkrétní
spravedlností. Myslíte, že tím, že
někomu znemožníme kariéru během
příštích pěti let, jsme snad
nedemokratičtí. Ne. I zde dokazujeme, že máme
smysl pro lidskou identitu i pro demokracii.
Několikrát jsme zde slyšeli křesťanské
zásady. I křesťanství má pojem
"očistec". Mnozí - zde mám na mysli
i bývalé členy KSČ - prošli očistcem
tím, že se vědomě vzbouřili proti
svým bývalým činům. Řada
občanů měla možnost od revoluce dokázat,
jak to vlastně myslí. Řada těchto
lidí zklamala. Slyšel jsem také několikrát
srovnání, že jde opět o to, aby se vlk
nažral a koza zůstala celá. Mám dojem,
že poprvé může dojít k paradoxu,
totiž k tomu, že se koza nažere a vlk zůstane
celý.
Mám jeden pozměňovací návrh
- § 1 odst. 1 písm. d) - doplnit za "Úřad
vlády Slovenské republiky" následující
text: "a orgány, zařízení těchto
orgánů a občanské sdružení,
na které byl přenesen úkol státu usnesením
vlád ČSFR, České republiky a Slovenské
republiky". Jako příklad uvádím
Československý úřad zahraniční
a další. Při naší nedávné
návštěvě ve Spolkové republice
Německo naši zástupci nás upozornili
na podivnou činnost některých těchto
ústavů v zahraničí. Pro návrh
zákona stejně jako ostatní kolegové
z asociace sociálních demokratů budu hlasovat.
(Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. S technickou poznámkou sa hlási poslanec
Macek.
Poslanec SN M. Macek: Vážení kolegové,
prosím ty z nás, kteří chtějí
očistu společnosti, aby vyjádřili
svůj názor nikoli řečmi, ale jasným
hlasováním a nechali tak vymluvit ty, kteří
svými řečmi stále obhajují
neobhajitelné.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Tvrdá.
Poslankyně SL Z. Tvrdá: Vážené
Federálne zhromaždenie, dovožte, aby som vás
oboznámila so stanoviskom Klubu poslancov Slovenskej národnej
strany k predkladanému návrhu vládneho návrhu
zákona, ktorým sa stanovia niektoré ďalšie
podmienky pre výkon niektorých funkcií v
štátnych orgánoch a organizáciách
ČSFR, Českej republiky a Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení
páni, žijeme v období prechodu od bývalého
totalitného systému k demokracii. Uvedomujeme si,
že na tejto ceste bude potrebné prekonať aj veža
úskalia, ktoré so sebou prináša mravná
a morálna očista spoločnosti. S týmto
úsilím sa stotožňujeme. Nemôžeme
však súhlasiť s tým, aby sa nerozvážnymi
a unáhlenými krokmi spôsobili nové
krivdy. Sme si vedomí, že predkladaný návrh
zákona vyvolá ostrú polemiku v našej
spoločnosti.
I vládny návrh tohto zákona, ako aj pozmeňovacie
návrhy k tomuto zákonu prednesené pánom
poslancom Tomanom, vychádzajú z určitej mieri
informovanosti o pracovníkoch ŠtB a ich tajných
spolupracovníkoch, ktorá je daná možnosťou
prístupu k tajným materiálom. Takto sa na
jednej strane vytvoril monopol na informácie a my, poslanci,
ktorí máme návrh tohto zákona schváliť,
tieto informácie dostávame len sprostredkovane.
Tiež v dôvodovej správe nám k tomuto
zákonu chýbajú kvantifikačné
údaje dopadov tohto zákona na obyvatežstvo.
V uvedenom návrhu zákona sa stanovia niektoré
ďalšie podmienky pre výkon funkcií, ktoré
sú obsadzované vožbou alebo menovaním,
i pre orgány štátnej správy Českej
republiky a Slovenskej republiky. I keď vieme, že na
základe čl. 22 písm.a) ústavného
zákona č. 143/1968 zákonná úprava
pracovno - právnych vzťahov patrí do pôsobnosti
Federálneho zhromaždenia, sme toho názoru,
že predkladaná úprava v navrhovanom zákone
ide nad rámec bežných pracovno - právnych
vzťahov, a preto by sa mala riešiť zákonmi
republikových národných rád.
V navrhovanom zákone sú riešené len
otázky príslušníkov ŠtB a ich spolupracovníkov,
pritom ako by sa zabúdalo na mieru ich zavinenia. Neberie
sa do úvahy že v tom období pôsobili,
ako i teraz pôsobia, na území oboch republík
i agenti a spolurpacovníci cudzích spravodajských
služieb, a to ako v politickej tak v hospodárskej
sfére. Preto sa pýtame pána ministra vnútra,
či existuje evidencia odhalených, spolupracovníkov
s inými zahraničnými spravodajskými
agentúrami.
V súvislosti s tým dávame dva doplňujúce
návrhy, a to, aby za § 2 bol zaradený nový
§ 2 a) tohto znenia:
"Podmienkou pre výkon funkcií uvedených
v § 1 je, že občan v období od 25. 2.
1948 do 17. 11. 1989 nespolupracoval so žiadnou zahraničnou
spravodajskou agentúrou.
Ďalej do § 4 zaradiť nový ods. 3 tohto znenia:
"Skutočnosti, uvedené v § 2 a), dokladuje
občan čestným vyhlásením".