Tím jsou pozměňovací návrhy
vyčerpány. Přistoupíme k hlasování
o návrhu zákona jako celku ve znění
zpravodajské zprávy a pozměňovacích
návrhů, které jsme hlasováním
právě přijali.
- hodin.) Hlasují poslanci české částí Sněmovny národů. Kdo z nich je pro tento návrh zákona ve znění zpravodajské zprávy a pozměňovacích návrhů, nechť zvedne ruku a stiskne tlačítko! (Hlasuje se.) (47) Čtyřicet sedm. Děkuji.
Kdo je proti? (2) Dva. Děkuji.
Kdo se zdržel hlasování? (12) Dvanáct.
Děkuji.
Čtyřicet sedm poslanců hlasovalo pro, dva
byli proti, zdrželo se dvanáct, hlasovali všichni.
Nyní budou hlasovat poslanci Sněmovny národů
zvolení ve Slovenské republice. Kdo z nich je pro
tento návrh zákona, nechť zdvihne ruku a stiskne
tlačítko! (Hlasuje se.) (34) Třicet čtyři.
Děkuji.
Kdo je proti? (0) Nikdo. Děkuji.
Kdo se zdržel hlasování? (15) Patnáct.
Děkuji.
Pro hlasovalo třicet čtyři poslanců, proti nebyl nikdo, patnáct poslanců se zdrželo. Vzhledem k tomu Sněmovna národů návrh nepřijala.
Nyní hlasuji poslanci Sněmovny lidu. Kdo z nich
je pro tento návrh zákona, nechť zvedne ruku
a stiskne tlačítko! (Hlasuje se.) (85) Osmdesát
pět. Děkuji.
Kdo je proti? (1) Jeden. Děkuji.
Kdo se zdržel hlasování? (15) Patnáct.
Děkuji.
Pro bylo osmdesát pět poslanců, jeden proti, patnáct se zdrželo.
Sněmovna lidu tento návrh zákona přijala.
Ovšem vzhledem k tomu, co bylo řečeno tím,
ze ve Sněmovně národů tento návrh
přijat nebyl, chybí souhlasné usnesení
obou sněmoven. Budeme muset přistoupit k tomu, s
čím počítá zákon o jednacím
řádu a ústavní zákon č.
143.
Tento bod jsme ukončili. Vzhledem k tomu, že skupina
poslanců ještě pracuje na pozměňovacích
návrzích, týkajících se ústavního
zákona o soudech, resp. novely příslušné
kapitoly ústavy o soudech a návrhu zákona
o soudech, uděláme nyní přestávku
na půl hodiny. V jednání budeme pokračovat
v 16.20 hodin. Prosím o dochvilnost.
(Jednání přerušeno v 15. 51 hodin.)
(Jednání opět zahájeno v 16.30 hodin.)
Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Budeme pokračovat v jednání. Vzhledem k tomu, že práce zpravodajů na zpracování mnoha pozměňujících a doplňujících návrhů k ústavní novele kapitoly o soudnictví a zákonu o soudech se protáhla, začali bychom nyní bodem, který jsme už měli projednat. Je to
zpráva generálního prokurátora ČSFR
(tisk 690), předsedy Nejvyššího soudu
ČSFR (tisk 697) a ministra vnitra ČSFR (tisk 694),
o stavu a vývoji evidované kriminality v České
a Slovenské Federativní Republice v roce 1990 a
v prvním čtvrtletí 1991 a návrh usnesení
Sněmovny lidu a Sněmovny národů.
Výklad ke zprávám podají jejich předkladatelé.
Nejprve prosím generálního prokurátora
České a Slovenské Federativní republiky
pana Ivana Gašparoviče, aby se ujal slova.
Generální prokurátor ČSFR I. Gašparovič:
Vážený pán predsedajúci, vážené
pani kolegyne, vážení páni poslanci,
pristupujete k prerokovaniu správy generálneho prokurátora
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o stave
a vývoji kriminality v roku 1990 a v prvom štvrťroku
tohto roku, ktorá vám bola predložená
v súlade s mojimi ústavnými povinnosťami.
Konštatujem, že jej obsah nie je radostný.
Viac ako 40 rokov sa snažila propaganda predcházejúceho
totalitného režimu presvedčiť nielen ich
samých o tzv. vysokej úrovní socialistickej
morálky našich ľudí, o morálnej
a politickej vyspelosti a ďalších kladov života
spoločnosti, čo dokumentovala okrem iného
aj údajmi o takzvanom priaznivom stave a vývoji
kriminality.
Keď vynecháme objektívnosť a vierohodnosť
meradiel zrovnávania tohto stavu v rokoch predchádzajúcich
a v súčasnej dobe, nemôžme dospieť
k inému záveru, ako že aj v tejto oblasti bola
propaganda len a len propagandou ďaleko vzdialenou od skutočnosti.
Stav časti našej spoločnosti posudzovanej meradlom
kriminality je skutočne neutešený. Bolo by
nezodpovedné brať to na ľahkú váhu.
Veď obavy z kriminality, jej početnosti, brutality
a nebezpečenstvo jej ďalšieho šírenia
považujú naši občania za jednu z prvoradých
otázok, ktorú treba v našej krajine riešiť.
Nemám v úmysle zaplavovať vás množstvom
údajov o všetkých aspektov vývoja tohto
spoločensky nežiaduceho javu. Tie sú nám
všetkým známe, pretože v predložených
materiáloch sú obsiahnuté. Chcem len dodať,
že naše najnovšie poznatky nijak nenasvedčujú
tomu, že by kriminalita vo svojom vývoji stagnovala
alebo klesala. V mesiacoch apríl a máj sme zaznamenali
ďalší rast, a to o viac ako 50 tisíc osôb
stíhaných za trestné činy. Z toho
viac ako dve tretiny v Českej republike, pričom
aj skladba trestnej činnosti ostáva v podstate zhodná
ako v predchádzajúcom období. Ide o údaje
nesporne závažné, odhaľujúce jeden
z reálnych problémov našej súčasnosti,
rozhodne však nesignalizujú apokalyptickú vidinu
budúcnosti, pretože som presvedčený,
že naša nová spoločnosť prekoná
úspešne aj tento problém, hlavne keď dokáže
v relatívne krátkom čase účinne
pôsobiť na tie faktory, ktoré vývoj kriminality
najvýraznejšie ovplyvňujú a potenciujú.
Na niektoré z nich sme sa pokúsili v predloženej
správe poukázať, do akej miery úplne
a úspešne, zrejme posúdite vy sami.
V uplynulých dvoch týždňoch bola dnes
prerokúvaná správa predmetom rokovania aj
vo výboroch ústavno-právnych a branných
a bezpečnostných nášho parlamentu. Obidvoch
rokovaní som sa zúčastnil. Rád by
som pri tejto príležitosti vyjadril osobnú
spokojnosť nad ovzduším, ktoré prerokovanie
tejto problematiky vo výboroch sprevádzalo, nad
konkrétnosťou, vecnosťou a zasvietenosťou,
s akou poslanci na rokovanie pristupovali, aj nad ich snahou pomôcť
riešeniu tohto problému, ktorý nie je len problémov
orgánov trestného konania. Rád by som za
takýto prístup vám všetkým, ktorí
ste boli prítomní, poďakoval.
K rokovaniu vo výboroch mi dovoľte ešte jednu
poznámku. Má vzťah k problematike takzvanej
kriminality rómskej populácie. Vo výboroch
vzbudila veľkú pozornosť a priniesla viac námetov,
z ktorých niektoré sú skutočne konštruktívne
a akceptovateľné. Nechcem sa teraz zmieňovať
o všetkých problémoch, ktoré v rámci
tejto kriminality boli vznesené.
Nepriaznivý stav a dynamika kriminality ako sa vyvíjala
v minulom aj v tomto roku, sú javy, ktoré sme do
značnej miery predvídali. Snažíme sa
ich predbežne analyzovať a ovplyvňovať legislatívny
proces tak, aby právny poriadok bol, pokiaľ bude možné,
účinným prostriedkom nielen na potlačovanie,
ale aj na prevenciu kriminality.
Prokuratúra spolu s Najvyšším súdom
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky má
k tomu možnosti jednak priame, jednak nepriame. V súvislosti
s prijatím s priatím Listiny základných
práv a slobôd bolo potrebné novelizovať
právny poriadok a trestný zákon. Tieto čiastočne
novelizácie v našej gescii sme využili na to,
aby sme do novely trestného zákona zaradili sedem
nových skutkových podstát trestných
činov, týkajúcich sa predovšetkým
hospodárskej oblasti. Využívame na to nielen
skúseností a poznatky vlastné, ale aj medzinárodnú
pomoc, ktorá je nám poskytovaná ako Radou
Európy, tak aj ďalšími medzinárodnými
organizáciami, ako je Inštitút organizácie
spojených národov pre zločinnosť a trestnú
justíciu.
Zmyslom trestnej ochrany nemajú byť priame zásahy
štátu do ekonomiky, ale ochrana podmienok rovnej súťaže
jednak pri privatizácii majetku, kde máme signály
o ovplyvňovaní ako dražieb, tak iných
súťaží s kapitálovou účasťou,
ochrana proti takzvanej "insider tradingu" aj ochrana
pred tzv. konkurznými alebo úpadkovými deliktmi.
Čo sa týka možností nepriamych, snažíme
sa v rámci pripomienkového konania k návrhom
zákonov aj ďalšími formami upozorňovať
na nedostatky platné alebo aj chystané právne
úpravy. Pretože pre trestnú ekonomiku, hlavne
v období jej zavádzania je typické využívanie
tzv. "dier v zákone". Z toho hľadiska považujeme
za žiadúce prijatie zákona o konflikte záujmu,
urýchleného prijatia daňového zákonodarstva
a ďalších.
Rád by som v tejto súvislosti upozornil na to, že
trestný postih a trestné represálie majú
objektívne len pomocnú úlohu. Nedostatočne
dimenzovaný a kvalifikovaný aparát prokuratúry,
polície a justície, ktorý nám zatiaľ
chýba, nemôže nič iné, než
riešiť dôsledky kriminality a upozorňovať
na možnosti jej prevencie.
Vieme, že kriminalita je jednou z javových foriem
sociálnych konfliktov, ktoré sa zákonite
budú prejavovať v dôsledku nezamestnaností,
prehlbovania sociálnych rozdielov medzí bohatými
a menej bohatými, ale aj v dôsledku takých
faktorov, ako je hlbšia integrácia do medzinárodných
organizácii. Problém drog, ktorý nás
očakáva vypukne naplno v okamihu, kedy koruna bude
plne konvertabilná a v dôsledku toho zaujímavá
pre medzinárodnú narkomafiu.
Tento problém však môže byť hlbší,
keď určitá časť mladých
ľudí prepadne pocitu bezvýchodiska, pretože
bude ťažko hľadať zamestnanie. Chcem tým
povedať len toľko, že som si vedomý úlohy
a zodpovednosti orgánov činných v trestnom
konaní pri riešení týchto problémov,
avšak je treba jednoznačne odmietať vyskytujúce
sa hlasy volajúce po zostrení trestnej represálie.
Táto naoko schodná cesta vedie k pekelnej bráne,
za ktorou, žiaľ, vždy potom konči demokracia
a začína totalita.
Bol by som rád, aby poslanci, ako predstavitelia najvyššieho
orgánu štátnej moci pozerali sa na kriminalitu
nielen ako na problém trestno-právny, ale aj problém
spoločenský a politický, ako na syndróm
stavu organizmu, ktorý je treba v súčasnom
období meniť a liečiť ako celok a nie
sa snažiť o potlačenie jednotlivého, čiastočného
syndrómu.
Jedným z predpokladom úspešného plnenia
neľahkých úloh, ktoré v súvislosti
s explóziou stoja pred orgánmi činnými
v trestnom konaní, je ich, pokiaľ možno, optimálne
zabezpečenie, ktoré by poskytovalo záruky
toho, že budú skutočne orgánmi akcieschopnými,
funkčnými a plne spôsobilé zabezpečovať
úlohy nie na akejkoľvek, ale minimálne na efektívnej
úrovní.
Nechcem v tejto súvislosti hovoriť za svojich kolegov,
predsedu Najvyššieho súdu a ministra vnútra
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí
k prerokúvanej problematike tiež predpokladajú
svoje správy, predsa len mi dovoľte v tejto súvislosti
povedať niekoľko slov o situácii na prokuratúre.
Necelý rok stojím na čele rezortu, ktorý
je nielen v období posledných dvoch rokov, ale v
tejto dobe zvlášť predovšetkým kritizovaný.
Časť tejto kritiky, predovšetkým keď
vychádza v reálneho poznania práce prokuratúry
a jej výsledkov, nie je motivovaná snahou skôr
zjednodušovať ako nie vedomky skresľovať,
nie je oprávnená. Prokuratúra skutočne
vo viacerých smeroch svojej činnosti v uplynulých
desaťročiach nesplnila celkom svoje ústavné
poslanie a predovšetkým v oblasti trestnej zohrala
neblahú úlohu jedného z aktérov, výsledkom
jeho práce boli nezákonnosti a v nejednom prípade
aj smrť. Poukazovať ale v tejto súvislosti len
a len na prokuratúru a označovať ju za jediného
vinníka nie je možné považovať za
spravodlivé a bol by som nesmierne rád, keby ste
sa z tohto pohľadu pozerali na prokuratúru aj vy.
V posledných takmer dvoch rokoch aj na prokuratúre hľadáme cesty na jej ozdravenie a nápravu chýb, ktorých sa prokuratúra v minulosti dopustila. Dopustili sa ich konkrétní ľudia. Mnohí z karierizmu, mnohí z politickej predajnosti a servilnej poslušnosti, iní z podlosti, vypočítavosti alebo iných dôvodov, ktoré nie je možné označiť ináč, ako dôvody nízke. Takí ľudia nemajú na prokuratúre čo robiť. Chcem zodpovedne pred týmto zhromaždením prehlásiť, tak, aké mám informácie od generálnych prokurátorov jednotlivých republikových prokuratúr, že v podstate s týmito ľuďmi sa prokuratúra rozišla. Z približne 1800 prokurátorov a vyšetrovateľov, ktorí v rezorte pôsobia, odišlo v dôsledku očisty, ale aj z iných dôvodov, napríklad za iným, výrazne lukratívnejším uplatnením a samozrejme efektívnym novým povolaním do advokácie a medzí komerčných právnikov viac ako 290 prokurátorov. Môžem konštatovať, že ich odchody ďalej pokračujú. Prokuratúra sa tak dostáva do nesmierne ťažkej situácii, pretože pri súčasnom stave kriminality a činnosti prokuratúry, aj na iných úsekoch dochádza k mimoriadnemu zintenzívneniu práce na všetkých stupňoch, čo pri neúplnom obsadení - v priemere na prokuratúrach od najnižších okresných až po generálnu chýba 20 až 40 % pracovníkov - a problematické odmeňovanie vytvára ďalšie napätie a nebezpečenstvo poklesu počtu pracovníkov až na únosnú mieru.
Cez to všetko sme odhodlaní pokračovať
v očiste prokuratúry od jednotlivcov, ktorí
sa svojou činnosťou spreneverili zákonu a svojmu
poslaniu predovšetkým v prípadoch, kedy to
bude zaistené v rehabilitačnom konaní. Z
vedúcich funkcii na prokuratúre bolo odvolaných
asi 500 prokurátorov, nielen na generálnych prokuratúrach,
ale aj v krajských a okresných. Aj keď tento
proces považujeme v podstate za ukončený, nebudem
váhať pri ďalších výmenách,
keď sa to ukáže byť nevyhnutné a
podložené faktami. To je len jedna stránka
veci. O dôstojné postavenie prokuratúry v
modernej demokratickej spoločnosti, také postavenie,
aké zaujíma prokuratúra vo väčšine
krajín západnej Európy a v prevažnej
väčšine moderných krajín sveta,
musíme usilovať aj o svoju prácu svojimi principiálnymi
postojmi v otázkach a zákonnosti, v ochrane práv
a slobôd občanov a ďalších sférach
činnosti tak, ako budú prokuratúre vymedzené
v ústavách, v zákone o prokuratúre,
prípadne v ďalších zákonoch. K
tomu potrebujeme nielen zlepšenie hmotného postavenia
pracovníkov prokuratúry, ale predovšetkým
širokú dôveru a podporu nevynímajúc.
Bol by som rád, páni a poslanci a pani poslankyne,
keby k riešeniu tejto otázky v kladnom zmysle prispeli
aj všetky vaše rokovania.
Pokiaľ ide o správu, ktorú máte všetci
pred sebou, je tam aj tabuľkový materiál, ktorý
sme spracovali pre vašu potrebu, keby ste ho potrebovali
na vystúpenie pred vašimi voličmi. Nechcem
sa preto vo svojom krátkom vystúpení ďalej
zmieňovať o konkrétnych stavoch v jednotlivých
štatistikách, ktoré sme vám dali. V
prípade diskusie, keď budem schopný, odpoviem.
Ďakujem.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji panu generálnímu
prokurátorovi. Slovo má nyní předseda
Nejvyššího soudu České a Slovenské
Federativní Republiky JUDr. Motejl.
Předseda Nejvyššího soudu ČSFR
O. Motejl: Pane předsedající, vážení
poslanci, tisk 697 obsahuje poměrně velmi stručnou
zprávu o stavu bezpečnosti a boji proti kriminalitě,
kterou jsem na výzvu předsednictva Federálního
shromáždění předložil. Jsme
si vědomi toho, že tato zpráva je na první
pohled kusá a neúplná a dovoluji si proto
v úvodu této zprávy opakovat to, co je obsaženo
v tisku, že je zcela odlišná pozice soudců
a soudců ve vztahu k pozici bezpečnostních
orgánů a orgánů prokuratury na aktuálním
bojí proti kriminalitě, zejména v tak krátkém
časovém období, které pro podání
této zprávy bylo vymezeno, to je období roku
1990 a 1. čtvrtletí 1991. Nechť je konstatováno,
že statistické údaje, které by mohly
být vodítkem pro vyčíslení
stavu soudní agendy na úseku trestního práva,
jsou uzavřeny teprve za rok 1990 a za 1. čtvrtletí
1991. Z podstaty věci se údaje ještě
shromáždit ani nepodražilo. Vyplývá
to především z toho, že soud přichází
k řešení případů až
v okamžiku, kdy konkrétní pachatel je identifikován,
zjištěna jeho vina v řádném přípravném
řízení, resp., naznačena v řádném
přípravném řízení, a
prokázána v řízení před
soudem a v této věci je právoplatně
rozhodnuto. Dochází tedy pojmově řekl
bych k časovému posunu mezi faktem stoupajícího
počtu trestných činů a faktem stoupajícího
počtu právoplatně odsouzených osob,
řádově v období několika měsíců
nebo někdy i několika let. Proto se dá vysvětlit,
že v období, kdy orgány bezpečnosti
a prokuratury v roce 1990 už vykazují značný
vzestup obecné kriminality, dochází v oblasti
soudní činností k poklesu množství
projednávaných věci v trestním úseku
oproti předchozímu období. Neboť speciálně
pro rok 1990 tento pokles znamenal i některé legislativní
změny, které přinesla novela trestního
zákona s účinnosti od 1. července
1990, která vyloučila nebo omezila okruh trestně
odpovědných osob za některá protiprávní
jednání, a zejména potom rozhodnutí
prezidenta republiky o amnestii k 1. 1. 1990, která měla
za následek značný pokles osob soudně
stíhaných, tedy odsouzených, z důvodů
rozsáhlých aboličních ustanovení,
která tato amnestie v sobě obnášela.