Nebudem to ďalej do detailov rozvádzať. Uznesenie
zahraničných výborov máte pred sebou.
Chcel by som len upozorniť na jeden rozdiel medzi uznesením
zahraničných výborov a výborov branných
a bezpečnostných. Zatiaľ čo sa pri pravdepodobnom
budúcom zložení našej delegácie
hovorilo v uznesení zahraničných výborov
o členoch zahraničných a branných
výborov, branné výbory konštatujú,
že by malo ísť o parlamentnú delegáciu,
a nie o delegáciu dvoch výborov Federálneho
zhromaždenia.
Ja osobne sa prikláňam k stanovisku branných
a bezpečnostných výborov, pretože Severoatlantické
zhromaždenie má i podvýbory pre vedu a technológiu
a pre iné oblasti a bolo by teda lepšie v rámci
tejto delegácie pokryť odborné spektrum parlamentu
širšie.
Čo sa týka počtu delegátov, tak počet
normálnych trvalých členov Severoatlantického
zhromaždenia je vlastne diktovaný veľkosťou
populácie určených krajín. Pre ilustráciu
poviem, že napríklad členov amerického
Kongresu a Senátu je tam asi 38 a postupne menej a menej,
podľa počtu obyvateľstva. Francúzsko má
18 členov, menšie krajiny menej.
Status pridruženého členstva oprávňuje
našu delegáciu, rovnako ako iné delegácie,
účastniť sa všetkých jednaní,
všetkých aktivít vrátane príslušných
výborov a politických skupín. Nedáva
nám samozrejme právo hlasovania.
Poslednú poznámku si dovoľujem vysloviť.
Tak ako sa snažíme zapojiť do ekonomickej a politickej
integrácie Európy v rámci našej účasti
v parlamentných zhromaždeniach európskych štruktúr,
ako je Európsky parlament a podobne, naším
eminentným záujmom by malo byť, aby členovia
nášho parlamentu boli i fyzicky prítomní
pri všetkých jednaniach, ktorých hlavnou témou
je bezpečnosť. Preto končím tým,
že odporúčam Federálnemu zhromaždeniu,
aby súhlasilo s návrhom rezolúcie.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pán poslanec Šebej. Mám jednu
otázku. Navrhujú vaše výbory spôsob
voľby členov delegácie, alebo sa táto
voľba má prenechať výborom brannobezpečnostným
a zahraničným, a podľa akého kľúča?
Poslanec SN F. Šebej: Pretože sa jedná o delegáciu
s pridruženým členstvom, teda so štatútom
pridruženého člena bez práva zasahovať
do politických rozhodnutí Severoatlantického
zhromaždenia, bez práva hlasovať, stačí
menovať. Odporúčam, aby sa na tom dohodli politické
strany.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem za vysvetlenie. Prosím, aby ste prijal miesto
v spravodajskej lavici. Do diskusie je písomne prihlásený
jeden poslanec, je to poslanec Pavol Kanis. Dávam mu slovo.
Poslanec SN P. Kanis: Vážený pán predsedajúci,
ctené dámy, vážení páni,
dnes máme uznesením Federálneho zhromaždenia
prijať ponuku štatútu pridruženého
členstva v Severoatlantickom zhromaždení vo
forme pridruženej delegácie, ako je uvedené
v rezolúcii číslo 221 z 28. novembra 1990.
V Severoatlantickom zhromaždení zasadajú zákonodarcovia
členských štátov západného
vojenského združenia a samotné zhromaždenie
sa nazýva i parlamentným fórom NATO. Viacero
krajín už túto ponuku využilo. Domnievam
sa však, že u tohto problému je potrebné
uviesť i niektoré širšie súvislosti,
ku ktorým sa pri prijímaní závažných
uznesení nedostávame. Vôbec problém
koncepcie československej zahraničnej politiky patrí
k témam, ktoré podľa môjho názoru
nedostávajú dostatočný priestor v
tomto parlamente.
Naše Federálne zhromaždenie viackrát potvrdilo,
že víta každé úsilie, ktoré
smeruje k mierovej budúcnosti a spravodlivému usporiadaniu
vzťahov v Európe na nových základoch.
Európska idea, ktorá sa po stáročia
vyvíjala ako protiklad rôznych podôb rozdelenia
kontinentu, má teraz pred sebou veľkú šancu.
Viacero politických síl v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike je presvedčených,
že sa podarí vytvoriť priestor pre široký
dialóg, v ktorom jednotlivé prístupy a záujmy
vyústia do spoločnej vôle európskych
národov. Dnes nie je spojeniu Európy v organický
celok vzdialená materiálna vízia a nie je
dokonca ani len deklarovanou objektívnou potrebou. Ide
o proces, ktorý sa intenzívne rozvíja. Nahradzuje
sa starou polaritou, novým gravitačným poľom,
v ktorom sa všetci pohybujeme. Vstup do tohoto poľa
predstavuje dejinnú výzvu pre každý
európsky národ a štát.
O to viac platí pre krajiny strednej a východnej
Európy, ktoré v súčasných premenách
hľadajú a nachádzajú svoju novú
identitu. Bez ohľadu na príslušnosť k politickým
stranám kladieme si v tomto parlamente otázku, aké
možnosti má v tejto perspektíve naša krajina,
ako si môže v nových podmienkach zabezpečiť
rovnoprávne postavenie a súčasne prispieť
k naplneniu európskej idey. Česká a Slovenská
Federatívna Republika rovnako ako ďalšia krajina
bývalého východného bloku sa rozišla
s limitmi povojnového politického myslenia krajiny
a nastúpila cestu samostatného rozhodovania a svojej
budúcnosti.
Vážené Federálne zhromaždenie,
i keď Severoatlantické zhromaždenie nemá
žiadnu formálnu úlohu voči NATO z hľadiska
koncipovania a realizácie bezpečnostného
systému, ktorý by najlepšie vyhovoval zahraničnopolitickým
a národnoštátnym záujmom Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, môže sa
naše pridruženie k medziparlamentnému fóru
Severoatlantickej aliancie, k parlamentu NATO niekomu javiť
ako jeden z postupných krokov, sledujúcich pridruženie
a eventuálne vstup Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky do Severoatlantického paktu.
Takáto interpretácia obsahu návrhu uznesenia
Federálneho zhromaždenia, o ktorom teraz jednáme,
je veľmi pravdepodobná a dokonca aj najpravdepodobnejšia.
Veď v uznesení Federálneho zhromaždenia
sa v bode 2 žiada Federálne zhromaždenie, citujem:
"... Žiada členov delegácie Federálneho
zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, zvolených členov zahraničných
výborov a brannobezpečnostných výborov,
aby na zasadnutiach Severoatlantického zhromaždenia,
v jeho jednotlivých orgánoch, aktívne prispievali
k rozšíreniu spolupráce medzi Českou
a Slovenskou Federatívnou Republikou a Severoatlantickou
alianciou. "
Preto sa domnievam, že i s obsahom tohto bodu pravdepodobnosť
takejto interpretácie je značne vysoká. Preto
mi nedá, aby som neupozornil na to, že problém
a otázku medzinárodnej bezpečnosti je možné
riešiť v niekoľkých variantoch.
Ide v podstate o päť základných variantov.
Pripomeniem len dva, ktoré sú najzávažnejšie.
Ide o severoatlantický a helsinský variant.
V niektorých krajinách východného
európskeho regiónu, predovšetkým v ČSFR
a Maďarsku, sa kryštalizujú tendencie k postupnému
približovaniu sa k Severoatlantickému paktu. Zatiaľ
však nenachádza priaznivú odozvu ani v NATO
samotnom, ani u väčšiny verejnosti. Ako dôkaz
môžem uviesť názor 26-člennej skupiny
bývalých vládnych činiteľov USA,
kongresmanov a vojenských expertov, ktorá je proti
tomu, aby bolo NATO rozširované o štáty
z východnej Európy. Alebo môžem uviesť
názory o tom, že NATO nemôže rozšíriť
zónu svojho pôsobenia smerom na východ, ktoré
zazneli na medzinárodnej konferencii k otázke európskej
bezpečnosti, ktorá sa konala v Prahe 24. - 26. apríla
1991. A s názormi našej verejnosti na túto
otázku sa môžeme zoznámiť v príslušných
materiáloch z prieskumu verejnej mienky.
NATO je veľmi významný a po vojne v Perzskom
zálive ešte posilnený faktor európskej
politiky, naviac i s mimoeurópskymi ambíciami. USA
sa považujú i za európsku veľmoc. Severoatlantický
variant má viac slabín. Rozšírenie pôsobnosti
a zodpovednosti NATO o ďalšie európske krajiny
by vývoj v Európe skôr skompromitovalo a vytvorilo
pre Sovietsky zväz, ktorý si zrejme zachová
postavenie európskej a svetovej mocnosti, neprijateľnú
situáciu. Čo by v konečnom dôsledku
viedlo k vytvoreniu bipolarity s posunutím deliacej čiary
smerom na východ. Keby sa podarilo zblíženie
NATO len s niektorým bývalým členským
štátom Varšavskej zmluvy, skompromitovalo by
to ich vzťahy s bývalými spojencami, ktorí
by takýto krok neurobili. Prístup k NATO by pre
východoeurópske štáty znamenal ďalšie
zaťaženie ekonomiky. Absolutizácia úlohy
NATO by vo vývoji európskej bezpečnosti pôsobila
retardujúcim efektom, pretože by bola zdrojom priority
vojenského aspektu bezpečnosti.
V spojení s viditeľnými ambíciami NATO
pôsobiť v konfliktných situáciách
mimo Európu, by rozšírenie úlohy a zodpovednosti
Severoatlantického paktu o ďalšie európske
krajiny ešte viac posilňovalo nadregionálny
charakter tejto aliancie, zabezpečovanie bezpečnosti
a medzinárodného pôsobenia nových európskych
členov a NATO by tak bolo zaťažované ďalšími
záväzkami a problémami.
Ďalší variant, ktorý je tu možný,
západoeurópsky, tu nebudem rozoberať. Pre nás
je však podstatný helsinský variant, ktorý
nadobúda, podľa môjho názoru, príslušný
akcent i v súčasnej zahraničnej politike
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Možnosť
nadviazať na helsinský proces sa javí ako zdanlivo
optimálny variant. Nie je možné však prehliadať
problémy, s ktorými sa tento proces stretáva.
Tento proces sa zrodil v podmienkach bipolárneho systému
vzťahov v Európe a v súčasných
podmienkach, kedy sa stará bipolarita rozpadá a
usporiadanie vzťahov v Európe nadobúda asymetrický
charakter, posiluje sa poslanie helsinského procesu a do
popredia sa dostáva otázka jeho mechanizmov. Nové
podmienky v Európe na jednej strane otvárajú
možnosť ďalšej inštitucionalizácie
helsinského procesu, ktorý by mohol aktívnejšie
pôsobiť a vytvárať celoeurópsky
konsenzus, na druhej strane však tento proces môže
stratiť dynamiku a strnúť. Zdrojom jeho stagnácie
by mohla byť absencia bipolárneho napätia, pokiaľ
by nedokázal prejsť k novému modelu svojho
pôsobenia. Novú dynamiku helsinského procesu
môžu iniciovať aktuálne problémy
v širokom spektre, od otázok adaptácie ekonomických
a sociálnych procesov v novej dejinnej situácii
cez otázky spojené s oživenými národnými
ambíciami, s nebezpečím masovej migrácie
obyvateľstva, až po ekologické a ďalšie
problémy, a to všetko vo vzťahu Európy
k ostatným regiónom.
Ďalšie varianty, ktoré prichádzajú
v úvahu - variant neutrality a nezúčastnenosti
alebo subregionálny variant, tu nerozvádzam, pretože
nemajú bezprostrednú súvislosť s prejednávaním
návrhu uznesenia ako predchádzajúce.
Je zrejmé, že žiadny z uvedených variantov
nemôže sám o sebe byť základom medzinárodného
postavenia a zabezpečenia bezpečnosti Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky v nových podmienkach.
Riešenie tejto úlohy je možné hľadať
len v kombinácii jednotlivých prvkov všetkých
alternatív, čo je možné integrovať
do koncepcie širokého partnerstva. Základom
tejto koncepcie by mohla byť kombinácia helsinskej
a západoeurópskej varianty. Zatiaľ čo
helsinský proces bude vytvárať široký
rámec vnútroeurópskych vzťahov a vzťahov
Európy s mimoeurópskymi regiónmi, prirodzeným
zdrojom dynamiky zjednocovania Európy bude západoeurópsky
integračný proces.
Úlohou československej zahraničnej politiky
bude nájsť zodpovedajúce formy pôsobenia
v oboch týchto procesoch.
Vážení páni poslanci, vážené
poslankyne, dovolil som si túto príležitosť,
ktorá sa vytvára pri uznesení, využiť
k upozorneniu na závažný problém, že
v tomto parlamente podľa môjho názoru sme nedostatočne
prejednávali problémy koncepcie československej
zahraničnej politiky, čo nie je záležitosťou
len vládnych koalíc, ale záležitosťou
všetkých politických strán, združení
v tomto parlamente, preto by som si dovolil navrhnúť
pri tejto príležitosti, aby otázka zahraničnej
politiky, ktorá patrí k témam, kde máme
zrejme isté podlžnosti, bola ako bod zaradená
na najbližšiu spoločnú schôdzu snemovní
Federálneho zhromaždenia.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem za podnet. Do diskusie sa písomne prihlásil
ešte poslanec Šebej a poslanec Bratinka.
Poslanec SN F. Šebej: Vážený pán
predsedajúci, dámy a páni, dovolil by som
si ako argument na zilustrovanie toho, čo som povedal ja
a čiastočne ako uvedenie na správnu mieru
niektorých domnienok vyslovených v prejave môjho
predrečníka, citovať bod č. 17 rezolúcie
Severoatlantického zhromaždenia, preložené
voľne:
Severoatlantické zhromaždenie sa rozhoduje takto:
aby bolo učinené všetko, čo je možné
na pomoc parlamentom nových demokracií strednej
a východnej Európy vrátane nasledujúcich
opatrení zameraných na:
a) aby sa týmto pre parlamenty týchto krajín
vytvoril štatút pridružených delegácií,
aby sa im umožnila aktívnejšia účasť
na práci a jednaní zhromaždenia.
Teda nie účasť na vojenských štruktúrach
NATO, ale na medziparlamentných zhromaždeniach.
b) poriadanie pravidelných stretnutí hlavne prostredníctvom
Európskeho atlantického parlamentu, okrúhleho
stolu,
c) usporiadanie špecializovaných seminárov
o legislatívnom prehľade a procedúra so zvláštnym
prihliadnutím k otázkam, ktoré sa týkajú
bezpečnosti, ako je rozpočet na obranu a ozbrojené
sily,
d) zapojenie členov parlamentov zo strednej a východnej
Európy do pracovnej činnosti výborov a podvýborov,
e) podpora slobodného podnikania... atď., ďalšie
je nerelevantné,
f) aby pri definovaní budúcich úloh NATO
boli vzaté v úvahu dôležité výsledky,
ktorých už bolo dosiahnuté v rámci Konferencie
pre bezpečnosť a spolupráci v Európe
ako rámca pre zvýšenie stability medzi európskymi
krajinami... atď.
A nakoniec: "Členské parlamenty Severoatlantického
zhromaždenia by mali jednať tak, aby podporovali formalizáciu
vzťahov medzi parlamentmi členských krajín
KBSE tým, že určia širších
predstaviteľov, aby sa zúčastnili medziparlamentných
diskusií vrátane diskusií..." atď.
Z toho všetkého vyplýva, že Severoatlantické
zhromaždenie nie je v tomto prípade parlamentným
zhromaždením vojenského Severoatlantického
paktu a že táto jeho činnosť, do ktorej
spadá i ponúknuté pridružené
členstvo, nemá s vojenskou štruktúrou
naozaj nič spoločného. Ponúka sa nám
tu len ruka a miesto u stola pre všetky diskusie, ktoré
sa týkajú európskej bezpečnosti a
opakujem: Nemali by sme to odmietnuť.
Rád by som sa ešte vyjadril k obavám pána
poslanca Kanisa, ako by naše prípadné pristúpenie
na túto ponuku mohlo byť niekým nemenovaným
interpretované. Neviem, ale nemám tie obavy. Viem,
ako bude interpretované. Pán generál Lobov
to niekoľkokrát povedal, ale viem, že v sovietskom
parlamente sú i iní poslanci, ktorí to takto
neinterpretujú a ktorí, podobne ako my, tú
ruku radi prijmú. A opakujem ešte ďalej to, čo
som už povedal predtým, že väčšina
argumentov, ktoré tu pán poslanec Kanis uviedol,
sa netýkali Severoatlantického zhromaždenia,
ale naozaj sa týkali NATO. Naozaj teda nikto nevyslovil
ponuku NATO, aby Československo vstúpilo do NATO.
Myslím, že ani by sme momentálne pre nich neboli
akceptovateľným partnerom.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán
poslanec Bratinka. Prihlásili sa ešte poslanci Világi
a Savčinský.
Poslanec SN P. Bratinka: Pane předsedající,
vážené Federální shromáždění.
Část argumentů, které jsem chtěl
říci, řekl můj předřečník.
Chtěl bych však přesto na některé
věci reagovat.
Návrh pana poslance Kanise, aby toto Federální
shromáždění na své příští
schůzi věnovalo nějaký čas
zahraničně politické problematice, je sice
pěkný, ale je to "s křížkem
po funuse". Tento návrh už schválily zahraniční
výbory na svém minulém zasedání,
takže je to doporučeno již zahraničními
výbory.
Ohledně Severoatlantického shromáždění.
Znovu opakuji, jedná se čistě o politické
grémium a přidružení 4 k němu
Československu umožní ovlivňovat poslance
parlamentů zemí NATO, dovolí nám to
určitým způsobem ovlivňovat jejich
politiku. Bude to vlastně další páka
naší země směrem k západní
Evropě. To je jenom jedno velké pozitivum.
Dovoluji si též říci, že Sovětský
svaz bude rád na toto parlamentní shromáždění
chodit. Generál Lomov na minulé schůzce si
dokonce stěžoval, že na tomto shromáždění
se dověděl málo o příští
vojenské strategii, která se v NATO připravuje
a že se těší na to, až se tam doví
více. Takže je jasné, že tam Sovětský
svaz bude, i když třeba ne jako formálně
přidružený člen, a bylo by skutečně
podivné, abychom tam my nebyli jako vlastně dnes
už jediný stát z bývalé východní
komunistické Evropy. Vím, že na minulém
shromáždění se i Rumunsko vehementně
hlásilo o tuto možnost. Rumunsko je přitom
jediná východoevropská země, která
již uzavřela novou smlouvu se Sovětským
svazem, smlouvu, která obsahuje klauzuli, že Rumunsko
se nezúčastní členství ve sdruženích,
která jsou namířena proti Sovětskému
svazu nebo proti druhé zemi.
Ještě bych chtěl vyjádřit svůj
údiv nad metamorfózou komunistické strany.
Slýchávali jsme 70 let o tom, jak jsou dějiny
nemilosrdným bojem sil reakce a pokroku nebo těch
a oněch tříd. Nyní, jakoby komunistická
strana zaujala opačné stanovisko, jakoby nechtěla
uznat to, že násilí je a určitou dobu
ještě zůstane, možná do konce světa,
prvkem v mezinárodní politice.
Ne všichni jsou rozumní, ne všichni se dají
uplatnit, a tudíž někdy musí promluvit
alespoň strach ze zbraní. Proto tvrdit, že
by naše bezpečnost mohla být zaručena
helsinským procesem, který je zatím bezzubý,
nebo naším zvýšeným přiblížením
se k evropským společenstvím je velmi nebezpečná
iluze. Chci vzít argument pana poslance Kanise poctivě.
Nepodsouvám mu nějaké špatné
úmysly s touto zemí, ale myslím, že
v tomto se mýlí. Musíme hledat nejlepší
zabezpečení pro naši zemi, a toho lze dosáhnout
jedině tím, že budeme mít nějaké
konstruktivní vztahy s uskupením, které má
"zuby" a to nemá ani helsinský proces,
ani Evropské společenství. To je všechno,
co jsem chtěl říci. Děkuji. (Potlesk.)