Po prvé. V § 1, v rozsahu pôsobnosti zákona
doplniť odstavec 1 a za zátvorku "vrátane
rastlín a zvierat". Je to v zmysle zásad FAo.
Doterajšia prax v dedičskom konaní na Slovensku
bola, že pôda a nehnuteľnosti sa fyzicky prevádzali
na jediného dediča bez príslušného
súhlasu ostatných dedičov. V súčasnosti
dochádza k rôznym sporom dedičov. Vyhlasujú
dedičské konanie za neplatné a domáhajú
sa nápravy dedičského konania v zákone
o pôde. Navrhujem preto tento pozmeňovací
návrh.
Za druhé k § 2. Základné ustanovenie
- doplniť odstavec 3 v tomto znení: "Na pôde
a hospodárskych budovách, ktoré boli od roku
1948 do roku 1989 dedičsky nadobudnuté, preukázateľne
bez súhlasu ostatných dedičov, musí
sa obnoviť dedičské konanie podľa zákona."
Za tretie k § 4 navrhujem sledovať a schváliť
alternatívu druhou. Voliči v našej oblasti
protestujú proti zneniu § 4, kde dochádza k
obmedzeniu práv občanov, tak ako hovorila poslankyňa
Šormová, a to predovšetkým občanov
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s trvalým
pobytom mimo naše územie, hlavne ide o súdne
rehabilitovaných emigrantov v zmysle § 1 odstavec
2 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách.
Väčšina emigrantov opúšťala
vlasť za totality, pri rôznych formách útlaku.
Stali sa dedičmi pôdy a budov a my ich vydanie podmieňujeme
návratom týchto ľudí do vlasti. Vinníkom
sa tak stáva postihnutý, pretože nemôže
urobiť potrebné opatrenia. odporúčam
vetu: "Súdne rehabilitovaným emigrantom - občanom
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, majiteľom
pôdy a hospodárskych budov, žijúcim trvale
v zahraničí prísluší po dohode
náhrada podľa § 8", alebo v znení
podľa poslankyne Šormovej.
Za štvrte v odstavci 5 odporúčam sledovať
a schváliť alternatívu jedna. Alternatívu
dva vynechať.
Za piate § 4 a) - odporúčam vynechať.
Za šieste - v § 5 a) - odporúčam sledovať
a schváliť alternatívu dva, alternatívu
jedna a tri vynechať.
Za siedme - v § 8 a) odstavec 1 - odporúčam
zahrnúť i zvieratá. Na konci prvého
riadku.
Za ôsme - § 11 odstavec 1 písm. d) - zákon
Slovenskej národnej rady č. 11/1949 Zb., o TANAPe,
ktorý bol vydaný pred citovaným zákonom
Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. V tomto paragrafe
doplniť tiež odstavec 1 o ďalšie písm.
e) v zneniu: "pozemky vo vlastníctve československého
štátu, ktoré sú súčasťou
lesného a pôdneho fondu, na ktoré sa nevzťahuje
postup podľa § 4 odstavec 4."
Dôvodom pre navrhované riešenie je potreba revidovať
článok 1 a 10 Ústavy Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky č. 100/1960 Zb., podľa
ktorého je základný lesný fond výlučným
vlastníctvom štátu. Ide o pozemky, ktoré
štát nadobudol v rámci prvej pozemkovej reformy,
jej revízie, darovaním, úmrtím atď.
Tieto pozemky by nemali spadať pod režim pozemkovej
reformy. Za deviate - v § 13 - odporúčam za
2. odstavec vsunúť vetu: "Pozemkové úpravy
sa uskutočňujú s prihliadnutím k pôvodnej
polohe a bonite pôdy "
Za desiate - náhrada živého a mŕtveho
inventára - odporúčam sledovať a schváliť
alternatívu dva.
Za jedenáste - § 15 - odporúčam sledovať
a schváliť alternatívu jedna, alternatívu
dva vypustiť.
Za dvanáste - § 16 - požadovať, aby pri
lesnej pôde bol nájomný vzťah bezúplatný
s ohľadom na charakter tohto nájmu. Štát
opatruje lesné pozemky pre ich majiteľa, vkladá
do nich prostriedky z dotácií - pre Slovensko je
to 1,1 miliárd korún ročne - a mal by za
to platiť nájomné bez toho, že by z toho
niečo mal.
Za trináste - § 24 - doplniť znenie návrhu
o zvláštny paragraf, riešiaci prechod vlastníctva
obecných a mestských lesov do ich vlastníctva
s týmto textom: "Dňom účinnosti
tohto zákona prechádzajú do vlastníctva
obcí lesné a poľnohospodárske pozemky,
odňaté týmto právnickým osobám
podľa zvláštnych právnych predpisov, odkaz
na zákon č. 279/1949 Zb., o finančnom hospodárení
národných výborov."
Toľko moje pripomienky a pozmeňovacie návrhy,
ktoré odovzdávam písomné.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem, pán poslanec Jambor, hovoriť
bude pán poslanec Anderko.
Poslanec SN A. Anderko: Pán predsedajúci, dámy
a páni, ak môžem hovoriť za seba, som rodený
poľnohospodár. Narodil som sa a vyrástol na
dedine. od šiestich rokov mi otec prideľoval prácu
primeranú môjmu veku. Pomáhal som mu v súkromničeni
až do združstevnenia. Zažil som a poznal systém
socializácie. Od roku 1966 ako čerstvý absolvent
vysokej školy som bol 12 rokov v prvovýrobe na družstve,
potom v riadiacej sfére. Môžem povedať,
že už 41 rokov som aktívnym poľnohospodárom
a cítim povinnosť sa s vami podeliť o moje názory
a podať jeden pozmeňovací návrh, ktorý
tu ešte nebol podaný.
Zmeny v našej spoločnosti nastali preto, že poklesla
a stagnovala tvorba hodnôt. Skrachovala základná
idea, o ktorú sa opieral predchádzajúci režim.
Ten zahrnul motivačný činiteľ zákona
hodnoty vlastníctva a trhu. Náhradné motivačné
čínitele, ako uvedomelosť, brigády socialistickej
práce a podobné metódy, zlyhali. Základná
orientácia sa odvíjala od materialistického
postoja k práci, pretože práca človeka
vyšľachtila, poľudštila, dostalo sa jej dimenzie
transcendentálnej a z práce sa stalo Božstvo.
Práca mala sviatok, i česť sme jej vzdávali.
A tak práca nadľudského významu sa stala
nebezpečným nástrojom v rukách politikov
na zotročenie človeka. Aby to dobre fungovalo, bolo
treba zospoločenštiť výrobné prostriedky
ako prvú podmienku výstavby socializmu. Začala
fungovať psychológia strachu: "Ak nebudeš
poslúchať, nebudeš rešpektovať triedne
stanovisko, prídeš o prácu, o existenciu."
Nastalo najhoršie a najbezohľadnejšie zotročenie
človeka v histórii ľudstva, zotročenie
fyzické, ale aj psychické. Do najvčšich
dôsledkov bol zneužitý pud existencie, pud sebazáchovy.
Strach z budúcnosti, strach o seba, o rodinu, o blízkych
zväzoval ruky i výrazným osobnostiam. V celej
predchádzajúcej dobe bolo málo disidentov,
ktorí sa dokázali z toho strachu vymaniť, povzniesť
nad seba, usilovať o vznešené ideály demokracie.
Bol to diabolský mechanizmus, kedy sa báli všetci
všetkých.
A bolo sa čoho báť, pretože tvorcovia
strachu likvidovali nielen svojich odporcov, ale aj seba samých.
Celý tento mechanizmus bol prikrytý humánnosťou
sociálnej spravodlivosti, lenže tragédia bola
v tom, že sociálna spravodlivosť sa riešila
vzťahom k vlastníctvu výrobných prostriedkov
v čase, kedy ešte proces výroby neprebehol.
Výrobné prostriedky takto rozdelené nepriniesli
efekt, vysokú tvorbu hodnôt, pretože vymizla
motivácia a výsledky výroby boli žalostné.
Najprv sa žilo z majetku predchádzajúcich generácii,
potom na úkor budúcich generácii, až
sa dostavil neodkladný krach. Tvorcovia a vyznavači
komunistickej ideológie zabudli, že najprv výrobný
proces musí prebehnúť, má sa v ňom
využiť sila motivácie, prirodzeného zákona,
vôľa a vlastníctvo a až potom môže
nastúpiť funkcia štátu riešením
sociálnej spravodlivosti, odčerpaním vytvorených
hodnôt vhodným daňovým systémom.
I riešenie poľnohospodárskej problematiky sprevádzalo
pošľapávanie principiálnych hodnôt
družstevnictva. Politicky sa rozhodli, že celú
zodpovednosť rizika podnikania preberie na seba štát,
nielen v priemysle, ale aj v poľnohospodárstve. A
tým bolo umožnené, že až dodnes,
bez rizika, privlasňujú si chabé výsledky
jednotlivci, štruktúry, ktoré sa ľahkého
pohodlia dodnes nechcú zriecť a robia všetko
pre to, aby zakonzervovali starý stav.
Ako som už vzpomenul, pošliapanie princípov družstevníctva,
tak násilným združstevňovaním
bol pošliapaný princíp dobrovoľnosti.
Potom bol pošliapaný princíp vlastníctva
tým, že vlastníci sa nemohli na celý
tento proces pozerať, nemohli zniesť pohľad na
devastáciu, tak utekali z poľnohospodárstva.
Predsedami družstiev sa stávali prevažne nevlastníci,
nomenklatúrne kádre, ktorí nielenže
sami sa stali členmi družstva bez majetku, ale na
miesto tých, ktorí odišli, nastúpili
zamestnanci, ktorí sa tiež stali členmi družstva
bez vlastníctva len na základe pracovnej účasti.
K porušeniu princípu dobrovoľnosti sa pridružilo
porušenie princípu vlastníctva. Postupne sa
k tomu pridružilo i porušenie princípu samosprávy
tým, že do sféry riadenia vstúpila štátna
byrokracia a tak družstvá už de facto od samého
začiatku sa stali štátnymi organizáciami,
pričom vystúpenie z družstva, ako štvrtý
princíp - sa dôsledne strážil a znemožňoval
po celú dobu.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci. V predchádzajúcej časti som poukázal
na porušenie prirodzeného zákona hodnoty, princípov
družstevníctva, na príčiny zla z predchádzajúceho
obdobia. Nemali by sme urobiť tie isté chyby, ktorých
dôsledky sme prežili a prežívame. Na základe
svojho doterajšieho poznania chcem upozorniť na to,
aby sme nerozdelili majetok v rámci transformácie
na pracovnú účasť. Ako náhle
odtrhneme majetok od pôdy, vytvoríme precedens pre
chaos v poľnohospodárstve, rozpad existujúcich
družstiev a vytvoríme najlepšiu krízu
pre všetkých občanov tým, že nebudú
potraviny. Ak majetok fixujeme na pôdu bude môcť
ho využiť len ten, kto pôdu obhospodaruje, máme
istotu, že kontinuita výroby potravín bude
nepretržitá. Preto keď chceme zachovať a
upevniť družstvá, dodržme zásady
dobrovoľnosti, vlastníctva, samostatného rozhodovania
pod tlakom trhu. Rešpektujme v zásade kooperáciu
vlastníkov v akejkoľvek podobe na základe vzájomnej
výhodnosti a budeme mať bohaté súkromné
spoločenstvo a tým i bohatý štát.
Počas predchádzajúcich mesiacov sme zažili
na pôde parlamentu mnohé varovania, mítingy,
petície, vyhrážanie štrajkami, ale nepodľahli
sme. A dobre sme urobili. V terajších prejavoch k
zákonu o pôde vidíme, že súčasné
štruktúry sú veľmi dobre organizované,
že táto organizácia je perfektná a účinok
z populistických frází patričný.
I mnohí poslanci tohto parlamentu sú dezorientovaní,
obzvlášť tí, ktorí nie sú
poľnohospodárskymi odborníkmi, ale pri podrobnom
skúmaní týchto argumentácií
zistíme, že sú nepresvedčivé
a pod týmto pláštikom je vlastne boj o moc
poľnohospodárskej sféry. Je tu hrôza
z toho, aby nemohla byť zohľadnená pracovná
účasť. Týmto činom by o existujúcich
štruktúrach rozhodovali vlastníci. Určite
by si šikovných odborníkov v riadení
nechali, ale mnohí by museli odísť. Akonáhle
by sme pracovnú účasť na majetku uzákonili,
tým zo zákona urobíme podielnikov všetkých,
ktorí tam nepatria, ale majú silnú túžbu
zostať. Dáme im väčšiu rozhodovaciu
moc, než mali za totality. A tento parlament by potvrdil
nezákonnosť, deformáciu predchádzajúceho
obdobia v poľnohospodárstve a dokončil i socializáciu.
(Potlesk. ).
Keď znečistíme vodu, na jej znečistenie
je treba vynaložiť málo energie, ale na jej očistenie
použijeme mnohokrát väčšie množstvo
energie. Podobne sa to vzťahuje na obrovský vnútorný
dlh voči pôde. Myslím, že je tu analógia.
Keď nerešpektujeme prirodzenosť človeka,
draho sme za to zaplatili a zaplatíme. Poučme sa
a nerobme tie isté chyby, rešpektujme prirodzený
zákon a jeho autoregulujúcie funkcie.
Vrátim sa k tomu, čo som konštatoval na začiatku.
Moc totalitných politikov sa zakladala na nerešpektovaní
vlastníctva nahradením funkcie práce a pracovnej
účasti, zneužívaním pudu sebazáchovy
a zneužívaním sociálneho cítenia
jednoduchých ľudí.
Keďže tento parlament pozná príčiny
úpadku spoločnosti, je jeho povinnosťou tieto
príčiny odstrániť, staré väzby
narušiť a nastoliť nový poriadok na takých
princípoch prirodzeného zákona, ktorý
zaručí trvalú motiváciu slobodnej
vôle národa, výrazným zvýšením
tvorby hodnôt a dosiahnutím blahobytu našej
spoločnosti tak, ako to vidíme vo vyspelých
demokraciách.
Týmto som sa pokúsil zdôvodniť svoj postoj
k predloženému návrhu zákona. Podporujem
návrh dr. Houšku transformačnú časť
zákona prepracovať v súlade s princípom
zmien politických a ekonomických zmien, ako to rieši
tlač 225.
Súčasne dávam návrh, aby súčasný
majetok roľníckych družstiev do doby transformácie
bol blokovaný pre zamedzenie súčasného
šafárenia s týmto majetkom. A teraz ešte
pár poznámok, ktoré mi vyplynuli z diskusie.
Podľa vyjadrenia komunistických poslancov bolo by
najlepšie, keby sme sa i naďalej riadili ich radami.
Nevadí, že doteraz im to nevyšlo. Dokázali
by sľubovať, že tentokrát by to už
vyšlo. Bolo tu povedané, že je malý záujem
o súkromné hospodárenie. Áno, lebo
psychológia strachu doznieva a záujemca čakajú
práve na tento zákon, aby zistili, aký majú
priestor. Keď tu primeraný a rovnocenný priestor
vo vzťahu k družstvám bude, ich záujem
sa zvýši a len tak vytvoríme konkurenčné
prostredie a lacné potraviny. Chceme predsa prosperujúce
družstvá, ale aj prosperujúcich súkromníkov.
A teraz k pozmeňujúcemu návrhu. Bolo tu množstvo
pozmeňovacích návrhov, ktoré plne
vyčerpali moje výhrady, ktoré som voči
tomuto návrhu zákona mal. Ale mám ešte
jednu zmenu, ktorá tu nepadla. Týka sa to preambule,
odstavec 3, tam, kde je text "usporiadať vlastnícke
vzťahy k pôde: Slovo "usporiadať" vymeniť
za slovo "upraviť", aby to korešpondovalo
s názvom zákona. To je všetko. Ďakujem
za pozornosť. (Potlesk. )
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Anderkovi, prosím
teraz poslanca Slámu, aby predniesol svoje vystúpenie
v rozprave, pripraví sa poslanec Hladík.
Poslanec SN V. Sláma: Pane předsedající,
páni poslanci, vážené dámy, vážení
přítomní. Je opravdu těžké
teď tady něco říkat, poněvadž
už tady bylo řečeno hodně, ale přece
bych chtěl něco z toho vybrat, co tu ještě
nebylo. Nebylo tady třeba řečeno, jakým
způsobem se zakládala družstva, že to
bylo tvrdé, bylo to až krvavé, ale bylo to
naprosto nesmyslné. Kdybychom bývali tato družstva
nezakládali, dnes bychom se sice nemohli chlubit tím,
že vlastně to jediné, co se nám v našem
socialistickém státě zdařilo, bylo
zemědělství, což je tedy samozřejmě
pravda, ale kdybychom tady měli i soukromé družstevníky,
nemuseli jsme mít tady plně kriminály navíc,
a mohli jsme mít tolik potravin, zdravých potravin,
kvalitních potravin, nebyla by zdevastovaná příroda
a my bychom ani nevěděli, že tady zemědělce
máme, a že je potřebujeme. Byli by tady zcela
samozřejmě, automaticky. Ale zas by nám chyběli
hrdinové - traktoristé - "Hrdinové socialistické
práce", ale ti také za něco stáli,
protože to byli hrdinově. A těch bychom si
měli vážit, i když si myslím, že
to není tak docela v pořádku. Ale byli by
tady, tak co s nimi. Že ano? (Smích. ) Stále
říkáme - říkáme - vstup
do Evropy - my chceme vstoupit do Evropy, nevíme jakou
formou, jakou stranou atp. Máme obavy z toho zákona.
Já zastávám osobně první původní
návrh, resp. přepracovaný 225 A, pana Tyla.
Vážím si toho proto, že tam je jakási
transformace; ne jakási, ale řekl bych, že
docela dobrá. Transformace v tom původním
vládním návrhu pana Adamce, jak nám
to předkládal, není.
Myslím si, že pokud ta transformace bude, nemusíme
se ničeho obávat. Ta forma družstva, kterou
máme, to je vlastně zabetonování socializace
na vesnici, to ať si říká kdo chce co
chce. S tímto družstvem, které nyní
momentálně u nás máme a tvrdíme,
že je nejlepší, anebo že se nám povedlo,
to jen proto, že jsme podváděli naši zemědělskou
veřejnost. Nám se vykládalo, jak ta sovětská
zemědělská výroba je vynikající,
jaké tam mají obrovské výnosy, ale
my víme, že oni měli rychlé kombajny,
a to nejen na to, aby rychle sklízely, ale na to, aby mohly
dohánět ty klásky, které sem tam byly,
poněvadž to stálo jako sloupy sem tam někde.
Když to přišlo k nám a mělo to
sekat to množství, které mělo, tak byly
vyřízené a naši z toho byli celí
zoufalí a nevěděli co s tím. Tak celé
ty KC 4 se musely předělávat, aby to vůbec
stačilo mlátit naši úrodu, která
samozřejmě ještě špičky
nedosahovala. Tu jsme dosahovali až po tom zásahu
všelijakých vlivů, které jsme tam nacpali,
zásluhou tady těch nesmyslů, kde jsme chtěli
dokázat světu, že jsme "nej-nej",
i když jsme malá země, ale prostě naše
"blbé, ale naše" (Smích. ), takže
jsme zdevastovali úrodu tím, že jsme tam nacpali
spoustu prášků, nesmyslných a dalších;
koeficienty, které v tom byly, resp. ty prvky, které
jsme do té země dali; teď je budeme 20 let
odtud dostávat. To je další taková věc.
To, co se nám podařilo v zemědělství
udělat, ono to zase tak obrovské nebylo. Dělal
jsem v zemědělství a vím, že
hektarové výnosy byly patřičné
a docela dobře zkresleny, protože vždy se tam
nějaký hektar přidal, aby ten výnos
byl. Američané měli ani ne poloviční
a živili celý svět a my jsme živili s
bídou Sovětský svaz, jenom tak částečně
(Smích, potlesk. ), a ještě nám to do
dneška nezaplatili, ale třeba někdy, až
budou mít, tak nám to zaplatí. Nesmíme
na ně spěchat, je jich tam moc.
Další věc: My jsme říkali, že
jsme zásobovali, a to je jaksi takové dědictví
toho dobrého družstevnictví a hospodaření
u nás, bylo toho důsledkem, že jsme tady 40
let vegetovali. Přišel jsem na takovou krásnou
věc, že to nemá na svědomí JZD,
ale pan prezident Masaryk s Benešem, že dělali
zásoby jen na 40 let a ne na 60. Kdyby dělali zásoby
na šedesát, tak dneska ještě 17. listopad
nebyl. Dobře, že to tak vyšlo. (Smích.
)
A teď trochu k věci. Je tady takový prostor
odměnit podle odpracovaných roků a dát
nějaké ty podíly nebo odměny. Domnívám
se, že by se tady toto skutečně odměňovat
mělo. Pracovníci anebo družstevníci,
kteří tam pracovali v 50-letech a dřeli za
mínusovou jednotku, ti by si to skutečně
zasloužili. Ale po letech 1965 a po roce 1970 se domnívám,
že by neměli dostat vůbec nic a ti ředitelé
nebo vedoucí družstev dosazení z okresů,
se domnívám, že měli peněz dost
za tu práci, kterou tam udělali. A jestli si chceme
rozdávat nějaké podíly za odpracovaná
léta, tak si to chtějí rozdělovat
právě ti, kteří tam tvoří
60 - 70 % členů, nevlastníků půdy,
a aby si to nějakým způsobem rozdělili,
tak právě mají možnost si to udělat
touto formou, pokud jim to samozřejmě udělat
necháme.
Když chcete rozdávat nějaké podíly,
tak bychom tedy měli dávat horníkům,
učitelům, lékařům, dělníkům
kdekoliv, každému dát nějaký
soustruh nebo půlku nemocnice nebo něčeho,
já nevím čeho, třeba kus tramvaje,
ať si s tím jezdí na zahradě, to je
jeho věc. (Potlesk, smích.) Ale proč bychom
měli zrovna dávat jen družstevníkům,
jakým právem? Vemte si příklad: jsou
dva traktoristé, jeden dělá na státním
statku, ten půjde do důchodu, dostane krásné
hodiny za 240,- Kčs, za tři roky mu nepůjdou;
to se někdy stane. Ten druhý, protože byl tím
samým traktoristou, dostane po třiceti letech nějaké
desetitisícové nebo stotisícové odměny,
protože pracoval v JZD. Přitom měli plat stejný,
možná, že měl o něco menší
ten družstevník, ale zase neplatil daně, čili
tím se to vyrovnalo. Tak se domnívám, že
tato nutnost opravdu není, a že by to bylo kardinálně
nespravedlivé, kdyby se tady tohle tímto způsobem
mělo dělat.