Předsedající místopředseda
SN M. Šútovec: Ďakujem, pán poslanec Kříž.
Podotýkam, že sa aj v tomto prípade očakáva
písomná odpoveď v tzv. skrátenej zákonnej
lehote. Slovo má pán poslanec Konečný.
Poslanec SL P. Konečný: Chtěl bych jenom
doplnit kolegu Kříže o to, že vlastně
situace, o které hovořil, se netýká
dneska jenom západních hranic, ale vlastně
i severních hranic, protože dojde brzy k sjednocení
Německa a už dneska dostáváme z dosud
východoněmecké strany požadavky, aby
i tam se některé přechody znovu otevřely
a aby také tam se umožnil rychlejší provoz.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Myslím, že sa všetci spoliehame
na to, že príslušné odpovede zahrnú
problém v jeho komplexnosti. S interpeláciou sa
prihlásil poslanec Kanis.
Poslanec SN P. Kanis: Vážený pán predsedajúci,
vážení páni a dámy, využívam
svoje ústavné právo interpelovať vládu
ČSFR a jej členov podľa § 60 odsek 1,
2 § 64 zákona o rokovacom poriadku Federálneho
zhromaždenia. Dámy a páni, sme z rôznych
politických strán a domnievam sa, že sa usilujeme
v tomto parlamente o jedno, aby sme prijímali čo
najlepšie zákony a riešili zložitú
situáciu, v ktorej naša spoločnosť je.
Je to ťažké, ale vlastne sa stále o to
pokúšame, a zrejme ide o to, aby si parlament získal
úctu i rešpekt spoločnosti. Práca parlamentu
je však často kritizovaná politicky diferencovanou
spoločnosťou aj preto, a javí sa to verejnosti
tak, že viaceré závažné zákony
neprešli oponentúrou širšej verejnosti,
alebo presnejšie povedané, táto verejnosť
nemala možnosť sa k nim vecne vyjadriť. Vzniká
dojem, že v tvorbe zákonov sa celý proces v
značnej miere odtŕha od spoločnosti a stáva
sa záležitosťou kabinetov, či už
vlády alebo parlamentov. Myslím si, že tento
názor značne rozšírený neplatí
o tých zákonoch, do ktorých mali možnosť
hovoriť odbory. O viacerých zákonoch, ktoré
sa týkajú odborov, sa príslušné
odborové orgány vyjadrili a možno uviesť
napríklad také kroky k demokracii, ako bola pluralita
odborov a ďalšie zákony, ktoré sa týkajú
odborov. Pravda v inom prípade sa na názor vrcholného
orgánu odborov neprihliadalo, ako príklad možno
uviesť, že neboli v podstate rešpektované
pripomienky vrcholného orgánu odborov v zákonnom
opatrení Predsedníctva FZ o rozšírení
okruhu funkcionárov obsadzovaných vymenovaním.
V poslednom čase vzrušilo širokú verejnosť
vyjadrenie ministra práce a sociálnych vecí
p. Millera, žiaľ, nie je tu, odišiel a preto aj
svoju interpeláciu orientujem na premiéra Čalfu
a predpokladám, že sa k tomu vyjadrí aj minister
Miller.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Prepáčte, že prerušujem s vysvetlením.
Pán minister Miller odišiel uprostred rozpravy s ospravedlnením,
že má schôdzku s holandským partnerom.
Poslanec SN P. Kanis: Je nám zrejmé aj vývinom
života v regiónoch, v ktorých sme boli zvolení,
že viaceré prechádzajú zložitou
sociálnou situáciou, na viacerých miestach
dochádza k prepúšťaniu zamestnancov. Dobre
vieme, že systémová premena, ktorú sme
v podstate schválili a dali jej podporu už v programovom
vyhlásení alebo v scenári ekonomickej reformy,
si vyžaduje koncepčné riešenie mnohých
sociálnych problémov a sociálnych konfliktov,
ktoré sú tu nastolené. A ak v týchto
podmienkach minister práce a sociálnych vecí
sa vyjadrí k problému štrajkov a k problému
prepúšťania z práce tak, ako sa vyjadril,
tak potom spoločenský dôsledok týchto
výrokov a dosahov je taký, že by sme sa mali,
myslím, týmto problémom zaoberať aj
v parlamente. Ja využívam svoje ústavné
právo na to, aby som dal túto interpeláciu.
Vy zrejme sám nie ste často spokojný, ako
sa píše o práci parlamentu v novinách,
bez ohľadu na to, o aké noviny a o aké politické
strany ide. Preto pripúšťam možnosť,
že došlo ku skresleniu výroku. Ak došlo
ku skresleniu výrokov, prosím, zrejme pán
minister Miller by to vysvetlil. Avšak názory o tom,
že odbory by nemali mať nárok alebo právo
na politický štrajk, alebo názory o tom, že
štrajk je akoby staromódny nevhodný prostriedok
riešenia konfliktov, záujmov a potrieb, alebo názor
o tom, aby sa odbory nevyjadrovali k problémom prepúšťania
zo zamestnania, považuje za názory, ktoré právom
vzrušili širokú verejnosť. A keďže
na mnohých miestach k týmto štrajkom dochádza,
chcel by som svoju interpeláciu zamerať na ministra
práce a sociálnych vecí v tom, aby zrejme
v písomnej podobe mi odpovedal, či tieto výroky
v novinách boli nepravda, alebo je to jeho koncepcia alebo
vlastný názor. A druhú interpeláciu
dávam na premiéra Čalfu, aby vzhľadom
na to, že štrajky sa stávajú vlastne každodennou
záležitosťou a sú na programe dňa,
a viem iste, že vláda usilovne pracuje, ako zvládnuť
tieto problémy aj v istej legislatívnej podobe,
ale keďže sú to problémy dňa, obraciam
sa na neho s interpeláciou, či by nemohol ústne
alebo v písomnej podobe objasniť, akú koncepciu
má vláda už dnes pri riešení týchto
problémov, pretože sa domnievam, že nemožno
postupovať od prípadu k prípadu podľa
rozsahu konfliktov ako je tomu doteraz. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Rozumiem veci tak, že ide o dve interpelácie.
Jednu adresovanú na pána ministra Millera, ktorú
očakávate v písomnej podobe, a druhá
interpelácia je adresovaná na pána premiéra
Čalfu o tom, aká je vládna koncepcia riešenia
konfliktných situácií? Áno? Pán
premiér Čalfa môže dať ústnu
odpoveď, alebo sa chce vyjadriť písomne?
Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Pán
predsedajúci, dámy a páni, ja samozrejme
chcem využiť svojho práva, aby som mohol na to
dať písomnú odpoveď, ale potrebujem sa
tu z tohoto miesta k tejto otázke vyjadriť. Ja osobne,
a tiež som to publikoval rovnako ako minister Miller, sa
domnievam, že potom, čo prebehli slobodné voľby,
potom čo sme prijali zákonodarstvo o politickom
mechanizme, potom, čo sa po voľbách nanovo
usporiadali všetky štátne orgány, ktoré
sa môžu usporiadať a na ktoré voľby
majú vplyv, potom len ťažko môžeme
akceptovať myšlienku odborárskeho politického
štrajku.
Odborárska organizácia zastupuje práva svojich
pracovníkov, zastupuje ich voči zamestnávateľovi.
Odborárske právo je teda právom, ktoré
je vo vzťahu pracovník - zamestnávateľ
a štrajk je najvyššou formou odporu, najvyššou
formou vynucovania názoru zamestnancov voči zamestnávateľovi.
Ja nechápem, ako môže byť vo vzťahu
zamestnanec - zamestnavateľ politické spektrum. To
je pracovný vzťah, vzťah sociálny. Podľa
môjho názoru treba si jasne buď na tejto úrovni,
alebo niekde inde vydiskutovať, či je vôbec
možné použiť slovo politický vo vzťahoch
pracovníka a jeho zamestnávateľa. Pri riešení
týchto vzťahov sú zákony, pri riešení
týchto vzťahov sú nezávislé orgány,
ktoré sú súdy, pre riešenie týchto
vzťahov sú zastupiteľské orgány,
ktoré tieto zákony prijímajú, a riešenie
týchto vzťahov sa môže preniesť i
na pôdu politického mechanizmu, teda na pôdu
politických strán.
My sme jasne povedali, že politické strany a hnutia
v tomto vzťahu vystupovať nebudú a z pracovísk
odídu. Pri tejto príležitosti chcem osobne
vyjadriť svoj názor, že sa domnievam, že
nie je možné spojovať slovo štrajk v odborárskom
poňatí s využívaním politických
práv. Ďakujem. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Nazdávam sa, že z procedurálneho
hľadiska ide o situáciu analogickú situácii
Moravy, takže rozpravu k veci zahájime po dodaní
písomnej odpovede pána premiéra a pána
ministra. Od predsedníckeho stola sa hlásil pán
poslanec Sokol.
Místopředseda SN J. Sokol: Vážený
pane předsedající, vážení
kolegové, vážené kolegyně, chtěl
jsem jen upřesnit sdělení pana poslance Kanise,
že připomínky odborových orgánů
k zákonnému opatření o rozšíření
funkcí jmenováním byly vzaty v úvahu
v míře, v jaké to náš právní
řád dovoluje. Děkuji.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Písomne sú prihlásení
ešte dvaja interpelanti, a síce pán poslanec
Kulan a poslankyňa Samková. (Poslankyně Samková
se vzdává.) Ďakujem, takže pán
poslanec Peter Kulan.
Poslanec SN P. Kulan: Vážený pán predsedajúci,
milé dámy, vážení páni,
využívam ústavné právo interpelovať
federálneho ministra vnútra vlády Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa článku
49 Ústavného zákona o Československej
federácii a podľa § 622, odst. 1 a 2) a §
64 Zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia.
Podľa informácie podanej pracovníkom Federálneho
ministerstva vnútra existuje v našej republike ešte
stále skupina ľudí, bývalých
diplomatov a exponentov, stále vlastniacich a teraz už
bezdôvodne a protiprávne, diplomatické pasy.
Žiadam preto pána ministra, aby v spolupráci
s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí
zabezpečil okamžité odobratie diplomatických
pasov týmto ľuďom a tak predišiel ich zneužitiu.
Žiadam taktiež o podrobnú správu zo šetrenia
príčin úmrtia bývalého federálneho
ministra zahraničného obchodu Ing. Slavomíra
Stračára, kedy, kde, kým a ako bolo toto
šetrenie urobené. V našej spoločnosti
vzniklo priveľa dohadov a podozrení publikovaných
najmä na stránkach tlače a žiadam preto
o informáciu veľmi podrobnú. Práve touto
informáciou by sme predišli mnohým zrejme nesprávnym
dohadom. Chcem podotknúť, že Ing. Stračár
bol známy svojimi nekompromisnými postojmi k bývalým
pracovníkom štátnej bezpečnosti pracujúcim
na úseku zahraničného spravodajstva, toho
času zamestnancami ministerstva zahraničného
obchodu. Týmito postojmi sa nikdy a nijako netajil.
Žiadam takisto pána ministra o informáciu,
kedy a kým bola bývalým Ľudovým
milíciám odobratá spravodajská technika,
inštalovaná a používaná v ich zariadeniach,
ako bola evidovaná a na čo bola využívaná.
Prosím o podrobnú informáciu.
Na záver dovoľte jeden podnet. Ide o problematiku
zabezpečenia našej najvýchodnejšej hranice,
hranice s Ukrajinskou republikou Sovietskeho zväzu. Dlhé
roky sa ochrana hraníc so Sovietskym zväzom považovala
za tabu, pretože po 21. auguste 1968 sa ohrozenie z tejto
považovalo za neprípustné, a teda hranica bola
a je z našej strany viac než transparentná. Vo
vývoji politickej situácie na Ukrajine začína
mať stále väčší vplyv hnutie
RUCH, ktoré sa nijako netají územnými
nárokmi voči Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike. Prosím, aby bol tento fakt zohľadnený
pri zabezpečení našej najvýchodnejšej
hranice. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, pretože federálny minister vnútra
nie je prítomný, pýtam sa pána podpredsedu
vlády, alebo pána premiéra, či chcú
dať písomné odpovede. Ak nie, budeme očakávať
písomnú odpoveď v zákonnej lehote.
(Technická poznámka: Z interpelace vyplývalo,
že požadujeme zkrácení zákonné
lhůty na odpověď na 10 dní. Mám
tomu rozumět, pane premiére, tak, že těchto
10 dnů bude dodrženo?)
Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Samozrejme
to akceptujeme i bez rozhodnutia parlamentu. Je to potreba.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ešte som dostal jednu žiadosť o vystúpenie.
Prosím, slovo má Dr. Gémesi.
Poslanec SN K. Gémesi: Vážený pán
predsedajúci, vážené zhromaždenie,
mám dve otázky. Prvú na pána podpredsedu
vlády Miklošku, ktorého sa pýtam, v
akom štádiu je zriadenie komisie federálnej
vlády pre národnosti, o ktorej nás informoval
na zasadnutí výborov kultúrnych a sociálnych
Federálneho zhromaždenia pred programovým vyhlásením
vlády.
Druhú otázku smerujem na pána predsedu vlády,
v neprítomnosti pána ministra Dienstbiera. Otázka
znie: Prečo doteraz niektoré československé
zastupiteľské orgány nie sú ešte
stále označené novým názvom
našej republiky, prečo máme ešte stále
tabule na niektorých našich veľvyslanectvách
s nápisom Československej socialistickej republiky?
Môžem aj konkrétne uviesť kde.
Předsedajíci předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pánovi poslancovi Gémesimu. Želá
si pán premiér odpovedať na tieto otázky?
(Bude zaslána písemná odpověď.)
Takže očakávame písomnú odpoveď.
Ešte sa hlási pán podpredseda Mikloško.
Místopředseda vlády ČSFR J. Mikloško:
Situácia je asi taká. 8. 2. 1990 bol rozhodnutím
Federálnej vlády ustanovený vládny
výbor, avšak vtedy sme nemali k tomu súhlas
slovenskej vlády, ten sme potom žiadali, nedostali
sme ho. Medzitým došlo k zmene slovenskej vlády.
Žiadali sme ho znova, teraz pred mesiacom, žiaľ,
doteraz sme písomnú odpoveď nedostali. Viem,
že k štatútu a k nášmu návrhu
bola v Slovenskej vláde veľká diskusia skôr
negatívna ako pozitívna, takže bod sa stiahol
z programu. V miestnosti existuje len sekretariát vládneho
výboru, pracuje tam niekoľko ľudí, veľmi
kvalifikovane, majú dosť čo robiť, aby
vládny výbor ešte stále nebol menovaný.
Je v ňom doteraz navrhnutých 6 občanov maďarskej
národnosti, mali by v ňom byť štyria Nemci,
štyria Poliaci, 6 Rusínov a 5 Rómov. Keď
dostaneme súhlas zo slovenskej vlády k tomuto federálnemu
výboru, okamžite začneme jeho činnosť.
Podobná situácia je aj s vládnym výborom
pre ženy, ktorý mal byť tiež federálny.
Medzitým sa vytvoril slovenský, česká
vláda taký výbor doteraz nemieni robiť.
Takže momentálne vec stojí a čaká
sa na diskusiu medzi federálnou a slovenskou vládou.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Pán poslanec Gémesi, ste spokojný
s touto odpoveďou? (Ano.) Ďakujem.
Tým sme vyčerpali našu dopoludňajšiu
agendu. Pred vyhlásením prestávky vám
chcem oznámiť toto: o 13. hodine sa majú zísť
ústavno-právne výbory s predsedami všetkých
výborov, ktorým bol prikázaný na prerokovanie
reprivatizačný zákon.
Bezprostredne po skončení tejto časti schôdze,
to znamená o 12,30 hod., sa všetci predsedovia poslaneckých
klubov zídu v miestnosti 026.
Prestávka, ktorú týmto vyhlasujem, trvá
do 15,00 hod. Budeme pokračovať odpoveďami na
interpelácie poslancov.
(Jednání přerušeno ve 12.32 hodin.)
(Jednání opět zahájeno v 18.25 hodin.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Panie poslankyne, páni poslanci, musím vám
oznámiť niekoľko skutočností a
zároveň vás požiadať o pochopenie
a trpezlivosť.
Predpokladali sme, že nasledujúcim bodom programu
budú Odpovede na interpelácie poslancov. Avšak
rozhodujúci vládni činitelia, ktorí
mali podstatnú časť balíka na zodpovedanie,
museli v odpoludňajších hodinách odísť
do vlády, kde sa prerokúvajú isté
organizačné opatrenia proti nedovolenej zmene peňazí.
Sú to opatrenia proti vekslákom. O 17. hodine sa
očakáva prílet brazílskeho prezidenta
a z tohto dôvodu zrejme ani po 17. hodine nebudú
môcť prísť ani predseda vlády, ani
podpredsedovia. Z tohto dôvodu bod Odpovede na interpelácie
sme nútení presunúť pravdepodobne na
zajtra.
Chcem vám povedať, že ústavnoprávne
výbory riešili problematiku spojenú s úpravou
s konečnou verziou stanovísk tlače 88 k tzv.
reštitučnému zákonu. Výsledky
sú pozitívne. Došlo k olámaniu hrotov,
ktoré tam boli a k istej dohode. V tejto chvíli
sa formulujú závery pre spravodajské správy.
Budú hotové o 16.30 hod. Situácia je teraz
taká, že pre najbližšie dve hodiny nemáme
pripravenú agendu. Preto vedenie politických klubov
navrhuje, aby sa pre dnešok toto naše zasadanie prerušilo,
aby sa zišli o 15.30 h výbory sociálne a kultúrne
s výbormi ústavnoprávnymi v miestnosti č.
274 a znovu prerokovali zákon o štátnych vyznamenaniach
a radoch. Pretože tento návrh zákona doznal
značné úpravy a existuje už jeho piata
alebo šiesta verzia. O 16.30 hod. by sa zišli poslanecké
kluby, aby prerokovali svoje stanoviská k tlači
88. Zajtra by sme začali o 8.30 hod. s tým, že
by sme začali rokovať o reštitučnom zákone.
Všetku ostatnú agendu príp. zákon o
vyznamenaniach a odpovede na interpelácie by sme prebrali
zajtra po skončení rokovania o tlači 88.
K tomu chcem povedať toľko: klub Občianskeho
fóra by sa mal konať v sále tejto snemovne.
Klub VPN by sa zišiel v miestnosti č. 209. Klub komunistických
poslancov v miestnosti č. 274, KDH v miestnosti 534, klub
KDU v miestnosti 026, klub Hnutia za samosprávnu demokraciu
- Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko v miestnosti č.
214, klub ESWMK v knižnici, príp. jeden z týchto
klubov si bude musieť dohodnúť časovú
postupnosť, klub Slovenskej národnej strany v miestnosti
"X". V tejto chvíli prerušujem naše
rokovanie.
Pýtam sa pána predsedu Battěka, či
máme pripravené podklady pre voľbu členov
vyšetrovacej komisie? Vybavili by sme tento bod, ktorý
sme predložili. 20. septembra sme prerokúvali návrh
výborov branných a bezpečnostných
na zriadenie parlamentnej komisie na dohľad nad vyšetrovaním
udalostí zo 17. novembra 1989. Návrh odôvodňoval
poslanec Ladislav Lis. Na základe dohody snemovní
sa požadovalo podpísanie čestného vyhlásenia,
že navrhovaní členovia tejto komisie neboli
nikdy spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti
a že súhlasia s vyšetrovaním tejto záležitosti.
Pretože niektorí z navrhovaných neboli prítomní,
dodatočne došlo k podpisu čestného vyhlásenia.
A môžeme preto dnes rozhodovať o zvyšných
členoch komisie. Čestné vyhlásenie
dodatočne podpísali poslanec Jiří
Ruml, Eduard Baštigál a poslanec Jozef Šepetka.
Navrhujem, aby komisia, ktorú sme z väčšej
časti zvolili, bola doplnená o týchto poslancov.
Sú k predloženému návrhu nejaké
pripomienky? (Ne). Nie je tomu tak. Ak nie sú pripomienky,
budeme hlasovať.
Obidve snemovne sú uznášaniaschopné.
V Snemovni národov je prítomných 59 poslancov
zvolených v Českej republike a 61 poslancov zvolených
v Slovenskej republike. V Snemovni ľudu je prítomných
113 poslancov. Opakujem mená navrhovaných poslancov:
Jiří Ruml, E. Baštigál a J. Šepetka.