Aktivita vlády vo sfére formovania konkrétnych
programových zámerov nemá teda nič
spoločného s koncepciou, ktorá chce pomocou
detailne prepracovaného komplexu vecných riešení
vytvoriť v rámci existujúceho systémového
prostredia všestranne priaznivé, rovnovážne
ekonomické podmienky pre následné bezproblémové
uskutočnenie ekonomickej reformy.
Pri príprave ucelenej hospodársko-politickej stratégie
na najbližšie dva roky vláda tiež nemá
na mysli vytvorenie akéhosi obsahovo striktne zafixovaného,
podrobného programu, ktorý by mal zabezpečiť
dosiahnutie vopred stanoveného rastu ekonomiky. Našou
základnou ambíciou musí byť, aby pokles
ekonomickej dynamiky v budúcom roku bol čo najmenší,
aby pri tom rýchlejšie odumieralo to, čo je
neefektívne a retardačné, aby na tomto základe
mohli vznikať nové perspektívne aktivity vo
sfére výroby, infraštruktúry a služieb.
V danom kontexte považujeme za dôležité,
aby sa reálnejšie, všestrannejšie posudzovali
aj premeny a procesy, prebiehajúce v našej ekonomike
v tomto roku. Treba vidieť, že niektoré, navonok
jednoznačne negatívne, javy (pokles výroby,
výkonov, exportu) nesú v sebe aj nezanedbateľné
pozitívne prvky, tvoriace nerozlučnú súčasť
nastupujúceho transformačného procesu. Možno
ich vidieť napríklad v poklese viacerých surovinovo
a energeticky náročných výrob, neefektívnych
a ekologicky škodlivých ťažieb, vo výraznejšom
zameraní investičnej výstavby na oblasť
spracovateľského priemyslu, v zmenách štruktúry
zamestnanosti ku prospechu terciálnych činností
a súkromného sektoru, v zreteľnej reorientácii
vonkajších ekonomických vzťahov smerom
k vyspelým trhovým ekonomikám, ako aj vo
viacerých ďalších smeroch. lde teraz o
to, maximálne posilniť zárodky vznikajúcich
pozitívnych procesov, nasmerovať na ne podnikateľskú
aktivitu, účinne podporiť všetkých
tých, ktorí sú ochotní angažovať
sa v príslušných smeroch a brať pritom
na seba aj zodpovedajúce ekonomické riziká.
Dámy a páni, vstupujeme do nového obdobia
našej histórie so záťažou mnohých
deficitov - chýba nám kapitál, chýbajú
medzinárodné kontakty v najcitlivejšej podnikovej
sfére, chýbajú základné inštitúcie
a mnoho ďalších záruk plynulosti a úspešnosti
zvolenej cesty. Jedno však bezpochyby máme - máme
odhodlaných ľudí, ktorí sú pripravení
vrátiť tejto krajine jej voľakedajšie popredné
postavenie vo svete. Musíme sa však o týchto
ľudí starať. Naplno treba využiť najmä
tých, ktorí už majú svoje skúsenosti
z podnikania, či tých, ktorí sa vyznajú
v neduhoch, s ktorými sa stretávame.
Musíme si zvyknúť na to, že pre posudzovanie
pracovníkov štátnej a hospodárskej sféry
sa stane hlavným kritériom podnikateľský
úspech a pracovné úsilie týchto ľudí.
Takéto kritérium je spravodlivé, nadosobné
a nepotrebuje žiadne previerkové komisie, plné
najrôznejších subjektívnych záujmov,
protekcií, osobnej závisti a neúplných
informácií.
Aby sme čo najlepšie pripravili štátnu
správu, podniky a družstvá na vstup do tvrdých
podmienok trhu, musia odísť predovšetkým
ľudia skorumpovaní, ktorí uprednostňujú
sebecké súkromné či skupinové
záujmy pred potrebami inštitúcií, ktoré
riadia, alebo v ktorých pracujú. (Potlesk.) Ďalej
by mali odísť ľudia, ktorí jednoducho
na zverené úlohy nestačia a nevedia sa vyrovnať
s novou situáciou. (Potlesk.) V neposlednom rade potom
musia odísť tí, ktorí síce vedia,
ale pomáhať nechcú. (Potlesk.) Pravda, tieto
zmeny sa musia uskutočňovať v súlade
s právnymi normami a prebiehajúcimi systémovými
zmenami.
Prosím, aby sa pri tom vzalo do úvahy, že teraz
hovorím o štátnej správe a hospodárskej
sfére. Pre orgány, ktoré boli nositeľmi
moci, musia, po- chopiteľne, platiť prísnejšie
kritériá. (Potlesk.)
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, efektívny postup ekonomickej reformy je spojený
i s odpoveďou na otázku, ako novo usporiadať
spolužitie našich národov a národností
v spoločnom štáte. Dejinné skúsenosti
i súčasné poznanie ukazujú, že
ide o problém veľmi citlivý. Oba národy
cítia potrebu zabezpečiť svoj vývoj.
Toto úsilie by však nemalo dostať podobu konfliktu,
nemalo by byť sprevádzané nedôverou,
vyvolanou podozrení o cieľoch a postojoch politickej
reprezentácie jedného alebo druhého národa.
Spoločnou požiadavkou drvivej väčšiny
občanov nášho štátu je život
v ekonomicky prosperujúcej demokratickej krajine. Tomuto
cieľu odovzdali svoj hlas v slobodných voľbách.
Naše poslanecké mandáty a z nich vyplývajúce
zodpovednosti stoja a padajú s týmto záujmom.
Je našou najvyššou povinnosťou ho rešpektovať
aj pri riešení vzťahov českého
a slovenského národa. Voliči nehlasovali
pre eróziu a dezintegráciu spoločného
štátu. Voľby sa predsa nevyslovili pre narušenie
vzťahov dvoch našich národov. Preto nepovažujeme
za správne, keď sa v týchto citlivých
a zložitých otázkach prijímajú
kategorické či jednostranné stanoviská
na úrovni jednej republiky bez vzájomných
konzultácií, vzájomného rešpektu
a úcty k ústavným princípom. (Potlesk.)
Pre naplnenie ekonomických záujmov potrebujeme konsolidovaný
štátny útvar, ktorý bude vierohodným
partnerom vyspelých štátov integrujúcej
sa Európy. lba stabilný štát v zmysle
ekonomických, sociálnych a politických istôt
občanov môže byť členom svetovej
rodiny demokratických štátov. Medzinárodné
záväzky a členstvo v medzinárodných
organizáciách nás zaväzujú nielen
iba navonok, ale aj vo vzťahu k vnútornej právnej
a organizačnej štruktúre štátu.
Spôsob, akým sa naše národy dokázali
zbaviť nedôstojného dedičstva minulého
systému, vzbudil v okolitom svete obdiv. Nedopusťme,
aby sa tento rešpekt a dôvera civilizovaného
sveta stratili a premárnili v dôsledku našej
vnútornej disparity, národnej intolerancie a nedostatku
vzájomnosti. (Potlesk.) Nemožno pochybovať ani
o tom, že hospodárska dezintegrácia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky by vážne
ohrozila, ak nie úplne znemožnila, realizáciu
ekonomickej reformy. Sotva by mohli popri sebe fungovať makroekonomické
politiky, plodiace nerovnakú kvalitu protiinflačného
prostredia, výrazne odlišné spôsoby privatizácie,
diferencované tempá liberalizácie cien a
dovozov, či odlišne koncipované daňové
sústavy. (Potlesk.) Zmyslom nášho úsilia
je rozbiť izoláciu, v ktorej sme boli nepriepustne
uzavretí a nie vytvárať ešte ďalšie
nové hranice.
Nové kvality usporiadania vzťahov vo federácii
nesmú byť dôsledkom iracionálnych tlakov
a vášní. Ostrie niektorých otázok,
týkajúcich sa kompetencií orgánov
sa pritom najskôr bude otupovať v priebehu ekonomickej
reformy, až sa zorný uhol na niektoré problémy
začne meniť. Som presvedčený, že
také reformné kroky, ako je privatizácia
a presadenie zásad miestnej samosprávy, spôsobia
kvalitatívnu zmenu i v našom pojatí vzťahu
orgánov federácie a republík.
Ekonomické prepojenie Českej a Slovenskej republiky
na strane jednej a naliehavá potreba vymedzenia právomocí
deľby práve medzi federálnou a republikovými
vládami boli dôvodom, prečo z podnetu federálnej
vlády došlo k pracovnej porade troch vlád v
Trenčianskych Tepliciach. O zmysle, priebehu a záveroch
tejto schôdzky sa už veľa hovorilo a vysvetľovalo.
Na pôde Federálneho zhromaždenia však považujem
za nutné zdôrazniť toto:
Nie sú žiadne dôvody preto, aby sme považovali
všetky názory, vyslovené na schôdzke
v Trenčianskych Tepliciach, za hotové a nemenné.
Názory, ktoré sa tam prednášali, nepredstavujú
žiadne ultimáta. Zanedlho po tom, na stretnutí
v Piešťanoch v dňoch 10. a 11. septembra, sme
dospeli k ucelenejšiemu pohľadu na štruktúry
výkonnej moci a na možnosti jej ústavného
vyjadrenia v podmienkach federácie. Konečné
riešenia budú predmetom ďalších rokovaní
a každá zo zúčastnených strán
má právo sa k návrhom vyjadriť, posúdiť
ich z rôznych aspektov a zaujať k deleniu pôsobností
vecné stanovisko. Vážené poslankyne
a poslanci, rozhodujúce slovo k týmto otázkam
vyjadrite ako reprezentanti najvyššieho orgánu
štátnej moci federácie práve vy, až
vám budú ústavnou cestou predložené.
Dovoľte, aby som teraz stručne formuloval stanovisko
federálnej vláde k štátoprávnemu
usporiadaniu ČSFR.
Všetci účastníci spomínaných
rokovaní opakovane vyjadrili vôľu zachovať
federatívne usporiadanie štátu. Súhlasíme
s oboma národnými reprezentáciami, že
v demokratickej spoločnosti sa štáty a ich
spoločenstvá majú vytvárať zdola,
to znamená, na základe konsensu zborov, ktoré
oprávnene vyjadrujú vôľu občanov
a národov žiť spoločne, pretože je
to prospešné všetkým. Malo by sa však
súčasne zvažovať, že spoločný
suverénny štát už existuje a že takto
vznikol z vôle našich národov v roku 1918. Aj
projekt jeho federatívneho usporiadania, realizovaný
v roku 1968, bol projektom spoločnej demokratickej vôle
a rozhodnutia rešpektovať princípy svojbytnosti
obidvoch národov.
Nemôžeme chápať súčasný
proces formovania novej kvality federácie ako proces vytvárania
úplne nového spoločného štátu,
ktorý svoju podobu, pôsobnosť a právomoci
dostane až republikovými ústavami. Spochybňovali
by sme takto legitimitu svojich vlastných činov.
(Potlesk.)
Na druhej strane nejde ani o mechanický návrat ku
stavu v roku 1968. Situáciu vidíme zo zorného
uhla roku 1990 a nasledujúcich rokov. Našim cieľom
teda je demokratickou cestou vytvoriť dôstojný
rámec spoločného štátu, ktorý
bude rešpektovať nezadateľné práva
obidvoch národov a ich republík, ako aj záujem
na jeho optimálnom fungovaní.
V kontexte európskych integračných tendencií
pritom nemôže ísť o nejakú minimálnu
federáciu, blížiacu sa skôr voľnému
zoskupeniu. Potrebujeme orgány federácie výkonne,
schopné na základe dostatočnej právomoci
využívať ekonomické a zahraničnopolitické
prednosti väčšieho štátneho celku
ku prospechu obidvoch republík, ku prospechu všetkých,
ktorí v našej republike žijú. Silná
federácia v tomto pojatí neznamená slabé
republiky. To by odporovalo celej vládnej politike vo všetkých
oblastiach spoločenského života a na všetkých
úrovniach správy. Sme neprávom kritizovaní,
že pod heslom "silná federácia" chceme
udržať vládu pri centralistických byrokratických
štruktúrach. Ubezpečujem vás, že
k takýmto postupom sa nechceme, a ani nemôžeme
vracať.
Ak má dôjsť k rozumnej a dlhodobo platnej dohode
v otázke nášho spoločného štátu,
nemali by sme celú záležitosť unáhliť
a stavať jeden druhého pred hotovú vec. S týmto
postupom mali republiky v minulosti zlé skúsenosti.
Preto sme od počiatku presadzovali, aby práce na
všetkých ústavách prebiehali súčasne
a koordinovane, aby sa otázky spoločného
záujmu mohli priebežne konzultovať a uzatvárať
všestranne prijateľnou dohodou. Môžem povedať,
že tento názor dnes podporujú všetci traja
predsedovia vlád i všetky tri vlády. Zastávame
tiež názor, že vôľa našich národov
žiť spoločne vo federatívne usporiadanom
štáte musí byť vyjadrená predovšetkým
v Ústave tohto suverenného štátu, ktorá
potom bude riešiť, i základné otázky
organizácie a vymedzenia pôsobnosti ako suverénneho
štátu.
Federatívna Ústava a príslušné
zákony musia potom zakotviť výsledky dohody
o vzťahu medzi rovinou federácie a republík.
Na základe konsensu a spolupráce sa musia formulovať
tak, aby vymedzili to, čo patrí výlučne
federácii, a do čoho orgány republík
zasahovať nemôžu, rovnako ako vymedzenie toho,
čo je, naopak, vo výlučnej kompetencii republík,
a samozrejme, do čoho nemôžu zasahovať
orgány federácie. lde predovšetkým o
to, v akom rozsahu a v ktorých oblastiach patrí
federácii výkonná moc. Bez nej totiž
nemôže federácia efektívne fungovať
a byť serióznym partnerom v medzinárodných
vzťahoch a členom medzinárodných organizácii.
V Piešťanoch sme sa zhodli na tom, že v budúcnosti
by sa kompetencie, pokiaľ možno, nemali deliť medzi
federáciu a republiky tak, že by niektoré okruhy
činností boli v spoločnej pôsobnosti.
Prijal sa návrh stanoviť jednoznačnú
hranicu, vymedzujúcu, čo bude vo výlučnej
právomoci jednej, alebo druhej štruktúry štátnej
správy. Pri posudzovaní návrhov na nové
rozdelenie pôsobnosti a právomoci by sme mali starostlivo
zvažovať ekonomické, zahranično-politické
a zahranično-obchodné hľadiská. Pri
návrhoch na nové usporiadanie právomoci v
takýchto oblastiach, ako sú napríklad spoje
či doprava, by sa malo vychádzať z toho, že
ide o významné prvky infraštruktúry,
zabezpečujúce rozvoj trhovej ekonomiky v celom štáte
tým, že vytvárajú rovnaké podmienky
pre všetkých užívateľov.
Vážené poslankyne a poslanci, v otázke spoločného spolužitia Čechov a Slovákov a národnostných menšín v jednom spoločnom federatívnom štáte by sme mali ako rozhodujúce sledovať tieto ciele:
- Česi a Slováci musia mať zabezpečený rozvoj svojej národnej svojbytnosti tak, aby to bolo prijateľné pre podstatnú časť každého z národov; obdobne to platí o národnostných menšinách a etnických skupinách;
- federácia spolu s obidvoma republikami musí predstavovať taký mechanizmus riadenia štátu, ktorý bude schopný účinne čeliť ťažkostiam a problémom, predovšetkým v období prechodu na trhovú ekonomiku a v súvislosti s ním;
- pri riešení všetkých spoločných
otázok pri rekonštrukcii federatívneho zriadenia
nesmieme zabúdať na demokratické a ľudské
hodnoty, ktoré sa spájajú s novou etapou
vývoja našej spoločnosti. Preto vítame
iniciatívu, ktorá vyústila do rozhodnutia
skoncipovať a prijať Ústavnú listinu o
občianskych, politických a sociálnych právach
ako základ novej budúcej federálnej Ústavy.
Za nedeliteľné atribúty federácie, o
ktorých nemožno pochybovať, pokiaľ je naše
úsilie o zachovanie spoločného federatívneho
štátu skutočne úprimné, teda
považujeme:
- Priamo volený najvyšší zákonodarný zbor, reprezentujúci jediné miesto rozhodovania o ústavnej forme usporiadania štátu, o zásadných otázkach zákonodarných, aj o formulovaní základných princípov našej zahraničnej a vnútornej politiky. Jeho zákonodarná právomoc by mala byť vo všetkých základných oblastiach, dotýkajúcich sa práv a slobôd občanov i právneho postavenia všetkých subjektov čo najširšia, aby sme sa vyhli právnemu dualizmu, s ktorými má naša krajina neblahé skúsenosti z prvého obdobia svojej existencie.
- Federálnu vládu, ktorá bude ústavne zodpovedná iba Federálnemu zhromaždeniu, a ktorá bude v dohodnutých oblastiach a v platnom ústavnom rámci priamo vykonávať svoju právomoc na celom území federácie a voči všetkým subjektom. Do jej právomoci by mali spadať predovšetkým otázky vnútornej bezpečnosti a obrany krajiny, zahraničnej politiky, finančnej a colnej politiky, správy spojových a dopravných sietí na federálnej úrovni, ako aj formovanie koncepcií spoločnej starostlivosti o životné prostredie a politiky zamestnanosti a pracovnoprávnych vzťahov, vrátane koncepcie sociálneho a ekonomického rozvoja krajiny. Na rovnakej úrovni je treba realizovať spoločné zásady cenovej, surovinovej a energetickej politiky, ktoré, rovnako ako vonkajšie ekonomické vzťahy, vyžadujú jednotnú koordináciu. Nie sú pochybnosti o nutnosti mať jednotnú menu a menovú politiku.
- Domnievame sa, že mimoriadne dôležitú úlohu v rámci novo koncipovaného projektu federácie zohrá ústavná funkcia prezidenta. Nejde iba o funkciu hlavy štátu, ale súčasne aj o historicky osvedčený princíp, upevňujúci stabilitu štátu a formujúci rovnováhu medzi zákonodarnou a výkonnou mocou.
- O právnom štáte, ani o fungujúcej federácii však nemôžeme hovoriť, pokiaľ nebudeme mať tiež nezávislé ústavné, správne i obecné súdnictvo s najvyššími orgánmi na úrovni federácie. K nim sa bude môcť každá z oboch republík i každý občan, alebo skupina občanov dovolať, a ich výrok bude na celom území štátu požívať bezprostrednú platnosť a autoritu.
Vážené dámy a páni poslanci!
O týchto našich predstavách sme hovorili na
stretnutiach troch vlád nielen v Trenčianskych Tepliciach,
ale predovšetkým minulý týždeň
v Piešťanoch. lch konkrétnu formuláciu,
ústavné naplnenie a živý obsah považujeme
za spoločnú úlohu Federálneho zhromaždenia
a vlády ČSFR. S ich realizáciou spájame
i nádeje na úspech pri uskutočňovaní
scenára radikálnej ekonomickej reformy. A naša
ekonomická reforma, to je stratégia, to je osud,
to je základ života nás i ďalších
generácií. Je to manéver, ktorý potrebuje
rozmery federácie. (Potlesk.)
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda FS A. Dubček:
Ďakujem predsedovi vlády za prednesenú správu
a vystúpenie.
Vzhľadom na závažnosť prerokúvanej
problematiky odporúčajú predsedníctva
snemovní ustanoviť návrhovú komisiu
pre prípravu stanoviska Federálneho zhromaždenia.
Po konzultácii a prerokovaní s predsedami poslaneckých
klubov sa do tejto komisie navrhujú: za Snemovňu
národov poslanci: H. Kočtúch (VPN), L. Motyčka
(KDU), M. Ransdorf (KSČ), J. Šedovič (SNS),
J. Štern (OF), V. Tomis (MSL-HOS).
Podobne za Snemovňu ľudu sa navrhujú do komisie
títo poslanci: B. Bárta (MSL-HOS), D. Kroupa (OF),
St. Kučera (KDH), F. Szöcs (Soužití),
O. Vilagi (VPN), J. Zán (KSČ).
To sú návrhy, ktoré vyšli z návrhov
jednotlivých poslaneckých klubov po vzájomnej
konzultácii. Pýtam sa, či sú k navrhnutej
komisii nejaké pripomienky, alebo pozmeňovacie návrhy?
Poslanec SL V. Benda: Rád bych jménem Klubu poslanců
KDU opravil - bylo to projednáváno - na místo
posl. Motyčky, který je jako ministr zaneprázdněn,
by tam měl být poslanec Lux.
Předseda FS A. Dubček: Je možné vziať
to na vedomie.
Poslanec SN J. Kulan (VPN): Menom viacerých poslancov Snemovne
národov za Verejnosť proti násiliu by som vás
chcel poprosiť, či by nebolo možné vyhlásiť
10-minútovú prestávku, počas ktorej
by sa zišli poslanecké kluby. lde o dokument mimoriadnej
závažnosti.
Poslanec SL J. Pospíšil (OF): Já se domnívám,
že sestavení komise bude reprezentovat poměrné
zastoupení v parlamentě, a pokud tam mají
být zastoupeny všechny strany, chybějí
liberálové, pokud to nebude respektovat poměrné
zastoupení.
Předseda FS A. Dubček: Prosím, aby ste pripravili
príslušný návrh. Je tu návrh,
aby sme urobili prestávku, počas ktorej budú
zasadať poslanecké kluby. Vychádzal som z toho,
že to bolo s jednotlivými predstaviteľmi klubov
konzultované. Pokiaľ takáto žiadosť
je, nechám o tom návrhu hlasovať.
Možno, že by bolo treba predtým vyjasniť,
či sú ešte nejaké iné návrhy
na zostavenie tejto komisie? Pokiaľ nie sú, budeme
hlasovať.
Najskôr hlasujú poslanci Snemovne národov,
zvolení v Českej republike a v Slovenskej republike
spoločne. Kto súhlasí, aby sa počas
tejto prestávky stretli všetky poslanecké kluby,
a aby korigovali predchádzajúci návrh, nech
zdvihne ruku. (92)
Kto je proti? (17)
Zdržal sa niekto hlasovania? (17)
Návrh bol väčšinou hlasov schválený.
Ďalej budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.
Kto súhlasí s predloženým návrhom,
nech zdvihne ruku. (95)