pečujú organizácie miestneho hospodárstva v rámci útvarov technického rozvoja. Organizácie zabezpečujú i vývoj a výrobu niektorých strojov a zariadení pre miestne hospodárstvo. Pre veľký počet odborov činností miestneho hospodárstva v krajskom meradle nie sú schopné zabezpečiť technický rozvoj v potrebnom rozsahu. Preto Ministerstvo vnútra SSR v spolupráci s KNV a Národným výborom hlavného mesta SSR Bratislavy schválilo postup na zabezpečenie odborného riadenia, plánovania a riešenia úloh technického rozvoja kapacitami Výskumného ústavu miestneho hospodárstva Bratislava, krajskými organizáciami pre rozvoj techniky resp. inými v rokoch 8. päťročnice.
Pre 8. päťročnicu Ministerstvo vnútra SSR v spolupráci s KNV a Národným výborom hlavného mesta SSR Bratislavy spracovalo plán technického rozvoja, ktorý sa ďalej rozpracuje. Sú v ňom zapojené i riešiteľské kapacity krajských organizácií pre rozvoj techniky SSR. V pláne je 657 úloh technického rozvoja, napr. vývoj a výroba kozmetického lehátka, píly na prírodný kameň, zametači stroj na chodníky, kozmetický naparovač a pod.
Okrem uvedených úloh bude činnosť krajských organizácií pre rozvoj techniky zameraná i na plnenie úloh štátnych delových programov, ako napr. riešenie odpadových vôd z práčovni a čistiarní, využívanie odpadného tepla z procesov služieb a výroby, nové technológie, inovácia a návrh nových výrobkov a pod. V rámci hospodárskej činnosti to bude činnosť údržby a opráv strojov a zariadení na zabezpečovanie služieb a výroby, rôzne projekčné práce a pod.
Od 1. januára 1986 hospodárske organizácie miestneho hospodárstva povinne plánujú technický rozvoj. Významná zmena pre organizácie miestneho hospodárstva nastala smernicou Ministerstva financií SSR pre tvorbu a použitie fondu opráv. V rámci nej organizácie miestneho hospodárstva môžu nakupovať stroje a zariadenia nezahrnuté do rozpočtu stavieb do výšky 5 mil. Kčs nadobúdacej ceny s výnimkou štátneho plánu bilancovaných dopravných prostriedkov. Ďalej môžu uvedený fond použiť na stavby do výšky 5 mil. Kčs rozpočtových nákladov, pokiaľ sú v prevažnej miere zabezpečované vo vlastnej réžii, svojpomocou a organizáciami, ktorých hlavnou náplňou nie je stavebná činnosť. Preto Ministerstvo vnútra SSR v spolupráci s KNV a Národným výborom hlavného mesta SSR Bratislavy plánuje v rokoch 8. päťročnice pripraviť a zriadiť v niektorých strojárskych kapacitách miestneho hospodárstva výrobu jednoúčelových strojov a zariadení.
Predseda Slovenského cenového úradu k uvedenému problému uviedol, že v súlade so závermi Predsedníctva ÚV KSČ z 3. decembra 1982, t. j. zabezpečiť úpravy cien objektívne stratových a málo rentabilných služieb, realizovala sa prvá etapa úpravy cien týchto služieb k 1. februáru 1983 a druhá etapa k 1. októbru 1983.
Zmyslom cenových opatrení bolo vytvoriť priaznivejšie ekonomické podmienky pre ďalšie rozširovanie a skvalitňovanie služieb odstránením ich objektívnej stratovosti, zahrnutím do novej úrovne cien 10 až 15 %-nej rentability k úplným vlastným nákladom. Hlavnou cestou k zlepšeniu však zostáva zvýšenie hospodárnosti, znižovanie režijných nákladov, využitie modernej techniky a efektívna organizácia práce a riadenia.
Nové ceny služieb sú určené ako najvyššie prípustné ceny. Krajským a okresným národným výborom je daná možnosť určiť ceny nižšie v tých prípadoch, ak sa im podarí služby natoľko zhospodárniť, že pri zachovaní žiadúcej rentability budú mať náklady nižšie. Pretože nové najvyššie prípustné ceny vychádzajú z priemerných objektivizovaných nákladov za celú ČSSR, stávajú sa kritériom pre určenie konkrétnych cien služieb v krajoch, ale súčasne aj kritériom hospodárnosti organizácií služieb.
Z celkového počtu 26 nových cenníkov prác a služieb jednotlivé KNV znížili najvyššie prípustné ceny diferencovane v rozpätí o 5 % až 30 % (napr. Západoslovenský KNV u 9 cenníkov, Východoslovenský KNV u 9 cenníkov).
Oproti pôvodnému predpokladu sa do predmetnej cenovej úpravy nezahrnulo zvýšenie cien stratových služieb práčovni, autoopravárenstva a pohrebných služieb. Práčovne a autoopravárenstvo má dostatočné kapacity, práce občanom sa zabezpečujú v plnom rozsahu, a preto problém stratovosti sa musí riešiť znižovaním nákladov.
Ako súčasť cenových opatrení v oblasti cien v zmysle uznesenia vlády ČSSR č. 55/1982 sa uplatnil nový ucelený systém prirážok za služby poskytované v mimopracovnej dobe, v dňoch pracovného pokoja, za vykonanie opravy u zákazníka zjednanej na presnú hodinu a za služby poskytované v skrátených dodacích lehotách.
Rovnako aj prirážky sú najvyššie prípustnými cenami a príslušný národný výbor ich môže znížiť.
Príčiny nepriaznivých výsledkov v tvorbe zisku a rentabilite služieb spočívajú najmä v tom, že
- podniky a riadiace národné výbory nezabezpečili splnenie programových úspor v nákladoch,
- znižovanie najvyšších prípustných cien služieb národnými výbormi nebolo v rade prípadov sprevádzané zodpovedajúcimi opatreniami v znižovaní nákladov,
- v odboroch činnosti služieb po úprave cien sa podstatne znížil
počet zákaziek a zmenila sa štruktúra dopytu po službách (v prospech lacnejších úkonov a drobnejších opráv),
- došlo k poklesu dopytu na služby v skrátených dodacích lehotách (expresné služby),
- pôsobenie fixných nákladov (zberne a nové prevádzky) je pri zníženom dopyte výraznejšie.
Z uvedených vplyvov sa na tvorbe zisku a rentability služieb rozhodujúcou mierou podieľa vykonané zníženie najvyššie prípustných cien príslušnými národnými výbormi v rozsahu cca o 45 mil. Kčs.
Pokles celkovej rentability služieb v SSR v roku 1984 na 4, 6 % okrem uvedených vplyvov spôsobila aj stratovosť tých odborov služieb, u ktorých nedošlo k úprave cien. Z nich najvýznamnejšie sú služby, práčovní a autoopravárenstva, kde napriek dlhodobej stratovosti sa zámerne nevykonalo zvýšenie úrovne cien. Napríklad strata v autoopravárenstve v roku 1982 predstavovala 28, 1 mil. Kčs, ktorá sa aj pri nezmenených cenách v roku 1984 zvýšila na 46, 2 mil. Kčs a služby práčovni dosiahli stratu 21, 5 mil. Kčs.
Podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej plánovacej komisie na podnet poslanca B. Chudého, ktorý poukázal na skutočnosť, že v Bratislave sa nedosahuje očakávaná dynamika rozvoja priemyselnej výroby, najmä v odvetví strojárstva a klesá postupne aj intenzita priemyselnej zamestnanosti odpovedal, že riešeniu týchto prioritných otázok venovala Slovenská plánovacia komisia spolu s Národným výborom hlavného mesta SSR Bratislavy a s ďalšími zainteresovanými rezortami sústavnú pozornosť. Napriek tomu výsledky nie sú uspokojivé. Určitý pohyb vpred sa dosiahne realizáciou výrobného programu v zmysle uznesenia Predsedníctva vlády ČSSR č. 228/1982 v n. p. BAZ Bratislava, ako aj uvažovaným rozvojom elektrotechnického priemyslu, prostredníctvom ktorého by sa z časti riešila aj zamestnanosť v Petržalke.
Tieto otázky teda naďalej zostanú stredobodom pozornosti, i keď treba prízvukovať, že ich riešenie musí vyplynúť z rozhodnutia o celkovej koncepcii rozvoja mesta v budúcich pätnástich rokoch.
Je známe, že na rýchlosť rozvoja mesta sú zatiaľ veľmi rozdielne názory. S touto otázkou súvisí aj pohyb vo vnútorných štruktúrach mesta. Doterajší vývoj preukazuje silnejšiu dynamiku rozvoja nevýrobnej sféry, a tým aj vo väčšom podiele odčerpávanie zdrojov pracovných síl. To vyplýva zo zabezpečovania nadmestských, t. j. krajských a celoslovenských funkcií. Za takýchto podmienok pohyb štruktúry v prospech priemyselnej zamestnanosti by predpokladal rýchlejší prírastok obyvateľstva, a to pri pomerne veľmi vysokej dochádzke, predovšetkým imigráciou. Pre takýto rýchlejší rast mesta
sú však určité bariéry pre zabezpečenie proporcionálnej vybavenosti. Vážnym a dlhodobejšie trvajúcim problémom je, že sa nedarí dosť dobre spomaľovať rozvíjanie takých činností, ktoré nemajú bezprostrednú podmienenosť na funkčné potreby mesta.
Do určitej miery v protiklade k zabezpečeniu prioritnej úlohy v štruktúre zamestnanosti v prospech robotníckej triedy sú žiadúce všeobecné tendencie intenzifikácie. Preferovaná modernizácia a automatizácia výrobných procesov momentálne v Bratislave, bez väčšieho ekvivalentu zvyšovania počtu pracovných príležitostí - pracovných miest - pôsobí opačne na pohyb štruktúry.
V období 8. päťročnice založeným rozvojom výrobnej základne a jej doprofilovaním v prospech strojárskeho a elektrotechnického priemyslu sa ešte nepodarí podstatnejšie, v zmysle zjazdovej úlohy, meniť štruktúru zamestnanosti. Obmedzenia sú však pre žiadúci vývoj aj v oblasti rozvoja infraštruktúry.
Predovšetkým schválením koncepcie rozvoja mestskej hromadnej dopravy na báze rýchlodrážneho systému sa síce prelamuje prahová situácia, realizačné však významnejšie až okolo roku 2000. Zhruba obdobne je to i u základného komunikačného systému, v zásobovaní mesta teplom a rovnako v príprave ďalšieho smeru rozvoja mesta, keď sa zdĺhavo rozhoduje o výbere efektívnejšej lokality.
Ukazuje sa nevyhnutným v období 8. päťročnice v druhom cykle prác na dlhodobom výhľade do roku 2000, resp. v prognózach rozvoja do roku 2010, veľmi dôkladne komplexne analyzovať budúce podmienky rozvoja mesta a rozhodnúť o najefektívnejšom variante. Pritom ťažisko riešenia bude musieť byť v intenzite, v znásobovaní spoločensko-ekonomických aktivít mesta, jeho vedecko-výskumných a výrobných potenciálov.
Tieto otázky a najmä formovanie a aktivizácia vedecko-výskumnej základne sú už dlhodobejšie stredobodom práce Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave. Výsledkom tejto práce je také profilovanie tejto základne, ktorá popri riešení národohospo-dárskych potrieb bude môcť stále viac napomáhať riešiť i rozvojové otázky mesta.
Minister obchodu SSR na podnet poslanca L. Abraháma, ktorý poukázal na potrebu riešenia zárobkov pracujúcich vo vnútornom obchode, uviedol, že problematikou miezd pracovníkov vnútorného obchodu začalo sa Ministerstvo obchodu SSR intenzívne zaoberať od roku 1985.
Viaceré analýzy príčin zaostávania zvyšovania kvality poskytovaných služieb v obchode poukázali i na pomalý mzdový vývoj a nízku úroveň priemerných miezd pracovníkov obchodu. Tento faktor podmieňuje aj vysokú fluktuáciu pracovníkov. Výrazne sa to prejavilo najmä v posledných rokoch.
V rokoch 1981-1985 odišlo každoročne zo zamestnania 21, 0 % až 23 % pracovníkov z celkového počtu 87 000 pracovníkov obchodno-hospodárskych jednotiek riadených Ministerstvom obchodu SSR. Obdobná situácia je i v SZSD.
Negatívne sa vyvíjali i priemerné mzdy. Zatiaľ čo v roku 1970 obchod zaostával za ostatnými odvetviami národného hospodárstva o 171, - Kčs, v roku 1985 až o 393, - Kčs a dostal sa na predposledné miesto v štatistike národného hospodárstva.
Okrem toho obchod z hľadiska pracovných podmienok má svoje osobitosti: hmotnú zodpovednosť podľa § 176 ZP, nevýhodný pracovný čas oproti iným odvetviam národného hospodárstva najmä pre ženy (75, 3 %), pretrváva problém manipulácie žien s bremenami nadlimitne j hmotnosti. Ministerstvo obchodu SSR v rámci päťročného plánu personálneho a sociálneho rozvoja v rokoch 1981-1985 síce vytvoril podstatne lepšie podmienky pre pracovníkov obchodu, ale otázka hmotnej zainteresovanosti zostala jednou z rozhodujúcich faktorov pri odchode zo zamestnania.
Na zlepšenie súčasného stavu MO SSR a ČSR navrhuje tieto opatrenia:
- uplatniť režim osobitných odmien pre pracovníčky vracajúce sa z materskej dovolenky a mužov z vojenskej základnej služby až do výšky 3 000, - Kčs,
- zvýšiť hmotnú zainteresovanosť uplatňovaním progresívnejších foriem s vyšším podielom pobádacích zložiek závislých na plnení maloobchodného obratu, na dlhodobej kvalite práce, na štruktúre nákupu tovaru, na efektívnom vývoji zásob,
- rozširovať overovanie brigádnych foriem organizácie práce a odmeňovania a na základe dosiahnutých výsledkov prehĺbiť hmotnú zainteresovanosť na chozrasčotných výsledkoch hospodárenia,
- riešiť zárobkovú úroveň najnižších kategórií.
Podľa výsledkov pripomienkového konania je predpoklad, že uvedené závery budú prijaté.
Minister poľnohospodárstva a výživy SSR na podnet poslankyne P. Višňovcovej a poslanca J. G á l u k potrebe prehodnotiť aj niektoré československé štátne normy u niektorých potravinárskych výrobkov, či zodpovedajú zvýšeným požiadavkám na kvalitu a sortiment výroby a či zohľadňujú aj zlepšený stav v poľnohospodárskych surovinách odpovedal, že v rámci plánu štandardizácie sa prehodnocujú technické normy a cestou revízie sa v nich upravujú a novelizujú zakotvené kritériá. Ide o sprísnenie požiadaviek a zabezpečenie vyššej kvality finálneho výrobku, t. j. zvýšenie úžitkových vlastností potravín. Revízia technických noriem potravinárskych výrobkov nadväzuje na zmeny v surovinovej báze, a to z hľadiska zabezpečenia bezodpadovej technológie, vyššieho zhodnotenia surovín a tým dosiahnutia vyššej ekonomickej efektívnosti. V tomto smere sa na začiatku 7. päťročnice revidovali aj technické normy na poľnohospodárske produkty s diferencovaným určením surovín pre spracovateľský - potravinársky priemysel a pre technické, resp. kŕmne účely. Takto boli rozdelené normy na obiloviny, napr. pšenica potravinárska - pšenica priemyselná, jačmeň sladovnícky - jačmeň kŕmny, kukurica na výrobu škrobu - kukurica priemyselná, ovos potravinársky - ovos kŕmny a pod.
V súčasnosti sa zavádza nová ČSN na surové kravské mlieko so sprísnenými kritériami tejto základnej suroviny pre spracovateľský priemysel. Vytvorila sa nová kategória "mlieko výberové" na výrobky určené pre deti a rekonvalescentov s prísnymi hygienickými kritériami a náročnými kvalitatívnymi vlastnosťami. Takéto mlieko je aj patrične finančne zvýhodnené. Podobne sa rozšírilo akostné zatriedenie zemiakov do I. a II. triedy.
Uznesením vlády ČSSR č. 134/1980 bolo uložené využívať a zapracovávať aj netradičné druhy surovín z jatočných zvierat a niektoré ďalšie komponenty do mäsových výrobkov, čo vo väčšine prípadov vplýva na kvalitu výrobkov. Návrh rezortov poľnohospodárstva a výživy na zníženie výťažností jatočného mäsa, čo s touto otázkou úzko súvisí, bol na komisii vlády ČSSR pre zásobovanie zamietnutý, a preto v dohľadnej dobe nemôžeme očakávať zmeny v platných normách mäsových výrobkov. Napriek tomu chceme rozšíriť sortiment mäsových výrobkov zvýšením podielu hovädzieho mäsa a drahších druhov bravčového mäsa, aby sa rozšírila cenová škála výrobkov aj pre najnáročnejších spotrebiteľov. Mäsový priemysel má túto úlohu rozpracovanú a už v tomto roku dostane spotrebiteľ širšiu ponuku kvalitných výrobkov.
Poslanec A. A n t o š poukázal na to, že v príprave na uplatňovanie druhej etapy zefektívňovania mzdovej sústavy sa žiada zabezpečil! dodržiavanie určených zásad, podľa ktorých sa taká závažné práce nemajú robiť iba administratívne, ale v priamej súčinnosti s poprednými robotníkmi, novátormi a vedúcimi BSP a zároveň, aby tento proces sprevádzala aj dôsledná politicko-organizátorská práca v pracovných kolektívoch.
Minister práce a sociálnych vecí SSR k tomuto podnetu uviedol, že program ZEUMS bol od začiatku zameraný na dôsledné neformálne uplatňovanie v praxi.
Uznesením vlády SSR č. 32/1984 a uznesením vlády SSR č. 57/1984 boli stanovené náročné podmienky a kritériá. Rovnako "Zásady jednotného postupu štátnych, hospodárskych, straníckych, odborových a mládežníckych orgánov a organizácií pri realizácii II. etapy programu ZEUMS", ktoré schválilo Predsedníctvo ÚV KSČ, zvýrazňovali pre všetky riadiace články povinnosť dôslednej politickej a ekonomickej prípravy na túto citlivú úlohu. Predovšetkým bola zdôraznená požiadavka, aby sa táto úloha chápala ako cieľavedomý proces, a nie ako jednorazová akcia.
Vedúci pracovníci Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR presadzujú komplexné zabezpečenie stanovených úloh, kritérií a podmienok pre uplatňovanie programu zvýšenia ekonomickej účinnosti mzdovej sústavy. Využívajú k tomu všetky, dostupné formy a metódy práce, vystúpenia na aktívoch, ako aj pri usmerňovaní prác rezortných riadiacich komisií. Na dosiahnuté kladné výsledky, ale i zistené nedostatky ministerstvo poukázalo i v Správe o doterajších výsledkoch v uplatňovaní ZEUMS, ktorá bola predmetom spoločného rokovania Predsedníctva vlády SSR a Sekretariátu Slovenskej odborovej rady 25. novembra 1985. Prínosom sa predovšetkým javí prijímanie progresívnejších úloh v plánoch podnikov, problémy sú najmä v nedostatočnom využívaní možností dôslednejšej diferenciácie v odmeňovaní a tiež v rezervách pri dôslednom oboznamovaní s programom a cieľmi ZEUMS pokiaľ ide o konkrétnych jednotlivcov, priamych účastníkov pracovného procesu, najmä vo vysvetľovaní vzťahu nimi dosahovaných pracovných výsledkov k odmene. Pri usmerňovaní ďalšieho postupu osobitne trváme na prerokovaní nových mzdových podmienok s každým pracovníkom a príslušnými odborovými orgánmi.
V rámci hodnotenia ročných výsledkov podnikov sa bude hodnotiť i osobná zodpovednosť vedúcich pracovníkov za prípravu a realizáciu programu ZEUMS, osobitne i úloh prijatých pri schvaľovaní uplatnenia II. etapy programu ZEUMS. Pri nezabezpečení úloh bude požadované krátenie prísľubu ročnej odmeny vedúcemu pracovníkovi minimálne o jednu pätinu.
Minister školstva SSR k podnetu poslanca J. Barillu, ktorý poukázal na skutočnosť, že na stredných odborných učilištiach sú najväčšie problémy so žiakmi dvojročných učebných odborov, prichádzajúcich zo základných škôl s minimálnymi znalosťami a ich záujem o školskú prácu je veľmi nízky, uviedol, že rovnaké poznatky má aj Ministerstvo školstva SSR. Títo žiaci sú prevažne s neukončenou základnou školou, prevažne z problémových rodín, cigánskych rodín a často sú i mentálne zaostalí, s veľmi zlým vzťahom k plneniu povinností. Ich výchova a prevychová v SOU je práca veľmi náročná a sústavne sa ňou rezort školstva zaoberá. Výsledky však nezodpovedajú vynaloženej námahe pedagogických pracovníkov SOU v individuálnom prístupe k týmto žiakom.
Ministerstvo školstva SSR v učebných osnovách podstatne znížilo požiadavky na ich teoretické vedomosti na minimum poznatkov zo základnej školy. Treba však povedať, že SOU nemali skúsenosti s výchovou a vzdelávaním v triedach s tak vysokou koncentráciou problémových žiakov. Najlepšie výsledky v tejto oblasti sa v súčasnosti dosahujú s ubytovanými žiakmi, na výchovu ktorých vplyv rodiny je minimálny. Najzávažnejšie problémy účinne pomáhajú školám riešiť národné výbory a ZNB.
V súčasnosti ministerstvo robí previerku úrovne vedomostí a zručností týchto žiakov. Na základe výsledku previerky, sa príjmu opatrenia na riešenie tohto skutočne vážneho problému. Jeho úspešné riešenie vyžaduje predovšetkým odstrániť príčiny, ktoré vidíme predovšetkým v rodinnej výchove a v práci základných škôl.
Ministerstvo školstva SSR si uvedomuje, že 2 roky prípravy v SOU je málo na prevýchovu problémového žiaka. Preto najmä základné školy budú musieť prehĺbiť a zintenzívniť spoluprácu s rodičmi takýchto žiakov a spoločne s nimi sa usilovať o ich účinnejšiu výchovu a prevýchovu počas vzdelávania na základnej škole.
19. schôdza Slovenskej národnej rady
Poslanec B. B í r o š vo svojom podnete poukázal na nutnosť prehodnotiť a v mnohých prípadoch predĺžiť čas záruk na jednotlivé tovary a výrobky, a to podľa životnosti výrobku alebo stavby.
Minister obchodu SSR k prednesenému podnetu uviedol, že problematikou označovania spotrebiteľsky balených požívatín dobou spotreby riešia národné ministerstvá poľnohospodárstva a výživy a ministerstvá obchodu spolu so zainteresovanými orgánmi a organizáciami od roku 1976. Napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo sa doteraz doriešiť všetky stanovené úlohy, čo často vedie k oprávnenej kritike spotrebiteľov.
Gesciou za dopracovanie tejto problematiky poverilo Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy ČSR Štátnu inšpekciu akosti poľnohospodárskych výrobkov a výrobkov potravinárskeho priemyslu ČSR.
V súčinnosti so všetkými zainteresovanými organizáciami sa vypracoval zoznam druhov skupín tovaru s uvedením konkrétnych spôsobov označovania.
V súčasnej dobe rieši Ministerstvo obchodu SSR a GR ZDROJ záručné lehoty potravinárskych výrobkov v súvislosti s označovaním spotrebiteľských balených potravinárskych výrobkov dobou použiteľnosti, alebo dobou minimálnej trvanlivosti. Treba povedať, že pokiaľ obchod sa usiluje o predlžovanie záručných lehôt potravinárskych výrobkov, výrobcovia majú skôr opačnú tendenciu.
V nepotravinárskom obchode Ministerstvo obchodu SSR a GR obchodno-hospodárskych jednotiek v minulých rokoch požadovali predĺženie záručných lehôt vybraných druhov sezónnych výrobkov - skeletovej lyžiarskej obuvi z n. p. Botana Skuteč a výrobkov dlho-dobej spotreby - automatických práčok z n. p. Tatramat Poprad. Výrobcovia sa k požiadavkám obchodu vyjadrili negatívne.
Obchod však bude aj naďalej v záujme spotrebiteľa vyvíjať na výrobcov tlak, aby sa životnosť a spoľahlivosť výrobkov predlžovala v súlade so svetovým vývojom.
Uvedená problematika bola už niekoľkokrát prerokovaná aj v Komisii vlády ČSSR a SSR pre koordináciu zabezpečovania vnútorného trhu najdôležitejšími druhmi tovaru.
Minister stavebníctva SSR k uvedenej problematike oznámil, že u dokončených objektov platí diferencovaná záručná lehota podľa Hospodárskeho a Občianskeho zákonníka, a to od 18 do 36 mesiacov.
Tieto doby záruk sú zakotvené v hospodárskych zmluvách na stavebné dodávky, pričom výnimočne investor uplatňuje predĺženie uvedených lehôt, čo ojedinelé stavebný dodávateľ príjme. K dobrovoľnému predlžovaniu záruk dochádza aj vo sfére dokončenia a odovzdávania objektov, kedy tiež sa vyskytujú prípady, dobrovoľnosti predlžovania záručných lehôt. Dĺžka záručnej lehoty úzko súvisí s cenovou úrovňou stavebných prác a jej prípadné predĺženie by muselo mať dopad na cenu objektu.
V súčasnom období s ohľadom aj na uvedené, rezort Ministerstva stavebníctva SSR (ani rezort Ministerstva stavebníctva ČSR) neuvažuje s predĺžením záručných lehôt na dodávky stavebných prác, t. j. preberaných stavebných objektov.
Na výrobky stavebnej keramiky (dlaždice, obkladačky, kameninové výrobky) a na ušľachtilú kamenársku výrobu sa nedávajú časové záruky. Ich životnosť je dlhodobá. Pre akosť a zodpovednosť za vady výrobkov platia ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z tehliarskych výrobkov sa dáva časová záruka jedine na škridlu. Záruka býva rôzna. Podniky v SSR dávajú záruku na 3 roky. Podniky v ČSR 10-15 rokov. Pražské tehelne dokonca až na 30 rokov.
Pre všetky druhy pálených i nepálených tehál, stropných materiálov a ostatných tehliarskych výrobkov platia ustanovenia Hospodárskeho a Občianskeho zákonníka.
Minister stavebníctva uviedol nasledovný záver:
Podľa ustanovení Hospodárskeho a Občianskeho zákonníka je záručná doba 6 mesiacov. Predlžovať túto dobu by nebolo žiadúce, nakoľko stavebný materiál treba čím skôr zabudovať. Po jeho zabudovaní je životnosť stavebného materiálu dlhodobá a nevyžaduje osobitné záruky, pretože je vyjadrená zárukou stavebného diela.
Pre výrobky pálenej krytiny zabezpečí Ministerstvo stavebníctva SSR v tehliarskych podnikoch v SSR predĺženie záručnej doby na úroveň, akú dávajú tehliarske podniky v ČSR.
Záručná doba na výrobky stavebného strojárstva je stanovená na 6 resp. 12 mesiacov, ak bol výrobok prvých šesť mesiacov na sklade nepoužitý.
Poslanec J. K a r a s poukázal vo svojom vystúpení na skutočnosť, že naďalej budú pretrvávať problémy v zabezpečovaní chemických ochranných prostriedkov pre rastlinnú výrobu. V tejto oblasti sa každoročne vedú príliš dlhé rokovania medzi zainteresovanými orgánmi ohľadne ich devízového zabezpečenia z dovozu. Nakoniec sa dá súhlas na ich dovoz, ale z hľadiska agrotechnických termínov je už neskoro na to, aby sa mohli účinne aplikovať proti vyskytujúcim sa škodcom alebo chorobám.
Vo svojej odpovedi na tento podnet minister poľnohospodárstva a výživy SSR uviedol, že na plánované limity rezortu na ostatný neinvestičný dovoz z nesocialistických štátov, z ktorých sa uskutočňujú práve dovozy ochranných účinných látok, uvoľňuje devízové prostriedky podľa jednotlivých štvrťrokov Štátna banka československá v Prahe na základe rozhodnutí Vládnej komisie pre devízovú reguláciu, vedenú ministrom zahraničného obchodu ČSSR. Napriek tomu, že rezort požaduje od ústredných orgánov (ŠPK, SIPK, FMZO, ŠBČS) na dovážané sezónne výrobky a suroviny, vyššie uvoľnenie devízových zdrojov, najmä na prvý štvrťrok príslušného roka (dovoz agrochemikálií), nie sú spravidla akceptované v plnej výške, resp. dochádza k oneskoreniu uvoľnenia devízových prostriedkov. Nesporne ide o rozhodnutia centra, ktoré vychádzajú z celkovej devízovej situácie štátu. Teda z hľadiska časového nemôže ministerstvo ovplyvniť uvoľňovanie devízových prostriedkov, ktoré je v kompetencii už uvedených ústredných orgánov a závisí od tvorby zdrojov na dovozy v rámci celého národného hospodárstva.
Z hľadiska tvorby devízových zdrojov konštatoval, že rezort patrí v celoštátnom meradle k tým, ktoré si časové i celkove za posledné roky najlepšie plnia úlohy vývozu do nesocialistických štátov.
V roku 1985 bolo z ročného plánu uvoľnených na 1. polrok k 29. januáru 1985 181, 6 mil. Kčs FCO, t. j. 70, 1 %. Okrem toho ministerstvo v roku 1985 vzhľadom k mimoriadnej situácii v rastlinnej výrobe požiadalo príslušné ústredné orgány o zvýšenie limitu devízových prostriedkov na dovoz agrochemikálií z nesocialistických štátov, ktoré vec: riešili poskytnutím avansu a konto roku 1986 vo výške 30 mil. Kčs FCO. Tieto prostriedky však boli uvoľnené až 27. septembra 1985.
Situácia v roku 1986 je nasledovná:
Pre náš rezort boli zatiaľ uvoľnené devízové prostriedky vo výške 189, 7 mil. Kčs FCO, t. j. do výšky 75 % z ročného plánu.
Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR, vychádzajúc zo skúseností predchádzajúcich rokov a signalizácie odborných kontrolných orgánom o predpokladanom vyššom výskyte hubovitých chorôb a burín v dôsledku vysokých zásob zemnej vlahy, požiadalo príslušné orgány o uvolnenie prostriedkov na I. polrok do 90 % ročného plánu a 13. februára 1986 podpredsedu vlády ČSSR a predsedu ŠPK o zvýšenie ročného limitu o 100 mil. Kčs FCO. Tieto naše požiadavky však doteraz neboli doriešené.
Poslanec J. Karas ďalej upozornil na to, že nie všetky vstupy (do poľnohospodárskej výroby), ktoré sú z iných odvetví, najmä z priemyslu predané poľnohospodárskym podnikom, idú v súlade s požadovanými tendenciami zvyšovania kvality výroby, produktivity práce, znižovania nákladov a zvyšovania rentability, pričom ich ceny neustále rastú. Napríklad z rezortu strojárstva do poľnohospodárstva sa dodávali Tatry 148, ktoré teraz nahradili T-815. Lenže ak T-148 stála 220 083 Kčs, cena T-815 sa zvýšila na 484 972 Kčs. Normovaná spotreba nafty u T-148 je na 100 km 31, 5 I, u T-815 je 32, 5 l, pričom užitočná nosnosť u T-815 je vyššia o 0, 5 tony.
K prednesenému podnetu predseda Slovenského cenového úradu uviedol, že realizáciou opatrení v sústave ekonomických nástrojov v poľnohospodárstve, vrátane cenových nástrojov, sa v 7. päťročnici priaznivo ovplyvnila tvorba zisku a vývoj rentability pri posilnení chozrasčotného postavenia poľnohospodárskych podnikov.
Rovnaký princíp pri riešení vplyvu cien vstupov na zvýšenie nákladov poľnohospodárskych organizácií (najmä zrušenie intervencií priemyselných hnojív a agrochemikálií) sa uplatnil pri úprave cenových a mimocenových nástrojov pre rok 1986. Zvýšené náklady - vstupy do poľnohospodárstva SSR vo výške 1 379 mil. Kčs sa riešili cenovou úhradou 314 mil. Kčs a mimocenovou úhradou 1065 mil. Kčs. najmä posilnením integračných fondov, zvýšením fondu intenzifikácie, štátneho fondu na zúrodnenie pôdy a zvýšením sústavovej rezervy.
K problematike zvýšenia cien nákladného auta Tatra 815 (pôsobnosť v tvorbe cien je na FCÚ) treba uviesť nasledovné: pôvodný účelový poľnohospodársky automobil vyrábal n. p. BSS Brandýs nad Labem na podvozku T-148 za VOC 208 200 Kčs. Od 1. januára 1982 bola táto cena upravená v rámci jednorazovej úpravy VOC na 248 400 Kčs.
Po premiestnení výroby účelových poľnohospodárskych automobilov do n. p. TAZ Trnava došlo ku konštrukčným zmenám sklápacej na-