Ministerstvo vnútra bude zabezpečovať a vykonávať výskum a vývoj na úseku požiarnej ochrany v niektorých špeciálnych oblastiach, ako určovanie požiarno-technických charakteristík látok, výskum procesu horenia v podmienkach požiaru a pod. V ostatných oblastiach, ako výskum a vývoj technických prostriedkov požiarnej ochrany, elektrickej požiarnej signalizácie a pod., budú naďalej vykonávať výskum a vývoj príslušné orgány a organizácie, najmä v rámci svojej hospodárskej činnosti.
Významnou úlohou je príprava požiarnej služby civilnej obrany. Túto činnosť platný zákon ani vykonávacie predpisy k nemu neupravujú. Pri tejto činnosti ministerstvo vnútra postupuje podľa osobitných predpisov.
Zvyšujúce sa nároky na všestrannú odbornú pripravenosť pracovníkov na úseku požiarnej ochrany si vyžiadali zriadenie stredných škôl požiarnej ochrany. Vzhľadom na niektoré odlišnosti, ktoré sa týkajú organizácie a riadenia týchto škôl a špecifický obsah výuky, sa v návrhu zákona zakotvuje pôsobnosť ministerstva vnútra na tomto úseku. V návrhu zákona sa upravujú zásady finančného a hmotného zabezpečenia žiakov týchto škôl.
U žiakov pripravovaných pre oblasť štátnej správy budú náklady uhrádzané zo štátneho rozpočtu republiky v ostatných prípadoch sa predpokladá, že príslušné náklady budú ministerstvu vnútra refundo-vané tými orgánmi alebo organizáciami, pre ktoré budú žiaci stredných škôl požiarnej ochrany pripravovaní.
K § 26 - 30:
Platný zákon o požiarnej ochrane nevymedzuje pozitívnym spôsobom úlohy jednotlivých stupňov národných výborov vyplývajúce z ich pôsobnosti. S výnimkou miestnych národných výborov sú úlohy ostatných stupňov národných výborov upravené iba ojedinelé. Preto sa navrhuje v zákone podrobne vymedziť pôsobnosť jednotlivých stupňov národných výborov.
Navrhovaná úprava úloh krajských a okresných národných výborov vychádza v zásade z ich doterajšej činnosti. Ide najmä o zisťovanie príčin vzniku požiarov, úlohy súvisiace s odbornou prípravou a kontrolou jednotiek požiarnej ochrany. Tieto národné výbory podľa osobitných predpisov plánujú, rozpočtujú a financujú prostriedky na činnosť správ a útvarov Zboru požiarnej ochrany. Okresné národné výbory zabezpečujú tiež požiarnu techniku a iné vecné prostriedky požiarnej ochrany pre miestne národné výbory.
Novo sa zakotvujú úlohy krajských a okresných národných výborov súvisiace s organizovaním a prípravou požiarnej služby civilnej obrany a koordináciou zabezpečovania požiarnej ochrany s ostatnými orgánmi v ich územných obvodoch.
Do pôsobnosti okresného národného výboru patria aj úlohy súvisiace s odbornou prípravou jednotiek požiarnej ochrany. Pri zabezpečovaní týchto úloh v dobrovoľných verejných požiarnych zboroch sa v podstate v doterajšom rozsahu bude podieľať aj Zväz požiarnej ochrany.
Pri miestnych národných výboroch sa preberajú do návrhu tie ustanovenia, ktoré sa osvedčili. Ide najmä o vykonávame preventívnych požiarnych kontrol, zabezpečovanie odbornej prípravy členov jednotiek požiarnej ochrany, ako aj výstavbu a údržbu objektov požiarnej ochrany. Ďalšou úlohou bude spracúvanie dokumentácie požiarnej ochrany, najmä požiarneho poriadku obce. Vzhľadom na to, že na stupni miestneho národného výboru sa neorganizuje požiarna služba civilnej obrany, zakotvuje sa tu povinnosť pomáhať okresnému národnému výboru pri jej zabezpečovaní.
Pokiaľ sa v návrhu hovorí o okresnom národnom výbore, rozumejú sa tým v súlade s príslušnými právnymi predpismi o národných výboroch aj Národný výbor mesta Košíc a obvodné národné výbory v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave a pokiaľ sa hovorí o miestnom národnom výbore, rozumejú sa tým aj mestské národné výbory, obvodné národné výbory v Košiciach a v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave.
K § 31:
Jednou z rozhodujúcich úloh orgánov štátnej správy na úseku požiarnej ochrany je vykonávanie dozoru nad tým, ako príslušné orgány a organizácie plnia svoje povinnosti na tomto úseku. Štátny požiarny dozor je činnosť, ktorou sa sleduje predovšetkým ochrana celospoločenských záujmov. Keďže ťažisko požiarnej ochrany je v preventívnej činnosti a vyznačuje sa špecifickými úlohami, navrhuje sa dozor nad touto činnosťou upraviť samostatne od ostatných úloh ministerstva vnútra a národných výborov. Platný zákon o požiarnej ochrane nepozná pojem štátny požiarny dozor.
V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje obsah štátneho požiarneho dozoru. Rozsah pôsobnosti pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru bude diferencovaný. Tak napr. posudzovanie výrobkov z hľadiska ich požiarnej bezpečnosti bude vykonávať len ministerstvo vnútra.
Činnosť orgánov štátnej správy v rámci štátneho požiarneho dozoru je zameraná predovšetkým na kontrolu dodržiavania predpisov o požiarnej ochrane.
Súčasťou štátneho požiarneho dozoru bude tiež kontrola pripravenosti a akcieschopnosti jednotiek požiarnej ochrany a kontrola materiálno-technického vybavenia požiarnej ochrany v organizáciách.
Pokiaľ budú pri výkone štátneho požiarneho dozoru zistené nedostatky, je orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor oprávnený ukladať opatrenia na ich odstránenie a vykonať v organizácii následnú kontrolu. Na odstránenie zistených nedostatkov sa spravidla určí primeraná lehota. Pôsobnosť stavebných úradov v zmysle § 87 zákona č. 50/1976 Zb. nie je dotknutá.
K § 32 a 33:
Ministerstvo vnútra bude vykonávať štátny požiarny dozor predovšetkým na ústredných orgánoch a krajských národných výboroch, a to z hľadiska, ako tieto orgány plnia svoje povinnosti na úseku požiarnej ochrany vo vzťahu k podriadeným, orgánom a organizáciám. Pokiaľ ide o posudzovanie dokumentácie stavieb a výrobkov, vzťahuje sa na právomoc ministerstva vnútra v tejto veci len na špecifické prípady presahujúce možnosti národných výborov.
Navrhuje sa, aby si ministerstvo vnútra mohlo vyhradiť posúdenie výrokov z hľadiska ich požiarnej bezpečnosti, pokiaľ tieto výrobky neboli určené na schvaľovanie Úradom pre normalizáciu a meranie. Zároveň sa navrhujú príslušné oprávnenia pre ministerstvo vnútra a tomu zodpovedajúce povinnosti organizácií. Navrhovanými úpravami nie je dotknutá pôsobnosť orgánov štátneho skúšobníctva podľa zákona č. 30/1968 Zb.
V záujme odstránenia duplicitného rozhodovania v otázkach riešených v § 32 ods. 1 písm. b) bod 3. navrhuje sa ustanoviť, že posudky vydané Ministerstvom vnútra Českej socialistickej republiky v rámci jeho pôsobnosti majú na území Slovenskej socialistickej republiky rovnakú platnosť ako posudky vydané ministerstvom vnútra. Obdobné ustanovenie má i návrh zákona Českej národnej rady o požiarnej ochrane.
Vo vzťahu k orgánom uskutočňujúcim štátny požiarny dozor bude ministerstvo vnútra vykonávať hlavný štátny požiarny dozor. Jeho účelom je preveriť, ako národné výbory plnia svoje úlohy pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru. Na zistenie nevyhnutných skutočností je treba umožniť ministerstvu vnútra, aby za tým účelom vykonalo kontrolu v ktoromkoľvek orgáne alebo organizácii. V týchto prípadoch bude príslušné opatrenia ukladať spravidla krajský národný výbor.
K § 34:
Krajský národný výbor plní úlohy štátneho požiarneho dozoru v orgánoch nadriadeným organizáciám, pokiaľ tento dozor neprislúcha podľa § 32 ods. 1 ísm. a) ministerstvu vnútra. Ministerstvo vnútra môže určiť, že krajský národný výbor vykonáva štátny požiarny dozor i v socialistických organizáciách, ktorým je treba venovať osobitnú pozornosť, najmä vzhľadom na zvýšený stupeň požiarneho nebezpečenstva alebo ich vyznám pre národne hospodárstvo Krajsky národný výbor posudzuje dokumentáciu stavieb, pri ktorých rozpočtový náklad investícii presiahne sumu ustanovenú vo všeobecne závažnom právnom predpise
K § 35:
Pôsobnosť okresného národného výboru pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru je vymedzená negatívne a vzťahuje sa na všetky prípady, kde nie je daná pôsobnosť ministerstva vnútra alebo krajského národného výboru
K § 36 - 38:
Vylúčenie vecí z používania a zastavenia prevádzky sú opatrenia, ktoré umožňujú organom vykonávajúcim štátny požiarny dozor riešiť situácie, keď hrozí bezprostredne nebezpečenstvo vzniku požiaru Tieto opatrenia upravuje i platný zákon Možno ich vykonať za predpokladu, ak nepostačujú účinne opatrenia bezprostredne smerujúce k odstráneniu nebezpečenstva vzniku požiaru O zastavení prevádzky bude možne rozhodnúť buď v jednotlivých objektoch organizácie, v závode alebo v celej organizácii
Naviac sa navrhuje rozšíriť ukladanie týchto opatrení aj na prípady, keď nehrozí bezprostredne nebezpečenstvo vzniku požiaru, ale daná situácia znemožňuje záchranu osôb alebo majetku v prípade vzniku požiaru Tieto opatrenia nemajú charakter sankcií, ale smerujú k odstráneniu nežiaduceho stavu
Nevyhnutnosť urýchleného nesenia takýchto prípadov vyžaduje i odchylný procesný postup Preto sa navrhuje, na rozdiel od správneho poriadku, skrátiť lehotu na podanie odvolania a vylúčiť odkladný účinok odvolania
Na rozdiel od platného právneho stavu, kedy rozhodovanie o zastavení prevádzky v celom závode alebo v celej organizácii patrí do pôsobnosti krajského národného výboru, navrhuje sa. aby tieto opatrenia patrili do pôsobnosti toho organu, ktorý v organizácii vykonáva štátny požiarny dozor Nanovo sa umožňuje vydať takéto rozhodnutie aj ústnou farmou
Závažnosť uvedených opatrení vyžaduje, aby sa ustanovili i podmienky, pri splnení ktorých možno znovu používať vec vylúčenú z používania alebo obnoviť zastavenú prevádzku
Vylúčením veci z používania alebo zastavením prevádzky nie je dotknutý postih za porušenie povinnosti na úseku požiarnej ochrany.
K § 39 - 42:
V súlade s tendenciou posilniť výkon štátnej správy na úseku požiarnej ochrany v pôsobnosti miestnych národných výborov navrhuje sa namiesto termínu preventívne požiarne prehliadky termín preventívne požiarne kontroly. Pri týchto kontrolách sa sleduje dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane jednak v objektoch organizácií, ktoré určí okresný národný výbor, napr. predajne, malé prevádzky a jednak v rodinných domčekoch a iných objektoch vo vlastníctve alebo užívaní občanov.
V súčasnosti vykonávajú preventívne požiarne prehliadky členovia Zväzu požiarnej ochrany podľa pokynov miestnych národných výborov. Aj naďalej sa predpokladá, že týmito úlohami budú poverení najmä členovia tejto organizácie.
V záujme zvýšenia účinnosti preventívnych požiarnych kontrol sa novo navrhuje vytvoriť funkciu preventivára požiarnej ochrany národného výboru. Jeho úlohou bude najmä organizovať činnosť kontrolných skupín, vyhodnocovať výsledky preventívnych požiarnych kontrol a predkladať miestnemu národnému výboru návrhy na opatrenia.
V súvislosti s vykonávaním preventívnych požiarnych kontrol sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť miestneho národného výboru na rozhodovanie o vylúčení veci z používania. Ide o analogické opatrenie, ktoré sa na vyšších stupňoch národných výborov vykonáva v rámci štátneho požiarneho dozoru.
K § 43:
Na upevnenie jednotného systému požiarnej ochrany s cieľom zvýšiť ochranu života a zdravia občanov a majetku s osobitným zreteľom na ochranu majetku v socialistickom vlastníctve sa navrhuje zriadiť Zbor požiarnej ochrany. V súčasnej dobe zložky požiarnej ochrany (inšpekcie požiarnej ochrany a verejné požiarne útvary národných výborov) netvoria jednotne organizovaný celok. Prejavuje sa to v odlišnom spôsobe organizačného zaradenia, v rozdielnom plánovaní a financovaní oboch zložiek a pod., čo má negatívny dopad na plnenie úloh na tomto úseku. Zriadením Zboru požiarnej ochrany sa vytvorí ucelená organizačná štruktúra, ktorá posilní odvetvové riadenie a jednotný výkon služby. V dôsledku toho dôjde k posilneniu požiarnej prevencie a zvýši sa účinnosť zásahov pri zdolávaní požiarov. Navrhované riešenie tiež vytvorí predpoklady pre účelnejšie rozmiestňovanie požiarnej techniky a skvalitnenie odbornej prípravy na úseku požiarnej ochrany. Zbor požiarnej ochrany bude zriadený tak v Slovenskej socialistickej republike, ako aj v Českej socialistickej republike.
Povaha výkonu služby v Zbore požiarnej ochrany vyžaduje, aby bol vnútorne organizovaný na zásade nadriadenosti a podriadenosti so zosilnenými vertikálnymi väzbami. Z tohto princípu je odvodené aj osobitné postavenie ministra vnútra Slovenskej socialistickej republiky, ktorý vo vzťahu k príslušníkom Zboru požiarnej ochrany zaradeným na národných výboroch bude mať postavenie predstaveného. Takéto postavenie súvisí s uskutočňovaním niektorých jeho právomocí voči týmto príslušníkom, napr pri povyšovaní do niektorých hodností. Týmto návrhom nie sú dotknuté oprávnenia vedúcich pracovníkov podľa § 9 Zákonníka práce. Pri výkone služby v Zbore požiarnej ochrany sa uplatní princíp veliteľskej právomoci. Tento princíp je zakotvený už v platnom zákone č. 18/1958 Zb. o požiarnej ochrane (§ 21) a osvedčil sa. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti pri výkone štátnej správy zostane zachovaný. V návrhu je zakotvené základné organizačné členenie Zboru požiarnej ochrany na správy a útvary. V prípade potreby bude možné vyvárať aj iné organizačné zložky Zboru požiarnej ochrany.
K § 44 a 45:
Z charakteru úloh správ Zboru požiarnej ochrany, ktoré sú ťažiskovo orientované na výkon kontrolnej činnosti v rámci štátneho požiarneho dozoru na orgánoch a organizáciách, vyplýva aj ich špecifické postavenie v systéme orgánov národných výborov. Správy Zboru požiarnej ochrany budú osobitným orgánom národného výboru (§ 63b zákona o národných výboroch). V súlade s požiadavkou zákona o národných výboroch sa zakotvuje tiež postavenie a pôsobnosť správ Zboru požiarnej ochrany národných výboroch Posilnenie vertikálneho riadenia a uplatnenie princípu veliteľskej právomoci v činnosti Zboru požiarnej ochrany vyžaduje upraviť odchylným spôsobom oproti zákonu o národných výboroch riadenie správ Zboru požiarnej ochrany národných výborov pri zachovaní doterajšej pôsobnosti orgánov týchto národných výborov a ustanovenie do funkcií náčelníkov správ Zboru požiarnej ochrany a ich zástupcov.
K § 46:
V záujmu zabezpečenia náležitej ochrany socialistickej ekonomiky pred požiarmi sa navrhuje postup, pri ktorom organizácia Zboru požiarnej ochrany a počty jeho príslušníkov budú účelne stanovené a rozmiestnené z celospoločenského hľadiska Predpokladá sa, že celkové početné stavy príslušníkov Zboru požiarnej ochrany bude určovať vláda Slovenskej socialistickej republiky formou plánu práce.
Okrem toho sa splnomocňuje minister vnútra Slovenskej socialistickej republiky podrobnejšie úpravu i ďalšie otázky týkajúce sa Zboru požiarnej ochrany, najmä organizáciu Zboru požiarnej ochrany.
K § 47:
V návrhu sa ustanovujú podmienky prijatia do Zboru požiarnej ochrany. Popri zdravotnej spôsobilosti uchádzačov sa kladú zvýšené požiadavky tiež na ich odbornú pripravenosť a občiansku bezúhonnosť. Na mladistvých sa budú v plnom rozsahu vzťahovať ustanovenia právnych predpisov o pracovných podmienkach mladistvých. Takíto príslušníci až do dosiahnutia plnoletosti budú poverení iba prácami primeranými ich veku.
K § 48:
Vychádzajúc z požiadaviek kladených na príslušníkov Zboru požiarnej ochrany a v súlade s ich postavením sa navrhuje po vzniku pracovného pomeru skladať sľub. Zloženie sľubu je záväzok dodržiavať povinnosti vyplývajúce pre príslušníka z jeho príslušnosti k Zboru požiarnej ochrany.
V záujme zdôraznenia príslušnosti k Zboru požiarnej ochrany sa navrhuje upustiť od opätovného zloženia sľubu u tých príslušníkov, u ktorých dochádza k zmene zamestnávateľskej organizácie, pokiaľ v predchádzajúcej a novej organizácii vykonávajú činnosť v Zbore požiarnej ochrany.
K § 49:
Ako odchýlka od Zákonníka práce sa navrhuje zvýšenie hornej hra nice skúšobnej doby, ktorá má slúžiť jednak na vytvorenie predpokladov pre dôkladný nástupný odborný výcvik trvajúci niekoľko týždňov a jednak má preveriť zdravotne predpoklady príslušníka pre výkon zastavanej funkcie na úseku požiarnej ochrany.
K § 50:
Celospoločenský vyznám úloh pri ochrane života a zdravia občanov, ako aj majetku pred požiarmi, najmä v oblasti požiarnej prevencie a operatívno-technickej činnosti jednotiek požiarnej ochrany, vyžaduje vytvoriť odlišné podmienky pre prevedenia príslušníkov na mu prácu (funkciu) alebo preloženie do iného miesta výkonu služby. Preloženie je možné len v rámci organizácie (§ 38 ods. 2 Zákonníka prace)
K § 51:
V rámci plnenia úloh Zboru požiarnej ochrany dochádza k situáciám, kedy príslušníci Zboru požiarnej ochrany plnia mimoriadne úlohy. Ide o zabezpečenie požiarnej ochrany pri niektorých významných politických a spoločenských udalostiach (napr. zjazdy strany, spartakiády, veľtrhy), ktoré spravidla nemožno zabezpečiť silami a prostriedkami v mieste konania týchto akcií, ako aj zdolávanie rozsiahlych požiarov
Preto je potrebné v zákone zakotviť možnosť vysielať príslušníkov Zboru požiarnej ochrany na plnenie takýchto úloh presahujúcich rámec organizácie. Za tým účelom sa navrhujú odchýlky najmä pokiaľ sa týka podriadenosti týchto príslušníkov, zodpovednosti za škodu a náhrady nákladov spojených s takýmto vyslaním. Oprávnenie nadriadeného orgánu požiadať o vyslanie a jemu zodpovedajúca povinnosť pod riadeného orgánu príslušníkov vyslať ma charakter administratívno-právneho vzťahu.
K § 52:
Na príslušníkov Zboru požiarnej ochrany sa budú vzťahovať ustanovenia Zákonníka prace o skončení pracovného pomeru okamžitým zrušením. Okrem toho sa navrhujú ďalšie dva dôvody. Skutočnosti, ktorých následkom je odňatie hodnosti, sú natoľko závažne, že je potrebné umožniť, aby s odňatím hodnosti bolo spojene i okamžite zrušenie pracovného pomeru. Okolnosti, za ktorých bude možné hodnosť odňať, sú uvedené v § 62 Zloženie sľubu vyjadruje nielen slávnostný záväzok plniť úlohy vyplývajúce zo spoločenského poslania Zboru požiarnej ochrany, ale ma aj hmotnoprávne dôsledky, najmä vymenovanie do hodnosti. Vzhľadom na to, že odňatie hodnosti má za následok okamžité zrušenie pracovného pomeru, rovnaké dôsledky musí mať aj odmietnutie zloženia sľubu, ktorý je predpokladom vymenovania do hodnosti. Môže to prísť do úvahy najmä u mladistvého, ktorému vznikne povinnosť zložiť predpísaný sľub až po dovŕšení 18 rokov veku.
K § 53:
Popri základných povinnostiach pracovníkov uvedených v Zákonníku práce sa navrhuje v nadväznosti na odchýlky v pracovnoprávnych vzťahoch príslušníkov Zboru požiarnej ochrany zakotviť aj ďalšie špecifické povinnosti príslušníkov.
Uplatňovanie zásad veliteľskej právomoci vyplývajúcich zo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti sa realizuje najmä formou rozkazov. Poslaním Zboru požiarnej ochrany je chrániť najmä životy a zdravie občanov Toto sa často deje v zložitých situáciách s vysokým stupňom rizikovosti Preto sa navrhuje, aby príslušník mal vždy povinnosť splniť rozkaz, s výnimkou prípadov, ak by splnením rozkazu spáchal trestný čin alebo prečin.
Popri odborných predpokladoch je podmienkou úspešného plnenia úloh príslušníkov a ich fyzická zdatnosť. Jej udržiavanie sa preto zakotvuje medzi základne povinnosti príslušníkov.
Vyjadrením princípu nadriadenosti a podriadenosti v Zbore požiarnej ochrany sú aj zásady služobnej zdvorilosti obsiahnuté v príslušných právnych predpisoch. Ide najmä o zásady zdravenia, podávania hlásení a pod..
Vzhľadom na to, že pracovný režim príslušníkov zaradených najmä v útvaroch Zboru požiarnej ochrany bude značne odlišný od režimu ostatných pracovníkov národných výborov, navrhuje sa, aby podrobnosti výkonu služby príslušníkov Zboru požiarnej ochrany upravil vykonávací predpis, ktorý bude plniť obdobnú funkciu ako pracovný poriadok v zmysle § 82 Zákonníka práce.
K § 54:
Na rozdiel od Zákonníka práce sa navrhuje zakotviť priamo v zákone aj jednotlivé druhy odmien udeľované príslušníkom Zboru požiarnej ochrany. Osobitný charakter výkonu služby v Zbore požiarnej ochrany vyžaduje rozšíriť druhy kárnych opatrení o ďalšie kárne opatrenie -zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roku. Na ostatné otázky, najmä na postup pri ukladaní kárnych opatrení, sa vzťahujú príslušné ustanovenia Zákonníka práce.
K § 55:
Úprava pracovného času najmä príslušníkov zaradených vo verejných požiarnych útvaroch sa značne odlišuje od všeobecných zásad rozvrhnutia pracovného času. Režim služby je prevažne upravený tak, že jedna pracovná smena trvá 24 hodín a 48 hodín predstavuje medzismenový odpočinok Pritom časť smeny v rozsahu až 6 hodín sa považuje za pracovnú pohotovosť v zmysle § 95 Zákonníka práce. Preto sa v návrhu zákona ako odchýlka od Zákonníka práce zakotvuje možnosť nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času tak, že dĺžka pracovného času v tejto smene môže byť najviac 18 hodín
Vzhľadom na to, že príslušníci Zboru požiarnej ochrany pracujúci na smeny nemôžu počas pracovnej smeny opustiť pracovisko, navrhuje sa, aby sa pracovné prestávky na jedlo a oddych započítavali v plnom rozsahu do pracovného času. Toto riešenie sa navrhuje z toho dôvodu, že v rámci turnusovej služby nie je možné tieto prestávky nadpracovať. Na počet pracovných prestávok na jedlo a oddych sa vzťahujú ustanovenia § 89 Zákonníka práce.
Pokiaľ ide o ostatné otázky súvisiace s pracovným časom, najmä o dĺžku pracovného času v týždni, nariaďovanie práce nadčas, nepretržitý odpočinok medzi dvomi smenami, platia ustanovenia Zákonníka práce.
K § 56:
Návrh vychádza z § 95 Zákonníka práce a ustanovuje odchýlky pre príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Týmto
príslušníkom sa nariaďuje pravidelne v každej pracovnej smene pracovná pohotovosť na pracovisku v rozsahu 6 hodín. Za rok to predstavuje cca 650 hodín na jedného príslušníka. Tým je do značnej miery oslabené právo na oddych po práci v porovnaní s ostatnými pracovníkmi.
Na zmiernenie tohto stavu sa navrhuje ako čiastočná kompenzácia započítavať túto pracovnú pohotovosť do pracovného času v rozsahu najviac týždenného pracovného času za kalendárny rok a posudzovať ju ako prácu nadčas.
Ako ďalšia odchýlka od Zákonníka práce sa navrhuje, že príslušníci za takúto prácu nadčas nebudú mať možnosť voľby medzi odmenou alebo čerpaním náhradného voľna. Za takúto prácu nadčas sa im bude poskytovať zásadne náhradné voľno. Bezdôvodné neposkytnutie náhradného volná príslušníkovi zo strany náčelníka sa bude považovať za porušenie jeho pracovných povinností.
Ak je príslušník v čase pracovnej pohotovosti na pracovisku povolaný na výkon práce, postupuje sa aj naďalej podľa § 116 Zákonníka práce. Takýto výkon práce sa nebude započítavať do limitu 180 hodín podľa piateho odseku.
K § 57:
Pri zdolávaní rozsiahlych alebo zložitých požiarov, povodní, iných živelných pohrôm a pri podobných situáciách sú príslušníci nasadzovaní na dlhší čas. Ide o náročné práce so značným fyzickým a psychickým vypätím. Preto je potrebné riešiť zabezpečenie zodpovedajúcej starostlivosti pre týchto príslušníkov nad rámec súčasnej právnej úpravy. Ide o zabezpečenie bezplatného stravovania a vhodného ubytovania. Vzhľadom na výnimočnosť podmienok, za ktorých sa zdolávajú požiare, sa ustanovuje povinnosť organizácií poskytovať pomoc.
K § 58:
Uplatňovanie princípu nadriadenosti a podriadenosti príslušníkov a špecifický charakter práce vyžaduje ustanoviť ako odchýlku od § 9 Zákonníka práce a § 52 ods. 2 zákona o národných výboroch, že postavenie vedúceho organizácie v pracovnoprávnych vzťahoch budú mať náčelníci správ Zboru požiarnej ochrany. Zároveň sa navrhuje, aby voči náčelníkom správ Zboru požiarnej ochrany národných výborov plnili túto funkciu predsedovia národných výborov.
K § 59:
V tomto ustanovení sa vyjadruje subsidiárny vzťah Zákonníka práce k tomuto zákonu.
K § BO:
Výkon služby v Zbore požiarnej ochrany vyžaduje, aby príslušníkom patrili hodnosti s označením príslušnosti k Zboru požiarnej ochrany Navrhovaná úprava vychádza v podstate z doterajšieho ustanovenia § 22 zákona č. 18/1958 Zb. o požiarnej ochrane a úpravy Ministerstva vnútra SSR č. 7/1978 Ú v SSR o hodnostiach pracovníkov požiarnej ochrany, reg v čiastke 3/1978 Zb. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa jednotlivé hodnosti ustanovujú, priamo v zákone.
K § 61:
V návrhu sa rámcovo ustanovujú základné podmienky pre vymenúvanie a povyšovanie do hodnosti. Podrobnosti o vymenúvaní a povyšovaní do hodnosti bude upravovať vykonávací predpis. Pokiaľ ide o posudzovanie dosahovania dobrých výsledkov v službe, bude sa vychádzať najmä z hodnotenia pracovných výsledkov podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce
O vymenúvaní a povyšovaní do hodnosti budú rozhodovať príslušní náčelníci správ Zboru požiarnej ochrany a minister vnútra. Vzhľadom na to, že nejde o otázky spadajúce do oblasti pracovnoprávnych vzťahov, riešenie sporných prípadov nebude spadať do pôsobnosti súdov.
K § 62:
Ako nový inštitút sa zakotvuje odňatie hodnosti. Jeho prostredníctvom sa budú riešil prípady závažných protispoločenských konaní príslušníkov, ktoré sa svojimi dôsledkami približujú povahe trestných deliktov.
K § 63:
Vzhľadom na úlohy Zboru požiarnej ochrany sa navrhuje, aby príslušníkom náležala rovnošata, ktorú budú povinní nosiť pri výkone služby. Navrhované riešenie sa v podstate preberá z platnej právnej úpravy.
K § 65:
Druhy jednotiek požiarnej ochrany sa v podstate preberajú z platnej právnej úpravy. Kritériom rozdelenia jednotiek požiarnej ochrany na jednotlivé druhy je skutočnosť, či sú zložené z osôb, ktoré vykonávajú túto službu ako svoje povolanie (útvary Zboru požiarnej ochrany a závodné požiarne útvary) alebo dobrovoľne (verejné požiarne zbory a závodné požiarne zbory). Za jednotky požiarnej ochrany pre účely tohto zákona sa nepovažujú špeciálne záchranné zložky, napr
banské záchranné zbory zriaďované v príslušných organizáciách podľa osobitných predpisov; tieto záchranné zložky plnia pod zemou aj úlohy, ktoré sú inak týmto zákonom zverené jednotkám požiarnej ochrany.
K § 66:
Na zabezpečenie požiarnej ochrany v územných obvodoch národných výborov budú zriaďovať útvary Zboru požiarnej ochrany okresné a krajské národné výbory. Zriaďovaním krajských útvarov Zboru požiarnej ochrany sa sleduje najmä zabezpečenie niektorých špeciálnych služieb, ktoré z ekonomických dôvodov nie je účelné vykonávať v podmienkach okresov (poskytovanie pomoci špeciálnou technikou a pod. ). Z dôvodov racionálneho využitia síl a prostriedkov sa navrhuje, aby v odôvodnených prípadoch bolo možné so súhlasom ministerstva vnútra zriaďovanie útvaru Zboru požiarnej ochrany upraviť odchylne od povinností zakotvených v zákone. Napr. v sídle krajského útvaru Zboru požiarnej ochrany sa nebude spravidla zriaďovať okresný útvar Zboru požiarnej ochrany. V takýchto prípadoch bude krajský útvar plniť aj úlohy okresného útvaru. Krajský národný výbor a okresný národný výbor budú pri plnení týchto úloh spolupracovať.
So zreteľom na predpokladaný rozvoj významných územných aglomerácií sa navrhuje upraviť možnosť zriadiť útvar Zboru požiarnej ochrany aj v pôsobnosti iných národných výborov ako okresných alebo krajských. Perspektívne sa uvažuje so zriadením špeciálneho útvaru Zboru požiarnej ochrany na ministerstve vnútra a útvarov Zboru požiarnej ochrany vo vybraných organizáciách.
K § 67:
Na rozdiel od platnej právnej úpravy posilňuje sa vplyv orgánov štátnej správy pri zriaďovaní závodných požiarnych útvarov. Tieto útvary sa budú zriaďovať v tých organizáciách, ktoré určí krajský národný výbor v dohode s orgánom priamo nadriadeným organizácii. Zároveň sa ustanovujú rámcové kritériá zriaďovania závodných požiarnych útvarov.
Ustanovenie umožňuje zriaďovať závodné požiarne útvary aj na základe zmluvy o združení. Podmienky uzavretia takejto zmluvy určujú osobitné predpisy (§ 6b zákona o národných výboroch, § 360a Hospodárskeho zákonníka a vyhláška č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií). V záujme zachovania vplyvu orgánov štátnej správy na zriaďovanie takýchto závodných požiarnych útvarov sa naviac vyžaduje súhlas krajského národného výboru. Tento súhlas nemá hospodáskoprávny, ale administratívno-právny charakter.
K § 68 - 69:
Miestne národné výbory a organizácie zriaďujú požiarne zbory z osôb, ktoré sú s pravidla členmi Zväzu požiarnej ochrany. V organizáciách, vzhľadom na rôzny stupeň požiarneho nebezpečenstva, sa navrhuje princíp, podľa ktorého je organizácia povinná zriadiť závodný požiarny zbor len vtedy, ak to určí okresný národný výbor.
Činnosť v jednotke požiarnej ochrany najmä pri zdolávaní požiarov vyžaduje nevyhnutné odborné a fyzické predpoklady. Preto sa v návrhu zákona ustanovuje, že do jednotiek požiarnej ochrany sa zaraďujú predovšetkým členovia Zväzu požiarnej ochrany, ktorí sú na túto činnosť pripravovaní.
V návrhu ustanovenia sa zakotvuje právomoc okresného národného výboru pri ustanovovaní veliteľov požiarnych zborov.
Požiarne hliadky sa v návrhu novej úpravy nepovažujú za jednotky požiarnej ochrany. V organizáciách, v ktorých nebudú zriadené jednotky požiarnej ochrany, budú plniť niektoré úlohy týchto jednotiek požiarnej ochrany požiarne hliadky. Požiarne hliadky možno zriaďovať aj popri iných jednotkách požiarnej ochrany.
K § 70:
Na rozdiel od platného zákona sa novo vymedzujú základné úlohy jednotiek požiarnej ochrany. Ďalšie úlohy týchto jednotiek upraví vykonávací predpis. Pri plnení uvedených úloh jednotky požiarnej ochrany spolupracujú najmä s útvarmi Zboru národnej bezpečnosti, predovšetkým pri ochrane verejného poriadku a ochrane majetku na mieste zdolávania požiaru. Za ďalšie orgány, s ktorými treba spolupracovať pri zdolávaní požiaru, sa považujú zdravotnícke orgány, orgány dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, vedúci likvidácie havárií v objektoch organizácií podliehajúcich dozoru orgánov štátnej banskej správy a pod.
K § 71:
Zdolávanie požiarov vyžaduje nevyhnutný stupeň organizácie tejto činnosti. Za tým účelom sa v návrhu zákona vymedzujú základné vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Ustanovenia Zákonníka práce o vedúcich pracovníkoch zostávajú nedotknuté. Veliteľom zásahu sa rozumie osoba, ktorá riadi operatívnu činnosť jednotiek požiarnej ochrany pri zdolávaní požiaru. Spôsob určenia veliteľa zásahu ustanoví vykonávací predpis.
K § 72:
V záujme skvalitnenia činnosti osôb zaradených v jednotkách požiarnej ochrany najmä pri zdolávaní požiarov sa navrhuje zaviesť preukazovanie odbornej spôsobilosti. V návrhu sa zakotvuje aj povinnosť