§ 102

(1) Zrušujú sa:

1. zákon č. 18/1958 Zb. o požiarnej ochrane v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb. (pol. 48 a 49 prílohy A), zákona č. 20/1975 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 52/1982 Zb. (pol. 22 prílohy),

2. § 18 zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku, pokiaľ upravuje skutkové podstaty priestupkov proti ochrane pred požiarmi,

3. vládne nariadenie č. 12/1951 Zb. o náhrade škody príslušníkom hasičstva a iným osobám v odbore ochrany pred požiarmi a inými živelnými pohromami,

4. vyhláška Povereníctva vnútra č. 752/1951 Ú. v. o úprave požiarnej stráže v kinách,

5. vyhláška ministra vnútra č. 266/1951 Ú. v., ktorou sa upravujú podrobnosti o náhrade škody v odbore ochrany pred požiarmi a inými živelnými pohromami,

6. vyhláška Ministerstva vnútra č. 120/1952 Ú. v., ktorou sa vydáva služobný a disciplinárny poriadok pre príslušníkov požiarnych zborov, požiarnych hliadok a pre príslušníkov veliteľstiev požiarnej ochrany,

7. vyhláška ministra vnútra č. 169/1955 Ú. v. o zabezpečení a organizácii požiarnej ochrany v závodoch v znení vyhlášky ministra vnútra č. 119/1958 Ú. v. a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 61/1976 Zb.,

8. vyhláška Ministerstva vnútra č. 198/1958 Ú. v. o obstarávaní, rozdeľovaní a skúšaní vecných prostriedkov požiarnej ochrany,

9. vyhláška Ministerstva vnútra č. 106/1959 Ú. v. o organizácii požiarnej ochrany v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb. (pol. 48, 50 až 52 prílohy A),

10. vyhláška Ministerstva školstva a kultúry a Ministerstva vnútra č. 87/1960 Zb. o zavedení bezpečného filmu,

11. vyhláška Ministerstva vnútra č. 70/1960 Zb. o zabezpečení pohotovosti hasiacich zariadení,

12. vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 61/1976 Zb., ktorou sa ustanovujú zásady školenia pracovníkov o požiarnej ochrane,

13. úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. PO-191/3-1974 o ochrane úrody pred požiarmi, reg. v čiastke 10/1974 Zb.,

14. vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 166/1976 Zb. o požiarnej bezpečnosti pri skladovaní vykurovacej nafty,

15. úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. PO-1133/3-1976, ktorou sa vydávajú zásady riadenia a organizácie požiarnej ochrany národných výborov, reg. v čiastke 33/1976 Zb.,

16. vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 8/1978 Zb., ktorou sa vydávajú zásady pre vypracúvanie dokumentácie hasenia požiarov.

(2) Platnosť strácajú:

1. pre príslušníkov úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. PO-114/3-1978 o hodnostiach pracovníkov požiarnej ochrany, reg. v čiastke 3/1978 Zb.,

2. predpisy, ktoré boli ponechané v platnosti podľa vyhlášky predsedu vlády č. 129/1967 Zb. a uvedené v čiastke č. 47/ 1967 Zb. (časť XVIII).

§ 103 Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1986.

Dôvodová správa

Všeobecná časť

K dôležitým predpokladom úspešného budovania našej socialistickej spoločnosti patrí tiež ochrana života a zdravia občanov, socialistickej ekonomiky a majetku občanov. Túto úlohu zabezpečuje socialistický štát prostredníctvom celej sústavy orgánov a organizácií. Významné miesto pri plnení tejto úlohy patrí ochrane pred požiarmi.

Napriek celému radu opatrení smerujúcich ku skvalitneniu ochrany pred požiarmi nie je situácia na tomto úseku priaznivá. Za posledných desať rokov (1975 - 1984) vzniklo na území Československej socialislickej republiky 60 559 požiarov s priamou škodou 2 633 mil. Kčs. Bolo pri nich usmrtených 1329 osôb a 7470 bolo zranených. Z tohto počtu pripadá na územie Slovenskej socialistickej republiky 14 595 požiarov s priamou škodou 812 mil Kčs. Pri nich bolo usmrtených 423 osôb a 1522 zranených. Okrem toho v dôsledku prerušenia alebo zastavenia výroby, rekonštrukcie poškodených výrobných zariadení, nákladov na presuny pracovných síl a pod vznikli rozsiahle následné škody. Tieto škody sa odhadujú v Slovenskej socialistickej republike za roky 1975 až 1984 na 602, 8 mil Kčs. Zároveň však treba konštatovať, že včasnými a správne vykonanými zásahmi jednotiek požiarnej ochrany za pomoci občanov sa zachránili hodnoty bezprostredne ohrozené požiarmi vo výške 8 477 mil. Kčs.

Príčiny vysokej požiarovosti sú najmä v tom, že požiarna ochrana sa ešte nestala všade neoddeliteľnou súčasťou zabezpečovania výrobných a ostatných úloh orgánov a organizácií. Ide najmä o nedôslednosť vedúcich a ostatných pracovníkov pri plnení úloh na úseku požiarnej ochrany, neznalosť a nedodržiavanie príslušných predpisov, najmä pri činnostiach spojených so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, porušovanie technologickej a pracovnej disciplíny a všeobecné podceňovanie požiarneho nebezpečenstva. Tento nežiadúci stav je do značnej miery tiež dôsledkom nedostatočne vykonávanej vnútornej kontroly v rámci príslušných orgánov a organizácií.

Terajší stupeň rozvoja výroby, vznik nových, z hľadiska požiarnej ochrany nebezpečných technológií, rozsiahle používanie nových materiálov a pod vytvára potenciálne nebezpečenstvo vzniku požiarov a ich intenzívneho šírenia. Vznikajú aj sťažené podmienky pre záchranu osôb a majetku. Preto v súčasnej dobe treba klásť zvýšené nároky na požiarnu ochranu. Základnou úlohou na úseku požiarnej ochrany je organizovanie a zabezpečovanie požiarnej prevencie a operatívno-technickej pripravenosti jednotiek požiarnej ochrany na účinné zdolávanie vzniknutých požiarov.

Otázkami ochrany pred požiarmi najmä v národnom hospodárstve sa po roku 1970 zaoberali najvyššie stranícke orgány, vláda ČSSR a vlády republík. Tieto orgány prijali celý rad konkrétnych opatrení smerujúcich k zvýšeniu účinnosti ochrany pred požiarmi. Prijaté opatrenia znamenali prínos najmä v tom, že sa zlepšila kádrová situácia na úseku požiarnej ochrany. Skvalitnilo sa čiastočne aj materiálnotechnické vybavenie verejných a závodných jednotiek požiarnej ochrany.

Súčasťou týchto opatrení má byť aj nová právna úprava požiarnej ochrany. Preto vláda Slovenskej socialistickej republiky uznesením č. 368/1985 uložila ministrovi vnútra Slovenskej socialistickej republiky zabezpečiť v spolupráci s ministrom vnútra Českej socialistickej republiky vypracovanie návrhu zásad zákona o požiarnej ochrane. Obdobné opatrenie sa prijalo aj v Českej socialistickej republike.

Právna úprava požiarnej ochrany má v našich krajinách dlhodobú tradíciu. Dokladom toho sú požiarne poriadky miest a obcí a neskôr zákony upravujúce poriadky požiarnej polície. V tejto tradícii sa pokračovalo aj po oslobodení, keď ľudovodemokratický štát venoval už od svojho začiatku pozornosť právnej úprave požiarnej ochrany. Prvým zákonom z tohto obdobia bol zákon č. 62/1950 Zb. o ochrane pred požiarmi a inými živelnými pohromami, ktorý na danom stupni spoločenského vývoja zakotvil základné zásady činnosti štátnych orgánov, organizácií a občanov v oblasti požiarnej ochrany. Podrobnosti na vykonanie zákona upravovalo vládne nariadenie č. 135/1950 Zb. o organizácii ochrany pred požiarmi a inými živelnými pohromami.

Tento zákon bol nahradený zákonom č. 35/1953 Zb. o štátnom požiarnom dozore a požiarnej ochrane. Vykonávacím predpisom k nemu bolo vládne nariadenie č. 95/1953 Zb. o organizácii štátneho požiarneho dozoru a požiarnej ochrany. V týchto predpisoch bol výkon štátnej správy na úseku požiarnej ochrany zverený tak národným výborom, ako aj orgánom štátneho požiarneho dozoru, ktoré boli podriadené Ministerstvu vnútra.

V súvislosti so zmenami v riadení národného hospodárstva, ako aj s tendenciou posilnenia pôsobnosti národných výborov a postavenia dobrovoľných spoločenských organizácií pri plnení úloh štátnej správy došlo k novej právnej úprave zákona č. 18/1958 Zb. o požiarnej ochrane. Tento zákon zveril riadenie, organizovanie a kontrolu požiarnej ochrany v zásade do pôsobnosti národných výborov a vo vzťahu k organizáciám bolo riadenie požiarnej ochrany zverené aj do pôsobnosti ich ústredných orgánov. Podľa tohto zákona ústredné riadenie požiarnej ochrany a dozor nad ňou prislúcha Ministerstvu vnútra.

Zákon č 18/1958 Zb o požiarnej ochrane platí v podstate vo svojej pôvodnej podobe. Priamo bol zmenený iba zákonom SNR č. 159/1971 Zb., zákonom č 20/1975 Zb a zákonom SNR č 52/1982 Zb.

Najvýznamnejším prínosom zákona č 18/1958 Zb. bolo, že riadenie požiarnej ochrany zveril národným výborom. Ďalej treba pozitívne hodnotiť zakotvenie zodpovednosti vedúcich pracovníkov organizácií za zabezpečovanie požiarnej ochrany v organizáciách. Uplatňovanie zákona potvrdilo, že základne princípy, na ktorých je budované požiarna ochrana, sa osvedčili, a preto ich netreba v podstate meniť.

Popri týchto kladoch má však zákon aj rad nedostatkov vyplývajúcich z názorov a postojov, ktoré prevládali v čase jeho prípravy a schvaľovania. Zákon je do značnej miery rámcový a odkazuje úpravu niektorých otázok do vykonávacích predpisov, hoci mnohé ustanovenia týchto predpisov by mali byť pre svoju zásadnú povahu upravené priamo v zákone.

Nedostatkom platného zákona je, že pôsobnosť národných výborov na úseku požiarnej ochrany upravuje iba rámcové. Úlohy vyplývajúce z ich pôsobnosti sú na stupni krajského a okresného národného výboru upravené iba výnimočne, takže ich treba vyvodzovať len nepriamo, najmä z iných právnych predpisov.

Závažným nedostatkom súčasnej právnej úpravy je, že neumožňuje postih organizácií za porušovanie povinnosti vyplývajúcich z predpisov o požiarnej ochrane. Postih občanov je možný len do 500, - Kčs. Tento stav nezodpovedá škodám, ktoré spôsobujú požiare.

Platná právna úprava vzhľadom na čas jej prijatia nevyjadruje ani federatívne usporiadanie štátu, am zmeny vyplývajúce zo súvisiacich právnych predpisov z iných oblastí štátnej správy.

Od prijatia platného zákona uplynulo viac ako 25 rokov. V tomto období došlo k viacerým kvalitatívnym zmenám vo vývoji spoločnosti. V dôsledku týchto zmien a uvedených nedostatkov už právna úprava na úseku požiarnej ochrany nezodpovedá potrebám a záujmom súčasnej ani budúcej etapy rozvoja našej spoločnosti.

Vykonaná politicko-právna analýza ukázala, že platná právna úprava vyžaduje v celom rade ustanovení doplnenie a upresnenie tak, aby bolo na úrovni doby a stala sa ešte účinnejším nástrojom spoločnosti pri realizácii jej záujmov v tejto oblasti. Z dôvodov vykonania rozsiahlych zmien v platnom zákone, ako aj jej komplexnosti a prehľadnosti bolo rozhodnuté pripraviť úplnú právnu úpravu, t. j. vydať nový zákon. Navrhovaná právna úprava vychádza z inštitútov platného zákona, ktoré sa osvedčili a v súlade s potrebami spoločnosti sa rozširuje o nové právne inštitúty.

Ťažisko navrhovanej právnej úpravy predovšetkým smeruje k účinnejšej preventívnej ochrane socialistickej ekonomiky. Za tým účelom

sa v návrhu zákona zakotvujú základné povinnosti orgánov a organizácií na úseku ochrany pred požiarmi. Na plnenie týchto úloh budú orgány a organizácie povinné podľa zákona vytvárať potrebné organizačné, personálne, materiálne a iné podmienky. Zákon tiež vytvára predpoklady pre uplatňovanie príslušných mocensko-právnych nástrojov, najmä ukladaním pokút.

K podstatným zmenám dochádza aj na úseku štátnej správy. Povaha výkonu služby v požiarnej ochrane a zabezpečovanie celospoločenských záujmov vyžadujú posilniť vertikálne riadenie. V tejto súvislosti sa novo formuluje postavenie a pôsobnosť Ministerstva vnútra SSR a národných výborov na úseku požiarnej ochrany. Na prehĺbenie kontrolnej činnosti vo vzťahu k orgánom a organizáciám budú tieto orgány vykonávať štátny požiarny dozor.

Plnenie úloh národných výborov a Ministerstva vnútra SSR bude zabezpečovať novovytvorený Zbor požiarnej ochrany. Zriadenie tohto Zboru predpokladá niektoré organizačne zmeny v sústave orgánov národných výborov a zavedenie odchýliek v pracovno-právnych vzťahoch príslušníkov tohto zboru. Realizácia týchto odchýliek bola podmienená novelou § 5 Zákonníka práce. Táto novelizácia bola uskutočnená zákonom č. 111/1984 Zb., ktorú schválilo Federálne zhromaždenie ČSSR 13 novembra 1984.

V zákone sa novým spôsobom formulujú tiež vzťahy spolupráce s dobrovoľnými spoločenskými organizáciami, najmä Zväzom požiarnej ochrany.

Napokon nová právna úprava zakotvuje povinnosti občanov pri predchádzaní vzniku požiarov a v súvislosti s ich zdolávaním. Ako forma spoločenského ocenenia činnosti na úseku požiarnej ochrany sa navrhuje možnosť udeľovania medailí, vecných a peňažných darov. Charakter spoločenského ocenenia budú mať aj osobitne formy náhrady škody, ktorú by občania utrpeli v súvislosti s činnosťou na úseku požiarnej ochrany.

V súlade s čl. 9 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii požiarna ochrana patrí do výlučnej pôsobnosti republík Z tohto dôvodu patrí prijatie zákona o požiarnej ochrane do pôsobnosti Slovenskej národnej rady.

Osobitná časť

K § 1:

Z navrhovaných ustanovení vyplýva jednak dôvod vydania zákona a jednak sa v nich zakotvuje všeobecná povinnosť orgánov, organizácii a občanov chrániť životy a zdravie občanov, ako i majetok pred požiarmi. Pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach (výbuchy, prevádzkové havárie a pod. ) sa ustanovenia tohto zákona použijú len pri bezprostredných záchranných prácach (§ 92).

K § 2:

V návrhu ustanovenia sa vyjadruje všeobecná povinnosť, že organizovanie požiarnej ochrany je neoddeliteľnou súčasťou riadiacej, hospodárskej, výskumnej a inej základnej činnosti orgánov a organizácií. Plnenie tejto povinnosti sa bude uskutočňovať organizačnými, technickými, ekonomickými, výchovnými a inými opatreniami ustanovenými v tomto zákone a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Povinnosti upravene v tomto zákone sa vzťahujú na všetky organy a organizácie, vrátane cudzích orgánov a organizácií. Za organizáciu sa považuje akákoľvek organizačná zložka, ktorá má právnu subjektivitu v zmysle osobitných predpisov (napr. § 17 Hospodárskeho zákonníka).

Za plnenie povinnosti na úseku požiarnej ochrany v orgánoch a organizáciách zodpovedajú vedúci týchto organov a organizácií v súlade s ich postavením upraveným v osobitných predpisoch (napr § § 21 a 44 Hospodárskeho zákonníka). Zodpovednosť za plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany v orgánoch a organizáciách, na čele ktorých je kolektívny organ, určujú príslušné organizačné predpisy. Zodpovednosť ostatných vedúcich pracovníkov za plnenie týchto povinností na im zverených úsekoch vyplýva tiež z § 74 ods. 1 písm c) v spojení s § 272 ods. 1 Zákonníka práce.

K § 3 a 4:

Medzi najvýznamnejšie povinnosti ústredných orgánov patrí upravovať otázky požiarnej ochrany z hľadiska špecifických podmienok rezortu, vrátane organizačného usporiadania a vykonávania požiarnej ochrany v rezorte. Táto povinnosť má všeobecnú povahu a bude sa týkať všetkých ústredných orgánov. Jej zabezpečovanie sa predpokladá najmä vydávaním rezortných predpisov. Medzi ďalšie povinnosti ústredných organov patrí vykonávanie rezortnej požiarnej kontroly.

Zabezpečovanie požiarnej ochrany v rezortoch vyžaduje vytvoriť pre túto činnosť potrebné kádrové a materiálno-technické predpoklady. Preto sa navrhuje ako jedna zo základných povinností ústredných orgánov zabezpečovať tieto úlohy v príslušných plánovacích dokumentoch.

V nadväznosti na ustanovenie § 2 sa navrhuje, aby súčasťou hodnotenia najmä hospodárskej činnosti organizácií zo strany ústredných orgánov bolo aj hodnotenie účinnosti opatrení na úseku požiarnej ochrany. Táto požiadavka vyplýva aj z príslušných uznesení najvyšších straníckych a štátnych orgánov. Obdobnú povinnosť obsahuje aj § 132 ods 1 Zákonníka práce.

Inými ústrednými orgánmi sa rozumejú jednak príslušné štátne orgány (napr generálna prokuratúra, štátna arbitráž) a jednak vrcholné orgány spoločenských organizácii, zväzy družstiev a pod.

Postavenie ústredných orgánov vo vzťahu k organizáciám riadeným alebo spravovaným národnými výbormi majú krajské národné výbory. Vzhľadom na to, že národné výbory plnia úlohy, ktoré spadajú po odbornej stránke do pôsobnosti rôznych ústredných orgánov, návrh predpokladá, že špecifickú úpravu požiarnej ochrany pre jednotlivé úseky štátnej správy vydajú formou zásad príslušne ústredne orgány a krajské národné výbory budú z nich vychádzať pri úprave organizácie a vykonávania požiarnej ochrany v rámci svojej pôsobnosti. Predpokladá sa ďalej, že príslušné rezortné orgány budú tiež činnosť na úseku požiarnej ochrany metodicky usmerňovať a napomáhať pri plnení týchto povinnosti v riadenom odvetví. Ak sa v návrhu zákona hovorí o krajskom národnom výbore, rozumie sa tým v súlade s príslušnými právnymi predpismi o národných výboroch aj Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.

V návrhu sa ustanovujú tiež špecifické povinnosti pre niektoré ústredné orgány riadiace výrobné organizácie a podniky zahraničného obchodu. Ide o povinnosť zabezpečovať vo výrobe a dovoze prostriedky požiarnej ochrany. Významný podiel pri obstarávaní a rozdeľovaní prostriedkov požiarnej ochrany majú aj niektoré distribučné organizácie, najmä Výzbrojňa požiarnej ochrany - účelové zariadenie Federálneho výboru Zväzu požiarnej ochrany ČSSR Špecifické povinnosti pri výrobe a obstarávaní prostriedkov požiarnej ochrany majú preto aj ústredné orgány týchto distribučných organizácií.

Ďalšou povinnosťou príslušných ústredných orgánov je zabezpečovať vo výchovno vzdelávacom procese výučbu problematiky požiarnej" ochrany v primeranom rozsahu v tých študijných odboroch, ktoré majú vplyv na požiarnu ochranu. Táto požiadavka sa bude realizovať predovšetkým v učebných osnovách a učebných plánoch, ktoré bude vydávať Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi. Tú istú povinnosť budú mať aj ďalšie ústredné orgány, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie škôl.

K § 5:

Návrh zákona novo vymedzuje špecifické povinnosti organov, ktoré priamo riadia alebo spravujú organizácie. U výrobnohospodárskych jednotiek a u iných obdobne usporiadaných hospodárskych jednotiek sa týmito orgánmi rozumejú orgány hospodárskeho riadenia § 300 )

Hospodárskeho zákonníka), ktoré ich priamo riadia. Pri dvojstupňovom riadení plnia povinnosti nadriadených organov priamo ústredné organy. Povinnosťou nadriadených organov bude najmä aplikoval ustanovenia všeobecne závažných právnych predpisov a rezortných predpisov o požiarnej ochrane na podmienky organizácii.

Vzhľadom na to, že tieto organy majú významne postavenie v plánovacom procese a finančnom hospodárení, v návrhu ustanovenia sa zakotvuje povinnosť už na tomto stupni zabezpečovať v plané prostriedky na kádrové a materiálno technické vybavenie požiarnej ochrany

K § 6 Organizácia je rozhodujúcim článkom z hľadiska plnenia povinnosti na úseku požiarnej ochrany, pretože tuto ochranu bezprostredne vykonáva. Povinnosťou organizácie je robiť opatrenia vyplývajúce z predpisov o požiarnej ochrane, ako aj plniť opatrenia uložené orgánmi vykonávajúcimi štátny požiarny dozor a nadriadenými organmi. Organizácia je povinná vykonávať tiež vlastnú kontrolnú činnosť.

Osobitnú pozornosť je organizácia povinná venovať činnostiam, pri ktorých je zvýšené riziko vzniku požiaru, napr manipulácia s otvoreným ohňom, zváranie, zber úrody, skladovanie horľavých látok Z rovnakých dôvodov musí organizácia venovať pozornosť i vykurovacím systémom vrátane povinnosti čistenia komínov. Z dôvodov ochrany života a zdravia ľudí sú organizácie povinne vykonávať potrebné opatrenia pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, napr výstavy, divadelne predstavenia, kultúrne a spoločenské podujatia. Tieto opatrenia budú vyplývať jednak zo všeobecne záväzných právnych predpisov, jednak z príslušných technických noriem.

Rýchla likvidácia požiarov závisí od ich včasného zistenia. Preto sa organizácii ukladá povinnosť obstarávať, inštalovať a udržiavať signalizačné a hasiace zariadenia v potrebnom množstve a druhoch so zreteľom na požiarne nebezpečenstvo v organizácii.

V záujme vykonávania opatrení na predchádzame požiarom má organizácia povinnosť oznamovať vznik každého požiaru bez ohľadu na výšku vzniknutej škody. Takéto oznámenie nemá povahu oznámenia podľa § 18 písm. c) návrhu zákona v súvislosti so zdolávaním požiaru Povinnosť organizácie oznámiť požiar korešponduje s úlohou národných výborov zisťovať príčiny vzniku požiarov. Za požiar sa považuje každé nežiaduce zahorenie, pri ktorom došlo k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, pripadne ku škode na týchto hodnotách.

K § 7 - 13:

V návrhu sa ustanovuje povinnosť aby na všetkých stupňoch riadenia bola vytvorená funkcia pracovníka špeciálne určeného na plnenie

úloh na úseku požiarnej ochrany. Technik požiarnej ochrany bude bezprostredne zabezpečovať a plniť úlohy na úseku požiarnej ochrany a bude sa povinne ustanovovať vo všetkých organizáciách. Predpokladá sa, že zásadne bude možne kumulovať tuto funkciu s inou funkciou. Takýto postup v súlade s návrhom vykonávacích predpisov však nebude možný najmä v organizáciách so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, kde sa navrhuje podľa potreby ustanovoval dvoch alebo viacerých technikov požiarnej ochrany, prípadne technika ktorého funkcia nebude kumulovaná s inou funkciou.

Vzhľadom na špecifické podmienky v niektorých rezortoch sa umožňuje vytvoriť namiesto funkcie technika požiarnej ochrany iné funkcie na úseku požiarnej ochrany, ktoré by lepšie zodpovedali podmienkam príslušného odvetvia (napr na úseku dopravy).

V zaujme posilnenia postavenia technikov požiarnej ochrany sa novo navrhuje zakotviť oprávnenie nariadiť vykonanie nevyhnutných opatrení smerujúcich k odstráneniu bezprostredného nebezpečenstva vzniku požiaru. Týmto oprávnením sa sleduje možnosť účinnejšie pred chádzať vzniku požiarov. Pôjde najmä o zákaz niektorých činností, pokiaľ by ich pokračovanie viedlo bezprostredne k vzniku požiaru

Špecialista požiarnej ochrany bude zabezpečovať kontrolu dodržia vania predpisov o požiarnej ochrane najmä pri spracúvaní dokumentácie stavieb. V organizáciách vykonávajúcich výskum a vývoj sa navrhuje ustanovovať špecialistu požiarnej ochrany vtedy, ak činnosť týchto organizácií bude súvisieť aj s riešením problematiky požiarnej bezpečnosti. V štátnych skúšobniach sa navrhuje ustanovovať špecialistu požiarnej ochrany len vtedy, ak to bude vyžadoval charakter činnosti tejto skúšobne, napr pri skúšaní prostriedkov požiarnej ochrany.

Ak ma dôjsť k podstatnému zlepšeniu zabezpečovania požiarnej ochrany, je nevyhnutne zvýšiť odbornú úroveň technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany. Za tým účelom sa navrhuje zaviesť overovanie a osvedčovanie ich odbornej spôsobilosti.

Zabezpečovať požiarnu ochranu je potrebné najmä vo výrobných organizáciách sústavne a na všetkých pracoviskách. Preto sa navrhuje, aby popri technikovi požiarnej ochrany kontrolovali dodržiavanie predpisov, príkazov, zákazov a pokynov na určených pracoviskách podľa potreby aj iní pracovníci, najmä preventivári. Ide o pracovníkov z jednotlivých pracovísk plniacich tieto úlohy popri svojom pracovnom zaradení. Toto ustanovenie sa v podstate preberá z platnej právnej úpravy.

Návrh ustanovuje organizáciám povinnosť ustanovovať požiarne hliadky. Tieto hliadky sa zriaďujú buď jednorazovo alebo na trvalú ochranu určených pracovísk. V ďalších prípadoch sa zriaďujú požiarne hliadky najmä pri podujatiach, ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb

zásadne na základe rozhodnutia miestneho národného výboru. Národné výbory vyššieho stupňa budú rozhodovať v prípadoch, ak pôjde o akcie spadajúce do ich pôsobnosti. Okrem toho organizácie zriaďujú požiarne hliadky v prípade, ak nie sú v organizáciach zriadené jednotky požiarnej ochrany.

K § 14:

Zriaďovanie a činnosť požiarnotechnických komisií sa osvedčilo najmä vo výrobných organizáciách Komisia sa skladá z odborných pracovníkov (vedúci výroby, energetik, technológ, vodohospodár a pod. ), ktorí navrhujú vedúcemu organizácie príslušné opatrenia na úseku požiarnej ochrany. Tým sa neprenáša zodpovednosť vedúceho organizácie za požiarnu ochranu na tento orgán. Podľa potreby sa požiarnotechnicka komisia môže zriadiť na ústrednom, prípadne nadriadenom organe.

K § 15:

Súčasťou preventívnych opatrení na úseku požiarnej ochrany sú aj organizačne opatrenia obsiahnuté v dokumentácii požiarnej ochrany. Túto dokumentáciu budú tvoriť najmä požiarne poriadky, požiarne knihy, poplachové smernice, operatívne planý hasenia požiarov. Povinnosti ústredných organov, nadriadených orgánov a organizácií pri vypracúvaní dokumentácie požiarnej ochrany budú upravené diferencovane podľa povahy úloh, ktoré tieto organy a organizácie plnia. Navrhovaná úprava vychádza v podstate z doterajších skúsenosti a praxe.

K § 16:

Značný počet požiarov vzniká, resp. sa rozširuje v dôsledku nedostatočných znalosti pracovníkov o požiarnej ochrane. Preto sa ustanovuje povinnosť orgánov a organizácií vykonávať školenie všetkých pracovníkov o tejto problematike, ako aj vykonávať odbornú prípravu pracovníkov pomerených plnením úloh na úseku požiarnej ochrany. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis

K § 17

V ustanovení sú zakotvené povinnosti občanov najmä z hľadiska preventívnej ochrany pred požiarmi, ktoré platný zákon ani vykonávacie predpisy. K nemu neupravujú Občania sú povinní dodržiavať predpisy o požiarnej ochrane predovšetkým v rodinných domčekoch a v ostatných objektoch, ktoré sú v ich vlastníctve alebo užívaní. Ide najmä o dodržiavame zásad bezpečnej prevádzky tepelných, elektrických, plynových a iných spotrebičov, ako aj zásady bezpečného skladovania

horľavých látok, ktoré sú obsiahnuté v právnych predpisoch, prípadne aj v návodoch na používanie spotrebičov.

Príslušne predpisy zakazujú niektoré činnosti, najmä manipuláciu s ohňom na miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, ako aj fajčenie, zakladanie ohňov a ponechávanie motorov v chode na určených miestach a pod. Preto sa rešpektovanie týchto zákazov navrhuje zaradiť medzi dôležité povinnosti občanov. Súčasťou preventívnych opatrení je aj vytváranie podmienok pre rýchlu likvidáciu požiarov a pre záchranné práce. Ide najmä o zabezpečovanie voľného prístupu na schodištia, povaly, do pivníc a k uzáverom plynu, vody a elektrickej energie. Tiež sa ustanovuje povinnosť umožniť príslušným orgánom vykonanie preventívnej požiarnej kontroly a odstraňovať zistené nedostatky. Pri tejto činnosti sa kontrolujú najmä povaly a pivnice.

Návrh zákona upravuje tiež povinnosť vykonávať náležitý dohľad nad osobami, ktoré nemôžu posúdiť následky svojho konania. Napokon sa v zákone ustanovuje zákaz niektorých prac, pre ktoré nemajú občania príslušnú odbornú spôsobilosť, pokiaľ by vykonávanie takýchto prac mohlo viest k vzniku požiaru (napr. zvárame, inštalácia elektrických rozvodov a zariadení). Dodržiavanie tohto zákazu sa bude preverovať najmä pri preventívnych požiarnych kontrolách.

K § 18 - 21:

V súvislosti so zdolávaním požiaru sa uvádzajú najtypickejšie formy poskytovania osobnej pomoci. Nesplnenie týchto povinností môže zakladať admimstratívno-právnu zodpovednosť, ak nepôjde o prečin ale bo trestný čin, ako aj občiansko-právnu zodpovednosť za škodu podľa § 425 Občianskeho zákonníka.

V platnej právnej úprave je poskytnutie vecnej pomoci pri zdolávaní požiarov upravené iba v časti týkajúcej sa občanov, aj keď sa zrejme malo týkať aj organizácií. Preto sa v návrhu výslovne rozširuje táto povinnosť i na organizácie.

Pokiaľ ide o pôsobnosť národných výborov pri vyžadovaní pomoci pri zdolávaní požiarov bude zásadne príslušný miestny národný výbor Pôsobnosť národných výborov vyšších stupňov bude prichádzať do úvahy najmä v prípadoch rozsiahlych a závažných požiarov.

Návrh upravuje dôvody, za ktorých nie sú útvary a príslušníci ozbrojených síl, útvary a príslušníci ozbrojených zborov, niektoré organizáčie a ich pracovníci, ako aj občania, povinní poskytnúť pomoc.

Výnimky z povinnosti poskytnúť pomoc, odôvodnene závažnými okolnosťami (zdravotný stav, služobné povinnosti a pod ), sa v návrhu upravujú novo a sú formulované analogicky ako v iných zákonoch (napr zákon č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti).

Návrh upravuje aj otázku náhrady výdavkov spojených s poskytnutím vecne) pomoci. Ide najmä o náhradu pohonných hmôt, telefónnych poplatkov a elektrickej energie. O náhrade týchto výdavkov bude rozhodovať okresný národný výbor, v obvode ktorého požiar vznikol. Tento národný výbor bude náhradu aj poskytovať.

Ak však pôjde o pomoc poskytnutú organizácii (napr. poskytnutie špeciálnych hasiacich prostriedkov a látok), kde tieto náklady môžu predstavovať značnú sumu finančných prostriedkov, je odôvodnené, aby tieto náklady znášala organizácia, v záujme ktorej bola pomoc poskytnutá.

K § 22:

Vstup na nehnuteľnosti sa preberá z platnej právnej úpravy bez podstatnejšej zmeny. Dopĺňa sa iba o pôsobnosť národného výboru rozhodovať v sporných prípadoch o vstupe na nehnuteľnosti pri cvičení jednotky požiarnej ochrany. Predpokladá sa, že cvičenia jednotiek požiarnej ochrany sa nebudú organizoval na poľnohospodárskej pôde. Pokiaľ by sa cvičenie malo uskutočnil výnimočne na takejto pôde a jej užívateľ vstup odmietne, treba vec prerokovať tiež s orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

K § 23 - 25:

Do návrhu bola v podstate prevzatá pôsobnosť, ktorá patrí ministerstvu vnútra podľa doterajších predpisov a v súlade s potrebami spoločenského vývoja bola rozšírená o nove úlohy. V návrhu sa na rozdiel od platnej právnej úpravy zvýrazňuje postavenie ministerstva vnútra ako ústredného organu štátnej správy na úseku požiarnej ochrany. Navrhovaná posobnosť ministerstva vnútra nadväzuje na základné úlohy ministerstva podľa § 67a a § 68 zákona o národných výboroch v znení neskorších predpisov.

V súlade so súčasnými potrebami štátnej správy sa realizuje požiadavka z uznesenia vlády ČSSR č. 244/1974 o posilnení vplyvu orgánov štátnej správy na plánovanie a financovanie nákladov na požiarnu ochranu tým, že ministerstvo vnútra v súlade s osobitnými predpismi ústredne plánuje bilančné a finančné krytie na vybranú požiarnu techniku určenú pre národne výbory a pre organizácie túto techniku bilančné zabezpečuje

V návrhu sa zakotvuje tiež pôsobnosť ministerstva vnútra pri odbornej príprave na úseku požiarnej ochrany, ako aj pri preventívno-výchovnej a propagačnej činnosti Túto úlohu bude ministerstvo vnútra plniť najmä vydávaním odbornej literatúry a popularizáciou významu a úloh požiarnej ochrany v prostriedkoch masovej informácie a propagandy.