členov jednotiek požiarnej ochrany zúčastňovať sa odbornej prípravy, ktorá až doposiaľ bola upravená len vo vykonávacom predpise. Odborná príprava jednotiek požiarnej ochrany zahŕňa teoretickú prípravu, praktický výcvik a telesnú prípravu. Súčasťou odbornej prípravy je aj požiarnický šport. Zároveň sa ustanovuje, že u členov jednotiek požiarnej ochrany a požiarnych hliadok sa účasť na odbornej príprave považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu.

K § 73:

Zdolávanie požiarov vyžaduje v niektorých prípadoch rýchle a účinné nasadenie síl viacerých jednotiek požiarnej ochrany, vrátane potrebnej požiarnej techniky. Preto sa z doterajšieho zákona preberá ustanovenie o povinnosti národných výborov poskytovať si vzájomnú pomoc pri zdolávaní požiarov, a to v súlade s príslušnou dokumentáciou požiarnej ochrany.

V návrhu sa zakotvuje oprávnenie orgánov štátnej správy na úseku požiarnej ochrany rozhodovať o sústredení a nasadení jednotiek a prostriedkov požiarnej ochrany, pokiaľ je to potrebné pri zdolávaní mimoriadne závažných požiarov. V takýchto prípadoch môžu byť tieto jednotky alebo prostriedky požiarnej ochrany sústredené a nasadené bez ohľadu na to, komu sú jednotky podriadené alebo kto s týmito prostriedkami disponuje. Pokiaľ ide o právomoc národných výborov požadovať osobnú a vecnú pomoc, vychádza sa zo zásady, že krajský alebo okresný národný výbor bude rozhodovať v prípadoch závažných požiarov (§ 73), v ostatných prípadoch bude rozhodoval miestny národný výbor Ustanovenie o náhrade nákladov (§ 21 ods. 2) platí obdobne.

K § 74:

Plnenie úloh na úseku požiarnej ochrany vyžaduje, aby príslušné orgány a organizácie úzko spolupracovali s dobrovoľnými spoločenskými organizáciami, najmä Zväzom požiarnej ochrany. Revolučné odborové hnutie v súlade so svojím poslaním už v súčasnej dobe pomáha vychovávať pracujúcich k dodržiavaniu predpisov o požiarnej ochrane a organizoval ich účasť pri plnení úloh na tomto úseku. Účasť orgánov ROH na celospoločenských úlohách súvisiacich s požiarnou ochranou vyplýva najmä z ich postavenia orgánov spoločenskej kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, pretože predpisy o požiarnej ochrane sa považujú podľa § 272 Zákonníka práce za predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Túto problematiku riešia aj Smernice Ústrednej rady odborov č 124/1973 Zb. o postavení a úlohách orgánov ROH v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Špecifickými formami sa podieľa na

ochrane pred požiarmi aj Socialistický zväz mládeže, najmä v rámci hnutia Reflektor mladých.

K § 75:

V súlade so závermi XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS sa naďalej počíta s aktívnou a všestrannou pomocou členov a orgánov Zväzu požiarnej ochrany najmä v preventívno-výchovnej oblasti vo vzťahu k občanom. Dobrovoľná účasť občanov pri plnení úloh na úseku požiarnej ochrany je čestnou spoločenskou činnosťou v záujme a na prospech socialistickej spoločnosti.

Podľa platnej právnej úpravy môžu ministerstvo vnútra a národné výbory ukladať Zväzu požiarnej ochrany úlohy a kontrolovať ich plnenie. Toto vymedzenie vzájomných vzťahov nie je v súlade so súčasným chápaním poslania a postavenia dobrovoľných spoločenských organizácií. Preto návrh uvedené ustanovenie nepreberá.

Osobitné miesto medzi dobrovoľnými spoločenskými organizáciami patrí Zväzu požiarnej ochrany, ktorého hlavným poslaním je pomáhať národným výborom a prostredníctvom svojich členov aj organizáciám pri plnení úloh na úseku požiarnej ochrany. Úlohy a základné poslanie Zväzu požiarnej ochrany upravujú predovšetkým jeho stanovy.

V návrhu ustanovenia sú uvedené najtypickejšie oblasti spolupráce Zväzu požiarnej ochrany s národnými výbormi. Ide najmä o spoluprácu pri organizovaní a vykonávaní preventívnych požiarnych kontrol a pri zriaďovaní a zabezpečovaní činnosti dobrovoľných verejných požiarnych zborov a požiarnych hliadok.

Pokiaľ sa Zväz požiarnej ochrany podieľa na odbornej príprave veliteľov, strojníkov a členov dobrovoľných verejných požiarnych zborov a požiarnych hliadok, predpokladá sa, že túto činnosť bude vykonávať i naďalej v doterajšom rozsahu.

V súvislosti so zabezpečovaním činnosti dobrovoľných verejných požiarnych zborov Zväz požiarnej ochrany predkladá národným výborom návrhy na materiálno-technické zabezpečenie týchto zborov.

Zväz požiarnej ochrany sa ďalej podieľa na plnení úloh súvisiacich s obstarávaním niektorých prostriedkov požiarnej ochrany. Činnosť zväzu požiarnej ochrany sa na tomto úseku riadi príslušnými ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka, najmä jeho štvrtej časti a stanovami Zväzu požiarnej ochrany.

K § 76 a 77:

Nedostatkom platnej právnej úpravy je, že neumožňuje postih organizácií. To nezodpovedá významu ohrozených hodnôt a škodám spôsobeným na majetku v socialistickom spoločenskom vlastníctve. Návrhuje sa postih diferencovať jednak podľa závažnosti porušenej povinnosti a jednak podľa toho, či ide o prvé alebo opätovné porušenie predpisov o požiarnej ochrane. Výšku pokuty sa navrhuje upraviť tak, aby organizácia bola citeľne postihnutá za porušenie povinností na úseku požiarnej ochrany, pričom sa prihliada na výšku pokút upravovaných inými právnymi predpismi. Nositeľom zodpovednosti za porušenie povinnosti na úseku požiarnej ochrany je organizácia; postih pracovníkov organizácie podľa pracovnoprávnych predpisov zostáva nedotknutý a konanie vo veciach pokút ukladaných organizáciám sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Pokuty organizáciám a nadriadeným orgánom ukladajú orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor. Oprávnenie uložiť pokutu organizácii a nadriadenému orgánu má tiež ministerstvo vnútra a krajský národný výbor pri vykonávam pôsobnosti podľa § 33 resp. § 34 ods. 2.

K § 78 a 79:

Súčasný postih občanov za priestupky na úseku požiarnej ochrany podľa § 18 zákona č. 60/1961 Zb. nezodpovedá potrebám náležitej ochrany života a zdravia občanov, ako i majetku pred požiarmi. Skutková podstata priestupku na úseku požiarnej ochrany je do značnej miery nekonkrétna a rámcová. Okrem toho sankcie, ktoré je možné za spáchaný priestupok uložiť, sú vzhľadom na význam chránených hodnôt nízke, pretože pokutu je možné uložiť len do 500 Kčs. Preto sa rozširujú a spresňujú skutkové podstaty priestupkov a zvyšuje sa horná hranica pokút. Navrhovaná úprava je v súlade s pripravovaným návrhom zásad zákona o priestupkoch.

K § 80:

Náhradu škody príslušníkom, pracovníkom i členom jednotiek požiarnej ochrany, ako aj niektorým ďalším skupinám osôb v súvislosti s plnením niektorých úloh na úseku požiarnej ochrany, upravujú v súčasnosti pracovnoprávne predpisy, najmä nariadenie vlády ČSSR č. 54/1975 Zb. (§ 44). Táto úprava však nezahrňuje poskytovanie náhrady škody pri úrazoch vo všetkých prípadoch, keď k úrazu môže dôjsť pri plnení povinností podľa zákona o požiarnej ochrane. Preto sa navrhuje, aby sa náhrada škody poskytovala obdobne aj v týchto prípadoch ako pri odškodňovaní pracovných úrazov podľa pracovnoprávnych predpisov. Navrhované riešenie je obdobné, ako je upravené v zákone č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti. I v tomto prípade sa navrhuje, aby škodu uhradil štát s tým, že ju budú poskytovať okresné národné výbory.

Nárok na náhradu škody podľa § 419 Občianskeho zákonníka zostáva nedotknutý. Riešenie prípadných sporov o náhradu škody podľa § 80 bude patriť do pôsobnosti súdov.

K § 81:

Vzhľadom na to, že činnosť súvisiaca so zdolávaním požiarov a cvičením jednotiek požiarnej ochrany je spojená s vysokým rizikom ujmy na zdraví alebo usmrtenia, navrhuje sa upraviť nariadením vlády SSR, obdobne ako bola splnomocnená vláda ČSSR v zákone č. 73/1973 Zb. o brannej výchove a v zákone č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti, mimoriadne formy odškodnenia. Navrhované mimoriadne formy odškodnenia majú vyjadrovať celospoločenské ocenenie pomoci, ktorú príslušníci Zboru požiarnej ochrany, pracovníci a členovia jednotiek požiarnej ochrany alebo občania poskytli pri záchrane života a zdravia občanov a majetku. Táto náhrada nemá povahu odškodnenia podľa predpisov o odškodňovaní pracovných úrazov a jej poskytovanie sa má vzťahovať aj na príslušníkov a pracovníkov v jednotkách požiarnej ochrany. Vzhľadom na uvedený charakter tejto náhrady sa navrhuje, aby ju poskytovalo ministerstvo vnútra, s výnimkou prípadov odškodňovania pracovníkov organizácií a pozostalých po nich. Pri uplatňovaní tohto nároku sa postupuje podľa občiansko-právnych predpisov. Riešenie prípadných sporov bude patriť do pôsobnosti súdov.

K § 82 - 84:

V návrhu sa upravuje poskytovanie náhrady vecnej škody v tých prípadoch, keď táto škoda vznikla bez súvislosti so škodou na zdraví (§ 187 a nasl. Zákonníka práce).

Obdobne ako v zákone č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti sa umožňuje poskytnúť v osobitne odôvodnených prípadoch náhradu vecnej škody nie vo výške skutočnej ceny poškodenej veci, ale obstaraním novej veci za vec poškodenú.

Ďalej sa upravuje náhrada vecnej škody občanom, ktorá vznikla v súvislosti s činnosťou jednotiek požiarnej ochrany (napr. odstránením stavby alebo jej časti na zamedzenie šírenia požiaru, odstránením porastov). Táto náhrada škody sa neposkytuje v prípade, ak ide o škodu na objektoch, ktoré boli zasiahnuté požiarom alebo ak škoda vznikla použitím hasiacich látok.

V ustanovení sa upravuje, kto poskytuje náhradu vecnej škody. Pritom sa vychádza z toho, že náhradu škody poskytuje okresný národný výbor, v obvode ktorého požiar vznikol. Trojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva sa navrhuje z toho dôvodu, aby sa mohlo včas zistiť, čí škoda vznikla v súvislosti s činnosťou jednotiek požiarnej ochrany. Vo väčšine prípadov je vznik takejto škody známy okamžite.

K § 85:

S výnimkou útvarov Československej ľudovej armády sa v platnom zákone o požiarnej ochrane výslovne neustanovuje, v ktorých ďalších útvaroch a organizáciách nevykonávajú dozor národné výbory. V súlade s osobitnými predpismi a vzhľadom na špecifické podmienky sa však tento dozor v súčasnosti nevykonáva ani v útvaroch vojsk ministerstva vnútra, Zboru národnej bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy. Preto sa navrhuje upraviť v zákone vyňatie uvedených útvarov a zariadení z pôsobnosti orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor, resp. vykonávania preventívnych požiarnych kontrol. Úlohy, ktoré inak vykonávajú ministerstvo vnútra a národné výbory na úseku štátneho požiarneho dozoru a preventívnych požiarnych kontrol, budú plniť v uvedených útvaroch a zariadeniach príslušné rezortné orgány podľa osobitných predpisov. Z obdobných dôvodov sa navrhuje vyňať tieto orgány aj z pôsobnosti ministerstva vnútra a národných výborov pri zisťovaní príčin vzniku požiarov s výnimkou zisťovania príčin vzniku požiarov dráhových vozidiel a riečnych plavidiel.

Rovnako sa navrhuje vyňať z tejto pôsobnosti banské diela, zariadenia, pracoviská a činnosti pod zemou, ktoré podliehajú dozoru orgánov štátnej banskej správy, v zmysle zákona č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákona SNR č. 42/1972 Zb. o organizácii a rozšírení dozoru štátnej banskej správy, ako aj vybrané druhy dopravných prostriedkov, kde sa bude tento dozor vykonávať podľa osobitných predpisov.

K § 86 a 87:

V návrhu zákona sa výslovne ustanovuje, že medzinárodné zmluvy na úseku dopravy, ak upravujú špecifické otázky požiarnej ochrany, nie sú týmto zákonom dotknuté.

Hmotnoprávne povinnosti uvedené v tomto zákone sa zásadne vzťahujú na všetkých cudzích štátnych príslušníkov a cudzie organizácie, ktoré sa nachádzajú na území Československej socialistickej republiky. Naproti tomu na subjekty, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a medzinárodného práva, sa vzťahuje procesná exempcia. Procesnú exempciu týchto subjektov platný zákon neupravuje. Vzhľadom na to, že výsady a imunity priznávané osobám podľa medzinárodného práva a medzinárodných zmlúv sú rozdielne čo do obsahu a rozsahu, v návrhu je volená formulácia umožňujúca správnu aplikáciu tohto ustanovenia. Výslovne sa ustanovuje iba zákaz vstupu

do objektov chránených výsadami a imunitami pri zdolávaní požiaru bez súhlasu vedúceho diplomatickej misie.

K § 88 až 90:

Oprávnenia osôb poverených plnením úloh štátnej správy na úseku požiarnej ochrany sú zamerané na to, aby im umožnili vykonať nevyhnutné opatrenia na plnenie týchto úloh najmä pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru, pri zdolávaní požiarov a cvičeniach jednotiek požiarnej ochrany. Oprávnenie zisťovať totožnosť osoby podozrivej z porušenia predpisov o požiarnej ochrane má zabezpečiť účinný postih takejto osoby. Pri výkone tejto činnosti budú mať osoby poverené plnením úloh na úseku požiarnej ochrany postavenie verejného činiteľa podľa § 89 ods. 2 Trestného zákona.

Pri vyššie uvedených oprávneniach sa vychádza zo zásady primeranosti, podľa ktorej je uvedené oprávnenia možné využiť iba vtedy, ak je to nevyhnutné na splnenie ich úloh v súvislosti s ochranou pred požiarmi.

Platný zákon upravuje povinnosť mlčanlivosti v záujme ochrany osobnosti alebo vo všeobecnom záujme. Táto právna úprava v podstate vyhovuje, a preto sa preberá aj do návrhu zákona. Zároveň sa ustanovujú podmienky oslobodzovania od povinnosti mlčanlivosti. Výslovne sa zdôrazňuje, že ustanovením o povinnosti mlčanlivosti nie sú dotknuté predpisy o ochrane utajovaných skutočností.

K § 91:

V platnom zákone o požiarnej ochrane sa pociťuje ako nedostatok, že neupravuje ocenenie hrdinských činov a mimoriadnych zásluh jednotlivcov o rozvoj požiarnej ochrany. V súčasnosti túto otázku riešil len rezortný predpis. Preto sa navrhuje v zákone ustanoviť možnosť udieľania vecných alebo peňažných darov ministrom vnútra podľa zásad ustanovených vládou republiky.

Na ocenenie mimoriadnej odvahy a obetavosti, ako aj na ocenenie dlhoročnej príkladnej služby a mimoriadnych zásluh o rozvoj požiarnej ochrany sa predpokladá zriadenie medaily a čestného uznania. Zriadenie týchto spoločenských ocenení upraví vláda SSR podľa zákona č. 62/1962 Zb.

Vynikajúce prejavy občianskej statočnosti a odvahy bude možno naďalej oceňovať štátnym vyznamenaním "Za statočnosť" podľa vládneho nariadenia č. 30/1951 Zb. v znení vládneho nariadenia č. 34/1959 Zb.

K § 92:

Vzhľadom na to, že jednotky požiarnej ochrany sa podieľajú aj na záchranných prácach pri ďalších mimoriadnych udalostiach, kedy sú

bezprostredne ohrozené ľudské životy alebo hrozí škoda veľkého rozsahu, je potrebné primerane aplikovať niektoré ustanovenia tohto zákona i na tieto prípady. Pritom sa zdôrazňuje subsidiárna povaha tohto ustanovenia k osobitným predpisom. Napr. na záchranné práce pri povodniach sa vzťahujú najmä zákon č. 138/1973 Zb. o vodách, zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve a nariadenie vlády SSR č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami. O výnimočnom použití jednotky požiarnej ochrany pri mimoriadnych udalostiach rozhoduje spravidla náčelník správy Zboru požiarnej ochrany alebo vedúci organizácie, v ich neprítomnosti príslušný veliteľ jednotky požiarnej ochrany.

K § 93:

Povaha výkonu služby na úseku požiarnej ochrany, najmä velenie príslušníkom, pracovníkom a členom jednotiek požiarnej ochrany a jednotkám požiarnej ochrany pri spoločných zásahoch vyžaduje, aby hodnosti, resp. funkčné označenie a rovnošata prislúchali aj pracovníkom závodných požiarnych útvarov a členom dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany. Navrhovaná úprava umožňuje poskytovať rovnošatu aj ďalším osobám plniacim úlohy na úseku požiarnej ochrany, napr. členom kontrolných skupín.

K § 94:

Návrh zákona predpokladá, že orgány štátnej správy na úseku požiarnej ochrany budú pri svojom rozhodovaní postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, s výnimkou prípadov uvedených v tomto ustanovení.

K § 95:

Vzhľadom na to, že zákon a vykonávacie predpisy upravujú niektoré otázky iba rámcovo, môžu vznikať v praxi pochybnosti o ich uplatňovaní. Za tým účelom sa navrhuje, aby príslušné orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor v určených prípadoch o takýchto sporných otázkach rozhodli.

K § 96:

V záujme akcieschopnosti jednotiek požiarnej ochrany sa ustanovuje povinnosť, že tieto jednotky ako aj prostriedky požiarnej ochrany nemožno použiť na iné účely, pokiaľ to nevyžaduje mimoriadna udalosť. Za takúto udalosť sa považujú napr. priemyselné havárie, pri ktorých hrozí závažná škoda na majetku. Prostriedkami požiarnej ochrany sa rozumejú najmä nehnuteľnosti (požiarne zbrojnice, výcvikové

základnej, požiarna technika (vozidlá požiarnej ochrany, čerpadlá a pod. ) a iné vecné prostriedky požiarnej ochrany.

K § 97 až 99:

V záujme zjednodušenia postupu po nadobudnutí účinnosti tohoto zákona sa navrhuje vyhlásiť doterajší skutočný stav v organizáciách z právny stav podľa tohto zákona.

Obdobne v záujme plynulého prechodu inšpekcií požiarnej ochrany národných výborov a verejných požiarnych útvarov na nové organizačné usporiadanie sa navrhuje, aby sa inšpekcie požiarnej ochrany národných výborov považovali za správy Zboru požiarnej ochrany národných výborov podľa tohto zákona a verejné požiarne útvary sa považovali za útvary Zboru požiarnej ochrany podľa tohto zákona. Taktiež sa navrhuje, aby sa ich pracovníci stali dňom nadobudnutia účinnosti zákona príslušníkmi Zboru požiarnej ochrany.

K § 100:

V návrhu ustanovenia sú z hľadiska prehľadnosti zoradené splnomocnenia na vydanie podrobností k zákonu, vrátane určenia orgánov, v dohode alebo po prerokovaní s ktorými budú vykonávacie predpisy vydané.

K § 101:

Vzhľadom na nové organizačné usporiadanie na úseku požiarnej ochrany je potrebné vykonať zmeny v predpisoch o národných výboroch, a to v zákone č. 69/1967 Zb. v znení neskorších predpisov a v nariadení vlády SSR č. 155/1982 Zb.

Podľa § 33 ods. 2 zákona SNR č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve v znení neskorších predpisov sa tento zákon nevzťahuje na stredné školy požiarnej ochrany. Niektoré ustanovenia tohto zákona majú však všeobecný charakter. V záujme odstránenia duplicitnej úpravy týchto otázok pre stredné školy požiarnej ochrany sa navrhuje, aby sa taxatívne uvedené ustanovenia vzťahovali aj na stredné školy požiarnej ochrany. Z tohto dôvodu sa navrhuje novelizovať zákon SNR o štátnej správe v školstve.

K § 102:

V súvislosti s vydaním nového zákona o požiarnej ochrane sa predpokladá zrušenie väčšiny doteraz platných všeobecne závažných právnych predpisov na úseku požiarnej ochrany a vydanie novej komplexnej právnej úpravy.

Navrhuje sa, aby dňom účinnosti zákona stratili platnosť tiež predpisy Ministerstva vnútra, ktoré boli oznámené v čiastke 47/1967 Zb. (časť XVIII), a to

- Cvičebný poriadok požiarnikov - technický výcvik, č. PO-3507/ 1955,

- Smernica Ministerstva vnútra č. PO-3135/1956 o požiarnych plánoch závodov v znení neskorších predpisov,

- Smernica Povereníctva vnútra č. PO-414/1957 - základné normy pre prevádzku a hospodárenie s pohonnými látkami na úseku požiarnej ochrany,

- Smernice Povereníctva vnútra č. PO-447/1957 - vzorové požiarne a poplachové plány,

- Funkčné povinnosti príslušníkov verejných požiarnych jednotiek z povolania č. PO-1649/1957,

- Bojový poriadok požiarnych jednotiek č. PO-1827/1957,

- Smernice Ministerstva vnútra č. PO-1851/1957 pre vykonávanie bojových námetových cvičení jednotkami požiarnej ochrany,

- Smernice protiplynovej služby pre verejné požiarne útvary a verejné požiarne zbory č. PO-447/1959,

- Predpis o vystrojovaní príslušníkov požiarnej ochrany PO-int-III/1-č. PO-3641/1960,

- Cvičebný poriadok požiarnikov - poradový výcvik, č. PO-2862/ 1960,

- Dočasné smernice pre vykurovanie vykurovacou naftou a ľahkým vykurovacím olejom z hľadiska požiarnej ochrany č. PO-1410/1965 v znení neskorších predpisov.

Požiadavky na pracovné sily a štátny rozpočet

Z návrhu zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane vyplýva, že Zbor požiarnej ochrany sa vytvorí z inšpekcií požiarnej ochrany, verejných požiarnych útvarov národných výborov a terajšej Hlavnej správy požiarnej ochrany MV SSR.

Plánované počty pracovníkov na úseku požiarnej ochrany národných výborov schválené vládou SSR uzneseniami č. 108/1971 a č. 41/ 1984 vytvárajú predpoklady pre plnenie súčasných i nových úloh, ktoré vyplynú z tohto zákona. Z tohto dôvodu sa nové požiadavky na pracovné sily na úseku požiarnej ochrany národných výborov neuplatňujú. Niektoré úlohy, ktoré vyplynú z nového zákona o požiarnej ochrane pre Ministerstvo vnútra SSR, nie sú však pokryté plánovanými počtami pracovníkov. S ohľadom na súčasnú situáciu v bilancii pracovných síl sa požiadavka na ďalšie pracovné sily pre Ministerstvo

vnútra SSR neuplatňuje. Bude ju však treba zásadne riešiť perspektívne.
Nová právna úprava v Slovenskej socialistickej republike si vyžiada ročne zvýšenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v nasledovnej výške:
1.	Náklady na výdavky spojené s poskytnutím vecných prostriedkov
potrebných na zdolávanie požiaru (§ 21)
Ojedinelé výdavky súvisiace s poskytnutím dopravných prostriedkov, zdrojov vody, spojovacích zariadení, energie a pod. občanmi možno odhadom vyčísliť vo výške
		200 000, - Kčs
2.	Náklady na jednorazové mimoriadne odškodnenie (§ 81)
Dlhodobé štatistické údaje týkajúce sa tejto oblasti úrazov ukazujú, že priemerne ročne dochádza k 2 - 3 smrteľným úrazom pri zdolávaní požiarov. Pri priemernom zvýšení odškodného jedného prípadu na dvojnásobok sumy náležiacej pozostalým podľa pracovnoprávnych predpisov, t. j. o 11 000, - Kčs, by ročné náklady predstavovali
		33 000, - Kčs.
Pokiaľ ide o mimoriadne odškodňovanie úrazov, štatistické údaje z hľadiska sledovaných ukazovateľov sa nevedú. Odhadom však možno predpokladať, že by išlo približne o 8 prepadov. Pri navrhovanom jednorazovom mimoriadnom odškodnení úrazov v rozpätí 5000, - Kčs až 25 000-, Kčs by priemerné odškodnenie pri jednom prípade predstavovalo 15 000, - Kčs, t. j. ročné náklady by predstavovali
		120 000, - Kčs.
3.	Náklady na náhradu vecnej škody v súvislosti s	pomocou poskyt-
nutou pri zdolávaní požiarov, s činnosťou v jednotke požiarnej ochrany alebo s činnosťou v kontrolnej skupine (§ 82)
Štatistické údaje týkajúce sa náhrady tejto škody nie sú v súčasnosti vedené. Z doterajšej praxe možno však urobiť záver, že ide o ojedinelé prípady. Odhadom možno vyčísliť požiadavky na štátny rozpočet na jeden kraj priemerne vo výške 60 000, - Kčs, t. j. ročné náklady by predstavovali
		240 000, - Kčs.

4. Náklady na poskytovanie odmien v súvislosti s ocenením odvahy a obetavosti pri záchrane ľudských životov a majetku pred požiarmi (§ 91)
Odmeny súvisiace s ocenením odvahy a obetavosti pri záchrane ľudských životov a majetku pred požiarmi sa príslušníkom jednotiek požiarnej ochrany a občanom poskytovali len ojedinelé. Z doterajšej praxe možno odhadom vyčísliť priemerné náklady na jeden kraj a pre ministerstvo vo výške 30 000, - Kčs, t. j. ročné náklady by predstavovali
	150 000, - Kčs.
Uvedené náklady by celkove ročne predstavovali približne výšku
	750 000, - Kčs
Pre úplnosť sa uvádza, že súbežne s prípravou zákona SNR o požiarnej ochrane sa popravuje tiež návrh úpravy odmeňovania príslušníkovi Zboru požiarnej ochrany. Návrh odmeňovania však bude predmetom samostatného posúdenia príslušnými ústrednými orgánmi. V súvislosti s finančným zabezpečovaním Zboru požiarnej ochrany bude potrebné riešiť od r 1986, t. j. v rokoch 8. päťročnice, aj niektoré otázky plánovacej metodiky a výtvoru samostatnú rozpočtovú kapitolu pre úsek požiarnej ochrany. S vytvorením samostatnej rozpočtovej kapitoly v rámci rozpočtovej skladby pre národné výbory vyslovila už súhlas vláda Slovenskej socialistickej republiky uznesením č. 333/1982

V Bratislave 11 októbra 1985

Predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky Peter Colotka v. r.

Minister vnútra Slovenskej socialistickej republiky Štefan Lazar v. r.

PREHĽAD ZÁKONA O POŽIARNEJ OCHRANE

ÚVODNÉ USTANOVENIA

PRVÁ ČASŤ

POVINNOSTI ORGÁNOV, ORGANIZÁCII A OBČANOV NA ÚSEKU POŽIARNEJ OCHRANY

Prvý oddiel

Povinnosti orgánov a organizácií

Druhý oddiel Povinnosti občanov

Tretí oddiel

Osobná a vecná pomoc pri zdolávaní požiarov

DRUHÁ ČASŤ

ŠTÁTNA SPRÁVA NA ÚSEKU POŽIARNEJ OCHRANY

Prvý oddiel

Orgány štátnej správy a ich pôsobnosť

Druhý oddiel Štátny požiarny dozor

Tretí oddiel Preventívne požiarne kontroly

TRETIA ČASŤ

ZBOR POŽIARNEJ OCHRANY

Prvý oddiel

Postavenie a organizácia Zboru požiarnej

ochrany

Druhý oddiel

Pracovnoprávne vzťahy príslušníkov

Tretí oddiel Hodnosti a rovnošata

ŠTVRTÁ ČASŤ

JEDNOTKY POŽIARNEJ OCHRANY

PIATA ČASŤ

SPOLUPRÁCA S DOBROVOĽNÝMI SPOLOČENSKÝMI

ORGANIZÁCIAMI

ŠIESTA ČASŤ

POSTIH ORGANIZÁCII A OBČANOV

SIEDMA ČASŤ NÁHRADA ŠKODY

OSMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

DÔVODOVÁ SPRÁVA