Intenzívnych sadov tak, aby ich výmera koncom 9. päťročnice bola 15 tis.. ha. Náročnou úlohou pre poľnohospodárske podniky v spolupráci s obchodnými organizáciami Je zlepšiť organizáciu zberu, triedenia a skladovania ovocia tak, aby sa podstatne zvýšil podiel kvalitného tovaru pre priamy konzum a to počas celého zimného a jarného obdobia. Vykonajú sa tiež opatrenia na prekonanie úzkych miest v krytí potreby škôlkárskeho materiálu.

V celkovom nákupe zeleniny sa uvažuje s nižším tempom rastu vzhľadom na dosiahnutú pomerne vysokú úroveň nákupu a rastúcu záhradkársku produkciu. Na zvýšenie produkcie rýchlenej zeleniny sa ráta aj s využitím odpadového tepla kompresorových staníc plynovodov, jadrových elektrárni a geotermických zdrojov tepla. Produkcia rýchlenej zeleniny sa má do roku 1995 zvýšiť na 17 tis.. ton.

Na zníženie prepravných nákladov strát a skvalitnenie tovaru prichádzajúceho na vnútorný trh sa budú i naďalej realizovať opatrenia na zvýšenie sebestačnosti okresov v niektorých druhoch zeleniny, racionalizovať prísun zeleniny na trh a pre veľkospotrebiteľov a budovať zariadenia pre manipuláciu a skladovanie zeleniny. Tieto opatrenia budú vykonávať koordinovane prvovýrobné, obchodné a spracovateľské organizácie.

V návrhu výroby hrozna sa ráta s rýchlejším rozvojom produkcie stolového hrozna tak, aby sa celoštátne zabezpečila z domácej produkcie spotreba aspoň 1, 3 kg na 1 obyvateľa. Ráta sa so zvýšením plochy viníc o 4 tis.. ha (na 36 tis.. ha).

V produkcii tabaku sa ráta oproti úrovni dosahovanej v rokoch 1981 - 1984 so zvýšením o 24 % s cieľom zvýšiť v ČSSR podiel domácej suroviny v tabakových výrobkoch.

V produkcii ľanových stoniek sa bude zabezpečovať výroba 23 tis.. ton, čo Je o 49 % viac oproti priemeru rokov 1981 - 1984.

Produkcia objemových krmív sa v období 1985 - 1995 má zvýšiť o 19 - 20 %. Ráta sa však s tým, že zníženie strát na dorobenej produkcii zvýši sa použiteľný fond objemových krmív o 22 %. Kŕmna hodnota objemových krmív sa má zvýšiť tak, aby 100 kg objemových krmív (v hodnote sena) obsahoval 37, 5 škrobových jednotiek oproti súčasným 35 škrobovým jednotkám. Zvýšením kvality, vyšším obsahom živín v objemových krmovinách sa vytvoria predpoklady, aby sa nimi mohlo sčasti uhradiť vo výžive hospodárskych zvierat jadrové krmivo.

S výraznou intenzifikáciou produkcie objemových krmív sa ráta na lúkach a pastvinách. Z jedného hektára trvalých trávnych porastov (TTP) sa v roku 1995 má zobrať v priemere 3 tony krmu (v hodnote sena), čo je viac oproti výsledkom v rokoch 1981 - 1983 o 0, 67 tony (o 29%). Dôležité pritom bude skvalitniť skladbu trávnych porastov,

najmä zvýšiť pomer stráviteľných bielkovín k energetickej zložke. Intenzifikačné vklady sa zamerajú predovšetkým na kvalitné plochy trvalých trávnych porastov, na III. - V. akostnú triedu. Týmito opatreniami a využívaním všetkých plôch TTP sa zabezpečia v horských a podhorských oblastiach lepšie predpoklady pre rozšírenie chovu oviec a jalovíc (na báze pastvy), ako aj pre vytváranie väčších zásob sena na zimné obdobie.

Intenzifikácia a plné využitie produkcie na TTP a skvalitnenie akosti sena sa zabezpečí zvýšením dávok dusíka na najintenzívnejšie obhospodarované plochy (až 140 kg na 1 ha), zúrodňovacími akciami (na 210 tis.. ha), doplnením strojového parku na úpravu, ošetrovanie plôch TTP a zber úrody, výstavbou prístupových ciest, zlepšením osív tráv, lepšou organizáciou pasenia, budovaním pastevných areálov a sen níkov.

Pri výrobe objemových krmív na ornej pôde sa ráta so zvýšením podielu viacročných krmovín, najmä lucerny. Ich hektárová úroda v roku 1995 by mala dosiahnuť 8, 5 tony, t. j. o 0, 5 t viac oproti pomerne už vysokej úrovni hektárových úrod dosahovaných na znížených plochách v rokoch 1981 - 1983. Zvýšenie a následná stabilizácia osevných plôch viacročných krmív sa zabezpečí intenzívnymi metódami zakladania porastov, správnym postupom pri zbere a tvorbou dostatočných rezervných fondov osív.

Na posilnenie kŕmnej základne a vyrovnávanie výživného pomeru v krmivách, kde je relatívny nedostatok glycidových krmív, najmä v horských a podhorských oblastiach, rozšíri sa pestovanie kŕmnych okopanín. Ich výsev sa rozšíri zo súčasných 10 tis. ha na dvojnásobok. Ráta sa s doriešením mechanizácie ich zberu a spôsobu uskladnenia.

Výrazne by sa mali zvýšiť hektárové úrody kukurice na siláž a tzv. ostatných jednoročných krmovín čo by umožnilo znížiť ich plochy v prospech viacročných krmovín, prípadne aj obilnín. Celková produkcia silážnej kukurice sa v období 8. a 9. päťročnice má zvýšiť o 17 percent. Významným zdrojom objemového krmiva sa v súvislosti so zmenou technológie zberu kukurice na zrno stáva kukuričné kôrovie. Dôležitou rezervou kŕmnej základne budú medziplodiny, ozimné a strniskové zmesky, ktorých osev sa zvýši najmä v závlahových oblastiach.

Výstavba skladov na siláž, senáž, seno i slamu, ktorá sa rýchlo rozbieha už v tomto čase, umožňuje rátať so znížením strát na objemových krmivách.

Cieľom opatrení na zvýšenie použiteľnej produkcie objemových krmív a najmä na zvýšenie ich kvality je zabezpečiť zvýšenie dennej dojivosti kráv z objemových krmív minimálne o 1 liter a denný prírastok v hmotnosti jatočného dobytka minimálne o 150 g. Predpokladá sa, že tieto opatrenia priaznivo ovplyvnia aj úspory výrobných nákladov na

chov dobytka a oviec. Nový prístup k využitiu bázy objemových krmív si vyžiada prehĺbiť kooperáciu nížinných a horských a podhorských oblastí v odchove jalovíc a v produkcii jatočného dobytka.

III. Intenzifikácia živočíšnej výroby

Stratégia rozvoja intenzity a štruktúry živočíšnej výroby sa zakladá na raste vlastnej výroby krmív a ich racionálnom využití. Úzkym miestom budú predovšetkým zdroje jadrových krmív. Ráta sa preto s tým, že zdroje jadrových krmív sa budú prednostne orientovať na zvýšenie intenzity výroby ošípaných, jatočnej hydiny a vajec. Programovaný rozvoj intenzity chovu hovädzieho dobytka je založený predovšetkým na zvyšovaní podielu kvalitných objemových krmív na krytí produkčnej dávky.

Rozhodujúcim zdrojom intenzifikácie živočíšnej výroby bude využitie vnútorných rezerv, menovite obmedzovanie strát na hmote a živinách počas zberu, skladovania skrmovania, účelná orientácia plošná realizácia výsledkov vedecko-technického rozvoja a proporcionalita početných stavov zvierat vo vzťahu k disponibilným zdrojom krmív.

Nosným odvetvím živočíšnej výroby z hľadiska výživových potrieb i celej poľnohospodárskej sústavy zostáva i v dlhodobom programe chov hovädzieho dobytka. Produkciu hovädzieho mäsa a mlieka možno zabezpečiť z domácich zdrojov krmív pri relatívne menších nárokoch na jadrové krmivá. V súlade s celkovým zameraním chovu hovädzieho dobytka v závislosti na spoločenských potrebách sa ráta s rýchlejším tempom rastu produkcie jatočného hovädzieho dobytka ako produkcie mlieka. V porovnaní so skutočnosťou v rolku 1983 sa zvýši do roku 1995 produkcia jatočného dobytka o cca 22 % a mlieka o vyše 17%. Program ráta len s miernym rastom početných stavov predovšetkým v oblastiach, kde je nízka hustota hovädzieho dobytka a kde sa z tohoto dôvodu dostatočne nevyužívajú reálne možnosti výroby objemových krmív. Do roku 1990 sa stavy zvýšia o 0, 6%, z toho kráv o 5 %.

Základnou a rozhodujúcou cestou zvyšovania výroby mäsa a mlieka je rast úžitkovosti. Priemerná dojivosť sa má zvýšiť v socialistickom sektore z 3 370 l na 3 620 l v roku 1990 a na 3 720 l v roku 1995. Odchov teliat od 100 kráv z 99, 8 kusov na 101 kusov v roku 1990 a 102 ks v roku 1995. Priemerný denný prírastok vo výkrme z 0, 69 kg na 0, 78 kg v roku 1990 a na 0, 78 kg v roku 1995. Programované zvýšenie úžitkovosti sa má zabezpečiť zvýšením produkčnej účinnosti objemových krmív a znížením mernej spotreby jadrových krmív na jednotku produkcie mlieka a mäsa. Objemové krmivá majú cieľové kryť priemernú dennú produkciu 7 - 8 l mlieka, 350 - 450 g prírastku hmotnosti vykrmovaných býkov.

V chove hovädzieho dobytka bude ďalej pokračovať proces vnútornej diferenciácie populácie na typy výraznejšie dojného zamerania (asi 1/3), ktoré sa budú chovať v podmienkach umožňujúcich intenzívne využitie ich produkčných schopností a na typy kombinovaného úžitkového smeru s dobrými parametrami mliečnej i mäsovej úžitkovosti. Priemerná mliečna úžitkovosť dojnejšieho typu sa bude pohybovať okolo 4 000 - 4 500 l a kombinovaného typu okolo 3 500 1.

Splnenie výrobných zámerov je podmienené intenzívnym reprodukčným využívaním kráv a jalovíc. Podstatné zlepšenie sa má dosiahnuť v úrovni odchovu teliat a jalovíc, ktorý podmieňuje kvalitatívnu skladbu stáda kráv a celú ekonomiku chovu. Trvalé je potrebné rátať s prevodom 27 - 32 % jalovíc do stavu kráv a úmerne znížiť intenzitu vyraďovania kráv na 28 - 31 %. Pôjde tiež o zvyšovanie produkčnej životnosti kráv a to zo súčasných 3 - 4 aspoň na 4 - 5 úžitkových rokov.

Zintenzívnenie reprodukcie sa má dosiahnuť najmä rozširovaním metódy riadenia reprodukčného cyklu hovädzieho dobytka. V rámci plemenárskych programov sa bude organizovať prenos včasných embryí s cieľom intenzívnejšie využívať progresívny genofond kráv.

Ochrana zdravia zvierat sa zameria hlavne na uplatnenie integrovaných zdravotných systémov zameraných na zvyšovanie prirodzenej odolnosti zvierat; na prevenciu a liečbu porúch plodnosti plemeníc, na účinnejší boj proti leukóze a mastitídam, na ochranu proti dýchacím a zažívacím chorobám, najmä teliat a na zabezpečenie hygienického dojenia, vrátane biotechnickej kontroly dojacích zariadení. Vyžiada si to zabezpečiť účinné liečivá, vakcíny medikamenty, veterinárne materiály, pomôcky a prístroje.

Pri riešení ustajňovacích kapacít pôjde o minimalizáciu investičnej náročnosti a minimalizáciu palivo-energetických a výrobných nákladov. Dôslednejšie sa budú rešpektovať biologické požiadavky chovov jednotlivých kategórií hovädzieho dobytka. Ráta sa preto s využitím všetkých prevádzkovo vyhovujúcich kapacít, ktoré z hľadiska potrieb a účelnosti sa budú postupne modernizovať a rekonštruovať so zámerom rozšíriť kapacity cestou účelovej prestavby, zlepšiť technologické vybavenie a pracovné prostredie a zvýšiť produktivitu práce. Prírastok kapacít, ktorým sa nahradia nevhodné a havarijné prevádzky a zabezpečí ustajnenie zvýšených početných stavov sa bude riešiť predovšetkým formou dostavieb s prednostným využitím existujúcich zariadení a inžinierskych sietí. Urýchli sa dobudovanie skladov objemových krmív, halových senníkov a hnojísk.

V chove dojníc budú prevažovať viazané systémy ustajnenia, najmä u chovov kombinovaného produkčného zamerania, s podstieľkovou prevádzkou v záujme kvalitnejšieho ošetrovania zvierat a racionálnejšieho hospodárenia s krmivami a maštaľným hnojom. V systémoch kŕmenia budú prevládať mobilné linky a dojenie na stojisku do potrubia. Vo výžive teliat v období mliečnej výživy sa uplatni výlučne individuálne kŕmenie stacionárnymi zariadeniami. V odchove jalovíc a výkrme býkov budú preferované systémy volného skupinového ustajnenia na podstielke.

Nadväzne na súčasný stav ustajňovacích priestorov a rozvoj stavov hovädzieho dobytka sa ráta s nasledovnou výstavbou ustajňovacích kapacít (v tis.. ks):

Realizácia tohto programu umožní do roku 1995 zabezpečiť vyhovujúce kapacity pre plánovaný počet kráv a pri ostatnom hovädzom dobytku kryť ich potrebu na cca 90 %.

Rozvoj chovu ošípaných bude sa usmerňovať v súlade s rastom výroby vlastných zdrojov Jadrových krmív, vrátane bielkovinových komponentov a úrovňou ich produkčného využitia. Z hľadiska týchto faktorov sa ukazuje reálna možnosť zvýšiť výrobu a nákup jatočných ošípaných do roku 1995 oproti plánu na rok 1985 o 11 %.

Výrobu a nákup ošípaných je nutné zabezpečovať rastom intenzity výroby pri miernom poklese stavov. Zabezpečenie programu intenzifikácie výroby ošípaných si vyžiada zvýšiť úroveň využitia potenciálnych schopností v mäsovej i reprodukčnej úžitkovosti. Zámerom je dosiahnuť denné prírastky hmotnosti vo výkrme vrátane predvýkrmu minimálne 0, 55 kg, t. j. o cca 9 % vyššie oproti roku 1983. V odchove prasiat sa ráta s udržaním súčasnej úžitkovosti pri vyššej úrovni selekcie. Realizácia hybridizačného programu sa zameria na zlepšenie jatočnej hodnoty a konvezcie krmív, širšie využívanie biotechnickej metódy riadenia a kontroly reprodukčného procesu a znižovania neodôvodnených strát uplatnením prevencie ochrany zdravia vo veľkochovoch.

Kapacitné problémy v chove ošípaných budú sa riešiť hlavne modernizáciou a dostavbou existujúcich fariem. S novou výstavbou sa ráta len v ojedinelých prípadoch, kde ide o náhradu fyzicky a technicky dožitých ustajňovacích kapacít, resp. kde treba nahradiť likvidované ošipárne z iných spoločenských dôvodov.

V novej výstavbe a pri modernizácii uplatnenia sa typy technológií na báze využitia vlhčeného kŕmenia s mobilným rozvozom vlhkých krmív, resp technológie kŕmenia suchými krmivami s možnosťou dodatočného zvlhčovania, ktoré umožňujú racionálne využívať kŕmne odpady potravinárskeho priemyslu

Pri všetkých kategóriách ošípaných sa i naďalej ráta s bezstelivovým systémom ustajnenia Výkaly z objektov sa budú po predchádzajúcom skladovaní využívať vo forme tekutého hnoja a pri vysokých koncentráciách sa bude postupne uplatňovať aj anaeróbne ošetrenie s využitím metanogenézy. Odpadové vody sa budú využívať v rastlinnej výrobe, predovšetkým v závlahách.

Rozvoj chovu oviec bude založený predovšetkým na zúžitkovaní kŕmnych zdrojov z tých trvalých trávnych porastov, ktoré nebudú využívané hovädzím dobytkom ako aj pozberových zvyškov a vedľajších produktov rastlinnej výroby, tiež v nížinných oblastiach. Tieto zdroje umožňujú zvýšiť početné stavy oviec do roku 1995 na 900 tis. ks. (oproti 677 tis. ks. v roku 1983) Týmto rozvojom posilnia sa fondy vlny, ako dôležitej domácej prírodnej textilnej suroviny o viac ako 38 percent Produkcia jatočných oviec oproti roku 1983 vzrastie o takmer 80 %.

Výrobné zámery v chove oviec podporí ďalšie prehlbovanie šľachtiteľských a hybridizačných programov zameraných na zlepšenie výroby masa a vlny a širšie uplatnenie biotechnických postupov riadenej reprodukcie Postupne sa budú stabilizovať dva úžitkové typy a to vinársko masový a vinársko-mliečny

Pre zabezpečenie rozvoja chovu oviec sa počíta s novou výstavbou najmä v horských a podhorských oblastiach, kde je nedostatok vhodných objektov na rekonštrukcie. V rokoch 8 päťročnice bude treba vybudovať kapacity pre 112 tis. ks oviec a v rokoch 9. päťročnice pre ďalších 120 tis. kusov

Program rozvoja chovu hydiny orientuje vývoj a štruktúru na ďalší rast intenzity chovov a na racionálne využitie jadrových krmív pri plnom krytí požiadaviek spotrebiteľského trhu. Návrh výroby hydinového mäsa do roku 1995 uvažuje so 7 %-ným rastom a výroby vajec s 9 %ným rastom oproti roku 1983 pri súčasnom znížení stavov hydiny i nosníc. Vzhľadom na konzumentské požiadavky, ako aj krmivársku a ekonomickú náročnosť budú sa na celkovej výrobe jatočnej hydiny podieľať 78 % brojlery, 6, 7 % jatočné sliepky, 7, 8 % jatočné morky, 4 % jatočné husi a 3% jatočné kačice.

Šľachtiteľská práca sa zameria na zvýšenie znášky vajec a pri mäsovej hydine na vysokú konverziu krmív v spolupráci s členskými štátmi RVHP. Ďalšia intenzifikácia chovov hydiny si vyžaduje dôslednejšie uplatňovať účinné programy prevencie proti chorobám a nákazám, menovite proti hromadným onemocneniam.

Koncepcia riešenia kapacitných problémov ráta s postupnou rekonštrukciou dožívajúcich kapacít a dostavbou výrobných veľkokapacitných jednotiek. V rokoch 8. päťročnice sa uvažuje s výstavbou a modernizáciou kapacít pre 2 310 tis.. ks a v rokoch 9. päťročnice pre 1 660 tis.. ks hydiny.

Krytie potreby krmív sa pri ocenení potrieb a zdrojov, podľa metodiky bilancie krmív platnej pre 7. 5RP zabezpečuje zdrojmi objemových krmív (i pri zohľadnení 20% skladovacích strát na živinách a sušine) v škrobových jednotkách do roku 1990 na 107 % a do roku 1995 na 108 %. Umožňuje to vytvárať v poľnohospodárskych podnikoch potrebné prevádzkové zásoby.

V zdrojoch jadrových krmív sa v roku 1990 ukazuje schodok 6 % a v roku 1995 cca 3 %. Nadväzne na realizáciu programových opatrení na úseku zvýšenia kvality najmä objemových krmív a biochemizácie bude však možné reálne znížiť spotrebu jadrových krmív o 6 - 7 %. Umožní to zabezpečiť plné krytie jednotlivých úsekov živočíšnej výroby jadrovými krmivami.

Rovnomerné zabezpečovanie rozvoja výroby živočíšnych produktov počas celého roka (i pri medziročných výkyvoch vo výrobe krmív) a tým aj zámerov v racionalizácii ich spotreby osobitne v podmienkach SSR si vyžaduje postupne vytvárať nevyhnutné prevádzkové zásoby a rezervy jadrových i objemových krmív.

Analýza ukázala, že na zabezpečenie plynulého zásobovania objemovými krmivami je potrebné vytvoriť k začiatku hospodárskeho roka rezervy rovnajúce sa 15 % ročnej spotreby objemových krmív. Okrem toho je potrebné mať zásoby krmív do novej úrody, a to kukuričnej siláže na 3 mesiace a sena a senáže, na 1 mesiac. Účelom prevádzkových zásob je stabilizovať v priebehu celého roka vyrovnanú objemovú zložku i úživný pomer kŕmnej dávky.

Prevádzkové zásoby jadrových krmív by mali k 1. júlu bežného roka dosahovať minimálne úroveň spotreby pri hustosiatych obilninách

na 5 týždňov a pri kukurici na 3, 5 mesiaca. Na vyrovnanie výkyvov v úrode obilnín je potrebné postupne v centrálnych fondoch vytvoriť východiskovú rezervu kŕmneho obilia vo výške cca 12 % ročnej spotreby. Predpokladom pre postupnú tvorbu prevádzkových zásob a rezerv jadrových krmív bude najmä racionalizácia menej spotreby jadrových krmív na jednotku produkcie minimálne na úrovni, aká sa dosiahla v priaznivom roku 1984 a aká sa zakotvila do plánu na rok 1985 (zníženie o 7 %).

Vzhľadom na obmedzené zdroje energie je nevyhnutné počítať s vylúčením teplovzdušných úsuškov na výrobu tvarovaných krmív. Plánovaná výroba cca 100 tis.. ton umožní kryť len ich potrebu pre priemyslové vyrábané kŕmne zmesi. Na výrobu tvarovaných krmív bude možné využívať iba zdroje úsuškov vyrobených energeticky úspornými technológiami nadväzne na dodávky nízkotepelných sušiarní.

Výživa hydiny a ošípaných bude plne krytá kŕmnymi zmesami, zatiaľ čo vo výžive hovädzieho dobytka sa ráta s priemyselne vyrábanými doplnkovými kŕmnymi zmesami a premixami. Do roku 1995 sa zvýši výroba kŕmnych zmesí o 10, 5 %, z toho v chove hovädzieho dobytka o 13 %, ošípaných o 11, 4 % a hydiny o 10 %.

Nadväzne na to sa bude rozširovať a modernizovať krmovinársky priemysel.

V koncepcii sa naďalej ráta s doplnkovými zdrojmi mäsa od drobnochovateľov.

Dosiahnutie cieľov v živočíšnej výrobe bude v rozhodujúcej miere ovplyvňované rozvojom a realizáciou výsledkov vedy a techniky. Vedecko-výskumná základňa pri rozšírenej spolupráci predovšetkým s členskými štátmi RVHP sa bude prioritne orientovať na tieto rozhodujúce otázky ďalšieho rozvoja živočíšnej výroby:

- šľachtenie na účinnejšiu konverznú schopnosť objemových i jadrových krmív, na zvyšovanie obsahu bielkovín v živočíšnych produktoch, ako aj na výhodnejší pomer mäsa, tuku a kostí jatočných zvierat,

- prepracovanie presných metód stanovenia plemennej hodnoty a selekcie, zdokonaľovanie metód hybridizácie a tvorby syntetických populácií a na spresnenie komplexných šľachtiteľských a hybridizačných programov,

- Štúdium genetiky populácií a kvantitatívnych znakov ďalších odvetví biochemickej a fyziologickej genetiky, cytogenetiky a génových manipulácií, rozpracovanie účinných metód ochrany a uchovania genofondu hospodárskych zvierat,

- zdokonalenie a účinné využívanie metód riadenia a kontroly reprodukčného cyklu s cieľom zintenzívnenia reprodukčného využívania plemenníc a zvyšovania hospodárnosti chovov,

- doriešenie variantných systémov ustajnenia tak pre novostavby, ako aj pre komplexné a prvkové rekonštrukcie, modernizáciu a dostavby objektov a technologických liniek, vrátane racionálnych systémov odpratávania, skladovania a využitia výkalov v rôznych technologických typoch,

- dopracovanie systémov vedeckého riadenia výživy jednotlivých druhov a kategórií zvierat, znižovanie kvalitatívnych a živinových strát pri konzervovaní a skladovaní krmív, rozpracovanie zdôvodnených systémov bilancovania a plánovania výroby krmív,

- účinnejšie riešenie produkčných chorôb všetkých druhov hospodárskych zvierat a ochrany ich zdravia, inováciu výroby biopreparátov formou združených vakcín proti viacerým chorobám a diagnostických sér do komplexných súprav tak, aby sa mohli používať priamo v maštaliach, vývoj nových mikrobiotík a probiotík pre neprežúvavcov a hydinu,

- prepracovanie vedecky zdôvodnených metód organizácie riadenia a ekonomiky chovu jednotlivých druhov a kategórií zvierat a optimálnej skladby živočíšnej výroby v rozdielnych prírodných podmienkach ich výroby.

Významnú úlohu v úsilí o ďalšie zvyšovanie intenzity a efektívnosti výroby musia zohrať organizácie biologických služieb. Ich ďalší rozvoj sa zameria na rozširovanie a prehlbovanie doterajších a zavádzanie nových činností. Cieľom je prednostne zabezpečiť úlohy štátnej starostlivosti a poskytovať poľnohospodárskym podnikom pre vymedzený okruh činností komplexné služby na úrovni najnovších poznatkov vedy a techniky.

Plemenárske služby budú v súlade so zákonom SNR o plemenitbe hospodárskych zvierat na úseku šľachtenia, hybridizácie a reprodukcie hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a koní, zabezpečovať štátne plemenárske podniky a na úseku šľachtenia a rozmnožovania hydiny Hydinársky priemysel. Ich činnosť sa bude orientovať na prehĺbenie riadenia šľachtiteľských, hybridizačných a reprodukčných procesov na úrovni celých populácií i jednotlivých stád. Na zabezpečenie rozhodujúcich úloh šľachtiteľskej práce sa ráta s dobudovaním modernej prevádzkovej, laboratórnej, testovacej a šľachtiteľskej základne.

Veterinárna služba sa zameria hlavne na prehĺbenie komplexnej starostlivosti o zdravie zvierat pri rozšírenej spoluzodpovednosti za zdravotnú nezávadnosť potravín živočíšneho pôvodu. Postupne sa budú modernizovať prevádzky Biovety pri orientácii výroby hlavne na produkciu združených vakcín a ďalších veterinárnych biopreparátov. Dobudovaním veterinárnej asanačnej služby vytvoria sa podmienky

pre zabezpečenie účinnej asanácie, dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie prevádzok živočíšnej výroby a spracovateľského priemyslu.

IV. ZHODNOCOVANIE POĽNOHOSPODÁRSKYCH SUROVÍN V SPRACOVATEĽSKOM PRIEMYSLE

Dlhodobý program určuje pre potravinársky priemysel tieto hlavné úlohy:

- zabezpečovať komplexné spracovanie všetkých poľnohospodárskych surovín určených na ľudskú výživu, prípadne na iné použitie;

- maximálne zhodnocovať poľnohospodársku surovinu pri súčasnom zvyšovaní úžitkovej hodnoty potravinárskych výrobkov tak, aby zodpovedali výživovým potrebám;

- zvyšovať kvalitatívny štandard potravinárskych výrobkov, vrátane rozšírenia ponuky výrobkov osobitnej kvality;

- na tomto základe obohacovať sortiment a zvyšovať úroveň dodávok potravinárskych výrobkov pre vnútorný trh, zabezpečovať plynulé zásobovanie obyvateľstva potravinami;

- zabezpečovať rast výroby, určenej na efektívny vývoz.

Nadväzne na zdroje surovín, predpokladanú spotrebu potravín a požiadavky na vývoz vybraných výrobkov má priemerné ročné tempo rastu potravinárskej výroby v rokoch 1986 - 1995 dosiahnuť 1, 9 % (oproti 1, 7 % očakávaných v 7. päťročnici) pri značne diferencovanej dynamike v jednotlivých výrobných odboroch.

Výroba tovaru v potravinárskom priemysle vzrastie rýchlejšie ako trhová poľnohospodárska produkcia. V hodnotovom vyjadrení dosiahne nasledujúce tempo (v %):

V návrhu rozvoja výroby potravín sa prihliada na rast počtu obyvateľstva a kvalitatívne zmeny štruktúry potravinárskej výroby v súlade s požiadavkami racionálnej výživy.

Predpokladá sa, že dodávky do trhových fondov v maloobchodných cenách vzrastú v porovnaní s plánom roku 1985 do roku 1995 o 22, 2 %. S rýchlejším rastom dodávok do trhových fondov sa uvažuje v odboroch, ktoré spracúvajú živočíšne produkty (mliekárenský priemysel

+26, 2%, mäsopriemysel +24, 9%). Z odborov, ktoré spracúvajú rastlinnú produkciu, zvýšia sa dodávky z Vinárskych závodov o 36, 2 %, z Palmy o 29, 2%, cukrovarníckeho priemyslu o 11, 7%. V priebehu 8. a 9. päťročnice sa bežne dodávaný sortiment potravinárskych výrobkov obrnení zhruba o 40 %.

Poľnohospodársko-potravinársky komplex kladne prispeje k zefektívneniu a plneniu národohospodárskych úloh v oblasti zahraničného obchodu.

Tento zámer bude uskutočňovaný po dvoch linkách:

- nachádzaním ďalších netradičných zdrojov vývozu

- znižovaním dovozu v tých prípadoch, kde je ho možné racionálne nahradiť domácimi surovinami.

Nepôjde pritom len o opatrenia, týkajúce sa objemov vyvážaných a dovážaných výrobkov, ale aj dosiahnutia vyššej efektívnosti zahranično-obchodnej výmeny, lepším speňažovaním poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov na zahraničnom trhu.

Vo vývoze zostávajú aj naďalej rozhodujúcimi položkami slad, mäso a výrobky z mäsa, pivo, niektoré mliečne a konzervárenské výrobky. Úsilie sa zameria tiež na vývoz vína a piva do ZSSR i NSŠ a na väčší príspevok SSR pre celoštátny vývoz chmeľu. Koncom 9. 5RP ráta sa aj s vývozom cukru. Zvýšený dôraz sa bude klásť tiež na vývoz menších komodít a špecialít ako napr. králičie mäso, niektoré cukrovinárske výrobky, výrobky zeleninárske a ovocinárske, osivo, semená, plemenný materiál a podobne.

Pokiaľ ide o dovozy ráta sa s výraznejším znížením dovozu bielkovinových komponentov.

Úsilie poľnohospodárstva sa preto zameria na náhradu dovážaných bielkovín domácimi zdrojmi (olejniny, strukoviny) ako aj plnším spracovaním niektorých odpadov z potravinárskeho priemyslu.

Rozpracovávajú sa opatrenia na zlepšovanie výsledkov zahraničného obchodu so snahou využívať DNÚ a výrobné kooperácie na dovoz progresívnej techniky a na ďalšiu podporu vedecko-technického rozvoja. Nedostatkové suroviny a materiály z časti budú aj naďalej riešené formou väzbových obchodov (s NSŠ) a vyrovnanou výmenou so SŠ.

Podmienkou dosiahnutia programového rozvoja je výrazná intenzifikácia potravinárskeho priemyslu. Program ráta s plným využitím takých doplnkových zdrojov, ako je zníženie strát vo výrobe, pri skladovaní polotovarov a hotovej produkcie, vo sfére obehu i v oblasti konečnej spotreby. Počíta s rýchlejším uvádzaním výrobných a skladovacích kapacít do prevádzky a s ich plnším využitím, vrátane lepšieho využitia fondu pracovnej doby. Značné efekty sa majú získať programovanými zmenami v štruktúre potravinárskej výroby a urýchlením inovačných procesov tak výrobkových, ako aj technologických, smerujúcich k vyššiemu zhodnoteniu surovín a zlepšovaniu úžitkových vlastností výrobkov využitím výsledkov vedecko-technického pokroku.

Navrhovaný rozvoj výroby a materiálno-technickej základne jednotlivých výrobných odborov vychádza z predpokladanej spotreby, resp. vývozu jednotlivých druhov potravín a je v bilančnom súlade so zdrojmi poľnohospodárskych a ďalších surovín.

V mliekárenskom priemysle sa počíta s plným krytím vnútorného trhu pri mlieku, syroch a ostatných mliekárenských výrobkoch v pestrom a širšom sortimente. Zabezpečuje sa komplexné spracovanie suroviny a jej vyššie zhodnocovanie.

Rozhodujúcou úlohou je zvýšiť finalizáciu mliekárenskej výroby. Výroba tovaru sa v porovnaní s rokom 1985 zvýši v 8. a 9. päťročnici o 23, 7 % a zhodnocovanie spracovaného mlieka sa má zvýšiť najmenej o 6, 2 %. Zmena štruktúry vyrábaného sortimentu sa zabezpečí zvýšením finalizácie a inováciou sortimentu. Nehmotný rast výroby dosiahne cca 1 % ročne.

Inovované výrobky sa budú podieľať ročne na výrobe tovaru cca 7, 5 percentom. Inovačná aktivita sa bude orientovať najmä na rozširovanie sortimentu kyslomliečnych výrobkov (za 250 mil. Kčs v MC ročne), syrov (33 tis.. ton ročne). Ráta sa s efektívnym využitím ovčieho a kozieho mlieka. Zvyšovanie nutričných hodnôt výrobkov sa zabezpečí ich fortifikáciou bielkovinami a vitamínmi, výrobou mlieka s predĺženou trvanlivosťou a rozšírením sortimentu výrobkov mimoriadnej akosti. Zavedie sa lecitínované mlieko a výroba kazeinátu pre ďalšie využitie v mäsovom priemysle. Rozšíri sa využitie biotechnológií. Zavedú sa mliekárenské kultúry pre malospotrebiteľov, kolekcie roztierateľných syrov, malé tvary syrárskych špecialít a pod. Podiel trvanlivého mlieka a mlieka s predĺženou trvanlivosťou dosiahne cca 20 % z výroby konzumného mlieka. Výroba prírodných syrov sa zvýši o viac ako 40 percent a podiel porcovaných a balených prírodných syrov dosiahne zhruba 20 % z ich výroby.

Program ráta s dobudovaním výrobných kapacít, a to mliekárne Komárno, Stropkov, Rimavská Sobota a výrobne kazeinátu sodného v Nových Zámkoch. Počíta sa tiež s využitím menších prevádzok a ich rekonštrukciou na výrobu syrov a mliekárskych špecialít.

Spolupráca s poľnohospodárskymi organizáciami sa zameria na zvyšovanie kvality mlieka a uplatňovanie racionalizačných prvkov pri preberaní a doprave mlieka. Zvýšená produkcia mlieka v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji umožní znížiť vnútropodnikové presuny na polovicu. Podstatnejšie rozšírenie sortimentu mliekárskych výrobkov a zvýšenie výroby požadovaných druhov zabezpečí

rast spotreby zo súčasných 229, 2 kg na obyvateľa za rok na 265 líg v r. 1995.

V mäsovom priemysle sa v programe uvažuje do r. 1995 so zvýšením výroby tovaru oproti roku 1985 o 18, 2 %. Racionálnejšie využitie surovín umožní zvýšiť ich zhodnotenie o 7, 2 %. Nehmotný rast výroby má dosiahnuť 1 % ročne.

Štruktúra výroby sa zmení v prospech výrobkov s vyššou úžitkovou a nutričnou hodnotou pri poklese podielu tukov. V dodávkach výrobkov z mäsa do trhových fondov sa zvýši podiel balených mias z celkových dodávok výsekového mäsa zo súčasných 8 % na 20 %. Podiel špeciálne upraveného mäsa z baleného mäsa sa zvýši zo súčasných cca 10 % na asi 13 % z celkového objemu baleného mäsa. Zvýši sa aj výroba vákuovo-balených mäsových výrobkov, ktorá v r. 1995 dosiahne cca 10 % z celkovej výroby mäsových výrobkov. Naďalej sa bude zvyšovať podiel dodávok deleného mäsa. Do r. 1993 vzrastie na 95 % z celkových dodávok výsekového mäsa.

Objem inovovaných výrobkov bude dosahovať cca 4 % z ročného objemu výroby tovaru. Hlavné smery inovácie budú sa orientovať na efektívnejšie využívanie všetkých zdrojov surovín vrátane bielkovín krve. Rozšíri sa výroba výrobkov spĺňajúcich diétne požiadavky a sortiment výrobkov fortifikovaných optimálnym podielom bielkovinových prípravkov a so zníženým obsahom soli a tukov. Do výrobkov sa využije kazeinát sodný.

Investičná výstavba bude zameraná najmä na zvyšovanie mraziarenských kapacít v Dunajskej Strede, vo Zvolene a v Kežmarku a na rekonštrukciu a modernizáciu starších závodov. Postupne sa uvedú do prevádzky nové kapacity v Lučenci, v Spišskej Novej Vsi, v Komárne, v Brezne a v Trenčíne. V záujme plynulého zásobovania odľahlejších oblastí sa vhodne rozmiestnia rozdeľovne. Ráta sa tiež s výstavbou závodu na spracovanie domácich korenín ako komponentu do mäsových výrobkov.

Rastom živočíšnej výroby a dobudovaním spracovateľských a mraziarenských kapacít sa oproti súčasnej úrovni znížia medzipodnikové presuny jatočných zvierat, mäsa a mäsových výrobkov do Stredoslovenského a Východoslovenského kraja cca o 2/3, čo prinesie značné úspory v spotrebe pohonných látok a pomôže prekonať nevyváženosť v zásobovaní niektorých oblastí.

V hydinárskom priemysle program určuje dosiahnuť vyššie zhodnocovanie surovín, obohatenie vnútorného trhu atraktívnymi výrobkami a plynulé zásobovať vnútorný trh pri rozšírení najmä polotovarov a hotových pokrmov. Výroba tovaru do roku 1995 sa má zvýšiť o 20, 2 percenta. Miera zhodnocovania nakúpenej suroviny má vzrast o 6, 2 %. Ráta sa so znížením medzipodnikových presunov do Východosloven-