Dlhodobý program

rozvoja poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a ostatných odvetví v SSR, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní výživy ľudu

Z postulátu XVI. zjazdu KSČ - dosiahnuť vyššiu sebestačnosť a skvalitňovanie výživy obyvateľstva vyplýva úloha ďalej zvyšovať potravinársko-poľnohospodársku produkciu. Zvlášť náročné vyvstáva táto úloha v SSR, kde sa počet obyvateľov v období 1980-1995 zvýši o 9, 5 % a kde v súlade s koncepciou zblíženia úrovne spotreby potravín na obyvateľa v národných republikách bude potrebné zabezpečovať hmotné zdroje pre rýchlejší rast spotreby niektorých druhov potravín, osobitne živočíšneho pôvodu.

Hlavnou cestou zvyšovania výroby potravín a jej efektívnosti je rýchlejšie uplatňovanie poznatkov vedy a techniky. Je nevyhnutné zabezpečiť rýchlejší rozvoj rastlinnej výroby pred živočíšnou a výtvoru primerané rezervy krmív. To si vyžaduje prehĺbiť starostlivosť o ochranu pôdy a jej využívanie a ďalej pokračovať v budovaní závlah, odvodňovacích akcií a v neinvestičných zúrodňovacích opatreniach. Účinnejšie treba bojovať proti stratám všetkého druhu, zvyšovať úroveň zhodnocovania krmív, energie a všetkých surovín a materiálov. K tomu musia prispieť aj dodávateľské odvetvia zvyšovaním technickej úrovne, kvality a komplexnosti dodávok strojov a zariadení a pružnejším prispôsobovaním štruktúry a kvality hnojív, chemických prostriedkov, a ďalších surovín a materiálov. Na všetkých úsekoch je nevyhnutná dôsledne presadzovať líniu efektívnosti, technologickú disciplínu a hospodárnosť.

V podmienkach SSR, kde v roku 1995 bude pripadať na obyvateľa 0, 45 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 0, 28 ha ornej pôdy, je na zabezpečenie ďalšieho rastu intenzity a efektívnosti poľnohospodárskej výroby nevyhnutné cieľavedome usmerniť Intenzifikačný proces na lepšie využitie potenciálnych rezerv v rozhodujúcich produkčných oblastiach, osobitne v oblastiach s vybudovanými závlahovými sústavami, ale tiež v horských a podhorských oblastiach, na Východoslovenskej nížine, na Záhorí, v Poiplí a v niektorých ďalších rajónoch s doteraz nižšou intenzitou výroby.

V súlade s celoštátnou koncepciou vyznačuje sa aj Dlhodobý program rozvoja poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu v SSR realistickým prístupom k určeniu cieľov vo výžive vo väzbe na vymedzenie možných zdrojov a ciest ďalšieho zvyšovania výroby potravín, pri ktorom sa náležité rešpektujú náročnejšie a zložitejšie podmienky pre ďalší rozvoj našej ekonomiky. Vo vzťahu k výrobe potravín ide najmä

o problém palív a energie, obmedzené zdroje surovín na výrobu priemyselných hnojív a niektorých ďalších intenzifikačných činiteľov, ale aj o rastúce vplyvy exhalátov, prísnejšie požiadavky na ochranu vody a celého životného prostredia.

V programe do roku 1995 sa ráta, že výmera ornej pôdy sa oproti roku 1985 zníži o 0, 2 %, pri súčasnom zvyšovaní hrubej poľnohospodárskej produkcie ročne o 1, 3% (ČSSR o 1, 2%). Rýchlejšie sa bude zvyšovať trhová poľnohospodárska produkcia do štátnych fondov, 1, 5 % ročne (v ČSSR 1, 3%). Výroba tovaru v potravinárskom priemysle vzrastie o 1, 8% ročne (v ČSSR 1, 7 %) a dodávky do trhových fondov o 2 % (v ČSSR 1, 5 %).

Medzi základné úlohy intenzifikácie poľnohospodárstva v SSR patrí realizovať rozsiahly program zúrodňovania pôdy, výrazne zvýšiť intenzitu výroby a osobitne kvalitu objemových krmív pre HD a ušetriť tak zdroje obilia pre výrobu ošípaných a hydiny. Zvýšenie sebestačnosti sa sleduje intenzifikáciou a čiastkovými zmenami štruktúry v celom komplexe rastlinnej výroby, osobitne pri obilninách, strukovinách, olejninách a zelenine, čo súčasne korešponduje s racionalizáciou spotreby a to pri živočíšnych výrobkoch najmä v prospech hovädzieho mäsa a mlieka. Návrh určuje a zabezpečuje tiež zámery vo vyššom zhodnotení surovín v potravinárskom priemysle, zvýšení kvality a trvanlivosti výrobkov a obohatenie sortimentu pre spotrebiteľov všetkých vekových kategórií.

Program ráta s významným podielom, najmä chemického a zdravotníckeho priemyslu SSR na zabezpečenie celoštátneho rastu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, osobitne pri priemyselných hnojivách, agrochemikáliách, lyzíne, biofaktorooh a obaloch. Významný podiel na realizácii programu bude mať tiež vodné hospodárstvo a stavebníctvo. K tomu treba prihliadať pri tvorbe dlhodobého výhľadu a 8. päťročnice v týchto odvetviach.

Závažným problémom je vysoká investičná náročnosť rozvoja niektorých odborov potravinárskeho priemyslu, najmä cukrovarníckeho, keho, mraziarenského a pivovarníckeho a zabezpečenie výroby detskej výživy a enzýmov. Investične náročný je tiež program závlah, program komplexnej mechanizácie, ako aj rekonštrukcií a dostavby živočíšnych fariem, pozberových liniek a skladovacích priestorov. Program preto určuje investičné priority v súlade s ich naliehavosťou a podľa kritérií ich produkčného a ekonomického prínosu.

Program ráta s účinnejšou mobilizáciou vnútorných rezerv vo využití existujúcich kapacít a materiálnych vkladov do poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, s energickejším prekonávaním subjektívnych príčin zaostávania v úrovni intenzity a efektívnosti výroby

v zaostávajúcich podnikoch a úsekoch a s prehĺbením režimu hospodárnosti. Program zahrňuje tieto základné časti:

I. Skvalitňovanie výživy obyvateľstva II Poľnohospodárska rastlinná výroba

III. Intenzifikácia živočíšnej výroby

IV. Zhodnocovanie poľnohospodárskych surovín v spracovateľskom priemysle

V. Zabezpečenie poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu výrobnými prostriedkami od dodávateľských odvetví:

1. Strojárenská technika

2. Palivá a energia

3. Chemické a biochemické prostriedky

4. Stavebné a hutnícke materiály

VI. Reprodukcia a stabilizácia pracovných síl

V programe nie sú zahrnuté Smery zdokonaľovania plánovitého riadenia poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, ktoré sa rozpracovávajú v celoštátnych i republikových orgánoch a budú v osobitnom dokumente samostatne predložené na rokovanie vlády ČSSR a národným vládam v priebehu roka 1985.

I. Skvalitňovanie výživy obyvateľstva

Programovaný rast poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, úroveň jej intenzifikácie, efektívnejšie využitie materiálových zdrojov a rezerv a zníženie strát zabezpečuje nasledujúcu úroveň spotreby základných potravín.

kg/obyvateľ/rok

Programová spotreba potravín v SSR je v súlade s vedeckými poznatkami o výžive obyvateľstva a pri väčšine základných potravinových skupín sa v podstate dosahuje úroveň odporúčaných dávok. Prihliada k očakávanému vývoju spotrebiteľského dopytu v SSR a k programovanej spotrebe potravín v celoštátnom meradle. Smeruje predovšetkým k skvalitneniu spotreby potravín so zreteľom na predpokladaný vývoj životnej úrovne a socialistického spôsobu života v rokoch ôsmej a deviatej päťročnice. Rešpektuje sa pritom väzba na domáce zdroje, požiadavky na zvýšenie sebestačnosti v potravinách, vytváranie rezerv a tým i dosiahnutie stability na trhu potravín.

V budúcom desaťročí program výživy zabezpečuje pri potravinách živočíšneho pôvodu zvyšovanie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov priemerne ročne o 0, 7 % a mäsa o 1, 0 %.

Pre zabezpečenie príjmu bielkovín živočíšneho pôvodu na úrovni odporúčanej dávky sa v návrhu spotreby uvažuje s vyššou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov oproti odporúčanej spotrebe o 14 kg, čo v prepočte na bielkoviny v mäse predstavuje 3, 1 kg mäsa v hodnote na kosti.

Rastúca spotreba mlieka sa bude zabezpečovať predovšetkým zvýšením výroby syrov, tvarohu a ďalších, najmä zahustených mliečnych výrobkov. Širšie sa uplatní inovácia, ktorá poskytne spotrebiteľovi pestrejší sortiment výrobkov z mlieka s vyššou úžitkovou hodnotou, vrátane trvanlivého mlieka a mlieka s predĺženou trvanlivosťou.

Spotreba mäsa na kosti sa do roku 1995 zvýši na 83 kg na jedného obyvateľa. Takýto trend vytvára predpoklady pre postupné zmierňovanie doteraz vysokých rozdielov v spotrebe mäsa medzi republikami. (V roku 1983 bola spotreba v SSR nižšia oproti úrovni v ČSR o 12, 4 kg. Do roku 1995 by sa mal tento rozdiel znížiť na 6 kg). V spotrebe mäsa

sa bude zvyšovať podiel hovädzieho mäsa a to tak z výrobného, resp. zdrojového, ako aj zo zdravotníckeho hľadiska (1 kg výsekového hovädzieho mäsa uhradí rovnaké množstvo bielkovín ako 1, 4 kg výsekového bravčového mäsa).

Rast spotreby rýb ako doplnkového zdroja živočíšnych bielkovín predpokladá zvýšenú výrobu sladkovodných rýb a dovoz morských rýb.

Spotreba vajec v množstve 325 kusov na jedného obyvateľa sa bude pohybovať zhruba na súčasnej úrovni, ktorá zodpovedá spotrebiteľskému dopytu a mierne prekročí odporúčanú dávku.

Spotreba tukov v SSR zostáva zhruba na súčasnej úrovni (pri zmene štruktúry v prospech slnečnicového oleja) a je na úrovni spotreby dosahovanej vo vyspelých štátoch. Ráta sa s rozširovaním nízkoenergetických druhov masla pre priamu spotrebu a so znížením spotreby bravčovej masti.

Uvažovaná spotreba obilnín viaže na rastúcu spotrebu potravín živočíšneho pôvodu, zemiakov, strukovín, zeleniny a ovocia. Spotreba obilnín dosiahne v roku 1995 množstvo 100 kg na obyvateľa za rok, pričom bude vyššia ako je odporúčaná dávka o 9 kg. Ďalšie zníženie spotreby obilnín, ktoré by bolo v súlade s očakávaným vývojom v priemyselne vyspelých štátoch, by umožnilo využiť takto uvolnené zdroje na výrobu mäsa.

Spotreba ovocia a zeleniny je vo výžive obyvateľstva nezastupiteľná. Je nositeľom nedostatkového vitamínu C i ďalších výživových faktorov. V porovnaní s plánom spotreby na rok 1985 vzrastie do roku 1995 spotreba zeleniny o 7, 8 % a ovocia o 14, 3 %. Zlepší sa ich štruktúra v prospech nutritívne hodnotnejších druhov z domácej výroby. Pri ovocí sa ráta aj s miernym rastom spotreby južného ovocia. Pre vysoké medziročné výkyvy v produkcii niektorých druhov ovocia, napr. broskýň, marhúľ a stolového hrozna sa pri týchto druhoch ráta s primeraným dovozom z členských Štátov RVHP.

Pri strukovinách sa ráta so zvýšením spotreby do roku 1995 na 2, 4 k g oproti skutočnej spotrebe v roku 1983 v množstve 1, 3 kg. Zvyšovanie spotreby zodpovedá nutritívnym požiadavkám i spotrebiteľskému dopytu. Programovaná spotreba strukovín sa bude zabezpečovať v podstate z domácich zdrojov.

Spotreba zemiakov sa oproti roku 1985 má zvýšiť do roku 1995 o 14, 8 % (oproti skutočnosti v roku 1983 však až o 30, 4 %) a to pre ich vysokú nutritívnu hodnotu pri porovnaní napr. s obilninami. Podiel priemyselne zušľachtených výrobkov zo zemiakov v porovnaní so súčasným stavom podstatne vzrastie (o 2 až 3 tis. ton).

Spotreba cukru v roku 1995 bude stagnovať zhruba na úrovni plánu spotreby v roku 1985. V budúcom desaťročí sa ráta so zvýšením nepriamej spotreby v potravinárskych výrobkoch, predovšetkým v sirupoch, nealkoholických nápojoch, cukrovinkách, trvanlivom pečive a kompótoch. Ráta sa tiež s náhradou cukru nízko energetickým prírodným, alebo syntetickým sladidlom.

Navrhovaný rast spotreby potravín vychádza z predpokladu, že naturálna spotreba mäsa na kosti zostane do roku 1995 v absolútnom objeme zhruba na súčasnej úrovni (70-80 tis. ton). Ráta sa však s ďalším poklesom naturálnej spotreby mlieka (zo 45 mil. litrov v roku 1985 na cca 20 mil. litrov v roku 1995) a v menšej miere tiež konzumných vajec (zo 770 mil. ks na 620 mil. ks). Výrazný vzostup sa predpokladá pri naturálnej spotrebe zeleniny. Predpokladá sa, že vzrastie z 29 kg na obyvateľa v roku 1985 na 35, 7 kg v roku 1995. Naturálna spotreba ovocia by mala vzrásť z 15, 5 kg na obyvateľa v roku 1985 na 18, 3 kg v roku 1995.

Navrhovaná úroveň spotreby potravín na obyvateľa zabezpečuje, aby spotreba základných vyživovaných faktorov bola blízka hodnotám výživových odporúčaných dávok (na 1 obyvateľa za deň):

Pri uvažovanej spotrebe základných potravinových skupín i ich štruktúre sa prihliada na to, že niektoré doterajšie spotrebné zvyklosti obyvateľstva v SSR sa nepodarí radikálnejšie zmeniť už v období do roku 1995. Spotreba bude však do značnej miery závislá od znalosti a racionálneho chovania sa obyvateľstva pri nákupoch potravín v obchodoch a pri vlastnej príprave pokrmov. Ráta sa s koncepčným sústavným a dlhodobým ovplyvňovaním obyvateľstva, výchovou k získaniu potrebných vedomostí o racionálnej spotrebe potravín, najmä kvalifikovanou výukou detí a mládeže v základných a stredných

Školách, zvyšovaním vedomostí žien, ktoré prakticky rozhodujú o skladbe pokrmov v domácnostiach a vhodnom nákupe, dôslednejším riadením závodného a reštauračného stravovania a koordinovanou propagáciou potravinárskych výrobkov v súlade s potrebami racionálnej výživy. K jej popularizácii sa viac využijú i oznamovacie prostriedky a aktívna spolupráca spoločenských organizácii. To umožní ovplyvňovať spotrebu a dosiahnuť žiadúce zmeny v jej štruktúre.

Rozhodujúcu úlohu pri ovplyvňovaní spotreby má výroba a obchod cestou aktívnej ponuky žiadúcich výrobkov. Ráta sa so zvýšením kvality potravín a znížením strát aj vo sfére konečného užitia poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. Kvalitatívny rozvoj spotreby potravín sa bude zabezpečovať tiež rozširovaním výroby špecialít a luxusnejších potravín. Prioritne sa bude zabezpečovať sortiment pre výživu skupín obyvateľstva so špeciálnymi nárokmi, napríklad detská výživa, diétne potraviny, nízkoenergetické potraviny.

II. Poľnohospodárska výroba

Dosiahnutie cieľov vo výžive obyvateľstva pri zvýšení sebestačnosti a posilnení rezerv si vyžaduje zvyšovať v období 1986-1995 poľnohospodársku produkciu ročne o 1, 3 %. Rýchlejšie sa naďalej bude zvyšovať trhová poľnohospodárska výroba do štátnych fondov (o 1, 5 percenta ročne). Táto dynamika sa zabezpečuje v programoch rastlinnej a živočíšnej výroby, kde sa reálne ocenili dostupné zdroje a faktory rastu v budúcom desaťročí. Dôraz na intenzifikáciu výroby sena na lúkách a pasienkoch, zemiakov a na rozšírenie chovu oviec umožňuje rátať s vyšším tempom rastu poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach. Riešenie vodohospodárskych pomerov na Východoslovenskej nížine dovoľuje uvažovať s rýchlejším zvyšovaním produkcie vo VSK ako celku. Rozhodujúci prírastok produkcie sa však má získať v najprodukčnejšich oblastiach SSR, hlavne v Západoslovenskom kraji.

1. Intenzifikácia rastlinnej výroby

Vývoj v rastlinnej výrobe bude mať v celom období do roku 1995 základný, rozhodujúci význam pre rast celej poľnohospodárskej a potravinárkej výroby.

Rozvoj rastlinnej produkcie v období ôsmej a deviatej päťročnice sa zakladá na týchto základných faktoroch:

Výmera pôdneho fondu sa v uvedenom období bude vcelku stabilizovať. Výmera poľnohospodárskej pôdy (nie však ornej, ale hlavne

TTP v extrémnych polohách) sa zníži len o 34 tis.. ha (0, 2 %) a to pre vážne vyčlenením do lesného pôdneho fondu

Zúrodňovacie opatrenia (neinvestičné) sa vykonajú v 8 päťročnici na 342 tis.. ha ornej pôdy, na 103 tis. ha trvalých trávnych porastoch a na 8 tis. ha pôd pre ovocinársku a vinohradnícku výrobu. V 9 päťročnici program uvažuje s rozsahom zúrodnenia 485 tis.. ha V rámci toho sa zúrodní 370 tis. ha ornej pôdy, 108 tis. ha trvalých trávnych porastov a 7 tis. ha pôd najmä pre ovocinársku výrobu

V rámci týchto zúrodňovacích opatrení bude sa rekultivovať pôda s malou infiltračnou schopnosťou (ťažké ílovité, glejové a oglejené pôdy, osobitne na VSN) na výmere cca 350 tis. ha, na výmere tak mer. 30 tis. ha sa zmiernia nepriaznivé účinky vyvolané vodnou eróziou; negatívne vplyvy priemyselných exhalátov sa zmiernia na výmere okolo 200 tis.. ha Melioračné vápnenie sa vykoná na 350 tis.. hektároch Okrem toho sa počíta s rekultiváciami luk a pasienkov na výmere 200 tis.. ha a so zúrodnením 170 tis. ha piesčitých pôd. Časť týchto opatrení sa vykoná ako súčasť odvodnení, na niektorých pôdach sa kombinuje viac zúrodňovacích opatrení súbežne

Na uvedené neinvestičné zúrodnenie bude potrebné vynaložiť v 8 päťročnici približne 4, 6 mld. Kčs a v 9 päťročnici 4, 4 mld. Kčs Nevyhnutná je preto aj subvenčná podpora tohto programu

V investičnom zúrodňovaní bude sa realizovať najmä odvodnenie zamokrených pôd a výstavba závlah

S novým odvodnením sa uvažuje na výmere 130 tis. ha a s rekonštrukciou starších odvodňovacích systémov na ploche 20 tis. ha. Práce sa sústredia do oblasti Východoslovenskej nížiny, povodia Ipľa a Slanej Zabezpečuje sa odvodnenie tiež v horských a podhorských oblastiach Uvažovaný program odvodnenia v 8 a 9 päťročnici vytvára podmienky pre ukončenie úloh v tejto oblasti v priebehu 10 päťročnice.

Výstavba závlah v 8 a 9 päťročnici sa sústredí do oblastí s intenzívnejšou poľnohospodárskou výrobou, ako sú ľavá strana Váhu (okres Nitra), Podunajska nížina, Trnavská tabuľa, Záhorie, pravá strana dolného Hrona, povodie Ipľa a Slanej a Východoslovenská nížina Plánuje sa vybudovať 160 tis. ha závlah.

Výmera pôdy so závlahami by tak v roku 1995 dosiahla 450 tis. ha, čo je polovica z výmery pôd, ktoré si vyžadujú doplnkovú závlahu Naliehavou úlohou je zabezpečiť lepšie využitie závlah a to najmä rekonštrukciou a modernizáciou závlahovej techniky, dôsledným dodržiavaním zavlažovacieho režimu a rozšírením pestovania medziplodín

Súbežne sa budú budovať malé vodné nádrže. Ich výstavbou sa zabezpečí rozvoj závlah tam, kde nie je možne zabezpečiť iný vodný zdroj V 8 päťročnici sa v rezorte poľnohospodárstva a výživy vybudujú malé vodné nádrže s objemom 16 mil. m3 a v 9. päťročnici s objemom 18 mil. m3. Okrem toho sa ráta v rezorte MLVH SSR s výstavbou menších vodných nádrží s viacúčelovým použitím (napr. Zlaté Moravce, Vráble).

Uvedený hydromelioračný program (vrátane úprav malých vodných tokov) bude vyžadovať 12 mld. Kčs, z toho v 8. päťročnici 5, 5 mld. Kčs. Je realizovateľný len pri zachovaní účinnej finančnej podpory z centralizovaných zdrojov.

Produkčný prínos melioračných a ostatných zúrodňovacích opatrení sa odhaduje na 930 mil. Kčs ročne, z toho závlah a odvodnení na 500 mil. Kčs. Prínos zúrodňovacích opatrení je ďalej v tom, že umožňujú zvýšil účinnosť ostatných vkladov do pôdy (napr. fosforečných hnojív), teda dosiahnuť relatívne úspory iných vkladov na zvýšenie rastlinnej produkcie.

Význam a naliehavosť zúrodňovacích opatrení v SSR vyplýva aj zo skutočnosti, že výmera poľnohospodárskej pôdy na jedného obyvateľa sa v budúcom desaťročí zníži z 48, 2 árov na 44, 8 árov.

V roku 1995 tzv. porovnateľná výmera pôdy na obyvateľa v SSR bude nižšia ako v ČSR o 1, 4 boda.

Prírastok dodávok priemyselných hnojív bude predstavovať iba 11, 2 percenta. V súvislosti s ich menšími zdrojmi kladie sa v programe rastlinnej výroby veľký dôraz na organické hnojivá. Rozhodujúce je vytvoriť podmienky na podstatné zníženie strát na maštaľnom hnoji, čo by umožnilo zvýšiť ročnú dodávku organických hnojív na hektár pôdy na 7, 5 tony, t. j. o polovicu. Prínos je v tom, že sa takto získa 15 kg čistých živín na každý hektár, a to vo forme s vysokým zúrodňovacím efektom.

Medzi základnými faktormi zvýšenia rastlinnej produkcie má v súčasných podmienkach veľkú úlohu chemická ochrana rastlín proti burinám a škodcom. V programe sa ráta, že hodnota použitých agrochemikálií sa zvýši už do roku 1990 za súčasných 490 mil. Kčs za 800 mil. Kčs. Budú sa vyvíjať aj biologické spôsoby ochrany proti chorobám a škodcom. V priebehu 8. a 9. päťročnice nemožno však očakávať ich širšie uplatnenie. Zlepšením rastlinno-lekárskej služby sa zabezpečí zvýšenie účinnosti a racionalizácia používania chemických ochranných látok a znížia sa tiež negatívne ekologické vplyvy.

Pri mechanizácii bude v ďalšom období rozhodujúci jej prínos v intenzifikácii výroby a znižovaní strát a až v ďalšom poradí zvyšovanie produktivity práce.

V podmienkach SSR treba považovať za prioritné:

- dodávky strojov na pestovanie, zber, uskladnenie a prípravu krmív; zvlášť naliehavo potrebné sú pritom stroje pre zabezpečenie a

zber úrody na svahových terénoch, na technické vybavenie senníkov a centrálnych prípravovní krmív,

- dodávky strojov na základné spracovanie pôdy, osobitne ťažkých pôd,

- dodávky špeciálnej techniky pre zeleninu a ovocie a manipulačnej techniky.

V programe sa ráta s vyššou technickou úrovňou rozmetadiel priemyselných hnojív, sejačiek na presný výsev, strojov na zber cukrovej repy, zemiakov a s riešením zberu kŕmnych okopanín.

Výstavba kapacít pre rastlinnú výrobu sa v záujme zníženia strát a uskladnenia zvýšených poistných rezerv bude prednostne orientovať na výstavbu skladov na objemové krmivá, pasienkových areálov, prístupových ciest na lúky a pasienky, centrálnych prípravovní objemových krmív, kapacít na uskladnenie a pozberovú úpravu zemiakov, zeleniny, ovocia, na výstavbu hnojísk a skladov na priemyselné hnojivá.

V programe šľachtenia a semenárstva sa zabezpečuje výraznejší prínos najmä pri zemiakoch, cukrovej repe, lucerne a niektorých druhoch zelenín. Pri obilninách sa zabezpečí stopercentná obmena osiva. Potreba osív ozimnej raže, ozimného jačmeňa, neskorších hybridov kukurice, skorých a priemyselných zemiakov, bezerukovej repky sa bude zabezpečovať sčasti dovozom vyšších stupňov, prípadne licenčnou výrobou. Dovozom špičkových odrôd zo socialistických krajín sa bude doplňovať výroba semien tráv.

Dôležitou úlohou šľachtiteľských organizácií je prispieť k zvýšeniu obsahu a zlepšeniu skladby bielkovín v kŕmnych plodinách.

Na realizáciu náročných úloh v šľachtiteľstve a semenárstve sa ráta s materiálnym dobudovaním výskumných ústavov, šľachtiteľských a semenárskych organizácií, ako aj s ich kádrovým posilnením.

Upevňovanie technologickej disciplíny a komplexné využívanie všetkých intenzifikačných vkladov sa bude zabezpečovať postupným uplatňovaním progresívnych pestovateľských systémov pod gestorstvom najvyspelejších poľnohospodárskych podnikov pri aktívnej účasti organizácií biologických a technických služieb, organizácií vedecko-výskumnej základne a odberateľských (spracovateľských) organizácií.

V súlade s vývojom spoločenskej potreby poľnohospodárskych výrobkov, Intenzifikačných vkladov do výroby a možností využitia výsledkov VTR dôjde k určitej zmene v štruktúre rastlinnej výroby. Osevne plochy jednotlivých plodín sa síce budú viac-menej stabilizovať na úrovni plánu na rok 1985. Diferencovane sa však budú zvyšovať hektárové úrody. Oproti priemeru rokov 1981 - 1984 má sa zvýšiť do roku 1995 produkcia:

Ťažiskovým miestom rozvoja poľnohospodárskej výroby zostáva výroba obilovín a objemových krmovín. Nový prístup si vyžiada riešenie bielkovinového problému.

Produkcia obilnín má v roku 1995 dosiahnuť 4 100 tis. ton. Predpokladá sa dosiahnuť 4, 77 ton z 1 hektára, čo je oproti už pomerne na vysokej úrovni dosiahnutej v rokoch 1981 - 1984 (4, 3 t) viac o 0, 47 ton. Najväčšie rezervy sú v hektárovej úrode kukurice, ktorá by sa mala zvýšiť do roku 1995 o 0, 95 ton (na 5, 85 ton).

Veľký dôraz sa kladie na kvalitu sladovníckeho jačmeňa s cieľom zabezpečiť vysoké úlohy v exporte sladu. Výskumným a šľachtiteľským organizáciám sa dáva úloha pripraviť odrody všetkých druhov obilnín s vyššou úrodnosťou a pri kukurici a ostatných kŕmnych obilninách zvýšiť podiel bielkovín (lyzínu).

Dosiahnutie produkcie obilnín v plánovanom objeme 4, 1 mil. ton, čo korešponduje s celoštátnou úlohou 11, 6 mil. ton (vo viacročnom priemere) koncom 9. päťročnice je základným predpokladom splnenia cieľa zabezpečiť sebestačnosť ČSSR v obilninách. Pre plnšie zabezpečenie tohto zámeru budú poľnohospodárske podniky orientované - podľa toho ako sa bude dariť ušetriť osevne plochy pre ostatné plodiny, najmä krmoviny intenzifikáciou ich produkcie a znižovaním strát. Ráta sa so znížením prídelov z centrálneho fondu krmív, čo vyvolá väčšiu závislosť podnikov na vlastnej produkcii obilnín na kŕmne účely.

Pri riešení bielkovinového programu vzrastá úloha kŕmnych strukovín. Ich produkcia sa zvýši tak, aby už v roku 1995 bolo možné nakúpiť ma použitie do kŕmnych zmesí najmenej 50 tis.. ton (teda oproti rokom 1981 - 1984 o 17 tis.. ton). Pri sóji sa ráta naďalej s overovaním efektívnosti jej produkcie na ploche 2, 5 - 3, 0 tis.. ha.

Stabilita vo vývoji živočíšnej výroby si vyžaduje vytvárať pre socialistický sektor poistnú rezervu v kŕmnych obilovinách tak, aby v priebehu 8. a 9. päťročnice dosiahla priemerný objem 350 tis.. ton a zabezpečiť plné krytie potreby do novej úrody aj pre prípad oneskoreného začatia žatvy.

Pri olejninách sa zabezpečuje sebestačnosť s výnimkou menšieho množstva tých druhov, ktoré sa nepestujú v miernom pásme. V projekte rozvoja výroby olejnín sa ráta aj so zdrojmi pre tvorbu poistnej

rezervy pre prípad nižšej úrody v klimaticky nepriaznivých ročníkoch. V štruktúre olejnín sa zabezpečuje, aby podiel slnečnicového oleja v jednotlivých rastlinných tukoch a olejoch robil minimálne jednu tretinu. Zvýšenie kvality repky sa dosiahne osevom odrôd s minimálnym obsahom kyseliny erukovej na celej pestovateľskej ploche. Overujú sa aj odrody s tzv. dvojitou kvalitou, t. j. s nízkym obsahom kyseliny erukovej i so zníženým obsahom glukosinolátov.

Program ráta so značným zvýšením produkcie cukrovej repy. V roku 1995 sa pri priemernej hektárovej úrode 38, 5 ton z hektára má dosiahnuť úroda 2500 tis.. ton. Okrem intenzifikácie (zvýšenia hektárových úrod) sa táto úloha zabezpečuje aj vyššími osevnými plochami o 4 tis.. ha, predovšetkým vo Východoslovenskom kraji, kde sa už v 8. päťročnici rozšíri kapacita Trebišovského cukrovaru na viac ako dvojnásobok. Ešte väčší dôraz ako na množstvo repy bude sa klásť na cukornatosť tak, aby výťažnosť rafinovaného cukru z repy dosiahla najmenej 11 %. Uvažovaná výroba cukru zabezpečuje plné krytie humánnej potreby, zvýšenú potrebu zdravotníckeho priemyslu a koncom 9. päťročnice zabezpečuje aj zdroje cukru na vývoz. Splnenie zámerov vo výrobe cukrovej repy a cukru sa bude zabezpečovať cestou kvalitnejších osív, zlepšením agrotechniky a výrazným znížením zberových strát. Veľkovýrobná technológia pestovania cukrovej repy (prevažne bez ručnej práce) sa rozšíri už do roku 1995 na 90% plôch pri používaní geneticky jednoklíčkového osiva. Dôležitým predpokladom bude zmena zberovej techniky. Zberače cukrovej repy odskúšavané v poslednej dobe pracujú s nižšími stratami buliev až o 5 ton na hektár, oproti doteraz používanej technike. Vykonávajú sa opatrenia na plnšie zúžitkovanie vedľajších výrobkov (repných strojkov a rezkov), ktorých hodnota 21 ton/ha sa zhruba rovná hodnote krmív na ornej pôde.

Návrh výroby zemiakov vychádza z predpokladanej potreby zvýšiť do roku 1995 nákup zemiakov o 100 tis.. ton (o 23 % viac oproti roku 1984). Na zabezpečenie tohoto zámeru sa žiada stabilizovať koncom 9. päťročnice hektárové úrody zemiakov na úrovni 20 ton. Podstatne sa musí zvýšiť kvalita sadby, zdokonaliť technika pre zber a úpravu zemiakov a zabezpečiť ich dobré skladovanie až do novej úrody a zvýšiť podiel konzumne predpripravených zemiakov. Materiálno-technická základňa pre skladovanie a trhovú polotovarovú úpravu zemiakov sa vybuduje v spolupráci poľnohospodárskych, obchodných a spracovateľských podnikov.

Nákup zeleniny sa do roku 1995 zvýši zo súčasných 300 tis.. ton na 385 tis.. ton, ovocia zo 125 tis.. ton na 180 tis.. ton a hrozna zo 138 tis.. ton na 180 tis.. ton.

Naliehavou úlohou je zlepšiť situáciu najmä vo výrobe ovocia, osobitne v čerstvom ovocí. Na dosiahnutie tohoto cieľa sa urýchli výsadba