percenta na všetkých chorobách z povolania, ďalej sa znížili profesionálne intoxikácie zo 6, 9 % na 4, 6 %, profesionálne infekčné ochorenia zo 48, 4 % na 34, 6 %, zaprášenie pľúc kremičitým a iným prachom zo 7, 7 % na 4, 5 %.
Naproti tomu za uvedené roky rastie výskyt chorobných zmien spôsobených na ľudskom organizme vibráciami (zo 6, 8 % na 12, 4 %), precitlivosťou na škodliviny z pracovného prostredia a najmä poškodením sluchu nadmernou hlučnosťou na pracoviskách (z 2, 9 % na 17, 3 %), ako aj vzostup profesionálnych vírusových zápalov pečene u zdravotníckych pracovníkov v dôsledku ich vyššieho ohrozenia pri značnej frekvencii tohto ochorenia medzi obyvateľstvom. V súčasnej dobe najväčší podiel na chorobách z povolania majú infekčné choroby a z nich najmä ochorenia prenosné zo zvieraťa na človeka (34, 6 %), na druhom mieste sú profesionálne dermatózy (21, 6 %), ďalej profesionálne poškodenia sluchu (17, 3%) a poškodenia z vibrácií (12, 4%). Na obmedzenie ich vzniku na pracoviskách sú zamerané opatrenia uložené uznesením vlády ČSSR č. 352/1980.
Z hľadiska realizácie úloh v boji proti spoločensky najzávažnejším chorobám treba vyzdvihnúť dôležitosť plnenia celospoločenských preventívnych zdravotníckych programov. Jedným z najväčších nedostatkov primárnej prevencie srdcocievnych a onkologických ochorení je to, že mnohé podniky, závody a organizácie si ešte neosvojili v dostatočnej miere povinnosti týkajúce sa ochrany zdravého životného a pracovného prostredia a nerealizujú v potrebnom rozsahu účinné opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok pracujúcich. V ostávajúcich rokoch 7. päťročnice sa bude venovať sústavná pozornosť odstraňovaniu uvedených nedostatkov.
Skvalitnenie preventívneho zamerania zdravotnej starostlivostí o pracujúcich v závodoch ako jedno z opatrení na znižovanie absencie pre chorobu a úraz sa prejavilo najmä v znížení percenta pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz z 5, 096 % v roku 1970 až na 3, 659 % v roku 1976. V priebehu 6. päťročnice sa stabilizovali jeho hodnoty (3, 928 % v roku 1980, 3, 993 % v roku 1983).
V rámci starostlivosti o zdravie pracujúcich v závodoch sa osobitná pozornosť v uplynulom období venovala tehotným ženám a pracujúcim vyžadujúcim zvýšenú pozornosť.
Starostlivosť o tehotnú ženu v SSR v súčasnosti tvorí jednotnú a ucelenú sústavu. Jej úlohou je pravidelne sledovať zdravotný stav všetkých tehotných žien. Ich včasné podchytenie (do 16 týždňa tehotnosti), evidencia a dispenzarizácia patrí medzi prvoradé povinnosti ženských lekárov pracujúcich v územných a závodných zdravotníckych obvodoch. Záchytnosť tehotných žien v SSR je toho času prakticky 100 %-ná. To vytvára možnosť v prípade potreby pre včasné liečenie a preradenie na vhodné pracovisko.
Významnou úlohou v starostlivosti o ženu je prevencia ochorení ženských pohlavných orgánov, najmä prevencia rakoviny maternicového krčku. V priemere ročne sa preventívne gynekologický vyšetrí 550 000 žien. Kvalita týchto vyšetrení sa z roka na rok vylepšuje.
Napriek dosiahnutým úspechom, ktoré sa v uplynulom období v starostlivosti o zdravie pracujúcich dosiahli, pretrvávajú v nej nedostatky.
Z problémov, ktoré treba ešte naďalej riešiť, pripomíname vylepšovanie vekovej štruktúry a zvyšovanie stabilizácie závodných obvodných lekárov, ktorí - aj keď v ojedinelých prípadoch - pre malú atraktívnosť práce vyplývajúcej z nedostatočnej spolupráce s vedúcimi pracovníkmi príslušných závodov sa v niektorých závodoch často striedajú. Niektorí vedúci pracovníci v závodoch nechápu doposiaľ starostlivosť o zdravie pracujúcich ako organickú súčasť plnenia úloh na úseku výroby či riadenia. Nevenujú dostatočnú pozornosť budovaniu závodných zdravotníckych zariadení, preventívnym opatreniam, budovaniu závodných jaslí a zvolávaniu zdravotníckych aktívov, ktoré sa uskutočňujú pravidelnejšie iba v niektorých väčších závodoch. V niektorých prípadoch závody dôsledne nerealizujú ani návrhy závodných lekárov na preradenie nespôsobilých pracovníkov na iné vhodné pracovisko. Javí sa potrebným zlepšiť angažovanosť aj niektorých zdravotníckych pracovníkov, najmä v oblasti zvýšenia iniciatívy na zlepšenie spolupráce s vedením závodu a príslušnou odborovou organizáciou v zaujme zabezpečenia účasti pracujúcich na preventívnych prehliadkach a využívania mimopracovnej doby pracujúcich pre návštevy zdravotníckych zariadení.
Pre splnenie stanovených cieľov a zámerov zdravotníctva ešte v rokoch 7. päťročnice sa rozšíri sieť závodných zdravotníckych zariadení s následným zvýšením počtu lekárskych miest, prehĺbi a skvalitní sa liečebno-preventívna starostlivosť o pracovníkov s dôrazom na preventívne zameranie závodnej zdravotnej starostlivosti. V najbližšom období sa pristúpi k budovaniu závodných ústavov národného zdravia pre pracujúcich v jadrovej energetike a pre pracujúcich uhoľných a lignitových baní a rozšíri sa počet závodných ozdravovni pre deti, dorast i dospelých v SSR.
V 8. päťročnici sa dobudujú vyššie uvedené závodné ústavy národného zdravia a do ročných plánov bude zaraďovaný rozvoj závodných zdravotníckych zariadení tak, aby do roku 1990 bol vybudovaný ucelený systém starostlivosti o pracujúcich v priemyslových a poľnohospodárskych závodoch. V meste Bratislava sa bude venovať zvýšená pozornosť doriešeniu otázok výstavby polikliník pre pracujúcich Chemických závodov Juraja Dimitrova, pre dorast, pracujúcich v stavebníctve a pre obchodné organizácie.
Analýzy ukazujú, že starostlivosť o zdravie pracujúcich sa plynulé rozvíja kvantitatívne a kvalitatívne. V ďalšom období sa treba zamerať aj na zlepšenie dostupnosti odborných lekárskych vyšetrení a rozširovanie rehabilitačno-liečebných zariadení najmä pre pracovníkov v prevádzkach so zdraviu škodlivým pracovným prostredím.
Rozvoj starostlivosti organizácií o závodné stravovaní e sa zameriava na poskytovanie stravy v priebehu smeny zodpovedajúcej zasadám správnej výživy a upevňovaniu zdravia pracujúcich.
Pre zabezpečenie optimálneho riešenia rozvoja závodného stravovania, ďalej pre vytvorenie základných podmienok pre účelnú centralizáciu výroby pokrmov a decentralizáciu ich výdaja a konzumácie boli vydané normatívy Ministerstvom obchodu SSR po dohode so Slovenskou odborovou radou. Normatívy určujú, ktoré organizácie a v akom rozsahu majú budovať závodné kuchyne a zabezpečovať diétne jedlá, ktoré organizácie budú zriaďovať len závodné jedálne, výdajne jedál a jedálne kúty. Normatívy stanovujú i spôsob stravovania pracujúcich na malých dislokovaných pracoviskách a maximálnu dochádzkovú vzdialenosť do stravovacích zariadení.
závodné stravovanie zaznamenalo vo svojom vývoji priaznivé výsledky. V porovnaní s rokom 1975, kedy počet stravníkov predstavoval 447 tis. osôb, vzrástol do roku 1983 o 385 tisíc, čo je 42, 9 % z celkového počtu pracujúcich národného hospodárstva v Slovenskej socialistickej republike. Iniciatívnejšie k zabezpečovaniu stravovania pracujúcich pristupujú organizácie Federálneho ministerstva palív a energetiky, Federálneho ministerstva dopravy, Ministerstva obchodu SSR, Ministerstva školstva SSR, krajské národné výbory a niektoré ďalšie.
Naproti tomu nedostatočne využívajú stravovacie možnosti organizácie v rezorte Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva, Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu.
Ministerstva priemyslu SSR, v hospodárstve Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy a ďalšie, ktoré v starostlivosti o stravovanie pracovníkov môžu z hľadiska jestvujúcich kapacít dosiahnuť podstatne lepšie výsledky. Nízka účasť na závodnom stravovaní je v rezortoch Federálneho ministerstva spojov, Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR a Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR, čo vyplýva predovšetkým zo špecifického charakteru ich práce.
V II. a III. smenách sa v roku 1975 stravovalo 24, 3 tisíc pracovníkov, čo je 6, 2 % z počtu pracovníkov týchto smien. V roku 1983 uvedený podiel dosiahol 11, 5 %, čo je 48, 7 tis. stravníkov. Napriek tomu, že sa počet stravníkov týchto smien zvýšil takmer na dvojnásobok, je ich podiel naďalej nízky. Lepším využívaním výrobných kapacít v druhých a tretích smenách možno počet týchto stravníkov podstatne zvýšiť.
Z celkového počtu stravovaných pracovníkov zariadenia závodného stravovania zabezpečovali stravovanie pre 534 tisíc pracovníkov. V ostatných účelových formách spoločného stravovania, predovšetkým v školských, zdravotníckych, ústavných a sociálnych zariadeniach sa stravovalo 164 tisíc osôb. Stravovanie pre 134 tisíc pracovníkov zabezpečovali zariadenia verejného stravovania a to dvoma formami. Náhradnou formou sa stravovalo 54 tisíc stravníkov a 80 tisíc stravníkov využívalo formu závodného stravovania v jednotkách verejného stravovania.
Pre stravníkov v závodnom stravovaní bolo v roku 1983 vyrobených 105 mil. porcií, čo je oproti roku 1975 viac o 35 mil. porcií. Ďalších 25 mil. porcií podaných v závodnom stravovaní bolo dovezených zo zariadení verejného stravovania.
Celkový rozvoj závodného stravovania a jeho úroveň v podstatnej miere ovplyvňuje úroveň materiálno-technickej základne, ktorá sa iba čiastočne rozvíjala s patričným časovým a technickým predstihom. Počet jednotiek vzrástol v roku 1983 v porovnaní s rokom 1975 o 2 092, z toho je iba 198 jednotiek vyvárajúcich a ostatné sú nevytvárajúce. Tieto tendencie svedčia o vylepšovaní odbytovej základne závodného stravovania a vytváram podmienok pre výdaj dovezenej stravy vzdialeným pracoviskám. Na druhej strane nízky prírastok výrobných zariadení, nedostatok progresívnych strojov, vysoká opotrebovanosť a poruchovosť technologického vybavenia vedú k tomu, že súčasná materiálno-technická základňa závodného stravovania dosiahne v roku 1985 optimálne využitie.
Od roku 1980, kedy prijala vláda SSR uznesením č. 129 opatrenia na racionálny rozvoj závodného stravovania, sa jeho rozvoj rieši v rámci územných celkov, ktorými sú prevažne okresy, prípadne priemyselné aglomerácie. Na základe tohto uznesenia vypracovali okresné národné výbory programy ďalšieho rozvoja závodného stravovania do roku 1990 v území svojej pôsobnosti s výnimkou okresu Prievidza, za ktorý spracováva Výskumný ústav obchodu v Prahe Správu o racionálnych možnostiach rozvoja spoločného stravovania do roku 1990 v okrese, v rámci ktorej sa rieši i závodné stravovanie.
Rozširovanie stravovania pracovníkov do roku 1985 sa zabezpečuje predovšetkým mobilizáciou a využitím kapacitných rezerv závodného i ostatných foriem spoločného stravovania. Pre roky 1985-1990 sa už plánuje výstavba nových výrobných zariadení veľkokapacitného charakteru, prípadne rekonštrukcia a modernizácia jestvujúcich, hlavne cestou združovania prostriedkov organizácií. V súčasnosti sa pripravuje výstavba veľkokapacitných zariadení v organizáciách Považské strojárne Považská Bystrica, ZŤS Dubnica nad Váhom, Duslo Šala, ZŤS Komárno, JEMO Mochovce, Správa východnej dráhy Bratislava, BAZ Bratislava - Devínska Nová Ves, ktoré budú zabezpečovať výrobu i pre iné organizácie v danom mieste. Realizáciou koncepcií sa vytvoria priaznivé predpoklady pre plnenie úloh na úseku závodného stravovania.
Pri výrobe hlavných jedál v zariadeniach závodného stravovania sa využívajú polotovary a opracované suroviny. Potravinársky priemysel ponúka v dostatočnom množstve a sortimente sterilizovanú, mrazenú a sušenú zeleninu. Múčne polotovary sa do zariadení závodného stravovania zatiaľ nedodávajú. V tomto smere možno situáciu zlepšiť využitím zariadení RHEON z podnikov verejného stravovania. Priemyselné čistenie zemiakov sa v SSR prakticky neuskutočňuje. V prevádzke sú zatiaľ tri priemyselné čistiarne zemiakov, ktorých kapacita je z dôvodov nekompletnosti linky a nedostatočných skladových priestorov pre konzumné zemiaky využitá cca na 16 %. Pritom v ČSR bolo už koncom roka 1980 v prevádzke 36 priemyselných čistiarní zemiakov. Nutnosť priemyselného čistenia zemiakov zdôraznilo i uznesenie vlády SSR č. 129/1980 o racionálnom rozvoji závodného stravovania, ktorým bolo uložené Ministerstvu poľnohospodárstva a výživy SSR a Ministerstvu obchodu SSR v nadväznosti na koncepcie rozvoja ovocinárstva a zeleninárstva koordinovane budovať kapacity pre lúpanie zemiakov najmä cestou združovania prostriedkov poľnohospodárskych a obchodných organizácií. V tomto období pripravujú obe ministerstvá návrh výstavby čistiarní na roky 8. päťročnice.
Rozvoj hospodárstva na Slovensku vytvoril hmotné zdroje pre sústavné zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva a tým aj postupné zvyšovanie úrovne bývania. Zlepšovanie bytovej situácie ovplyvňuje stabilizáciu pracovných síl v závodoch, prístup pracujúcich k iniciatívnemu riešeniu výrobných, ekonomických a spoločenských úloh, spokojnosť v rodinách i rozvoj populácie.
Sústavná starostlivosť, ktorú stranícke a štátne orgány venovali riešeniu bytového problému, sa prejavila v raste počtu novopostavených bytov a vo zvyšovaní ich kvality. Štátnou a družstevnou výstavbou sa riešil bytový problém najmä v mestách a v novovznikajúcich priemyselných strediskách, kým na vidieku individuálnou výstavbou za pomoci štátu.
za roky 1970-1980 sa v SSR postavilo 407 tis. bytov, celkový čistý prírastok činil 307 tis. bytov, z nich 264 tis. bolo trvalé obývaných. Výstavba v uplynulom desaťročí priaznivo ovplyvnila vekové zloženie i kvalitu bytového fondu. Priemerný vek bytov sa znížil z 30 rokov v roku 1979 na 26, 6 roka v roku 1980. Byty postavené v tomto období sú takmer 80 % byty I. kategórie s úplným vybavením. Zvýšila sa aj veľkosť bytov z hľadiska počtu obytných miestností a veľkosti obytnej plochy bytu. V porovnaní s rokom 1970 došlo k absolútnemu úbytku jednoizbových bytov o vyše 66, 5 tisíc. Na druhej strane trojizbové a väčšie byty tvorili vyše polovicu z celkového počtu, zatiaľ čo v roku 1970 necelú tretinu.
V súčasnom období sa rozvíja pomoc pri zaobstarávaní bytov, najmä mladým manželom poskytovaním bezúročných návratných pôžičiek na obstaranie, modernizáciu, prípadne vybavenie bytu z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
Pre zabezpečenie migrácie a vytváranie dôstojnejších ubytovacích podmienok na nestacionárnych pracoviskách sa pozornosť venovala aj výstavbe ubytovacích zariadení. Tým sa výrazne zlepšili životné podmienky jednotlivých skupín pracujúcich, najmä slobodných pracovníkov a mladých rodín. Na ubytovanie týchto pracovníkov majú hospodárske organizácie na Slovensku vybudovaných 262 internátov a slobodárni s 94 341 lôžkami. Napríklad rezort Ministerstva stavebníctva SSR má k dispozícii 54 621, Ministerstvo priemyslu SSR 37 404, Ministerstvo zdravotníctva SSR 1175 lôžok.
Z veľkých stavieb sa zlepšili podmienky ubytovania najmä na Sústave vodných diel na Dunaji. Ubytovacia kapacita v Gabčíkove dosiahla ku koncu roka 1983 1 760 postelí: v lokalite Horný Bar - 730 postelí a v lokalite Čilistov - 560 postelí. Pre rok 1984 a ďalšie roky budú k dispozícii ďalšie dva hotelové bloky v Gabčíkove (560 postelí), ubytovne v Hornom Bare (250 postelí) a 3 hotelové bloky v Čilistive (780 postelí), takže na Sústave vodných diel Dunaj bude možné v prípade potreby ubytovať 4 640 pracovníkov, čo by malo postačovať na obdobie celej výstavby. Na stavbe Jadrovej elektrárne v Mochovciach je riešené ubytovanie pracovníkov v 181 bytových jednotkách a tiež v ubytovniach o kapacite 1 300 lôžok.
Popri zvyšovaní počtu lôžok v ubytovacích zariadeniach sa podstatne zvýšila ich vybavenosť. Novovybudované ubytovne sú komplexne vybavené hygienickými, stravovacími, spoločenskými a kultúrnymi zariadeniami. Viaceré zariadenia, najmä na veľkých energetických stavbách sú budované v hotelovom type a takémuto účelu aj v budúcnosti môžu slúžiť.
Dosiahnuté výsledky výrazne dokumentujú úspešnú realizáciu politiky KSČ v zlepšovaní životných podmienok pracujúcich, medzi ktorými je bývanie na poprednom mieste.
V rokoch 1970-1980 sa počet obyvateľov zvýšil o 10 % a pritom počet bytov o 23 %. Priemerná obytná plocha jedného bytu sa zvýšila zo 40 na 45 m2. Súčasne sa zlepšilo aj vnútorné a stavebno-technické vybavenie bytov.
Dôležitou podmienkou pre obnovu a rozvíjanie pracovných síl a tvorivých schopností človeka je efektívne využívanie voľného času v súlade s potrebami socialistického životného štýlu, ako aj cieľavedomé rozvíjanie podmienok a možnosti rekreácie pracujúcich a ich rodinných príslušníkov.
Intenzifikácia reprodukčného procesu, vyššie nároky na výkonnosť pracujúcich pri súčasnom skracovaní pracovného času a z toho vyplývajúce rozšírenie volného času vyvoláva potrebu rozširovania všetkých druhov a foriem rekreácie.
Na vytváraní podmienok a sprístupnení možnosti rekreácie všetkým pracujúcim sa podieľa najmä Revolučné odborové hnutie rozvíjaním výberovej rekreácie, rekreačných zariadení v prímestských oblastiach a rekreovania detí.
Výberová rekreácia ROH na Slovensku má uznávaný štandard. V roku 1975 bolo na Slovensku 14 zotavovní s kapacitou 2 123 lôžok. V šiestej päťročnici pribudli výstavbou 3 zotavovne s kapacitou 737 lôžok a za prvé tri roky siedmej päťročnice ďalšie 3 zotavovne s kapacitou 647 lôžok a do konca roka 1985 sa majú dokončiť a dať do prevádzky zotavovne ROH Jána Švermu v Jasnej - 234 lôžok, "Odborár" v Tatranskej Lomnici - 162 lôžok a "Metalurg II" v Tatranských Matliaroch - 256 lôžok. Splnením plánu výstavby bude na Slovensku ku koncu siedmej päťročnice
23 zotavovní s kapacitou 4 159 lôžok, čo je takmer dvojnásobok kapacity z roku 1975.
Všetky zotavovne sú s celoročnou prevádzkou a využitie ich lôžkovej kapacity v roku 1983 dosiahlo až 93, 34 %. Značné prostriedky sa vynaložili na rekonštrukciu a modernizáciu starších zotavovní pre vylepšenie ubytovacích, stravovacích a zdravotných podmienok ako aj podmienok pre kultúrne, spoločenské a športové vyžitie rekreantov, keď v roku 1975 bolo vynaložených 4, 4 mil. Kčs; v roku 1980 to už bolo 8, 56 mil. Kčs a v roku 1983 sa vynaložilo 10, 3 mil. Kčs na vylepšenie starších zotavovní.
S rozširovaním materiálno-technickej základne, zvyšovaním lôžkovej kapacity rástli aj rekreačné možnosti. Zatiaľ čo v roku 1976 činil počet účastníkov zo Slovenska na výberovej rekreácii ROH 92 795, v roku 1983 to bolo už 139 044 účastníkov, t. j. zvýšenie cca o 50 %.
Revolučné odborové hnutie venuje pozornosť tomu, aby rekreácia pracujúcich spínala poslanie regenerácie pracovnej sily, kultúrno-výchovného pôsobenia a uplatňovala sa zásada robotníckej politiky pri prideľovaní rekreačných poukazov. Na túto činnosť vynakladá aj značné finančné prostriedky. Kým napríklad v roku 1975 boli prevádzkové a investičné výdavky na výberovú rekreáciu 519 mil. Kčs, v roku 1983 už cca 750 mil. Kčs.
Vytvorené možnosti pre rekreáciu je však potrebné ešte viac využívať. záujem o rekreáciu v zotavovniach ROH sa ešte stále sústreďuje na hlavnú sezónu cez školské prázdniny a na niekoľko vybraných miest - napr. Vysoké Tatry a Nízke Tatry. Skúsenosti potvrdzujú, že mnohé ZV ROH nevenujú výberovej rekreácii a práci s poukazmi potrebnú pozornosť, neinformujú dostatočne členov o pridelených poukazoch.
Malá pozornosť sa venuje rekreácii pracujúcej mládeže a učňov a umožneniu rekreácie pre dôchodcov, ktorí obvykle pridelenie poukazov na výberovú rekreáciu ROH s vďakou príjmu aj mimo hlavnej rekreačnej sezóny.
Osobitné miesto v rámci rekreácie tvorí podniková rekreácia, ktorá je organizovaná a zabezpečovaná v súlade so zásadami vlády ČSSR a ÚRO pre plánovitý a efektívny rozvoj podnikovej rekreácie. V roku 1983 mali pracujúci na oddych k dispozícii 2 801 podnikových rekreačných zariadení o kapacite 56 913 lôžok v tuzemsku a 94 zariadení s kapacitou 2 272 lôžok v zahraničí. Väčšina podnikových rekreačných zariadení je malá a ich nízke využitie (cca na 50 - 60 %) zvyšuje náklady na ich prevádzku.
Slovenská odborová rada pre lepšie využitie týchto zariadení presadzuje v rámci odborárskej solidarity využívanie podnikových rekreačných zariadení aj pracovníkmi iných organizácií v čase a podľa vlastných dohôd s prevádzkovateľmi týchto objektov. Pri výstavbe nových podnikových rekreačných zariadení presadzuje združovanie prostriedkov na výstavbu, prevádzku a financovanie podnikovej rekreácie s cieľom dosiahnuť racionálnu celoročnú prevádzku rekreačných zariadení.
Podľa uvedených "Zásad" sa pristúpilo aj ku združovaniu prostriedkov podnikov na výstavbu so spoluúčasťou Ústrednej rady odborov. Touto formou sú už na Slovensku vybudované 3 zotavovne (Urán v Tatranskej Lomnici, Stavbár v Štrbe a Metalurg v Tatranských Matliaroch). Rozširuje sa tým možnosť rekreácie ďalším pracovníkom a ich rodinným príslušníkom a umožní sa lepšie uspokojovať rastúci záujem pracujúcich o rekreáciu, najmä vo vysokohorskom prostredí.
Trvalá pozornosť odborových i hospodárskych orgánov sa prejavuje aj v raste rekreujúcich sa pracovníkov. V roku 1975 sa na podnikovej rekreácii zúčastnilo 378 831 pracovníkov a ich rodinných príslušníkov a v roku 1983 to bolo už 525 579 rekreantov.
Pri rastúcom počte účastníkov podnikovej rekreácie treba väčšiu pozornosť venovať zvýšeniu podielu robotníkov (kým na celkovom počte pracovníkov robotníci sa podieľajú vyše dvomi tretinami, na rekreácii sa v roku 1983 podieľali menej ako 40 %) a najmä pracovníkom z prevádzok so sťaženými pracovnými podmienkami a pracovníkom z viacsmenných prevádzok. Viac treba prihliadať na pracovnú zásluhovosť a spoločenskú angažovanosť pracovníkov. V období prázdnin treba viac uprednostňovať rodiny s deťmi.
Detská rekreácia sa postupne stala neoddeliteľnou a významnou súčasťou starostlivosti o najmladšiu generáciu. V roku 1975 sa detskej rekreácie zúčastnilo v pionierskych táboroch ROH 87850 detí a v roku 1983 113 747 detí. K tomuto účelu bolo k dispozícii na Slovensku 180 stálych pionierskych táborov ROH s kapacitou 24 727 lôžok v jednom turnuse. Počet pionierskych táborov a ich lôžková kapacita sa každoročne zvyšovali. V roku 1983 sa odovzdalo do prevádzky 8 nových pionierskych táborov ROH. Napriek tomu súčasné kapacity nestačia na uspokojovanie stále stúpajúceho záujmu. Dobré výsledky sa dosahujú v organizovaní zimných pionierskych táborov ROH. V roku 1983 sa počas jarných prázdnin zúčastnilo zimných pionierskych táborov ROH vyše 12 100 detí. Z roka na rok sa rozširuje počet detí rekreovaných v mestských pionierskych táboroch, ktoré nie sú náročné na materiálno-technické vybavenie. Veľmi dobrú úroveň má zahraničná pionierska rekreácia organizovaná na základe družobných
dohôd krajských odborových rád, Bratislavskej odborovej rady. V zahraničných pionierskych táboroch sa ročne vystrieda vyše 10 tisíc detí.
Pre lepšie uspokojovanie záujmu o pioniersku rekreáciu treba iniciatívnejšie využívať volné kapacity najmä v podnikových rekreačných zariadeniach a organizovať finančne a materiálne nenáročné letné putovné stanové tábory. Väčšiu pozornosť treba venovať najmä v období mimo letných dovoleniek organizovaniu výjazdových škôl (aj po 1 - 2 triedach) v prírode zvlášť pre deti z oblastí a lokalít najviac znečisteného životného prostredia.
Súčasťou životných podmienok pracujúcich je doprava do práce a z práce. Prostriedkami verejnej dopravy sa ročne prepraví v SSR viac než 1 mld. osôb. Pritom rozhodujúci podiel, viac než 85 % pri uspokojovaní tejto potreby pripadá autobusovej doprave ČSAD a mestskej hromadnej doprave. Tohto času sa autobusová doprava v SSR zabezpečuje na 1 984 linkách ČSAD a ich prevádzková dĺžka dosahuje 101024 km. Z toho počtu je 1814, t. j., 91, 4 % medzimestských autobusových liniek, čo dokumentuje prednostnú orientáciu ČSAD na zvládnutie spoločensky najnutnejšej prepravy pracujúcich. V tomto smere plní autobusová doprava ČSAD nielen dôležitú úlohu služieb, ale napomáha aj pri rozvoji ekonomiky.
Autobusovou dopravou ČSAD sa v roku 1983 prepravilo viac ako 898, 5 mil. osôb, z čoho cca 33 % tvorila tzv. robotnícka preprava, teda o 36 mil. viac ako v roku 1980. Vysoký rozsah a trvalý rast prepravy cestujúcich je prevažne odrazom rastu zamestnanosti, školskej dochádzky a rozvoja turistiky.
Dynamika rastu mestskej hromadnej dopravy vykonávanej podnikmi ČSAD je ovplyvnená aj rozvojom mestských aglomerácií a vzťahom medzi sídliskami a pracovnými príležitosťami.
Medzi faktory, ktoré najviac pôsobia na spokojnosť cestujúcich patrí cestovné pohodlie a úroveň poskytovaných doplnkových služieb. Rozsah uvedených faktorov je ovplyvnený najmä technickou úrovňou a kapacitou dopravných prostriedkov, vybavenosťou zariadení, organizáciou a riadením prepravného procesu. Rozhodujúce je pritom využitie obsaditeľnosti, ktoré v autobusovej doprave ČSAD má v ostatných rokoch stúpajúci trend. Napríklad počet prepravených cestujúcich na 1 obsaditeľné miesto sa zvýšil z 1 969 osôb v roku 1980 na 2 036 osôb v roku 1983, čo tiež ukazuje na zhoršovanie kvality prepravy. Nízka úroveň cestovného pohodlia je najmä v rannej a odpoludňajšej prepravnej špičke, na ktorú pripadá 75 - 80 % z celodenného rozsahu prepravy.
Kvalitu a úroveň osobnej dopravy ovplyvňuje aj technická základňa a materiálne podmienky. V prvých troch rokoch 7. päťročnice došlo k obnove parku autobusov, čím sa čiastočne podarilo znížiť podiel prestárlych autobusov z 32, 2 % v roku 1980 na 25, 4 % v roku 1983. Tento stav však ešte stále nemôžeme považovať za uspokojivý.
Nedostatky v úrovni prepravy pracujúcich do zamestnania môžu negatívne ovplyvňovať ich výkonnosť. Preto riešeniu problému v preprave pracujúcich je potrebné venovať sústavnú pozornosť, zabezpečovať zlepšenie materiálno-technických podmienok, skvalitňovať údržbu vozidiel, zvyšovať úroveň riadenia a kontroly v podnikoch ČSAD a súčasne zlepšovať aj pracovnú a prevádzkovú disciplínu u vodičov ČSAD.
Kvalitu a úroveň prepravy pracovníkov do a zo zamestnania ovplyvňuje aj dodržiavanie opatrení v oblasti úpravy začiatkov pracovného času v organizáciách, ktorými sa vytvorili podmienky pre zmiernenie dopravných špičiek v ranných a odpoludňajších hodinách. Časové správna nadväznosť spojov na začiatky a konce pracovného času a vzájomná nadväznosť jednotlivých spojov vytvára podmienky pre lepšie využívanie pracovného času v organizáciách. Sledovaniu a riešeniu týchto otázok majú venovať trvalú a zvýšenú pozornosť organizácie, dopravné podniky a národné výbory všetkých stupňov, najmä ich príslušné koordinačné komisie.
V rámci starostlivosti o úroveň prepravy pracujúcich je nevyhnutné naďalej pokračovať v rozširovaní a výstavbe autobusových staníc, čakární a prístreškov, pričom je potrebné, aby sa pre rozširovanie a výstavbu týchto zariadení viacej využívali akcie "Z" a k tomu účelu organizovalo združovanie prostriedkov.
V komplexnej starostlivosti organizácií o pracujúcich osobitné miesto zaujíma starostlivosť o pracovné a životné podmienky žien. Sústavné zvyšovanie podielu žien v pracovnom procese, najmä žien s deťmi predškolského veku si vyžaduje všestranne vytvárať podmienky pre ich zamestnávanie rozvojom starostlivosti o deti v čase ich pracovnej činnosti.
Podiel žien na počte pracovníkov v národnom hospodárstve SSR v roku 1983 dosiahol 45, 3 % (bez 114 tisíc žien na materskej a ďalšej materskej dovolenke). Vysoký stupeň ekonomickej aktivity žien vyžaduje zabezpečiť dostatočný počet miest v detských predškolských zariadeniach. Preto XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS vytýčil úlohu na roky 7. päťročnice dosiahnuť umiestnenie 22 % detí do 3 rokov vo všetkých formách jaselskej starostlivosti, vrátane mikrojaslí a dosiahnuť umiestnenie 88 - 90 % troj až päťročných detí v materských školách a to pri zvyšujúcej sa účasti hospodárskych organizácií na ich budovaní.
Dosiahnuté pozitívne výsledky v plnení týchto úloh dokumentuje prehľad vývoja kapacít predškolských zariadení uvedený v tabuľkovej časti.
Mimoriadna pozornosť vytváraniu podmienok pre zvýšenie zamestnanosti žien bola venovaná vo všetkých rezortoch riadených vládou SSR. Zabezpečovaním výstavby predškolských zariadení vytvorili podmienky k tomu, že z celkovej populácie detí do 3 rokov je umiestnených v jasliach 20, 5 %. Podiel miest v závodných jasliach na počte miest je 20, 1 %, čo je o 3, 7 boda viac ako v roku 1975 a podiel miest v závodných materských školách je 17, 4 %, čo je o 8, 8 boda viac ako v roku 1975. Na tomto priaznivom vývoji sa podieľali závody i družstvá.
Podiel závodov a družstiev na správe predškolských zariadení v organizáciách jednotlivých rezortov je rozdielny a je ovplyvnený územnou členitosťou organizácií a podielom zamestnaných žien. Rezorty s drobnými organizáciami (Ministerstvo obchodu, Slovenský zväz spotrebných družstiev, Slovenský zväz výrobných družstiev, Stredoslovenský KNV) aj napriek vysokým podielom žien disponujú nízkym počtom miest v predškolských zariadeniach. Umiestnenie detí riešia dohodami v zariadeniach národných výborov. Iná situácia je v rezortoch s veľkými organizáciami, ako je napríklad Ministerstvo priemyslu SSR, Ministerstvo stavebníctva SSR a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR. I keď podiel žien z celkového počtu pracovníkov je nižší, podieľajú sa organizácie z týchto rezortov podstatne menej na správe predškolských zariadení ako v mieste bydliska tak i v mieste pracoviska.
Rozdielna situácia v budovaní a rozširovaní detských predškolských zariadení je aj v jednotlivých okresoch. Napríklad v Západoslovenskom kraji sa úloha stanovená XVI. zjazdom KSČ - zaškoliť do roku 1985 až 90 % 3 - 5 ročných detí, postupne plní. V roku 1982 bola zaškolenosť 83 %. Najvyššia je v okresoch Levice (93 %), Dunajská Streda (87 %), Nové Zámky (87 %). V budovaní závodných materských škôl si najlepšie počínajú závody v okresoch Levice, Trnava, Nové Zámky, zaostáva najmä okres Bratislava vidiek. V súčasnom období je v kraji rozostavaných 164 materských škôl a 43 jaslí a 18 závodných materských škôl a 5 závodných detských jaslí. V akcii "Z" v roku 1983 získali 450 miest v jasliach a 4 095 miest v materských školách.
Významnou formou efektívnej výstavby predškolských zariadení najmä pre menšie organizácie je budovanie a zriaďovanie