združených zariadení aj za účasti a koordinácie príslušných národných výborov.

Zvyšovanie počtu miest v jasliach sa v období 6. päťročnice riešil aj zriaďovaním mikrojaslí. V roku 1980 bolo v prevádzke 78 takýchto zariadení, v ktorých sa poskytovala starostlivosť 404 deťom, z toho bolo v správe hospodárskych organizácií 54 zariadení a v správe národných výborov 24.

Podstatným rastom kapacít predškolských zariadení sa od roku 1981 aj postupným klesaním populačnej krivky sa znižuje aj počet nevybavených žiadostí o umiestnenie detí v predškolských zariadeniach. Napríklad v roku 1981 bolo v SSR evidovaných 27 217 žiadostí o umiestnenie detí v jasliach a v roku 1983 ich počet klesol na 14243. Umiestňovanie detí v predškolských zariadeniach v súčasnosti zostáva problémom len v niektorých novovybudovaných sídliskách, kde ich výstavba zaostáva za bytovou výstavbou.

Predškolské zariadenia popri funkcii sociálnej plnia významnú úlohu i vo výchovno-vzdelávacom procese. Preto ich spoločenské poslanie, ako v systéme spoločenskej pomoci rodinám s deťmi, tak v systéme výchovno-vzdelávacom, má svoje pevné miesto v socialistickom zriadení.

Popri budovaní predškolských zariadení spoločnosť vytvára aj ďalšie podmienky pre pracujúce ženy, aby sa mohli plne venovať aj plneniu svojich materských povinností, najmä v čase starostlivosti o deti v najútlejšom veku. K tomuto účelu sa im poskytuje materská dovolenka a ďalšia materská dovolenka.

Zamestnávateľské organizácie vytvárajú také pracovné podmienky, aby práca vykonávaná ženami zodpovedala ich fyziologickým zvláštnostiam, aby neboli zaraďované na ťažké a zdraviu Škodlivé práce. Organizácie ďalej umožňujú vhodné pracovné režimy vyhovujúce ženám - matkám starajúcim sa o deti do 15. rokov ich veku.

V zlepšovaní pracovných podmienok žien sa dosiahli pozitívne výsledky. Napríklad počet žien manipulujúcich s nadlimitnými bremenami sa v SSR znížil z 22 tisíc v roku 1979 na necelých 9 tisíc v roku 1983, t. j. o 59, 1 %.

Osobitnú pozornosť venuje naša spoločnosť niektorým skupinám pracovníkov a dôchodcom.

Z rozpracovania záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS vyplynula úloha plne zabezpečovať doterajší široko rozvinutý systém sociálneho zabezpečenia v starobe, pri invalidite. Pri vytváraní všestranných podmienok pre spokojnú a aktívnu starobu majú

významné miesto zamestnávateľské organizácie rozvíjaním starostlivosti o svojich bývalých pracovníkov - dôchodcov.

Medzi najvýznamnejšie formy pomoci patrí umožňovanie účasti dôchodcov na závodnom stravovaní v nadväznosti na nariadenie vlády ČSSR o závodnom stravovaní C. 127 zo 14. 10. 1982. Postupne sa zvyšuje počet dôchodcov využívajúcich túto pomoc. Kým v roku 1975 bolo v SSR 11177 účastníkov spoločného stravovania, v roku 1983 sa ich počet zvýšil na 30 779. Naďalej však pretrvávajú problémy v rozvoji diétneho stravovania, na ktoré je odkázaný značný počet dôchodcov.

Aj v ďalšom období je potrebné zo strany organizácií venovať zvýšenú pozornosť zabezpečovaniu podmienok pre účasť dôchodcov na závodnom stravovaní. V spolupráci s NV treba zabezpečiť kvantitatívny rozvoj spoločného stravovania tak, aby sa ho v roku 1985 zúčastňovalo v SSR 32 500 dôchodcov.

K utuženiu zdravia dôchodcov prispieva rekreačná starostlivosť, zabezpečovaná v podnikových rekreačných zariadeniach a v zotavovniach ROH. V roku 1983 sa rekreácie zúčastnilo 8 463 dôchodcov, z toho v zotavovniach ROH 5 511. Medzi hospodárske organizácie, ktoré vytvárajú najlepšie podmienky pre rekreačnú starostlivosť dôchodcov patria závody ťažkého strojárstva Dubnica, Spojené sklárne Lednické Rovné a Stredoslovenské celulózky a papierne Ružomberok.

V rozvíjaní starostlivosti o bývalých pracovníkov - dôchodcov bude treba vytvárať možnosti, aby niektorí dôchodcovia (naďalej bývajúci v sídliskách pri závodoch) mohli navštevovať závodné zdravotné zariadenia, kde po dlhé roky práce sledovali ich zdravotný stav.

Národné výbory, podniky a JRD organizujú pre dôchodcov aj tuzemské a zahraničné zájazdy, na ktoré im prispievajú finančne a poskytujú tiež dopravné prostriedky. V tomto smere je zabezpečená intenzívna starostlivosť o dôchodcov v okrese Nitra a Nové Zámky.

Pri zabezpečovaní kultúrno-spoločenskej starostlivosti o dôchodcov majú významné poslanie kluby dôchodcov, ktoré zriaďujú národné výbory, ale aj niektoré hospodárske a družstevné organizácie pri svojich kultúrnych zariadeniach. Národné výbory v SSR spravovali v roku 1983 461 klubov dôchodcov, v ktorých zabezpečujú pre starých občanov pestrú záujmovú činnosť, poprípade aj stravovanie dôchodcov a poradenské služby. Do roku 1985 sa má počet týchto zariadení zvýšiť na 478. Väčšiu pozornosť treba venovať rozvoju siete závodných klubov dôchodcov a

klubov pri osvetových zariadeniach spravovaných národnými výbormi.

V rámci komplexnej starostlivosti organizácií o pracujúcich sa osobitná pozornosť venuje vytváraniu vhodných pracovných podmienok pre pracujúcich so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Celkový počet pracujúcich občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou v SSR koncom roka 1983 bol 81056 (z toho 31824 žien), z čoho bolo 49599 poberateľov čiastočného invalidného dôchodku, 2 436 poberateľov plného invalidného dôchodku a 29 021 ostatných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a najviac ich pracovalo v priemysle (23122), JRD (10051), vo výrobných družstvách (8078) a v rezorte poľnohospodárstva a výživy (6256).

K efektívnejšiemu využívaniu pracovného času a súčasne rastu spokojnosti pracovníkov, zlepšovaniu ich postojov k práci a podniku výrazne prispieva rozvoj a zvyšovanie kvality podnikových sociálnych služieb.

S cieľom jednotného postupu pri rozvinutí a konkretizácii podnikových sociálnych služieb vydalo Ministerstvo práce a sociálnych vecí v roku 1980 v zmysle platných zásad plánovitého riadenia kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja metodické odporúčanie. V organizaciách, ktoré pristúpili k organizovaniu podnikových sociálnych služieb pre pracovníkov, tieto sa v podstate osvedčili a priniesli celý rad pozitívnych výsledkov.

U pracovníkov sa s veľkým záujmom stretávajú napríklad podnikové služby sociálneho, právneho, technického a iného charakteru akou je pomoc pri riešení osobných problémov, riešení predmanželských, manželských a rodinných vzťahov, pomoc pri individuálnej výstavbe rodinných domov, pri vybavovaní stavebných povolení, požičiavaní mechanizmov, dopravných prostriedkov a pod.

Pozitívnym príkladom v rozvoji týchto služieb je n. p. Slovnaft Bratislava, ktorý zriadil psychologickú poradňu, ktorá sa zameriava na riešenie problémov pracovníkov, najmä vzťahov na pracovisku, predmanželských, manželských a rodinných vzťahov, ale aj na poradenstvo pri výbere a príprave na povolanie. Obdobným spôsobom aj v národnom podniku Slovenské energetické strojárne Tlmače sa o pomoc pri riešení osobných a pracovných problémov priemerne denne prihlási 70 pracovníkov. Rozvoj systematickej, cieľavedomej a koncepčnej práce v oblasti poradenských služieb pre pracovníkov vo Východoslovenských železiarňach Košice tvorí hlavnú súčasť komplexnej starostlivosti o pracovníkov.

Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú spokojnosť pracovníkov v práci a tým aj ich stabilizáciu, patria služby, ktoré organizácia rozvíja tým, že poskytuje finančnú, technickú a inú vecnú pomoc, napr. pri individuálnej výstavbe rodinných domov, družstevnej bytovej výstavbe a ich rekonštrukcii v súlade s platnými predpismi, napr. prípravou stavebnej dokumentácie, odborným dozorom pri stavbe, zriaďovaní dielní pre svojpomocnú výrobu stavebných materiálov z miestnych zdrojov a odpadového materiálu, zapožičanie mechanizačných prostriedkov, dopravných prostriedkov a pod. ďalej sprostredkováva dodávky tovarov za režijnú úhradu dopravných nákladov, ako je napr. dovoz uhlia, dreva, nafty, plynových bômb, predzásobenie potravinami, ovocím, zeleninou a zemiakmi.

Dobré skúsenosti s poskytovaním tejto pomoci pracovníkom podniku pri individuálnej bytovej výstavbe majú v n. p. Tesla v Nižnej na Orave. Podnik napríklad zabezpečil vykonanie územnej a predstavebnej prípravy na výstavbu 180 rodinných domkov, spracovanie geometrických plánov a projektovej dokumentácie rodinných domkov. Týmito prácami ušetrili pracovníkom - stavebníkom čas na zabezpečenie stavebných pozemkov a na majetko-právne vysporiadanie. Stavebné povolenie sa vydávalo priamo na MNV v Nižnej a Tvrdošíne. Tým sa ušetril čas pri ich vybavovaní a prevzatí na ONV v Dolnom Kubíne. Počas výstavby rodinných domov podnik poskytuje pracovníkom - stavebníkom aj materiálnu pomoc, ktorá spočíva v zapožičiavaní mechanizmov, ako sú miešačky, výťahy, doprava stavebného materiálu za režijné náklady a pod. za spolupráce finančného odboru ONV Dolný Kubín vybavuje daňové úľavy priamo v podniku a tak zamestnanci nemusia cestovať do Dolného Kubína a vynechávať pracovné smeny.

V zaujme efektívnosti podnikových sociálnych služieb je dôležitá spolupráca s národnými výbormi, ktoré môžu často poskytovať pracovníkom príslušných organizácií potrebnú pomoc, a to najmä odbornými konzultáciami, výmenou skúseností a odovzdávaním informácií a poskytovaním rôznych služieb na svojom území. V riešení osobných problémov vstupujú organizácie v zaujme svojich pracovníkov do kontaktov so súdmi, prokuratúrou, zdravotníckymi zariadeniami a orgánmi spoločenských organizácií. K rozširovaniu volného času pracovníkov môže organizácia prispieť aj tým, že dbá na budovanie maloobchodnej siete v blízkosti bydliska alebo predajom tovaru v areáloch závodov, služieb zabezpečujúcich pranie, čistenie a údržbu odevov, opravu obuvi, kaderníctvo, holičstvo, hygienické a ďalšie služby. Organizácia

v spolupráci s národným výborom musí dbať, aby úroveň týchto služieb a prevádzkový čas boli prispôsobené potrebám a možnostiam pracovníkov.

V zabezpečovaní týchto služieb môže slúžiť ako príklad n. p. Slovnaft Bratislava. Pri vchode do závodu vyrástlo obchodné centrum (je tu kaderníctvo, holičstvo, predajne s potravinami, domácimi potrebami, odevami, hračkami, predajňa drogérie a so školskými a kancelárskymi potrebami). Materiálne podmienky pre tieto služby vytvoril sám závod z vlastných prostriedkov. Prevádzku služieb zabezpečujú príslušné obchodné organizácie.

V n. p. ZDA Partizánske zriadili pri areáli závodu predajňu chleba, pečiva a mlieka, kde si pracujúci pri odchode z práce nakupujú uvedené výrobky.

Národný podnik Skloobal Nemšová zorganizoval s OÚNZ Trenčín akciu, v rámci ktorej bolo priamo v závode vyšetrených 700 pracovníkov vo veku od 30 do 60 rokov na hypertóniu a ischemickú chorobu srdca. Tým, že pracovníci nemuseli dochádzať do Trenčína, ušetrili 15 000 pracovných hodín a odhalili pritom prípady, v ktorých bola nutná okamžitá ústavná alebo ambulantná liečba.

Odevné závody v Trenčíne poskytovaním rôznych služieb riešia znižovanie stratových časov. Zriadili detašované pracovisko Slovenskej Štátnej sporiteľne, právnickú poradenskú službu, zorganizovali kompletné vybavovanie dokladov o dôchodkovom zabezpečení, ďalej predaj mesačných a jednorázových cestovných lístkov. Skvalitnili a rozšírili zdravotnícke služby v závode, vrátane rehabilitačných procedúr.

Skúsenosti niektorých podnikov ukazujú, že sa im podarilo práve pomocou podnikových sociálnych služieb zvýšiť využitie pracovného času o 5 i viac percent, pritom náklady mali minimálne. Navyše konkrétna pomoc podnecuje pracovníkov k lepšiemu pracovnému výkonu, podporuje vernosť práci a závodu a pozitívne ovplyvňuje nielen absenciu, ale aj fluktuáciu.

Predsedníctvom ÚV KSČ a vládami boli v roku 1980 schválené zásady k zvýšeniu účinnosti práce národných výborov pri realizácii komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov. Tieto úlohy zabezpečujú národné výbory združovaním prostriedkov.

Novelizovaný zákon o národných výboroch významne posilnil pozície národných výborov smerom ku všetkým podnikom, závodom,

inštitúciám, ktoré sídlia v ich územných obvodoch a vytvára široký priestor pre plnenie ich koordinačných funkcií v zabezpečovaní zdrojov pre budovanie komplexnejšieho životného prostredia najmä miest a strediskových obcí.

za roky 1980-1983 sa v investičnom zveľaďovaní na Slovensku vytvorila celková hodnota 5, 168 mld. Kčs. Združené finančné prostriedky sa na nej podieľali 529, 3 mil. Kčs, čo predstavuje 10, 2 %.

Vývoj združovania prostriedkov v jednotlivých krajoch je rozdielny. V Stredoslovenskom kraji má výška vynaložených prostriedkov vzostupnú tendenciu, naproti tomu vo Východoslovenskom kraji klesajúcu tendenciu. V Bratislavskom štvrtom obvode združené prostriedky kryli napr. 32, 4 % celkového úhrnu plánovaných nákladov na investičné zveľaďovanie.

Vláda svojím uznesením č. 117 z 30. marca 1983 schválila zásady koordinačnej činnosti národných výborov pri združovaní prostriedkov a činností socialistických organizácií.

Rady krajských národných výborov rozpracovali uznesenie na vlastné podmienky. K realizácii zásad koordinačných činností národných výborov pri združovaní prostriedkov a činností socialistických organizácií zriadili jednotlivé krajské národné výbory a okresné národné výbory pracovné komisie. Pri mestských a miestnych národných výboroch ustanovili sa dobrovoľné aktívy, eventuálne rady riaditeľov ako pomocné orgány národných výborov. Napr. Stredoslovenský krajský národný výbor stanovil zásady pre ich zriaďovanie a činnosť.

V niektorých okresoch, mestách i samotných obciach sa združovanie prostriedkov a činností od 6. zasadnutia ÚV KSČ za priamej aktívnej účasti vedúcich pracovníkov podnikov, inštitúcií zintenzívnilo.

V okrese Trnava pri jednotlivých MsNV boli ustanovené "Riaditeľské rady". V rámci okresu realizovalo sa v roku 1983 11 akcií pomocou združených prostriedkov v hodnote 10 928 tis. Kčs. za 10 rokov združili v Nitre vyše 25 miliónov Kčs. Je to výsledkom dobrého vzťahu podnikov, závodov a inštitúcií k mestskému národnému výboru. Nad rámec komplexnej bytovej výstavby vytvoril mestský národný výbor v Nitre v spolupráci s podnikmi kapacity na umiestnenie 1 060 detí v materských školách a 140 detí v jasliach.

Obdobne aj v Stredoslovenskom kraji začali úspešne pracovať aktívy riaditeľov. Napríklad vo Veľkom Krtíši sú v aktíve všetci riaditelia podnikov, závodov a inštitúcií v meste. V roku 1980 sa začala zo združených finančných prostriedkov stavať nákladom vyše sedem miliónov korún materská škola a detské jasle pre 155 deti. Finančné prostriedky na výstavbu združili koncernový

podnik Baňa Dolina, Agrostav a ČSAD. Dobre si počínajú aj v okrese Čadca. Najmä pokiaľ ide o spoluprácu podnikov v rámci VHJ závody valivých ložísk v Považskej Bystrici, ktoré prispeli do tejto formy výstavby sumou vyše 5 miliónov korún. V Ružomberku dali v roku 1983 do používania novú modernú materskú školu pre 60 detí vybudovanú v akcii "Z" v celkovej hodnote vyše troch miliónov korún.

Národný výbor v Košiciach s perspektívou viacerých rokov dopredu vytypoval akcie a podniky, ktoré by sa na ich realizácii mali zúčastniť a dohodli gestorov pre prípravu a realizáciu jednotlivých stavieb.

V strediskovej obci Čaňa v okrese Košice-vidiek sedem organizácií združilo na investície vyše tri milióny korún. Zúčastnené organizácie majú v tomto zariadení zmluvne zabezpečené miesta pre deti svojich zamestnancov. V minulom roku začali spoločnú akciu, a to výstavbu telocvične nákladom päť a pol milióna Kčs. V Humennom je rada riaditeľov aktívom MV KSS. Tiež pomáha organizovať pomoc podnikov pri plnení volebného programu NF, ale zároveň aj koordinuje sociálne plány podnikov a závodov, zaoberá sa návrhmi, podnetmi a požiadavkami občanov z verejných zhromaždení a schôdzí v meste aj v podnikoch, ale aj z uličných organizácií strany. Prioritnú pozornosť venujú dohodám medzi podnikmi, organizáciami a MsNV. V roku 1983 uzavreli 78 takýchto dohôd, čím sa im podarilo v prospech mesta spoločnými silami utvoriť diela v hodnote vyše 20 miliónov Kčs.

Na zabezpečenie starostlivosti o pracujúcich plánujú organizácie práce a dodávky investičného i neinvestičného charakteru. Prostriedky, ktoré organizácie vynaložili na sociálny rozvoj v roku 1980 predstavovali 4 % z celkovej spoločenskej spotreby. za celé obdobie 6. päťročnice venovali organizácie na túto oblasť viacej ako 27 miliárd Kčs. V tejto čiastke sú zahrnuté investičné i neinvestičné výdavky organizácií. V prepočte na jedného pracovníka robili tieto výdavky v roku 1980 3662 Kčs (za ČSSR 3981). V roku 1980 výdavky na sociálne účely predstavovali výšku 6 207 mil. Kčs, čo je o 1 783 mil. Kčs viac ako v roku 1975. Tento nárast výdavkov na sociálne účely súvisel s podstatným vzostupom sociálnych činností a počtu spracovaných sociálnych zariadení.

Objem investičných prostriedkov sociálnej povahy, ktoré ministerstva, ostatné ústredné orgány štátnej správy SSR, krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy a podniky riadené federálnymi orgánmi plánujú na investičnú výstavbu sociálneho charakteru v 7. päťročnici činí 8 760 mil. Kčs

a výdavky na kádrový, personálny a sociálny rozvoj plánujú vo výške 22 622 miliónov Kčs.

Celkove sa investície sociálneho charakteru v 7. päťročnici sústreďujú na oblasť zlepšenia pracovného prostredia (26, 3 %), na nákup strojov a dopravných prostriedkov (20, 2 %), na zlepšenie kapacít výchovných a vzdelávacích zariadení (14, 2 %). Ústredné orgány a krajské národné výbory správne preferujú vo svojich plánoch rozvoj týchto sociálnych oblastí, pretože je to dôležitá podmienka plnenia plánovaných úloh. Podiely sociálnych investícií na celkových investíciách sú v rezortoch rozdielne.

Na výstavbu a rekonštrukciu sociálnych zariadení a nákup sociálnych investícií sa vynaložilo v roku 1983 1 620 mil. Kčs. Neinvestičné výdavky na kádrový, personálny a sociálny rozvoj činili v roku 1983 3 769 mil. Kčs.

Významným zdrojom pre rozvíjanie podnikovej sociálnej politiky je fond kultúrnych a sociálnych potrieb. I napriek tomu, že z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb sa každoročne vynakladá viac prostriedkov na zlepšovanie pracovných a životných podmienok, je účelnosť vynakladania ešte medzi jednotlivými podnikmi a závodmi značne rozdielna. Skúsenosti získané z previerok ukazujú, že prostriedky, ktoré sú vo fonde kultúrnych a sociálnych potrieb k dispozícii sa plne nevyužívajú na vytváranie najmä trvalých hodnôt, ktoré by slúžili a prinášali prospech všetkým pracujúcim organizácie.

Fond kultúrnych a sociálnych potrieb je zdrojom pomoci pracujúcim pri riešení ich bytovej situácie. Na tento účel rozpočtujú organizácie každoročne viac prostriedkov. V roku 1983 to na Slovensku predstavovalo viac ako 600 miliónov korún.

Významný zdroj predstavuje fond aj pre rozvoj závodného stravovania. Výdavky na túto významnú oblasť starostlivosti o pracujúcich činil v roku 1983 viac ako 223 mil. Kčs. Od roku 1983 sa využívajú aj na skvalitňovanie stravy pracovníkom v popoludňajších smenách poskytovaním príspevku až do výšky 2, 50 Kčs a 3, 50 Kčs pracovníkom v nočných smenách. Napriek tomuto významnému opatreniu sú príspevky pre II. a III. smenu využívané nedostatočne, vzhľadom na stále nízky počet stravníkov v týchto smenách.

Značná časť prostriedkov sa používa vo forme príspevkov pri jednotlivých formách rekreácie pracovníkov a ich rodinných príslušníkov. Najväčšia časť prostriedkov fondu je určená na podnikovú rekreáciu. Značný nárast zaznamenali príspevky na rekreáciu organizovanú prostredníctvom cestovných kancelárií do

zahraničia. V uplynulom roku vynaložili organizácie na túto formu rekreácie pracujúcich takmer 100 mil. korún.

Fond je výhradným zdrojom pri budovaní podnikových telovýchovných a vlastné telovýchovné zariadenia. Väčšina si tieto zariadenia zabezpečuje formou prenájmu od telovýchovných jednôt alebo Zväzarmu.

Prostriedky fondu sa používajú aj pri nezavinenej finančnej tiesni, a to formou mimoriadnej sociálnej výpomoci. Rovnako aj na nepeňažné odmeny a vecné dary pre pracovníkov, ktorí sa mimoriadne angažujú v pracovnom procese alebo v spoločenských funkciách. Väčšina organizácií pri poskytovaní nepeňažných odmien a vecných darov sa orientuje najmä na životné a pracovné jubileá pracovníkov.

Záver

Význam a postavenie sociálno-ekonomických faktorov v rozvoji spoločnosti vyzdvihol už XV. zjazd KSČ. Smernicou pre hospodársky a sociálny rozvoj ČSSR v rokoch 1976 - 1980 sa vytýčila požiadavka: "Posilňovať aktívne pôsobenie životnej úrovne, rozvoj výrobných síl. Podporovať formovanie socialistického spôsobu života, rozvoj tvorivých schopností ľudí, ich spoločenskej angažovanosti a pracovnej zodpovednosti. Cieľavedome uplatňovať pokrokové zmeny v charaktere práce, zlepšovať sociálno-výrobné podmienky práce a utvárať podmienky pre ďalší rast kultúrnej vyspelosti a socialistického uvedomenia všetkých členov našej spoločnosti". Vzajomnú väzbu a podmienenosť hospodárskeho a sociálneho rozvoja, najmä v období intenzívnejšieho uplatňovania vedecko-technického pokroku, zvýraznil aj XVI. zjazd KSČ.

Základné ciele sociálneho rozvoja sú zabezpečené v príslušných častiach štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Tieto plány, zostavované odvetvové, však nemôžu postihnúť celý obsah sociálneho rozvoja, najmä tie stránky, kde sa formujú postoje k práci, k menu podniku a kde sa vytvárajú pracovné podmienky a predpoklady pre zvládnutie a využitie vedecko-technického pokroku.

Plánovitým riadením sociálneho rozvoja sa cieľavedomejšie rieši starostlivosť o pracujúcich. Realizáciou prijatých opatrení sa zlepšuje ochrana a bezpečnosť práce, dlhodobé klesá úrazovosť a zvyšuje sa lekárska starostlivosť, zväčšuje sa kapacita stravovacích zariadení a podiel pracovníkov stravujúcich sa v závodných jedálňach (aj keď sa nedosahujú plánované tempá). Priaznivý je vývoj aj v ďalších oblastiach ako je rozvoj rehabilitačno-zdravotníckych, rekreačných zariadení a ďalšie. Nižšie, než sa predpokladá, je tempo znižovania počtu pracovníkov na rizikových pracoviskách.

Aj pri celkových pozitívnych trendoch pretrvávajú niektoré nedostatky v riadení a vo vytváraní podmienok pre dosahovanie lepších výsledkov.

Pre ďalšie prehĺbenie a zlepšovanie starostlivosti organizácií o Životné a pracovné podmienky kolektívov pracovníkov treba pozornosť orgánov štátnej správy, hospodárskeho riadenia a odborových orgánov zamerať do týchto oblastí:

-na vytváranie organizačných, kádrových a materiálnych podmienok pre zabezpečenie revízií, údržby a opráv vyhradených technických zariadení najmä pre menšie organizácie riadené národnými výbormi,

- u modernizovaných a nových kapacít nepripúšťať prekračovanie normami stanovených hodnôt koncentrácie škodlivín a bezpečnosti práce,

- na zvýšenie úrovne riadenia a kontroly dodržiavania predpisov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, aby sa minimalizovali pracovné úrazy vyvolané ľudským faktorom,

- programovité vytváranie podmienok pre znižovanie počtu pracovníkov na rizikových pracoviskách a pracovníkov vykonávajúcich monotónne a fyzicky namáhavé práce,

- doriešenie odstránenia práce žien s bremenami nad stanovenú hmotnosť, najmä v organizáciách ministerstva poľnohospodárstva a výživy, ministerstva obchodu a spotrebných družstiev,

- rozvíjať zdravotnícku starostlivosť tak, aby v 8. päťročnici bol počet závodných lekárov v týchto zariadeniach v súlade s normami Ministerstva zdravotníctva SSR,

- vytvárať podmienky pre ďalšie zvýšenie účasti pracujúcich na závodnom stravovaní, najmä rozvíjať centralizáciu výroby jedál súčasne s ostatnými formami účelového stravovania, podstatne rozšíriť stravovanie smenových pracovníkov a diétne stravovanie,

- využívanie existujúcich podnikových rekreačných zariadení zvýšením podielu robotníkov na rekreácii a kúpeľnej starostlivosti, najmä z rizikových pracovísk a viacsmenných prevádzok,

- na dôslednú realizáciu úloh vyplývajúcich pre hospodárske organizácie a národné výbory pri združovaní prostriedkov a činností na budovanie a hospodárne využívanie stravovacích, zdravotníckych, predškolských a iných zariadení,

- na zvýšenie účasti pracovných kolektívov a odborových orgánov na zostavovaní, realizácii a kontrole plnenia plánu sociálneho rozvoja,

- zabezpečiť, aby nadriadené orgány aktívnejšie riešili odstraňovanie nežiadúcich rozdielov v sociálnej vybavenosti organizácií a viedli podriadené organizácie ku koncepčnému riešeniu sociálneho rozvoja kolektívov podnikov.

Pri realizácii uvedených opatrení rozhodujúcu a nezastupiteľnú úlohu majú pracovné kolektívy. Upevňovanie a rozvíjanie pracovných kolektívov smeruje k tomu, aby každý pracovný kolektív pod vedením straníckej a odborovej organizácie mohol čo najúčinnejšie prispieť k zlepšovaniu svojich pracovných a životných podmienok. To vyžaduje od vedúcich hospodárskych pracovníkov a odborových orgánov venovať sústavnú pozornosť zvyšovaniu účasti pracovníkov pri tvorbe, realizácii a kontrole plnenia plánov sociálneho rozvoja.

Príloha

Tabuľky