SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
81
Správa
o plnení úloh starostlivosti o pracujúcich najmä na úseku zlepšovania pracovného prostredia, ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti práce a závodného stravovania
Súčasná etapa budovania vyspelej socialistickej spoločnosti v podmienkach vedecko-technickej revolúcie prináša nové nároky a úlohy aj v oblasti sociálneho rozvoja. Spájanie predností a vymožeností socializmu s rozvojom vedeckotechnickej revolúcie vyžaduje rozvoj na základe intenzívneho rastu a využitia všetkých sociálno-ekonomických faktorov rastu.
Vzajomná podmienenosť hospodárskeho a sociálneho rozvoja pri plnom rešpektovaní zdrojov a charakteru hospodárskeho rastu a zvýraznení cieľových hodnôt sociálneho rozvoja bola jednoznačne zdôraznená na XVI. zjazde KSČ: "Hmotné zdroje, spoločenské a duchovné sily, ktoré sme v priebehu socialistickej výstavby nazhromaždili a v období od XV. zjazdu ďalej rozmnožili, tvoria spoľahlivý základ ďalšieho rozvoja v našej spoločnosti. Ide o to, upevniť tento základ a čo najúčinnejšie ho využívať. Neplánujeme pre plán, neorganizujeme výrobu pre výrobu, ale všetko čo konáme, celé naše úsilie o rozvoj socializmu, o rozkvet našej vlasti smeruje k prospechu pracujúcich. Blaho človeka je a zostane najvyšším zmyslom nášho úsilia". Na druhej strane cieľavedomé riadenie sociálnych procesov vytvára predpoklady a možnosti pre využitie aktívneho vplyvu cieľových funkcií sociálneho rozvoja na urýchlenie a intenzifikáciu reprodukčného procesu.
Plnenie plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja v rokoch 6. a 7. päťročnice umožnilo zvyšovať a skvalitňovať životnú úroveň a formovať socialistický životný spôsob.
Pomerne vysoká dynamika rastu národného dôchodku v rokoch 6. 5RP vytvárala priaznivé podmienky pre rast osobnej spotreby. Aj pri spomalení dynamiky oproti piatej päťročnici osobná spotreba v rokoch 1976-80 naďalej rástla. Vyčerpanie extenzívnych zdrojov a problémy v ovládnutí intenzívnych faktorov rastu koncom sedemdesiatych rokov a v prvých dvoch rokoch 7. 5RP sa odrazili v nižšej dynamike tvorby národného dôchodku aj vo vývoji osobnej a spoločenskej spotreby.
Pri daných zdrojoch v tvorbe národného dôchodku počas rokov 6. a 7. päťročnice rýchlejšie rástli prostriedky vyčlenené pre hmotnú spoločenskú spotrebu i spoločenskú spotrebu obyvateľstva, než osobná spotreba obyvateľstva. To vytváralo podmienky pre riešenie aktuálnych problémov starostlivosti o pracujúcich.
Centrálnymi rozdeľovacími procesmi (štátnym plánom a štátnym rozpočtom) sa zabezpečoval v rokoch 6. päťročnice dynamický rast osobnej spotreby obyvateľstva (o 12, 6%) i spoločenská spotreba obyvateľstva (o 30%); aj v prvých rokoch 7. päťročnice sa vytvorili prostriedky na zachovanie sociálnych istôt a udržanie dosiahnutej životnej úrovne. Aj za zmenených ekonomických podmienok sa podarilo zachovať plnú zamestnanosť, umiestniť mladú generáciu kvalifikovaných pracovných síl, zachovať úroveň sociálnych príjmov občanov zavedenú v predchádzajúcich rokoch, zabezpečiť ďalší rozvoj školstva, zdravotníctva a ochrany životného prostredia. Najmä výsledky hospodárskeho rozvoja v roku 1983 i plán na rok 1984 ukazujú, že sú reálne podmienky na dosiahnutie cieľov vytýčených XVI. zjazdom KSČ v oblasti životnej úrovne a sociálnych istôt.
Aktívnu úlohu pri zosúlaďovaní tvorby a užitia zdrojov zohráva realizácia Súboru opatrení, najmä v oblasti tvorby a regulácie vývoja mzdových prostriedkov. Prechodom na systém regulácie celkového objemu mzdových prostriedkov sa vytvárali podmienky pre rovnovážny vývoj vyplácaných miezd a národného dôchodku a zároveň sa rozšíril aj priestor pre rast priemerných zárobkov v závislosti od produktivity práce.
Priemerné mesačné zárobky pracovníkov v socialistickom sektore národného hospodárstva SSR sa zvýšili za roky 1976-80 o 343 Kčs a v priebehu prvých troch rokov 7. päťročnice stúpli o 143 Kčs. Tempo rastu miezd v jednotlivých odvetviach národného hospodárstva v rokoch 1981-1983 bolo ovplyvnené použitím prostriedkov centrálnej rezervy vyčlenených na mimoriadne mzdové opatrenia začiatkom roku 1982 v súvislosti s niektorými úpravami maloobchodných cien. Najviac prostriedkov bolo uvolnených pre odvetvie palív a energetiky na výraznú úpravu miezd v baníctve, ďalej pre hutníctvo a ťažké strojárenstvo. Pre ostatné
odvetvia boli z centrálnej rezervy uvoľnené podstatne nižšie sumy a to účelovo na zvýšenie zainteresovanosti na kvalitatívnych úlohách plánu v dôležitých úsekoch výroby a služieb, ďalej na podporu vyššieho využitia základných fondov vo viacsmenných prevádzkach a na podporu stabilizácie pracovníkov v nepretržitých prevádzkach.
Nezastupiteľnou súčasťou zabezpečenia a skvalitňovania životnej úrovne pracujúcich je aj sociálny rozvoj kolektívov. Významným krokom pre cieľavedomé riadenie sociálneho rozvoja v rokoch šiestej päťročnice bolo zavedenie komplexných programov starostlivosti o pracujúcich. Počnúc rokom 1981 sa na základe Súboru opatrení na zdokonalenie plánovitého riadenia prípravy kádrov, personálneho a sociálneho rozvoja nástrojom pre riadenie procesov v sociálnom rozvoji stali päťročné a ročné plány sociálneho rozvoja, čo viedlo k ďalšiemu prehĺbeniu všestrannej starostlivosti o pracujúceho človeka. Význam týchto plánov je daný nielen vytýčenými cieľmi v jednotlivých odvetviach, ale aj objemom prostriedkov, ktoré sa na základe vytýčených úloh vyčleňujú na ich zabezpečenie. Dokumentuje to napríklad skutočnosť, že v roku 1983 výdavky organizácií riadených vládou SSR na sociálny rozvoj dosahovali až 7, 7 %-ný podiel na celkovej spoločenskej spotrebe.
Pri tvorbe plánov sociálneho rozvoja sa prvoradá pozornosť venuje tým úlohám, ktoré vyplynuli z hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR na roky 1981-1985 schválených XVI. zjazdom KSČ. Menovite ide o úlohy na zlepšovanie pracovného prostredia v súlade s ergonomickými a estetickými hľadiskami, zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ďalej o znižovanie počtu pracovníkov pracujúcich na rizikových pracoviskách a podielu ťažkých a namáhavých prác. Ďalšou úlohou je rozvíjať podnikové zdravotnícke služby a liečebne, skvalitňovať a rozširovať závodné stravovanie, zlepšovať bytové podmienky, dopravu do a zo zamestnania, rozvíjať rekreáciu pracujúcich a v rámci nej hlavne rekreáciu detí, rozvíjať vnútropodnikové služby a kapacity predškolských zariadení.
Cieľom predkladanej správy je zhodnotenie doterajšieho vývoja a súčasného stavu v plnení úloh komplexnej starostlivosti o pracujúceho človeka, vyplývajúcich z opatrení Slovenskej národnej rady, z programového vyhlásenia a opatrení vlády SSR a zo Súboru opatrení na zdokonaľovanie plánovitého riadenia kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja v 7. päťročnici.
Správa bola vypracovaná v úzkej spolupráci so Slovenskou odborovou radou, Slovenskou plánovacou komisiou, ministerstvami
zdravotníctva, školstva, obchodu, vnútra, financií a Slovenským úradom bezpečnosti práce.
Trvalou súčasťou všestrannej starostlivosti o pracujúceho človeka je starostlivosť o jeho pracovné podmienky, pracovné prostredie a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Opatrenia straníckych, štátnych, odborových a hospodárskych orgánov v tejto oblasti boli zamerané predovšetkým na zníženie škodlivých faktorov pracovného prostredia a počtu pracovníkov na rizikových pracoviskách, zvyšovanie úrovne preventívnej zdravotnej starostlivosti o týchto pracovníkov, zlepšovanie podmienok bezpečnosti práce, vrátane zabezpečenia pracovníkov osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.
Vývoj situácie v starostlivosti o tvorbu a ochranu pracovného prostredia v rokoch 1975-1983, najmä však od roku 1982, odkedy na základe prijatých opatrení vlády SSR sa uplatňuje koncepčný a cieľovoprogramový prístup k riešeniu problémov v tejto oblasti, smeruje ku kvalitatívnemu zlepšeniu pracovného prostredia. Dokumentujú to pozitívne výsledky, ktoré sa v uplynulom období dosiahli v tých organizaciách, kde riešeniu problémov pracovného prostredia venujú trvalú pozornosť. Napríklad pri znižovaní nadmernej hlučnosti, ktorá je najrozšírenejšou škodlivinou v pracovnom prostredí (hlučné pracoviská tvoria 37, 7 % z celkového počtu rizikových pracovísk a 47, 1 % z celkového počtu pracovníkov na rizikových pracoviskách) realizáciou stavebných, technických, technologických a organizačných opatrení dosiahli pozoruhodné výsledky na pracoviskách Bratislavských automobilových závodov, Západoslovenských štátnych lesov, Slovnaftu, Lodeníc Gábora Steinera v Komárne, v podnikoch VHJ Liko, v Elektrovode Bratislava, v Juhoslovenských celulózkach a papierňach v Štúrove, v Polygrafických závodoch v Bratislave a v ďalších.
Obdobne aj pri znižovaní a odstraňovaní prašnosti, chemických a ostatných škodlivín pracovného prostredia mnohé organizácie na území SSR realizáciou krátkodobých a dlhodobých opatrení dosiahli dobré výsledky. Tak napríklad výrazné zníženie prašnosti dosiahli v ZDA, n. p. Partizánske a Skloobal, n. p. Nemšová. V závode Strojstavu, n. p. v Šahách a na pracoviskách Výskumného ústavu mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom sa realizovanými opatreniami podarilo úplne odstrániť rizikovosť pracoviska. Zníženie koncentrácie chrómu pod povolenú hranicu sa podarilo dosiahnuť v Elitexe, n. p. Nitra. Komplexným riešením pracovného prostredia dosiahli zlepšenie pracovných podmienok pre väčšie počty pracovníkov aj v závodoch Kovohuty v Krompachoch, v ZŤS Košice, v Chemlone Humenné.
K zlepšeniu pracovného prostredia významne prispieva sústredený a cieľavedomý postup orgánov štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení, orgánov hygienického dozoru a spoločenskej kontroly ROH. Ide najmä o dôsledné presadzovanie protihlukových opatrení na pracoviskách s nadmerným hlukom, ďalej o presadzovanie technických a technologických opatrení, inštalácie výkonných vzduchotechnických zariadení na pracoviskách s prachom a chemickými škodlivinami a dôraznejšie uplatňovanie požiadaviek podľa platných hygienických a bezpečnostných predpisov na stroje, zariadenia, pracovné priestory, komunikácie, bezpečnostné a hygienické vybavenie pracovísk. Pritom čoraz dôslednejšie sú tieto požiadavky uplatňované preventívne v priebehu prípravy a realizácie nových výrobných kapacít a pri rekonštrukciách a generálnych opravách existujúcich objektov a zariadení. (Napríklad pri rekonštrukcii výroby penicilínu v Biotike, n. p. Slovenská Ľupča sa súčasne riešili a realizovali aj požiadavky na pracovné prostredie). Uplatňovaním a plnením hygienických požiadaviek na pracovné prostredie sa postupne zlepšuje situácia aj vo vybavenosti pracovísk zariadeniami pre osobnú hygienu výstavbou nových sociálno-hygienických objektov, ako napríklad v ENO Nováky, ULB Handlová, Rudné bane Dúbrava, Strojárne Liptovský Mikuláš, Tešia Podvysoká. Problematika zariadení na osobnú hygienu je obzvlášť závažná v poľnohospodárskych organizáciách. Napríklad v Západoslovenskom kraji má kompletné zariadenie na osobnú hygienu len 27 % poľnohospodárskych organizácií, čiastočné 60 % a prakticky žiadne 13 %.
Výsledky previerok technických príčin vzniku škodlivých faktorov pracovného prostredia vykonávané orgánmi Štátneho odborného dozoru Slovenského úradu bezpečnosti práce a sledovanie kvality pracovného prostredia z hľadiska prítomnosti škodlivín (najmä hluku, prachu a chemických škodlivín) však ukazujú, že na tomto úseku ešte stále pretrvávajú nedostatky. Tieto spočívajú najmä v nedostatočnej starostlivosti vedúcich pracovníkov organizácií o zlepšovanie pracovného prostredia, v opotrebovanosti, nedostatočnej a nesprávnej údržbe a obsluhe technických, technologických zariadení, zapríčiňujúcich únik škodlivín do pracovného prostredia, v nedostatočnom vetraní a odvádzaní škodlivín z pracovísk (najmä na pracoviskách s chemickými škodlivinami a prachom). Ďalšie vyplývajú z nedostatočnej úrovne projektovania stavieb, technologických zariadení a z konštrukčných nedostatkov strojov a zariadení.
V dôsledku týchto nedostatkov pretrváva naďalej nadmerný výskyt škodlivín v rade organizácií na území SSR riadených federálnymi i republikovými ústrednými orgánmi, najmä však v organizaciách ministerstiev priemyslu, poľnohospodárstva a výživy a v organizaciách riadených národnými výbormi. Ako príklad možno uviesť prekročenie koncentrácie perchlóru v Elektrosvite Nové Zámky, trichlóru v Calexe Zlaté Moravce, ortuti v Dusle Šaľa.
Hygienicky závažným problémom v ochrane zdravých pracovných a životných podmienok sa javí v súčasnosti situácia v Chemických závodoch W. Piecka v Novákoch. Tu nedostatky technologického procesu nepriaznivo vplývajú na pracovné prostredie (trojnásobné prekračovanie NPK vinylchloridu). Podobný stav je aj v n. p. Petrochema Dubová a v n. p. Slovenské lúčobné závody Hnúšťa.
I napriek uvedeným nedostatkom v starostlivosti o pracovné prostredie v organizaciách niektorých rezortov bol vývoj počtu rizikových pracovísk a počet škodlivinami exponovaných pracovníkov na týchto pracoviskách od roku 1975 až do roku 1981 vcelku priaznivý. V roku 1982 v dôsledku sprísnenia kritérií pre hodnotenie rizikovosti pracovísk, ktorých cieľom bolo zvýšenie zdravotnej prevencie u pracovníkov na rizikových pracoviskách, došlo k nárastu počtov pracovníkov na týchto pracoviskách, ktorí podliehajú preventívnym lekárskym prehliadkam. Počnúc rokom 1983 sa počet rizikových pracovísk i pracovníkov na týchto pracoviskách opäť postupne znižuje aj pri uplatňovaní sprísnených kritérií hodnotenia rizikovosti. Došlo k významnejšiemu zníženiu počtu pracovníkov exponovaných tradičnými chemickými škodlivinami v priemysle, ako sú napríklad chlór a jeho deriváty, olovo, ortuť, benzén, sirouhlík, súčasne sa však zvýšil počet pracovníkov vystavených novým chemickým látkam pri výrobe a používaní plastických hmôt, gumárenských chemikálií, avivážnych prostriedkov a prípravkov na ochranu rastlín.
Najpočetnejšiu skupinu škodlivinami ohrozených pracovníkov predstavujú pracovníci v riziku hluku, kde je evidovaných 113 281 pracovníkov. Zdrojom hluku sú domáce a zahraničné stroje a zariadenia, napríklad v strojárenstve brúsky, lisy, osekávačky, v drevárskom priemysle okružné píly a rozmetávacie stroje, v stavebnom priemysle vibračné stoly, drviče, v baníctve kladivá, nakladače, kombajny, v lesnom hospodárstve motorové píly. Ďalším najrozšírenejším rizikom je nadmerná prašnosť (prach toxický i netoxický), pôsobeniu ktorej je vystavených 43248 pracovníkov, t. j. 17, 8 % z celkového počtu pracovníkov na rizikových pracoviskách. Okrem toho každý šiesty pracovník pracujúci na rizikovom pracovisku je vystavený chemickým škodlivinám.
Poznatky orgánov štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci z výkonu dozoru ukazujú na zvýšenú aktivitu riadiacich orgánov, organizácií i samotných pracovníkov na úseku starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Výsledky sa v priebehu rokov 1975-1983 prejavili i v klesajúcom trende vývoja pracovnej úrazovosti a havarijnosti. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa stav technických zariadení vo väčšine rezortov mierne zlepšil. Výskyt nedostatkov v tejto oblasti je však aj naďalej vysoký a predstavuje značnú mieru rizika vzniku ohrozenia života a zdravia. Hodnotenie stavu technických zariadení sa ešte nestalo neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia hospodárskych výsledkov a stavu bezpečnosti práce takmer vo všetkých rezortoch. Nevykonáva sa tiež dôsledné zovšeobecňovanie príčin havárií a porúch technických zariadení a neprijímajú sa dostatočné preventívne opatrenia na ich predchádzanie. Ústredné orgány, stredné články riadenia i organizácie sa týmito udalosťami zaoberajú prevažne iba z hľadiska potreby urýchleného obnovenia výroby.
Výsledky previerok stavu bezpečnosti práce, technických zariadení a dodržiavania ustanovených pracovných podmienok v organizaciách dozorovaných orgánmi Slovenského úradu bezpečnosti práce vykonaných v období rokov 1975-1983 ukazujú, že napriek priebežnému zlepšovaniu celkového stavu v tejto oblasti sa stále vyskytuje značné množstvo organizačných, technických a výchovných nedostatkov.
V požadovanej miere doposiaľ nezabezpečujú všetky úlohy uložené uznesením Predsedníctva vlády SSR č. 15/1983 v oblasti prehodnotenia organizácie a úrovne starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci najmä ministerstvo poľnohospodárstva a výživy, krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy.
Najviac nedostatkov v starostlivosti o výchovu pracovníkov k dodržiavaniu zásad bezpečnosti práce, stav a údržbu prevádzkových objektov, strojov, zariadení a v dodržiavaní podmienok zamestnávania pracovníkov pretrváva viac rokov v rezorte poľnohospodárstva a výživy, stavebníctva a najmä v organizáciách riadených národnými výbormi (zdravotníctvo, školstvo, kultúra, obchod, miestne hospodárstvo, doprava a pod. ). V organizáciách uvedených rezortov i v ďalších nie sú dostatočne a v stanovených
termínoch realizované opatrenia orgánov štátneho odborného dozoru.
V oblasti dodržiavania ustanovených pracovných podmienok v sledovanom období došlo k zníženiu počtu žien pracujúcich, s bremenami nadlimitnej hmotnosti. Napriek tomu však pretrvávajú problémy v rezorte štátneho a družstevného obchodu, poľnohospodárstva a výživy a v zdravotníctve (pri manipulácii s imobilnými pacientami). Pozitívne výsledky sa dosiahli i vo vývoji práce žien v noci. Práca nadčas nad hranice stanovené zakonníkom práce zaznamenala vo väčšine rezortov klesajúci vývojový trend. Napriek tomu v odvetví národne riadenej dopravy nie je predpoklad podstatného zníženia jej rozsahu pod 4 % z počtu odpracovaných hodín do roku 1985. Vysoký podiel nadčasovej práce pretrváva i v odvetviach výroby stavebných hmôt, drevárskeho, nábytkárskeho, celulózo-papierenského, gumárskeho a kožiarskeho priemyslu.
Postupné zlepšovanie stavu bezpečnosti práce za obdobie rokov 1975-1983 sa prejavuje v klesajúcom trende pracovnej úrazovosti vo väčšine sledovaných ukazovateľov. V porovnaní rokov 1983 s rokom 1975 sa znížil celkový počet pracovných úrazov o 8 723 pri súčasnom raste pracovníkov o 315 tisíc osôb, pričom počet úrazov na 100 pracovníkov klesol z 2, 96 na 2, 25. V uvedenom období však stále rastúci trend mal vývoj počtu dní pracovnej neschopnosti na jeden pracovný úraz, ktorý predstavoval v roku 1975 - 25, 65 dní, v roku 1980 - 28, 35 dní a v roku 1983 - 28, 40 dní, čo poukazuje na zvýšenie zavažnosti pracovných úrazov.
Vývoj smrteľných pracovných úrazov mal v období rokov 1975-1980 klesajúci trend, pričom v roku 1980 (223 prípadov) bol zaznamenaný najnižší počet od roku 1970. V roku 1983 došlo k ich zvýšeniu na 250 prípadov.
Najnepriaznivejší vývoj pracovnej úrazovosti v období sledovaných rokov bol v organizaciách dopravy riadenej národnými výbormi, poľnohospodárstva a výživy, lesného a vodného hospodárstva a stavebníctva. Z územného hľadiska najhorší stav v tejto oblasti pretrváva v Západoslovenskom kraji.
Mimopracovná úrazovosť má neustále vzostupný trend. Stúpa absolútny počet úrazov aj počet úrazov na 100 pracovníkov, napríklad oproti roku 1975, keď ich bolo 7, 59, v roku 1983 už 8, 24 prípadov. Počet dní pracovnej neschopnosti na jeden prípad predstavoval v roku 1975 20, 34, kým v roku 1983 už 21, 95 dní. Následkom toho v organizaciách na Slovensku chýbalo denne pre mimopracovné úrazy v roku 1983 12 443 pracovníkov, čo je o 3 148
pracovníkov viac ako v roku 1975. Mimopracovná úrazovosť v súčasnosti predstavuje 3, 67 násobok úrazovosti pracovnej.
Zvyšuje sa aj spoločenská a politická závažnosť bezpečnosti práce v hlbinných hnedouhoľných, lignitových, rudných i nerudných baniach, ktorá vyplýva z výrazných zmien, ku ktorým dochádza postupne v týchto odvetviach. Ide najmä o prechod prevažnej väčšiny hlbinných baní do stredných a veľkých hĺbok, ďalej o prechod dobývania do okrajových partií ložísk alebo tých častí ložísk, ktoré sa vyznačujú vyšším stupňom tektonického porušenia a ťažšími bezpečnostno-technickými podmienkami.
V uhoľných a lignitových baniach SSR došlo v posledných rokoch ku konsolidácii pomerov, najmä zastavením narastajúceho nesúladu medzi prípravou a ťažbou a zreálnením požiadaviek na výšku ťažby. Konkrétne opatrenia prijímané v ostatných rokoch sa zameriavajú na boj a prevenciu proti banským prievalom, prietržiam, požiarom a prípadným otrasom.
V rudnom a nerudnom baníctve SSR bol zaznamenaný významný krok v mechanizácii razenia banských diel a dobývacích prác. Tieto zmeny pozitívne ovplyvnili nielen výkony, ale aj pracovné podmienky, vedenie banských diel, odvodňovanie a odvetrávanie pracovísk a bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov.
V naftovom priemysle SSR na základe závažných havárií na plynových sondách a vrtoch v roku 1982 sa prijali účinnejšie preventívne opatrenia proti vzniku erupcií a požiarov zemného plynu, na zvýšenie technologickej disciplíny pri prieskume, ťažbe a oprave sond. V tejto súvislosti je potrebné zvýšiť akcieschopnosť záchranných zborov, vybavenie vhodnou technikou a organizačne doriešiť ich štruktúru, ako aj zabezpečiť koordináciu činnosti zúčastnených zložiek pri likvidácii havárií na vrtoch zemného plynu ako pri živelnej pohrome.
Účinný boj proti vznikajúcim rizikám v baníctve si vyžaduje dôslednú realizáciu prijatých opatrení, aby sa bezpečnosť práce stala neoddeliteľnou súčasťou ťažby a aby len bezpečná práca viedla k vyšším výkonom. Preto orgány štátneho odborného dozoru rezortu Slovenského banského úradu zvýšili náročnosť pri výkone svojej činnosti, najmä u hlbinných baní, čo dokumentuje počet zastavených banských pracovísk pre závažné nedostatky v bezpečnosti práce a prevádzky (v roku 1977-68 pracovísk; 1980-70; 1983-103).
Z rokovaní odborových orgánov boli v minulosti často signalizované problémy v oblasti zabezpečovania pracujúcich osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Vláda SSR prijala rad opatrení, ktoré v celom komplexe usmerňujú činnosť v oblasti
výskumu, vývoja, inovácie, výroby, distribúcie a hospodárenia s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Ministerstvo práce a sociálnych vecí SSR v úzkej súčinnosti so Slovenskou odborovou radou, Ministerstvom priemyslu SSR, Slovenským úradom bezpečnosti práce intenzívne usmerňovali činnosť smerujúcu k vyriešeniu problematiky osobných ochranných pracovných prostriedkov v SSR.
Od roku 1981 bol zavedený nový systém plánovania potreby a distribúcie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Výroba rozhodujúcich druhov OOPP je určovaná bilanciami v štátnom pláne a zaväznými objemami dodávok, ktoré sú príslušným výrobcom určované ich ústrednými orgánmi. Boli vypracované spoločenské požiadavky na výskum, vývoj, inováciu a výrobu OOPP. Sprísnili sa kritériá pre hodnotenie kvality a prijali sa opatrenia pre zvýšenie hospodárnosti s týmito prostriedkami.
Realizáciou týchto opatrení sa stav v zabezpečenosti pracujúcich OOPP postupne zlepšoval, zvyšovali sa objemy výroby a dodávok OOPP, zlepšoval sa sortiment, čiastočne i kvalita. Dodávky OOPP v roku 1983 a 1984 už takmer úplne pokrývajú potrebu organizácií, u niektorých druhov organizácie dokonca nečerpajú limity určené im rozpisom plánu. V oblasti inovácie výroby sa úspešne splnili úlohy vo vývoji nových kvalitnejších druhov ochrannej pracovnej koženej obuvi, vyvzorovali sa nové typy ochranných odevov a komplexnej ochrany hlavy pre lesných robotníkov. Do výroby sú zavádzané nové typy ochranných odevov pre zváračov, hutníkov, kováčov a pre robotníkov potravinárskej výroby.
Previerkami stavu zabezpečenosti výroby, distribúcie a hospodárenia s OOPP, ktoré vykonali v rokoch 1982-1984 orgány ROH, Ministerstvo práce a sociálnych vecí SSR, Slovenský úrad bezpečnosti práce, Výbor ľudovej kontroly SSR, bolo zistené, že pretrvávajú niektoré problémy v sortimentnej skladbe výroby, v dodržiavaní kvality niektorých OOPP, najmä kožených rukavíc vyrábaných výrobnými družstvami a JRD. Neuspokojivá situácia je v oblasti hospodárenia, najmä v nedostatočnej údržbe a nesprávnom používaní týchto prostriedkov. Práve na tieto oblasti je v súčasnosti zameraná pozornosť štátnych a hospodárskych orgánov. Treba však zdôrazniť, že rovnakú starostlivosť ako venujeme výrobe, je nutné venovať aj hospodáreniu a údržbe OOPP. V tomto smere musia radikálne zmeniť svoj postoj všetky organizácie.
K dokumentovaniu súčasného stavu zabezpečenosti a na zvýšenie informovanosti o celom distribuovanom sortimente OOPP v SSR bola v apríli 1984 Ministerstvom práce a sociálnych vecí SSR, Slovenskou odborovou radou, Ministerstvom priemyslu SSR, za spolupráce odborového podniku REMPO, usporiadaná výstava OOPP - SANPRO '84, ktorá sa stretla so širokým záujmom spotrebiteľov, odbornej a širokej verejnosti. Z poznatkov získaných v priebehu tejto výstavy a jeho sprievodných akcií sa bude vychádzať pri spracovávaní spoločenských požiadaviek na výskum, vývoj inováciu a výrobu OOPP v 8. päťročnici.
Starostlivosť o zdravie pracujúcich od začiatku budovania socialistického zdravotníctva je sústavne predmetom zvýšenej pozornosti celej našej spoločnosti. Táto kľúčová úloha zdravotníctva i celej spoločnosti je zvýraznená vo viacerých významných straníckych a vládnych uzneseniach a dokumentoch.
V poslednom období pozitívny vplyv na rozvoj starostlivosti o zdravie pracujúcich mala najmä realizácia záverov z rokovania XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS.
V zaujme posúdenia objektívneho stavu a úrovne starostlivosti o zdravie pracujúcich zabezpečilo Ministerstvo zdravotníctva SSR v spolupráci s odborovými orgánmi v roku 1982 vykonanie previerok činnosti závodných zdravotníckych zariadení v SSR a v marci 1984 následnú previerku plnenia uložených nápravných opatrení. Cieľom previerok bolo plnenie úloh, ktoré ukladá zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu štátnej zdravotníckej správe, jednotlivým závodom a účasť odborových orgánov v zabezpečovaní starostlivosti o zdravie pracujúcich.
Získané poznatky z vykonaných previerok boli predmetom rokovania aktívov vedúcich odborov zdravotníctva KNV, riaditeľov ústavov národného zdravia v SSR a závodných obvodných lekárov, na ktorých minister zdravotníctva SSR a zodpovední pracovníci rezortu zdravotníctva kriticky zhodnotili stav a plnenie úloh na úseku starostlivosti o pracujúcich v závodoch s následným prijatím príslušných opatrení na jej prehĺbenie a skvalitnenie.
Z analýzy údajov rozvoja závodnej zdravotnej starostlivosti, ako aj z poznatkov získaných previerkami vyplýva, že v uplynulom období pokračoval priaznivý trend, ktorý nastúpil v SSR po uplatnení zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v praxi. K celkovému úspešnému splneniu úloh na tomto úseku prispela úzka súčinnosť zdravotníckych a odborových orgánov, ako aj zvýšenie aktivity a spoluúčasti viacerých rezortov a závodov, prehĺbenie hygienického dozoru a metodického vedenia závodnej zdravotnej starostlivosti na úrovni krajov a okresov. Vďaka tomuto úsiliu vzrástol počet ambulantných závodných zdravotníckych zariadení, zvýšil sa počet lekárskych miest závodných obvodných ako aj ostatných odborných lekárov v týchto zariadeniach, zlepšila sa dostupnosť zdravotníckej starostlivosti a prehĺbila sa komplexná liečebno-preventívna starostlivosť o pracujúcich. Oproti roku 1975 vzrástol počet závodných zdravotníckych stredísk v SSR z 302 na 444 koncom roku 1983 a počet závodných lekárskych staníc z 312 na 376. V súčasnosti je zabezpečená starostlivosť o pracujúcich v závodoch rezortom zdravotníctva v štyroch závodných ústavoch národného zdravia, v 2 závodných nemocniciach s poliklinikou, 6 závodných poliklinikách, 444 závodných zdravotníckych strediskách, 376 závodných lekárskych staniciach, v územných zdravotníckych zariadeniach, ako aj v závodných odborných liečebných ústavoch (nočné sanatória a závodné ozdravovne).
S budovaním závodných zdravotníckych zariadení rástol aj počet lekárskych miest v závodnej ambulantnej starostlivosti. za dané obdobie od roku 1975 do roku 1983 vzrástol počet z 1 033 lekárskych miest na 1 597. Súčasne s tým vzrástol aj počet lekárskych miest závodných obvodných lekárov z 556 na 832, počet závodných ženských lekárov z 38 na 81 a závodných stomatológov z 336 na 526 lekárskych miest.
S rozvojom siete závodných zdravotníckych zariadení v období rokov 1975-1983 vzrástol aj počet vyšetrení - ošetrení, vykonaných závodnými obvodnými lekármi z 6 865 974 na 9 688 846 a počet preventívnych prehliadok pracujúcich z 565 312 na 1 306 969. Dosiahnuté hodnoty plnenia plánu preventívnych prehliadok pracujúcich (v roku 1982 92, 6 %) poukazujú na to, že na tomto úseku činnosti sa dosiahol významný úspech. Z previerok vyplýva, že tieto hodnoty, aj keď v praxi nemôžu dosiahnuť 100 %, budú vyššie pri väčšej angažovanosti závodov na plnení svojich povinností v nadväznosti na plnenie uznesenia Predsedníctva vlády SSR č. 56/1983.
Z hľadiska prehĺbenia starostlivosti o ochranu zdravia pracujúcich stúpa i význam účasti závodných obvodných lekárov na previerkach pracovísk, vrátane rizikových a na prešetrovaní príčin vzniku chorôb z povolania.
Budovaním nových výrobných kapacít, modernizáciou zastaralých a zvýšením úrovne starostlivosti o pracovníkov na závodoch prostredníctvom komplexných programov a plánov sociálneho rozvoja sa vytvárali vhodné podmienky aj pre znižovanie chorôb z povolania.
Vo vývoji profesionálnych intoxikácií a chorôb z povolania v SSR v posledných desiatich rokoch (1975, 1980, 1983) nastal pokles týchto ochorení o 6, 6 %. Podľa jednotlivých diagnóz poklesol najmä podiel profesionálnych dermatóz z 24, 7 % na 21, 6