tívne skúsenosti z uplatňovania nových prístupov k organizácii štúdia na ostatných vysokých školách.

Od vydania zákona číslo 39/1980 Zb. o vysokých školách uskutočňuje sa výchovno-vzdelávací proces na všetkých vysokých školách v ČSSR podľa celoštátne zjednotených učebných plánov. Napriek jednoznačne pozitívnemu prínosu tohoto zjednotenia však zostali nedoriešené niektoré problémy. Úsilie o ich dôsledné zjednotenie spôsobilo, že sa v nich vysokým školám obmedzila možnosť sústavnej inovácie obsahu štúdia, najmä uplatnením výsledkov vedecko-výskumnej práce učiteľov i špecifických regionálnych potrieb spoločenskej praxe. V učebných plánoch sa nepodarilo v dostatočnej miere zabezpečiť časový priestor pre samostatnú tvorivú prácu študentov, pre vedecké semináre zamerané na aplikácie teórie v praxi a ďalšie. Tieto požiadavky tiež vyplývajú z odbornej profilácie vysokých škôl. Pri úprave učebných plánov pre roky 8. päťročnice sa budú uvedené nedostatky riešiť.

Okrem učiteľa sú najvýznamnejším činiteľom efektívnosti výchovno-vzdelávacieho procesu učebnice a ďalšie učebné pomôcky. I v tejto oblasti vykonali vysoké školy značný kus práce. Koordinovanou činnosťou ministerstiev a vysokých škôl sa docielilo, že pre každý odbor sú k dispozícii základné knižné učebné pomôcky. Vypracoval sa celoštátny edičný program vydávania učebníc pre 7. päťročnicu, v ktorom takmer 50 % titulov vypracovávajú autorské kolektívy oboch republík. Kladne treba hodnotiť i to, že sa začalo spoločné vydávanie učebníc najmä s vysokými školami v ZSSR a ďalšími socialistickými krajinami. Vážnym nedostatkom realizácie tohoto programu je, že stále značná časť poverených autorov nedodržiava termíny odovzdávania rukopisov a v ČSR sú i nedostatočné kapacitné možnosti polygrafického priemyslu. Ministerstvá školstva musia dôslednejšie vyžadovať, aby rozsah, odborná a politická úroveň novovydávaných učebníc plne zodpovedala stanoveným výchovným cieľom.

Súčasťou modernizácie obsahu štúdia je i dôslednejšie uplatňovanie moderných prostriedkov didaktickej, audiovizuálnej a výpočtovej techniky vo výučbe. Rozvoj pedagogického procesu v tomto smere sa však do značnej miery obmedzuje možnosťami vysokých škôl získať túto techniku, ale i prístupy niektorých učiteľov k jej využívaniu. Pri vybavovaní modernými prostriedkami didaktickej a audiovizuálnej techniky došlo v posledných rokoch k výraznému pokroku najmä na vysokých školách technických. Dosiaľ sa nevyriešili organizačné, technické a právne otázky tvorby potrebných výučbových programov.

Celkom nedostačujúce je vybavenie vysokých škôl prostriedkami výpočtovej techniky, ktoré je zastaralé a nezodpovedá súčasným potrebám pre získanie aspoň minimálnych zručností v práci s touto technikou všetkými študentami. Táto skutočnosť ohrozuje najmä možnosť širšieho zavedenia a uplatnenia výučby mikroprocesorovej techniky vo všetkých študijných odboroch. Tento nepriaznivý stav podporuje i to, že vysoké školy nemajú možnosť odpisovať svoje technické prostriedky. Tiež vybavenie laboratórií modernou prístrojovou technikou a pokusnými poloprevádzkovými zariadeniami je väčšinou minimálne. V tomto smere i uznesenie vlády ČSSR č. 223 z roku 1980 o pomoci organizácií spoločenskej praxe vysokým školám neprinieslo očakávané výsledky, lebo sa narazilo na viaceré legislatívne a hlavne ekonomicko-právne bariéry.

Doteraz sa nepodarilo vytvoriť v spolupráci s Ministerstvom práce a sociálnych vecí ČSSR systém postgraduálneho štúdia, ktorý svojím obsahom a cieľmi nadväzuje na ukončené vysokoškolské štúdium. Hlavné problémy, ktoré bránia realizácii navrhnutých zásad postgraduálneho štúdia ministerstvami školstva, sú v neujasnenosti pracovnoprávnych dôsledkov absolvovania postgraduálneho štúdia a v otázkach financovania jeho nákladov organizáciami, ktoré vysielajú svojich pracovníkov na toto štúdium. Preto obe ministerstvá školstva spolu so zainteresovanými rezortami musia urýchlene pripraviť návrh systému postgraduálneho štúdia, v ktorom sa zavŕši užšia odborová Špecializácia absolventov vysokých škôl. Vysoké školy i v súčasnej dobe zabezpečujú postgraduálne štúdium, najmä inovačného a špecializačného charakteru podľa požiadaviek organizácií spoločenskej praxe.

Realizáciou opatrení vyšších straníckych orgánov a úsilím vysokých škôl nastal kvalitatívny posun pri uskutočňovaní komunistickej výchovy študentov. Výchova sa poníma ako sústavné pôsobenie, ktoré vstupuje do všetkých činností vysokých škôl, do výučby, režimu škôl, organizácie života v študentských domovoch a výchovnej činnosti spoločenských organizácií.

Doteraz však ešte pretrváva zúžené poňatie komunistickej výchovy, jej obmedzovanie len na vyučovací proces niektorých predmetov, alebo na mimoškolskú činnosť. V záujme zvýšenej kvality a účinnosti výchovného pôsobenia bude nevyhnutné dôslednejšie prekonávať tendencie odtrhnutia výučby od výchovy. Len tak bude možné dosiahnuť, aby vysoké školy vychovávali absolventov s vysokou úrovňou odborných znalostí i občanov socialistickej spoločnosti s potrebnými morálnymi a charakterovými

vlastnosťami - kolektivizmu, vzťahu k práci, sebadisciplínou a k tomu, aby sa prekonali sklony k individualizmu, ktorý často hraničí s maloburžoáznou životnou orientáciou.

Vysoké školy venovali osobitnú pozornosť svetonázorovej výchove študentov. Realizuje sa overená skúsenosť, že utváranie komunistického svetového názoru a presvedčenia študentov môže byť len výsledkom trvalého neformálneho pôsobenia všetkých učiteľov. Postupne sa vybudoval systém využívania jednotlivých predmetov pre svetonázorovú výchovu, avšak s veľmi rozdielnym účinkom. Časť učiteľov vysokých škôl dosiaľ nepreukazuje v tejto oblasti dostatočnú aktivitu. Vyplýva to hlavne z nedostatočného vplyvu teórie marxizmu-leninizmu a jej aplikácie vo výučbe odborných predmetov. Preto sa vypracovala koncepcia ideovo-politického vzdelávania učiteľov, ktorá je zameraná na otázky svetonázorovej výchovy, marxisticko-leninskej metodológie, vedúcej úlohy KSČ a ďalšie aktuálne problémy výstavby socializmu v našej spoločnosti.

Osobitne dôležitú úlohu pri uskutočňovaní komunistickej výchovy na vysokých školách majú ústavy marxizmu-leninizmu. Pozornosť najvyšších orgánov strany venovaná práci ústavov marxizmu-leninizmu a energický prístup vysokých škôl k plneniu uznesení týchto orgánov prispeli ku kádrovému dobudovaniu ústavov, podstatnému zvýšeniu teoretickej i politickej kvalifikácie učiteľov ústavov, ku zvýšeniu úrovne marxizmu-leninizmu i rastúcemu podielu ústavov na výskumnej činnosti v oblasti spoločenských vied. Ústavy začínajú plniť i veľmi náročnú úlohu priblížiť výučbu povahe škôl a fakúlt a dosiahnuť tak užšie spojenie s odborovou výučbou, čo zvyšuje príťažlivosť výučby marxizmu-leninizmu.

V súčasnej dobe, kedy sa nebývalé zostrila medzinárodná situácia a ideologický boj je nevyhnutné, aby sa ústavy marxizmu-leninizmu zaoberali otázkami ďalšieho zvyšovania efektívnosti a účinnosti výučby. Ide o to, aby absolventi vysokých škôl odchádzali do praxe s trvalými poznatkami marxizmu-leninizmu, aby boli schopní ich aplikovať v spoločenskej praxi a lepšie čeliť buržoáznej ideológii. Preto sa musí ešte viac zvýšiť pedagogicko-metodická úroveň výučby, jej politická aktuálnosť i ofenzívnosť a výklad teórie musí byť spojený s vysvetľovaním súčasnej situácie a úloh, ktoré vytyčuje strana. Týmto úlohám sa musí podriadiť i výber učiteľov marxizmu-leninizmu a práce s nimi.

Významnou súčasťou výchovného pôsobenia učiteľov je mimo-vyučovací proces. V tejto oblasti sústreďujú vysoké školy pozornosť na otázky spoločensko-politickej praxe, záujmovej umeleckej činnosti, telesnej výchovy a športu a predovšetkým výchovnej práce vo vysokoškolských študentských domovoch. Realizáciou uznesenia Sekretariátu ÚV KSČ "O politicko-výchovnej práci vo vysokoškolských študentských domovoch" sa prehĺbilo politicko-výchovné pôsobenie škôl a zvýraznil sa podiel SZM na organizácii života v študentských domovoch a na využívam voľného času študentov. Doteraz sa však v plnom rozsahu nerealizuje tá časť záverov S ÚV KSČ, ktorá ukladá vytvárať ďalšie podmienky pre rozvoj záujmovej činnosti telesnej výchovy a športu. Výchovné pôsobenie katedier i niektorých učiteľov poverených prácou v študentských domovoch je dosial málo účinné.

K zvyšovaniu kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vysokých škôl významne prispieva ich vedecko-výskumná činnosť. Výsledky vedecko-výskumnej činnosti sa prenášajú do výchovno-vzdelávacieho procesu priamo výkladom učiteľov alebo ich uplatnením pri tvorbe nových učebníc. K zvýšeniu efektívnosti práce vysokých škôl prispievajú vznikajúce vedecko-pedagogicko-výskumné združenia medzi vysokými školami, ČSAV, SAV a organizáciami spoločenskej praxe.

Postupne sa zvyšuje starostlivosť vysokých škôl o osobitne nadaných a talentovaných študentov, pričom takmer 30 % študentov sa každoročne zapája do súťaží ŠVOČ. Napriek dosahovaným výsledkom je potrebné túto starostlivosť i naďalej zvyšovať, najmä vhodným využívaním individuálnych študijných plánov pre zabezpečenie zodpovedajúcej odbornej a politickej prípravy tých študentov, ktorí majú najlepšie predpoklady stať sa kádrovými rezervami pre vedeckú prácu.

Vysoké školy plnia úlohy nielen vo výchovno-vzdelávacom procese, ale súčasne predstavujú významné vedecko-výskumné inštitúcie s veľkým tvorivým potenciálom.

Vedecko-výskumná činnosť rezortu školstva je zameraná prakticky na všetky vedné odbory. Vysoké školy a ústavy riadené ministerstvami školstva sú zapojené do všetkých druhov plánov rozvoja vedy a techniky. V niektorých z nich majú vysoké školy rozhodujúcu úlohu. V štátnom pláne základného výskumu vysoké školy zabezpečujú asi 35 % z jeho celkového objemu, významne sú zapojené do štátneho plánu technického rozvoja, štátneho plánu ekonomického výskumu, riešia rozhodujúcu časť úloh rezortného plánu zdravotníctva, celý objem jednotného rezortného plánu školstva, významne sa podieľajú na plnení úloh ďalších rezortných plánov, najmä poľnohospodárskych. Vysoké školy v ČSR koordinujú v súčasnosti 179 hlavných úloh v štátnom a rezortných plánoch, vysoké školy v SSR 90 hlavných úloh.

Vysoké školy výrazne napomáhajú rozvoju vedy i výchovou nových vedeckých pracovníkov. V súčasnosti sa na vysokých školách ČSSR pripravuje takmer vo všetkých vedných odboroch asi 8000 ašpirantov, čo predstavuje viac ako 70 % z celkového počtu vedeckých ašpirantov v ČSSR. Z toho viac ako polovica sa pripravuje pre potreby iných rezortov.

V uplynulom období vysoké školy dosiahli na poli vedy viaceré významné výsledky, a to nielen v oblasti základného výskumu, ale i v oblasti aplikácie vedy v spoločenskej praxi.

Súčasná situácia na úseku vedecko-výskumnej činnosti v rezortoch školstva znamená zavŕšenie významnej etapy, počas ktorej došlo k výraznému zvýšeniu podielu vedecko-výskumných kapacít vysokých škôl na štátnom a rezortných plánoch rozvoja vedy a techniky, k tesnejšiemu spojeniu so spoločenskou praxou, k postupnej i keď doteraz nedostačujúcej koncentrácii kapacít, k vytváraniu prvých spoločných a integrovaných pracovísk vysokých škôl s pracoviskami ČSAV, SAV a ďalších rezortov. Výrazným výsledkom predchádzajúcej etapy je skutočnosť, že sa na vysokých školách vytvoril vysokokvalifikovaný tvorivý potenciál (v súčasnosti tu pracuje 749 DrSc., a 8587 CSc., čo je 52 % z celkového počtu vedeckých pracovníkov v celej ČSSR).

Uvedené výsledky sa dosiahli postupným zdokonaľovaním metód riadenia vedy. Napriek tomu sa však v oblasti riadenia vedecko-výskumnej činnosti dosiaľ prejavujú viaceré závažné problémy.

V súčasnosti, v súlade s úlohami 8. zasadnutia ÚV KSČ, obe ministerstvá školstva vypracovali súbor opatrení zameraných na podstatné zlepšenie riadenia. Tieto opatrenia súčasne realizujú úlohy vyplývajúce zo zákona o vysokých školách. Opatrenia sledujú predovšetkým splnenie týchto základných úloh:

- ďalej zvýšiť podiel vedecko-výskumných kapacít zameraných na prioritné spoločenské úlohy,

- koncentrovať kapacity na menší počet rozhodujúcich úloh a integráciu týchto kapacít s ČSAV, SAV a vedecko-výskumnými pracoviskami ďalších rezortov; dôsledne realizovať obsah "dohody o spolupráci medzi ČSAV, SAV, MS ČSR a MŠ SSR",

- zabezpečiť komplexnosť a interdisciplinaritu riešenia,

- zabezpečiť urýchlený transfer výsledkov do spoločenskej praxe a dôsledné sledovanie dosiahnutých výsledkov.

Vzhľadom na to, že vedecko-výskumná činnosť v rezortoch školstva je zameraná na všetky vedné odbory a vysoké školy sa zapojili do všetkých druhov plánov rozvoja vedy a techniky, je riadenie vedecko-výskumnej činnosti v rezortoch školstva veľmi

náročné. Bariérou pre ďalšie zdokonaľovanie riadenia v súčasnosti je minimálny počet pracovníkov v riadiacom aparáte oboch ministerstiev i na rektorátoch vysokých škôl a ich postavenie voči ostatným orgánom riadenia vedy na ústredných orgánoch. Tieto aparáty nezodpovedajú súčasným úlohám kladeným na riadenie vedy a značnému tvorivému potenciálu, ktorým vysoké školy disponujú. Bolo by účelné zvážiť, aby riadenie vedy v rezortoch školstva v ČSSR po vzore iných ministerstiev školstva (ZSSR, NDR) bolo zverené pre túto oblasť určenému námestníkovi. Prekážkou pre rôzne pokrokové riešenia sú i zložité a príliš početné právne predpisy. Nedostatočné je i vybavenie vysokých škôl prístrojovou technikou, pomocným personálom a devízami.

8. zasadnutie ÚV KSČ podnietilo na vysokých školách vysokú aktivitu pracovníkov, ktorí prejavujú maximálnu snahu a úsilie čo najviac prispieť k ďalšiemu rozvoju socialistickej spoločnosti. Výrazom tohoto tvorivého úsilia sú socialistické záväzky, novo sa vytvárajúce komplexné racionalizačné brigády, vytváranie integrovaných spoločných pracovísk atď.

Najvýznamnejším činiteľom, ktorý ovplyvňuje úroveň a kvalitu výchovno-vzdelávacej práce vysokých škôl, je učiteľ. Väčšina z nich spĺňa náročné kádrové i kvalifikačné kritériá, zapojuje sa do vedecko-výskumnej činnosti, je schopná využívať svoj predmet k formovaniu vedeckého svetového názoru študentov a verejne sa angažuje. Ministerstvá školstva venujú značnú pozornosť zvyšovaniu politickej úrovne a vedecko-pedagogickej kvalifikácie učiteľov vysokých škôl. V dôsledku toho sa podiel profesorov a docentov z celkového počtu učiteľov vysokých škôl od doby vydania dokumentu Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy zvýšil o 6, 4 %. V súčasnosti pôsobí na vysokých školách v ČSSR 18452 učiteľov, z ktorých je 1249 (6, 7 %) profesorov a 3976 (21, 6%) docentov. Veľká časť učiteľov absolvovala v ostatných rokoch VÚML a ďalšie formy straníckeho a politického vzdelávania. V záujme ďalšieho zvyšovania kvalifikačnej úrovne učiteľov vo všetkých jej zložkách - politickej, pedagogicko-psychologickej a vedecko-odbornej, vydali ministerstvá školstva s účinnosťou od 1. 9. 1983 smernicu, v ktorej uložili vysokým školám konkrétne úlohy pri ďalšom zvyšovaní kvalifikácie učiteľov. Ministerstvá školstva musia náročnejšie vyžadovať, aby sa na tomto zvyšovaní kvalifikácie aktívne podieľali ústavy rozvoja vysokých škôl.

Ekonomické podmienky vysokých škôl neumožňujú v súčasnosti vo väčšej miere získavať najlepších odborníkov z praxe, z ČSAV,

z SAV a iných výskumných pracovísk a vynikajúcich učiteľov zo stredných škôl v ich najproduktívnejšom veku pre pôsobenie na vysokej škole a najlepších z nich vymenovať za profesorov a docentov. Obdobne sa nedarí rozvinúť prípravu najlepších študentov pre vlastnú pedagogickú prácu a získavať ich pre pôsobenie na vysokej škole.

Zostáva vážnym problémom skutočnosť, že časť učiteľov pôsobiacich na vysokých školách nemá predpoklady pre plnenie svojich úloh, nezvyšuje svoju odbornosť, vedecky nepracuje, politicky sa neangažuje a v dôsledku toho je úroveň ich práce nízka. Tieto problémy vyžadujú, aby ich ministerstvá školstva urýchlene a energicky riešili v súvislosti s komplexným hodnotením pracovníkov vysokých škôl.

Postavenie a funkciu vysokých škôl v období budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti upravuje zákon č. 39/1980 Zb. o vysokých školách. Týmto zákonom spolu s príslušnými vykonávacími predpismi sa zvýraznil princíp demokratického centralizmu v riadení vysokých škôl a vymedzili sa základné práva a povinnosti funkcionárov, pracovníkov a študentov vysokých škôl. To prispelo spolu so skvalitňujúcou sa riadiacou a politicko-organizátorskou prácou ministerstiev školstva k zvýšeniu úrovne všetkej práce vysokých škôl. Vykonaná analýza však ukazuje, že sa v tejto oblasti vyskytujú i problémy. V dôsledku centralizácie riadenia narástol rozsah operatívnych rozhodovacích činností ministerstiev školstva, čím sa zúžil priestor pre ich koncepčnú riadiacu prácu.

Ministerstvá školstva venujú vo svojej riadiacej činnosti značnú pozornosť prijímaniu uchádzačov o štúdium i rozmiestňovaniu absolventov vysokých škôl. Záujem o vysokoškolské štúdium sa neustále zvyšuje. Napriek tomu, že sa na štúdium technických odborov prihlasuje viacej uchádzačov, nepodarilo sa zatiaľ dosiahnuť štruktúru záujmu uchádzačov, ktorá zodpovedá spoločenským potrebám. Určité problémy sa vyskytujú i v samotnom prijímacom konaní. Ministerstvá školstva posúdia tieto nedostatky a príjmu na ich odstránenie príslušné opatrenia.

Problémy sa vyskytujú i v rozmiestňovacom konaní a využívaní absolventov vysokých škôl v praxi. Niektoré rezorty neprijímajú absolventov vysokých škôl v pôvodne plánovaných počtoch, a to často i v tých odboroch, ktoré sú rozhodujúce pre efektívny rozvoj národného hospodárstva. Tieto otázky budú predmetom samostatného materiálu, ktorý sa predloží na politické prerokovanie.

Opatrenia, ktoré prijali ministerstvá školstva v oblasti zlepšenia prijímacieho konania, skvalitnenia obsahu, foriem a metód výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho organizácie, zlepšenia jeho kádrového a materiálneho zabezpečenia sa pozitívne prejavili i vo výsledkoch štúdia. V školskom roku 1976/77 ukončilo v ČSSR úspešne štúdium 77, 1% (v SSR 77, 6%), avšak v školskom roku 1981/82 úspešne ukončilo štúdium už 88, 9% (v SSR 92, 7 %) zo všetkých pôvodne prijatých študentov. Postupne sa zvyšuje i podiel študentov, ktorý v štúdiu dosahujú vynikajúce výsledky.

V súlade s programom našej spoločnosti v starostlivosti o mladú generáciu sa v oblasti vysokých škôl riešili viaceré problémy s cieľom skvalitniť študijné a sociálne podmienky študentov. V tomto smere sa orientovala pozornosť na zlepšenie a rozšírenie kapacít študentských domovov a jedální a zlepšovanie plošného štandartu výučbových priestorov. V prvých dvoch rokoch päťročnice bolo napríklad v študentských domovoch ubytovaných v ČSSR o 6900 vysokoškolských študentov viac ako v roku 1980; podiel ubytovaných je 60 % z celkového počtu študujúcich (v ČSR 56, 7 % a v SSR 65, 5 %). Podľa plánu bude možné v roku 1985 ubytovať už 72, 4 % študujúcich na vysokých školách (z toho v ČSR 67, 0 % a v SSR 81, 7 %). V období rokov 1981 - 1985 sa dosiahne zvýšenie plošného štandardu na 1 študenta v ČSSR o 1, 8 m2 čistej úžitkovej plochy (v ČSR o 1, 1 m2 a v SSR o 2, 8 m2). Tým sa dosiahne vyrovnanie plošného štandartu medzi ČSR (9, 1 m2) a SSR (9, 2 m2) a dosiahne sa 9, 15 m2 čistej úžitkovej plochy na 1 študenta v roku 1985.

So stúpajúcim počtom študentov na vysokých školách v ČSSR bude i v budúcich päťročniciach zameraná investičná výstavba na výstavbu študentských domovov a jedální so súčasným rozširovaním a skvalitňovaním výučbových priestorov tak, aby v roku 1995 bolo možné v študentských domovoch ubytovať 70 - 80 % vysokoškolákov (diferencovane podľa vysokoškolských centier) a zabezpečiť stravovanie pre 80 % študentov.

Cieľavedomou politickou a odbornou prácou sa upevnil socialistický charakter vysokej školy. Zlepšila sa práca študentov a zjednotili sa princípy riadenia vysokých škôl. Dôsledným uplatnením zásad demokratického centralizmu sa dosiahol vyšší podiel aktívnej spoluúčasti všetkých učiteľov vysokých škôl na tvorbe obsahu výchovno-vzdelávacieho procesu i na riadení vedecko-výskumnej činnosti. Vytvorili sa všetky predpoklady, aby vysoké školy úspešne zabezpečovali rozvoj vzdelanosti našej spoločnosti

tak, ako ho vytýčil dokument "Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy".

10. Školská inšpekcia

V súlade s uzneseniami ÚV KSČ a ÚV KSS z júla 1973, ďalej so zásadami prijatými s ÚV KSČ dňa 18. 6. 1974 a príslušnými uzneseniami vlád ČSR a SSR, bol vybudovaný v ČSSR súčasný systém inšpekcie výchovy a vzdelávania. Člení sa na ústrednú (na ministerstvách školstva), krajskú (na odboroch školstva KNV) a na okresnú inšpekciu (na odboroch školstva ONV). Súčasťou ústrednej inšpekcie stala sa aj inšpekcia vysokých škôl. Terajší systém inšpekcie prispel k zvýšeniu intenzity priamej inšpekčnej činnosti, ku skvalitneniu riadiacej práce v celom rezorte školstva a k prehĺbeniu preventívnej funkcie kontroly. Poznatky z inšpekcií sa využívajú pri tvorbe pedagogických dokumentov, pokynov a aktov riadenia.

V ďalšom období bude potrebné skvalitniť riadenie systému inšpekcie na všetkých jej stupňoch, lepšie organizovať a pohotovejšie odovzdávať informácie z inšpekčnej činnosti a jej výsledky účinnejšie využívať pri skvalitňovaní koncepčnej práce ministerstiev školstva.

C. Záver

Výsledky dosiahnuté v postupnom a cieľavedomom plnení uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ zo 4. júna 1976 a dokumentu Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy potvrdzujú jeho platnosť a aktuálnosť. Stanovené ciele a úlohy zodpovedajú súčasným i perspektívnym potrebám budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti. Ich plnenie výrazne prispieva k rýchlejšiemu rastu úrovne všeobecnej i odbornej prípravy mládeže, zabezpečuje žiadúce zmeny v kvalifikačnej štruktúre obyvateľstva v súlade s hlavnými smermi sociálneho a ekonomického rozvoja našej spoločnosti.

Školská sústava vďaka trvalej a širokej pozornosti straníckych a štátnych orgánov, ústredných, krajských, okresných výborov strany, národných výborov, celej štátnej správy v školstve, za aktívnej účasti rezortov, vedecko-výskumných pracovísk, spoločenských organizácií a najmä pedagogických a školských pracovníkov sa nielen rozvíja, ale aj zodpovedne plní úlohy významnej ideologickej inštitúcie pri upevňovaní morálno-politickej jednoty našej spoločnosti a obrane socialistickej vlasti.

Kritická analýza realizácie doterajších úloh ukázala, že popri nesporne pozitívnych výsledkoch prejavujú sa v celkovom postupe aj niektoré problémy a nedostatky. Na ich zásadné riešenie a odstraňovanie treba v duchu pozjazdových zasadaní ÚV KSČ sústrediť pozornosť a plne rozvinúť aktivitu a iniciatívu všetkých zainteresovaných činiteľov.

V podmienkach zložitej medzinárodnej situácie, neustáleho rastu nárokov na kvalitu a efektívnosť všetkej práce dostávajú sa ešte viac do popredia otázky ideovopolitické, výchova k vedeckému svetonázoru, k socialistickému internacionalizmu, socialistickému vlastenectvu, ku komunistickej mravnosti, k práci, k budovaniu a obrane socializmu. V celkovom rozvoji, v obsahu a metódach práce školy, učiteľov sa musí premietať všetko nové, čo prináša politický, sociálno-ekonomický a kultúrny rozvoj vplyvom vedeckotechnického pokroku, čo zvyšuje efektívnosť a kvalitu výchovy a vzdelávania.

V predškolskej výchove bude popri dobudovávaní racionálnej siete predškolských zariadení za aktívnej účasti národných výborov, závodov, družstiev a spoločenských organizácií, tak, aby sa v jasliach mohlo umiestniť do 22 % detí do troch rokov a v materských školách do 90 % detí do šesť rokov, spočívať ťažisko v kvalite výchovnej práce, v starostlivosti o zdravý vývin detí, ich fyzickej zdatnosti, rozvoji ich poznatkov a poznávacích schopností dosahovaných s odstupňovanou náročnosťou požiadaviek podľa veku detí.

V základnom školstve popri riešení otázok, ktoré vystúpili pri analýze realizácie novej koncepcie výchovy a vzdelávania ako problémové, bude v ďalšom období ťažisko v kvalite a efektívnosti výchovno-vzdelávacieho procesu, v úsilí, aby všetci zdraví žiaci boli pripravení na úspešný postup v plnení povinnej desaťročnej školskej dochádzky a v príprave na povolanie.

Na stredných školách zostáva v popredí pozornosti straníckych i štátnych orgánov, národných výborov a všetkých rezortov vytváranie podmienok pre zvyšovanie úrovne a kvality ideovopolitickej, všeobecnej a odbornej prípravy predovšetkým mladej generácie robotníckej triedy v stredných odborných učilištiach. Trvalou úlohou ostáva pružné perspektívne spresňovanie, prispôsobovanie obsahu tejto prípravy zmenám, ktoré prináša v poňatí a obsahu robotníckych činností zavádzanie výsledkov vedy a techniky do výrobného procesu, pokračovanie v dobudovávaní siete komplexných SOU, ich materiálno-technickej základne zodpovedajúcej požiadavkám vedeckotechnického rozvoja v súlade s potrebami odvetví národného hospodárstva, a to aj združovaním investičných prostriedkov. Treba doriešiť ich organizačný model umožňujúci maximálnu koordináciu a účinnosť riadenia ústrednými orgánmi a štátnou správou v školstve. Vo všetkých rezortoch a KNV (NVB, NVP) dôsledne plniť plány zvyšovania kvalifikácie pedagogických pracovníkov a riešiť problémy v odmeňovaní týchto pracovníkov, najmä majstrov odbornej výchovy.

Na gymnáziách ostáva ťažiskom úloh dôsledná realizácia organizačných a obsahových zmien v jednote dvoch základných úloh, a to celkovej modernizácii obsahu výchovy a vzdelávania a realizácii odbornej prípravy žiakov, zvyšovať úroveň vyučovania v predmetoch odbornej výchovy. Odstraňovať nežiadúce rozdiely v kvalite práce jednotlivých gymnázií. Trvalé venovať pozornosť sociálnej skladbe žiactva.

V ďalšom rozvoji stredných odborných škôl v zavádzaní novej štruktúry študijných odborov treba v nasledujúcom období dôsledne sledovať potreby spoločensko-ekonomického a dôsledky vedeckotechnického rozvoja, optimalizáciu a racionalizáciu siete škôl podľa týchto potrieb. Predmetom pozornosti zostáva stále skvalitňovanie praktickej zložky vyučovania a výber vhodných pracovísk pre prevádzkovú prax.

V školách s vyučovacím jazykom maďarským, ukrajinským a poľským zostáva i naďalej úlohou organizačne, kádrovo i materiálne zabezpečovať rovnakú úroveň prípravy žiakov ako v ostatných školách. Ďalej zdokonaľovať a rozvíjať metódy intenzívnej jazykovej prípravy od predškolskej výchovy, prehlbovať účinnosť výchovy k voľbe povolania a profesionálnej orientácii s cieľom dosiahnuť zodpovedajúci podiel týchto žiakov na stredných a vysokých školách.

Úspešné plnenie úloh si vyžaduje aj v nasledujúcom období mimoriadnu pozornosť venovať príprave a ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov. V koncepcii výberu, prípravy a ďalšieho vzdelávania učiteľov trvalé riešiť otázky ideovopolitickej vyspelosti, odbornej spôsobilosti, morálnej vyspelosti, aktivity a tvorivosti učiteľov. V hodnotení práce učiteľov všetkých kategórií vystupuje do popredia otázka zásluhovosti, ocenenia ich práce, riešenia niektorých sociálnych otázok. Študijné plány a činnosť vysokých škôl a ústavov pripravujúcich a vzdelávajúcich učiteľov treba sústavne konfrontovať s požiadavkami na profil socialistického učiteľa, organizačne, kádrovo a materiálne včas pripraviť a uskutočniť nevyhnutné kvalitatívne zmeny v obsahu, metódach a formách práce.

V ďalšom rozvoji vysokých škôl treba aj v nasledujúcom období účinne prispôsobovať ich rozvoj a štruktúru, obsah, formy štúdia dlhodobým potrebám ekonomiky, vedeckotechnického rozvoja, preferovať technické odbory štúdia, utvárať podmienky pre vedecko-výskumnú činnosť a zvyšovať jej účinnosť.

Vážnou úlohou je dobudovanie a optimalizácia systému štúdia popri zamestnaní a systému postgraduálneho štúdia, pokračovanie v dobudovaní vysokoškolských centier a upevňovaní systému riadenia vysokých škôl.

Významnou úlohou je sústavnú pozornosť venovať tvorbe a vydávaniu kvalitných základných pedagogických dokumentov, a to učebných plánov, osnov, potrebných učebníc a učebných pomôcok i k špecifickým predmetom týchto škôl.

Stúpajúca náročnosť úloh i podmienok ďalšieho rozvoja čs. výchovno-vzdelávacej sústavy zákonite zvyšuje aj požiadavky na úroveň a kvalitu riadiacej činnosti a kvalitu štátnej správy v školstve. Optimalizácia tejto činnosti vrátane zvyšovania účinnosti kontroly a inšpekcie výchovy a vzdelávania musí byť predmetom trvalej pozornosti i v nasledujúcom období.

Z analýzy realizácie úloh ďalšieho rozvoja čs. výchovno-vzdelávacej sústavy na jednotlivých druhoch a stupňoch škôl i vcelku vyplýva, že úspešné plnenie úloh bolo a je podmienené celospoločenskou podporou. Všestranná politicko-spoločenská podpora a pomoc učiteľom, majstrom odbornej výchovy a vychovávateľom bude i naďalej jednou z rozhodujúcich podmienok úspešného plnenia úloh dlhodobého programu školskej politiky KSČ v ďalšom období budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti.