Do roku 1985 dosiahne tento podiel v ČSSR 16, 2 % (v ČSR 16 %, v SSR 16, 6%), to predstavuje v ČSSR prijatie 37, 3 tis. nových žiakov (v ČSR 24, 1 tis., v SSR 13, 2 tis. ).

Do roku 1995 sa podiel prijímaných do gymnázií zo zdrojov dorastu zníži v ČSSR na 15, 8 %, pritom v ČSR zostáva na 16 % a v SSR klesne na 15, 5 %.

Nová koncepcia gymnaziálneho vzdelávania prináša modernizáciu obsahu i metód výchovy a vzdelávania najmä v orientácii výchovnovzdelávacieho procesu na aktívnu činnosť žiaka, odklon od verbalizmu a encyklopedizmu a výraznejšie orientuje učebný proces na rozvoj logicko-operačných schopností a formovanie žiadúcich vlastností osobnosti. Prehlbuje a skvalitňuje sa tak príprava absolventov na vysokoškolské štúdium. Súčasne zavedením odbornej prípravy umožňuje žiakom získať základnú odbornú orientáciu v niektorej z vybraných oblastí, napr. strojárstvo, stavebníctvo, elektrotechnika, technická chémia, poľnohospodárstvo, ekonomika a organizácia, programovanie a počítačové systémy.

Nové poňatie obsahu a metód výchovy a vzdelávania, ktoré je odvodené z dvojakej funkcie gymnázia a prejavuje sa v proporcionálnom zastúpení a usporiadaní základnej a fakultatívnej zložky, všeobecného a polytechnického a základného odborného vzdelania a v organickej väzbe teoretickej a praktickej zložky štúdia sa na gymnáziách experimentálne overuje od školského roku 1979/80, pričom v školskom roku 1982/83 sa zavŕšilo v 1. slede. Súčasťou overovania sú aj novokoncipované maturitné skúšky, ktoré umožňujú overiť nielen vedomosti, ale aj schopnosť žiaka využiť systém poznatkov v komplexných skúškach. Okrem vyučovacieho a ruského jazyka maturujú všetci žiaci z matematiky a predmetov odborného zamerania, čo umožní absolventom gymnázií, ktorí nebudú pokračovať v štúdiu na vysokej škole, vykonávať určité povolania v praxi.

Na základe výsledku experimentu sa po novom upravili osnovy predovšetkým z hľadiska výberu učiva a v proporciách, ktoré sú primerané veku a únosnosti z hľadiska režimu dňa žiaka. Učebné osnovy sa posúdili na verejnej diskusii a v širokom pripomienkovom konaní, ktorého sa zúčastnili pedagogické, vedecké a výrobné organizácie a skúsení učitelia. Úlohy jazykovej výchovy vyplývajúce z dokumentu riešia sa uplatňovaním komunikatívneho princípu. Hlbšia polytechnizácia, najmä v prírodovedných predmetoch, sa dosahuje jednak výberom obsahu, ktorý usmerňuje k vytváraniu jednoty teórie a praxe, jednak vytvorením podmienok pre praktické overovanie teoretických poznatkov formou

cvičení, ktoré predstavujú až 1/3 vyučovacieho času v týchto predmetoch.

Veľká pozornosť sa venovala novej zložke gymnaziálneho vzdelávania - odbornej príprave, a to tak z obsahového, ako aj organizačného, kádrového a materiálneho hľadiska. Postupné zavádzanie odbornej prípravy do gymnázií sa ukončí v školskom roku 1983/84.

V odbornej príprave sú evidentné rozdiely v dosiahnutej úrovni závislé najmä od odbornosti, pedagogických schopností, primeranej náročnosti učiteľov a využitia materiálnej, technickej a kádrovej základne socialistických výrobných organizácií, stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl. Tomuto účelu slúži aj prevádzková prax druhých a tretích ročníkov. V priamom kontakte s výrobou, v produktívnej práci sa žiaci oboznamujú s technológiou a organizáciou výroby, plnia sami úlohu robotníka - tvorcu hodnôt, poznávajú ekonomické vzťahy a hodnotu ľudskej práce. Nadobúdajú pritom aj odborné a praktické poznatky vo zvolenom odbore. Tieto úlohy plní prevádzková prax už v mnohých závodoch a organizáciách, napr. v Automobilových závodoch Mladá Boleslav, Přerovské strojárne, JZD Prosenice, ČKD Praha, Duslo Šaľa, Slovenský hodváb Senica, Odeva Trenčín atď. Osobitne stojí za zmienku závod TESLA - spotrebná elektronika v Bratislave, kde vykonávajú triedy viacerých gymnázií prax vo vzájomnej nadväznosti, takže ich závod považuje za významných súčiniteľov výroby.

Odborná príprava sa postupne skvalitňuje. Prispeli k tomu aj opatrenia prijaté na celoštátnom aktíve k otázkam odbornej prípravy na gymnáziách v Hradci Králové v roku 1980. Zlepšilo sa kádrové zabezpečenie výuky získavaním inžinierskych kádrov do gymnázií. Vývoj odborovej štruktúry na jednotlivých gymnáziách podľa celospoločenských priorít, potrieb a možností oblastnej ekonomiky sa usmerňuje centrálne. Významnú pozitívnu metodickú funkciu plnia v krajoch gymnáziá, ktoré sú touto úlohou poverené. Prínosom pre užší styk gymnázií s praxou sú družobné vzťahy niektorých gymnázií so závodmi.

Rozvoj hlbšieho záujmu o určité vedné oblasti, telovýchovu a športovú činnosť sa zabezpečuje zriaďovaním tried so špeciálnym zameraním. Od 1. septembra 1984 sa otvoria ďalšie triedy so špeciálnym zameraním na matematiku, programovanie, matematiku a fyziku, živé jazyky, triedy pre telesnú výchovu a šport. Pre pohybovo mimoriadne nadaných žiakov v záujme organického spájania vyučovania a odbornej prípravy zriaďujú sa internátne

športové školy. Táto forma prípravy naráža doteraz na nedostatky v priestorovom a materiálno-technickom vybavení.

Zriaďovanie tried so špeciálnym zameraním vyžaduje doriešiť nadväznosť medzi základnými a strednými školami.

V ostatných rokoch sa javí nedostatočný záujem o štúdium na gymnáziách. Príčiny tohto javu vidíme najmä v nedostatočnej informovanosti rodičov aj samotných žiakov o zmene funkcie gymnázia, že popri príprave na vysokoškolské štúdium umožňuje získať aj odbornú kvalifikáciu v študovanom odbornom zameraní. Dôslednejšou informovanosťou verejnosti o poslaní gymnázia a užšou spoluprácou s vysokými školami sa tieto nedostatky postupne odstránia. Rovnako bude potrebné prijímať do gymnázií väčší podiel chlapcov, čo sa musí prejaviť už v rozpise plánu.

V ďalšom postupe sa skoncentruje úsilie na zvýšenie záujmu najschopnejších žiakov základných škôl o štúdium na gymnáziu, najmä chlapcov a detí z robotníckych rodín. Celkové skvalitnenie výchovnovzdelávacieho procesu vrátane odbornej prípravy sa chápe ako podmienka pre vytvorenie potrebnej základne pre výber najschopnejších jednotlivcov z populácie pre štúdium na vysokých školách a ako základ uvedomelej profesionálnej orientácie a výchovy k práci. Je nevyhnutné docieliť spoločenské uznanie odbornej pripravenosti absolventov gymnázií na vybrané povolania a činnosti vo všetkých rezortoch a pripraviť na všetkých gymnáziách kádrové i materiálno-technické a priestorové podmienky na všeobecné zavedenie novej koncepcie výchovy a vzdelávania od r. 1984/85.

3. 3. Stredné odborné školy

1

Úlohou stredných odborných škôl je pripraviť pracovníkov širokého odborného zamerania pre výkon technicko-hospodárskych, sociálnych, výchovných, kultúrno-osvetových a ďalších odborných činností a niektorých kvalifikovaných robotníckych povolaní, vyplývajúcich z potrieb a ďalšieho rozvoja rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Počet prijímaných žiakov na stredné odborné školy tvoril v školskom roku 1983/84 v ČSSR 22, 2 %, v ČSR 32, 9 tisíc a to novoprijímaných a v SSR 19, 9 tisíc. Do roku 1985 tento podiel sa zvýši v ČSSR na 23, 8 % (v ČSR na 24 %, v SSR na 23, 5 %), to znamená, že v ČSR bude prijatých 31, 1 tis. a v SSR 17 tis. žiakov. Do roku 1995 sa podiel prijímaných zvýši v ČSSR na 24, 2 %, v ČSR zostane na výške 24 %, v SSR sa zvýši na 24, 5 %.

V stredných odborných školách sa v príprave na obsahové a organizačné zmeny vytvárajú podmienky na lepšiu prípravu mládeže na vykonávanie stredno-technických funkcií a ďalších odborných činností vo všetkých odvetviach národného hospodárstva, správy a kultúry. Príprava na SOŠ sa koncipuje ako ucelený, ale širší a otvorený, všeobecný i odborný základ, na ktorý nadväzuje nástupná prax absolventov, neskoršie pomaturitné štúdium a ďalšie formy celoživotného vzdelávania. V odbornej zložke vzdelania sa plní požiadavka prehĺbiť odborno-teoretický základ odboru tak, aby absolventi dokázali aplikovať získané vedomosti a zručnosti v praxi. Všeobecná a odborná príprava im umožní ďalší odborný rast a adaptabilitu na neustále sa meniace požiadavky príslušného odboru. Požiadavky na vymedzenie cieľov a obsahu výchovy a vzdelávania sa odvodili z prieskumov uplatňovania sa absolventov z rozboru ich pracovných činností vo vybraných technicko-hospodárskych funkciách. Na tvorbe týchto podkladov sa aktívne podieľali výskumné pracoviská hospodárskych odvetví (strojárstva, hutníctva, chémie, stavebníctva, poľnohospodárstva). Využili sa požiadavky a pripomienky aj ostatných rezortov.

Na uvedených princípoch bolo vypracované nové poňatie, ktoré sa experimentálne overilo v pôsobnosti ministerstiev školstva a ministerstiev zdravotníctva v 4 vybraných študijných odboroch , a v r. 1982 sa vyhodnotilo. Obsah bol podrobený rozsiahlemu pripomienkovému konaniu na odvetvových orgánoch. Skúsenosti z experimentálneho overovania sa využívajú pri tvorbe profilov absolventov, učebných plánov, osnov a učebníc a) ostatných študijných odborov.

Nová koncepcia výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách sa odlišuje od doterajšieho poňatia predovšetkým v tom, že usiluje o odstránenie množstva nepodstatných poznatkov a umožňuje osvojiť si univerzálnejšie a dlhodobejšie platné znalosti podstaty javov, princípov a vzťahov a získané vedomosti a zručnosti aplikovať pri riešení praktických problémov. Kladie sa dôraz na komplexnosť prípravy žiakov, jednotu všeobecného polytechnického, odborno-teoretického a praktického vzdelania. Došlo k integrácii prípravy tým, že každý odbor v rámci skupiny študijných odborov má časť obsahu spoločnú niekoľkým odborom a časť špecifickú.

Podľa spoločenských požiadaviek sa v niektorých širšie koncipovaných študijných odboroch v učebnom programe vypracovali alternatívne bloky učiva a v učebných osnovách bola ponechaná časová rezerva na permanentné inovácie obsahu.

Z doterajších 161 študijných odborov a zameraní došlo k redukcii na 97, zo sústavy študijných odborov boli vynechané úzko špecializované odbory a zamerania i vývojom prekonané odbory a druhy štúdia, ako napr. elektrovákuová a polovodičová technika, ekonomika jednotlivých odvetví a pod. To si vyžaduje určitú prestavbu siete SOŠ, ktorá sa realizuje v zmysle prijatých zásad tvorby a optimalizácie siete stredných škôl. Sieť škôl sa dotvára i podľa výrobného a ekonomického zázemia a celospoločenskej potreby. Plynulé pokračuje inovácia a obnova fondu učebníc.

Neustálu pozornosť si vyžaduje skvalitnenie praktickej zložky vyučovania. Poslanie praxe vymedzujú zásady schválené uznesením Predsedníctva vlády ČSSR č. 206/1979. Ukladajú povinnosť závodom vytvoriť všestranné podmienky pre prax. Napriek tomu sa nedarí vo všetkých krajoch zabezpečovať pracoviská pre potreby prevádzkovej praxe žiakov zodpovedajúcim technickým vystrojením a organizáciou práce.

Vzhľadom na povinnú desaťročnú školskú dochádzku ostáva trvalou úlohou popri obsahových zmenách zabezpečiť kapacity a novo upraviť potrebné právne normy, napr. pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci atď.

V spolupráci s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí sa v nových zákonných úpravách dorieši priznanie robotníckej kvalifikácie absolventom stredných priemyselných škôl na také povolania, v ktorých sa vyžadujú vyššie intelektuálne zručnosti. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude klásť dôraz na lepšiu prípravu žiakov v oblasti odborných inovácií, vo výpočtovej technike, informatike, robotike, automatizácii, ochrane a bezpečnosti pri práci, tvorbe a ochrane životného prostredia, v oblasti riadenia, vedenia a výchovy pracovných kolektívov a v ďalších oblastiach, ktoré si vyžiada vedeckotechnický rozvoj.

Vo vykonaných obsahových zmenách zabezpečila sa aj lepšia príprava na vysokoškolské štúdium a na ďalšie celoživotné vzdelávanie absolventov. V prevažnej väčšine študijných odborov vyučuje sa matematika až do štvrtého ročníka a žiaci, ktorí chcú pokračovať v štúdiu na vysokých školách maturujú aj z matematiky. Matematicko-prírodovedné vzdelanie sa posilnilo aj vo voliteľných a nepovinných predmetoch.

Aj naďalej sa ráta s tým, že absolventi stredných odborných škôl budú v pomaturitnom štúdiu svoje vzdelanie prehlbovať a inovovať, prípadne sa budú špecializovať na užšie činnosti podľa potrieb svojho pracoviska.

Na pokrytie potrieb výučby na stredných školách treba zabezpečiť v rokoch 1984 - 1987 vydanie 1186 novokoncipovaných knižných učebných pomôcok, z toho 126 pre všeobecnovzdelávacie predmety a 1060 pre odborné predmety a reedície už vydaných učebníc, ktoré vyhovujú novým učebným osnovám. Na stredných odborných učilištiach a stredných školách pre pracujúcich sa už používa 135 novokoncipovaných učebníc. Okrem toho rezorty a KNV pripravujú 247 účelových učebných textov pre študijné a učebné odbory SOU s malým počtom žiakov.

Prehĺbenie spojenia školy so životom a intenzifikácia praktickej zložky vyučovania sa zabezpečuje novým koncipovaním prevádzkovej praxe a efektívnejším využívaním ďalších foriem praktického vyučovania - cvičení, laboratórnych prác, prác v školských dielňach, prevádzkovej praxe na školských majetkoch, v nemocniciach a v ďalších socialistických organizáciách. Nepodarilo sa však úplne odstrániť nedostatky spojené s výberom pracovísk v podnikoch, ktoré by svojím technickým vybavením a organizáciou práce vyhovovali cieľom, stanoveným učebnými osnovami. Prejavuje sa tiež zaostávanie materiálno-technického vybavovania škôl, zodpovedajúceho novému obsahu vzdelania. Tieto úlohy bude štátna správa v školstve ďalej postupne riešiť.

4. Národnostné školstvo

V plnení úloh vyplývajúcich z uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ a dokumentu Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy sa rovnako ako na školách s vyučovacím jazykom českým a s vyučovacím jazykom slovenským postupuje aj na školách s vyučovacím jazykom národností.

Osobitná pozornosť sa venovala špecifickým úlohám týchto škôl. V materských školách s výchovným jazykom maďarským, poľským a ukrajinským sa postupuje podľa Programu výchovnej práce pre jasle a materské školy. V materských školách s výchovným jazykom maďarským sa po dvojročnom experimentálnom overovaní zaviedla od 1. septembra 1983 intenzívna jazyková príprava detí najstaršej vekovej skupiny, cieľom ktorej je systematickejšia a dôslednejšia príprava týchto detí na úspešné zvládnutie učiva slovenského jazyka v nižších ročníkoch základnej školy. Na základe doterajších pozitívnych výsledkov experimentu sa zavádza intenzívna jazyková príprava všetkých detí od 1. 9. 1983.

Na ďalšie skvalitnenie jazykovej pripravenosti žiakov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským vyšla

Metodika dvojjazyčného vyučovania odbornej terminológie prírodovedných predmetov na 2. stupni základnej školy, ktorou sa zjednotili metódy a formy práce učiteľov a zároveň aj požiadavky na žiakov. Podobne sa zjednotili aj požiadavky na zvládnutie vyznačeného učiva prírodovedných predmetov v jazyku slovenskom v 7. a 8. ročníku ZŠ s tým, že do učebníc týchto predmetov je zaradený v osobitnej prílohe súhrn celoročného učiva v slovenskom jazyku. Pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským sú zadané do tlače učebnice nepovinného a povinne voliteľného predmetu Odborná konverzácia v slovenskom jazyku, zameraná na prírodovedné predmety. Podľa celoštátne platných učebníc odborných predmetov sa pre triedy s poľským vyučovacím jazykom na stredných odborných školách a na gymnáziu v ČSR pripravujú terminologické slovníky.

Nové poňatie obsahu špecifických predmetov bolo overené v 3 gymnáziách s vyučovacím jazykom maďarským, v 1 gymnáziu s vyučovacím jazykom poľským a 1 gymnáziu s vyučovacím jazykom ukrajinským. Podľa poznatkov z experimentu a verejného pripomienkovania nového obsahu boli schválené učebné osnovy maďarského, slovenského, ruského, poľského a ukrajinského jazyka. Na základe schválených učebných osnov sa zabezpečuje tvorba učebníc uvedených predmetov. Učebnice zodpovedajú odborným a ideovým požiadavkám kladeným na tieto pedagogické dokumenty.

S cieľom zabezpečiť školám a výchovným zariadeniam s vyučovacím jazykom maďarským potrebné učebné pomôcky k vyučovaniu materinského jazyka boli tieto pomôcky zakúpené v MĽR v hodnote 1 mil. Kčs a expedované formou ústrednej dodávky priamo školám. Podobným spôsobom zabezpečujú sa pomôcky pre poľský jazyk z PĽR a ukrajinský jazyk zo ZSSR.

Osobitná pozornosť sa venovala zvýšeniu podielov žiakov maďarskej národnosti na stredných a vysokých školách. Zásluhou realizovaných opatrení v tejto oblasti sa zvýšil podiel žiakov maďarskej národnosti na stredných školách zo 7, 6 % v roku 1976 na 8, 2 % v roku 1982 a z 5, 1 % v roku 1976 na 5, 6 % v roku 1982 na vysokých školách.

Napriek týmto pozitívnym zmenám podiel žiakov maďarskej národnosti prihlásených na maturitné formy stredoškolského štúdia a na vysoké školy naďalej zaostáva za ich podielom na základných alebo stredných školách. Pomerne úzky je ich záujem o niektoré stredné odborné školy s monotypnými študijnými odbormi a pretrváva nepomer medzi prihlásenými na univerzitné a technické smery štúdia v neprospech technických študijných zameraní. Jedným z možných prostriedkov zvýšenia podielu žiakov maďarskej národnosti na stredných, ale najmä na vysokých školách je sústavné skvalitňovanie ich jazykovej pripravenosti. Tejto úlohe sa venuje sústavná a osobitná pozornosť tak zo strany školských orgánov, ako aj učiteľov škôl s vyučovacím jazykom maďarským.

5. Školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť

Organickou súčasťou ďalšieho rozvoja čs. školskej sústavy je aj rozvoj škôl a školských zariadení pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť pre rôzne druhy a stupne postihnutia. Napína sa základný cieľ nového poňatia práce týchto škôl, a to komplexnosť starostlivosti od predškolskej výchovy až po prípravu na povolanie, adekvátne možnostiam a potrebám postihnutých detí i potrebám spoločnosti.

V sieti materských škôl sa vytvárajú podmienky pre diferencovanú starostlivosť v príprave postihnutých detí na povinnú školskú dochádzku. Dôraz sa kladie na poradenskú a preventívnu činnosť, spoluprácu školy, rodiny, sústavy výchovného poradenstva a zdravotnej lekárskej starostlivosti, na uplatňovanie špeciálnych učebných pomôcok.

Opatrením Ministerstva školstva ČSR a vlády SSR boli prijaté v r. 1980 zásady pre rozvoj siete týchto škôl a výchovných zariadení. Požiadavky prehĺbiť pracovný a polytechnický charakter základných škôl pre postihnutú mládež zvyšujú nároky na budovanie a vybavenosť dielní, odborných učební, kabinetov a podobne.

K pozitívnym zmenám došlo v starostlivosti o prípravu postihnutej mládeže na robotnícke povolania. Rozvíja sa sieť osobitných odborných učilíšť. Počet miest v osobitných odborných učilištiach vzrástol v ČSR v r. 1983 na 7500 a v SSR na 1980. V roku 1977, v začiatkoch plnenia uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ predstavoval 2500 miest v osobitným odborných učilištiach v celej ČSSR.

Pre nasledujúce obdobie je vážnou úlohou zvýšenie podielu výrobných rezortov na príprave a umiestnení postihnutej mládeže tým, že budú zriaďovať osobitné odborné učilištia.

Napriek pozitívnym zmenám v oblasti starostlivosti o postihnutú mládež ostáva v súvislosti s povinnou desaťročnou školskou dochádzkou prvoradou úlohou rozvoj siete týchto škôl a zariadení podľa Zásad prijatých vládou ČSR a vládou SSR.

6. Školské stravovanie

Vývoj počtu stravovaných dokumentuje, že už v priebehu 7. päťročnice budú cieľové úlohy nielen splnené, ale aj prekročené. Podiel stravovaných z 3 - 14 ročných detí a žiakov, v ČSSR dosiahne 82, 8 %, kým na siedmu päťročnicu bola určená úloha 78, 5 %. Pokles počtu detí a žiakov v materských a základných školách utvára predpoklady umožniť do roku 1995 stravovanie 92 % 3 - 14 ročných a 50 % žiakom gymnázií a stredných odborných škôl.

7. Príprava a ďalšie vzdelávanie učiteľov

Uznesenie i dokument v nadväznosti na predchádzajúce stranícke uznesenia zdôraznili význam cieľavedomého a dlhodobého formovania profilu socialistického učiteľa začínajúc orientáciou záujmu mládeže o učiteľstvo a ich správnym výberom cez všestrannú prípravu na vysokej škole až po systém ďalšieho vzdelávania.

Zložitosť procesu prípravy učiteľa je daná nesmierne náročnou prácou a šírkou jeho spoločenskej zodpovednosti za komplexný rozvoj mladej socialistickej generácie.

V príprave a ďalšom vzdelávaní učiteľov, a to tak v obsahu, ako aj formách sledovala sa najmä dialektická spätosť ideovopolitickej, pedagogicko-psychologickej a odborno-predmetovej zložky prípravy. Socialistický profil učiteľa vyjadrujú študijné plány učiteľského vzdelávania a ďalšej prípravy učiteľov, ktoré zahŕňajú požiadavky vyjadrené v dokumente. Pri výbere uchádzačov o učiteľské štúdium sa uplatňujú náročné kritériá na osobnosť učiteľa. Prejavuje sa tu neuspokojivý stav orientácie chlapcov na toto povolanie.

Ciele obsah a organizačné formy ďalšieho vzdelávania učiteľov a výchovných pracovníkov konkretizujú vyhlášky MŠ ČSR č. 79/ 1977 Zb. a MŠ SSR č. 80/1977 Zb. o jednotnom systéme ďalšieho vzdelávania učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov. Tento systém zahrňuje ďalšie vzdelávanie učiteľov (uvádzanie začínajúcich učiteľov, pomaturitné a postgraduálne štúdium, špecializačné štúdium), priebežné ďalšie vzdelávanie, ďalšie vzdelávanie vedúcich pedagogických pracovníkov, ideovopolitické vzdelávanie učiteľov.

Ťažiskom ďalšieho vzdelávania učiteľov je príprava na prácu podľa novokoncipovaného obsahu a procesu výchovy a vzdelávania. Vykonané analýzy realizácie a účinnosti novej koncepcie výchovy a vzdelávania ukazujú na potrebu ďalšieho prehlbovania

vedomostí a zdokonaľovania profesionálnych spôsobilostí učiteľov. Obsahová štruktúra prípravy učiteľov sleduje otázky modernizácie a inovácie profesionálnych vedomostí, zdokonaľovanie spôsobilostí. Zabezpečenie tejto úlohy sa bude sledovať úzkou spoluprácou inštitúcií pre ďalšie vzdelávanie učiteľov s vysokými školami, pričom sa plnšie využijú vysoké školy.

Priebežná príprava všetkých kategórií učiteľov a výchovných pracovníkov sa uskutočňuje v seminároch, kurzoch, inštruktážach. Prax potvrdzuje, že stále vo väčšom rozsahu sa musí stať vzdelávacím miestom škola alebo výchovné zariadenie, na ktorých sa realizuje plnenie úloh obsahovej prestavby. Základným predpokladom úspešnej činnosti učiteľov je hĺbka a všestrannosť poznania a osvojenia používaných nových metód, foriem práce a didaktických prostriedkov. Preto princíp komplexnosti v teórii a praxi je vedúcim princípom doterajšej prípravy.

Jednotný systém ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov bude sa ďalej rozvíjať tak, aby zabezpečoval vzdelávanie všetkých kategórií pedagogických pracovníkov a dôsledne sa uplatňoval princíp funkčnosti a účinnosti.

V súvislosti s ďalším vzdelávaním učiteľov a nárokmi na ich súčasnú prácu riešia sa aj problémy, ako odstránenie nadmerného zaťaženia, ktoré nesúvisí s ich pedagogickým poslaním, upevňovanie vnútorného poriadku školy, školského zariadenia. Pripravil sa inovovaný návrh na optimalizáciu riadiacich činností.

Riešenie všetkých týchto úloh nastolila už Celoštátna konferencia učiteľov v roku 1979. Plnenie jej záverov prispelo k zlepšeniu podmienok výchovno-vzdelávacej práce učiteľov a ďalších výchovných pracovníkov.

Nároky na prácu učiteľov sa neustále zvyšujú. Pomocou technických prostriedkov, testov, výpočtovej techniky darí sa objektivizovať hodnotenie výsledkov ich práce. Úmerne požiadavkám na prácu sa musia zlepšovať aj ich pracovné a životné podmienky.

Utváranie priaznivých sociálno-ekonomických podmienok pre učiteľov, vychovávateľov, predovšetkým úrovne odmeňovania , zodpovedajúcej úrovni odmeňovania obdobne kvalifikovaných odborníkov ostatných odvetví tak, aby zodpovedala celospoločenskému významu práce pedagógov, je jednou z úloh, ktorú treba riešiť.

Pri zvyšujúcej sa kvalifikácii pedagogických pracovníkov sa ďalej prehlbujú disproporcie v úrovni platov v porovnaní s obdobne kvalifikovanými odborníkmi iných, najmä výrobných rezortov. Aj v medziodvetvovom porovnávaní vykazuje odvetvia školstva v ostatných rokoch jeden z najnižších prírastkov priemerného platu. Za roky 1980 - 1982 predstavoval prírastok priemerného platu v školstve 73, - Kčs, čo je o 36, - Kčs menej ako priemer v národnom hospodárstve celkom. Aj keď kvalifikačná skladba v školstve je jednou z najvyšších a sústavne sa zvyšuje, došlo v roku 1982 v porovnaní s rokom 1980 k ďalšiemu poklesu v realizácii priemerného platu v školstve oproti celoštátnemu priemeru z 95, 8 % na 94, 1 %.

Najvýraznejšie sa tieto disproporcie v odmeňovaní prejavujú u pedagogických pracovníkov škôl a školských zariadení v správe národných výborov. Pri porovnávaní celkových príjmov hlavných kategórií pracovníkov, t. zn. učiteľov základných a stredných škôl s porovnateľnými kategóriami odborníkov vo výrobe je rozdiel 700 - 900, - Kčs mesačne v neprospech učiteľov. Ministerstvá školstva navrhujú riešiť aspoň čiastočne vyrovnanie tejto značnej disproporcie v odmeňovaní zásadnou platovou úpravou. Na jej uskutočnenie odporúčajú uvoľniť čiastku 600 mil. Kčs. Pri počte asi 237 tisíc pedagogických pracovníkov v ČSSR znamená zvýšenie základných platov o 200 Kčs mesačne 568, 8 mil. Kčs v celoročnom vyjadrení, pričom ďalších 30 - 40 mil. Kčs treba na krytie zvýšených sadzieb odvodených zo základného platu. Pripravuje sa návrh nového platového poriadku pre pedagogických pracovníkov, ktorý by mal utvoriť podmienky výraznejšej diferenciácie odmeňovania v závislosti na výsledkoch práce, posilniť kvalifikovanosť vyučovania a zvýšiť atraktívnosť učiteľského povolania aj pre učiteľov mužov. Nový platový poriadok možno uplatniť len v spojení s úpravou platov.

V nadväznosti na platovú úpravu pedagogických pracovníkov škôl a školských zariadení v správe národných výborov bude treba v záujme dodržania zodpovedajúcich relácií riešiť odmeňovanie učiteľov vysokých škôl. Nízky medziročný nárast posledných rokov neumožňuje utvoriť dostatočný fond mzdových prostriedkov k zhodnoteniu rastu kvalifikácie, rozsahu kvality práce týchto učiteľov. Poukazuje sa na nízku úroveň odmeňovania odborných asistentov, tvoriacich stále väčšinu učiteľov vysokých škôl. Nedostatok mzdových prostriedkov neumožňuje utvárať hmotné stimuly na dosahovanie vyšších vedecko-pedagogických a vedeckých hodností. Ministerstvá školstva odporúčajú preto na riešenie tejto situácie uvoľniť asi 65 mil. Kčs v celoročnom vyjadrení z rezervy na platovopolitické opatrenia, čo predstavuje pri počte 18 tisíc vysokoškolských učiteľov v ČSSR zvýšenie mesačného platu v priemere o 300 Kčs na učiteľa.

Na riešení úloh ďalšieho rozvoja čs. výchovno-vzdelávacej sústavy z hradiska poslania a postavenia učiteľov a ďalších pedagogických pracovníkov sa významnou mierou podieľa odborový zväz pracovníkov školstva a vedy.

8. Legislatívno-právne zabezpečenie úloh uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ a dokumentu Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy na úseku školstva spravovaného národnými výbormi

Pre postupnú obsahovú a organizačnú prestavbu základných a stredných škôl bolo potrebné utvoriť zákonnú bázu predovšetkým tým, že sa úprava povinnej školskej dochádzky vyňala z Ústavy ČSSR a zverila sa na zákonnú úpravu Federálnemu zhromaždeniu. Vydaním ústavného zákona č. 62/1978 Zb. sa otvorila cesta na vydanie zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl. Týmto zákonom sa právne upravil a začal realizovať proces zavádzania novej koncepcie základnej školy a príprava na zavedenie novej koncepcie stredných škôl.

Pri tvorbe zásad nového školského zákona i zásad zákonov ČNR a SNR, ktorými sa mení a dopĺňa zákon o štátnej správe v školstve a zákon o školských zariadeniach, ako aj paragrafov nového znenia sa z hľadiska legislatívneho riešenia najväčšia pozornosť sústreďovala na inštitucionálne dotváranie stredného odborného učilišťa vrátane vzťahu žiakov stredných odborných učilíšť k organizácii, pre ktorú sa pripravujú na budúce povolanie, ako aj vzťahu stredných odborných učilíšť k jeho zriaďovateľovi na jednej strane a k štátnej správe v školstve na strane druhej. Zvýšená pozornosť sa sústreďovala aj na problematiku prechodu žiakov zo základnej školy na štúdium na stredných školách.

Návrh zásad oboch zákonov schválili vlády republík a vláda ČSSR. Vládne návrhy zásad zákonov prerokovali výbory zákonodarných zborov. Na ich základe boli spracované návrhy príslušných zákonov, ktoré boli po medzirezortnom pripomienkovom konaní v júli 1983 predložené v auguste 1983 na prerokovanie vládam republík. Návrhy oboch zákonov prerokovala vláda Slovenskej socialistickej republiky 22. novembra 1983, vláda Českej socialistickej republiky 23. novembra 1983 a Legislatívna rada vlády ČSSR 12. decembra 1983. Návrh zákona o sústave základných a stredných škôl bol 28. decembra 1983 predložený na prerokovanie vláde Československej socialistickej republiky.

9. Vysoké školy

Predsedníctvo ÚV KSČ uložilo v Dokumente vysokým školám zabezpečovať výchovu vysoko odborne i politicky kvalifikovaných kádrov v súlade s dynamikou rozvoja našej spoločnosti v zodpovedajúcej štruktúre a požadovaných počtoch. Úlohou vysokých škôl je pripraviť týchto odborníkov tak, aby vedeli tvorivo využívať nové poznatky vedy a techniky a zavádzať ich do praxe, boli schopní riadiť, organizovať a viesť spolupracovníkov k iniciatívnemu plneniu úloh, starať sa o sústavné zvyšovanie ich vlastnej politickej, odbornej a kultúrnej úrovne.

Na splnenie týchto cieľov vypracovali ministerstvá školstva v spolupráci s ďalšími rezortami, ČSAV, SAV a s poprednými odborníkmi z vysokých škôl dlhodobý program ďalšieho skvalitňovania vysokoškolského štúdia v ČSSR, ktorý sa postupne plní od roku 1977. Stanovila sa nová štruktúra študijných odborov a požiadavky na absolventov, po novom sa určil obsah štúdia a jeho dĺžka a príslušná pedagogické dokumentácia.

Po prvý raz v histórii československého vysokého školstva sa podarilo zjednotiť obsah štúdia na všetkých vysokých školách v ČSSR. Celoštátne sa zjednotila organizácia a riadenie výchovno-vzdelávacieho procesu, vypracovali sa učebné plány a osnovy a vydala sa študijná literatúra. Koncipovaním nového obsahu štúdia sa vytvorila možnosť pre jeho rýchlejšiu inováciu uplatnením najnovších poznatkov vedy a techniky. Postupne sa prehlbuje spojenie práce vysokých škôl so spoločenskou praxou. Dosiahlo sa výrazné skvalitnenie pedagogických zborov, ako základného predpokladu zvýšenia úrovne prípravy absolventov. Vydaním nového zákona o vysokých školách a vykonávacích predpisov k nemu sa vytvorili predpoklady, aby ministerstvá školstva mohli vývoj vysokoškolského štúdia plánovité a účinne riadiť.

Na základe hlbokého rozboru spoločenských potrieb vypracovaná nová sústava študijných odborov nadobudla účinnosť 1. 9. 1980. Obsahuje viaceré nové študijné odbory, u niektorých sa zmenila ich obsahová koncepcia a viaceré zanikli. Podstatne sa znížila roztrieštenosť študijných odborov znížením počtu špecializácií. Podľa hodnotenia spoločenskej praxe i vysokých škôl platná sústava študijných odborov v podstate vyhovuje spoločenskej potrebe. Nevyhnutné zmeny, spojené s rozvojom vedy a techniky i spoločenskej praxe sa uplatnia v jej novelizácii, ktorú ministerstvá školstva pripravia pre 8. päťročnicu. Špecifické požiadavky spoločenskej praxe na odborné zameranie absolventov

budú ministerstvá školstva a vysoké školy operatívne riešiť prípravou študentov podľa individuálnych študijných plánov.

Pre všetky študijné odbory boli vydané charakteristiky absolventov. Pri ich vypracovaní sa vychádzalo zo zásady širokého profilu absolventa. Táto príprava umožňuje adaptáciu absolventa v meniacich sa podmienkach vedeckotechnického rozvoja a počíta so špecializačnou prípravou v postgraduálnom štúdiu. Dôslednú realizáciu tejto zásady sa však dosiaľ nepodarilo celkom uplatniť vo všetkých študijných odboroch.

Osobitný dôraz pri modernizácii obsahu štúdia sa kládol na posilnenie teoretického základu a na uplatňovanie nových poznatkov, vyplývajúcich z rozvoja vedy a techniky a prehlbujúcej sa spolupráce spoločenstva socialistických krajín. V niektorých odboroch sa absolventom vytýka nedostatočná hĺbka a rozsah právnych, sociálno-ekonomických a psychologických vedomostí a vedomostí teórie a praxe riadenia.

Teoretická príprava sa doplňuje odbornými a spoločenskopolitickými praxami, ktoré slúžia najmä na overenie teoretických vedomostí študentov v činnostiach blízkych ich budúcemu povolaniu. V tejto oblasti pretrvávajú niektoré čiastkové problémy a nedostatky. Je to často značne zúžený časový priestor vyhradený praxi a jej realizácii na nevyhovujúcich pracoviskách. V takých prípadoch absolventi vysokých škôl sú teoreticky dobre pripravení, avšak uplatňovanie štúdiom získaných teoretických poznatkov im robí značné ťažkosti rovnako ako malá schopnosť jednania s ľuďmi a vedenia pracovných kolektívov.

S optimalizáciou obsahu štúdia bola spojená i diferenciácia stanovenej dĺžky štúdia v jednotlivých odboroch. Pritom sa vychádzalo z tempa rozvoja vedeckých poznatkov i zo súčasných ekonomických podmienok a spoločenskej potreby vysokoškolských odborníkov. V súčasnosti sa viac ako 50 % študentov pripravuje v štvorročných, 43 % v päťročných a 7 % v šesťročných študijných odboroch. Ukazuje sa, že určená dĺžka štúdia zodpovedá požiadavkám prípravy absolventov. Analýza úspešnosti uplatnenia absolventov z niektorých teoreticky náročných odborov, najmä technických, ukazuje, že bude účelné posúdiť určenú dĺžku štúdia so zreteľom na rast náročnosti prípravy absolventov v týchto odboroch. Ide najmä o také, u ktorých treba v príprave absolventov výrazne rozšíriť teoretický základ štúdia, najmä v matematike a fyzike, zaviesť nové predmety, ktoré podmieňujú úspešné zvládnutie náročných rozvojových techník a technológií, ako je mikroelektronika, robototechnológia, automatizačná a výpočtová technika. Pritom sa využijú všetky pozi-