zaradených v týchto školách až na 95 % už v roku 1990 i v ďalších rokoch. Súčasne bude možné znižovať priemerný počet detí na triedu v ČSSR z 28, 8 v roku 1980 na 25 v roku 1990 (v ČSR z 29 a v SSR z 26, 5 na 25). Uvoľnené priestory bude možné využiť na zlepšenie prevádzkových podmienok (spálne, jedálne herne a pod. ). Podľa miestnych podmienok bude možné využiť volné objekty materských škôl aj na iné školské účely (napr. školské družiny, školské kluby, školy v prírode, školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a pod. ). Táto skutočnosť vyžaduje usmerňovať aktivitu národných výborov a prostredníctvom nich aj aktivitu závodov a družstiev na ďalší rozvoj zariadení predškolskej výchovy predovšetkým na ich komplexné vybavenie, odstraňovanie rozdielov vo vybavenosti územných, podnikových zariadení a na včasnú údržbu objektov. V plánovaní investičnej výstavby riešiť nedostatok kapacít predovšetkým v priemyslových aglomeráciách a sídliskách, a to v občianskom vybavení komplexnej bytovej výstavby. Osobitnú pozornosť treba venovať budovaniu integrovaných zariadení jaslí a materských škôl, ktoré sú progresívnym typom umožňujúcim zmenu funkčnosti podľa reálnych potrieb prostredia.

2. Základné školy

Z uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ, dokumentu ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy a záverov XVI. zjazdu KSČ vyplýva úloha uskutočniť a v školskom roku 1983/84 ukončiť obsahovú a organizačnú prestavbu základnej školy. Utvoriť nevyhnutné podmienky pre výchovu početnejších populačných ročníkov, pre povinnú desaťročnú školskú dochádzku, a to nielen prechodom žiakov, ktorí skončili úspešne 8. ročník základnej školy do stredných škôl, ale aj podmienky pre ďalší postup žiakov končiacich základnú školu v nižšom ako 8. ročníku, ďalšiu prípravu ktorých majú KNV zabezpečiť podľa upravených učebných plánov a osnov v stredných odborných učilištiach. Vstup týchto početnejších populačných ročníkov do základnej školy znamená zvýšenie celkového počtu žiakov. V období 1980 - 82 sa v ČSSR zvýšili počty žiakov o 52, 1 tis. (v ČSR o 43, 9 tis., v SSR o 8, 2 tis. ). Do roku 1985 vzrastú v ČSSR o ďalších 104, 4 tis. (z toho v ČSR o 60, 6 tis., v SSR o 43, 8 tis. ). V dôsledku zvýšenia počtu žiakov je nevyhnutné prechodné zvyšovanie priemerného počtu žiakov na triedu, a to v ČSSR z 27, 9 v r. 1982 na 28, 8 v r. 1985 (v tých istých rokoch v ČSR z 28, 7 na 29, 2 a v SSR z 26, 6 na 28. ). Od roku 1985 do 1995 sa počty žiakov znížia v ČSSR o 455, 5 tis. (v ČSR o 391, 5

tis., v SSR o 64, 0 tis. ). Touto skutočnosťou sa vytvoria predpoklady na zníženie priemerného počtu žiakov na triedu na optimálny počet 25 žiakov a dôjde aj k uvolneniu objektov alebo ich častí pre iné druhy škôl alebo školských zariadení.

V školskom roku 1983/84 sa zaviedol novokoncipovaný obsah výchovy a vzdelávania už do posledného, 8. ročníka základnej školy. V jej organizačnej a obsahovej prestavbe, v príprave učebných plánov, učebných osnov, učebníc a metodických príručiek, v príprave učiteľov, v materiálno-technickej príprave sa dôsledne sledovala základná idea, a to prehĺbenie komunistickej výchovy a všeobecnovzdelávacieho, pracovného a polytechnického charakteru základnej školy ako predpokladov všestranného rozvoja a správnej profesionálnej orientácie mládeže.

Účinnosť a efektívnosť novej koncepcie základnej školy sa po všeobecnom zavedení postupne analyzovala. Výsledky analýz uskutočnených po skončení každého ročníka i uzavretí prvého a sčasti aj druhého stupňa potvrdili, že dobrá pripravenosť učiteľov, včasné vybavenie škôl učebnicami, učebnými pomôckami a dobrá úroveň organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu umožnili takmer všetkým žiakom zvládnuť novokoncipovaný obsah. Poznatky z prieskumov a analýz potvrdzujú v porovnaní s tradičnou koncepciou lepšie učebné výsledky, vyššiu aktivitu, a tvorivosť žiakov, vytváranie priaznivejších predpokladov pre všestranný rozvoj ich osobnosti a prípravu na ďalšie štúdium.

Zmeny v pozitívnom zmysle sa najvýraznejšie prejavujú vo vyučovacom jazyku a v matematike. Vo vyučovacom jazyku sa viac rozvíjajú vyjadrovacie schopnosti, výstižnosť, presnosť a kultúra ústneho i písomného prejavu a čitateľská pohotovosť žiakov.

Obsah matematiky, v ktorom sa uplatnilo množinovo-logické chápanie najmä na prvom stupni ako základ a metóda pre rozvoj matematických pojmov a počtových výkonov, posilnil úroveň logického myslenia a osvojenia matematických poznatkov. Väčší dôraz na rozvoj myslenia, tvorivosti, samostatnosti sa prejavil aj v ďalších predmetoch.

Aj keď sa novokoncipovaný obsah základnej školy v experimentálnom overovaní na vybraných školách a vcelku i vo všeobecnom zavedení osvedčil, vyskytli sa aj problémy. Niektoré časti učiva jednotlivých predmetov, ako napr. vlastiveda, dejepis, zemepis hodnotili učitelia i verejnosť ako náročné, preťažujúce, nezodpovedajúce veku a možnostiam žiakov. Napriek pozornosti venovanej výberu učiva a jeho spracovaniu V učebných osnovách, učebniciach a metodických príručkách za širokej účasti vedy a praxe nedosiahlo sa presnejšie vymedzenie základného

učiva, medzipredmetových, obsahových väzieb. Učitelia poukazujú na malý časový priestor na precvičovanie a upevňovanie poznatkov, zručností a návykov vrátane možností účinnej aplikácie branných zreteľov. Kritické hlasy sa vyskytli aj k novým prístupom k obsahu matematiky. K riešeniu týchto problémov prispejú viacročné skúsenosti z práce s novými učebnicami. Učitelia získajú väčšiu istotu v rozlišovaní podstatného učiva a v jeho správnej interpretácii v konkrétnych podmienkach vyučovania. Na základe dlhodobého hodnotenia sa vykonajú ďalšie nevyhnutné úpravy tak, aby náročnosť obsahu nebola diskriminačným faktorom s negatívnym dopadom.

Podľa záverov vykonaných analýz dosiahnutých výchovno-vzdelávacích výsledkov sa už vykonali na prvom stupni žiadúce zmeny. Redukoval sa obsah, upravil počet hodín pre jednotlivé témy. Opravy učitelia uplatnili sčasti už v školskom roku 1982/83. V plnom rozsahu sa zmeny uplatnia v učebných osnovách a učebniciach, ktoré sa zavedú do praxe postupne od 1. septembra 1984 počnúc prvým ročníkom. Ďalšie závery vykonaných analýz a pripomienky z praxe na druhom stupni sa uplatnia v plnom rozsahu pri konečnej úprave učebných osnov a učebníc v nadväznosti na prvý stupeň. Na riešenie problémových otázok (napr. v ruskom jazyku a v matematike v 7. ročníku) už boli vydané pokyny a sú obsahovo zacielené všetky metodické časopisy i ďalšia práca s učiteľmi základných škôl v ich priebežnom vzdelávaní.

K upevňovaniu pracovného a polytechnického charakteru základnej školy prispeli opatrenia prijaté Predsedníctvom vlády SSR a Sekretariátom ÚV KSS v októbri 1979 zamerané na skvalitnenie priestorových, materiálno-technických a kádrových podmienok škôl a závery prijaté na celoštátnom aktíve k otázkam zvýšenia úrovne pracovnej výchovy a pracovného vyučovania, ktorý sa uskutočnil v roku 1979 v Poprade. Plnenie opatrení a záverov sa prejavuje v postupnom skvalitňovaní podmienok pre plnenie cieľov a úloh v pracovnej výchove a v pracovnom vyučovaní na školách, v účinnejšej pomoci socialistických výrobných organizácií, najmä pri organizovaní exkurzií, získavaní vedúcich technických záujmových útvarov, v zriaďovaní okresných technických a materiálových stredísk, ktoré poskytujú školám materiál tak, aby sa plnili požiadavky učebných osnov, a to najmä v technických prácach.

Žiaci základnej školy sa dostávajú postupne bližšie k podmienkam výroby. Okresné výbory KSČ, KSS, okresné národné výbory napr. vo Východoslovenskom, v Západočeskom kraji, zabezpečili každej škole družobný závod a vo viacerých prípadoch

aj možnosť výuky hodín pracovného vyučovania v dielňach závodov. Napriek dosiahnutým pozitívnym výsledkom pretrvávajú v tejto oblasti nedostatky v kádrovom a materiálnom zabezpečení. Ich riešeniu musí štátna správa v školstve naďalej venovať pozornosť, a to najmä prostredníctvom konkrétnych dohôd s podnikmi a závodmi.

Súčasne s uplatňovaním nového poňatia obsahu, metód a foriem činnosti základnej školy uskutočňuje sa aj nová koncepcia starostlivosti o rozvoj nadania a talentu detí. Na základných školách sa zriaďujú triedy s rozšíreným vyučovaním jazykov, matematiky a prírodovedných predmetov a športové triedy. Podľa štatistiky je v týchto triedach v šk. r. 1983/84 v ČSSR 2, 5 % žiakov, v ČSR 2, 2 % a v SSR 3, 1 % žiakov. Pristúpilo sa aj k zriaďovaniu internátnych športových škôl.

Podľa uznesenia vlády SSR zo 16. augusta 1978 č. 239 sa od 1. 9. 1978 otvorila Internátna športová škola v Banskej Bystrici, od 1. 9. 1982 internátne športové školy v Trenčíne a Košiciach. Tým sa okrem Bratislavy splnilo pred termínom opatrenie v uznesení vlády ČSSR č. 135/1983 a uznesení vlády SSR z 28. 6. 1983 č. 198 o otváraní športových škôl. V tomto školskom roku majú športové školy v SSR spolu 27 tried, z toho 11 tried základnej školy a 16 tried gymnázia.

Viacerí absolventi a žiaci IŠŠ v Banskej Bystrici sa športovou výkonnosťou zaradili ako úspešní reprezentanti, napr. v atletike 7, v skokoch na lyžiach 4, v zjazdovom lyžovaní 1, v behoch na lyžiach 2, v biatlone 1 a 6 basketbalistiek je v juniorskej reprezentácii ČSSR.

V rozvoji mimoškolskej a záujmovej činnosti, ktorá organicky nadväzuje na uskutočňované obsahové zmeny, kladie sa dôraz na správne proporcionálne zastúpenie jednotlivých oblastí záujmov. Z hľadiska záverov 8. zasadania ÚV KSČ kladie sa dôraz na rozvoj záujmových útvarov s technickým a prírodovedným zameraním. Pozitívnym javom je prístup niektorých závodov k vytváraniu podmienok pre činnosť týchto útvarov.

Štátna správa v školstve, PO SZM, SZM a výrobné podniky postupne zovšeobecňujú získané skúsenosti a zvyšujú počet takýchto záujmových útvarov.

Vážnu úlohu zohrávajú v tejto oblasti rôzne pravidelné súťaže, olympiády. Konkrétne možnosti rozvoja nadania v oblasti hudby, výtvarného prejavu, tanca a dramatického prejavu poskytujú ľudové školy umenia. Úlohy ich obsahovej prestavby sa postupne plnia. Aj keď sa počty žiakov v týchto školách v súčasnom období nezvyšujú, zlepšuje sa proporcionálne zastúpenie žiakov v jednotlivých odboroch. Popri tradičnom záujme o hudobný odbor zvyšuje sa aj záujem o odbor výtvarný, tanečný a literárne dramatický. Pre nedostatočné vedecko-výskumné zázemie v oblasti týchto škôl opierajú sa ministerstvá školstva v riešení úloh aj o tých pracovníkov z praxe, učiteľov, ktorí sú schopní vniesť do obsahu a metód práce v jednotlivých odboroch nové pohľady.

Na realizáciu uznesenia a dokumentu sa v rokoch 1976 - 1983 vydalo v ČSR 337 titulov knižných učebných pomôcok v prvom vydaní pre základné školy s vyučovacím jazykom českým a poľským v hodnote 261 mil. Kčs, v SSR 368 prvých vydaní pre školy s vyučovacím jazykom slovenským, maďarským a ukrajinským v hodnote 164 mil. Kčs. Súčasne nakladateľstva zabezpečovali potrebné ďalšie vydania. Postupne od 1. 9. 1984 sa začnú na základných školách používať učebnice upravené podľa výsledkov analýzy účinnosti výchovno-vzdelávacieho procesu a poznatkov praxe. K novokoncipovanému obsahu sa vydali aj zoznamy učebných pomôcok. Podľa schválených zoznamov zabezpečujú n. p. Koménium Praha a Učebné pomôcky Banská Bystrica tvorbu pomôcok a ich dodávky školám.

Organickou súčasťou základných škôl, najmä plnoorganizovaných sú školské výchovné zariadenia, a to školské družiny a školské kluby. Plnia významnú funkciu výchovy v čase mimo povinného vyučovania, v starostlivosti o deti zamestnaných rodičov. V školských družinách je v ČSSR 460 762 (42, 0 %) detí prvého stupňa základnej školy, v ČSR 291 458 (40, 4%) detí a v SSR 169 304 (45, 1 %) detí. Napätá situácia v rozvoji týchto zariadení je v centrách osídlenia. Požiadavky ďalšieho rozvoja nie sú pokryté plánom v plnom rozsahu. Do roku 1995 sa predpokladá umiestniť v školských družinách 77 % žiakov prvého stupňa základnej školy v oboch republikách.

Riešenie tohto problému sa ukazuje v súvislosti s prechodom silných populačných ročníkov po roku 1985 na stredné školy. Ráta sa s využitím uvoľnených pracovných a priestorových kapacít aj pre školské družiny a školské kluby. Do roku 1985 sa má podiel žiakov prvého stupňa základnej školy zapísaných v školských družinách zvýšiť v ČSSR na 46, 4 % (v ČSR na 46, 0 %, v SSR na 47, 3 %). Do roku 1995 vzrastie tento podiel v ČSSR na 76, 7 % (v ČSR na 76, 4 %, v SSR na 77, 1 %).

Pri celkovom hodnotení prestavby základnej školy dostali sa do popredia otázky vyťaženosti alebo preťažovania žiakov. Sú predmetom pozornosti štátnej správy v školstve a riešia sa postupne so zavádzaním upravených pedagogických dokumentov a trvalou pozornosťou odbornému rastu učiteľov.

Popri riešení otázok, ktoré nastolila analýza postupu a výsledkov realizácie nového poňatia obsahu a procesu výchovy a vzdelávania na základnej škole a ktoré sa už aj priebežne riešia, bude v nasledujúcom období ťažisko vo zvyšovaní kvality a efektívnosti procesu výchovy a vzdelávania.

3. Stredné školy

V nadväznosti na obsahové zmeny v základnej škole pokračujú prípravy na uskutočnenie obsahových a organizačných zmien stredných škôl. Ich realizácia je však zložitejšia, pretože sa uskutočňujú v stovkách učebných a študijných odborov a zameraní. Dbá sa o to, aby sa naďalej upevňoval ich pracovný a polytechnický charakter a dosiahlo postupné zblíženie všetkých troch prúdov stredoškolského vzdelávania. Vytvorili sa podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky v prvých dvoch ročníkoch stredných škôl a pre priemernú horizontálnu priestupnosť medzi nimi.

Do gymnázií a stredných odborných škôl bolo rozmiestnených zo 14-ročného dorastu v r. 1983/84 v ČSSR 37, 0 % (v ČSR 37, 4 %, v SSR 36, 4 %), do SOU v ČSSR 58, 7 % (v ČSR 60, 9 %, v SSR 54, 8 percent). Do konca roku 1985 dosiahne tento podiel prijímaných do gymnázia a stredných odborných škôl 40 % a vzhľadom na nástup silných populačných ročníkov sa bude v ďalších rokoch až do roku 1995 stabilizovať.

Súbežne s inováciou cieľov a obsahu prípravy vytvárajú sa predpoklady pre zvyšovanie úrovne a účinnosti komunistickej výchovy žiakov. Súčasne sa novokoncipuje branná výchova. Na pomoc školám, učiteľom, vychovávateľom a majstrom odbornej výchovy sú pripravené a overené programy komunistickej výchovy. Vytvárajú sa aj programy pre činnosť záujmových útvarov na školách. Po III. zjazde SZM dochádza k zvýšenej aktivite škôl a školských zariadení v oblasti výchovy mimo vyučovania.

Osobitná pozornosť sa venuje dobudovaniu hlavného prúdu stredných škôl - stredných odborných učilíšť.

3. 1. Stredné odborné učilište

Uznesenie Predsedníctva ÚV KSČ a dokument Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy podčiarkli význam ideovo-politickej a odbornej prípravy mladej smeny robotníckej triedy, ktorá v ďalších rokoch bude mať rozhodujúci podiel na hospodárskom a politickom rozvoji našej socialistickej vlasti.

Z tohto hľadiska uložilo vykonať také obsahové a organizačné zmeny v príprave mládeže na robotnícke povolania, ktoré spolu s prípravou kvalifikovaných robotníkov zabezpečia vyššiu úroveň ich všeobecného polytechnického vzdelania, ich uvedomelého a angažovaného zapojenia v kultúrno-spoločenskom a politickom živote.

V rokoch 1976 až 1983 sa realizovali obsahové a organizačné zmeny v príprave mládeže na robotnícke povolania zavedením novej sústavy učebných a študijných odborov do praxe a postupným zriaďovaním stredných odborných učilíšť.

Stredné odborné učilištia sú kľúčovým článkom v sústave stredných škôl. Prechádza nimi najväčší počet mládeže. Poskytujú robotnícku kvalifikáciu so stredným a úplným stredným vzdelaním a tým aj predpoklady pre ďalšie vzdelávanie robotníckej mládeže. Ich veľkou prednosťou v porovnaní s ostatnými strednými školami je priame spojenie vzdelávania so životom a výrobou. Od roku 1984 budú zabezpečovať plnenie povinného desaťročného vzdelávania všetkej mládeže.

Postupne sa od roku 1978 zriadilo v ČSSR 905 stredných odborných učilíšť, z toho 621 v ČSR a 284 v SSR. Účinne k tomu prispela i všestranná starostlivosť straníckych orgánov, ktoré sa od roku 1976 problematikou prípravy mládeže na robotnícke povolania pravidelne zaoberajú. Výrazne sa zvýšil i záujem a starostlivosť rezortov, národných výborov i celej spoločnosti o výchovu robotníckeho dorastu. Prispeli k tomu i previerky ÚKRK KSČ a KSS v rokoch 1979 a 1981 a starostlivosť komunistov a straníckych organizácií o výchovu robotníckej generácie. V uskutočňovaní súčasnej prestavby učňovského školstva účinne pomáhajú koordinačné komisie vlád ČSSR, ČSR a SSR.

V školskom roku 1983/84 sa prijalo do stredných odborných učilíšť v ČSSR vyše 139, 8 tisíc žiakov (v ČSR 91, 6 tisíc, v SSR 48, 2 tisíc). Do roku 1985 sa tieto počty znížia v ČSSR o 4, 8 tisíc (v ČSR o 3, 4 tisíc, v SSR o 1, 4 tisíc). Súčasne sa však zvyšuje počet žiakov prijímaných do študijných odborov ukončených maturitou a ich podiel zo zdrojov dorastu dosahuje v školskom roku 1983/ 84 v ČSSR 5, 6 % (z toho v ČSR 6, 2 % a v SSR 6, 7 %), t. j. 13, 7 tisíc novoprijatých žiakov (v ČSR 7, 8 tisíc, v SSR 5, 9 tisíc).

Pozornosť ministerstiev školstva, ústredných orgánov a národných výborov sa sústreďuje na dobudovanie siete stredných odborných učilíšť, komplexnosť ich vybavenia a na skvalitňovanie ich kádrových, materiálno-technických podmienok s osobitným zreteľom na zabezpečenie povinnej desaťročnej školskej dochádzky. Na základe predloženej správy o previerke pripravenosti

stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania na túto novú úlohu vlády ČSSR, ČSR a SSR v uzneseniach prijali opatrenia na utváranie nevyhnutných organizačných, materiálno-technických a kádrových podmienok pre prípravu predpokladaného počtu žiakov a učňov v stredných odborných učilištiach v školskom roku 1984/85. Ústredné orgány, v pôsobnosti ktorých sa pripravuje mládež na robotnícke povolania, prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie chýbajúcich kapacít pre plánovaný počet dorastu v roku 1984, a to aj ekonomicky menej náročnými spôsobmi. V školskom roku 1982/83 chýba alebo nevyhovuje v ČSSR spolu 2223 učební, t. j. 20, 3 % ich celkového počtu (z toho v ČSR 21 %, t. j. 1482 učební a v SSR 19, 3 %, t. j. 741 učební).

Pretrvávajú však vážne problémy, najmä v stredných odborných učilištiach zriaďovaných na výchovu robotníkov pre malé podniky, najmä v hospodárstve národných výborov, v pôsobnosti ministerstiev obchodu, spotrebnom a výrobnom družstevníctve, kde je nedostatok investičných limitov a finančných prostriedkov. Ukazuje sa, že v ďalšom období je najvhodnejšou cestou riešenia združovanie finančných prostriedkov na budovanie a prevádzku stredných odborných učilíšť podľa zásad schválených uznesením vlády ČSSR č. 302/1980 a nadväzujúcimi uzneseniami vlády ČSSR č. 50/1981 a vlády SSR č. 7/1981. Túto formu utvárania podmienok pre výchovu a vzdelávanie robotníckej generácie rezorty a KNV nedostatočne využívajú. Rezorty a ich výrobné hospodárske jednotky to odôvodňujú zložitosťou problémov spojených s delimitáciou majetku, plánu práce a mzdových prostriedkov. Z tohto hľadiska sa dožadujú pomoci od nadrezortných, najmä plánovacích orgánov. V tomto prístupe možno vidieť únik od zásadného a dôsledného riešenia problémov v budovaní a zabezpečovaní prevádzky združených SOU.

Zavedenie novej sústavy učebných a študijných odborov do praxe sa skončilo v šk. roku 1981/82. V novej sústave odborov sa dôsledne modernizoval ich obsah, rozšíril odborný profil, umožnilo sa poskytovanie stredného i úplného stredného vzdelania a pokračovanie vo všeobecnom polytechnickom vzdelávaní. Popri príprave na robotnícke činnosti zaradené do III. kvalifikačného stupňa katalógov robotníckych povolaní umožňuje prípravu na práce zaradené v II. a IV. kvalifikačnom stupni, a tým lepšie pokrýva potreby národného hospodárstva.

Treba oceniť aktívnu účasť rezortov na tvorbe nového obsahu jednotlivých učebných a študijných odborov podľa určenej celoštátnej gescie. Za každý odbor prevzal gesciu niektorý rezort, jeho odvetvová skupina je zodpovedná za stanovenie a prispôsobovanie obsahu prípravy stále sa meniacim podmienkam a potrebám výroby a služieb. Je zriadených 18 hlavných odvetvových skupín, v ktorých pracuje viac ako 500 odborníkov z rezortov, výskumu i pedagogickej praxe.

Vyskytujú sa názory, že v porovnaní s odbormi predchádzajúcej sústavy sa podstatne znížil rozsah odborného výcviku a že v dôsledku toho sú absolventi horšie pripravení na výkon povolaní. Skutočnosť je taká, že v časti učebných odborov, ktoré boli a aj zostávajú v novej sústave trojročné sa v podstate zachováva celkový počet dní venovaných odbornému výcviku na rovnakej úrovni. V ďalšej časti trojročných učebných odborov sa znižuje počet dní odborného výcviku o 5 - 10 %, čo predstavuje zníženie maximálne o 8 týždňov z celkového rozsahu odborného výcviku. V 77 dvojročných učebných odboroch predchádzajúcej sústavy, ktoré sa zmenili na trojročné odbory novej sústavy, je celkový rozsah odborného výcviku výrazne vyšší.

Posilnenie teoretickej zložky prípravy kvalifikovaných robotníkov si popri zmenách v štruktúre a v obsahu robotníckej práce vynútilo i skrátenie základnej školy z 9 na 8 rokov, ale aj vyššia úroveň poskytovaného vzdelania v učebných a študijných odboroch, ktorou sa zabezpečuje jeden zo základných zámerov dokumentu Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorým je obsahové a funkčné zblíženie stredných odborných učilíšť s gymnáziami a strednými odbornými školami.

Opravy štruktúry učebných plánov a učebných osnov sa vykonali s cieľom integrovať všeobecné vzdelávanie, odbornú teóriu a odborný výcvik v príprave mládeže na vykonávanie robotníckych povolaní na podmienky širokého využívania vedy a techniky v prevádzkach. V súlade s tým stále viac pracovníkov praxe chápe odborné zručnosti, nielen ako stereotypné manuálne zručnosti, ale ako ich celkovú pripravenosť na výkon príslušného povolania, vrátane schopností samostatne riešiť problémy a plniť úlohy k čomu významne prispieva aj vyučovanie všeobecno-vzdelávacích predmetov. Obdobný trend rozvoja študijných a učebných odborov je aj v ďalších socialistických krajinách. Napr. v ZSSR a NDR podiel všeobecného vzdelávania v trojročných odboroch dosahuje 35 až 45 %, kým v ČSSR v trojročných učebných odboroch iba 25 až 30 % a v študijných odboroch cca 35 %. Pritom celkový podiel teoretického vzdelávania je v ZSSR 50 až 60 percent, u nás a v NDR je cca 50 %.

Prvé výsledky v uplatňovaní nového obsahu a poňatia prípravy kvalifikovaných robotníkov naznačujú, že funkcie prípravy mládeže na robotnícke povolania z hľadiska ideovo-politického, odborného, sociálneho, ekonomického i pedagogického sú vymedzené správne a zodpovedajú potrebám budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti. Vyplýva to aj z výsledkov záverečných učňovských skúšok prvých absolventov novokoncipovaných trojročných učebných odborov v rokoch 1981 a 1982 i poznatkov štátneho dozoru z kontroly úrovne a výsledkov odbornej prípravy. Kontrola okrem iného ukázala, že absolventi novokoncipovaných učebných odborov majú širšie a ucelenejšie poznatky, ako absolventi doterajších odborov. Najlepšie výsledky dosahujú absolventi v praktickej časti záverečných učňovských skúšok, najhoršie v ústnej časti skúšok.

Vyplýva to jednak z rozdielnej úrovne vedomostí prijímaných žiakov zo ZDŠ, ale aj z vyššej stredoškolskej úrovne vzdelávania v stredných odborných učilištiach. Negatívny dopad na úroveň teoretických vedomostí má aj obdobie prevádzkového výcviku, počas ktorého žiaci venujú iba minimálnu pozornosť teoretickému individuálnemu štúdiu a príprave na záverečné učňovské skúšky. Okrem toho zaradenie obdobia prevádzkového výcviku do nasledujúceho školského roku spôsobuje v SOU značné problémy organizačné a kádrové. Z tohto hľadiska ukazuje sa potreba diferencovaného prístupu k zaraďovaniu prevádzkového výcviku do učebných plánov učebných odborov. Previerka plnenia robotníckych noriem absolventami učebných odborov novej sústavy vykonaná napr. v okrese Bruntál ukázala, že absolventi, s výnimkou tých, ktorí nastúpili do SOU z nižších ako 8. ročníka ZDŠ, plnia do troch mesiacov po absolvovaní učilišťa, ešte v čase nástupnej praxe, robotnícke normy najmenej na 100 %.

Doterajšie skúsenosti z realizácie obsahovej a organizačnej prestavby prípravy mládeže na robotnícke povolania ukazujú, že častou príčinou nižšej úrovne vedomostí a odborných zručností niektorých absolventov stredných odborných učilíšť je nedôsledné plnenie učebných osnov, využívanie učňov na pomocné práce, málo efektívne využívanie času určeného na odborný výcvik a nedostatok produktívnej práce zodpovedajúcej učebným osnovám odborného výcviku. Negatívne vplýva i zastaralé a nedostatočné vybavenie niektorých pracovísk odborného výcviku a v neposlednom rade aj nižšia kvalifikovanosť majstrov odbornej výchovy, nižšia úroveň ich pedagogickej práce a malé pedagogické znalosti a skúsenosti inštruktorov učňov. Zisťovaniu a analýze príčin nedostatkov v odborných zručnostiach absolventov a ich odstraňovaniu sa venuje a bude venovať neustála pozornosť.

Absolventi novokoncipovaných učebných odborov nastupujú do praxe len prvý až tretí rok. U časti učebných odborov sú učni

ešte len v poslednom ročníku prípravy na SOU (napr. baník, strojník, hutník, strojový mechanik, predavač a i. ). Preto je predčasne objektívne hodnotiť celkovú úroveň a účinnosť ich pripravenosti na plnenie náročnejších úloh pri vykonávaní robotníckych povolaní. Nový obsah a poňatie výchovy a vzdelávania mladých kvalifikovaných robotníkov sa od r. 1981 komplexne overuje a hodnotí. Cieľom je zabezpečiť maximálny funkčný súlad sústavy učebných a študijných odborov so spoločenskými požiadavkami. Veľmi starostlivo a uvážene sa posudzuje obsah a rozsah, podiel všeobecného a odborného, teoretického a praktického vzdelávania jeho súlad s celospoločenskými potrebami. Osobitná pozornosť sa venuje dvojročným učebným odborom, pri ktorých sa najmä zo strany výrobných podnikov najviac diskutuje o potrebe a účelnosti zavedeného rozsahu teoretického vzdelávania a v menšom zastúpení praktickej prípravy žiakov. Pretože aj v týchto odboroch žiaci popri robotníckej kvalifikácii majú získať aj stredné vzdelanie, je nevyhnutné primerane posilniť teoretickú prípravu najmä vo všeobecno-vzdelávacích predmetoch. Na overovaní a hodnotení sústavy odborov sa priamo podieľajú ústredné orgány, v pôsobnosti ktorých sa pripravuje mládež na robotnícke povolania, krajské národné výbory (NVP, NVB), ministerstvá práce a sociálnych vecí, vedecké ústavy ČSAV, SAV a vysoké školy. Výsledkom hodnotenia bude v r. 1987 upravená sústava učebných a študijných odborov, nové učebné plány a učebné osnovy. Odvetvové skupiny rezortov pri overovaní vykonali analýzy a vypracovali charakteristiky profesijných polí všetkých odborov a na ich základe pripravili nové profily absolventov. Vykonávané analýzy majú overiť nielen správnosť koncepcie prípravy mládeže na robotnícke povolania a vyváženosť relácií medzi teoretickou a praktickou zložkou prípravy, ale i funkčnosť a účelnosť integrácie niektorých odborov.

Overovanie novej sústavy učebných a študijných odborov má dlhodobý charakter (nadväzuje na päť ročných etáp ich postupného zavádzania). V súčasnosti odvetvové skupiny jednotlivých rezortných ministerstiev spracúvajú návrhy odvetvových sústav učebných a študijných odborov, ktoré budú východiskom pre úpravy platnej sústavy odborov. Na základe čiastkových výsledkov sa podľa potrieb praxe priebežne spresňuje obsah i štruktúra príslušných bdborov a experimentálne sa zavádzajú ďalšie odbory. Upravili sa už napr. učebné osnovy všeobecnovzdelávacích predmetov, podľa ktorých sa začne vyučovať od 1. 9. 1984. Zaviedli sa experimentálne študijné odbory napr. operátor lesníckej techniky, ekonóm obchodnej prevádzky, operátor odevnej výroby,

operátor kožiarskej výroby, experimentálne učebné odbory, napr. zdravotník, tlačiar obalových fólií atď. V učebných plánoch dvoj a trojročných učebných odborov sa zvýšil počet hodín odborného výcviku v 1. ročníku o 1 hodinu týždenne, v 3. ročníku o 2, 5 vyučovacej hodiny. V učebných plánoch dvojročných učebných odborov, určených pre žiakov prijímaných z nižšieho ako 8. ročníka ZŠ sa so zreteľom na ich nízke vstupné vedomosti a malý záujem o teoretické vyučovanie znížil rozsah všeobecnovzdelávacích predmetov o 7 hodín týždenne a o takto získaný čas sa zvýšil počet hodín odborného výcviku.

Za ostatné roky došlo k výraznému zlepšeniu kvalifikačnej štruktúry pedagogických pracovníkov stredných odborných učilíšť. Požadovanú odbornú a pedagogickú kvalifikáciu spĺňa v ČSR 63, 9 % učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetov a 41, 3 % učiteľov odborných predmetov, v SSR 81, 6 % učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetov a 75, 1 % učiteľov odborných predmetov. Doriešenie kvalifikovanosti vyžaduje sústrediť pozornosť najmä na splnenie harmonogramu zvyšovania kvalifikovanosti riaditeľov stredných odborných učilíšť, ich zástupcov, vedúcich výchovy mimo vyučovania, ale aj majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov, pretože kvalifikovanosť týchto kategórií pedagogických pracovníkov je podstatne nižšia (u riaditeľov ČSR 43, 5 %, v SSR 71, 5 %, u majstrov odbornej výchovy v ČSR 37 %, v SSR 52, 7%, u vychovávateľov v ČSR 39, 8%, v SSR 52, 2%). Plneniu harmonogramov zvyšovania kvalifikácie pedagogických pracovníkov sa bude naďalej venovať sústavná pozornosť.

Trvalým problémom je nedocenenie práce majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov v ich odmeňovaní, a z toho vyplývajúci nedostatok i značná fluktuácia týchto pracovníkov. Časté sú prípady, že majstri v prevádzkach sú finančne zvýhodnení oproti majstrom odbornej výchovy, napriek tomu, že na majstrov odbornej výchovy kladieme vyššie požiadavky na ich kvalifikáciu. Na odstránenie tohto problému treba predovšetkým dôsledne uplatňovať úpravu FMPSV č. 313-1 272/1981-7302 o odmeňovaní pedagogických pracovníkov SOU vo všetkých rezortoch.

Na realizáciu zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl prijali jednotlivé ústredné orgány, KNV (NVP, NVB) opatrenia na riadenie stredných odborných učilíšť vo svojej pôsobnosti. Niektoré rezorty pritom centralizovali riadenie a správu stredných odborných učilíšť do ústredne riadených inštitúcií (Inštitút obchodnej výchovy, Inštitút výchovy a vzdelávania ministerstiev poľnohospodárstva a výživy, Ústav výchovy a vzdelávania pracovníkov lesného a vodného hospodárstva a pod. ). Pozitívne sa to odrazilo na úrovni a kvalite riadiacej práce a v utváraní potrebných kádrových a materiálno-technických podmienok SOU. V spolupráci s rezortami a KNV sa overuje variantné riešenie vonkajšieho riadenia stredných odborných učilíšť. Výsledky budú k dispozícii v roku 1984.

V oblasti riadenia stredných odborných učilíšť pretrvávajú niektoré problémy. Stredné články riadenia nedostatočne využívajú možnosti sústreďovania prostriedkov na rozvoj a prevádzku stredných odborných učilíšť a ich využívania na vyrovnanie rozdielov na úrovni materiálno-technického zabezpečenia jednotlivých učilíšť. Z toho vyplýva nedostatočné zabezpečenie materiálnych, finančných a kádrových podmienok pre stredné odborné učilištia a presúvanie týchto povinností na jednotlivé podniky. Niektorí zriaďovatelia stredných odborných učilíšť nedôsledne riešia vzájomné vzťahy týchto škôl a podnikov, ktoré vytvárajú podmienky pre prevádzku SOU. Výrazne sa to prejavuje najmä v pôsobnosti odvetvových odborov KNV, kde doteraz nie je vyriešený jednotný postup v riadení prípravy robotníckeho dorastu a starostlivosť o prípravu kvalifikovaných robotníkov pre podniky riadené národnými výbormi.

V nadväznosti na uznesenia vlády ČSR a vlády SSR ministerstvá vnútra a ministerstvá školstva vypracovali návrh organizácie a riadenia stredných odborných učilíšť v pôsobnosti národných výborov, ktorý prerokujú vlády ČSR a SSR v januári 1984.

Na základe súčasného stavu v plnení úloh ďalšieho rozvoja prípravy mládeže na robotnícke povolania možno konštatovať, že v súčasnosti ešte nie sú doriešené niektoré problémy v riadení, materiálno-technickom a kádrovom zabezpečení SOU z hľadiska náročných požiadaviek na stredoškolskú prípravu kvalifikovaných robotníkov. Vyskytujúce sa problémy sa budú postupne riešiť v súlade s ekonomickými možnosťami národného hospodárstva.

3. 2. Gymnáziá

Hlavnou úlohou gymnázia je poskytovať žiakom úplné stredné všeobecné polytechnické vzdelanie a základy odbornej prípravy. Absolvent gymnázia má byť pripravený na vysokoškolské štúdium a na priame zaradenie do povolaní, v ktorých sa kladú zvýšené nároky na intelektuálne schopnosti.

Záujem o štúdium na gymnáziách sa koncentruje do veľkých miest, kde je podiel prijímaných žiakov zo zdrojov dorastu vyšší. Napr. v Prahe predstavoval v r. 1983/84 17, 5 %. Do gymnázií sa prijímalo v ČSSR v priemere 15 % (v ČSR 15, 6 %, v SSR 13, 8 %).