Aj keď ukazovatele charakterizujúce činnosť lôžkových zariadení dokumentujú pozitívny trend vývoja, vyskytujú sa aj v tejto sfére činnosti zdravotníctva rezervy. Ide tu najmä o zlepšenie organizácie práce, pružnejšie uplatňovanie vedeckých poznatkov v praxi, odstraňovanie duplicitných vyšetrení, lepšie využívanie dní pracovného pokoja na diagnostický a liečebný proces, zlepšenie využitia lôžok, dostupnosti zdravotníckych služieb a skracovanie čakacej doby na hospitalizáciu.

V súlade s preventívnym zameraním zdravotníctva a príslušnými uzneseniami vlády SSR Ministerstvo zdravotníctva SSR vypracovalo programy boja proti najzávažnejším hromadným ochoreniam našej populácie. V uplynulom období trend vývoja hlavných epidemiologických ukazovateľov tuberkulózy na Slovensku má systematicky klesajúci charakter. Za obdobie rokov 1965-1981 došlo k poklesu incidencie z hodnoty 103, 1 na 46, 8, prevalencie z hodnoty 680 na 143 a úmrtnosti z hodnoty 16, 9 na 2, 0 v prepočte na 100000 obyvateľov. Pozitívne výsledky sa dosiahli aj v boji proti pohlavným chorobám, čo sa prejavilo v poklese incidencie a prevalencie pohlavných chorôb, najmä syfilisu (pokles z 211 prípadov v roku 1966 na 149 prípadov syfilisu v roku 1980).

Vcelku úspešne pokračuje plnenie programu boja proti nádorovým, srdcocievnym a vírusovým chorobám, programu starostlivostí o ženu a dieťa a gerontologického programu.

Súbežne s plnením úloh kardiovaskulárneho a onkologického programu, s realizáciou ktorých sa začalo v roku 1978, pokračuje rozvoj siete oddelení intenzívnej starostlivosti, kardiovaskulárnych pracovísk a oddelení klinickej onkológie. V roku 1979 bol zriadený Ústav kardiovaskulárnych chorôb s celoslovenskou pôsobnosťou, začlenený do Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave. Bolo zriadené Centrum klinickej onkológie v Bratislave a postupne sa budujú krajské ústavy klinickej onkológie v Košiciach a v Banskej Bystrici.

Vytýčené programy boja proti najzávažnejším hromadným ochoreniam našej populácie obsahujú rad úloh tak v primárnej prevencii (zameranej na vylúčenie, resp. obmedzenie rizikových faktorov) u zdravej časti populácie, ako aj v sekundárnej prevencii, zameranej na vyhľadávanie osôb s rizikovými faktormi, na zabezpečenie a skvalitňovanie včasnej diagnostiky, liečby a rehabilitácie chorých. Zo zamerania týchto programov vyplýva, že stanovené úlohy sa musia zabezpečovať celou spoločnosťou, všetkými rezortami, organizáciami a závodmi za aktívnej účasti občanov, teda celospoločenský, pretože opatrenia musia zasahovať tak do životného a pracovného prostredia, životného štýlu občanov, ako aj do sféry zdravotníckeho uvedomenia a vzťahu k spoločenskému zdraviu. Doterajšie skúsenosti z realizácie celospoločenských programov však ukazujú, že zdravotnícki pracovníci sú zatiaľ v plnení jednotlivých úloh často osamotení a len naprávajú, prípadne odstraňujú vplyv škodlivých faktorov na Človeka, ktorý má korene nezriedka v nedostatočnej starostlivosti organizácií a závodov o zdravie pracujúcich. Úspech týchto celospoločenských programov je priamo závislý od vytvorenia najzákladnejších podmienok, to znamená od ozdravenia životného prostredia, čistoty ovzdušia, vôd, nezávadnosti potravín, ochrany bezpečnosti práce a vytvárania bezstresových podmienok na všetkých pracoviskách v celej spoločnosti.

Ministerstvo zdravotníctva SSR sústavne vykonáva práce na optimalizácii rozsahu celospoločenských zdravotníckych programov v súlade s vedeckými, technickými a kapacitnými možnosťami a prostriedkami, ktoré sú pre zdravotníctvo limitované tak, aby sa mohli rozvíjať aj pri súčasnom stave pracovníkov a zdravotníckej techniky. Úsilie sa zameriava aj na zvýšenie preventívneho, rehabilitačného a doliečovacieho charakteru programov.

Zákon č. 20/1966 Zb. už v preambule upozorňuje na potrebu venovať osobitnú pozornosť starostlivosti o novú generáciu.

V rámci starostlivosti o ženu a dieťa sa od roku 1966 počet lekárskych miest ženských lekárov zvýšil zo 420, 44 na 841, 39 1. m. a počet detských lekárov zo 748, 31 na 1 542, 21 1. m. Vzrástol aj počet ženských a detských sestier.

Osobitný význam malo zavedenie dispenzárnej starostlivosti o tehotné ženy. Včasná zachytnosť tehotných žien v roku 1986 bola 76, 2 %, v roku 1981 sa zvýšila na 96, 0 %. Zlepšila sa starostlivosť o tehotné ženy včasným odhaľovaním ohrozených patologických tehotností a ich sledovaním v poradniach pre ohrozenú tehotnosť. Výsledkom komplexnej starostlivosti o tehotnú ženu bol pokles materskej úmrtnosti v Slovenskej socialistickej republike od roku 1976 z O 32 promile na 0, 18 promile v roku 1981.

V priebehu rokov 1966-1981 bolo ročne preventívne vyšetrených viac ako pol milióna žien, čím sa podstatne zlepšila včasná diagnostika ochorení ženských pohlavných orgánov. Zlepšilo sa genetické poradenstvo; treba ho však aj naďalej rozvíjať.

Počet gynekologicko-pôrodníckych lôžok v roku 1966 bol 3920, vzrástol na 4981, čo je stále nedostatočné.

delom prehĺbenia starostlivosti o ženu boli zriadené ambulancie pre patologickú tehotnosť, pre onkogynekológiu, antikoncepciu a uvedomelé rodičovstvo a ambulancie pre gynekológiu detského veku.

Výsledky prehĺbenia starostlivosti o zdravie detí sa odzrkadľujú v dojčenskej úmrtnosti, ktorá mala v dlhotrvajúcom vývoji klesajúcu

tendenciu. Od roku 1966 poklesla z 27 promile na 19, 3 promile v roku 1981.

Znižovanie dojčenskej úmrtnosti bolo najmä výsledkom zlepšenia zdravotnej starostlivosti na všetkých novorodeneckých úsekoch a oddeleniach, vypracovania a zavedenia jednotného systému umelej výživy dojčiat, ako aj vykonávania povinného systematického ochranného očkovania. Priemerný počet preventívnych vyšetrení na jedno dojča stúpol z 9, 4 v roku 1966 na 11, 0 vyšetrení v roku 1981. Uplatnením týchto opatrení prudko poklesla úmrtnosť dojčiat na ťažké hnačkové ochorenia, poruchy výživy a infekčné choroby. Zlikvidovala sa detská obrna, záškrt, pravé kiahne a znížil sa počet ochorení na tetanus, morbili a pertussis.

V ambulantnej starostlivosti stúpol počet miest detských lekárov z 454, 9 v roku 1966 na 1156, 37 1. m. v roku 1981. Počet detí pripadajúcich na 1 lekárske miesto obvodného detského lekára sa znížil z 2836 detí v roku 1966 na 1185 v roku 1981, čo sa prejavilo v zintenzívnení prevencie detských chorôb. V rámci prevencie poškodenia detí s vrodenými metabolickými poruchami sa od roku 1970 pravidelne aktívne vyhľadávajú tieto poruchy. Dôsledným vykonávaním skríningu a vysokým počtom preventívnych vyšetrení sa zabezpečila dlhodobá včasná záchytnosť vrodených vývojových chýb. V záujme včasnej záchytnosti niektorých chronických ochorení zaviedli sa preventívne vyšetrenia detí v 3. roku života a pred začiatkom školskej dochádzky.

V školsko-zdravotníckej službe, ktoré sa zaoberá starostlivosťou o zdravie dieťaťa školského veku, poklesol počet detí nai lekárske miesto z 8416 detí v roku 1966 na 4394 detí v roku 1981. Počet lekárskych miest v tejto službe stúpol za to isté obdobie zo 125, 67 na 207, 44.

Priaznivo pokračoval rozvoj jasieľ. Kým v roku 1966 bolo v Slovenskej socialistickej republike spolu 511 jasiel s 8603 miestami, v roku 1981 vzrástol ich počet na 1037 s počtom miest 43 597. Napriek tomuto rozvoju je počet miest v jasliach nedostatočný, na čo poukazuje ešte stále viac ako 19000 nevybavených žiadostí.

Počet miest v detských domovoch (665) sa od roku 1973 nezmenil, počet miest v dojčenských ústavoch stúpol zo 760 v roku 1977 na 832 v roku 1981. Kapacita týchto zariadení je nedostatočná. Detské domovy a dojčenské ústavy sú väčšinou v nevyhovujúcich budovách. Treba venovať zvýšenú pozornosť prehlbovaniu všestrannej starostlivosti o deti v dojčenských ústavoch a detských domovoch a výraznejšie ako doteraz podporovať rozvoj miest v týchto zariadeniach.

I keď počet miest v ozdravovniach sa zvýšil zo 452 v roku 1966 na 618 v roku 1981 a počet lôžok v detských kúpeľných liečebniach zo 742 v roku 1966 na 1371 v roku 1981, ich počet nestačí kryť potrebu. Do naplnenia relácie chýba v detských liečebniach 2380 lôžok a v detských ozdravovniach 1616 lôžok. Tento nedostatok treba riešiť najmä novou výstavbou.

V období od účinnosti zákona č. 20/1966 Zb. bol dosiahnutý pozoruhodný kvantitatívny a kvalitatívny rozvoj kúpeľnej starostlivosti. Počet lôžok v kúpeľných organizáciách vzrástol zo 6802 v roku 1966 na 10670 koncom roku 1981 (+ 3868). Toto rozšírenie počtu lôžok spolu s novelizáciou predpisov upravujúcich navrhovanie a vysielanie chorých na kúpeľnú liečbu (úprava č. 13/1978 Ú. v. SSR) prispelo k ďalšiemu prehĺbeniu preventívnej a rehabilitačnej funkcie kúpeľnej starostlivosti a umožnilo zvýšiť počet odliečených pacientov v kúpeľných zariadeniach.

Na úseku zvyšovania účelnosti a hospodárnosti farmakoterapie bol prepracovaný systém práce komisií pre sledovanie vývoja a úrovne farmakoterapie, ktorý sa v koncepčnej i v každodennej práci osvedčuje. Boli realizované opatrenia na odstránenie negatívnych javov v tejto oblasti, na zvyšovanie aktivity príslušných komisií, na pružnejšie vydávanie metodických listov usmerňujúcich predpisovanie liekov, na kontrolu správneho a racionálneho postupu pri predpisovaní antibiotík, na prehĺbenie spolupráce lekárov a farmaceutov, zlepšenie Informačnej služby a prehĺbenie odborno-metodického riadenia zo strany hlavných, krajských a okresných odborníkov. Konečným cieľom týchto opatrení je zlepšenie úrovne liečenia obyvateľstva.

Pri plnení všetkých úloh na úseku liečebno-preventívnej starostlivosti o obyvateľstvo počínajúc od základných služieb v územných a závodných obvodných až po úzko zamerané odborné problémy pri plnení celospoločenských programov, v boji proti zvyšovaniu pracovnej neschopnosti, za hygienu životného a pracovného prostredia, ako aj na poli účelnej farmakoterapie a proti samoliečiteľstvu, významnú úlohu má a sústavne plní zdravotná výchova. S narastaním úloh na úseku liečebno-preventívnej starostlivosti kladú sa sústavne ďalšie osobitné úlohy i v zdravotnej výchove. Mnohé z týchto úloh si vyžadujú riešenie formou vedeckovýskumných prác, ako aj nové moderné metodické prístupy pri ich uplatňovaní v praxi so zameraním na cielené ovplyvňovanie a usmerňovanie myslenia, správania sa a návykov našej populácie ku komplexnej správnej životospráve.

4. Pracovníci v zdravotníctve

Výskumné úlohy, ktoré má zdravotníctvo plniť, možno úspešne plniť len s potrebným počtom odborne a ideologicky dobre pripravených pracovníkov. Úlohy zdravotníctva plnia predovšetkým zdravotnícki pracovníci a iní odborní pracovníci v zdravotníctve, a to v úzkej vzájomnej spolupráci a pri účelnej deľbe práce.

Zdravotnícke povolania sa u nás vykonávajú prakticky výlučne v pracovnom pomere, ktorého obsah a podmienky upravuje Zákonník práce. Existujú však niektoré črty a povinnosti, ktoré sú charakteristické len pre zdravotnícke povolania a sú upravené v rámci zdravotníckeho zákonodarstva.

Vymedzenie základných povinností zdravotníckych pracovníkov obsahuje § 55 zákona. Na prvom mieste sa zdôrazňuje svedomitý postup pri výkone povolania, hlboký ľudský vzťah k občanom a zodpovednosť k spoločnosti. Zdravotnícki pracovníci sú ďalej povinní vykonávať svoje povolanie v rozsahu a spôsobom, ktorého zásady určuje Ministerstvo zdravotníctva SSR, sústavne sa ďalej vzdelávať, bez meškania poskytovať prvú pomoc, ak by bez tejto pomoci bol ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie a podľa potreby zabezpečiť ďalšiu odbornú pomoc.

Osobitnou povinnosťou zdravotníckych pracovníkov je zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho povolania; výnimku tvoria prípady, keď sa skutočnosť oznamuje so súhlasom ošetrovanej osoby, alebo keď zdravotníckeho pracovníka od tejto povinnosti oslobodil nadriadený orgán v dôležitom štátnom záujme.

Ako z uvedeného vyplýva, ide o mimoriadne náročné kritériá na prácu zdravotníckych pracovníkov. Žiada sa tu uviesť, že v oblasti vzťahu k pacientom a v oblasti etiky a morálky sa napriek vykonaným opatreniam doteraz nepodarilo úplne odstrániť negatívne javy, ktoré treba dôsledným plnením ustanovení príslušných zákonov a za aktívnej spolupráce všetkých zložiek spoločnosti i samotných občanov sústavne a dôslednejšie prekonávať.

Výchovu, výučbu a ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov upravuje zákon iba rámcovými ustanoveniami. Riadenie lekárskych a farmaceutických fakúlt patrí do pôsobnosti Ministerstva školstva SSR; ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov zabezpečuje Ministerstvo zdravotníctva SSR. Ústredné riadenie stredných zdravotníckych škôl patrí do pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SSR, ktoré pritom postupuje podľa zásad stanovených Ministerstvom školstva SSR. Sústavu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov podrobne upravuje vyhláška č. 79/1981 Zb. Ako odborné pedagogické a metodické inštitúcie pre ďalšie vzdelávanie boli zriadené Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov a Ústav pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov; tieto zariadenia zabezpečujú aj ďalšie vzdelávanie iných odborných pracovníkov v zdravotníctve v rozsahu potrebnom na výkon ich práce v zdravotníctve.

Od r. 1966 prešlo na Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov špecializačnou prípravou zvyšujúcou odbornú kvalifikáciu

v 1301 kurzoch a iných formách ďalšieho vzdelávania 32 683 lekárov, farmaceutov a iných pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním. Z toho získalo špecializáciu I. stupňa 9580 lekárov a 1260 farmaceutov, špecializáciu II. stupňa 2713 lekárov a 42 farmaceutov a nadstavbovú špecializáciu 1512 lekárov a 44 farmaceutov. V Ústave pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov prešlo za to isté obdobie odborným školením v 1212 kurzoch 32 402 stredných zdravotníckych pracovníkov a iných stredoškolsky vzdelaných pracovníkov. - Z toho vyššiu odbornú kvalifikáciu v pomaturitnom špecializačnom štúdiu získalo 5323 stredných zdravotníckych pracovníkov. V posledných rokoch Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov zabezpečoval aj predatestačnú prípravu 50 lekárov z rozvojových krajín, ktorí získali lekársky diplom v Slovenskej socialistickej republike.

Výučbovými základňami lekárskych a farmaceutických fakúlt a Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov sú vysokokvalifikované pracoviská zdravotníckych zariadení; označujú sa ako kliniky. Určuje ich Ministerstvo zdravotníctva SSR, ktoré tiež ustanovuje a odvoláva ich vedúcich pracovníkov. Ak ide o pracoviská, ktoré slúžia výchove a výučbe na lekárskych a farmaceutických fakultách, postupuje po dohode s Ministerstvom školstva SSR. Úspešné plnenie úloh v tejto oblasti vyžaduje neformálnu a účinnú spoluprácu medzi rezortami školstva a zdravotníctva.

V oblasti rozmiestňovania pracovníkov v zdravotníctve vznikli v posledných rokoch problémy v pláne práce v organizáciách riadených národnými výbormi, ktoré spočívajú v nízkom prírastku pracovníkov rozpísaných v pláne oproti počtu absolventov škôl zdravotníckeho zamerania a potreby ostatných pracovníkov na zabezpečenie prevádzky zdravotníckych zariadení.

Odstrániť uvedené problémy možno iba dôslednejším plánovaním doplnkovej potreby pracovníkov (prirodzený úbytok, nové výkony) dodržiavaním požadovaných počtov absolventov pre potreby zdravotníctva, prípadne riešením metodiky prepočítania počtu pracovníkov vzhľadom na skutočnosť, že absolventi škôl zdravotníckeho zamerania nastupujú iba do rezortu zdravotníctva, a to po skončení školského roka, t. j. v priebehu III. a IV. štvrťroka.

Na ďalšie dôsledné realizovanie ustanovení zákona č. 20/1966 Zb. a vyhlášky č. 79/1981 Zb., v oblasti starostlivosti o pracovníkov v zdravotníctve, v oblasti kádrovej, výchovnej, personálnej a sociálnej práci treba najmä

- zdokonaľovať plánovité riadenie v súlade s hospodárskou, kádrovou a sociálnou politikou KSČ,

- zvyšovať politickú a odbornú úroveň, vedomosti a schopnosti

pracovníkov v zdravotníctve, rozvíjať ich charakterové, osobné a morálne vlastnosti vo všetkých zdravotníckych zariadeniach,

- posilniť riadiacu a kontrolnú funkciu Ministerstva zdravotníctva SSR pri výbere, príprave, výchove a rozmiestňovaní kádrových rezerv a obsadzovaní vedúcich funkcií v štátnej zdravotníckej správe,

- všetkými formami ideovopolitickej a výchovnej práce pôsobiť na odborno-politický rast, prekonávanie prežitkov v myslení a konaní, rozvíjať základné rysy socialistickej etiky a morálky zdravotníckeho pracovníka.

5. Materiálno-technické zabezpečovanie zdravotníckych služieb

Jedným zo základných predpokladov poskytovania zdravotníckych služieb na vysokej úrovni je materiálne vybavenie zdravotníckych zariadení. Preto výroba a dovoz liečiv, lekárskych prístrojov, zdravotníckych potrieb a žriedlových výrobkov a zásobovanie nimi sa musí plánovať a usmerňovať v súlade s poznatkami vedy a techniky, s potrebami zdravotníckych zariadení a v súlade s ekonomickými možnosťami spoločnosti. Výrobu liečiv a niektorých zdravotníckych potrieb a zásobovanie nimi zabezpečujú ministerstvá zdravotníctva v organizáciách, ktoré sú v ich pôsobnosti. Pokiaľ ide o zdravotnícke potreby a výrobky vyrábané v organizáciách iných rezortov, ministerstvá majú možnosť uplatniť svoje požiadavky pri určovaní výrobných programov týchto výrobkov; uplatňované požiadavky ministerstiev zdravotníctva nie sú vždy zo strany dodávateľov v plnom rozsahu realizované.

Všetky liečivé a zdravotnícke potreby sa musia podrobiť osobitnej kontrole či už vo výrobe, v zdravotníckych skladoch, v lekárňach, prípadne v poverených zdravotníckych zariadeniach. Túto kontrolu metodicky vedú a hlavnú odbornú kontrolu zabezpečujú a vykonávajú Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Prahe a v Bratislave, prípadne iné orgány poverené ministerstvami zdravotníctva.

Vývoj spotreby liečiv vo svete ovplyvňuje chorobnosť, úroveň liečebno-preventívnej starostlivosti a farmaceutického priemyslu. Podľa študijnej správy Výskumného ústavu pre farmáciu a biochémiu v Prahe, sa medziročne rast spotreby liečiv pohybuje okolo 11 až 12 %. V SSR rástla spotreba za posledných 15 rokov o 10, 5 % a v 6. päťročnici o 9, 6 %.

Napriek tomu, že rast spotreby liečiv bol v ČSSR pomalší než vo svete, rast farmaceutickej výroby nestačil kryť tieto potreby a bolo potrebné doplnkovo dovážať niektoré hotové liečivé prípravky, ktoré nahradzovali výpad z domácej produkcie.

Ministerstvo zdravotníctva SSR a ČSR v rámci štátnej registrácie liečiv urýchlene vykonávali registračné konanie prípravkov zo socialistických štátov v záujme sústavného nahradzovania prípravkov z nesocialistických štátov prípravkami zo socialistických štátov. V rámci antiimportných opatrení boli prednostne vykonávané registrácie liečiv z vlastného výskumu a ich urýchlené zavádzanie do praxe. Farmaceutický priemysel na Slovensku okrem týchto antiimportných opatrení vyriešil aj niektoré výskumné úlohy; zaradil do výroby prvé cefalosporínové antibiotikum, dosiahol ekonomicky i kvalitatívne vyššiu produkciu penicilínových antibiotík. Riešila sa intenzifikácia výroby vitamínových programov. Farmaceutický priemysel pokrýva celú potrebu ČSSR včítane rezortu poľnohospodárstva vo výrobe vitamínu E. V tejto výrobe sa dosahuje takmer trojnásobne vyššia produkcia oproti projektovanej kapacite výroby.

Pre potreby poľnohospodárstva dosahuje farmaceutický priemysel na Slovensku vo výrobe L-lyzínu porovnateľnú úroveň s poprednými svetovými výrobcami. Sústavným zvyšovaním výťažností v procese výroby L-lyzínu sa perspektívne vytvárajú predpoklady pre maximálnu ekonomizáciu výroby a jej vysokú efektívnosť pri zhodnocovaní všetkých druhov surovín a energií.

Spotreba liečiv bola v ČSSR v r. 1980 krytá liekmi z tuzemska zo 70, 7 %, dovážanými zo socialistických krajín z 23, 5 % a dovážanými z nesocialistických krajín z 5, 8 %.

Pokroky farmakológie a rast významu medikamentóznej terapie podnietili prudký vzostup svetovej farmaceutickej výroby. Napriek tomu, že v 5. päťročnici vzrástol objem čs. farmaceutickej výroby zhruba o 72 % a v 6. päťročnici o 44 %, nebolo možné v 70. rokoch preklenúť pomalý, a hlavne nekomplexný rozvoj čs. farmácie z predchádzajúcich období a zabezpečiť dynamiku jej vývoja zodpovedajúcej svetovej úrovni. Ročné svetové prírastky výroby liečiv predstavovali napr. v r. 1976-1980 v priemere 11, 85 %, v ČSSR však len 6, 68 %. Preto sa najmä koncom 5. a v 6. päťročnici vyskytli poruchy v zásobovaní niektorými liekmi a zdravotníckym materiálom.

Zo záverov XVI. zjazdu KSČ vyplýva pre zdravotnícku výrobu úloha zvýšiť vo farmaceutickom priemysle výrobu v rokoch 1981-1985 v ČSSR cca o 37 %. Pritom súčasne, predovšetkým inováciou sortimentu, uvádzať do súladu potreby zdravotníctva a ostatných odvetví a zdroje liečiv v množstve, v štruktúre a v kvalite a vytvárať predpoklady pre odstránenie pasívneho salda dovozu a vývozu.

Materiálové zabezpečenie liečebno-preventívnej starostlivosti

Tempo rastu nákladov na lieky v štátnej zdravotníckej správe v 7. päťročnici predpokladá rast vo výške 36, 3 % oproti 47, 0 % v 6. päťročnici. Krytie potrieb československým farmaceutickým priemyslom

zaznamenáva vyššie tempo, čo je v súlade so závermi XVI. zjazdu KSČ a direktívou pre 7. päťročnicu.

Zdroje od ostatných tuzemských dodávateľov v skupine liečivá tvoria najmä dodávky sér a očkovacích látok, detskej výživy, farmaceutických surovín a diagnostických a laboratórnych chemikálií.

Pre zabezpečenie prevádzky biochemických a ostatných zdravotníckych laboratórií nebudú k dispozícii z tuzemska v potrebnom množstve diagnostické, testačné a laboratórne prípravky, nakoľko n. p. Chema a Lachema nepredpokladajú dodávky pre zdravotníctvo v 7. päťročnici závislé na dovozoch z NSŠ zvyšovať na terajšiu úroveň.

Pokiaľ ide o zdravotnícky materiál a zdravotnícke potreby, treba pre krytie ich potrieb doriešiť zásobovanie predovšetkým výrobkami z podnikov Ministerstva priemyslu ČSR a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu.

V dodávkach výrobkov z plastických hmôt, predovšetkým infúznych a transfúznych súprav, dochádza v 7. päťročnici v jednotlivých rokoch ku zvýšeniu v priemere o 6 % zo základne, ktorá v súčasnej dobe potreby zdravotníctva plne nekryje. Z rozboru vykonaného Ministerstvom priemyslu ČSR a SSR vyplýva, že k plnému pokrytiu potrieb zdravotníctva je nevyhnutná investičná výstavba v závode Koh-i-noor Dalečín.

Obdobná situácia je i v dodávkach obväzového materiálu (výstavba v n. p. Rico) a v dodávkach rtg filmov z n. p. Fotochema.

Pre nedostatočné výrobné kapacity v podnikoch koncernu Chirana nebudú kryté plne v 7. päťročnici neinvestičné potreby zdravotníctva v špeciálnych lekárskych nástrojoch a v injekčnej technike na jednorazové použitie.

Hromadne vyrábané liečivé prípravky sú dovážané ako lieky doplnkové, kde liečba liekmi tuzemskými alebo dovážanými zo socialistických štátov nie je dostatočne účinná. Ide ročne o cca 270 prípravkov pravidelne dovážaných s určením pre 50 indikačných skupín. Okrem toho, prevažne k záchrane života, sa dováža mimoriadne pre jednotlivých pacientov okolo 400 prípravkov.

Zabezpečuje sa aj dovoz diagnostik a laboratórnych chemikálií, určený pre laboratóriá klinickej biochémie a imunológie, mikrobiológie, bakteriológie, hematológie, patológie, súdneho lekárstva a pre nukleárnu medicínu. Ide o špeciálne, často unikátne čisté chemikálie.

Napriek vykonaným opatreniam sa nepodarilo doteraz vyriešiť závislosť na dovoze niektorých surovín, liekov a zdravotníckeho materiálu.

Spolupráca s krajinami RVHP

Československý farmaceutický priemysel je zapojený do programov

socialistickej ekonomickej integrácie, sekcia pre farmaceutický a mikrobiologický priemysel Stálej komisie RVHP pre chemický priemysel.

Hlavné činnosti v tejto oblasti sú zamerané na koordináciu plánov rozvoja farmaceutického priemyslu krajín RVHP a SFRJ, na rozpracovanie návrhov na zníženie dovozu liečiv z tretích krajín a polotovarov pre ich výrobu, na rozpracovanie návrhov na spoločný postup v nákupe licencií na výrobu liečiv, na koordináciu vedeckovýskumnej práce na špecializáciu a kooperáciu výroby farmaceutických prípravkov.

Na prehĺbenie integrácie so ZSSR prispieva dohoda o spolupráci v zdravotníctve a vo farmaceutickom priemysle z roku 1980. Zahrňuje najmä klinické skúšanie liekov, ich registráciu a kontrolu.

V 7. päťročnici československý farmaceutický priemysel zabezpečuje 6 základných úloh dvojstrannej vedeckotechnickej spolupráce v rámci krajín RVHP. V dvojstrannej spolupráci na vybraných úlohách vedy a techniky spolupracujeme na úlohe č. 23 - Vývoj technológie aminokyselín a na úlohe č. 24 - Vývoj technológií vitamínov A a E s organizáciami zo ZSSR. V priebehu 5. a 6. päťročnice prispela VHJ SPOFA k úspešnému uzatvoreniu 3 mnohostranných a 6 dvojstranných zmlúv o špecializácii výroby a vzájomných dodávkach farmaceutických prípravkov.

Materiálno-technické zabezpečenie prevádzkových činností

Nevyhnutným predpokladom pre poskytovanie kvalitných zdravotníckych služieb je materiálno-technické zabezpečenie prevádzkových činností zdravotníckych zariadení na súčasnej úrovni technického pokroku. Keďže rozvoj výstavby zdravotníctva v minulých rokoch nedovoľoval vždy harmonicky zabezpečovať súčasne aj potrebný rozvoj materiálno-technickej základne a hospodársko-technických činností, zostáva preto dôležitou úlohou vytvárať také podmienky, v ktorých bude možné zabezpečovať ich neustály rozvoj, modernizáciu a obnovu. Zavádzanie novej techniky a nových metód vyšetrovania a liečby zrýchľuje a skvalitňuje liečebný proces, je však ovplyvňované nedostatkom finančných prostriedkov, zastaralosťou jestvujúcich prevádzok, nedostupnosťou vhodnej techniky na domácom trhu, ako aj z toho vyplývajúcou nedostatočnou starostlivosťou o zariadenia v prevádzke. V konečnom dôsledku sa tieto skutočnosti prejavujú v nedostatočnej obnove zdravotníckej techniky, najmä technických zariadení kuchýň, práčovni a ostatných prevádzkových súborov.

Nepriaznivá veková skladba zdravotníckej techniky (jej podiel nad 12 rokov je 17, 9 % pri priemernom veku 8, 1 roka) kladie vysoké nároky na organizáciu údržby a opráv, na financovanie obnovy

a udržovanie zariadení v prevádzke. Napriek tomu, Že sa k. p. Chirana usiluje zmodernizovať a racionalizovať doterajší systém údržby progresívnym systémom diferencovanej starostlivosti, sú starosti so staršími prístrojmi, ktoré nie sú zahrnuté do dohody a sú opravované len zákazkovým spôsobom na osobitné objednávky. Tento spôsob zabezpečovania opráv strojov s vyššou vekovou hranicou nutne predlžuje prestoje prístrojov pre nedostatok potrebných náhradných súčiastok.

Zavedením rádiofonizácie dopravnej zdravotníckej služby zrýchlila sa pohotovosť a dostupnosť sanitných vozidiel, ako aj vyťaženosť Jednotlivých prepráv a v nemalej miere aj rýchla lekárska pomoc. Pre nedoriešenie výroby rádiostaníc v ČSSR môže vzniknúť situácia, že nebude zabezpečená obnova morálne a fyzicky opotrebovaných rádiostaníc, čo zhorší dostupnosť a pohotovosť prepráv pacientov.

Súčasťou komplexnej liečebnej starostlivosti je liečebná výživa. Aj keď sa investičnou výstavbou dosiahlo značné zlepšenie stravovacích prevádzok, celkový stav v zdravotníckych zariadeniach nie je uspokojivý. Tento stav je zapríčinený priestorovými nedostatkami, nedostatkom potrebných zariadení a finančných prostriedkov.

Zabezpečovanie čistoty a hygieny v nemocniciach pri nedostatočnom vybavení mechanizmami si vyžaduje vysokú spotrebu živej práce. Ide najmä o problém v nových prevádzkach s veľkou podlahovou plochou, veľkou plochou zasklených okien. Vzhľadom na vážne problémy s pomocnými pracovnými silami a vychádzajúc zo skúseností zdravotníckych organizácií v ČSR je potrebné vybaviť zdravotnícke zariadenia komplexnou čistiacou technikou a zriadiť komplexné čistiace čaty. Návratnosť prostriedkov na nákup tejto techniky je 2-3 roky, náklady na mechanické čistenie sa znižujú o 4400, - Kčs/deň proti ručnému čisteniu a predpokladá sa úspora pracovníkov v pomere 1: 5.

Prístrojové vybavenie zdravotníckou technikou sa zabezpečuje z tuzemskej výroby a z dovozu zo socialistických, ako aj nesocialistických štátov. Z nesocialistických štátov sa zabezpečuje len tá technika, ktorá sa v ČSSR ani v štátoch RVHP nevyrába.

Pre technicko-hospodárske prevádzky veľkých nemocníc sa z dovozu zabezpečujú distribučné systémy pre centrálne kuchyne, prístroje š vysokofrekvenčným ohrevom pre prípravu mäsitých jedál a chladiace zariadenia ku klimatizačným jednotkám.

Napriek zvýšenej výrobe tuzemského výrobcu zdravotníckych zariadení koncernového podniku Chirana nepostačuje tento pokryť v plnom rozsahu potreby zdravotníctva najmä v röntgenových zariadeniach a sterilizačnej technike. Je nevyhnuté, aby sa s problematikou tuzemskej výroby zdravotníckych zariadení viac zaoberali strojárenské rezorty s cieľom zlepšiť situáciu v dodávkach a výrazne znížiť potreby dovozu uvedenej techniky z nesocialistických štátoch. Vzhľadom na

devízovú situáciu požiadavky na nákup chýbajúceho zariadenia rezort osobitne sleduje a jeho účelnosť starostlivo posudzuje, aby vynakladané prostriedky sa využívali čo najhospodárnejšie. Dováža sa iba zdravotnícka technika s vyššími parametrami podľa ekonomických možností štátu.

Za obdobie 6. päťročnice sa pre zdravotnícke služby zabezpečili finančné prostriedky na nákup zdravotníckej techniky o celkovom objeme 564, 3 mil. Kčs, z toho z dovozu zo socialistických štátoch 252, 1 mil. Kčs a z nesocialistických štátoch 269, 7 mil. Kčs.

Na 7. päťročnicu je celkove pre rezort zdravotníctva vyčlenený objem 838, 0 mil. Kčs, z toho na dovoz zo socialistických štátov 311, 0 mil. korún a z nesocialistických štátov 280, 0 mil. Kčs. V roku 1981 sa nakúpilo pre zdravotnícke služby zariadenie za 95, 9 mil. Kčs, z toho zo socialistických štátov za 35, 0 mil. a nesocialistických štátov za 40, 1 mil. Kčs; v roku 1982 sa plánuje nakúpiť okrem tuzemských zariadení zariadenie z dovozu z nesocialistických štátov v hodnote 55, 0 mil. Kčs pre zdravotnícke služby. Uvedené finančné prostriedky nestačia pokryť požiadavky na sústavné skvalitňovanie zdravotníckej techniky v súlade s rozvojom medicínskych vied, najmä potrebu vysoko špecializovaných zariadení, ako sú transplantačné a dialyzačné centrá, kardiovaskulárne a onkologické programy a pod.; súčasne bude treba v primeranom rozsahu doplňovať vybavenie aj ďalších zdravotníckych zariadení modernou diagnostickou a terapeutickou technikou. Naznačené problémy bude treba riešiť v rámci daných možností prioritne, prípadne aj vhodným využitím výnosu regresných náhrad na zakúpenie zdravotníckej techniky.

B. Úlohy vedy a výskumu

Zákon č. 20/1966 Zb. v osobitnej časti rozvádza úlohy orgánov 1 pracovníkov pri zabezpečovaní vedeckého výskumu v odbore lekárskych vied a starostlivosti o zdravie rudu a pri uplatňovaní výsledkov vedy a techniky v praxi.

Vedeckovýskumná základňa rezortu zdravotníctva v SSR sa budovala postupne od roku 1952 a mala v súlade so zásadami socialistického zdravotníctva a potrebami našej spoločnosti v prevažnej miere preventívny charakter. Do roku 1970 ju tvorilo celkom 8 výskumných ústavov a 9 špecializovaných pracovísk - laboratórií, ktoré boli pričlenené k trom výskumným ústavom na posilnenie výskumnej činnosti klinickej problematiky.

V roku 1974 bol zriadený Výskumný ústav liečiv v Modre a v roku 1977 Výskumný ústav gerontologický v Malackách, ktorého hlavnou náplňou činnosti je výskum starnutia organizmu. V roku 1978 bola

vykonaná integrácia troch výskumných ústavov hygienicko-epidemiologického smeru (Výskumného ústavu hygieny, Výskumného ústavu hygieny práce a chorôb z povolania a Výskumného ústavu epidemiológie a mikrobiológie) do jedného integrovaného Výskumného ústavu preventívneho lekárstva v Bratislave. V roku 1980 došlo k integrácii 9 špecializovaných laboratórií do jedného celku - Výskumného ústavu lekárskej bioniky v Bratislave a vytvorila sa tak báza pre klinický výskum v Slovenskej socialistickej republike.

Lekársky a farmaceutický výskum v SSR je nateraz zabezpečovaný 9 centrálne riadenými rozpočtovými organizáciami vedeckovýskumnej základne, jednou samostatnou hospodárskou organizáciou v rámci VHJ SPOFA (Výskumný ústav liečiv v Modre) a nesamostatnými pracoviskami vedeckovýskumných základní pri n. p. Slovakofarma Hlohovec, n. p Bionika Slovenská Ľupča a n. p. Imuna Šarišské Michaľany.

Lekársky a farmaceutický výskum zabezpečovaný v rámci vedeckovýskumnej základne Ministerstva zdravotníctva SSR je začlenený

a) do štátneho plánu technického rozvoja, ktorému Ministerstvo zdravotníctva SSR venuje podstatnú časť riešiteľskej kapacity výskumných ústavov (cca 60 %) a v rámci ktorého koordinuje 10 úloh v programe P 17 a P 04;

b) do štátneho plánu základného výskumu, koordinovaného ČSAV a SAV v rámci programov V-Štruktúra a funkcia živej hmoty, VI-Človek a biosféra a VII-Biologické a lekárske základy zdravého vývoja človeka (cca 20 % riešiteľskej kapacity);

c) do odborového plánu lekárskeho a farmaceutického výskumu SSR, ktorý pokrýva širokú problematiku aplikovaného výskumu v 700 úlohách, ktoré koordinuje 49 Hlavných problémových komisií (cca 20 % riešiteľskej kapacity vedeckovýskumnej základne). Na tomto výskume sa zúčastňujú aj pracoviská Ministerstva školstva SSR (Lekárska fakulta, Farmaceutická fakulta), pracoviská Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov a pracoviská v správe národných výborov.

Výsledky lekárskeho a farmaceutického výskumu majú jednak nehmotný, ale aj hmotný charakter a pomáhajú plniť úlohy nadväzujúce na oblasti, na ktoré v zmysle záverov XIV., neskôr i XV. a XVI. zjazdu KSČ sa mal zamerať biomedicínsky výskum v ČSSR. Je to najmä účasť na ochrane a tvorbe životného prostredia, program kardiovaskulárny, onkologický, virologický, gerontologický, starostlivosť o matku a dieťa. I pri pomerne malej výskumnej kapacite dosiahli sa v uplynulom období na týchto úsekoch viaceré cenné výsledky, ktoré významným spôsobom prispeli ku skvalitneniu zdravotnej starostlivosti.

Nehmotná realizácia prináša nové preventívne a liečebné postupy,

hygienické normy a metodiky, ktorých uplatnenie vedie k zníženiu počtu ochorení v populácii, skráteniu ošetrovacej doby, zníženiu pracovnej neschopnosti a invalidizácie. Medzi hmotné realizačné výstupy z výskumu 6. 5RP patria nové liečivá a diagnostika, ako napr. nové anorektikum, rhinouguentum, nové periférne vazodilatans, i v predstihu vyriešená a začatá výroba cefalosporínového antibiotika - cefa-lotínu, ako jedného z antiimportných opatrení (miesto doteraz dovážaného Keflínu z USA) farmaceutického priemyslu.

V 7. 5RP pokračuje výskum v oblasti liečiv obehového systému, chemoterapeutík, vývoja betalaktámových antibiotík a ďalších liekových foriem. Sľubne sa rozvíja mnohostranná a dvojstranná vedeckotechnická spolupráca v rámci RVHP, ktorá najmä po zriadení. Stálej komisie pre spoluprácu v oblasti zdravotníctva prináša konkrétne pozitívne výsledky.

Vedeckovýskumná základňa Ministerstva zdravotníctva SSR bude v budúcom období zabezpečovať najmä rozvoj klinickej medicíny, problematiku chorôb kardiovaskulárnych, obličiek, chorôb nervových, ortopedických, pediatrických, psychiatrických a stomatologických a v oblasti paraklinických odborov, klinickú biochémiu, imunológiu, hematológiu, biofyziku, farmakológiu, lekársku kybernetiku a i. Výskumný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch bude sa rozvíjať ako vedeckovýskumná komplexná báza pre klinicko-experimentálny výskum reumatických chorôb a niektorých degeneratívnych chorôb pohybového ústrojenstva. V obidvoch prípadoch sa uvažuje s novým investičným riešením ústavov. Ako s perspektívnou úlohou sa počíta s prípravou a postupným budovaním Výskumného ústavu liečivých rastlín. Pre skvalitnenie liečebno-preventívnej starostlivosti a riadenie v zdravotníctve bude sa zvýšená pozornosť venovať aplikácii výpočtovej techniky a realizácii automatizácie systémov riadenia v zdravotníctve, ktorej koncepciu schválilo Ministerstvo zdravotníctva SSR v októbri 1981 a vláda SSR svojím uznesením č. 41/1982 uložila radám krajských národných výborov (NVB) jej uvedenie do zdravotníckej praxe.

Otázky rozvoja lekárskej a farmaceutickej vedy pomáha ministerstvu riešiť Vedecká rada Ministerstva zdravotníctva SSR, ktorá plní úlohy v zmysle § 66 zákona č. 20/1966 Zb. a podľa vládou SSR schváleného štatútu.

7. Riadenie starostlivosti o zdravia ľudu

Ministerstvo zdravotníctva SSR bolo zriadené zákonom SNR č. 207/1968 Zb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy SSR. Podľa tohto zákona je Ministerstvo zdravotníctva SSR ústredným orgánom štátnej správy SSR pre riešenie zásadných otázok