SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

VII. volebné obdobie

27 Správa

vlády SSR o uplatňovaní zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti

a zdravie ľudu

Československá zdravotnícka kodifikácia, ktorú tvorí zákon č. 20/ 1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu a vyhlášky vydané v r. 1966 na jeho vykonanie, vychádza vo svojich základných zásadách z dokumentu KSČ a vlády ČSSR z roku 1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti, ktorý predstavuje ideovo-politickú základňu tejto kodifikácie. Dokument prvýkrát záväzne vyjadril široké poňatie starostlivosti o zdravie ľudu s jej celospoločenským charakterom, vymedzil hlavné smery jej ďalšieho rozvoja, určil úlohy jednotlivých zložiek spoločnosti a stanovil princípy pre organizáciu a riadenie takto široko chápanej starostlivosti o zdravie. Zdôraznil najmä, že preventívne zameraná socialistická starostlivosť o zdravie ľudu je dôležitou úlohou celej socialistickej spoločnosti.

S rozvojom socialistickej výstavby sa postupne prekonali zákony o zdravotníctve vydané v prvých rokoch budovania socialistického zdravotníctva. Išlo v podstate o izolované úpravy jednotlivých úsekov zdravotníctva ako jedného z odvetví štátnej správy, v ktorých úlohy ochrany zdravia v spoločnosti sa posudzovali skôr ako funkcia rezortu zdravotníctva zasahujúceho do iných odvetví, než ako vlastné úlohy a povinnosti všetkých zložiek národného hospodárstva. Tieto skutočnosti, ale aj nebývalý rozvoj lekárskej vedy a požiadavky na skvalitnenie riadenia, najmä z hľadiska ochrany, zdravia si vynútili novú zákonnú úpravu, zodpovedajúcu dosiahnutému stupňu a cieľom politicko-ekonomického vývoja i neustále sa zvyšujúcim požiadavkám na dôsledné uplatňovanie socialistickej zákonnosti.

Legislatívna úprava, realizovaná zákonom č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, vychádza zo zásad obsiahnutých v uvedených dokumentoch a právnou formou vyjadruje úlohy, ciele a hlavné smery

starostlivosti o zdravie. Podstatná zmena oproti predchádzajúcemu stavu spočíva predovšetkým v šírke upravovanej problematiky. Kým predchádzajúca úprava sa zamerala hlavne na riešenie otázok vlastného zdravotníctva, nový zákon rieši nielen organizáciu zdravotníctva a výkon zdravotníckych služieb, ale na popredné miesto stavia úlohy celej spoločnosti v starostlivosti o zdravie, ktoré v záujme upevňovania a ochrany zdravia ľudu majú plniť všetky orgány, organizácie a jednotlivci pri rozvoji hospodárstva, kultúry a pri plnení ostatných celospoločenských úloh. Otázky starostlivosti o zdravie ľudu v jednotlivých odvetviach hospodárstva a kultúry sa tým stávajú obsahom riadiacej činnosti všetkých ústredných orgánov, ktoré sa pritom opierajú o odbornú činnosť rezortu zdravotníctva.

Hoci zákon predstavuje rozsiahlu legislatívnu úpravu, zostáva rámcovým predpisom. Rieši základné otázky z hľadiska dlhodobej perspektívy; podrobnejšiu úpravu na jednotlivých úsekoch vyhradzuje vykonávacím predpisom. Na vykonanie zákona bolo v r. 1966 vydaných 6 vyhlášok:

- vyhláška č. 42/1966 Zb. o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti;

- vyhláška č. 43/1966 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení, ktorá bola nahradená novou vyhláškou č. 19/1975 Zb.;

- vyhláška č. 44/1966 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve, ktorá bola nahradená novou vyhláškou č. 79/1981 Zb.;

- vyhláška č. 45/1966 Zb. o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok;

- vyhláška č. 46/1966 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám, novelizovaná vyhláškou č. 21/1973 Zb.;

- vyhláška č. 47/1966 Zb. o pohrebníctve.

Predpisy o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu boli vydané vládnym nariadením č. 56/1967 Zb. a vyhláškou č. 57/1967 Zb.

Zákon č. 20/1966 Zb. spolu s uvedenými vykonávacími vyhláškami nahradil 5 osobitných zákonov, 6 vládnych nariadení, 9 nariadení ministra zdravotníctva, 24 vyhlášok a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy ministerstva zdravotníctva.

Vykonanými legislatívnymi úpravami sa na úseku starostlivosti o zdravie ľudu a zdravotníctva utvoril právny poriadok, ktorý predstavuje jednotný, prehľadný a daným úlohám a stupňu vývoja zodpovedajúci celok.

V preambule zákona sa zdôrazňuje, že zdravie je jedným zo základných predpokladov šťastného a tvorivého života jednotlivca i celej spoločnosti a je súčasne významným činiteľom v rozvoji výrobných síl. V socialistickom zriadení právo na starostlivosť o zdravie patrí

k základným občianskym právam zaručeným ústavou. Spoločnosť podľa súčasných poznatkov vedy a techniky utvára všetky predpoklady na úspešné rozvíjanie tejto starostlivosti a úsilie o dosiahnutie čo najlepšieho zdravia ľudu patri k hlavným úlohám socialistickej spoločnosti, všetkých organizácií i každého jednotlivca.

Hlavné zásady starostlivosti o zdravie ľudu sú uvedené v úvodných článkoch zákona č. 20/1966 Zb.; majú veľký význam ako ideová a zdravotnopolitická smernica, ktorá pomáha v praxi pri presadzovaní požiadaviek socialistickej starostlivosti o zdravie.

Úlohou tejto správy je analyzovať plnenie úloh vyplývajúcich zo Zákona č. 20/1966 Zb. a vo svetle dosiahnutých výsledkov posúdiť účinnosť zákona, poukázať na problémy, ktoré sa vyskytujú pri jeho uplatňovaní v praxi a navrhnúť opatrenia na dôslednú realizáciu zákona tak, aby jeho uplatňovanie pomohlo dosiahnuť ciele vyplývajúce zo záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS v oblasti zdravotníctva.

II 1. Vytváranie a ochrana zdravých životných podmienok

Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu zohral významnú úlohu pri zabezpečení komplexnej zdravotníckej starostlivosti spojením liečebno-preventívnej a hygienickej starostlivosti a integráciou všetkých zdravotníckych zariadení. Ťažisko sa presunulo do oblasti prevencie vo všetkých oblastiach medicíny.

Zákon zdôrazňuje povinnosť všetkých podnikov a organizácii robiť v rozsahu svojej pôsobnosti všetky potrebné opatrenia na ochranu zdravých životných podmienok. Nadriadené orgány sú povinné viesť svoje podriadené organizácie k plneniu týchto povinností, kontrolovať ich a z neplnenia týchto povinností vyvodzovať dôsledky.

Podniky a organizácie si však neosvojili v dostatočnej miere povinnosti, ktoré im určuje tento zákon a nepripisujú im prioritný význam. Je to dôsledok nedostatočnej hmotnej zainteresovanosti na vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok. Vzniká tým potreba vynucovania opatrení v zmysle § 7 zákona č. 20/1986 Zb. a ďalších predpisov, najmä zákona č. 53/1975 Zb. o pokutách za porušovanie právnych predpisov o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok. Orgány hygienickej služby nie sú však oprávnené vydávať v tomto smere vlastné samostatné rozhodnutia. Vynucovanie opatrení na ochranu zdravých životných podmienok uskutočňujú príslušné národné výbory, ktorým orgány hygienickej služby predkladajú návrhy.

Najúčinnejšie sú opatrenia, ktoré vykonáva hygienická služba

a ostatné zdravotnícke zariadenia vlastnými silami a prostriedkami. Ide predovšetkým o opatrenia v zmysle vyhlášky č. 46/1966 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám všade tam, kde ochranným očkovaním a opatreniami v ohniskách nákazy možno vylúčiť ochorenie, prípadne znížiť chorobnosť. Tam, kde faktory prenosu sú v oblasti Živočíšnej prvovýroby, potravinárskej výroby a pod., nedarí sa dostatočné účinne uskutočňovať opatrenia v boji proti prenosným chorobám. Pri prvej skupine ochorení sa podarilo dosiahnuť významné úspechy. Je to dôsledok dobrej organizácie preventívnych opatrení, ktoré boli zakotvené aj v predpisoch pred vydaním vyhlášky č. 46/ 1966 Zb. Zníženie chorobnosti sa dosiahlo predovšetkým tam, kde boli k dispozícii účinné očkovacie látky; tak sa prakticky vylúčila detská obrna, záškrt, významne sa obmedzil výskyt čierneho kašľa, tetanu a osýpok. Výskyt brušného týfu sa obmedzil na ojedinelé prípady a sústavne sa znižuje počet evidovaných nosičov brušného týfu.

Na druhej strane však tam, kde výskyt ochorení je významne ovplyvňovaný hygienickými podmienkami života a pri črevných infekciách, najmä podmienkami v prvovýrobe požívatín, sa situácia tak priaznivo nevyvíjala. Sústavne sa udržuje napríklad vysoká chorobnosť na salmonelózy v dôsledku nepriaznivej sitáucie, ktorá vznikla po rýchlej koncentrácii živočíšnej výroby a pri výrobe požívatín, najmä mäsových výrobkov. V súčasnej dobe okrem mäsových výrobkov sú často kontaminované výrobky zo sušených vajec, ktoré sa už ďalej tepelne nespracúvajú (zmrzlinové zmesi a pod. ); opakovane sa zistila kontaminácia sušenej mliečnej výživy z výroby. Príčina tohto stavu vo výrobe tkvie predovšetkým v prekračovaní kapacít závodov a v nedokonalom strojovom vybavení. V súčasnej situácii sa zvýšená pozornosť venuje najmä zdokonaleniu termického spracovania mlieka, mäsových výrobkov a mikrobiologickej kontrole jednotlivých šarží sušených vajec.

Vážnym problémom v tejto oblasti je výskyt vírusových hepatitíd najmä vírusovej hepatitídy typu B, prenášanej krvou chorých alebo nosičov vírusu tohto ochorenia. Napriek významnému zníženiu rizika prenosu nákazy pri transfúziách krvi a plazmy zlepšením kontroly darcov, ostáva nevyriešený problém prenosu nákazy pri niektorých liečebných výkonoch. Aj zdravotnícki pracovníci sú vo vyššom riziku nákazy (3-4-krát viac ako ostatné obyvateľstvo). Zlepšenie možno očakávať predovšetkým od skvalitnenia sterilizácie, manipulácie s krvou a s biologickým materiálom a zvýšenou výrobou materiálu na jednorazová použitie (odberové súpravy pre krv a pod. ).

V boji proti vrodeným malformáciám sa zavádza v r. 1982 očkovanie proti rubeole, ktoré je organizačne mimoriadne náročné. Vyžaduje sa pritom vyhľadávanie dievčat, ktoré nemajú protilátky a vykonanie

následného očkovania. Pri takomto postupe stačí očkovaciu látku dovážať z devízovej oblasti len pre 20 % dievčat.

V priebehu 7. päťročnice sa počíta so zavedením aj očkovania proti zápalu príušníc.

Pri posudzovaní účinnosti vyhlášky č. 45/1966 Zb., v ktorej sú bližšie rozvedené ustanovenia zákona č. 20/1966 Zb. týkajúce sa vytvárania a ochrany zdravých životných podmienok, vystupuje do popredia skutočnosť, že v ochrane zdravého životného prostredia ťažisko problematiky spočíva v primárnej prevencii. Doteraz sa však nepodarilo dosiahnuť, aby zabezpečovanie úloh v hygienickej starostlivosti bolo neoddeliteľnou súčasťou riadiacej, hospodárskej, kultúrnej a inej činnosti na všetkých stupňoch riadenia. Podniky a organizácie sú hmotne zainteresované na plnení určených výrobných úloh, ale nie sú účinne stimulované v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia.

V dôsledku toho vznikla situácia, že sa realizovala výstavba mnohých výrobných závodov bez dostatočného zabezpečenia ochrany životného prostredia (Slovnaft Bratislava, Magnezitové závody Jelšava, Chemko Strážske, Žiar nad Hronom, Kovohuty Široká a i. ).

Pri znečisťovaní ovzdušia došlo k neúnosnej situácii v celkových množstvách emisii škodlivých látok v niektorých oblastiach Slovenska natoľko, že vláda SSR prijala osobitné opatrenia na riešenie situácie (Bratislava, horná Nitra, stredné Považie, Pohronie, Košice, Jelšava).

Podobná situácia vznikla aj pri znečisťovaní povrchových a podzemných vôd. Dodnes sa nepodarilo doriešiť problémy v investičnej výstavbe čistiarní odpadových vôd, ktorých realizácia má kľúčový význam pre zlepšenie kvality vôd. Vláda SSR v dôsledku kritickej situácie vo výstavbe čistiarní odpadových vôd udelila rad výnimiek závodom a národným výborom na dočasné vypúšťanie odpadových vôd nad povolený stupeň znečisťovania. Vážnym zdrojom znečistenia pôdy a vôd je poľnohospodárska prvovýroba a neodborné skladovanie chemických látok na ochranu rastlín. Nesprávne používanie umelých hnojív vedie k zvyšovaniu obsahu dusíkatých látok v pitných vodách a stáva sa vážnym rizikom najmä pri umelej výžive dojčiat. Ďalšie neprimerané zvyšovanie chemizácie prináša so sebou riziká najmä zvyšovaním rezíduí látok v potravinách.

V starostlivosti o hygienu výživy je jednou z najzávažnejších oblastí živočíšna prvovýroba a výroba potravín. Tu sa rozhoduje o kvalite a zdravotnej nezávadnosti väčšiny požívatín. Hygienický dozor na tomto úseku prislúcha do pôsobnosti štátnej veterinárnej správy, ktorá musí s orgánmi hygienickej služby úzko spolupracovať. Bolo by účelné v legislatívnej úprave, ktorá sa v oblasti veterinárnej starostlivosti pripravuje, zakotviť zásadu, že pokyny orgánov hygienickej

služby, vydané podľa predpisov o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok, sú pre orgány veterinárnej služby záväzné.

Napriek niektorým zlepšeniam v oblasti verejnej čistoty obcí a miest, pretrvávajú nedostatky najmä technického a organizačného charakteru (Čistiace mechanizmy, ich servis). Vážnym problémom naďalej je zhromažďovanie a likvidácia tuhého domového odpadu, ktorá sa nezabezpečuje v súlade s platnými predpismi. Kultúrnej úrovni prostredia obcí a miest neprispieva nedostatok verejných WC a umyvární a nízka úroveň týchto zariadení vo väčšine verejných budov; osobitne sa to pociťuje v centrách cestovného ruchu.

V starostlivosti o pracovné prostredie a ochranu zdravia pracujúcich sa dosiahli významné úspechy (zníženie výskytu silikózy, chronických otráv a i. ). Napriek tomu pretrvávajú problémy, ktoré vyplývajú z búrlivého rozvoja priemyslu v SSR v minulých rokoch. Ide predovšetkým o nerešpektovanie ustanovení zákona č. 20/1966 Zb. a vyhlášky č. 45/1966 Zb. pri dovoze technologického zariadenia bez predchádzajúceho schválenia hygienickej služby (Železorudné bane - ortuťovňa Rudňany) a dovoze zariadení bez potrebných doplnkov zabezpečujúcich ochranu zdravia (Slovenský hodváb Senica, Cementárne Stupava a i. ) pre nesprávne uplatňované úsporné opatrenia. Sústavne pretrváva tendencia zvyšovania nadčasovej práce na rizikových pracoviskách, kde by sa naopak mala expozícia pracovníkov znižovať. Má to za následok zvyšovanie počtu chorôb z povolania (napr. poruchy sluchu ZDA Partizánske). Stále pretrváva nedostatok účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov, pričom ich nedostatočná kvalita Je jednou z hlavných príčin ich nepoužívania aj tam, kde sú jedinou možnou ochranou.

Z hľadiska účinnosti represívnych opatrení bol prínosom zákon č. 53/1975 Zb. o pokutách za porušovanie právnych predpisov o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok. Vytvoril možnosť diferencovaného ukladania pokút organizáciám aj jednotlivcom. Určitým nedostatkom pri jeho uplatňovaní je zdĺhavosť konania vyplývajúca z toho, že orgány hygienickej služby nemajú právomoc pokuty ukladať priamo tak, ako niektoré iné orgány štátneho odborného dozoru. Túto otázku bude treba v súvislosti s pripravovanými novelami príslušných právnych predpisov znovu preskúmať.

Predpokladom úspešnej realizácie opatrení na ochranu a tvorbu životného a pracovného prostredia v zmysle ustanovení zákona č. 20/1966 Zb. je aktívna účasť občanov a spoločenských organizácií. Významne sa zvýšilo zdravotné uvedomenie obyvateľstva. Prejavilo sa to predovšetkým v oblasti prevencie infekčných ochorení očkovaním a pri protiepidemických opatreniach v ohniskách nákazy. Nepodarilo sa však doteraz dosiahnuť, aby sa zdravotnícke uvedomenie

občanov rozšírilo aj na oblasť ochrany a tvorby životného prostredia, čistoty a hygieny v mestách a dedinách. To sa nepriaznivo odráža aj pri zabezpečovaní opatrení zo strany závodov a organizácií.

Orgány ROH pri výkone spoločenskej kontroly nad dodržiavaním ochrany zdravia pri práci spolupracujú s orgánmi hygienickej služby. Platí to najmä pre oblasť rizikových pracovísk. Väčší dôraz by však mali klásť na výchovu pracujúcich pre aktívnu ochranu zdravia a na presadzovanie ozdravných opatrení vo vedení závodov a organizácií.

Postavenie orgánov hygienickej služby pri jej vzniku v roku 1952 bolo dané zákonom č. 4/1952 Zb. Odvtedy sa zmenili základné ustanovenia o organizácii a štruktúre orgánov i zariadení hygienickej služby.

Zákonom č. 18/1957 Zb., ktorým sa menil zákon č. 4/1952 Zb., bola vykonaná zmena v ustanovovaní a odvolávaní orgánov hygienickej služby. Krajských a okresných hygienikov ustanovoval a odvolával podľa zákona č. 4/1952 Zb. minister zdravotníctva na návrh hlavného hygienika. Podľa zákona č. 18/1957 Zb. prešlo ustanovovanie a odvolávanie orgánov hygienickej služby do pôsobnosti národných výborov bez akejkoľvek závislosti na nadriadených orgánoch hygienickej služby. Zákon o národných výboroch neobsahuje ustanovenie o postavení, menovaní a odvolávaní hygienikov. Úlohy národných výborov v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia sú v zákone o národných výboroch zakotvené len rámcové. Podľa zákona č. 20/1966 Zb. sú zariadenia hygienickej služby (krajské a okresné hygienické stanice) organizačne a hospodársky začlenené do ústavov národného zdravia, ktoré sú spracované národnými výbormi. Ústredné výskumné ústavy v odbore hygieny a epidemiológie, ktoré boli výkonnými zariadeniami orgánov hygienickej a protiepidemickej služby, sú v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SSR.

V dôsledku tohoto vývoja sa zvýraznila príslušnosť aj organizačná jednota hygienickej služby k ostatným častiam zdravotníctva. V oblasti usmerňovania zdravých podmienok života a práce došlo k tomu pôsobnosť orgánov hygienickej služby bola niekedy v rozhodovacej aj v personálnej oblasti obmedzovaná. Dokladom toho sú vplyvy smerujúce na zmiernenie zamýšľaného opatrenia až po snahu zabrániť jeho vydaniu. Vzhľadom na to, že hygienikov ustanovuje a odvoláva okresný a krajský národný výbor bez vyjadrenia vyššieho organa hygienickej služby, prevážilo horizontálne riadenie. Podľa poznatkov z praxe prehĺbenie vertikálneho riadenia je v záujme zintenzívnenia účinnosti hygienickej služby a skvalitnenia jej práce. Vzhľadom na to by bolo vhodné realizovať oddelené zabezpečovanie investičných prostriedkov a prideľovanie pracovníkov v pláne a rozpočte.

Ako z horeuvedeného vyplýva, odchýlila sa súčasná prax od celkových pozitívnych tendencií vývoja. Okresní a krajskí hygienici sú považovaní za súčasť národného výboru bez toho, že by im bola priznané plná právomoc výkonných orgánov národného výboru (výkon rozhodnutia a pod. ). Naviac sú často nútení vydávať rozhodnutia, ktoré nie sú v súlade s odbornými poznatkami a celospoločenskými záujmami. Pri riešení týchto prípadov nedostáva vždy hygienická služba dostatočnú pomoc zo strany riadiacich národných výborov. Súčasne sa množia požiadavky, aby hygienická služba riešila problémy, ktorých riešenie je povinnosťou iných organizácií, a pre ktoré orgán hygienickej služby nemá prostriedky.

Pri prerokúvaní plnenia zdravotno-politickej línie v zdravotníctve a činnosti hygienickej služby s touto problematikou sa v r. 1979-80 zaoberali najvyššie stranícke a vládne orgány a prijali závery, zdôrazňujúce potrebu posilnenia odborného vertikálneho riadenia hygienickej služby, ako súčasti zdravotníctva, a to v oblasti štátnej správy, odborného a metodického riadenia, kontroly, kádrového a materiálového zabezpečenia. Na zabezpečenie týchto úloh treba v prvom rade dôsledne využívať uplatňovanie príslušných ustanovení zákona č. 20/1966 Zb. a predpisov vydaných na jeho vykonanie, čo však nevylučuje možnosť riešiť niektoré otázky postavenia a právomoci okresných a krajských hygienikov aj v súvislosti s pripravovanými novelami zákona o národných výboroch a zákona o správnom konaní. V zákone o NV bude treba zakotviť, že krajskí a okresní hygienici sú orgánmi NV, ustanovuje ich do funkcie plenárne zasadanie NV so súhlasom vyššieho orgánu hygienickej služby; v zákone o správnom konaní zakotviť vykonateľnosť vlastných rozhodnutí orgánmi hygienickej služby.

2. Účasť občanov a zložiek Národného frontu na ochrane zdravia

Spoločenské organizácie sa zúčastňujú na plnení úloh týkajúcich sa zdravia ľudu a na zdravotnej výchove občanov v rozsahu, ktorý im určujú ich stanovy a uznesenia štatutárnych orgánov podľa zásad dohodnutých s Ministerstvom zdravotníctva SSR. Osobitne významné úlohy v tejto oblasti plnia Revolučné odborové hnutie, Československý Červený kríž, Socialistický zväz mládeže, Československý zváž telesnej výchovy a Zväz pre spoluprácu s armádou, ktoré svojou organizátorskou a výchovnou prácou vedú svojich členov k zvyšovaniu zdravotného uvedomenia, k zdravému spôsobu života a práce a k aktívnej účasti na plnení určených zdravotníckych úloh.

Revolučné odborové hnutie plní významné úlohy v ochrane zdravia a bezpečností pri práci, kde je tejto spoločenskej organizácii zverená významná úloha dozoru. Pri znižovaní pracovnej neschopnosti je v právnych predpisoch zakotvená povinnosť sústavne spolupracovať

s obvodnými závodnými lekármi, ktorí sú odbornými poradcami aj pre spoločenskú organizáciu v tejto oblasti. Socialistický zväz mládeže Iniciatívne plní úlohy v ochrane životného prostredia, a to nielen jednotlivými akciami, ale aj sústavnou výchovou mladých ľudí k ochrane prostredia, v ktorom žijú. Československý zväz telesnej výchovy má konkrétne úlohy v upevňovaní zdravotnej zdatnosti svojich Členov, najmä v masovej telovýchove. Zväz pre spoluprácu s armádou plní úlohy v oblasti výchovy motoristov, a to nielen v predchádzaní dopravným nehodám, ale aj v poskytovaní prvej predlekárskej pomoci.

Najviac konkrétnych úloh pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu plní Československý Červený kríž. Táto organizácia konkrétne pomáha pri plnení zdravotníckych úloh v transfúznej službe, významné výsledky dosahuje najmä na úseku bezpríspevkového darcovstva krvi, v boji proti príčinám chorôb a úrazovostí, pri vykonávaní hromadných akcii liečebno-preventívnej starostlivosti, pri zabezpečovaní a poskytovaní prvej predlekárskej pomoci a pod. Československý Červený kríž má významné úlohy aj v oblasti medzinárodných, vzťahov. Organizuje poskytovanie liekov a zdravotníckeho materiálu v prípade prírodných katastrôf, pátranie po nezvestných a pod.

S prehlbovaním socialistickej demokracie sa rozvíja aj činnosť spoločenských organizácií na úseku starostlivosti o zdravie. Treba preto aj v tejto oblasti najmä prehĺbením zdravotnej výchovy dosiahnuť, aby každý člen spoločenských organizácií sa aktívne zúčastňoval na vytváraní zdravých životných a pracovných podmienok.

3. Liečebno-preventívna starostlivosť

Liečebno-preventívna starostlivosť podľa § 17 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu spočíva v starostlivosti o ochranu, navrátenie a upevnenie zdravia jednotlivcov i kolektívov; poskytuje sa obyvateľstvu v zdraví i pri chorobe, v materstve a pri iných stavoch vyžadujúcich lekársku pomoc. Liečebno-preventívna starostlivosť zahŕňa všetku ambulantnú i ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej starostlivosti, poskytovania liekov, liečebných a ortopedických pomôcok a iných zdravotníckych potrieb a dopravu chorých.

Úlohy na tomto úseku činnosti zdravotníctva obstarávajú zdravotnícke zariadenia a ďalšie zdravotnícke organizácie zaradené do jednotnej zdravotníckej sústavy, ktoré sú riadené národnými výbormi s výnimkou tých, ktoré riadi Ministerstvo zdravotníctva SSR.

V záujme prehĺbenia a skvalitnenia poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti vydalo Ministerstvo zdravotníctva SSR rad úprav, ktoré organizačne a odborno-metodicky usmerňujú sústavné prehlbovanie a skvalitňovanie poskytovaných zdravotníckych služieb.

Vydalo aj koncepcie rozvoja všetkých medicínskych odborov.

Významné miesto v sústave zdravotníckych zariadení majú ambulantné zdravotnícke zariadenia, ktoré zabezpečujú služby občanom v prvej línii styku s chorými. Vzhľadom na ich poslanie bolo a je prioritnou úlohou zabezpečovať ich ďalší rozvoj tak po stránke kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej v súlade s demografickým vývojom a rozvojom lekárskej vedy a techniky.

Od roku 1966 do konca roku 1981 sa zvýšil počet územných obvodných lekárov o 201, 70 1. m. (+ 18, 4 %) a počet územných zdravotníckych obvodov v SSR o 231 (+ 20 %). Znížil sa počet obyvateľov na jeden územný zdravotnícky obvod o 241 (- 6, 1 %). V územných obvodoch sú zabezpečované aj pediatrické, gynekologické a stomatologické služby. Poskytovanie týchto odborných služieb na úrovni obvodnej starostlivosti sme zaviedli ako prvý štát na svete. ČSSR aj doposiaľ v komplexnej obvodnej starostlivosti si udržiava svoje prioritné postavenie vo svetovom meradle a príslušnými normatívnymi úpravami vytvára organizačné a kádrové predpoklady pre jej sústavné skvalitňovanie. Zlepšila sa najmä kvalifikačná štruktúra a odborná úroveň zdravotníckych pracovníkov v obvodných zdravotníckych službách. V rámci ambulantnej starostlivosti sa rozvinul aj poliklinický systém práce, zlepšila sa súčinnosť obvodných zdravotníckych stredísk s odbornými ambulantnými zariadeniami polikliník. Cieľavedome sa budovali poliklinické oddelenia v súlade so zdravotnými potrebami obyvateľov. Rozvíjala sa jednota ambulantnej a nemocničnej starostlivosti.

Napriek týmto nesporne pozitívnym výsledkom pretrvávajú v ambulantnej zdravotnej starostlivosti problémy najmä v materiálno-technickom vybavení územných zdravotníckych obvodov a polikliník v porovnaní s rozvojom lekárskej vedy a vedeckotechnickým pokrokom. Tento nedostatok ovplyvňuje diagnostický a liečebný proces, limituje rozsah, zameranie a možnosti vykonávania preventívnych prehliadok a rozvoj dispenzárnej starostlivosti o občanov. Aj keď boli prijaté príslušná organizačné opatrenia, nepodarilo sa doposiaľ v požadovanej miere zabezpečiť zvýšenie preventívneho zamerania ambulantných zdravotníckych služieb.

Preferenčná starostlivosť o pracujúcich a záujmy robotníckej triedy sú v zákone vyjadrené tým, že závodné zdravotnícke zariadenia majú podľa § 40 zákona č. 20/1966 Zb. a nadväzujúcich úprav Ministerstva zdravotníctva SSR budovať, po stránke materiálno-technickej a priestorovej, organizácie a závody zo svojich prostriedkov.

Sústredeným úsilím zdravotníckych organizácií a závodov vzrástol od r. 1968 počet závodných zdravotníckych zariadení o 298 (+ 60 %) a počet lekárskych miest v závodnej ambulantnej starostlivosti o 823

(120 %). Súčasne sa zvýšil počet lekárskych miest závodných obvodných lekárov o 367, 70 (89 %). Podstatne sa rozšírili aj odborné zdravotnícke služby v závodoch a zlepšilo sa preventívne zameranie práce závodných zdravotníckych zariadení, čo dokumentuje počet vykonaných preventívnych prehliadok. Koncom roku 1981 sa poskytovala liečebno-preventívna starostlivosť pracujúcim v závodoch a v poľnohospodárstve v 4 závodných ústavoch národného zdravia, v 6 závodných poliklinikách, v 400 závodných zdravotníckych strediskách (s 988, 28 l. m. ) a v 366 závodných lekárskych staniciach (s 200, 28 l. m). Vo všetkých závodoch, ktoré spĺňajú predpísané podmienky, boli zdravotnícke zariadenia už zriadené; v súčasnej dobe sa tieto zriaďujú pre pracovníkov v poľnohospodárstve. V dôsledku zlepšujúcej sa kádrovej situácie oproti roku 1966 podstatne stúpol počet vyšetrení a ošetrení, vykonaných závodnými obvodnými lekármi (z 4934097 v r. 1966 na 8 667 067 v r. 1981) a počet vyšetrení vykonaných všetkými lekármi v ambulantných závodných zdravotníckych zariadeniach (zo 6 197 693 na 12 382 244 koncom r. 1981). Závodnú zdravotnú starostlivosť má zabezpečenú 65 % pracujúcich. Zvýšená pozornosť sa venovala aj prehlbovaniu a sústavnému zvyšovaniu odbornej kvalifikácie závodných obvodných lekárov a rozvoju zdravotníckych služieb v prioritných odvetviach národného hospodárstva, kde je liečebno-preventívna starostlivosť o pracujúcich zabezpečená v rozsahu 80 až 95 % (napr. OZ baní a energetiky, hutí a kovopriemyslu, chemického priemyslu, textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu a stavebníctva).

V závodnej zdravotnej starostlivosti sa dosiahol významný pozitívny vývoj; pretrvávajú v nej však problémy, ktoré znižujú účinnosť celo-spoločenského úsilia. Ide najmä o nedostatok vhodných priestorov potrebných na vykonávanie liečebno-preventívnej starostlivosti. Niektoré závody a organizácie chápu závodnú zdravotnú starostlivosť len ako služby svojej organizácií zo strany zdravotníctva; neplnia si napr. úlohy, týkajúce sa účasti pracujúcich na preventívnych prehliadkach. Podľa výsledkov previerok nedostatky tohto druhu boli zistené napr. v závodoch Pleta Banská Štiavnica, Reštaurácie Bratislava, MMZ Banská Belá, Slovena Čadca, viaceré závody v Trenčíne, na školách, v učilištiach i v ďalších organizáciách. Závody a organizácie doposiaľ len v ojedinelých prípadoch budujú rehabilitačné zariadenia (napr. CHZJD, Slovnaft, BEZ, Gumárne Púchov, ZDA Partizánske, Matador f a často nie je na žiadúcej úrovni ani spolupráca závodov a zainteresovaných odborov národných výborov v rámci príslušného územného obvodu.

Vychádzajúc z poznatkov Ministerstva zdravotníctva SSR, z previerok a sťažností pracujúcich, vykonávanie preventívnych prehliadok pracujúcich naráža v závodoch na nedostatky, ktoré treba riešiť formou

úzkej spolupráce jednotlivých rezortov, odborových orgánov, ako aj vedenia závodov, škôl a učilíšť s príslušnými zdravotníckymi organizáciami. Ide najmä o spoluprácu pri zabezpečovaní vstupných, periodických a iných preventívnych prehliadok a vyšetrení a pri zabezpečovaní dispenzárnej starostlivosti. V mnohých závodoch však prístup ich vedenia k týmto povinnostiam nemožno hodnotiť kladne. Bežne sa stáva, že nahlasujú pracujúcich na preventívne prehliadky - a to aj na rizikových pracoviskách - oneskorene a nerealizujú dôsledne návrhy závodných lekárov na preradenie nespôsobilých pracovníkov na iné vhodné pracovisko.

Treba však objektívne poukázať aj na niektoré nedostatky v práci zdravotníckych pracovníkov, ako je napríklad vymedzenie malého časového priestoru v harmonogramoch práce na vykonávanie úloh v prevencii, návštev pracovísk a pri vykonávaní rozborov preventívnych prehliadok pracujúcich. Pretrváva nerovnomerné zaťaženie závodných a dorastových lekárov, treba zvýšiť účinnosť doškoľovania týchto pracovníkov v problematike pracovného lekárstva.

Podstatne sa prehĺbila práca na úseku posudkovej činnosti, a to nielen v rezorte zdravotníctva, ale aj v rezorte ministerstva práca a sociálnych vecí. Boli vydané smernice č. 17/1970 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktoré spolu s ďalšími opatreniami na úseku posudkovej činnosti sa pozitívne prejavili poklesom priemerného percenta PN z maximálnej hodnoty 5, 096 % v r. 1970 na súčasné okolo 3, 8 %. Metodickému vedeniu posudkovej činnosti a sledovaniu vývoja pracovnej neschopnosti v Slovenskej socialistickej republike venuje Ministerstvo zdravotníctva SSR sústavnú pozornosť vzhľadom na jej celospoločenský význam. Pracovnú neschopnosť ovplyvňuje rad faktorov, a to nielen zdravotníckych, ale napríklad aj klimatických, epidemiologických, ekonomických a ďalších celospoločenských vplyvov; nemožno preto očakávať jej trvalú stabilizáciu.

Zdravotno-politická línia uplatňovaná pri naplňovaní zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu zdôrazňuje jednotu a nadväznosť ambulantnej a lôžkovej zložky, jednotu ich metodického vedenia v súlade s jednotlivými typmi, a kategóriami zdravotníckych zariadení, stanovenými vyhláškou Č. 19/1975 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení.

V uplynulých 15 rokoch došlo k výraznému kvantitatívnemu a najmä kvalitatívnemu rozvoju odborných zdravotníckych služieb v jednotlivých medicínskych odboroch a diferencovanej starostlivosti o chorých podľa stupňa ohrozenia ich zdravia rozvojom jednotiek intenzívnej starostlivosti, budovaním anesteziologicko-resuscitačných oddelení a staníc rýchlej zdravotníckej pomoci v budovaní špecializovaných

a vysokokvalifikovaných zdravotníckych centier a v doplňovaní vecného vybavenia zdravotníckych pracovísk prostriedkami pre urýchľovanie a zvyšovanie úrovne diagnostických a liečebných postupov, najmä v nových zdravotníckych zariadeniach; v starších zariadeniach zaostáva modernizácia a inovácia zdravotníckej techniky. Bolo by žiadúce, aby

aj závody venovali väčšiu pozornosť nákupu liečebnej a diagnostickej zdravotníckej techniky. V uvedenom období sa zvýšil počet lôžok v nemocničných zariadeniach liečebno-preventívnej starostlivosti o 8767 (28, 1 %) a súčasne sa zlepšila kvalita vybavenosti nemocničných zariadení. Aj keď sa zvýšil počet lôžok i v ďalších zdravotníckych zariadeniach a odborných liečebných ústavoch, v denných a nočných sanatóriách a ozdravovniach, je stále nedostačujúci pre potreby liečebno-preventívne starostlivosti najmä v psychiatrických liečebniach, a to

aj napriek tomu, že ich počet vzrástol z 2402 na 3017 v r. 1981. Tu treba uviesť, že o tieto liečebne často nejavia potrebný záujem ani národné výbory, a najmä preto zariadenia pre detenčnú liečbu alkoholikov a delikventov nestačia skutočnej potrebe. Uvedenej problematike budú musieť národné výbory venovať zvýšenú pozornosť a hľadať možnosti na zodpovedné riešenie tejto z celospoločenského hľadiska závažnej úlohy. Za potrebami zaostáva aj počet lôžok pre dlhodobé chorých, v liečebniach pre endokrinologické a respiračné choroby, pre neurologické ochorenia i v ďalších. Vážne zaostávanie je v protetickej starostlivosti; v poslednom období boli prijaté opatrenia, od realizácie ktorých sa očakáva výraznejšie zlepšenie v tejto oblasti.

Osobitná situácia v oblasti lôžkového fondu je v hlavnom meste SSR Bratislave, kde prudký rast obyvateľstva nebol primerane zabezpečovaný potrebným rastom nemocničných lôžok, čo zapríčinilo, že v Bratislave počet lôžok výrazne zaostáva za celoštátnym i celoslovenským priemerom. Túto situáciu možno riešiť len preferovanou investičnou výstavbou nových lôžkových zdravotníckych zariadení.

V súlade s vedeckotechnickým pokrokom sa do klinickej praxe zavádzali sústavne nové, moderné a účinné vyšetrovacie a liečebné metódy. Rozvoj v uplynulom období zaznamenali najmä niektoré odbory, ako napr. onkológia, chirurgia, vnútorné lekárstvo, kardiochirurgia, neurochirurgia, urológia, klinická biochémia, klinická farmakológia, nukleárna medicína a ďalšie. Rozvíja sa transplantačná chirurgia, liečebná rehabilitácia, lekárska genetika, mikrochirurgická liečba a špecializovaná odborná lekárska starostlivosť o vrcholových športovcov. Rast kvality zdravotníckych služieb sa prejavil aj v urýchlení diagnostického procesu, intenzifikácií liečby a v prehĺbení dispenzárnej starostlivosti, čo bolo podmienené aj pružnejším zavádzaním nových poznatkov lekársko-biologických vied a modernej diagnostickej a liečebnej zdravotníckej techniky do praxe.