zdravotníckej politiky, určovanie koncepcie a vytyčovanie hlavných smerov rozvoja zdravotníctva pri ich súčasnom zabezpečovaní v pláne rozvoja národného hospodárstva.

Základným právnym predpisom, ktorý určuje okruh pôsobnosti ministerstva, je zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, predpisy vydané na jeho vykonanie, príslušné ustanovenia zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch (úplné znenie č. 27/1972 Zb. ) a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.

Základné vertikálne vzťahy, ktoré sa uplatňujú pri riadení zdravotníckych organizácii, sú závislé od charakteru podriadenosti organizácie. Rozsah a účinnosť organizačnej a riadiacej činnosti ministerstva nie je voči všetkým zdravotníckym organizáciám rovnaká; z hľadiska podriadenosti sú v okruhu štátnej zdravotníckej správy

1. priamo riadené organizácie (výskumné ústavy, celoslovenské odborné liečebné ústavy, kúpelne organizácie, špecializované účelové organizácie, podniky zdravotníckej výroby a zásobovania),

2. organizácie v správe národných výborov - ústavy národného zdravia, do ktorých sú začlenené nemocnice s poliklinikou (včítane fakultných nemocníc), hygienické stanice, liečebne, zdravotnícke školy a ďalšie zdravotnícke zariadenia.

V priamo riadených organizáciách sa zo strany Ministerstva zdravotníctva SSR realizuje komplexné vertikálne riadenie po stránke odbornej, ekonomickej i organizačnej. Nástrojmi riadenia sú plán a rozpočet, vydávanie, príp. schvaľovanie základných organizačných dokumentov (zriaďovacie listiny, štatúty, organizačné poriadky), schvaľovanie a kontrola plnenia výskumných úloh, usmerňovanie medicínskej činnosti, rozhodovanie v zásadných kádrových otázkach a i. Činnosť týchto organizácií sa sleduje nielen z predkladaných výkazov a správ, ale aj vykonávaním tematických previerok a periodických revízií. V organizáciách, začlenených do výrobných hospodárskych jednotiek, je vplyv ministerstva zabezpečený prostredníctvom stredného článku riadenia (kúpelne organizácie a podniky zdravotníckej výroby). Určité komplikácie sa vyskytujú pri riadení podnikov farmaceutickej výroby, ktoré sú začlenené do celoštátnych VHJ SPOFA a OSOL; problém sa vyrieši vydaním nového právneho predpisu o riadení celoštátnych VHJ.

Pri uplatňovaní riadenia organizácií v správe národných výborov treba okrem zákona č. 20/1966 Zb. vychádzať aj zo zákona o národných výboroch. Ako odvetvový ústredný orgán štátnej správy pre zdravotníctvo uplatňuje Ministerstvo zdravotníctva SSR voči druhej skupine zdravotníckych organizácií v plnom rozsahu odborné riadenie na úseku medicínskych činností; odborne riadi aj oblasť mzdovej politiky, zdravotníckej obrany štátu, výučbu odborných predmetov na stredných

zdravotníckych školách, ďalšieho vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve, uplatňovanie zákona o regresných náhradách.

V oblasti plánu, rozpočtu, investičnej výstavby a na ďalších úsekoch, kde plnenie úloh vyžaduje zabezpečenie finančných a materiálnych prostriedkov a v oblasti kádrovej politiky, ministerstvu nepatrí priama rozhodovacia právomoc. Prostriedky, potrebné na plnenie úloh určuje vláda SSR krajským národným výborom v štátnom pláne pre celé hospodárstvo národných výborov globálne; o použití plánovaných prostriedkov pre jednotlivé odvetvia (vrátane plánu pracovníkov) rozhodujú národné výbory vo vlastnej pôsobnosti. Odborná úroveň starostlivosti o zdravie je závislá na zodpovedajúcom zabezpečení prostriedkov v pláne a rozpočte, ako aj na kádrovom, obsadení, ministerstvo však môže riadenie v tomto smere voči organizáciám v správe národných výborov uplatňovať len nepriamo v rámci zákona o národných výboroch. V súlade s opatreniami na zdokonalenie činnosti národných výborov bude potrebné prehĺbiť odborné riadenie voči národným výborom a organizáciám v správe národných výborov aj v ekonomickej oblasti, v duchu uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ usilovať o zvýraznenie záväznosti opatrení ministerstva a vyšších orgánov národných výborov vo vzťahu k riadeným orgánom a organizáciám (riešiť pri novelizácii zákona o NV) a posilniť odbory zdravotníctva NV kvalifikovanými kádrami.

Prehlbovanie účinnosti riadenia je aj v rezorte zdravotníctva prioritnou úlohou. Významné je v tomto smere uznesenie Predsedníctva vlády ČSSR č. 129/1977 a následné uznesenie vlády SSR č. 223/1977, v ktorých vlády uložili radám krajských národných výborov, Národnému výboru hl. m. SSR Bratislavy, ako aj okresným národným výborom, aby sa pri dobudovaní a skvalitňovaní zdravotnej starostlivosti v územných a závodných obvodoch riadili aj zásadnými pokynmi Ministerstva zdravotníctva SSR. Realizácia týchto zásad ako aj opatrení vyplývajúcich zo záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS a uznesenia Predsedníctva vlády ČSSR č. 156/1980 a uznesenia vlády SSR č. 229/1980 vhodne aktualizujú uplatňovanie zákona č. 20/1966 Zb. pri prehĺbení odborného riadenia v celom rozsahu riadiacej činnosti, osobitne aj vo vzťahu k orgánom a organizáciám národných výborov. V tomto smere bude treba v duchu záverov rokovania 6. zasadania ÚV KSČ a aprílového pléna ÚV KSS v spolupráci s národnými výbormi ďalej prehlbovať riadenie v oblasti zdravotníctva v záujme rešpektovania celospoločenských hľadísk a sústavného skvalitňovania zdravotníckych služieb.

Osobitnú úlohu pri riadení zdravotníctva a poskytovaní zdravotníckych služieb majú právne predpisy vydávané Ministerstvom zdravotníctva SSR v nadväznosti na zákon č. 20/1936 Zb. Ide o predpisy

rôznej právnej sily, ktoré sa v prevažnej miere, až na zákony, nariadenia vlády a vyhlášky, uverejňujú vo vlastnom publikačnom orgáne - Vestníku Ministerstva zdravotníctva SSR; úpravy, ktoré majú všeobecne záväzný charakter sa registrujú v Zbierke zákonov.

Podľa obsahu možno zdravotnícke predpisy charakterizovať ako nástroj odborného a metodického riadenia, ktoré sú určené tak pre vlastné zdravotnícke organizácie a ich pracovníkov, ako aj ostatné organizácie a občanov. Pritom sa žiada uviesť, že prevažná časť právnych predpisov v zdravotníctve nevyžaduje písomné výkazy a hlásenia a nezvyšuje podstatne administratívnu činnosť vo vzťahu k nadriadeným orgánom. Cieľom zdravotníckych právnych predpisov je zabezpečovať poskytovanie zdravotníckych služieb na úrovni súčasných poznatkov vedy, a tým chrániť zdravie, práva a právom chránené záujmy občanov a ich sociálne istoty.

Vzhľadom na uvedené, venuje Ministerstvo zdravotníctva SSR tvorbe a sledovaniu účinnosti právnych predpisov stálu pozornosť. Na zabezpečenie plánovitej tvorby právnych predpisov zostavuje legislatívne plány spravidla na obdobie 5 rokov. Pre siedmu päťročnicu má ministerstvo schválený legislatívny plán, ktorý sa postupne realizuje. Pri tvorbe legislatívneho plánu sa súčasne vykonáva previerka účinnosti jednotlivých predpisov. Na pomoc pracovníkom rezortu vydáva Ministerstvo zdravotníctva SSR každé tri roky zoznam zdravotníckych predpisov, ktorý sa publikuje vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SSR; posledný zoznam obsahuje právne predpisy platné v zdravotníctve k 1. januáru 1982. Na oboznámenie pracovníkov v zdravotníctve, ale aj širšieho okruhu našich občanov je zameraná právna výchova a propaganda národných výborov a ústavov národného zdravia. Jej cieľom je oboznamovať zainteresovaných pracovníkov a občanov o nových právnych predpisoch, aby títo poznali práva i povinnosti, ktoré im z príslušných predpisov vyplývajú a upevňovala sa tak dôvera občanov voči nášmu socialistickému zdravotníctvu.

Ďalší rozvoj socialistickej zdravotnej starostlivosti sa bude zabezpečovať v súlade s možnosťami a potrebami národného hospodárstva a so zameraním na vytváranie predpokladov sústavného zvyšovania kvality ochrany a starostlivosti o zdravie obyvateľstva. Na zabezpečenie týchto cieľov vytvára zákon č. 20/1966 Zb. dostatočné podmienky. Opatrenia na dosiahnutie cieľov určených XVI. zjazdom KSČ a zjazdom KSS sú rozpracované v dokumente Ministerstva zdravotníctva SSR. V oblasti riadenia zdravotníctva ide najmä o tieto opatrenia:

a) plánovitou normotvornou činnosťou zdokonaľovať právny poriadok v zdravotníctve, aby bol účinným nástrojom riadenia, pomáhal sústavne zlepšovať zdravotnícke služby, chrániť zdravie občanov a zabezpečovať ich sociálne istoty;

b) ďalej prehlbovať vertikálne riadenie zdravotníctva; spolu so zvýšením zodpovednosti Ministerstva zdravotníctva SSR za dosiahnuté výsledky a plnenie zdravotníckej politiky stanoviť väčšiu záväznosť opatrení a pokynov ministerstva pri riadení zdravotníckych zariadení v pôsobnosti národných výborov; zvýšiť vplyv ministerstva a orgánov vyššieho stupňa riadenia v oblasti ustanovovania do vedúcich funkcií a odvolávania z nich vrátane orgánov hygienickej služby; prehĺbiť odbornosť riadenia najmä skvalitnením činnosti zboru odborníkov;

c) v záujme efektívneho využívania prostriedkov materiálno-technickej a kádrovej základne zdravotníctva a uspokojovania občanov kvalitnými zdravotníckymi službami vykonať ďalšiu racionalizáciu siete zdravotníckych zariadení podľa jednotlivých krajov tak, aby sa liečebno-preventívna činnosť postupne integrovala do optimálnych celkov pri dostavbe potrebných zariadení vo veľkých spádových oblastiach a mestách a aby sa účelne reprofilizovali existujúce zariadenia; v nadväznosti na to rozmiestniť špecializovanú zdravotnícku techniku a zabezpečiť jej maximálne hospodárne využívanie;

d) sústavne zlepšovať pracovné podmienky zdravotníckych pracovníkov, skvalitňovať ochranu ich zdravia a riešiť naliehavé potreby, v personálnej činnosti dbať o neustály odborný a politický rast zdravotníckych pracovníkov, riadiacich pracovníkov a organizátorov zdravotníctva, upevňovať socialistickú etiku a morálku lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov;

e) prehlbovať zdravotnícku výchovu verejnosti tak, aby sa táto činnosť zamerala predovšetkým na potreby zlepšiť ochranu a starostlivosť o životné a pracovné prostredie, rozšíriť účasť občanov pri zabezpečovaní ďalšieho rozvoja zdravotníctva a na hospodárne využívanie prostriedkov, liekov a zdravotníckeho materiálu, pri plnení týchto úloh intenzívnejšie využívať masovokomunikačné prostriedky.

III

Pätnásť rokov, ktoré uplynuli od vydania platnej československej zdravotníckej kodifikácie je dostatočne dlhá doba na to, aby sme mohli objektívne posúdiť, ako sa uplatňuje v praxi, ako pomáha rozvoju zdravotníckych služieb, ako pomáha realizovať základné princípy socialistickej starostlivosti o zdravie ľudu.

Výsledky uvedené v rozbore uplatňovania zákona č. 20/1986 Zb. ukazujú, že v období jeho účinnosti, najmä však od federatívneho usporiadania štátu, zaznamenalo zdravotníctvo v Slovenskej socialistickej republike nebývalý rozvoj a dosiahlo významné úspechy. Objektívne treba konštatovať, že okrem mimoriadnej starostlivosti príslušných

orgánov KSČ a štátnych orgánov zohrala pri ich dosiahnutí pozitívne aktívnu úlohu aj jednotná československá zdravotnícka kodifikácia.

V plnení hlavných úloh zdravotníctva sa dosiahli mnohé pozitívne výsledky, ktoré prispievajú ku zvyšovaniu úrovne a efektívnosti poskytovaných zdravotníckych služieb. V rámci skvalitňovania riadenia boli vydané príslušné úpravy a koncepcie jednotlivých medicínskych odborov. Vykonali sa opatrenia na prehĺbenie kontrolnej činnosti a výchovy riadiacich kádrov. Osobitný dôraz sa kládol na právnu výchovu a na boj proti negatívnym spoločenským javom a porušovaniu etiky zdravotníckych pracovníkov. Rozšírili sa ambulantné služby a zriadili sa nové špecializované a vysokokvalifikované zdravotnícke zariadenia. Zvýšená pozornosť sa venovala zintenzívneniu preventívneho zamerania zdravotníctva v rámci celospoločenských zdravotníckych programov, rozvíjaniu diferencovanej starostlivosti o chorých s rôznym stupňom ohrozenia zdravia a uplatňovania nových diagnostických a liečebných metód. Posilnila a skvalitnila sa starostlivosť o zdravie novej generácie, zvýšil sa počet miest v jasliach a postupne, aj keď pomalšie, sa zlepšujú služby poskytované starým a dlhodobé chorým občanom. Poklesla dojčenská úmrtnosť a dosiahli sa doteraz najnižšie percentá pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz. Úspešne pokračovalo v rezorte zdravotníctva aj rozvíjanie vedeckovýskumnej činnosti, kádrovej práce a zahraničných stykov, najmä so socialistickými štátmi.

Ďalší progresívny rozvoj zdravotnej starostlivosti však vyžaduje zvýšenie právomoci riadiacich orgánov, skvalitnenie ich riadiacej činnosti a urýchlenie rozvoja materiálnej základne zdravotníckych zariadení. Zaostáva vytváranie finančných a najmä vecných podmienok pre realizáciu celospoločenských programov, modernizácia a doplňovanie materiálnej vybavenosti ambulantných zariadení a zriaďovanie liečební pre dlhodobé chorých. Počty jaseľských miest ešte nezodpovedajú potrebám. Pre ťažkosti v dovážaní surovín niekedy viazne plynulé zásobovanie obyvateľstva niektorými dôležitými liekmi a zdravotníckym materiálom. V investičnej zdravotníckej výstavbe sa prekračujú lehoty odovzdávania stavieb do užívania. Pomalým tempom postupuje modernizácia zdravotníckej techniky. Pretrvávajú niektoré nedostatky pri výbere kádrových rezerv a pri rozmiestňovaní kádrov. V naznačených smeroch treba sústavne skvalitňovať riadenie zdravotníctva.

Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie rudu je základným právnym dokumentom, ktorý zabezpečuje, že sa v ČSSR aj po federatívnom usporiadaní štátu v oboch národných republikách poskytuje pre všetkých občanov zdravotná starostlivosť na rovnakej úrovni. Základné princípy zdravotnej starostlivosti uvedené v zákone sú nielen fiktívnou deklaratórnou záležitosťou, ale reálnou skutočnosťou. V tomto zákone

zakotvené základné zásady socialistickej starostlivosti o zdravie ľudu a ich realizácia zaraďuje československé zdravotníctvo aj v spoločenstve socialistických štátov na popredné miesto. Naša základná zdravotnícka kodifikácia je aj napriek svojej pomerne dlhodobej účinnosti stále vyhovujúcim progresívnym právnym nástrojom.

Sú, pravda, určité úseky a úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré v našom zákone o starostlivosti o zdravie ľudu nie sú zakotvené, najmä ak porovnávame jeho ustanovenia s niektorými obdobnými zákonnými úpravami iných štátov - ako napr. boj proti alkoholizmu a iným toxikomániám, problematika interrupcie, umelého oplodnenia i ďalšie. Táto skutočnosť nie je nedostatkom zákona č. 20/1966 Zb. Táto problematika je v nadväznosti a s prihliadnutím na zásady zákona o starostlivosti o zdravie rudu riešená v samostatných zákonných úpravách, nemožno preto hovoriť z tohto hľadiska o nekomplexnosti alebo o medzerách v československom právnom poriadku, upravujúcom problematiku starostlivosti o zdravie ľudu.

Uvedená problematika je rozvojom lekárskych a biologických vied dnes taká obsiahla, a tak rýchlo sa rozvíja a mení, že jej zákonné regulovanie je najúčelnejšie formou osobitných právnych úprav. A to náš zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu svojimi pomerne širokými zákonnými splnomocneniami uvedenými v § 70 zákona umožňuje a predpokladá. Správnou interpretáciou príslušných ustanovení zákona a účelne doplňovanou legislatívnou činnosťou možno dosiahnuť pružné riešenie všetkých problémov, ktoré v oblasti zdravotníckeho zákonodarstva naša spoločnosť riešiť potrebuje.

Opätovne vykonané analýzy uplatňovania zákona č. 20/1966 Zb. v praxi, vrátane aj poslaneckých prieskumov, jednoznačne ukazujú, že nedostatky, ktoré sa v oblasti zdravotníckych služieb vyskytujú, nevyplývajú z nedostatočnej právnej úpravy, ale skôr z nedostatočného uplatňovania týchto úprav. Do tejto sféry treba preto v prvom rade zamerať pozornosť, a to nielen zdravotníctva, ale celej našej spoločnosti, všetkých orgánov a organizácií, ktoré sa na realizácii našej zdravotníckej politiky zúčastňujú. Základné smery ďalšieho rozvoja zdravotníctva v Slovenskej socialistickej republike v rokoch 7. päťročnice sú uvedené v prílohe tejto správy. Osobitnú prílohu správy tvoria pripojené tabuľky.

Príloha

ZÁKLADNÉ SMERY ĎALŠIEHO ROZVOJA ZDRAVOTNÍCTVA V ROKOCH 7. PÄŤROČNICE

Zo záverov XVI zjazdu KSČ a zjazdu KSS v oblasti starostlivosti o zdravie ľudu pre obdobie 7. päťročnice vyplývajú úlohy, ktoré boli Ministerstvom zdravotníctva SSR v spolupráci s národnými výbormi konkrétne rozpracované. Pre plnenie týchto úloh vytvára zákon č 20/ 1966 Zb. a príslušné vykonávacie predpisy potrebné podmienky. Ide najmä o tieto úlohy a opatrenia:

I. Úsek kádrovej a personálnej práce

Skúsenosti z plnenia úloh v oblasti kádrovej a personálnej práce a komplexného programu starostlivosti o pracovníkov v rokoch 6. päťročnice sú východiskom k tomu, aby sa pri plnení úloh, vyplývajúcich z uznesení XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS zamerala pozornosť predovšetkým na spracúvanie náročných komplexných programov kádrového rozvoja a aby sa osobitná pozornosť venovala práci s kádrami a kádrovými rezervami. Vypracované päťročné a ročné plány kádrového rozvoja sú podkladom pri realizácii kádrovej politiky a kádrovej práce všetkých riadiacich pracovníkov. Každoročne spracovávané kádrové analýzy sa budú využívať pri skvalitňovaní proporcií vekovej, politickej a kvalifikačnej štruktúry.

V oblasti ideovopolitického a odborného vzdelávania sa celkové úsilie zameriava na skvalitnenie foriem a obsahu ďalšieho vzdelávania s cieľom pripraviť pre neustále sa zvyšujúce nároky na prácu odborne a politicky vyspelé kádre. Osobitný dôraz sa kladie na boj proti malomeštiackym prežitkom vo vedomí ľudí.

V oblasti plnenia programu sociálnej politiky sa vychádza z komplexného programu kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja na roky 7. päťročnice.

II. Starostlivosť o vytváranie zdravých životných podmienok a boj proti prenosným chorobám

V rokoch 1981-1985 zvýšená pozornosť sa bude venovať nielen zo strany zdravotníctva, ale všetkých rezortov a národných výborov presadzovaniu zásad zlepšovania životného a pracovného prostredia so zameraním na tie faktory, ktoré najviac ohrozujú zdravie, s osobitným zreteľom na riešenie konkrétnych otázok, súvisiacich s rozvojom národného hospodárstva.

Osobitná pozornosť sa venuje zvlášť ohrozeným oblastiam, a to Bratislave, hornej Nitre, Pohroniu, strednému Považiu, Košiciam, Jelšave, Rudňanom. Sledovanie vplyvu nepriaznivých životných podmienok v týchto oblastiach na zdravie populácie, vzhľadom na obmedzené prístrojové vybavenie hygienickej služby, bude možné vykonávať len v určitom rozsahu.

Zabezpečovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti o pracujúcich, vystavených pôsobeniu nepriaznivých faktorov pracovného prostredia a hodnotenie zaťaženia pracovníkov prácou a faktormi pracovného prostredia s osobitným zreteľom aj na radiačnú zaťaž v súvislosti s novými technológiami - jadrová energetika - a pracovnými postupmi, je ďalšou prioritnou úlohou v tejto oblasti. Ministerstvo zdravotníctva SSR bude naďalej ako gestor usmerňovať problematiku znižovania hluku a vibrácií v životnom a pracovnom prostredí.

V rámci usmerňovania starostlivosti o novú generáciu sa zameria práca na sledovanie a opatrenia na úpravu režimu práce a odpočinku detí a mládeže v školách všetkých stupňov.

Závažnou úlohou je riešenie prenosu nákaz prostredníctvom potravín s prihliadnutím na koncentráciu živočíšnej a potravinárskej výroby, najmä na preverenie a návrhy úprav technologických postupov v potravinárstve.

Naďalej sa zabezpečuje plnenie úloh virologického programu a účasť na ostatných celospoločenských programoch (kardiovaskulárny, onkologický) a komplexný program boja proti nozokomiálnym nákazám.

III. Liečebno-preventívna starostlivosť

Cieľavedomými organizačnými opatreniami bude ministerstvo a národné výbory pokračovať vo vyrovnávaní rozsahu a úrovne zdravotnej starostlivosti medzi okresmi a krajmi, v kvantitatívnom a kvalitatívnom posilňovaní územných a závodných zdravotníckych obvodov kádrami, v proporcionálnom rozvíjaní zdravotníckych obvodov, v rozvíjaní ambulantných pracovísk v jednotlivých medicínskych odboroch a v sústavnom zlepšovaní ich vecného vybavenia pri súčasnom zabezpečovaní

stabilizácie lekárov v menej atraktívnych odboroch. Pri dobudovaní siete obvodných zdravotníckych stredísk a plánovitom skvalitňovaní preferovanej ambulantnej starostlivosti o pracujúcich v priemysle, poľnohospodárstve a o dorast sa budú presadzovať integračné a racionalizačné opatrenia s osobitným dôrazom na budovanie viacobvodov a združených závodných zdravotníckych stredísk.

Naďalej sa bude zdokonaľovať poliklinický systém práce využitím existujúcich rezerv v organizácii práce a v pracovnej dobe, zlepšením nadväznosti obvodných a odborných služieb.

Sústavná pozornosť sa sústredí na postupné integrovanie liečebno-preventívnej starostlivosti do optimálne veľkých lôžkových zariadení a oddelení, na účelnú reprofilizáciu existujúcich lôžkových zdravotníckych zariadení v súlade s perspektívnou sieťou, na ďalšie sústreďovanie vysokokvalifikovaných kádrov a náročnej prístrojovej techniky do špecializovaných centier, na zriaďovanie centrálneho dispečingu voľných lôžok v mestách a na centralizáciu často opakovaných výkonov. Vykonali sa opatrenia na vylúčenie duplicitných vyšetrení, rozvíjanie a lepšie využitie dvojsmennej prevádzky v ambulantných zariadeniach, skracovanie čakacej doby na vyšetrenia, ošetrenia a hospitalizáciu, na dodržiavanie a pravidelné upravovanie rajonizácie, skracovanie ošetrovacej doby, štandardizácie vyšetrovacích a liečebných metód a prehĺbenie preventívneho zamerania zdravotníckych služieb pri súčasnom pružnom prenášaní výsledkov lekárskej vedy do praxe. Vyžaduje sa skĺbiť nadväznosť liečebnej a pracovnej rehabilitácie a využívanie kúpeľnej starostlivosti na prehĺbenie primárnej prevencie a na urýchlenie návratu chorých do pracovného procesu.

V rámci starostlivosti o ženu a dieťa sa ďalej bude skvalitňovať ambulantná a nemocničná starostlivosť o tehotné ženy a o pracujúce ženy najmä v priemysle a poľnohospodárstve a rozšíri sa vyhľadávanie onkologických ochorení u žien. Osobitnú pozornosť treba venovať zvyšovaniu úrovne kvalifikovanej pediatrickej starostlivosti o novorodencov a preventívnych prehliadok u detí, komplexnej starostlivosti o chybné deti a mládež, rozvíjaniu špecializovaných pediatrických služieb a pediatrickej návštevnej služby a skvalitňovaniu i budovaniu jaseľskej starostlivosti, včítane jej náhradných foriem tak, aby sa v jasliach umiestnilo až 23 % detí vekovej skupiny do 3 rokov. Komplexná zdravotná starostlivosť o dorast bude bezprostredne nadväzovať na pediatrické služby.

Naďalej treba vytvárať organizačné, kádrové a materiálne podmienky pre realizáciu celospoločenských preventívnych zdravotníckych programov. Bude sa pokračovať vo výchove odborníkov a v rozvíjaní odborov a inštitúcií významných z hľadiska plnenia úloh srdcovocievneho a onkologického programu. Vykonávajú sa opatrenia ne zvýšenie

aktivity územných a závodných obvodných lekárov pri uskutočňovaní prehliadok s osobitným zreteľom na predchádzanie chorobám z povolania. V primárnej prevencii osobitná pozornosť sa venuje správne zameranej zdravotnej výchove obyvateľstva v otázkach boja proti zhubným nádorom s osobitným zreteľom najmä na najviac ohrozené vekové a profesionálne skupiny populácie.

Zvýšené úlohy vyplývajú pre našu spoločnosť, a teda aj pre zdravotníctvo v oblasti skvalitňovania zdravotnej starostlivosti o starých a dlhodobé chorých občanov, čo vzhľadom na rast počtu osôb poproduktívneho veku sa stáva jednou z prioritných úloh. Jej úspešné splnenie si vyžaduje prehĺbenie spolupráce najmä orgánov a zariadení rezortu zdravotníctva s orgánmi a zariadeniami rezortu práce a sociálnych vecí. Má sa prejaviť najmä v zlepšovaní možností nemocničnej geriatrickej starostlivosti, v postupnom riešení zriaďovania liečební pre dlhodobé chorých v jednotlivých krajoch, v doplňovaní počtu geriatrických sestier v územných zdravotníckych obvodoch, v zlepšení opatrovateľskej služby a vo zvyšovaní počtu miest v zariadeniach sociálnej starostlivosti.

V záujme odstránenia porúch v zásobovaní liekmi a zdravotníckym materiálom sa trvalá pozornosť venuje problematike účelnej a hospodárnej farmakoterapie. Na tomto úseku treba zintenzívniť odborno-metodické vedenie zo strany hlavných, krajských a okresných odborníkov, pružnejšie uplatňovať výsledky vedeckého výskumu, zlepšiť Informačný systém a plniť aj ďalšie opatrenia podľa potreby, včítane prehĺbenia kontroly a zvýšenia účinnosti zdravotnej výchovy pri rozšírení poznatkov o zásadách správnej výživy a životosprávy a pri odstraňovaní nežiadúcich javov ako je farmakofágia a nehospodárne plytvanie liekmi.

IV. Vedeckovýskumná činnosť

Zložité problémy stoja pred vedou v oblasti vytvárania zdravého životného prostredia, sústavného obnovovania ekologickej rovnováhy a vytvárania podmienok pre všestranný a zdravý vývoj človeka, jeho fyzických a duševných síl.

Bude sa pokračovať a prehlbovať riešenie úloh v programe P 17 "Starostlivosť o zdravie ľudu", pretože umožňuje koncentráciu a koordináciu síl a prostriedkov na vyššie uvedené prioritné úlohy z hľadiska účasti lekárskych a farmaceutických vied, ich účinnejšie prepojovanie s praxou a vytvára predpoklady, zabezpečujúce i v medzinárodnom meradle lepšie napojenie sa do programov formulovaných. Stálou komisiou RVHP pre spoluprácu v zdravotníctve.

V programe P 17 "Starostlivosť o zdravie ľudu" Ministerstvo zdravotníctva SSR v 7. päťročnici ústredne koordinuje 8 výskumných úloh, ktoré riešia zlepšenie prevencie, diagnostiky a liečenie spoločensky najzávažnejších chorôb.

V programe P 04 "Aplikovaná kybernetika" Ministerstvo zdravotníctva SSR ústredne koordinuje riešenie výskumnej úlohy "ASR technologických procesov výkonných zdravotníckych zariadení".

V rámci cieľového programu A 12 "Vybrané chemické úlohy" koordinujú pracoviská rezortu zdravotníctva SSR 2 úlohy:

- výskum syntetických liečiv a liečiv mikrobiálneho pôvodu,

- výskum liečivých rastlín a prírodných látok pre farmaceutickú výrobu.

V štátnom pláne základného výskumu Ministerstvu zdravotníctva SSR pripadá v 7. päťročnici koordinácia 3 hlavných úloh. Úlohy rezortného plánu lekárskeho a farmaceutického výskumu SSR sa zabezpečujú v rámci 49 hlavných problémových komisií a sú zatriedené do 126 hlavných úloh. Zaoberajú sa komplexom výskumných úloh klinického aplikačného charakteru.

Väčšina z uvedených problémov výskumnej činnosti sa rieši viacerými kolektívmi v rámci kooperácie, najmä na pracoviskách obidvoch ministerstiev zdravotníctva, školstva, ČSAV, SAV, zdravotníckych organizácií zriadených národnými výbormi, pracoviskách elektrotechnického priemyslu a 1.

V. Uplatňovanie ekonomických nástrojov plánovitého riadenia

Pre obdobie rokov 1981-1985 sa plánuje ďalší rozvoj zdravotníckych služieb, zameraných na dobudovanie uceleného systému zdravotníckych služieb a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti.

Dôjde k ďalšiemu rozšíreniu kapacít zdravotníckych zariadení, kde sa plánuje prírastok 4227 lôžok. Na tomto prírastku sa podieľajú nemocnice s 2575 lôžkami, kúpeľné zariadenia so 458 a ostatné odborné liečebné ústavy s 1194 lôžkami. Relácia počtu lôžok v nemocniciach na 1000 obyvateľov sa zvýši zo 7, 13 lôžka v roku 1980 na 7, 65 lôžka v roku 1985. Zníži sa tak čiastočne rozdiel vo vybavení medzi národnými republikami. Počet jaseľských miest v rezorte zdravotníctva vzrastie v 7. päťročnici o 3734.

Počet lekárskych miest sa zvýši celkom o 1893, z toho v ambulantných službách o 1006 lekárskych miest. Relácia počtu lekárskych miest v ambulantných službách na 10000 obyvateľov sa tým zvýši zo 16, 1 v roku 1980 na 17, 3 v roku 1985.

Ďalší rozvoj zdravotníckych služieb v rokoch 7. päťročnice sa má zabezpečiť prírastkom počtu pracovníkov vo výške 7732 osôb. Tento stav si vyžaduje opatrenia, ktoré budú zameraná na ďalšie zlepšovanie organizácie práce, lepšie využívanie pracovných síl a fondu pracovného času, smerujúce predovšetkým na úsporu pracovných síl.

V neinvestičných výdavkoch sa pre všetky rozpočtové organizácie predpokladá ich rast v roku 1985 len o 20, 6 % oproti roku 1980. V ročnom priemere to bude cca 4, 1 %. Pri zabezpečovaní úloh zdravotníctva sa preto musí finančná politika rezortu zameriavať na efektívnosť a hospodárnosť vkladov do zdravotníctva a na prehĺbenie analytickej a kontrolnej činnosti.

Hospodárske organizácie zdravotníckej výroby a služieb majú popri svojich výrobných a odbytových úlohách vyprodukovať v roku 1985 zisk vo výške 752, 6 mil. Kčs a dotovať z neho po odvodoch do štátneho rozpočtu príslušné fondy osobnej, kolektívnej a podnikovej zainteresovanosti. Aktuálnu úlohu pri zabezpečovaní kvalitatívnych ukazovateľov plánu a zvyšovaní efektívnosti práce v 7. päťročnici bude plniť ústretové plánovanie.

Na úseku odmeňovania v zdravotníctve sa prvoradá pozornosť venuje zvýšeniu ekonomickej účinnosti mzdových sústav; zavádza sa racionalizácia práce a mzdových sústav technicko-hospodárskych pracovníkov v rozpočtových organizáciách a prestavba systému mzdového hodnotenia v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach.

Rozvoj iniciatívy pracujúcich sa bude orientovať na úlohy plánu 7. päťročnice; okrem osvedčených foriem socialistickej súťaže sa budú uplatňovať nové progresívne formy v rámci vnútropodnikovej, medzipodnikovej, medziústavnej a internacionálnej socialistickej súťaže. Pri uplatňovaní rozvoja pracovnej iniciatívy sa treba zamerať na realizáciu "Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva". Rozvíjať činnosť BSP, KRB, zlepšovateľského a vynálezcovského hnutia ako jednej z významných foriem aktivity a ideologickej vyspelosti pracujúcich.

VI. Zásobovanie liečivami a zdravotníckym materiálom

Hlavnou úlohou na úseku zásobovania liečivami a zdravotníckym materiálom v 7. päťročnici zostáva riešenie existujúcich problémov dôsledným prerokúvaním v oblasti dodávateľsko-odberateľských vzťahov! V tejto súvislosti sa hľadajú možnosti zvýšenia dodávok, predovšetkým zo zdrojov v ČSSR.

Pre skvalitnenie liečebno-preventívnej starostlivosti v súlade s požiadavkami zdravotníckych zariadení na roky 7. päťročnice Ministerstvo zdravotníctva SSR sústavne zabezpečuje výrobu hromadne vyrábaných liečivých prípravkov so zreteľom na plnenie kvalitatívneho sortimentu a v požadovaných množstvách. V zmysle záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS zdravotnícka výroba v SSR má zabezpečiť rast výroby

o 37 % za 7. päťročnicu. Riadiaca činnosť sa orientuje na sústavnú modernizáciu a inováciu výrobného sortimentu. Inováciou sortimentu budú sa postupne vytvárať predpoklady aj pre zabezpečenie exportných úloh v oblasti liečiv. Prehlbovaním spolupráce a kooperácie s krajinami RVHP v oblasti vývoja a výskumu, zavádzania nových liečiv do výroby, sa budú vytvárať účinné antiimportné opatrenia pri dovoze surovín, pomocných látok, obalového materiálu a finálnych výrobkov z nesocialistických štátov. Týmito opatreniami sa dosiahne znižovanie devízovej závislosti farmaceutickej výroby na dovoze z NSŠ a budú sa vytvárať predpoklady pre postupné vyrovnávanie pasívneho devízového salda.

VII. Zabezpečenie investičnej výstavby a hospodársko-technických prevádzok

Na plnenie úloh investičnej výstavby v 7. päťročnici bude potrebné koncentrovať práce a dodávky na rýchle dokončovanie rozostavaných stavieb, podstatne zlepšiť investorskú a projektovú prípravu stavieb so zreteľom na šetrenie poľnohospodárskej pôdy a využívania opakovaných projektov, uplatňovať opatrenia na zefektívnenie prevádzkových činností v rezorte zdravotníctva.

VIII. Zdokonaľovanie právneho poriadku a organizácie v zdravotníctve

Plánovitou normotvornou činnosťou sa bude v rokoch 1981-1985 zdokonaľovať právny poriadok v zdravotníctve tak, aby bol účinným nástrojom riadenia, pomáhal sústavne zlepšovať zdravotnícke služby, chrániť zdravie občanov a zabezpečovať ich sociálne istoty. Ďalej sa bude zdokonaľovať organizácia sústavy zdravotníckych zariadení, a tým vytvárať predpoklady na racionalizáciu ich činností. Bude sa zabezpečovať dôsledné dodržiavanie socialistickej zákonnosti pri poskytovaní zdravotníckych služieb a výkone štátnej správy. Realizáciou komplexného programu riadenia sa bude skvalitňovať riadenie v zdravotníctve.

V nasledujúcom období budeme dôsledne realizovať XVI. zjazdom KSČ schválenú zahranično-politickú líniu a podľa pokynov Federálneho ministerstva zahraničných vecí rozvíjať činnosť tak v medzinárodných organizáciách, ako aj v dvojstranných vzťahoch. Osobitný dôraz sa bude klásť na ďalšie prehĺbenie spolupráce s krajinami socialistického spoločenstva s rozvojovými krajinami so socialistickou orientáciou.

IX. Ochrana prírodných liečivých zdrojov a kúpeľov

Ministerstvo zdravotníctva SSR bude sústavne prehlbovať starostlivosť o ochranu prírodných liečivých kúpeľov a prírodných liečivých

zdrojov a zabezpečovať ich rozvoj v zmysle uznesení vlády SSR.

X. Kontrolná činnosť

V kontrolnej činnosti je žiadúce prehĺbiť sústavnosť a koordinovanosť a jej orientovanie na rozhodujúce úlohy na jednotlivých stupňoch riadenia, ďalej na hospodárne vynakladanie prostriedkov spoločnosti, na zabezpečenie úloh v raste efektívnosti, na dodržiavanie plánovacej, finančnej, mzdovej, cenovej a devízovej disciplíny.

V súlade s citovanými kritériami a so zreteľom na podmienky zdravotníctva sa bude kontrolná činnosť najmä vedúcich pracovníkov a riadiacich útvarov zameriavať v prvom rade na vytvorenie podmienok pre plnenie a splnenie prioritných úloh. Odborná rezortná kontrola bude svoje povinnosti vyplývajúce zo záverov XVI. zjazdu KSČ plniť najmä v rámci periodických revízií hospodárenia.

V oblasti vybavovania sťažností a pripomienok občanov ostáva i naďalej trvalou úlohou - boj proti všetkým formám negatívnych Javov v súvislosti s realizáciou starostlivosti o zdravie ľudu.

Úspešné riešenie naznačených problémov a plnenie úloh, ktoré vyplynuli pre rezort zdravotníctva zo záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS, si vyžaduje aktívny a angažovaný prístup pracovníkov v zdravotníctve k dôslednému plneniu povinností na všetkých úsekoch ich činnosti.