Čtvrtek 20. června 1985

spracovania priemyselných odpadov a druhotných surovín a rozpracovať takéto námety pre socialistickú súťaž, komplexnú socialistickú racionalizáciu, komplexné racionalizačné brigády, združené brigády i v rámci štátov RVHP.

Súdružky a súdruhovia,

tieto i ďalšie námety sme vo výbore odporučili ministrovi priemyslu SSR na ich využitie pri realizácii programu ďalšieho využitia a spracovania druhotných surovín na 8. päťročnicu.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda Krocsány:

Ďakujem poslankyni Fridrichovej a prosím poslankyňu Oľgu Pšúrikovú, aby predniesla svoje vystúpenie.

Poslankyňa Pšúriková:

Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

súčasne s postupnou intenzifikáciou nášho národného hospodárstva sa kladie čoraz väčší dôraz na zhodnocovanie druhotných surovín, ktorých racionálne využívanie vyzdvihol aj XVI zjazd KSČ a zjazd KSS. Nadväzne na to venovala SNR a jej orgány tejto problematike náležitú pozornosť. Dokladom toho je aj príprava a konanie dnešnej 17. schôdze Slovenskej národnej rady, v rámci ktorej vykonala aj skupina poslancov Ústavnoprávneho výboru SNR v apríli tohto roku prieskum na Ministerstve priemyslu SSR a v národnom podniku Benzinol.

Prieskum ukázal, že v podmienkach rezortu je zber a hospodárenie s druhotnými surovinami upravené vcelku vyhovujúcimi právnymi predpismi, ktoré sa v praxi využívajú. Nijakým právnym predpisom nie je upravený zber a výkup opotrebovaných pneumatík. Lepšie využívanie druhotných surovín sa bude zabezpečovať aj v nadväznosti na Štátny cieľový program A-13.

Výsledky prieskumu poslancov v národnom podniku Benzinol potvrdili, že právna úprava vydaná Štátnou arbitrážou ČSSR v roku 1982 o zbere a zhodnocovaní opotrebovaných ropných olejov z hľadiska dodávateľsko-odberateľských vzťahov plní svoje poslanie. Dodávatelia za roky 1983-1984 dodali do rafinérií vyše 52 tis. ton, pričom plán určoval len 50 tisíc ton, čo je viac ako 35 % z celkového množstva. Pri zabezpečovaní odohraných olejov sa však vyskytli viaceré problémy a ťažkosti, ktoré spočívali najmä v ich kvalite z dôvodov prísnych kritérií pri uzatváraní hospodárskych zmlúv a z toho titulu vo zvýšení žiadostí o udelenie výnimiek. Stali sa aj také prípady najmä u maloodberateľov, ktoré odoberajú olej na viac ako jeden rok, že pod tlakom možnej represie odovzdali tento ešte neupotrebený. Výbor odporúčal ministrovi priemyslu SSR využiť prieskumom získané viaceré námety na novelizáciu spomenutej právnej úpravy.

Kľúčovou otázkou dneška nie je len množstvo vyrobeného tovaru a jeho kvalita, ale aj znižovanie spotreby vstupov do výrobného procesu, ktorých zdroje sa stávajú kritickým miestom rozhodovania a práve k tomu významne prispeje aj efektívne zhodnocovanie druhotných surovín. Táto problematika úzko súvisí s prerokúvaním záverečného účtu SSR za rok 1984, lebo aj druhotné suroviny nemalou mierou prispeli k splneniu národného dôchodku a štátneho plánu vo vlaňajšom a v predchádzajúcich rokoch.

Svedčí o tom skutočnosť, že len z výkupu zberového papiera 413 tis. ton za roky 1983-1984 sme získali 578 mil. kWh a ušetrili vyše milióna m3 dreva, čo znamená, že z jednej tony papiera sme získali tri kubické metre kvalitného dreva. Tak isto z plastov výkupom 14 405 ton sa ušetrilo 330 125 ton ropy a tak by som mohla uvádzať ďalšie príklady. To umožnilo znížiť spotrebu primárnych zdrojov surovín tak dôležitých pre našu výrobu, ktorých získavanie je čoraz viac nákladnejšie. Tieto pozitívne výsledky nás nemôžu uspokojovať, pretože máme aj rezervy v zhodnocovaní druhotných surovín. Napr. ešte stále je nízky podiel SSR na výkonoch ČSSR, ktorý v roku 1984 činil 23, 5 % a na exporte len 19, 9 %. Obdobne je to i v jednotlivých druhoch okrem zberu črepov, kde je podiel 41, 3 %.

Pre nedostatočné kapacity na spracovanie druhotných surovín značné množstvo prebytkov, veľa razy i neefektívne, vyvážame do kapitalistických štátov. Tak napríklad v roku 1983 sme vyviezli za ČSSR vyše 133 milióna ton. Najvýznamnejšou vývoznou položkou je papier, u ktorého vývoz z roka na rok stúpa a v roku 1984 dosiahol za ČSSR 151 tisíc ton. Tak isto je to s vývozom plastov, u ktorých jedna tona odpadu reprezentuje 2, 5 ton ropy na ich výrobu. Celkový vývoz odpadov dosiahol v roku 1984 192 miliónov Kčs FCO.

Napriek trvalému záujmu politických a hospodárskych orgánov o zvyšovanie úrovne hospodárenia so surovinami neboli na úseku druhotných surovín zabezpečené všetky predpoklady pre koncepčné, organizačné a právne riešenie ich zhodnocovania a využívania, ktoré by umožnili oveľa účinnejšie sa podieľať na úsporách primárnych surovín

a zdrojov pre naše národné hospodárstvo. Ide napríklad o nedostatočné kapacity niektorých spracovateľských odvetví, pomalý rast materiálno-technickej vybavenosti na zber a úpravu niektorých druhov surovín, nedostatočnú sieť výkupní a prevádzkových priestorov, nedostatočný rozsah bilančných položiek v štátnom pláne, nevyhovujúcu cenu a ďalšie.

Rada by som však uviedla niekoľko poznatkov aj z individuálneho prieskumu v mojom volebnom obvode, meste Bratislava.

V štatistike som sa dočítala, že na jedného obyvateľa ČSSR pripadá v priemere 260 kg tuhých odpadov ročne. Vo väčších mestách sa tento priemer ešte zvyšuje. V Bratislave sa tento odpad zčasti spaľuje a zostatok vozí na skládky tuhého odpadu, ktoré sa nevyužívajú a zhoršujú životné prostredie. Rezervy sú aj v zbere plastov. Napríklad pohlad, čo som videla na Partizánskej lúke po oslavách 40. výročia SNP, alebo na pravom brehu Dunaja pri oslavách 1. a 9. mája t. r., bol naozaj smutný. Obrovské množstvo rozhádzaných pohárov, podnosov, potrhaných balónov a prázdnych fliaš, doslova "smetisko". Bude sa to opakovať každý rok? Čo bráni tomu, aby každá organizácia, ktorá mala prenajaté miesto na predaj, okrem zisku sledovala aj to, aby priestor okolo stánkov priebežne čistila. Nevyužitým odpadom je aj starý chlieb, zvyšky jedál, ich zdroje sú závodné jedálne a domácnosti, ktoré zahadzujú do kontajnerov a popolníc. Zúžitkovaním týchto pre ošípané, dalo by sa z 20 kg týchto odpadov vyrobiť 1 kg mäsa. Kosti v meste sa vôbec nevykupujú, hoci ich množstvo so zvyšovaním životnej úrovne čoraz viac narastá. Manderla zo zberu kostí, obrazne povedané, vystaval 12-poschodovú budovu. Problémy sú aj v zbere farebných kovov, viackrát tu nebola dodržiavaná socialistická zákonnosť nielen z hľadiska výkupu, ale aj životného prostredia. Aj teraz majitelia autobatérií vylievajú z nich kyselinu sírovú do kanálov a na pôdu, čo spôsobuje devastáciu územia. Tak isto sa nevyužíva, ako voľakedy, odpad handier, ktorých bolo vzhľadom na vtedajšiu nízku životnú úroveň veľmi málo. Dnes, keď móda sa mení každý rok, ich množstvo je vysoké a sústavne narastá, sa prevažne zahadzujú do popolníc. Z ich zdrojov je však možné vyrábať nové kvalitné látky, alebo najkvalitnejší kriedový papier tak potrebný pre polygrafický priemysel.

V tejto súvislosti by som chcela uviesť, že aj v drevárskom a nábytkárskom priemysle, v ktorom pracujem, sa nevyužíva skoro 17 % odpadov. Tak len v mojom závode to činí v obalovom papieri 150 tis. Kčs ročne. Odpady drevených výrobkov síce ešte na ďalšie spracovanie, sa prevažne odpredávajú súkromníkom na spaľovanie.

Významné úlohy si v tejto oblasti kladie Sovietsky zväz, Nemecká demokratická republika a Bulharská ľudová republika. Tak napr.

v ZSSR na roky 1981-1985 a na obdobie do roku 1990 predpokladajú plnšie a racionálnejšie využívanie všetkých hmotných zdrojov. Podporujú a zavádzajú sa maloodpadové a bezodpadové technológie. Zlepšuje sa využívanie druhotných surovín, zdokonaľuje sa ich doprava a skladovanie, ako aj ich úprava. Tak isto v NDR celú národohospodársku potrebu surovín pokrývajú 12 percentami z druhotných surovín, kým v ČSSR je to podstatne menej.

Hlavnou príčinou súčasného stavu zhodnocovania druhotných surovín je to, že sa donedávna plánovité nevyvýjal tlak na ich efektívne využívanie. Je preto potrebné mať presnejšie znalosti o škodách a stratách, ktoré nášmu národnému hospodárstvu vznikajú tým, že rad druhotných surovín sa dostatočne nevyužíva. Ukazuje sa, že musí byť omnoho viac prehĺbená normalizačná činnosť, v súlade so zákonom č. 96/1964 Zb. o technickej normalizácii, a z nej odvodená nevyhnutná potreba všetkých druhov materiálov, polotovarov a výrobkov v nadväznosti na výsledky vedeckotechnického rozvoja. Naliehavým sa ukazujú niektoré ďalšie úpravy v sústave ekonomických nástrojov ako i úprava zásad hospodárenia s nimi. Právna úprava týchto otázok je tým naliehavejšia, že podľa výsledkov Federálneho štatistického úradu je ako hlavný dôvod nedostatkov v zbere a využívaní odpadu uvádzaný malý záujem na jeho využívaní. V tejto súvislosti nemožno zabudnúť ani na nezastupiteľné miesto ekonomickej propagandy v zápase o sústavné uvedomovanie, výchovu a formovanie nového vzťahu k druhotným surovinám a surovinám vôbec. Ekonomická propaganda preto musí pomáhať odstraňovať zastaralé predstavy, že odpad je bezcenným balastom. Musí popularizovať pokrokové technológie a výrobné postupy a pranierovať ich nevyužívame. Orientovať v tomto smere výchovné pôsobenie a celú masovo-politickú prácu, lebo aj v tejto oblasti sa prejavuje kultúrnosť národa.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci!

Priorita druhotných surovín nie je problematikou neznámou a novou, avšak nároky na intenzifikáciu a hospodárenie s nimi sú stále dôraznejšie a nadobúdajú celkom nových kvalít. Na tomto úseku okrem doteraz prijatých uznesení najvyšších straníckych, štátnych a hospodárskych orgánov sa pripravujú ďalšie opatrenia, ako vyhlásenie štátneho cieľového programu, realizovaného v rámci národných republík pre roky 1986-1990.

Žiadna právna norma nerieši problematiku zberu a hospodárenia s druhotnými surovinami komplexne. Na rokovaní nášho, ale aj ďalších výborov SNR sa zdôraznila potreba v dohľadnom čase prijať v našom právnom poriadku základný zákon, ktorý by v plnom rozsahu

riešil túto významnú oblasť z celoštátnych a celospoločenských hľadísk a potrieb národného hospodárstva ČSSR, obdobne, ako je to v NDR a vo viacerých socialistických štátoch.

Je žiadúce, že základná právna úprava by mala okrem vyjasnenia pojmu druhotných surovín najmä uložiť všetkým zodpovedným organizáciám povinnosť hospodáriť s druhotnými surovinami v oblasti plánu a jeho realizácie ako s prvotnými zdrojmi, povinnosť nadriadeným orgánom sústrediť výskumnú činnosť zameranú na hospodárenie s druhotnými surovinami a riešiť cenové otázky a problémy v rámci stanoveného postupu, prepracovať spotrebné a výrobné normy a vyčleniť potrebné výrobné kapacity podmieňujúce komplexné využívanie druhotných surovín. Na uvedené princípy nadväzujúce opatrenia by mali riešiť zavedenie záväzného hmotného bilancovania a rozdeľovania najvýznamnejších vybraných druhotných surovín, povinnosť organizácií zhromažďovať ich a odovzdávať za platné ceny určeným výkupným organizáciám a tiež riešiť spoluprácu národných výborov a spoločenských organizácií s výkupnými organizáciami pri zbere a výkupe druhotných surovín od obyvateľstva.

Predpokladom prijatia takejto základnej právnej úpravy je vecné a organizačné vyriešenie riadenia, koordinácie a kontroly procesu využívania druhotných surovín a systému ich plánovania, najmä vo výrobných rezortoch riadených federálnymi i republikovými ministerstvami. Žiadúci cieľ možno dosiahnuť iba koordinovaným úsilím a všestrannou spoluprácou rezortov - producentov odpadov s rezortami, ktoré sú potenciálnymi spracovateľmi a konzumentmi vedľajších produktov, a to od úrovne výskumu a overovania až po hromadné využitie.

Na záver, vážené súdružky a súdruhovia, vyslovujem presvedčenie, že aj rokovanie Slovenskej národnej rady a aktívna účasť poslancov vo volebných obvodoch prispeje, aby podniky, organizácie, ale i občania čo najefektívnejšie využívali druhotné suroviny a tak sa podieľali na úspešnom napínaní zámerov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Podpredseda Krocsány:

Ďakujem poslankyni Pšúrikovej a dávam slovo členovi Predsedníctva Slovenskej národnej rady, poslancovi Jurajovi Moravcovi.

Poslanec JUDr. Moravec:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

V apríli a máji sa konali poslanecké prieskumy na všetkých KNV a NV hlavného mesta SSR Bratislavy, zamerané predovšetkým na účasť národných výborov a ich politickú aktivitu pri zbere druhotných surovín pre spracovateľský priemysel.

V mojom vystúpení sa sústredím na súčasný stav, ale predovšetkým na návrhy z Výboru SNR pre národné výbory a národnosti, ako zlepšiť rozvoj zberu v rokoch 8. päťročnice.

Poslanecké prieskumy ukázali, že aktivita národných výborov a organizácií Národného frontu smerujúca k zvýšeniu uvedomelosti občanov vo vzťahu ku zberu druhotných surovín priniesla v poslednom období výrazné zlepšenie. Odrazilo sa to v sústavne rastúcom podiele tzv. ľudového zberu na celkovom objeme zozbieraných druhotných surovín. Splnil sa tým základný predpoklad na plnenie úloh národných výborov a organizácií Národného frontu v duchu uznesenia vlády SSR č. 199/1981 ku Koncepcii rozvoja zberu a výkupu druhotných surovín v SSR do roku 1990. Prieskumy však súčasne zistili niektoré pretrvávajúce nedostatky.

Formy aktivity jednotlivých národných výborov a organizácií Národného frontu sú v podstate rovnaké, odlišujú sa len v malých detailoch podľa miestnych podmienok.

Zameriam sa preto na prvú fázu tejto aktivity a práce, a to na organizáciu zberu.

Ľudový zber je plánovaný a pevne zakotvený vo volebných programoch i akciách "Z". Rozpisy plánu ľudového zberu v hmotných jednotkách čiastočne eliminujú výkyvy v kvantite i skladbe výkupu, ako aj sezónnu podmienenosť. Vychádzajú tak v ústrety spracovateľským organizáciám a ich potrebám.

Odbory školstva národných výborov v spolupráci s výbormi SZM zabezpečujú účasť školskej mládeže na zberových akciách.

Zberové komisie v spolupráci s organizáciami Národného frontu a s podnikmi Zberných surovín organizačne zabezpečujú v rámci akcií "Jarného a jesenného upratovania", krajské smeny, týždne aktivity, či "Soboty pracovnej cti". Všetkým týmto akciám predchádza zvýšená agitácia a informácie v závodnej, miestnej, či celoštátnej tlači a prostriedkoch masovej komunikácie. Na ňu nadväzuje organizačné zabezpečenie.

Poslanecké prieskumy ukázali, že výkupná sieť druhotných surovín v SSR v súčasnosti ešte stále nezodpovedá potrebám a najmä nie perspektívam zvyšovania podielu ľudového zberu. Výkupná sieť nedosahuje žiadúci stav, aby na jednu výkupnú pripadalo 10 až 12 tisíc obyvateľov. Ďalej sme zistili aj nerovnomernosť rozloženia výkupní v jednotlivých krajoch, čo je takisto záporný jav. Osobitná situácia je v hlavnom meste SSR, kde na nových sídliskách v Petržalke, ktorá má už vyše 100 tisíc obyvateľov, nie je ani jedna stála výkupná a fungujú len provizórne ambulantné výkupné, napriek tomu, že bratislavské Zberné suroviny môžu byť vzorom v práci i v organizácii druhým.

Krajské národné výbory v spolupráci s podnikmi Zberných surovín pravidelne uskutočňujú krajské zberové aktívy, na ktorých za účasti zástupcov ONV vyhodnocujú spoluprácu na tomto úseku so všetkými národnými výbormi Pritom vyhodnocujú aj súťaž odborov miestneho hospodárstva vo výkupe a zabezpečovaní rozvoja najnižšej zberovej siete Následne hodnotia súťaž vypísanú pre národne výbory nižších stupňov. Zároveň prijímajú nové opatrenia a úlohy pre národné výbory a zúčastnené organizácie k ďalšiemu rozvoju zberu a výkupu druhotných surovín.

Konštatovali sme, že cieľavedomá aktivita národných výborov a organizácii Národného frontu podstatne kladne ovplyvnila uvedomelosť občanov pri starostlivom hospodárení so surovinami a materiálmi. Odzrkadlilo sa to vo zvýšenej účasti občanov na plnení plánu zberu druhotných surovín Súčasne sa však vyskytujú aj nedostatky, za ktoré občania nemôžu, a ktoré by pri pretrvávaní oslabili účinnosť politicko-organizačnej práce národných výborov a organizácií Národného frontu. Sú to predovšetkým organizačné nedostatky, konkrétne nedostatok nákladných motorových vozidiel na odvoz zozbieraných surovín pri väčších akciách, ako sú spomínané krajské smeny, týždne aktivity či "Soboty pracovnej cti". Ďalej je to popri nedostatočnej a nerovnomerne rozdelenej sieti výkupní ich nevyhovujúci dopoludňajší pracovný čas, nedostatok pracovníkov, malá kapacita výkupní, nedostatočná mechanizácia práce a často aj nekvalifikovanosť zamestnancov.

Prieskumy preto zhrnuli svoje poznatky z jednotlivých krajov, ale aj z hľadiska celej SSR v súlade s rozvojovými potrebami 8. päťročného plánu do komplexu týchto návrhov:

- národné výbory na nižších stupňoch v spolupráci s organizáciami Národného frontu musia trvalé koncepčne zameriavať svoju prácu tak, aby sa vytvorili v obciach podmienky na zber rovnomerne organizovaný po celý rok a eliminovala sa kampaňovitosť;

- naliehavou úlohou je zlikvidovať tzv. divé skládky, ktoré kazia výzor našich obcí a miest, ohrozujú kvalitu životného prostredia a na ktoré si sami občania sťažujú;

- treba zvýšiť účinnosť práce miestnych národných výborov a organizácií NF pri budovaní miestnych výkupní v rámci akcie "Z", najmä v strediskových obciach. Pozitívne príklady, hodné nasledovania, máme napr. z Východoslovenského kraja, kde boli v rámci akcie "Z" vybudované 4 miestne výkupné.

Pri schvaľovaní koncepcie bytovej výstavby, najmä veľkých sídliskových komplexov, odporúčame zahrnúť do projektovej prípravy ako súčasť vybavenosti sídlisk aj zberne, ktoré by boli ľahko prístupné občanom a súčasne by boli vzhľadovo štandardizované a vyhovovali náročným organizačno-technickým a estetickým požiadavkám.

Ďalej sa odporúča hľadať a uplatňovať nové aktívne formy zberu, t j. regulovať právnymi normami a primeranou hmotnou zainteresovanosťou individuálnych zberačov, či vykupovačov. Išlo by o formu tzv. pochôdzkových zmluvných vykupovačov, ktorí by mali s podnikmi Zberné suroviny uzavretú dohodu pre príslušný rajón, štvrť, sídlisko, kde by vybavení dokladmi mohli vykonávať zber. Účinne by sa uplatnili najmä pri výkupe, zbere a triedení domového, blokového a sídliskového odpadu. Táto forma organizácie a legalizácie zberu sa už osvedčila v Českej socialistickej republike, ale aj v iných socialistických štátoch.

Poslanecký prieskum zistil najväčšie nedostatky a nejasnosti v koncepcii nadväznej spolupráce so spracovateľským priemyslom. Tá je podmienená rozvojom materiálno-technickej základne zberu, ktorý musí prejsť od extenzívnych foriem k intenzívnym, t. j. musí to byť zber triedený, aby sa zozbierané suroviny neznehodnocovali. Iba tak sa dosiahne vyššie využívanie, účinnejšie a hospodárnejšie zhodnocovanie druhotných surovín.

Treba odstrániť nekomplexnosť riadenia v tejto oblasti, ktorá sa negatívne odráža v disproporciách vo využívaní druhotných surovín Konkrétne v tom, že spracovatelia často neodoberajú dohodnuté množstvá nazbieraných druhotných surovín - nielen pneumatík, kovového šrotu, ale aj papiera, čím znemožňujú, či obmedzujú možnosť podnikov Zberných surovín.

Preto na základe prieskumov odporúčame legislatívne riešiť dodávatelsko-odberateľské vzťahy, no predovšetkým hľadať formu komplexného riadenia tejto oblasti.

Poznatky a návrhy, ktoré vyplynuli z poslaneckých prieskumov v jednotlivých krajoch a hlavnom meste SSR potvrdzujú, že úloha na rodných výborov a organizácií Národného frontu pri napĺňaní programu intenzifikácie národného hospodárstva SSR je nezastupiteľná najmä pri presadzovaní a prebojúvaní kvalitatívnych zmien v myslení našich občanov a v prístupe všetkých zainteresovaných hospodárskych organizácií. Uvedomujú si to aj členovia a funkcionári Strany slobody.

Na seminároch a politických školeniach podnecujeme aktívnu a uvedomelú účasť všetkých našich členov na plnení týchto úloh. Každoročne sa podielame na zbere druhotných surovín a v rámci svojej činnosti na pracoviskách. Naši poslanci všetkých stupňov národných výborov na spoločenskej platforme organizácii Národného frontu podnecujú zberovú aktivitu spoluobčanov.

Rýchle rozpracovanie a realizácia návrhov, ktoré vyplynuli z poslaneckých prieskumov, by mali v praxi potvrdiť správnosť koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska a spätne prispieť k zvýšeniu uvedomelého podielu všetkých občanov na budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk )

Podpredseda Krocsány:

Ďakujem poslancovi súdruhovi M o r a v c o v i za jeho vystúpenie a prosím poslanca Alexandra Bekenyiho, aby predniesol svoju vystúpenie.

Poslanec Ing. Bekényi:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia, využívaniu priemyselných odpadov ako druhotných surovín v chemickom a drevospracujúcom priemysle, ako ukázalo rokovanie. Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo a potvrdili to aj skupinové poslanec ké prieskumy poslancov, sa venuje sústavná pozornosť a pre obdobie 8. päťročnice ich využitie má byť významným zdrojom zvyšovania efektívnoti výroby v týchto odvetviach. Riadiaca sféra si je vedomá, že využívanie druhotných surovín znamená znižovanie materiálovej a energetickej náročnosti výroby a súčasne aj riešenie naliehavých ekologických problémov.

Z rozborov, do ktorých sme mali možnosť na prieskumoch nahliadnuť vyplýva, že vo VHJ Slovchémia sa riešenie problémov sústreďuje na využitie odpadov pri spracovaní ropy a zemného plynu, čo v konečnom dôsledku znamená aj vyššie zhodnotenie týchto surovín a zníženie devízovej náročnosti štátneho rozpočtu. Za roky 7. päťročnice sa v tomto odvetví vcelku dosiahli plánované ciele. Ako sme sa na prieskumoch presvedčili, napr. v n. p. Slovnaft za významné možno považovať využitie uhľovodíkových plynov, spracovanie odpadného sírovodíka, odpadových pyrolýznych plynov. V mojom volebnom obvode v n. p. Duslo Šala sa tiež využívajú odpadové oleje, sadze a koncové

plyny a v n. p. CHZJD Bratislava odpady z výroby chemických vlákien. Podľa správy vlády SSR a vyplynulo to i z rokovania výboru, značná časť týchto odpadov, asi 78 %, sa však využíva na energetické účely. Navonok je to relatívne dobrý výsledok. Výbor vyslovil presvedčenie, že osvedčené skúsenosti a poznatky z činnosti a práce združených komplexných racionalizačných brigád aj v tejto oblasti budú prínosom, aby sa tieto odpady efektívnejšie zužitkovali. Vo výbore sme kriticky poukázali aj na zber a spracovanie opotrebovaných minerálnych olejov. Domnievame sa, že 35 %-ný podiel ich zberu podľa vyhlášky Štátnej arbitráže ČSSR č. 26 z roku 1982 treba považovať za minimálny. Tým skôr, že v porovnaní s vyspelými štátmi, kde vratnosť opotrebovaných olejov presahuje 50 %. Súčasne však treba povedať, že výskum v mazacích olejoch treba v ďalšom období orientovať tak, aby sa ich životnosť podstatne zvýšila a tým znížila aj ich spotreba a teda aj ich zber. Že je to v silách našej VVZ svedčia aj niektoré čiastkové výsledky v n. p. Slovnaft Bratislava, ako napr. zvýšenie životnosti mazacích olejov pre autobusy. V tomto odvetví sme poukázali na viaceré problémy, ktoré sa vyskytujú v zbere a spracovaní odpadovej a technickej gumy a pneumatík, ktorých sa toho času časť spaľuje. O to viac je preto žiadúce dobudovať spracovateľské kapacity v n. p. Gumárne 1. mája Puchov. Vo výbore sme sa tiež dožadovali, aby sa čím skôr pripravila kapacita na spracovanie zberových plastov. Pritom si treba uvedomiť, že jedna tona takto získaných plastov ušetrí takmer 2, 5 tony ropy. Pri tých množstvách plastov, ktoré dnes zostávajú nevyužité, bude to iste významný príspevok v Šetrení tejto vzácnej dovážanej suroviny. V tom sa však musí prejaviť aj podstatné prehĺbenie spolupráce základného výskumu s aplikovaným, resp. využitie skúseností napr. v Poľskej ľudovej republike.

V celulózo-papierenskom priemysle ťažisko využívania odpadu tvorí zber papiera, drevného odpadu a kôry, ktorý by mal nadväzovať na spracovanie sulfitových výluhov, najmä v Severoslovenských celulózkach a papierňach v Ružomberku. I v tomto odvetví využitie drevných odpadov na energetické účely zhruba na dve tretiny je síce významným prínosom pre zníženie spotreby teplonosných médií, avšak treba hľadať ďalšie možnosti využitia drevných odpadov na opätovné upotrebenie priamo vo výrobnom procese na výrobu buničiny, ktorá je významným vývozným artiklom. Vo výbore sme zdôraznili potrebu vyššieho využitia odpadov v n. p. Bukóza Vranov na výrobu dobre využiteľných látok ako surovín.

Za významný zdroj využívania druhotných surovín v tomto odvetví vo výrobe považujeme využitie zberového papiera, najmä novinového. Kriticky sme poukázali na to, že až po 11-tich rokoch vyriešenia úlohy vo Výskumnom ústave papiera a celulózy v Bratislave sa uvažuje s investičným zámerom odfarbovania novinového papiera v n. p. Juhoslovenské celulózky a papierne, ktoré je v susedných štátoch prakticky už zavedené. Právom očakávame, že pripravované opatrenia najskôr v roku 1988 sa prejavia v dostatku stredne jemných papierov na rôzne písacie potreby a najmä skladačkové lepenky na inováciu bieleho kartónu s výraznejšou potlačou, na ktorú čakajú najmä tie podniky, kde aj obal zohráva významnú úlohu v exporte. Privítajú to však aj naši voliči, keď sa objavia na našom trhu výrobky v pestrých a vkusných obaloch.

Vo výbore očakávame, že 8. päťročnica bude vo využití druhotných surovín prelomovou. Preto sme vyslovili podporu opatreniam, ktoré Ministerstvo priemyslu SSR v tejto oblasti pripravuje.

Vážené súdružky, súdruhovia,

dosial nevyužité odpady najmä z chemického priemyslu vyvolávajú pri skladovaní, resp. pri ich likvidácii stále výraznejšie ekologicky negatívne problémy. Preto sme vo výbore nastolili požiadavku brať do úvahy aj tieto hľadiská. Pritom je nutné využívať aj skúsenosti z ostatných štátov RVHP, predovšetkým v rámci programu dlhodobej hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce so ZSSR na obdobie do roku 2000.

Rovnako významné ako samotné zúžitkovanie odpadov je aj starostlivosť o ich skladovanie, resp. podstatné zvýšenie podielu zavádzania bezodpadových technológií. Z tohto hľadiska zotrvačné bloky výrobných kapacít, ale i pripravované investičné akcie na 8. päťročnicu nespĺňajú dostatočne tieto kritériá. Je žiadúce v podstatne vyššej miere zamerať pozornosť riešiteľných výskumných pracovísk na dôslednejšie riešenie, ale najmä na urýchlenú realizáciu úloh Výskumného ústavu chemickej technológie a Výskumného ústavu papiera a celulózy v podstatne širšom zapojení základného výskumu a vysokých škôl, nie na báze dobrovoľnosti, ale na základe zmluvne právnych vzťahov.

Na úrovni stredného článku riadenia by sa mali vytvoriť špecializované riadiace a odborné útvary umožňujúce na kvalitatívne vyššej úrovni vyvíjať koordinačnú činnosť v tejto oblasti a na úrovni podnikovej sféry finančno-ekonomickými nástrojmi, najmä v cenovej oblasti a na úseku hmotnej zainteresovanosti účinnejšie pôsobiť na zlepšenie starostlivosti o priemyselný odpad a jeho ďalšie zúžitkovanie.

V oblasti iniciatívy pracujúcich, najmä vo vynálezcovskom a zlepšovateľskom hnutí výraznejšie oceňovať riešenia za znižovanie množstva odpadov, ich využitia a likvidácie, k čomu však treba vo vykonávacích predpisoch, ktorými sa vykonáva zákon o vynálezoch a objavoch, vykonať nevyhnutné úpravy.

Vážené súdružky a súdruhovia,

i v mojom volebnom obvode n. p. Duslo Šaľa pracovné kolektívy, komplexné racionalizačné brigády a technické kádre venujú sústavnú pozornosť využitiu priemyselného odpadu ako druhotných surovín, resp. ich likvidácii. V období rokov 7. päťročnice odpredávame z použitých katalyzátorov železné i neželezné kovy, najmä nikel a med, z čoho získavame viac ako 200 tis. Kčs. Využitím čpavkových odplynov získavame ďalšie hnojivá ročne v hodnote takmer 2 mil. Kčs. Regenerujeme ortuťové kaly, ktoré so ziskom odpredávame na ďalšie spracovanie. Recirkuláciou odpadových produktov pri výrobe liadku amónno-vápenatého získavame ďalšie hnojivá pre našich poľnohospodárov. Použitím vypieracieho oleja z acetylénového štepenia na výrobu tepla ročne ušetríme takmer 3 tis. ton uhlia. Odpad - fosfosádra z čistenia cisterien na výrobu trojzložkového hnojiva NPK nám prinesie zisk takmer 4 mil. Kčs. V ďalšom období je dohodnuté popolček z podnikovej teplárne využívať vo výrobniach ľahkých stavebných hmôt, podobne ako sadze i odpadovú kyselinu sírovú.

Pracujúci n. p. Duslo Šaľa si uvedomujú, že ich starostlivosť o odpady a ich opätovne využitie sa prejaví aj v osobnej hmotnej zainteresovanosti a v konečnom dôsledku aj v zlepšení ochrany životného prostredia.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Podpredseda Krocsány:

Ďakujem súdruhovi Bekényimu. Súdruh Bekényi bol posledným z prihlásených rečníkov. Mám otázku, či sa ešte niekto z poslancov hlási o slovo?

(Nikto. )

Mám otázku na ministra priemyslu Slovenskej socialistickej republiky súdruha Štefana Urbana, či si žiada slovo.

Minister priemyslu SSR Ing. Urban:

Áno.

Podpredseda Krocsány: Prosím, aby sa ujal slova.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP