Smer a rozsah však nemožno považovať za dostačujúci. Odporúčam, aby minister školstva Slovenskej socialistickej republiky zvážil zaradiť predmet "Likvidácia a zúžitkovanie odpadov do študijného programu jednotlivých fakúlt SVŠT, v rámci ktorého by sa študenti trocha viac špecializovali a zároveň oboznámili so špeciálnymi problémami minimalizácie a využiteľnosti odpadov ako druhotných surovín vo svojich odboroch.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem podpredsedovi SNR D. Krocsányovi za jeho vystúpenie. Ako ďalší vystúpi poslanec P i k u l a. Dávam mu slovo.
Poslanec Pikula:
Vážené súdružky, súdruhovia,
dnes prerokúvame správu vlády SSR o zhodnocovaní druhotných surovín a materiálov v rezorte Ministerstva priemyslu SSR. Vzhľadom na to, že zhodnocovanie a využívanie druhotných surovín sa týka aj ďalších rezortov, ako aj národných výborov, chcem poukázať na klady i na nedostatky, ktoré ešte máme v tejto oblasti.
Treba si uvedomiť, že druhotné suroviny predstavujú dôležitý zdroj uspokojovania narastajúcej potreby surovín a materiálov a sú významným činiteľom materiálno-technického zabezpečovania výrobného procesu. Čím viac sa používajú druhotné suroviny, tým menšie sú požiadavky na zabezpečenie prvotných surovín, ktorých ako všetci vieme, nemáme nadbytok.
Zúčastnil som sa študijnej cesty v skupine poslancov SNR v NDR, kde sme mali za úlohu preštudovať celkovú organizáciu a postup zberu a využívania druhotných surovín. Zistili sme, že v NDR venujú veľkú pozornosť tejto oblasti a majú veľmi solídne rozpracovanú organizáciu zberu a využitia druhotných surovín a dosahujú veľmi dobré výsledky. Zo študijnej cesty je spracovaná správa, v ktorej sú podrobnejšie rozpísané poznatky, preto stručne chcem niekoľko poznatkov povedať.
V minulých rokoch bolo v NDR prijatých niekoľko opatrení k vybudovaniu plánovitého riadenia a organizácie hospodárenia s druhotnými surovinami a k ich zdokonaleniu. Významným krokom k zabezpečeniu a posilneniu centrálneho štátneho plánovania v tejto oblasti bolo rozšírenie a zvýšenie účinnosti centrálnych štátnych plánovacích ukazovateľov. Najdôležitejšími ukazovateľmi štátneho plánu pre túto päťročnicu sú zber a zhodnocovanie druhotných surovín a odpadov v priemyselných podnikoch. Ukazovateľ pre zber druhotných surovín a odpadov zahrňuje kvantitatívny objem odpadov a zberových materiálov vyskytujúcich sa v kombinátoch, podnikoch a zariadeniach.
V tejto päťročnici po prvýkrát používa štátny plánovací ukazovateľ zber dôležitých druhotných surovín z domácnosti v množstve, ktorý určuje Štátna plánovacia komisia NDR jednotlivým krajským radám (ako KNV v ČSSR). Tento obsahuje kvalitatívny objem odpadov z domácností príslušnej oblasti podľa vybranej nomenklatúry (napr. starý papier, odpadový textil, fľaše, sklenené poháre, črepy, plasty a pod. ). Použitie tohoto ukazovateľa preukázateľne viedlo k zvýšeniu zberu v jednotlivých krajoch.
Za zber a zhodnocovanie druhotných surovín zásadne zodpovedajú kombináty a podniky, v rámci ktorých odpad vzniká. Vyžaduje to okrem iného vypracovanie dlhodobých zhodnocovacích koncepcií, čo znamená, že súčasne aj s vývojom nových a zdokonalených výrobkov a prevádzkových technológií musí byť vypracované aj riešenie ako sa z toho zhodnotí vyplývajúci odpad.
Kombináty a podniky majú za úlohu organizovať zber z priemyselných miest a zabezpečovať vedeckotechnické opatrenia a kapacitné predpoklady pre rozvoj efektívnych foriem zberu a procesov spracovania. Odpady zahrnuté do programu zberu centrálnych zberných orgánov musia kombináty a podniky zbierať a triediť, skladovať a odovzdával v plnom rozsahu.
Úlohou bilancujúcich orgánov je bilancovanie druhotných surovín v komplexe zameniteľných prvolných surovín. Využívanie druhotných surovín zabezpečujú tým, že sa fondy prvotných surovín dajú zásadne k dispozícii až vtedy, keď boli vyčerpané zdroje druhotných surovín.
Krajské, okresné, mestské a obvodné rady, ako u nás národné výbory majú vo svojej oblasti zodpovednosť:
- zabeapečovať maximálny zber a národohospodársky efektívne využívanie sekundárneho odpadu,
- ovplyvňujú rozvoj siete zberní v záujme zabezpečenia maximálneho zberu,
- pôsobia na preberanie kontrolovateľných záväzkov týkajúcich sa zberných materiálov a odpadov,
- podporujú agitačnú činnosť,
- vyhodnocujú skúsenosti a porovnávajú dosiahnuté výkony,
- uplatňujú vplyv na nesenie zásadných otázok územnej racionalizácie v záujme skvalitnenia materiálno-technickej základne v zberných a spracovateľských podnikoch, ako aj na nových sídliskách
Ministerstvo pre materiálové hospodárstvo NDR má za úlohu vypracúvať a upresňovať v úzkej spolupráci s príslušnými centrálnymi štátnymi orgánmi hlavnú orientáciu rozvoja hospodárenia s druhotnými surovinami
Zodpovedá za plánovitosť a kontinuitu riadenia úloh spojených so zberom, spracovaním a využitím, najmä rozpis štátnych úloh a uzatváranie hospodárskych zmlúv, ako aj stabilné a priebežné plnenie plánov a hospodárskych zmlúv, ďalej za komplexné bilancovanie druhotných surovín so zameniteľnými prvotnými surovinami v záujme zabezpečenia prednostného využitia druhotných surovín
Ministerstvo rudných baní, hutí a draselného priemyslu NDR je poverene sledovať oblasť kovových druhotných surovín a vo svojej čin nosti sa opiera o inšpekciu kovových druhotných surovín.
Z diskusií s nemeckými súdruhmi vyplynulo, že v minulých rokoch bolo vykonaných viacero závažných opatrení na zdokonalenie riadenia v oblasti hospodárenia s druhotnými surovinami Sú toho názoru, že možnosti efektívneho využívania druhotných surovín nie sú u nich ešte doposiaľ vyčerpané a vidia ešte veľké rezervy a zapracúvajú ďalšie úlohy pri príprave materiálov na XI. zjazd SED a do päťročného plánu
Pri zbere druhotných surovín sa prejavuje veľká disciplinovanosť občanov, školskej mládeže tým, že napríklad papier sa dôsledne triedi, zväzuje do balíčkov s ktorými sa ľahko manipuluje. Netriedený papier výkupné neprevezmú
Výkupné podniky vykupujú aj papier z priemyselných podnikov Veľmi prísne sa požaduje, aby navzájom neboli pomiešané jednotlivé druhy papiera a nevytriedený papier sa neprevezme ani v prípade, že si to organizácia nežiada vyplatiť. Podniky sú povinné triediť papier vo vlastnej réžii. Vyhodenie papiera na smetisko je postihované. Veľkú pozornosť venujú zberu neporušených fliaš a pohárov na zaváraniny
Táto činnosť je tak dobre zorganizovaná a vykazuje tak dobré výsledky, že minimálne 70 % fliaš a zaváraninových pohárov, ktoré výroba a obchod ročne požaduje na plnenie nápojov, na zaváraniny a rôzne konzervované jedlá, sa pokrýva z výsledkov zberu a iba 30 % sa doplňuje z novej výroby.
Pre ilustráciu treba uviesť, že iba v triediarenskom stredisku v Drážďanoch sa ročne vytriedi 63 miliónov fliaš a v celej NDR to činí približne 500 miliónov fliaš ročne. Naviac sa ešte vykupujú zaváraninové poháre v celkovom počte asi 370 mil. kusov.
Výkup fliaš a zaváraninových pohárov v takom rozsahu, ako sa vykonáva v NDR, má už dlhšiu tradíciu a pre podnik, ktorý zabezpečuje
zber, predstavuje vybudovanie veľkých upravárenských zariadení, veľké množstvo prepraviek a paliet a mechanizované triediace linky, ktoré identifikujú nielen veľkosť a typ fľaše, ale aj to, či je poškodená. Samozrejme je potrebná spolupráca nadriadených orgánov, ktoré potravinárskemu priemyslu bilančné prideľujú najprv fľaše a poháre z výkupu a až potom dovoľujú dodávky nových fliaš a pohárov z výroby.
Námietky, že veľa energie sa spotrebuje na vymývanie týchto fliaš a pohárov obstoja iba z časti, pretože aj fľaše a poháre z novej výroby sa pred plnením nápojmi a požívatinami musia dôkladne umyť. Niektorí odborní pracovníci sú dokonca takej mienky, že na vymývanie vykúpených fliaš sa spotrebuje menej horúcej vody, pretože sa odstraňujú ľahko rozpustné zbytky, zatiaľ čo na nových fľašiach a pohároch sa musí odstraňovať "pripečený" olej. Energia spotrebovaná pri distribúcii do podnikov potravinárskeho priemyslu je prakticky taká istá, ako pri distribúcií obalového skla zo sklární.
Mohol by som hovoriť o ďalších poznatkoch. Súdruhovia v NDR idú premyslene, koncepčne, ale najmä dôsledne za maximálnym využitím druhotných surovín.
Súdružky, súdruhovia,
s činnosťou našich podnikov Zberné suroviny i Kovošrotu z pohľadu skúseností z NDR i keď úlohy plnia, ba aj prekračujú, nemôžeme byť spokojní.
Závažným problémom je, že len málo priemyselných podnikov hľadá cestu, ako lepšie využívať odpad vo výrobe. V priemere v priemyselnej výrobe u nás je 10 - 15 %-ný odpad, 1 %-né zníženie odpadu predstavuje len v našom Stredoslovenskom kraji hodnotu takmer pol miliardy Kčs. V mnohých prípadoch odpad, či už kovový alebo z iných materiálov, sa dôsledne netriedi a neupravuje a kompletne nezbiera.
V našich mestách, obciach a najmä sídliskách, kde sú najväčšie zdroje druhotných surovín od obyvateľstva, závažným problémom pri zbere a výkupe týchto je otázka zriaďovania dostatočného množstva miestnych výkupní a zabezpečenie rovnomernosti odvozu do spracovateľských podnikov. Pri plánovanej výstavbe miestnych výkupní sa Často prejavuje neochota príslušných národných výborov stanoviť vhodné lokality pre tento účel. Pomerne veľa sťažností zo strany národných výborov i obyvateľstva je na oneskorený odvoz železného šrotu z obcí a miest podnikom Kovošrot, ktorý je povinný zabezpečovať jeho odvoz. Zdá sa, že nazbieraný odpad je nám na ťarchu.
Mnoho sme dĺžní pri výchove našich obyvateľov. Naučiť ich, aby poznali hodnotu takzvaného odpadu, aby sa naučili triediť papier, sklo,
textil, plasty a ďalšie druhotné suroviny. Samozrejme, k tomu je potrebné zabezpečiť dostatok kontajnerov na jednotlivé druhy druhotných surovín a zaviesť koncepčnosť, systém a poriadok v tejto oblasti. Ak si žena ide kúpiť nový spray do drogérie, pred predajňou je kontajner pre starý prázdny obal, ktorý tam môže zahodiť.
Doporučujem, aby pre ďalšie obdobie boli prijaté tieto opatrenia:
1. Rozšíriť zber a výkup druhotných surovín rozmiestnením kontajnerov podľa požiadaviek škôl, obcí a spoločenských organizácií Národného frontu,
2. Rozšíriť zber a výkup surovín z plastov a za tým účelom vyčleniť potrebné prostriedky na strojné zariadenia pre spracovanie plastov z ľudového zberu spracovateľskému priemyslu.
3. V rámci antiimportných opatrení zabezpečiť výrobu vhodného strojného zariadenia, najmä hydraulických lisov, ktoré sú doposiaľ dovážané z nesocialistických štátov.
4. Zabezpečiť zo strany Zberných surovín podľa požiadaviek spracovateľského priemyslu dôsledné triedenie šrotu, papiera, textilu, sklenených črepov a pod..
5. Rozšíriť výkup všetkých návratných sklenených obalov obchodnými organizáciami a výrobou a zabezpečiť ich triedenie.
6. Zo strany Ministerstva priemyslu SSR a spracovateľských podnikov je potrebné upresniť požiadavky už na 8. päťročnicu na všetky druhy surovín tak, aby mohli byť zdroje zbilancované a pokryté požiadavky s maximálnym využitím druhotných surovín.
7. Zapojiť vedúce inštitúcie do riešenia problematiky v zmysle uznesenia vlády SSR č. 85/1982 na účinnejšie riadenia a pružnejšie zabezpečovanie služieb, vydať zásady jednotnej právnej úpravy zberu druhotných surovín, aby zber mohol byť realizovaný aj na základe povolenia občanmi.
8. Prehĺbiť a zintenzívniť a dôsledne organizovať súťaž v rámci národných výborov, škôl a organizácií Národného frontu.
Záverom chcem povedať, súdružky a súdruhovia, že v tejto oblasti máme ešte veľké rezervy, že je treba, aby pre každého z nás poslancov, pre každého občana, sa stal zber a využitie druhotných surovín vecou cti a povinnosti. S využitím druhotných surovín nielenže veľmi pomôžeme nášmu národnému hospodárstvu, ale aj pomôžeme odstrániť smetiska a neporiadky v našich podnikoch, mestách dedinách a sídliskách, kde žijeme, kde sa hrajú deti, čím si zlepšíme a skrášlime naše životné prostredie.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem poslancovi P i k u l o v i za jeho vystúpenie. Súdružky a súdruhovia poslanci, prerušujem rokovanie na 20 minút. Po prestávke povedie schôdzu Slovenskej národnej rady podredseda SNR D. Krocsány.
(Prestávka. )
(Po prestávke. )
Podpredseda: Krocsány:
Súdružky a súdruhovia poslanci, pokračujeme v rokovaní. O slovo sa prihlásil minister vnútra Slovenskej socialistickej republiky súdruh Štefan Lazar. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SSR Ing. Lazár:
Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci Slovenskej národnej rady,
v prerokúvanej správe sa nastoluje komplex otázok spojených s využívaním priemyselných odpadov a podčiarkuje sa význam zberu a zhodnocovania druhotných surovín. Tieto sa využívajú v každej priemyselne vyspelej krajine. To preto, lebo značia ekonomické, technologické a ekologické prínosy. Okrem toho druhotné suroviny v procese ich zhodnocovania prinášajú úspory energie, palív, výrobných prostriedkov, finančných zdrojov, pracovných síl a v celom rade technologických procesov priaznivo ovplyvňujú aj akosť finálnych výrobkov. V správe sa uvádza dostatok konkrétnych príkladov, ktoré to potvrdzujú.
Treba otvorene povedať, že žiadna krajina nie je dosť bohatá, aby nemusela využívať druhotné suroviny. Tento fakt sa výrazne prejavuje tam, kde nemajú dostatok prvotných surovín a závisia na ich dovoze. Čo samozrejme, platí aj pre nás. Preto je našou povinnosťou vytvárať vo vedomí ľudí presvedčenie, že zber a využívanie druhotných surovín je dôležitou národohospodárskou a politickou úlohou. V čase, keď sa výrazne uplatňuje veda a technika, možno často - pri použití menej náročných investícií - urobiť z druhotnej suroviny takú, ktorá sa vyrovná prvotnej a vlastne nahrádza dovážaný materiál. Som presvedčený, že u občanov, školskej mládeže, ale aj socialistických organizácií nájdeme v tomto smere pochopenie.
Zásluhou národných výborov má u nás zber a výkup druhotných surovín dlhoročnú tradíciu. Prakticky je spojený so začiatkom našej budovateľskej činnosti. Vyššia úroveň využívania druhotných surovín je však podmienená organizačnými, technickými a legislatívnymi opatreniami. Pravda, predovšetkým úsilím o bezodpadové využívanie surovín priamo vo výrobe. Napokon aj preto o týchto otázkach najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej socialistickej republiky rokuje. Dočasné, najmä materiálové ťažkosti by sa však nemali prejaviť v znižovaní zberu od obyvateľstva. Domnievam sa, že je svedectvom iniciatívy mládeže i občanov, ktorí chápu, že racionalizácia spotreby surovín a energie je charakteristickou črtou našej ekonomiky. Preto je potrebné, aby národné výbory zdokonaľovali jestvujúce podmienky pre rozširovanie zberu, aby svojou masovopolitickou činnosťou vysvetľovali jeho dôležitosť. Zhodnocovanie druhotných surovín je jedna z ciest prechodu na intenzívne formy hospodárenia.
Vlastný zber a výkup vykonávajú podniky Zberných surovín riadené krajskými národnými výbormi. Koordinačnú činnosť týchto podnikov vo sfére odbytu, propagácie, technického rozvoja a štatistického výkazníctva zase záujmové druženie pre zberné suroviny.
Súdružky a súdruhovia,
v prepočte na jedného obyvateľa SSR predstavuje tuhý komunálny odpad 250-280 kg ročne. Z tohto objemu však podniky Zberných surovín vykúpia od jedného obyvateľa iba 55 kg. To ukazuje na značné rezervy. Presnejšie povedané, na to, že zatiaľ nedokážeme všetky druhotné suroviny zhodnocovať.
Treba preto pripomenúť, že XVI. zjazd KSČ určil konkrétne úlohy v zbere, výkupe a zhodnocovaní druhotných surovín v československom národnom hospodárstve. Ich konkrétna realizácia v oblasti zhodnocovania je zakotvená v návrhu štátneho cieľového programu A-13 a úlohy v zbere potom stanovuje koncepcia rozvoja výkupu druhotných surovín v SSR do roku 1990, ktorú schválila vláda SSR uznesením č. 199/1981 a tiež Predsedníctvo Slovenskej národnej rady v roku 1982. Stručne povedané, koncepcia určuje úlohy pre vytváranie materiálno-technických podmienok výkupu a zberu druhotných surovín. Krajské národné výbory zaväzuje riešiť ekonomicko-technické potreby podnikov Zberné suroviny na zabezpečenie separovaného zberu, vrátane dopravných prostriedkov, pohonných látok a pracovných síl.
Ďalej koncepcia určuje, aby národné výbory v rámci investičnej časti akcie "Z" rozširovali sieť výkupní Zberných surovín. S touto úlohou sa počíta aj v Zásadách tvorby nových volebných programov Národného frontu, ktoré kladú dôraz na tvorbu a ochranu životného prostredia. Je teda povinnosťou okresných a obvodných národných výborov, ktoré budú návrhy volebných programov miestnych a mestských národných výborov posudzovať, dbať na plnenie tejto úlohy, resp., aby sa budovanie zberní vo volebných programoch premietlo.
Správa vlády SSR, ktorá je predmetom rokovania, plne zohľadňuje direktívy Predsedníctva ÚV KSČ a Predsedníctva ÚV KSS orientujúce na zrýchlenie tempa využívania druhotných surovín a na cieľavedomé riešenie jestvujúcich problémov. Táto orientácia platí aj pre riadiacu činnosť krajských národných výborov a tiež vlastnú organizáciu zberu, výkupu a triedenie materiálov v podnikoch Zberné suroviny.
Možno povedať, že istý pozitívny posun sa pri realizácii koncepcie už zaznamenal. Napr. výskum a vývoj v oblasti manipulácie v prevádzkach Zberných surovín sa zabezpečuje pod gesciou Výskumného ústavu miestneho hospodárstva v Prahe. V Ostrave sa buduje Spracovateľský závod tuhého domového odpadu, z ktorého sa budú odvodzovať jednotlivé typy triediacich závodov aj v SSR. Toto zariadenie triedi papier, sklo, kov, textil, plastické hmoty, ale jeho cena predstavuje 360 mil. Kčs, vrátane kotla, ktorý má spáliť zbytky ešte z toho nevytriedené. V porovnaní so zahraničnými dodávkami je to lacné. Robili sme prieskumy k tejto problematike v Japonsku a niektorých väčších mestách Talianska, ktoré predstavovali v dovoze 700 mil. korún. Zastávam názor, že takáto triediareň, ktorá sa buduje teraz v Ostrave, by sa mala postaviť v najbližšej dobe v Bratislave, prípadne i v Košiciach. Prehlbuje sa aj spolupráca so Slovenskou vedeckotechnickou spoločnosťou, najmä v oblasti úpravy a spracovania odpadov plastických hmôt. Na 8. päťročnicu, ako to vyplýva zo spomenutého cieľového programu, sú určené pre jednotlivé odvetvia národného hospodárstva úlohy zrýchliť vývoj i vlastné zhodnocovanie textilu, plastov a gumy.
Aj v oblasti zahraničných vzťahov sa Záujmové združenie pre zberné suroviny aktívne podieľa na spolupráci krajín RVHP. V minulom roku sa nadviazali viaceré pracovné kontakty s organizáciami, ktoré sa v Sovietskom zväze, Maďarskej ľudovej republike, Nemeckej demokratickej republike a Bulharskej ľudovej republike zaoberajú druhotnými surovinami. Tieto, samozrejme, tiež majú na spolupráci záujem.
Starostlivosť, ktorú venujú naše najvyššie štátne orgány racionálnemu využívaniu druhotných surovín, pomáha realizovať úlohy hospodárskej politiky KSČ. Je jednou z hlavných ciest úspor prvotných materiálových zdrojov. To si súčasne vyžaduje rýchlejšie riešiť pretrvávajúce problémy. Prejavujú sa v nedostatku kontajnerov pre separovaný
zber sklenených črepov. Nízky je výkup použitého textilu a tiež jeho vratnosť na nové spracovanie, pretože triedenie sa uskutočňuje iba manuálnou prácou. Celkove sa prejavuje nedostatok mechanizácie a triediacich zariadení v jednotlivých prevádzkárňach. Výrazne sa nepokročilo ani v zbere triedeného papiera. V porovnaní s inými krajinami tu značne zaostávame. Napr. triedený papier v ČSSR predstavuje z celkového zberu iba 28 %, naproti tomu napr v Poľskej ľudovej republike 68 % a v Nemeckej demokratickej republike až 88 %. Je správne, že sa usilujeme zvýšiť výkup triedeného papiera, lebo len čistý a novinovej tlače zbavený papier sa môže vrátiť na nové technologické spracovanie.
K 1. januáru t. r. bolo na skládkach 136 tis ton zberového papiera. Keďže tuzemskí spracovatelia nestačia toto množstvo použiť, musíme zberový papier vyvážať do zahraničia. Hoci sa v porovnaní s rokom 1980 znížili ceny za tonu starého papiera zhruba o jednu tretinu, je efektívnejšie tento vyviezť ako jednoducho nechať znehodnotiť. Lenže táto vec má aj druhú stránku. Neschopnosť nášho priemyslu spracovať zberový papier spôsobuje, dovoľte mi to tak nazvať, nerozumné drancovanie našich lesov. Som presvedčený, že tých 50 dolárov, ktoré dostávame za jednu tonu papiera, nenahradí veľké škody na lesnom hospodárstve. Preto väčšie zhodnocovanie starého papiera priamo vo výrobe je aktuálnou úlohou. Toto konštatovanie platí aj pre niektoré ďalšie druhotné suroviny.
Predovšetkým pre plastické hmoty, ktorých opätovné využitie je minimálne. Náš spracovateľský priemysel nie je vybavený na zúžitkovanie odpadu z plastov, ak tieto nie sú premenené na granulát, čo je nevyhnutná technologická podmienka pre ďalšiu výrobu. Aj tu treba rýchlejšie konať, lebo najrôznejšie obaly z plastických hmôt značne znehodnocujú životné prostredie. Vidno ich nielen na poliach, pri cestách, v lesoch a potokoch, ale aj na uliciach miest a obcí. Národné výbory, ktoré riadia technické a komunálne služby, by mali urobiť aspoň také opatrenia, aby sa tieto látky na smetiskách lepšie skladovali, podobne je to aj s pneumatikami.
Lepší zber, výkup a najmä vyššie zhodnocovanie druhotných surovín je smer, ktorý sa presadzuje aj v ostatných socialistických krajinách. Napr. za uplynulé 4 roky v Bulharsku sa hodnota spracovaných druhotných surovín v porovnaní s predchádzajúcou päťročnicou zvýšila o viac ako 50 %. V NDR o 28-30 %. V Sovietskom zväze sa využitie starého papiera zvýšilo o 30 %, druhotných textilných materiálov 1, 3 krát, opotrebovaných pneumatík dvakrát atď. V NDR z druhotných surovín vyrábajú 72 % ocele. Približne rovnaký vývoj je aj u nás, hoci rezervy svedčia, že by mohol byť rýchlejší.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
jednoznačne možno povedať, že národné výbory a n. p. Zberné suroviny dosiahli významné výsledky a získali organizačné skúsenosti v oblasti zabezpečovania zberu a výkupu druhotných surovín od obyvateľstva a socialistických organizácií. Chýba im väčšia, širšia a modernejšia materiálno-technická základňa, najmä stroje a zariadenia, ale i zberová a výkupná sieť. Čo je však najrozhodujúcejšie medzi nimi a spracovateľským priemyslom chýba úprava druhotných surovín v tej forme, aby sa mohli využiť ako hodnotná surovina. Vyriešenie tohto problému bude značiť pre naše národné hospodárstvo značný efekt.
V súlade s úlohami vyplývajúcimi z uznesenia XVI. zjazdu KSČ a Rezolúcie zjazdu KSS, ako aj 6. zasadania ÚV KSČ boli na úrovni vlády SSR, krajských národných výborov, Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy a podnikov Zberných surovín prijaté opatrenia na zintenzívnenie výkupu a zberu druhotných surovín. Tieto opatrenia sa postupne realizujú, o čom svedčia dosiahnuté výsledky výkupu a zberu druhotných surovín.
Napriek tomu, ako som povedal, nie sú zdroje niektorých surovín ešte celkom podchytené. Plným právom predpokladáme, že realizácia zámerov, ktoré sú obsiahnuté v prerokúvanej správe vlády SSR, ako aj úlohy, ktoré vyplynú z dnešného rokovania Slovenskej národnej rady, podnietia spracovateľský priemysel, národné výbory, príslušné organizácie a našich občanov k lepšiemu zberu a zhodnocovaniu druhotných surovín.
Ďakujem.
(Potlesk. )
Podpredseda Krocsány:
Ďakujem ministrovi vnútra SSR súdruhovi Lazarovi za jeho vystúpenie. Ako ďalšia vystúpi poslankyňa Viera Fridrichová.
Poslankyňa Fridrichová:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Poslanci Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo na prieskumoch k prerokúvanej správe v rámci lepšieho využívania priemyselných odpadov a zberných surovín v textilnom, kožiarskom a sklárskom priemysle venovali pozornosť aj dobudovaniu výrobno-technickej základne pre spracovanie týchto surovín, zavádzaniu menej odpadových resp. bezodpadových technológií, plneniu štátneho cieľového programu 03 Racionalizácia spotreby kovov, naplneniu štátneho cieľového programu A-13. Vyššie zhodnocovanie vybraných druhotných surovín, vplyv použitého odpadu na akosť produkcie a ďalšie otázky.
V súhrne možno povedať, že sa vcelku v týchto odvetviach dosiahli pozitívne výsledky. Napríklad v n. p. Bučina Zvolen majú v rozpise plánu zabezpečiť spracovanie takmer 110 tis. m3 drevných odpadov na výrobu aglomerovaných materiálov. Z celkového objemu odpadov sa do technologického procesu vracia vyše 26 %, 41 % na výrobu energie a takmer 33 % sa ich ešte odpredáva nevyužitých. V n. p. Merina Trenčín spracúvajú 11 % vratných odpadov, ostatné odpredávajú. V n. p. Koželužne Bošany tak využívajú holínové a chromité štiepenky. Prieskum poslancov ukázal, že efektívnosť zúžitkovania je možné zvýšiť aj u strojnej glejovky, ktorá sa predáva, ako i postružiny chromité, ostrižky a trhy dokonca do kapitalistických štátov. Aby sa mohli vo väčšej miere zužitkovať technologické odpady, prieskumy ukázali, že je potrebné v niektorých výrobných odboroch dobudovať výrobno-technologickú základňu. Takouto významnou rezervou v surovinovej základni pre výrobu aglomerovaných dosiek v n. p. Bučina Zvolen je ďalšie spracovanie ročne vyše 55 tis. m3 drevných odpadov, čo si však vyžaduje napríklad zakúpenie bubnovej sekačky na štiepky, mlyn na spracovanie koncového odpadu a pod. Pre efektívnejšie zhodnotenie textilného odpadu by bolo potrebné v rámci VHJ Slovakotex vybudovať napr. prevádzku na spracovanie odpadov do "efektívnych prameňov".
V n. p. Koželužne Bošany sme sa presvedčili, že spracovanie suchých odpadov najmä postružín a orezkov je síce investične náročné, ale efektívne, lebo sa môže získať ďalší plošný materiál, hnojivo, krmivo alebo pracie prášky.
Na prieskumoch sme venovali pozornosť aj realizácii máloodpadových, resp. bezodpadových technológií. V n. p. Bučina Zvolen v rámci systémových opatrení okrem iného uplatňujú zásady dĺžkovej manipulácie bukovej guľatiny, vypracovali štúdiu na využitie sekundárnych-zdrojov drevnej hmoty pre technologické účely. V n. p. Merina Trenčín inováciou strojného zariadenia znížili spotrebu základného materiálu a zvýšili podiel vratného odpadu do pletiarskych priadzí. V n. p. Koželužne Bošany okrem centrálneho spracovania suchých odpadov na základe RERO-systému - recyklácie odpadov sa podarilo zužitkovať aj brúsny kožný prach.
V nadväznosti na Štátny cieľový program 03 Racionalizácia spotreby kovov v úspore železných i neželezných kovov sa významnou mierou okrem spoločenských previerok hospodárenia so surovinami a materiálmi podieľajú strojné prevádzky zavádzaním progresívnych technológií, najmä renováciou súčiastok, ale predovšetkým starostlivosťou o strojné zariadenia.
Prieskumy poslancov, ale i rokovanie výboru ukázalo, že nestačí proklamovať význam zúžitkovania priemyselného odpadu a druhotných surovín, ale na základe priemyselných technicky i ekonomicky odôvodnených koncepcií vytvárať pre tento proces aj podmienky.
Z uvedených dôvodov treba napr. posilniť oblasť výskumu a vývoja strojno-technologických zariadení, vrátane merania a regulácie a zabezpečiť vyšší podiel pracovísk strojno-technologického výskumu a vývoja na riešení úloh v jednotlivých výrobných odboroch. Zvážiť možnosť zaradenia výskumnej úlohy, ako je napr. informačný systém o výskyte odpadov a ich využívaní s využitím RERO-systému a oživiť tak tento prepotrebný systém, ktorý napriek jeho významu a dôležitosti pre nedostatočný záujem organizácií prestáva plniť svoju funkciu.
Aby sa znižovala investičná náročnosť spracovania druhotných surovín napr. triedeného textilu, je žiadúca koordinácia budovania takýchto kapacít. V spotrebiteľských odvetviach treba prehodnotiť sortiment nevratných obalov, najmä sklených v prospech vratných typizovaných a tzv. rodinných obalov a v tom smere aj prehĺbiť zainteresovanosť občanov a organizácií o zvýšenie podielu vratnosti takýchto obalov.
Rezervy, ako ukázali prieskumy, sú v rozšírení sortimentu výroby z priemyslového odpadu miesto jeho predaja iným organizáciám a zvýšiť tak stupeň finalizácie v rezorte Ministerstva priemyslu SSR. Rezervy sú ďalej v podstatne lepšom využití drevnej hmoty. Realizáciou vybudovania centrálnych manipulačných skladov drevnej suroviny pri lesných a spracovateľských závodoch by sa mali vytvoriť podmienky pre efektívnu manipuláciu a tým aj účelové triedenie a efektívne využitie drevnej suroviny. V tej súvislosti by sa mal podľa poznatkov z prieskumu prehodnotiť doterajší systém dodávok drevnej hmoty a prihliadať na potrebu jej dodávok v technologických dĺžkach a dodržiavania ČSN 480050 a ČSN 480056. Dávam tiež na uváženie vykonať revíziu ČSN z hľadiska opodstatnenosti požiadaviek na akosť výrobkov s možnosťou vyššieho využitia priemyslových odpadov a druhotných surovín, ako napr. pre výrobu úžitkového skla a pod.
V n. p. Koželužne Bošany by sa mali napr. zvážiť možnosti zavedenia technológie na využitie strojnej glejovky, zabezpečenie vývoja technológie na spracovanie postružín, prípadne znížiť ich výskyt zavedením presného štepenia a technológie na využitie brúsneho kožného prachu.
Jednou z úloh, ktoré majú politicko-spoločenský význam, je sústavná informovanosť o zámeroch v oblasti vyhľadávania a opätovného